Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

58C/11/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Kudravou v sporovej veci žalobcu: D.. L. C., F., J.. Š., Z.. XX.XX.XXXX, B. X. Q. X. X, B., H. Q., právne zastúpený: Záhoráková & Partners, s.r.o., IČO: 47 232 412, so sídlom Krasovského 13, Bratislava proti žalovanému v 1.rade: Google Slovakia, s.r.o., IČO: 45 947 597, so sídlom Karadžičova 8/A, Bratislava a žalovanému v 2.rade: Google International LLC, IČ-IRS: 77-0493581, so sídlom Suite 400, Centerwille Road 2711, Wilmington, Delaware 198 08 Spojené štáty americké, obaja právne zastúpení: Mgr. Ondřej Majer, usadený euroadvokát so sídlom Žižkova 7803/9, Bratislava, o ochranu osobnosti a zaplatenie nemajetkovej ujmy vo výške 100.000 Eur, takto

rozhodol:

I. Súd návrh žalobcu na pristúpenie obchodnej spoločnosti Google LLC, so sídlom 1600 Amphitheatre Parkway, Mountain View, 94043 California, Spojené štáty americké ako žalovaného v 3.rade do konania z a m i e t a .

II. Súd žalobu z a m i e t a .

III. Žalovaný v 1.rade a žalovaný v 2.rade majú voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 20.02.2017 domáhal, aby súd uložil žalovaným povinnosť zdržať sa na webovom sídle www.google.sk <http://www.google.sk> po zadaní do vyhľadávača slová „L. Š.“ zverejňovania odkazov na články pod názvom „H. L. Š.: K. C. I. F. V. T. „. V.: A.E. V. Q. Q. B. H. Ž.“. a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súčasne sa domáhal, aby boli žalovaní súdom zaviazaní na zaplatenie 100.000 Eur do rúk žalobcu.

2. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že pri zadaní mena a priezviska žalobcu do vyhľadávača www.google.sk <http://www.google.sk>, zobrazí sa zoznam výsledkov, ktorý obsahuje odkaz na článok zverejnený na webovej stránke www.cas.sk <http://www.cas.sk> pod názvom „H. L. Š.: K. C. I. F. V.“ zo dňa 29.05.2012, ako aj odkaz na článok na tej istej webovej stránke pod názvom „K. V.: A. V. Q. Q. B. H. Ž.“. Oba články obsahujú osobné údaje týkajúce sa žalobcu, hoci žalobca žiadny súhlas na zverejnenie jeho osobných údajov uvedeným osobám neposkytol. Z uvedeného dôvodu žalobca podal na Úrad pre ochranu osobných údajov Slovenskej republiky, dňa 31.07.2015 návrh na začatie konania o ochrane osobných údajov. Osobné údaje žalobcu požívajú ochranu poskytovanú Ústavou SR a to v čl. 19 ods. 3 ako i podľa § 11 a § 13 Občianskeho zákonníka. Z hľadiska práva Európskej únie, ochrana osobných údajov vychádza aj z nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2016/679 zo dňa 27.04.2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov. V zmysle týchto ustanovení, žalobca požíva tzv. „právo na zabudnutie“ v online prostredí, v zmysle ktorého dotknutá osoba má právo dosiahnuť u prevádzkovateľa bez zbytočného odkladu vymazanie osobných údajov, ktoré sa jej týkajú a prevádzkovateľ je povinný bez zbytočného odkladu vymazať osobné údaje, ak je splnený niektorý z vymedzených dôvodov, z dôvodu, že osobné údaje už nie sú potrebné na účely, na ktoré sa získavali alebo inak spracúvali ako aj z dôvodu, že neprevažujú žiadne oprávnené dôvody na spracúvanie. Prevádzkovateľ je povinný vymazať osobné údaje so zreteľom na dostupnú technológiu vrátane vymazania všetkých odkazov na tieto osobné údaje, ich kópiu a repliku. Z hľadiska pasívnej legitimácie žalovaných je potrebné skúmať, ktorý zo žalovaných je prevádzkovateľom, ktorý spracováva osobné údaje a teda ide o osobu zodpovednú za prípadné nezákonné spracovávanie osobných údajov. Žalobca poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora (veľká komora) v prípade Google Spain SL a Google Inc. z 13.5.2014 (C-131/12), z obsahu ktorého je možné dospieť k záveru, že činnosti žalovaných sú vzájomné a neoddeliteľne prepojené. Kým na jednej strane žalovaný v 2.rade poskytuje technické zabezpečenie služby vyhľadávača, žalovaný v 1.rade zabezpečuje podporu a predaj reklamného priestoru ponúkaného vyhľadávačom, ktorý zameriava svoju činnosť na obyvateľov Slovenskej republiky, na základe ktorého majú žalovaní spoločnú a nerozdielnu zodpovednosť vo vzťahu k žalobcovi. Nepriaznivé následky porušovania ochrany osobných údajov žalobcu, sa prejavujú v podnikateľskej sfére žalobcu ako i v jeho osobnom živote. Z hľadiska podnikania, vyhľadávač poskytne nielen údaje o podnikateľských aktivitách žalobcu pod obchodným menom C. A. X. F. a ktorých predmetom je vývoj inovatívnych projektov a pod., ale zároveň aj údaje o žalobcovom obvinení, identifikácii, zdravotnom stave. Takáto prepojenosť zverejnených informácií významne negatívnym spôsobom ovplyvňuje dôveryhodnosť žalobcu ako podnikateľa a teda negatívne ovplyvňuje jeho možnosti riadne podnikať, získavať klientov a dosahovať príjem z podnikania. V osobnom živote bol žalobca nútený zmeniť si svoje priezvisko, aby nebol primárne spájaný s informáciami, na ktoré odkazuje vyhľadávač google.sk a hoci zmena priezviska by sa mohla javiť ako účinná ochrana, vyhľadávač v súčasnosti spája rodné priezvisko s novým priezviskom ako súvisiaci výraz. S ohľadom na pretrvávajúci charakter protiprávneho konania žalovaných a s ohľadom na to, porušovanie žalobcovho práva na ochranu osobných údajov sa uskutočňuje verejne dostupným spôsobom so širokou publicitou, ktoré následky sa prejavujú v znížení dôstojnosti žalobcu v značnej miere, jeho vážnosti v spoločnosti, viacerými psychickými problémami, ktoré sa u žalobcu prejavili odcudzením priateľov, rodinných príslušníkov ako aj kolegov žalobcu, žalobca má právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Zníženie dôstojnosti žalobcu konaním žalovaných vníma žalobca ako ujmu v osobnostnej sfére žalobcu s ohľadom na povahu, intenzitu, trvanie a širokého okruhu pôsobenia nepriaznivého následku. Žalobca túto skutočnosť pociťuje a prežíva ako závažnú, preto výšku nemajetkovej ujmy určil žalobca na sumu 100.000 Eur, ktorá by mala vyvážiť a zmierniť dlhodobo pôsobiacu nemajetkovú ujmu na osobnosti žalobcu.

