Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-5C/318/2008

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Ľudmilou Hrickovou v právnom spore žalobcov: 1. Y. W., rod. W., nar. XX.X.XXXX, r. č. XXXXXX/XXX, trvale bytom K. T.. J. XXXX/X, Q., 2. V.C. W., rod. Y., nar. X.X.XXXX, r. č. XXXXXX/XXX, trvale bytom K. T.. J. XXXX/X, Q., 3. J. W., rod. W., nar. X.X.XXXX, trvale bytom K. T.. J. XXXX/X, Q., a 4. C. W., rod. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. T.. J. XXXX/X, Q., všetci žalobcovia štátni občania Slovenskej republiky, všetci zastúpení JUDr. Jurajom Jurovským, advokátom so sídlom Vajanského 1955/58, Piešťany, proti žalovaným: 1. F. D., rod. Z., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom K. T.. J. XXXX/X, Q., 2. I. Ř., rod. D., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom K. T.. J. XXXX/X, Q., bydliskom: Š. XXXX, U. XXX, a 3. C. K., rod. D., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom K. T.. J. XXXX/X, Q., bydliskom ul. R.. P. X, U., všetci žalovaní štátni občania Slovenskej republiky, žalované v 1. a v 3. rade zastúpené JUDr. Jurajom Gajdošíkom, advokátom so sídlom Miletičova 23, Bratislava, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto

rozhodol:

I. Konanie vo vzťahu medzi žalobcami v 3. a v 4. rade a žalovanými v 1. až v 3. rade z a s t a v u j e .

II. U r č u j e , že žalobcovia v 1. a v 2. rade sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX pre katastrálne územia Q., obec Q., okres U. ako parcely registra „C" evidované na katastrálnej mape - parcela č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 52 m2, a parcela č. XXXX - záhrada o výmere 177 m2, vytvorené z pôvodných parciel, a to z pôvodnej parcely číslo XXXX/X - zastavaná plocha o výmere 316 m2 - v KN neidentická a z pôvodnej parcely č. XXXX/X - zastavaná plocha o výmere 572 m2 - v KN neidentická na základe geometrického plánu číslo XXX-XXX/XXXX na obnovu právneho stavu časti pôvodnej parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/X v kat úz. Q., vyhotoveného dňa 12.11.2002 L. B., autorizačne overeného dňa 13.11.2002 Ing. Jurajom Brnom, autorizovaným geodetom, a úradne overeného bývalou Správou katastra Piešťany dňa 21.11.2002 pod poradovým číslom: 787/02, a to žalobca v 1. rade v spoluvlastníckom podiele vo veľkosti 1/2 a žalobkyňa v 2. rade v spoluvlastníckom podiele vo veľkosti 1/2.

III. P r i z n á v a žalobcovi v 1. rade spoločný a nerozdielny nárok na náhradu trov konania proti žalovaným v 1. až v 3. rade v plnom rozsahu.

IV. P r i z n á v a žalobkyni v 2. rade spoločný a nerozdielny nárok na náhradu trov konania proti žalovaným v 1. až v 3. rade v plnom rozsahu.

V. P r i z n á v a žalovaným v 1. až v 3. rade spoločný a nerozdielny nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni v 3. rade v rozsahu 25 %.

VI. P r i z n á v a žalovaným v 1. až v 3. rade spoločný a nerozdielny nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v 4. rade v rozsahu 25 %.

odôvodnenie:

1. Žalobcovia v 1. až v 3. rade žalobou zo dňa 18.10.2018, doručenou Okresnému súdu Trnava dňa 21.10.2005, upresnenou podaním doručeným súdu dňa 2.2.2007 a doplnenou podaním doručeným súdu dňa 2.9.2010, sa domáhali určenia, že nehnuteľnosti tvoriace súčasť zastavaného pozemku žalobcov, zapísané v geometrickom pláne č. XXX-XXX/XXXX na obnovu právneho stavu časti pôvodnej parcely č. XXXX/X a XXXX/X v katastrálnom území Q., vyhotovenom geodetom L. B. dňa 12.11.2002, označené ako parc. č. XXXX - záhrada o výmere 177 m2, a ako parc. č. XXXX/X - zastavané plochy o výmere 52 m2, LV č. XXX, sú na základe vydržania v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov v 1. rade a v 2. rade v podiele 1/2 a vo výlučnom vlastníctve žalobkyne v 3. rade v podiele 1/2 z celku. Zároveň žiadali priznať náhradu trov konania. Veci bola pridelená spisová značka 24C/166/2005.

2. Žalobcovia v 1. až v 3. rade žalobný nárok odvodzovali od skutočnosti, že manželia U. a L. Y. darovacou zmluvou zo dňa 26.2.1977 darovali dcére V. W. a jej manželovi Y. W. (žalobcovia v 1. a v 2. rade) rodinný dom s hospodárskymi objektami, oploteným dvorom a záhradou v stave, zapísané na LV č. XXX pre kat. úz. Q. ako parc. č. XXXX/X, dom s popisným číslom XXX s dvorom o výmere 572 m2 tak, ako ich v roku 1973 kúpili od D. B. a jeho manželky V. B.. V roku 1982 sa v katastrálnom území Q. uskutočnilo technicko-hospodárske meranie (ďalej len ako „THM“) a súčasné prečíslovanie parciel, a pozemok s pôvodným parc. č. XXXX/X bol rozdelený na dve novovytvorené parcely, a to na parcelu č. XXXX o výmere 456 m2, a na nej dom súp. č. XXXX, a na parcelu č.XXXX - záhrada o výmere 177 m2. Bolo všeobecne známe, že pri uskutočňovaní THM sa vychádzalo z reálneho stavu, a do novo- zhotovovaných katastrálnych máp sa zakresľovala situácia zistená meraním na tvári miesta. Výsledok nového mapovania bol prijatý bez pripomienok žalobcov v 1. až v 3. rade a ich susedov. Žalobcovia sa neskôr dozvedeli, že betónové oplotenie dvora a záhrady z východnej a severnej strany zhotovil začiatkom šesťdesiatych rokov (podľa podania doručeného súdu 2.9.2010 betónový múrik zhotovil niekedy v 50. rokoch) minulého storočia, pán F. Z., keď oddeľoval pozemky. Pán Z. bol otcom žalovanej v 1. rade a starým otcom žalovaných v 2. a v 3. rade.

3. Žalobcovia v 1. až v 3. rade ďalej uviedli, že Správa katastra Piešťany v roku 2002 rozhodnutím č. X XXX/XX o oprave chyby zmenila zápisy na LV č. XXX s odôvodnením, že na základe meraní geodeta pri vyhotovovaní geometrického plánu sa zistilo, že parcely č. XXXX a XXXX po THM nemajú totožný priebeh hranice s pôvodnou parcelou č. XXXX/X, ale zasahujú aj do parcely č. XXXX/X, ktorá je vo vlastníctve žalovaných v 1. až v 3. rade. Následným geometrickým plánom č. XXX-XXX/XXXX bol obnovený právny stav tým spôsobom, že parc. č. XXXX/X - zastavané plochy o výmere 52 m2 a parcela č. XXXX - záhrady o výmere 177 m2 boli pripísané na LV č. XXX do vlastníctva žalovaných v 1. a ž v 3. rade napriek tomu, že sú súčasťou areálu žalobcov v 1. až v 3. rade, a že parc. č. XXXX/X tvorí hospodárske stavanie vo vlastníctve žalobcov v 1. až v 3. rade. Týmto postupom Správy katastra U. došlo k poškodeniu vlastníckych práv žalobcov v 1. až v 3. rade, vyplývajúcich im z dlhodobej a dobromyseľnej držby, pretože manželia Y. v roku 1973 kúpili od manželov B. pozemok, ten v dobrej viere užívali a v nezmenenom stave ho v roku 1977 darovali žalobcom v 1. a v 2. rade, pričom pozemok bol zo všetkých štyroch strán oplotený betónovou ohradou, a bol na ňom vybudovaný rodinný dom a hospodárske stavby. Dokonca aj murovaný hospodársky objekt a betónová pivnica, ktoré vybudoval ešte p. B., sa nachádzajú na spornej časti pozemku.

4. Žalovaní v 1. a v 3 rade navrhli súdu žalobu zamietnuť z dôvodu, že žalobca v 1. rade vedel, že právny predchodca žalovaných dal niekedy v roku 1965 zamerať predmetné pozemky, ktoré dostal do osobného užívania ktoré následne prešli do vlastníctva žalovaných. Žalobcovia, aj ich právni predchodcovia, vedeli, že im sporné nehnuteľnosti nepatria, a preto nemohli byť v dobrej viere, že sú ich spoluvlastníkmi. Iba na základe vtedajších dobrých susedských vzťahov právni predchodcovia žalovaných nenamietali, že právni predchodcovia žalobcov užívali aj časť pozemku, ktorý mal byť v osobnom užívaní právnych predchodcov žalovaných. Žalovaní chceli vyriešiť vzniknutý spor mimosúdne, a to predajom sporných pozemkov žalobcom, pričom návrh kúpnej zmluvy napokon podpísali iba žalovaní 1. a v 2. rade, pretože žalobcovia odmietli zaplatiť kúpnu cenu požadovanú žalovanými, čím sa susedské vzťahu medzi stranami sporu výrazne narušili.

5. Žalovaná v 2. rade sa k žalobe písomne nevyjadrila.

6. Z dôvodu zmeny sústavy súdov účinnej od 1.1.2008 Okresný súd Trnava ako odovzdávajúci súd postúpil vec znovuvytvorenému Okresnému súdu Piešťany ako nadobúdajúcemu súdu podľa § 18a zákona č. 371/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Na Okresnom súde Piešťany bola veci v podateľni súdu pridelená nová spisová značka: 5C/318/2008.

7. Žalobcovia v 1. až v 3. rade v podaní zo dňa 6.10.2014, doručenom Okresnému súdu Piešťany dňa 6.10.2014, navrhli súdu, aby pripustil vstup ďalšieho žalobcu do konania, a to C. W. ako žalobcu v 4. rade, ktorý so vstupom do konania súhlasil. Návrh odôvodnili tým, že C. W. sa v priebehu sporu stal spoluvlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX pre kat. úz Q. v podiele 1/4. V nadväznosti na tento návrh zároveň požiadali súd, aby pripustil zmenu žaloby. Následne súd uznesením č. k. 5C/318/2008-123 zo dňa 19.3.2015 1.) pripustil vstup C. W. do konania ako žalobcu v 4. rade a 2.) pripustil zmenu žaloby v znení: „Súd určuje, že nehnuteľnosti - parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape, parcelné číslo XXXX/X, vo výmere 52 m2, zastavané plochy a nádvoria, a parcelné číslo XXXX, vo výmere 177 m2, záhrady, vytvorené z pôvodných parciel, parcelné číslo XXXX/X, vo výmere 316 m2, zastavaná plocha, v KN neidentická, a parcelné číslo XXXX/X, vo výmere 572 m2, zastavaná plocha, v KN neidentická, na základe geometrického plánu číslo XXX-XXX/XXXX „na obnovu práv. stavu časti pôvodnej parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/X“, vyhotoveného dňa 12.11.2002 L. B., autorizačne overeného dňa 13.11.2002 Ing. Jurajom Brnom, autorizovaným geodetom, a úradne overeného bývalou Správou katastra Piešťany dňa 21.11.2002, pod poradovým č. 787/02, zapísané na liste vlastníctva č. XXX katastrálneho územia Q., obec Q., okres U., sú z právneho titulu vydržania v spoluvlastníckom podiele vo výške 1/2 v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov v 1. a 2. rade, v spoluvlastníckom podiele žalobcu v 3. rade vo výške 1/4 a v spoluvlastníckom podiele žalobcu v 4. rade vo výške 1/4.“ Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 24.4.2015.

8. Na základe návrhu žalobcov v 1. až v 4. rade v písomnom podaní zo dňa 17.10.2018, doručenom súdu dňa 17.10.2018, súd uznesením č. k. 5C/318/2008-208 zo dňa 18.10.2018 pripustil (pozn. v poradí druhú) zmenu žaloby na základe podania žalobcov v 1. a ž v 4. rade zo dňa 17.10.2018 v znení, ktorým žalobcovia žiadajú, aby súd rozhodol nasledovne: ,,Súd určuje, že nehnuteľnosti - parcely registra „C" evidované na katastrálnej mape, parcelné číslo XXXX/X, vo výmere 52 m2, zastavané plochy a nádvoria, a parcelné číslo XXXX, vo výmere 177 m2 , záhrady, vytvorené z pôvodných parciel, parcelné číslo XXXX/X, vo výmere 316 m2, zastavaná plocha, v KN neidentická, a parcelné číslo XXXX/X, vo výmere 572 m2 zastavaná plocha, v KN neidentická, na základe geometrického plánu číslo XXX-XXX/ XXXX „na obnovu práv. stavu časti pôvodnej parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/X", vyhotoveného dňa 12.11.2002 L. B., autorizačne overeného dňa 13.11.2002 Ing. Jurajom Brnom, autorizovaným geodetom, a úradne overeného bývalou Správou katastra Piešt'any dňa 21.11.2002, pod poradovým číslom: 787/02, zapísané na liste vlastníctva číslo XXX katastrálneho územia Q., obec Q., okres U., sú z právneho titulu vydržania vo vlastníctve žalobcu v 1. rade v spoluvlastníckom podiele vo výške jednej polovice a vo vlastníctve žalobkyne v 2. rade v spoluvlastníckom podiele vo výške jednej polovice. Žalobcovia v 1. a 2. rade majú voči žalovaným v l. až 3. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.“ Tak na pojednávaní, na ktorom súd vyhlásil toto uznesenie, ako aj v závere odôvodenia písomného vyhotovenia tohto uznesenia, súd zdôraznil, že procesný návrh žalobcov zo dňa 17.10.2018 súd posúdil podľa obsahu (§ 124 ods. 1 Civilného sporového poriadku) nielen ako zmenu žaloby, ale aj ako späťvzatie žaloby žalobcami v 3. a v 4. rade, keďže pripustenie predmetnej zmeny žaloby navrhli všetci štyria žalobcovia, avšak žalobcovia v 3. a v 4. rade v petite zmenenej žaloby už chýbajú, čím dali súdu najavo, že už nemajú záujem byť naďalej žalobcami tohto sporu, ako aj preto, že zmenou žaloby nemôže byť zúženie žaloby, pričom v danom prípade žalobcovia zúžili žalobu zo žaloby štyroch žalobcov na žalobu dvoch žalobcov.