3. Žalovaný v 1.rade podaním doručeným súdu dňa 14.03.2017 namietol svoju pasívnu vecnú legitimáciu z dôvodu, že tento neposkytuje a nezabezpečuje službu internetového prehliadavača Google, ale túto službu zabezpečuje Google Inc., spoločnosť so sídlom Mountain View, California, USA, skutočnosť ktorá vyplýva z druhej vety zmluvných podmienok google. Žalovaný je právne samostatná spoločnosť oddelená od Google Inc., hoci žalovaný v 1.rade aj Google Inc. Paria do rovnakej skupiny spoločností, avšak vykonávajú rôzne činnosti. Google Inc. Je americká spoločnosť, ktorá vyvinula vyhľadávač známy ako Google Web Search (verejne dostupný na Slovensku na adrese www.google.sk <http:// www.google.sk>) a ktorá v súčasnosti zabezpečuje niekoľko ďalších obľúbených webových služieb ako napríklad You Tube, Gmail, Blogger atď. Žalovaný v 1.rade poskytuje iba poradenské a marketingové služby pre reklamné služby ponúkané iným subjektom Google, Google Ireland Limited. Žalovaný v 1.rade neponúka, nekontroluje ani neprevádzkuje službu internetového vyhľadávača Google a nemá žiadne prostriedky, ktorými by mohol ovplyvniť jeho fungovanie. Žiadny zo zamestnancov žalovaného v 1.rade sa nepodieľa na prevádzke internetového vyhľadávača Google a ani nemá prístup k infraštruktúre, n aktorej je internetový vyhľadávač založený a pomocou ktorej je prevádzkovaný, z dôvodu ktorého žalovaný v 1.rade nemôže byť zodpovedným za odstránenie výsledkov vyhľadávania, ktorého sa domáha žalobca ako i že žalovaný v 2.rade nemôže z právneho, technického ani faktického hľadiska vyhovieť nároku žalobcu ani splniť prípadný príkaz súdu v tomto zmysle. K rovnakému záveru dospeli i súdy členský štátov EÚ ako napríklad prípad Leoo v Google France Sarl and Google Inc zo dňa 22.09.2015 v Paríži, prípad F.K. v Google Germany GmbH zo dňa 07.05.2015 v Düsseldorfe, prípad Tabet v Google France Sarl and Google Inc. zo dňa 24.11.2015 v Paríži a iné. K skutočnosti, že žalovaný v 1.rade nie je pasívne vecne legitimovaným, prijal záver aj Úrad pre ochranu osobných údajov SR rozhodnutím zo dňa 23.06.2016 sp.zn. 00283/2016-Op-4, kde bolo začaté správne konanie na návrh žalobcu a úrad vyslovil, že práve Google Inc. je subjektom, ktorý prevádzkuje internetový vyhľadávač Google a žalovaný v 1.rade v tomto ohľade nemôže niesť žiadnu zodpovednosť. Okrem iného žalovaný v 1.rade uviedol, že je verejne dostupnou informáciou, že spoločnosť Google Inc. ako poskytovateľ služby internetového vyhľadávača google, vytvorila verejne dostupnú a efektívnu procedúru na realizáciu „práva na zabudnutie“, na základe špeciálneho formulára do ktorého žiadateľ musí uviesť presnú URL adresu príslušného obsahu. Z uvedeného dôvodu žiadal žalobu voči žalovanému v 1.rade zamietnuť.