9. Žalované v 1. a v 3. rade so späťvzatím žaloby žalobcami v 3. v 4. rade súhlasili prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní dňa 18.10.2018. Žalovaná v 2. rade sa k tomuto čiastočnému späťvzatiu žaloby doposiaľ nevyjadrila napriek výzve súdu, ktorá jej bola doručená dňa 19.11.2018 s doložkou, že ak sa v lehote 15 dní od doručenia výzvy nevyjadrí, súd bude predpokladať, že k čiastočnému späťvzatiu žaloby žalovaná v 2. rade nemá žiadne výhrady.

10. Súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie, a vykonal dokazovanie listinami, a to rozhodnutím Okresného národného výboru v Piešťanoch (ďalej len „ONV v Piešťanoch“) o prípustnosti stavby, evidenčným listom pre drobné stavby, rozhodnutím o pridelení pozemku do osobného užívania, dohodou o zriadení práva osobného užívania, kúpnou zmluvou z 26.2.1973, darovacou zmluvou z 26.2.1977, oznámením Správy katastra Piešťany zo dňa 18.11.2002, rozhodnutím Správy katastra Piešťany o oprave chyby v katastrálnom operáte, LV č. XXX pre kat. úz. Q., výpisom z evidencie nehnuteľností, LV č. XXX pre kat. úz. Q., daňovými priznaniami k dani z nehnuteľností, geometrickým plánom z 18.5.1961, kópiou pozemkovej mapy z 11.6.1991, geometrickými plánmi z 21.11.2002 a z 11.12.2002, nákresom podlahovej plochy predmetného domu, znaleckým posudkom č. 162/2005 podaným znalcom Ing. Gergičom, návrhom kúpnej zmluvy z roku 2003, výpisom z uznesenia obecného zastupiteľstva, potvrdením o zaplatení, kúpnou zmluvou zo dňa 16.12.2002, čestným prehlásením L. P., vyjadrením žalovanej v 2. rade pre Správu katastra Piešťany, ako aj fotografiami predloženými žalobcami, a dvomi obhliadkami predmetných nehnuteľností. Súd vykonal dokazovanie aj výsluchmi svedkov, výsluchmi strán sporu, vyjadreniami strán sporu a ich právnych zástupcov, a z i s t i l t e n t o s k u t k o v ý s t a v :

11. Z rozhodnutia ONV v Piešťanoch, odboru pre výstavbu rady ONV, zn. 711/1954- Ev.1.č.213/154 zo dňa 8.7.1954 súd zistil, že ONV v Piešťanoch povolil stavbu za podmienok a v rozsahu uvedenom na prednej strane, ktorú tvoril evidenčný list pre drobné stavby zn. 711/1954. Podľa tohto evidenčného listu bolo D. B., ako stavebníkovi, povolené postavenie drobnej stavby - rodinného domu

- novostavby na pozemku s parc. č. XXXX/X v kat. úz. Q. s tým, že povolená drobná stavba musí byť dokončená najneskôr do 31.12.1954.

12. Z rozhodnutia o pridelení pozemku do osobného užívania zo dňa 19.1.1972, č. Fin.4-13-1972 súd zistil, že ONV v Trnave, finančný odbor rozhodol o pridelení pozemku s parc. č. XXXX/X o výmere 1.346 m2 vo vlastníctve Čsl. štátu, v správe Miestneho národného výboru Banka (ďalej len „MNV Banka“), do osobného užívania F. Z., nar. X.XX.XXXX a jeho manželke L., rod. T., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. XXX. Právoplatnosťou tohto rozhodnutia vzniklo F. Z. a jeho manželke právo na uzavretie dohody s MNV Banka o riadení práva osobného užívania k tomuto pozemku.

13. Z dohody o zriadení práva osobného užívania uzavretej dňa 24.1.1972 medzi MNV Banka a F. Z. a jeho manželkou L., rod. T. súd zistil, že sa dohodli na zriadení práva osobného užívania pozemku s parc. č. XXXX/X v kat. úz. Q., v obci Q. o výmere 1.346 m2 k výstavbe rodinného domu. Tento pozemok bol manželom Z. pridelený do osobného užívania právoplatným rozhodnutím ONV v Trnave, finančným odborom zo dňa 19.1.1972, č. Fin.4-43-1972. Na predmetnom pozemku už bol postavený rodinný dom na základe práva stavby udeleného ONV a stavebného povolenia vydaného ONV, odborom pre výstavbu v Piešťanoch. Právo osobného užívania vzniklo manželom Z. dňom registrácie tejto dohody Štátnom notárstvom v Trnave. Dohoda bola na štátnom notárstve zaregistrovaná dňa 31.1.1972 pod č. R II 24/72.

14. Z kúpnej zmluvy uzavretej dňa 26.2.1973 medzi D. B., nar. X.X.XXXX a jeho manželkou V. B., rod. U., nar. XX.X.XXXX ako predávajúcimi na jednej strane, a U. Y., nar. X.X.XXXX, a jeho manželkou L. Y., rod. Q., nar. X.XX.XXXX, ako kupujúcimi na druhej strane, súd zistil, že manželia B. na základe tejto zmluvy previedli svoje spoluvlastnícke právo k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX pre kat. úz Q., rajón U., okres A. ako parc. č. XXXX/X - dom s pop. č. XXX s dvorom o výmere 572 m2, na manželov Y.. Zmluva bola zaregistrovaná Štátnym notárstvom v Trnave dňa 14.4.1973 pod č. R I 371/73. Následne bola zaevidovaná v evidencii nehnuteľností pre kat. úz. Q. pod č. XX/XX dňa 4.6.1973.

15. Z darovacej zmluvy uzavretej dňa 26.2.1977 medzi U. Y. a jeho manželkou L. Y., rod. Q.I. ako darcami na jednej strane, a ich dcérou V. W., rod. Y. a jej manželom Y. W., t.j. žalobcami v 1. a v 2. rade, ako obdarovanými na druhej strane, súd zistil, že na základe tejto zmluvy manželia Y. darovali žalobcom v 1. a v 2. rade do ich „bezpodielového“ spoluvlastníctva nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX pre kat. úz. Q., rajón U., okres A. ako parc. č. XXXX/X - dom pop. č. X a dvor na ul. T.. J. U. o výmere 572 m2. Dohoda bola zaregistrovaná Štátnym notárstvom v Trnave dňa 14.4.1977 pod reg. č. RI 371/77. Následne bola zaevidovaná v evidencii nehnuteľností pre kat. úz. Q. pod č. XX/XX dňa 6.9.1983.

16. Z oznámenia Správy katastra Piešťany zo dňa 18.11.2002 súd zistil, že Správa katastra Piešťany písomne oznámila žalobcom v 1. a v 2. rade a všetkým trom žalovaným, že dňa 13.11.2002 začala z vlastného podnetu konanie o oprave chyby v listoch vlastníctva č. XXX a XXX pre kat. úz. Q., vedené pod č. X 154/02. Uviedla, že je potrebné 1.) opraviť zápisy v LV č XXX - zrušiť zápis v LV č. XXX pri parcele registra C č. XXXX - zastavaná plocha o výmere 456 m2 a pri parcele č. XXXX - záhrada o výmer 177 m2, do poznámky listu vlastníctva zapísať pôvodnú parcelu č. XXXX/X - zastavaná plocha o výmere 572 m2 v KN neidentická, pričom vlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX pre kat. úz. Q. boli žalobcovia v 1. a v 2. rade v podiele 1/1; a 2.) doplniť do poznámky LV č. XXX - časť pôvodnej parcely č. XXXX/X- zastavaná plocha o výmere 316 m2 v KN neidentická, pričom podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX boli žalované v 1. až v 3. rade. Začatie konania o oprave chyby v katastrálnom operáte Správa katastra Piešťany odôvodnila tým, že v katastrálnom území Q. bola vykonaná obnova katastrálneho operátu novým mapovaním (THM), pri ktorej bola pôvodná parcela č. XXXX/X - zastavaná plocha o výmere 572 m2 prečíslovaná na parcelu č. XXXX - zastavaná plocha o výmere 456 m2 a parcelu č. XXXX - záhrada o výmere 177m2, čo je spolu 633 m2. Súkromný geodet, p. B., pri vyhotovení geometrického plánu č. 670-115/2002 zistil, že parcely po THM č. XXXX a XXXX nemajú totožný priebeh hranice s pôvodnou parcelou č. XXXX/X, ale že zasahujú aj do parcely č. XXXX/ X, a preto je potrebné opraviť chybu v katastrálnom operáte.

17. Z rozhodnutia Správy katastra Piešťany o oprave chyby v katastrálnom operáte č. X 154/02 zo dňa 20.11.2002 súd zistil, že Správa katastra Piešťany 1.) opravila zápisy v LV č. XXX tak, že zrušila zápis v LV č. XXX pri parcele registra C č. XXXX - zastavaná plocha o výmere 456 m2 a pri parcele č. XXXX

- záhrada o výmere 177 m2, a do poznámky listu vlastníctva zapísala pôvodnú parcelu č. XXXX/X - zastavaná plocha o výmere 572 m2 v KN neidentická, pričom vlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX pre kat. úz. Q. boli žalobcovia v 1. a v 2. rade v podiele 1/1; a 2.) doplnila do poznámky LV č. XXX - časť pôvodnej parcely č. XXXX/X - zastavaná plocha o výmere 316 m2 v KN neidentická, pričom podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX boli žalované v 1. až v 3. rade. Opravu chyby v katastrálnom operáte Správa katastra Piešťany odôvodnila tým, že geodet p. B. pri vyhotovovaní geometrického plánu č. 670-115/2002 zistil, že parcely po THM č. XXXX a XXXX nemajú totožný priebeh hranice s pôvodnou parcelou č. XXXX/X, ale že zasahujú aj do parcely č. XXXX/X.

18. Z výpisov z LV č. XXX pre kat. úz. Q., vyhotovených k rôznym dátumom, súd zistil, že pod č. XX/ XX bola vykonaná zmena zápisu vlastníctva k nehnuteľnostiam s pôvodným parc. č. XXXX/X a č. p. XXX na spoluvlastníkov U. Y. a L. Y., rod. Q.. Na žiadnom výpise z LV č. XXX pre kat. úz. Q. nie je poznámka o tom, že by pozemky boli v osobnom užívaní manželov Y. alebo žalobcov v 1. a v 2. rade, a teda boli v ich vlastníctve. Pod č. 37/83 na základe darovacej zmluvy R I 371/77 bol vykonaný zápis zmien vlastníctva predmetných nehnuteľností do KN v prospech žalobcov v 1. a v 2. rade v podiele 1/1. Pod č. 49/03 bol vykonaný zápis zmien vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam do KN tak, že spoluvlastnícky podiel žalobcov v 1. a v 2. rade sa znížil z podielu 1/1 na 1/2 a novou spoluvlastníčkou sa stala žalobkyňa v 3. rade s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu 1. Z výpisu z evidencie nehnuteľností ev. č. XXX, ktorému zodpovedal výpis z LV č. XXX pre obec U. - Q., okres A., vyhotoveného dňa 26.8.1983, vyplýva, že žalobcovia v 1. a v 2. rade boli v danom čase vedení ako spoluvlastníci (a nie ako užívatelia) nehnuteľností v kat. úz Q. zapísaných na LV č. XXX ako parc. č. XXXX - dvor o výmere 456 m2 a dom súp. č. XXXX na tomto pozemku, a parc. č. XXXX - záhrada o výmere 177 m2 (čo je spolu 633 m2) na základe titulu R I 371/77 s poznámkou, že k zmene parcelných čísel došlo pri THM Banka v roku 1982.

19. Podľa informatívneho výpisu z LV č. XXX pre kat. úz. Q., získaného súdom z internetovej stránky katastrálneho portálu, dňa 20.3.2019, na tomto liste vlastníctva sú zapísané pozemky ako parcely registra C evidované na katastrálnej mape, a to parc. č. XXXX/ X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 153 m2, parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvoria o výmere 99 m2, parc. č. XXXX/X - záhrada o výmere 138 m2, parc. č. XXXX/X - záhrada o výmere 85 m2, ako aj rodinný dom so súp. č. XXXX na pozemku s parc. č. XXXX/X. Spoluvlastníkmi týchto nehnuteľností sú žalobcovia v 1. až v 4. rade. Žalobcovia v 1. a v 2. rade sú zapísaní ako bezpodieloví spoluvlastníci v podiele 1/2 k celku, pričom titulmi nadobudnutia ich spoluvlastníckeho práva boli 1.) D. XXX/XX-XX/XX, 2.) kúpna zmluva F. XXXX/ XXXX -XX/XXXX a 3.) zápis prístavby S. XXXX/XXXX - Y..U.. XXX-XX/XXXX -XXX/XXXX. Žalobkyňa v 3. rade je spoluvlastníčkou v podiele 1 na základe darovacej zmluvy F. XXX/XXXX -XX/XXXX a zápisu prístavby S. XXXX/XXXX - Y..U.. XXX-XX/XXXX -XXX/XXXX. Žalobca v 4. rade je spoluvlastníkom v podiele 1 na základe darovacej zmluvy F. XXX/XXXX, právoplatnej dňa 27.3.2009 a zápisu prístavby S. XXXX/XXXX - Y..U.. XXX-XX/XXXX -XXX/XXXX. Medzi inými údajmi sú na LV zapísané: 1.) X XXX/ XX- rozhodnutie o oprave chyby v KN XXX/XX, 2.) R XXX/XX - obnova právneho stavu, Y. XXX/XXX- XXXX-XXX/XX, a 3.) Y..U.. XXX-XXX/XXXX-XX/XX.