4. Žalovaný v 2.rade podaním doručeným súdu dňa 25.07.2018 namietol svoju pasívnu vecnú legitimáciu z dôvodu, že službu internetového vyhľadávača neprevádzkuje, ale túto prevádzkuje spoločnosť Google LLC, 1600 T. X., F. V., CA XXX XX Q. štáty americké (predtým jej právny predchodca Google Inc.). Žalovaný v 2.rade a spoločnosť Google LLC sú samostatné a oddelené spoločnosti a žalovaný v 2.rade nenesie žiadnu zodpovednosť za prevádzkovanie vyhľadávača Google, pričom v tomto smere sa plne stotožnil s vyjadrením žalovaného v 1.rade. V ďalšom žalovaný v 2.rade uviedol, že v danom prípade úplne chýbajú viaceré kľúčové predpoklady pre uplatnenie nároku žalobcu, a to najmä, že žalobca spoľahlivo nepreukázal, že namietaný obsah skutočne zobrazoval na www.google.sk <http:// www.google.sk> a v akom časovom období, ako i že žalobca nepreukázal, že jeho právo „byť zabudnutý“ má mať prednosť pred verejným záujmom na dostupnosti informácií o jeho konaní, ktoré je obsahom predmetných článkov. Žalobca ďalej nepreukázal žiadne predpoklady nároku na náhradu nemajetkovej ujmy. Žalovaný v 2.rade poukázal na tú skutočnosť, že v súčasnosti sa namietaný obsah na www.google.sk <http://www.google.sk> už nezobrazuje. Žalovaný v 2.rade svoje vyjadrenie doplnil podaním doručeným súdu dňa 15.08.2018, v ktorom uviedol, že žalovaný v 2.rade je dcérskou spoločnosťou spoločnosti Google LLC a pôsobí výlučne ako holdingová spoločnosť vo vzťahu k niektorým ďalším lokálnym entitám Google (je napr. materskou spoločnosťou spoločnosti Google Slovakia s.r.o.). Žalovaný v 2.rade nemá žiadnych zamestnancov a žiadne prevádzkové zariadenie, nijako sa nepodieľa na poskytovaní internetového vyhľadávača Google, túto službu neponúka, nekontroluje a neprevádzkuje a ani nemá žiadne prostriedky, ktorými by mohol ovplyvniť jej fungovanie. Vo zvyšku sa priklonil k argumentácii žalovaného v 1.rade.

5. Súd vytýčil na deň 19.03.2019 pojednávanie vo veci samej, po odročení pojednávania zo dňa 18.12.2018, ktoré súd odročil za účelom procesného návrhu žalobcu vo väzbe na stanovenie okruhu strán sporu na strane žalovaného, čo žalobca do pojednávania nevykonal. Súd na návrh právneho zástupcu žalobcu, vypočul žalobcu, ktorý k veci uviedol, že nemusí ovládať štruktúru a vedenie spoločnosti google. Tak isto si nie je vedomý, ktoré z tých zložiek google pôsobia na Slovensku. Jedná sa o tú istú firmu, avšak s viacerými dcérskymi či sesterskými spoločnosťami, z ktorých určite nie každá má sídlo alebo kanceláriu na Slovensku, avšak žalovaní majú. Žalobca požiadal súd, aby v rámci svojich možností rozšíril prípadne túto žalobu o podľa žalovaných uvádzanú stranu a zatiaľ nerušil súčasných žalovaných, nakoľko táto informácia môže byť od protistrany zavádzajúca. Žalobca nemá možnosť nahliadnuť do interných zmlúv spoločnosti google a nijakým spôsobom nemá ani možnosť zistiť, kto zodpovedá za škodu, pričom tu nejde o technické zabezpečenie a odstránenie technickými prostriedkami. Žalobca nemá technickú kapacitu ani časovú, či personálnu na zisťovanie štruktúru google. K skutkovej podstate uplatneného nároku žalobca uviedol, že google neoprávnene a nezákonne uvádza jeho celé meno a fotografiu, ako i video vo výsledkoch vyhľadávania, ktoré napriek jeho opakovaným výzvam úplne neodstránil a na základe jeho zmeneného priezviska si dokonca prostredníctvom algoritmov google prepojil jeho staré priezvisko s novým, či že už sa vyhľadávajú difamačné články aj podľa jeho nového priezviska. Uvedeným článkom prechádzalo trestné konanie, na základe ktorého nebol žalobca nikdy právoplatne odsúdený ani uznaný vinným, nekonštatuje sa to ani v jedinom mieste rozsudku, konštatuje sa tam že už nie je dôležité skúmať materiálnu stránku veci, nakoľko existovali znalecké posudky na skutočnosti, ktoré boli uvedené v spise, ale neboli vyšetrené orgánmi činnými v trestnom konaní. Sudca predčasne rozhodol a vôbec sa nezaoberal mojimi siedmimi návrhmi. Taktiež sa nezaoberal znaleckému skúmaniu danej modelky, čo v takýchto prípadoch dovoľuje i . Paradoxne, sudca Š. - právoplatne odsúdený kriminálnik, pre vyžiadanie si úplatku, bol sám odsúdený a momentálne má doživotný zákaz súdiť. Pravdepodobne ešte nespĺňa vek na odchod do dôchodku. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je nevyhnutné každý rozsudok právoplatne odsúdeného sudcu napadnúť. To žalobca aj urobil a dospel až na Ústavný súd Slovenskej republiky, kde našiel akademického advokáta v Košiciach, avšak ten si žiadal 3.500 Eur vopred a 2.000 Eur ako doplatok, pričom neručí za výsledok, ale urobí maximum. Na Ústavnom súde SR sťažnosť žalobcu neprijali. čo sa týka dopadu napadnutých článkov na osobu žalobcu, tento uviedol, že dopady sú extrémne. Poukázal na dôkaz založený do súdneho spisu č.l. 201. Finančného charakteru sú najhoršie, nielen v zamestnaneckom ale aj podnikateľskom smere. Rozvíjal projekty, aj stále rozvíja v oblasti informačných technológií. Pokúša sa stále rokovať s oligarchami na Slovensku. Ide aj o firmy ako J&T, G4, Gino invest, firmy okolo start-upov, je ich tam veľmi veľa. Žalobca má zákaz vstupu na ministerstvo hospodárstva, školstva, okrajovo ministerstvo financií SR, z dôvodu toho, že bol označený za persona non grata. Týmto spôsobom sa aj šíri jeho meno a posielajú sa strane linky na Google. Keby nebolo Google, tak bez neho to nikto nenájde. Právny zástupca žalobcu spresnil návrh žalobcu tak, že žalobca navrhuje, aby súd pripustil rozšírenie okruhu žalovaných o ďalšieho žalovaného, a to o Google LLC (adresa tá istá ako žalovaný v II. rade) s tým, že vychádza z vyjadrenia žalovaného v II. rade zo dňa 25.07.2018, ktorý uviedol: „Službu tohto internetového vyhľadávača neprevádzkuje žalovaný v II. rade, ale iná osoba, a to spoločnosť Google LLC, 1600 Amptheatre Parkway, F. V. CA XXX XX, Q. štáty americké.“ Právny zástupca žalovaných namietol návrh na pristúpenie ďalšieho žalovaného do konania z dôvodu neskorého uplatnenia podľa § 153 CSP, kedy mal žalobca uplatniť včas prostriedky procesného útoku, pričom takto mohol urobiť už od marca 2017.