20. Z výpisov z LV č. XXX pre kat. úz. Q., vyhotovených k rôznym dátumom, súd zistil, že F. Z. a L., rod. T. boli v minulosti zapísaní na LV č. XXX, ktorý bol zapísaný na evidenčnom liste č. XXX pre obec Q., kat. úz. Q., okres Trnava ako osoby, ktorým bolo zapísané právo osobného užívania k pozemkom as parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X. Právnymi nástupcami F. Z. a jeho manželky L. sú žalovaní v 1. až v

3. rade. Podľa informatívneho výpisu z LV č. XXX pre kat. úz. Q., získaného súdom z internetovej stránky katastrálneho portálu, dňa 20.3.2019, na tomto liste vlastníctva je zapísaných 10 pozemkov ako parcely registra C evidované na katastrálnej mape, vrátane parcely č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 52 m2, parcely č. XXXX - záhrada o výmere 177 m2 a parcely č. XXXX - zastavaná plocha a nádvoria o výmere 784 m2, ako aj dom súp. č. XXXX na pozemku s parc. č. XXXX. Spoluvlastníkmi týchto nehnuteľností sú podľa zápisu v KN žalované v 1. a ž v 3. rade, z toho žalovaná v 1. rade ako spoluvlastník v podiele 1 a žalované v 2. a v 3. rade v podieloch po 1-ine. Žalovaná v 1. rade nadobudla predmetné nehnuteľnosti do vlastníctva dedením na základe titulu vedeného v KN ako D 678/84- 9/85 a žalované v 2. a v 3. rade dedením na základe titulu D 1116/87-54/88. Medzi inými údajmi sú na LV zapísané: 1.) F. XXXX/XXXX- kúpna zmluva - XX/XXXX, 2.) X 154/02- rozhodnutie o oprave chyby v KN 229/02, 3.) R 637/02 - zápis GP č. 670/155-2002 na obnovu právneho stavu -235/02, 4.) X 163/2002 - rozhodnutie o oprave -47/2003, 5.) R 59/2003 - zápis GP č. 193-184/2002 na obnovu právneho stavu

- 94/2003, 6.) X 117/2006 - rozhodnutie o oprave výmery v KN - 161/2006, 7.) V 1577/2009 - kúpna zmluva zo dňa 28.8.2009 -217/2009, a 8.) V 3041/2010 - kúpna zmluva zo dňa 20.1.2011-21/2011.

21. Z geometrického plánu č. XX-XXX-XXX-XXX, XXX-XXXX-XX vyhotoveného Ing. Veselým na základe zamerania z 18.5.1961 súd zistil, že pozemky v obci Q. s parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/X spolu susedili, pričom jednu z hraníc oboch pozemkov bola cesta.

22. Z kópie pozemkovej mapy z 11.6.1991 súd zistil, že pozemky v obci Q. s parc. č. XXXX a parc. č. XXXX sú susediacimi pozemkami, ktoré majú zakrivenú spoločnú hranicu. S cestou mali spoločnú hranicu pozemky s parc. č. XXXX a parc. č. XXXX.

23. Z geometrického plánu č. XXX-XXX/XXXX na obnovu právneho stavu časti pôvodnej parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/X v kat. úz. Q. vyhotoveného dňa 12.11.2002 L. B., autorizačne overeného dňa 13.11.2002 Ing. Jurajom Brnom, autorizovaným geodetom, a úradne overeného bývalou Správou katastra Piešťany dňa 21.11.2002 pod poradovým číslom: 787/02, súd zistil, že pôvodných parciel v kat. úz. Q. podľa stavu pred THM, a to z parcely č. XXXX/X a parc. č. XXXX/X boli vytvorené nové parcely. Z pôvodnej parcely č. XXXX/X, pôvodne zapísanej na LV č. XXX pred THM ako zastavaná plocha o výmere 572 m2 boli vytvorené nové parcely, a to 1.) parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha o výmere 252 m2, na ktorej je stavba so súp. č. XXXX, 2.) parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha (dvor) o výmere 235 m2, 3.) parc. č. XXXX/X - záhrada o výmere 85 m2, s tým, že pôvodná parcela č. XXXX/X zaniká. Z pôvodnej parcely č. XXXX/X, pôvodne zapísanej na LV č. XXX pred THM ako zastavaná plocha o výmere 316 m2 boli vytvorené nové parcely, a to 1.) parc. č. XXXX/X v zmenšenej výmere 87 m2 - zastavaná plocha, 2.) parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha (dvor) o výmere 52 m2, 3.) parc. č. XXXX - záhrada o výmere 177 m2. Parcely č. XXXX o výmere 456 m2 a č. XXXX výmere 177 m2, ktoré boli na základe THM zapísané na LV č. XXX pre kat. úz. Q. v roku 1983 na základe tohto geometrického plánu boli zmenené tak, že parcela č. XXXX zanikla, pričom z nej boli vytvorené tri parcely, a to parc. č. XXXX/X o výmere 252 m2, parc. č. XXXX/X o výmere 52 m2 a parc. č. XXXX/X o výmere 152 m2, z toho dve zostali zapísané na LV č. XXX, avšak parc. č. XXXX/X o výmere 52 m2 bola zapísaná na LV č. XXX. Celá parcela č. XXXX o výmere 177 m2 bola na základe tohto geometrického plánu prepísaná z LV č. XXX na LV č. XXX.

24. Z geometrického č. XXX-XXX/XXXX vyhotoveného tým istým geodetom, t.j. L. B., dňa 11.12.2002, autorizačne overeným Ing. Brnom a úradne overeným bývalou Správa katastra Piešťan súd zistil, že tento geometrický plán bol vyhotovený na účely majetkovo-právneho usporiadania pozemkov s parc. č. XXXX/X a XXXX/X, ktoré nie sú predmetom tohto sporu, preto sa súd týmto geometrickým plánom pri dokazovaní viac nezaoberal.