6. Titulom záverečnej reči žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že zverejňovaním odkazu vo vyhľadávači google.sk po zadaní mena L. Š. sa zverejňujú odkazy na články tak ich špecifikoval v petite žaloby, dochádza k zásahu do osobnostných práv žalobcu ako fyzickej osoby a zároveň aj k porušeniu čl. 19 ods. 3 Ústavy a k zásahu do osobnostných práv v zmysle § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka. Každá fyzická osoba má právo na tzv. zabudnutie a rovnako tak aj žalobca. žalobca súdu predložil rozsudok Súdneho dvora v prípade Google Spain SL a Google Inc z mája 2014 z obsahu ktorého vyplýva, že spracovanie dotknutých osobných údajov sa uskutočňuje aj v rámci reklamnej a obchodnej činnosti prevádzkarne prevádzkovateľa spracovania osobných údajov na území členského štátu. Inými slovami, podľa názoru žalobcu je možné za porušovateľa osobnostných práv žalobcu považovať žalovaného v I. rade, nakoľko ide o majetkovo prepojenú spoločnosť americkej matky, ktorá zabezpečuje samotné technické prevádzkovanie služby vyhľadávača google. Nič na tom nemení ani správne rozhodnutie Úradu na ochranu osobných údajov v platnom znení. Má za to, že v priebehu konania žalobca preukázal, že jeho osobnostné právo bolo narušené a taktiež aj negatívne následky, ktoré v dôsledku zverejňovania odkazov vo vyhľadávači google.sk majú negatívny vplyv a dopad na jeho osobný život, žalobca si musel zmeniť priezvisko, ale taktiež aj na jeho zárobkové podnikateľské možnosti, je zjavné, že sa nachádza v hmotnej núdzi, ktorá je predpokladom toho, aby mu bol pridelený právny zástupca z Centra právnej pomoci. Toto je aj okolnosť, pre ktorú v prípade, ak by súd nevyhovel žalobe žalobcu, súd nepriznal nikomu nárok na náhradu trov konania.

7. Titulom záverečnej reči právny zástupca žalovaných v plnom rozsahu odkázal na písomné vyjadrenia žalovaných. K námietkam žalobcu opätovne uviedol, že žalovaný v 1.rade a 2.rade skutočne v tejto veci nemajú pasívnu vecnú legitimáciu, o čom svedčí nielen právny názor predsedníčky Úradu pre ochranu osobných údajov a jej autoritatívny výklad rozhodnutia vo veci, na ktorý odkazuje žalobca, ale tento právny názor zhodne zastávajú desiatky súdov rôznych členských štátov EÚ. Pokiaľ ide o vecné námietky žalovaného, k týmto len z opatrnosti uviedol, že žalobca nedokázal, nepreukázal, že ním namietané články boli skutočne zverejňované vo výsledkoch vyhľadávania a najmä v akom období sa tak malo diaľ. Nepreukázal, že by mal mať právo na odstránenie týchto výsledkov vyhľadávania, keď aj podľa judikátu Costeja, právo jednotlivca na ochranu jeho osobnosti a právo byť zabudnutý musí byť náležité, pomenované a vyvažované vo vzťahu k právu spoločnosti na informácie, ak by právo jednotlivca na zabudnutie bolo neobmedzené a bezbrehé, funkcia internetových vyhľadávačov by stratila svoj zmysel ako zdroj informácií pre spoločnosť. Aj v prípade Costeja, Európsky súdny dvor zvažoval a vykonal právny test na vyhodnotenie týchto skutočností. Žalobca však žiadny takýto právny test ani žiadne relevantné námietky neuvádza. Pokiaľ ide o tvrdenú nemajetkovú ujmu, žalobca nepredložil žiadne dôkazy o existencii nemajetkovej ujmy, iné než ktoré by vyplývali z jeho vlastného prednesu a zároveň nijako nedoložil akýkoľvek príčinný vzťah medzi tvrdeným zobrazovaním rozporovaných článkov a ním tvrdenou nemajetkovou ujmou. K nemajetkovej ujme žalobca ani nedoložil, prečo by náhrada v ním požadovanej sume mala byť adekvátna. Pre úplnosť, žalobcom požadovaná suma zásadne prevyšuje štandardne priznávané čiastky z titulu nemajetkovej ujmy pred slovenskými súdmi. Záverom k vecným námietkam žalovaní namietajú, že žalobcom rozporované výsledky vyhľadávania označené v bode I. petitu žaloby, sa v každom prípade už minimálne niekoľko rokov nezobrazujú vo výsledkoch vyhľadávania google, o čom svedčí aj rozhodnutie Úradu na ochranu osobných údajov zo dňa 24.03.2017, kde je táto skutočnosť potvrdená. Z uvedených dôvodov žalovaný v 1. rade a 2. rade zotrvávajú na svojom stanovisku, žiadajú zamietnutie žaloby a priznanie náhrady trov konania v plnom rozsahu, pričom žalovaní sa domnievajú, že náhrada by mala byť priznaná v prípade úspechu žalovaných, pretože žalobca žiadnym procesným krokom nedal príčinu na jej zníženie.

8. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s nasledujúcimi listinami: zobrazenie vyhľadávania zo dňa 16.02.2017, rozhodnutie úradu na ochranu osobných údajov SR zo dňa 02.05.2016, e-mailová odpoveď na žiadosť o odstránenie odkazov v anglickom jazyku, rozhodnutie OÚ Bratislava zo dňa 15.08.2016, zmluvné podmienky google v slovenskom jazyku, rozhodnutie predsedníčky úradu na ochranu osobných údajov zo dňa 23.06.2016, rozhodnutie úradu na ochranu osobných údajov zo dňa 24.03.2017, opätovná žiadosť na odstránenie v anglickom jazyku, prehľad škôd vytvorený žalobcom, zápisnica Úradu na ochranu osobných údajov zo dňa 28.06.2018, finálne stanovisko Google Inc. v anglickom jazyku, e-mailová komunikácia medzi oddelením na odstraňovanie liniek a žalobcom v anglickom jazyku, podanie adresované Európskemu súdu pre ľudské práva, dovolanie podané na Okresný súd Bratislava V., trestné oznámenie na vyšetrovateľov a sudcu, podporný analogický materiál rozsudku USA v anglickom jazyku, výňatok z rozsudku sudcu Š. ako aj ďalšími listinami založenými do súdneho spisu, pričom zistil nasledovný skutkový stav:

9. Z kópie zobrazenia vyhľadávania (googlom) ku dňu 16.02.2017 súd zistil, že po zadaní údajov „L. Š.“ do vyhľadávača, sa zobrazí zoznam výsledkov, z ktorých ako prvý bol zobrazený „H. L. Š.: K. C. I. F. V.... zo dňa XX.XX.XXXX, kedy po rozbalení tohto odkazu sa otvorí daný článok na webovej adrese www.cas.sk <http://www.cas.sk>, ako i ďalší pod názvom „K. V.: A. V. Q. Q. B.Á. H. Ž.“ zo dňa XX.XX.XXXX. Uvedené články uverejnené zo strany www.cas.sk <http://www.cas.sk>, uvádzajú meno a rodné priezvisko žalobcu, ktorý mal modelku obťažovať niekoľko rokov a taktiež fotografie jeho podobizne ako i fotografie podobizne danej modelky. V článku bolo uvedené aj to, že súd uznal žalobcu za vinného z prečinu nebezpečného prenasledovania a zakázal mu približovať sa k modelke ako i to, že žalobca bol spod obžaloby oslobodený, pretože nie je pre nepríčetnosť trestne zodpovedný, súd mu uložil psychiatrické ochranné liečenie ústavnou formou.

10. Úrad na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky rozhodnutím zo dňa 02.05.2016 pod Č.. XXXXX/XXXX-H.-X, nariadil prevádzkovateľovi informačného systému osobných údajov Google Slovakia, s.r.o., IČO: 45 947 597, vykonať do 30 dní odstránenie zo zoznamu výsledkov vyhľadávania, články zverejňované na webovej stránke www.cas.sk <http://www.cas.sk> a to odkazy zobrazené pod „H. L. Š.: K. C. I. F. V.“ zo dňa XX.XX.XXXX a pod „K. V.: A. V. Q. Q. B. H. Ž.“ zo dňa XX.XX.XXXX.