25. Zo znaleckého posudku č. 162/2005 podaného znalcom Ing. Róbertom Gergičom súd zistil, že bol vyhotovený dňa 13.10.2005 na žiadosť žalobcu v 1. rade ako zadávateľa znaleckej úlohy, za účelom určenia všeobecnej hodnoty nehnuteľností a to pozemkov zapísaných na LV č. XXX pre kat. úz. Q. ako parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX na ulici T.. J. v obci Q.. Znalec určil všeobecnú hodnotu oboch pozemkov podľa stavu k 4.10.2005 sumou 36.000,- Sk (1.194, 98 eura). Z tejto sumy bol aj zaplatený súdny poplatok zo žaloby v sume 1.800,- Sk (59,74 eura).

26. Z daňových priznaní k dani z nehnuteľností za roky 1993 a 1996 súd zistil., že žalobca za tieto roky na účely dane uviedol pozemky s parc. č. XXXX a parc. č. XXXX a domu na parc. č. XXXX pre kat. úz. Q.. Z daňového priznania k dani nehnuteľnosti za rok 2005 súd zistil, že žalobca priznal na účely dane nehnuteľnosti odlišné od sporných nehnuteľností. Do poznámky uviedol, že užíva pozemok s parc. č. XXXX o výmere 17 m2 za písaný na LV č. XXX pre kat. úz. Q. na meno D. a spol.

27. Z písomného vyjadrenia žalovanej v 2. rade zo dňa 24.2.2010 doručeného Správe katastra Piešťany súd zistil, že žalovaná v 2. rade súhlasila s vydržaním pozemkov s parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX na základe návrhu žalobcu v 1. rade a spol.

28. Z návrhu kúpnej zmluvy z roku 2003 súd zistil, že jej predmetom mal byť predaj sporných pozemkov medzi žalovanými v 1. až v 3. rade ako predávajúcimi a žalobcami v 1. až v 3. rade ako kupujúcimi za kúpnu cenu 12.664,- Sk (420,37 eura) určenú žalobcom v 1. rade ako znalcom, ktorý bol zároveň zmluvou stranou tejto zmluvy. Návrh zmluvy bol podpísaný iba žalovanými v 1. a v 2. rade, podpisy ktorých boli úradne overené dňa 2.4.2003 a 28.6.2003. Z časti znaleckého posudku, zrejme vyhotoveného žalobcom v 1. rade ako znalcom na účely tejto kúpnej zmluvy, súd zistil, že žalobca v 1. rade ako znalec z odboru poľnohospodárstvo určil hodnotu oboch sporných pozemkov sumou 12.644,- Sk. Z nákresu zastavanej plochy domu vo vlastníctve žalobcov, ktorý nákres bol zrejme súčasťou znaleckého posudku žalobcu v 1. rade, súd zistil, že dom žalobcov je sčasti postavený na spornom pozemku, pričom do sporného pozemku vo svahu zasahuje stavba v prízemí a pivnice vo svahu.

29. Z výpisu z uznesenia obecného zastupiteľstva obce Banka zo dňa 2.12.2002 súd zistil, že uznesením č. 296/2002 obecné zastupiteľstvo obce Banka schválilo odpredaj neknihovaných pozemkov s parc. č. XXXX/X o výmere 138 m2 a s parc. č. XXXX/X o výmere 205 m2 za cenu 70 Sk/m2 pre žalobcu v 1. rade. Z potvrdenky obce Banka zo dňa 4.12.2002 súd zistil, že žalobca v 1. rade zaplatil obci celkom 17.010,- Sk. Z kúpnej zmluvy zo dňa 16.12.2002 uzavretej medzi obcou Banka ako predávajúcou a žalobcami v 1. a v 2. rade ako kupujúcimi súd zistil, že na základe tejto zmluvy sa žalobcovia v 1. v 2. rade stali bezpodielovými spoluvlastníkmi pozemkov s parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/X v kat. úz. Q.. Nakoľko predmetný súdny spor sa týka iných pozemkov, súd sa týmito listinami pri dokazovaní viac nezaoberal.

30. Z fotografií predložených súdu žalobcami, vrátane fotografií, ktoré tvoria prílohu znaleckého posudku č. 162/2005 znalca Ing. Gergiča, súd zistil, že oba sporné pozemky sa nachádzajú vo svahu za domom. Do svahu zasahuje aj časť domu, betónové schody aj pivničná časť. Žalobcami užívané sporné pozemky sú v teréne ohraničené z troch strán starými betónovými stĺpmi, ďalej nízkym, iba niekoľko desiatok centimetrov vysokým betónovým múrikom, ktoré sú pospájané starým kovovým pletivom. V roku 1973 viedol na predmetný svah vchod na 1. poschodie domu. Pletivo bolo potiahnuté popri betónových stĺpoch a betónovom múriku žalobcom v 1. rade a jeho otcom za prítomnosti p. Z. dňa 3.4.1973, pričom totožnosť osôb na fotografii č. 5 nachádzajúcej sa na čl. 96 v súdnom spise nebola medzi stranami sporu sporná, navyše, takto boli všetky tri osoby indentifikované aj svedkyňou G.Ľ. Q. počas jej výsluchu na pojednávaní dňa 26.10.2010.

31. Dvomi obhliadkami sporných nehnuteľností súd zistil, že oba sporné pozemky bezprostredne spolu susedia, nachádzajú sa na svahu za domom vo vlastníctve žalobcov. Časť domu vo vlastníctve žalobcov, časť betónových schodov na dvore žalobcov a pivničná časť vo vlastníctve žalobcov zasahuje do svahu. Jednu (prednú, t. j. západnú) hranicu sporných pozemkov vyznačil znalec rôznymi vytyčovacími bodmi a červenou farbou, na základe čoho súd v teréne zistil, že táto hranica zasahuje, okrem iného, aj do časti domu vo vlastníctve žalobcov, do časti betónových schodov na dvore žalobcov a do pivničnej časti žalobcov, ktorá je vo svahu. Z ďalších troch strán, tzn. z oboch bočných strán a zo zadnej strany pri výstupe na sporné pozemky po betónových schodoch z dvora vo vlastníctve žalobcov súd zistil, že hranica pozemkov z oboch bočných strán aj zo zadnej strany je taktiež vyznačená v teréne geodetom červenou farbou na vytyčovacích bodoch, ktorá však z týchto troch strán v teréne viac- menej korešponduje s betónovými stĺpmi, betónovým múrikom a pletivom, nachádzajúcimi sa v teréne. Betónové stĺpy, nízky betónový múrik aj pletivo sú opotrebované, staré, môžu mať aj niekoľko desiatok rokov. Svah v teréne pokračuje aj za zadnú hranicu sporných pozemkov iba s tým rozdielom, že za hranicou má výraznejšie stúpanie, resp. je strmší. Z pohľadu z ulice (z cesty) sa zadná strana sporných pozemkov nachádza na východnej svetovej strane, bočná strana vľavo je severnou svetovou stranou sporných pozemkov a bočná strana vpravo je južnou svetovou stranou. Celý pozemok na ul. J. X v Q. tak, ako ho v súčasnosti užívajú žalobcovia, je členitý, je na ňom postavený dom a hospodárske budovy, pivnice vo svahu, a v zadnej časti je terén veľmi ťažko prístupný, a preto je ťažké odhadnúť približnú výmeru pozemku bez jeho presného zamerania.

32. Z čestného prehlásenia L. P. súd zistil, že od roku 1960 do polovice roku 1966 bývala so svojím manželom a tromi deťmi v dome vo vlastníctve jej sestry, V. B., rod. U. a jej manžela D. B. v Q., ktorý dom susedil s Z.. Za domom bol svah, ktorý „patril“ Z.. Je pravdou, že časť svahu za domom užívali osoby bývajúce v dome B., na čo však mali súhlas pána Z.. Vo svahu nebola vtedy žiadna pivnica, avšak so súhlasom p. Z. si vyhĺbili dieru, kam dávali zemiaky. Táto diera sa neskôr zasypala pri zosuve hliny. Pozemky medzi susedmi neboli nijako v teréne ohraničené. Nerobili sa žiadne ploty. Ploty sa začali stavať až potom, čo B.I. tento dom predali.

33. Z výsluchu svedka L. P. uskutočnenom na pojednávaní dňa 26.10.2010 súd zistil, že niekedy od roku 1970 alebo 1971 vlastnil pozemok susediaci s pozemkom žalobcov, a neskôr sa tento veľký pozemok rozdelil na dva menšie, a ku dňu výsluchu bol tento svedok vlastníkom vzdialenejšieho pozemku od pozemku žalobcov. Už v čase, keď on kupoval pozemok od p. T. (T.) za náhradné bývanie, bol tento pozemok už oddelený od pozemku žalobcov oplotením, ktoré pozostávalo z dvoch hraničných betónových stĺpikov, z ktorých bol jeden na začiatku pozemku pri ceste a druhý na konci pozemku za garážou vo vzdialenosti asi 4-5m vo svahu za stavbou, ktorá je teraz garážou, kde v čase kúpy pozemku bolo smetisko. Zvyšok plotu pozostával z drevených kolov a zo zhrdzaveného pletiva. Rozmiestnenie a rozsah oplotenia nebol menený od roku 1968, pretože už vtedy boli na pozemku základy oplotenia a vtedy už bol aj rozostavaný dom. Kúpnu zmluvu na pozemok a na základy domu uzavrel svedok s p. T. (T.) až v roku 1973, avšak s vybavovaním prevodu vlastníckeho práva sa začalo oveľa skôr, avšak p. T. (T.) musel predtým zabezpečiť náhradné bývanie, čo výrazne prispelo k predĺženiu vybavovania smerujúceho k uzavretiu kúpnej zmluvy. Žalobca v 1. rade oplotenie opravoval niekedy v priebehu rokov 1973-1982, kedy bola kolaudácia, a drevené stĺpy boli nahradené betónovými a bolo vymenené pletivo.

34. Z výsluchu svedkyne J. P. uskutočnenom na pojednávaní dňa 26.10.2010 súd zistil, že v čase výsluchu bývala v susedstve žalobcov, pri pohľade od cesty po pravej strane. Pozemok susediaci s pozemkom vo vlastníctve žalobcov kúpili v roku 1973 od pani T., ktorá ho zdedila po strýkovi. Už vtedy boli pozemky od seba oddelené stĺpmi, jedným vpredu pi ceste, v kopci boli dva betónové koly, a boli prepojené hrdzavým pletivom. Ešte pán B. tam urobil sklad, ktorý bol na hranici s pozemkom svedkyne. Za skladom bolo smetisko, ktoré sa prepadalo na ich pozemok, preto si sami (svedkyňa) hranicu spevnili a ohradili skalami. Svedkyňa so žalobcom v 1. rade vymenili hrdzavé pletivo za nové stým, že plot zostal zachovaný podľa stĺpov. Po nahliadnutí na fotografiu predloženú svedkyni priamo na pojednávaní právnym zástupcom žalobcov sa svedkyňa vyjadrila, že betónové stĺpy sú na rovnakom mieste, na akom boli, keď pozemok užíval p. B.. Pán B.Á. dostal povolenie k stavbe na pozemku v Banke už v roku 1954, a v postate už odvtedy ba bolo možné počítať začiatok držby, no aj keby súd dospel k záveru, že začiatok oprávnenej držby možno datovať do doku 1973, kedy sporné pozemky kúpili rodičia žalobkyne v 2. rade, t. j. manželia Y., podľa názoru právneho zástupcu žalobcov, uplynutím 10 rokov došlo k ich vydržaniu, t. j. skôr, než došlo k oprave chyby v katastrálnom operáte. Žalobcovia platili za sporné pozemky daň po celú dobu, až kým nebola vykonaná oprava chyby v katastrálnom operáte.

35. Z výsluchu svedkyne G. Q. uskutočnenom na pojednávaní dňa 26.10.2010 súd zistil, že žalobca v 1. rade je jej brat, žalobkyňa v 2. rade jej je švagriná, žalobkyňa v 3. rade je jej neter a žalobca v 4. rade je jej manžel. Žalovaná v 1. rade je jej spolužiačka, žalované v 2. v 3. rade nepozná. Už v 70. rokoch, kedy pozemok kúpil žalobca v 1. rade s manželkou, t. j. žalobkyňou v 2. rade, bol ohradený múrikom, ktorý mal betónové stĺpy, ktorý viedol po ľavej strane od cesty nahor až do brehu. Pletivo tam vtedy ešte nebolo. Po nahliadnutí na fotografiu č. 5 na č. l. 96 spisu priamo na pojednávaní sa svedkyňa vyjadrila, že muž so šedivými vlasmi vľavo je p. Z., v strede je jej otec, ktorý je zároveň otcom žalobcu v 1. rade, a vpravo je žalobca v 1. rade. Na fotografii č. 4 na č. l. 96 identifikovala drevené schody na dvore, po ktorých sa vlastníci domu dostávali do hornej časti domu zvonku. Medzi pozemkami sa dali voľne prechádzať, lebo múrik po ľavej strane pozemku žalobcov bol nízky, a ešte tam, vtedy nebolo pletivo. Oplotenie tam žalobcovia nedávali, lebo mali vtedy dobré vzťahy so susedmi Z.. Bola osobne pritom, ako sa žalobca v 1.rade s p. Z. dohovárali na tom, čo je koho, pričom p. Z. povedal, že pozemky po múrik sú žalobcove a za múrikom sú p. Z..

36. Z výsluchu svedka U. U. uskutočnenom na pojednávaní dňa 26.10.2010 súd zistil, že je známym žalobcu v 1.rade, ktorému svedok pomáhal na stavbe domu v 70. až 80. rokoch, ktorý bol v dezolátnom stave, a preto sa pozná aj s rodinnými príslušníkmi žalobcu v 1. rade. Na pozemku žalobcov boli schodíky vedľa domu, a keď sa po týchto schodíkoch vyšlo nahor, nachádzalo sa tam murivo so starými betónovými stĺpmi.