11. Predsedníčka Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky rozhodnutím o rozklade zo dňa 23.06.2016 pod č. XXXXX/XXXX-H.-X, rozhodnutie Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky zo dňa 02.05.2016 pod č. XXXXX/XXXX-H.-X zrušila a vec vrátila na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia na základe predložených dôkazov a tvrdení strán súčasne uviedla, že v danom prípade prevádzkovateľom nie je žalovaný v 1.rade, ale spoločnosť Google Inc., ktorá je poskytovateľom vyhľadávača a ktorá vymedzila účel spracúvania osobných údajov, určila podmienky ich spracúvania a spracúva osobné údaje vo vlastnom mene. Rozhodnutie predsedníčky je právoplatné a vykonateľné dňom doručenia.

12. Úrad na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky rozhodnutím zo dňa 24.03.2017 pod č. XXXXX/XXXX-H.-XX, konanie o ochrane osobných údajov zastavil na základe skutočnosti, že prevádzkovateľ Google Inc. po upovedomení o začatí konania sám odstránil zo zoznamu výsledkov, ktoré sa zobrazia v nadväznosti na vyhľadávanie uskutočnené na základe zadania mena L. Š., odkazy na predmetné články, vrátane odkazu na fotogalériu, preto nebolo potrebné, aby úrad prevádzkovateľovi Google Inc. uložil opatrenia podľa § 65 ods. 1 zákona č. 122/2013 Z.z.

13. Okresný úrad Bratislava, rozhodnutím zo dňa 15.08.2016 pod č. H.-B.-H.-XXXX/XXXXX, povolil žalobcovi zmenu jeho doterajšieho priezviska „Š.“ na priezvisko „C.“.

14. Zo zmluvných podmienok Google účinných ku dňu 30.04.2014 súd zistil, že služby poskytuje spoločnosť U. D., Q. Q. na T. XXXX T. X., F. V., C. XXXXX, Q. Š. T.. Zo zmluvných podmienok účinných ku dňu 25.10.2017, bola poskytovateľom služieb google, spoločnosť U. E. („.) Q. Q.L. na T. XXXX T. X., F. V., C. XXXXX, Q. Š. T. a ku dňu 22.01.2019, bola poskytovateľom služieb spoločnosť U. D. E., J. Č. XXXXXX, Q. Q.L. na T. U. O., B. Q., L. X, Í..

15. Podľa ustanovenia § 11 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. 16. Podľa ustanovenia § 13 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. 17. Podľa ustanovenia článku 7 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súdne konanie sa zásadne začína na návrh strany sporu, pričom predmet konania určujú strany sporu postupom ustanoveným zákonom. 18. Podľa ustanovenia článku 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. 19. Podľa ustanovenia článku 11 ods. 1 a 2 CSP, úkony strán sporu sa posudzujú s prihliadnutím na ich obsah. Pri posudzovaní obsahu úkonov strán sporu sa predpokladá, že každá fyzická osoba konajúca ako strana sporu alebo za stranu sporu má rozumové schopnosti na úrovni priemerne spôsobilej osoby schopnej vnímať a posúdiť v styku so súdom zmysel a účel konania, ako i jazykové vyjadrenie právnych noriem obsiahnutých v tomto zákone. 20. Podľa ustanovenia článku 15 ods. 1 CSP, dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. 21. Podľa ustanovenia článku 17 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb. 22. Podľa ustanovenia § 7 ods. 1 zákona č. 270/1995 Z.z., vzájomný styk súdov s občanmi, súdne konanie, správne konanie, konanie pred orgánmi činnými v trestnom konaní, rozhodnutia a zápisnice súdov, správnych orgánov a orgánov činných v trestnom konaní sa vedú a vydávajú v štátnom jazyku.

23. Podľa ustanovenia § 60 CSP, stranami sú žalobca a žalovaný. 24. Podľa ustanovenia § 79 CSP, na návrh žalobcu môže súd pripustiť, aby do konania pristúpil ďalší subjekt. Súhlas toho, kto má takto do konania pristúpiť, je potrebný, ak má vystupovať na strane žalobcu. 25. Podľa ustanovenia § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. 26. Podľa ustanovenia § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

27. Podľa ustanovenia § 179 CSP, pojednávanie vedie súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania a účel tohto zákona.

28. Súd môže po začatí konania na návrh žalobcu pripustiť, aby do konania vstúpil ďalší účastník a to na strane žalovaného alebo žalobcu z dôvodu odstránenia nedostatku vecnej legitimácie. Ustanovenie § 79 vychádza z rešpektovania dispozičnej zásady v civilnom sporovom konaní, pričom aj po začatí konania zostáva právo žalobcu určovať okruh strán sporu, avšak je oslabené tým, že ak chce žalobca rozšíriť okruh účastníkov o ďalšieho žalovaného, môže tak urobiť len so súhlasom súdu. Zákon ale nestanovuje dôvody, za splnenie ktorých má súd vstup ďalšej strany sporu do konania pripustiť alebo nepripustiť a preto je na úvahe súdu, aby vzal do úvahy všetky skutočnosti daného prípadu. Súd pri svojom rozhodovaní o zamietnutí návrhu žalobcu na pristúpenie obchodnej spoločnosti U. E., Q. Q. XXXX T. X., F. V., XXXXX C., Spojené štáty americké ako žalovaného v 3.rade do konania, vychádzal z hľadiska hospodárnosti konania tak, že pripustenie tohto subjektu do konania posúdil ako rozporné so zásadou hospodárnosti a rýchlosti konania, nakoľko ide o subjekt majúci sídlo v Spojených štátoch amerických, ktorý s najväčšou pravdepodobnosťou neovláda slovenský jazyk, z dôvodu ktorého by došlo k nadmernému časovému a hospodárskemu zaťaženiu súdneho procesu (ustanovenie prekladateľa, preklad žaloby do anglického jazyka, doručovanie do Spojených štátoch amerických, poskytnutie dostatočnej lehoty na podanie vyjadrenia, opätovne preklad do slovenského jazyka a to len vo vzťahu k započatiu konania voči tomuto subjektu, kedy by trovy konania vznikali i na strane súčasných žalovaných). Nemožno totiž dispozičné právo žalobcu povyšovať nad zásadu hospodárnosti a rýchlosti konania a tým predlžovať predmetné konanie a zvyšovať trovy ostatných. Súčasne je potrebné vziať na zreteľ, že pristupujúca strana sporu prijíma stav konania ku dňu jeho vstupu a až od tohto okamihu voči nej plynú nároky žalobcu. Lustráciou na verejne prístupnom internetovom vyhľadávači google (pričom tak mohol vykonať aj sám žalobca) súd zistil, že v zmluvných podmienkach google je odo dňa 22.01.2019 ako zodpovedný subjekt uvedená obchodná spoločnosť U. D. E., Q. I. T. X.L. podľa X. X. Í. (J. Č. XXXXXX), so sídlom na adrese U. O., B. Q., L. X, Í. a teda s najväčšou pravdepodobnosťou, ak by súd pripustil pristúpenie žalobcom navrhovaného subjektu na strane žalovaných, tento by rovnako nespĺňal podmienku pasívnej vecnej legitimácie a teda predmet konania by nesúvisel s osobou, ktorá má do konania vstúpiť. Podporne k tomuto súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.05.2012, sp.zn. 5 Obo/80/2011, či uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.04.2014, sp.zn. 4Cdo/206/2013. 29. Na to, aby sa niekto stal stranou konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jedna strana subjektom práva a opačná procesná strana subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. 30. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu (niekedy aj v procesnoprávnom vzťahu), ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), má pasívnu legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt. Súd v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 18. januára 2012, sp. zn. 6 Cdo 214/2011. 31. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že ku dňu podania žaloby prevádzkovateľom služieb google nebol žalovaný v 1.rade ako ani žalovaný v 2.rade, o čom svedčia zmluvné podmienky google ako i rozhodnutie predsedníčky Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky zo dňa 23.06.2016 pod č. XXXXX/XXXX-H.-X (čo sa týka žalovaného v 1.rade), pričom ide o dva samostatné právne subjekty bez ohľadu na akékoľvek vzťahy hierarchie. O skutočnosti, že žalovaný v 1.rade nie je pasívne vecne legitimovaným na základe uvedeného rozhodnutia predsedníčky úradu sa žalobca dozvedel jeho doručením (pred podaním žaloby), a teda je zrejmé, že už doručeným rozhodnutím mal vedomosť resp. nad všetky pochybnosti mal mať vedomosť o tom akú spoločnosť - prevádzkovateľa služieb google žalovať resp. nežalovať. Uvedené podporuje i tvrdenie žalobcu obsiahnuté v žalobe, podľa ktorého „kým na jednej strane žalovaný v 2.rade poskytuje technické zabezpečenie služby vyhľadávača, žalovaný v 1.rade zabezpečuje podporu a predaj reklamného priestoru ponúkaného vyhľadávačom, ktorý zameriava svoju činnosť na obyvateľov Slovenskej republiky“, je zjavné, že žalobca má vedomosť o tom, ktorá spoločnosť aký predmet činnosti vykonáva, ale i to, že žiadny zo žalovaných nie je prevádzkovateľom služieb google. Danú skutočnosť preukázal dokonca i sám žalobca keď adresoval urgenciu na odstránenie uvedených zobrazení vyhľadávača na spoločnosť Google Inc. (pozn.súdu založené na č.l.199) a to presne nezisteného dátumu. Pritom nemožno opomenúť ani skutočnosť, že žalobca sa mohol dozvedieť o tom, kto je prevádzkovateľom služieb google najneskôr dňom doručenia rozhodnutia Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky zo dňa 24.03.2017 pod č. XXXXX/XXXX-H.-XX (po podaní žaloby) a učiniť tak úspešné kroky smerujúce k zmene účastníkov na strane žalovaného, čo však žalobca nevykonal. Súd sa oboznámil s článkami tak ako ich súdu doručil žalobca a zistil, že ku dňu podania žaloby boli články zobrazované v takom rozsahu a obsahu ako ich žalobca uviedol. Následnou lustráciou na verejne prístupnom internetovom vyhľadávači google súd zistil, že vo vyhľadávači po zadaní slov „L. Š.“ sa skutočne už nezobrazujú odkazy na články pod názvom „H. L. Š.: K. C. I. F. V.“ a „K. V.: A. V.A. Q. Q. B. H. Ž.“ z dôvodu ktorého inter alia odpadol i predmet konania prinajmenšom vo vzťahu k výroku petitu I. podanej žaloby, inými slovami upustilo sa od tohto zobrazovania. Skutočnosť, že sa vo vyhľadávači už nezobrazuje predmet výroku petitu I. podanej žaloby osvedčuje i rozhodnutie Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky zo dňa 24.03.2017 pod č.k. XXXXX/XXXX-H.-XX, ktoré uvádza, že prevádzkovateľom služieb google bola obchodná spoločnosť Google Inc., ktorá po upovedomení o začatí konania (pred úradom) sama odstránila zo zoznamu výsledkov vyhľadávania namietané články. Nad rámec uvedeného vo vzťahu k preukázaniu nároku žalobcu na zaplatenie nemajetkovej ujmy vo výške 100.000 Eur a vôbec preukázania vzniku nemajetkovej ujmy na strane žalobcu, žalobca nepredložil žiaden relevantný dôkaz (pričom sumarizácia domnelých nárokov žalobcu spísaná do jednej listiny nemá charakter listinného dôkazu), ani nežiadal vykonať dokazovanie k preukázaniu vzniku takejto ujmy v príčinnej súvislosti s konaním žalovaných, pričom len ničím nepodložené tvrdenia žalobcu o tom, že tento je persona non grata vo vzťahu k štátnym orgánom ako napríklad rôzne ministerstvá z dôvodu ktorého nemôže žalobca naplniť svoje podnikateľské ambície či právo sa zamestnať, ako i zmena priezviska, či strata priateľov, samo o sebe nestačí na to, aby privodili pre žalobcu priaznivý výsledok sporu. Tvrdenia žalobcu v konaní, že žalovaní spôsobili žalobcovi nemajetkovú ujmu rovnajúcu sa uplatnenému nároku žalobcu, tak vyznievajú čisto hypoteticky a z pohľadu ním uplatneného nároku pred súdom nespôsobilé privodiť pre žalovaného úspech v konaní.

32. Po vyhodnotení dôvodov žaloby, písomných a ústnych vyjadrení strán sporu a listín predložených žalobcom a žalovanými, dospel súd k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaných. Súd sa preto stotožnil s právnou argumentáciou žalovaných v časti nedostatku pasívnej vecnej legitimácie. Na tomto mieste považuje súd za potrebné uviesť, že skúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej, je imanentnou súčasťou každého súdneho konania, pričom súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán nenamieta, kde zistenie nedostatku vecnej legitimácie má za následok zamietnutie žaloby.

33. Nedostatok aktívnej či pasívnej legitimácie účastníkov je vždy dôvodom pre zamietnutie žaloby, pričom súd v tomto smere nie je viazaný poučovacou povinnosťou. Otázka vecnej legitimácie vyplýva z hmotného práva. Nesprávne určenie okruhu účastníkov v sporovom konaní nemôže súd odstrániť ex offo a nemôže o tomto nedostatku žalobcu poučiť. Neposkytnutím poučenia v tomto prípade nedochádza k odňatiu možnosti pred súdom konať, lebo súd je povinný poskytnúť účastníkovi iba poučenie o jeho procesných právach. Poučenie o vecnej legitimácii by bolo poučením o tom, kto má byť podľa hmotného práva účastníkom konania; také poučenie by ale presiahlo poučovaciu povinnosť súdu a bolo by v rozpore so zásadou rovnosti účastníkov konania. Podporne súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.07.2010, sp. zn. 3Cdo/197/2010.

34. Vychádzajúc z vyššie uvedeného právneho a skutkového stavu, súd žalobu zamietol z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie.

35. Záverom súd dodáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, tzn. aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami a ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazom súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov. 36. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Úspech v konaní treba chápať v závislosti od výsledku súdneho sporu, pričom pod úspechom treba rozumieť úspech v zmysle procesného výsledku. Plný úspech na strane žalovaného je stav, pri ktorom súd návrh v celom rozsahu zamietne. Súd priznal žalovaným nárok na náhradu trov konania z dôvodu, že žalovaní mali vo veci úspech v celom rozsahu. K námietke žalobcu, aby súd v prípade, že žalobe nevyhovie, nepriznal žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania, súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 8. marca 2017, sp. zn. I. ÚS 118/2017 <aspi://module='JUD'&link='JUD2385332SK'&ucin-k-dni='30.12.9999'/>, podľa ktorého iba zo samotnej skutočnosti, že bol strane sporu Centrom právnej pomoci priznaný nárok na bezplatnú právnu pomoc, nie je možné vyvodiť, že jej osobné a majetkové pomery odôvodňujú nepriznanie náhrady trov konania úspešnej strane sporu z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Súd nevzhliadol ani iný dôvod na aplikáciu ustanovenia § 257 CSP. Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti výroku I. tohto rozsudku odvolanie nie je prípustné (a contrario § 357 .

Proti výroku II. a výroku III. tohto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené včas, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z. <aspi://module='ASPI'&link='233/1995%20Z.z.'&ucin-k-dni='30.12.9999'>) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 <aspi:// module='ASPI'&link='233/1995%20Z.z.%252329'&ucin-k-dni='30.12.9999'> zákona č. 233/1995 Z.z. <aspi://module='ASPI'&link='233/1995%20Z.z.'&ucin-k-dni='30.12.9999'>).