37. Z výsluchu žalobcu v 1. rade a z jeho vyjadrení na pojednávaniach uskutočnených v dňoch 7.9.2010, 19.4.2010, 18.10.2018 a 22.1.2019 súd zistil, že rodičia žalobkyne v 2. rade, t. j. jeho svokrovci nadobudli sporené pozemky na základe kúpnej zmluvy v roku 1973, a tieto následne darovali žalobkyni v 2. rade, ktorá bola ich dcérou, a jej manželovi, t. j. žalobcovi v 1. rade v roku 1977. Už v roku 1973 bol pozemok zo všetkých 4 strán ohradený, z východnej a severnej časti bol ohradený betónovým múrikom vo výške cca 30-40 cm, z ktorého boli postavené betónové stĺpy. Severnú a východnú časť oplotenia postavil sused, pán Z.. Južnú časť oplotenia bola vybudovaná svokrovcami žalobcu v 1. rade, t.j. rodičmi žalobkyne v 2. rade a ich susedom z južnej strany v čase, keď ho kupovali. V tomto rozsahu sú betónové múriky a stĺpy zachované dodnes. Vymieňalo sa iba pletivo, lebo bolo hrdzavé. Zo západnej časti tvorí hranicu pozemku štátna cesta. Stavba na pozemku žalobcov bola postavená niekedy v roku 1954, kedy bolo vydané rozhodnutie o povolení stavby. Správa katastra v roku 1982 zamerala skutočný stav pozemkov podľa ich užívania, t.j. podľa existujúceho oplotenia, pričom snímky z katastrálnej mapy preukazujú, že pozemky boli oplotené rovnomerne. Následne správa katastra zapísala nový stav pozemkov podľa ich aktuálnej výmere, pričom p. Z., ktorý bol v danom čase ich sused, nič nenamietal. Časť pozemku je vo svahu, a keďže p. Z. odtiaľ ťažil maliarsku hlinu, došlo k porušeniu stability svahu, a svah sa mohol zmeniť, posunúť. Betónové stĺpiky neboli síce oporným múrom, ale tvorili základ oplotenia. Aj znalec v znaleckom posudku uznal, že betónové oplotenie je staré. V roku 2003 sám navrhol žalovaným uzavretie kúpnej zmluvy, ktorú vypracoval žalobca v 1. rade, k čomu aj dňa 11.3.2003 žalobca v 1. rade vypracoval znalecký posudok na ohodnotenie sporných nehnuteľností, avšak bezvýsledne. Ani tento znalecký posudok žalobcu v 1. rade ani kúpna zmluva neboli napokon nikde použité. Žalobca v 1. rade pozemok pri darovaní nepremeriaval, lebo rozloha pozemku sa dala zistiť iba s veľkými ťažkosťami, keďže tam boli budovy, pivnice, hospodárka budova. Od nadobudnutia predmetných pozemkov od rodičov žalobkyne v 1. rade boli predmetné pozemky napísané na meno žalobcov v 1. a v 2. rade. Až neskôr katastrálny úrad napísal sporné pozemky na meno žalovaných v 1. až v 3. rade. Katastrálny úrad oznámil žalobcovi v 1. rade, že žalovaná v 2. rade súhlasila s nadobudnutím vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam v prospech žalobcov v 1. a v 2. rade.

38. Žalobca v 1. rade uviedol, že na ich pozemku v priebehu tohto sporu postavil jeho zať, t. j. žalobca v 4. rade, chodbu, príp. špajzu širokú do 2 metrov, na čo mal stavebné povolenie, stavba je v súlade s geometrickým plánom, bola dokončená, pričom nezasahuje do sporných pozemkov tak, ako to tvrdí žalovaná v 1. rade. Pravdivosťou týchto vyjadrení sa súd pri dokazovaní viac nezaoberal, nakoľko predmetom tohto sporu nie sú ani stavby, ani prístavby na sporných pozemkoch.

39. Z výsluchu žalobkyne v 2. rade a z jej vyjadrení na pojednávaní uskutočnenom v dňa 7.9.2010 súd zistil, že sa pridržala všetkých vyjadrení žalobcu v 1. rade, ktoré odzneli na danom pojednávaní.

40. Z výsluchu žalobkyne v 3. rade a z jej vyjadrení na pojednávaní uskutočnenom dňa 7.9.2010 súd zistil, že je dcérou žalobcov v 1 a v 2. rade, ktorí jej niekedy po oprave chyby v katastrálnom operáte v roku 2002 alebo 2003 darovali podiel 1 k predmetným nehnuteľnostiam, pričom, podľa jej názoru, darom nadobudla aj 1/2 vrátane sporných pozemkov.

41. Z písomných vyjadrení žalobcov doručených súdu po nariadení prvého pojednávania vo veci samej súd zistil, že predmetný pozemok nerušene užívali právni predchodcovia žalobcov od roku 1954 ohradený betónovou hranicou, ktorú postavil právny predchodca žalovaných, pán Z.. Takto ohradené pozemky nadobudli na základe kúpnej zmluvy zaregistrovanej štátnym notárstvom dňa 14.4.1973 rodičia žalobkyne v 2. rade, ktorým 10-ročná premlčacia doba uplynula dňom 14.4.1984, čo bolo oveľa skôr než došlo k oprave chyby v katastrálnom operáte v roku 2002, pričom podľa § 865 ods. 3 Občianskeho zákonníka, do vydržania sa započítal aj čas, po ktorý mali právni predchodcovia žalobcov, ako aj žalobcovia pozemok k nepretržitej oprávnenej držbe. Za predmetné pozemky vždy platili dane, čo je, podľa ich názoru, dôkaz o ich dobromyseľnej držbe. O skutočnosti, že betónové stĺpiky boli postavené p. Z., t. j. právnych predchodcom žalovaných, nasvedčuje aj fotografia p. Z. pri tejto činnosti.

42. Z vyjadrení právneho zástupcu žalobcov na pojednávaniach uskutočnených v dňoch 7.9.2010, 26.10.2010, 13.9.2018 a dňa 22.1.2019 súd zistil, že právny predchodca žalovaných, pán Z. si postavil v Q. domček na pozemku, ktorý pozemok dostal do osobného užívania až v roku 1971, a dovtedy užíval tieto nehnuteľnosti voľne. Podľa vyjadrenia žalujúcej strany, sám p. Z. ešte pred rokom 1954 ohradil pozemok z východnej a severnej strany v prudkom svahu. P. B. dostal stavebné povolenie a užíval pozemok za ohradou p. Z., ktorý pozemok v roku 1973 predal právnym predchodcom žalobcov, ktorí tento pozemok užívali ako vlastníci. Žalobcovia v 1. a v 2. rade tieto pozemky dostali do daru od rodičov žalobkyne v 2. rade v roku 1977, a tieto užívali v dobier viere, že im celý vlastnícky patrí. Pri meraní v roku 1982 boli zamerané pozemky podľa skutočného stavu, a správa katastra zapísala takto zamerané nehnuteľnosti do vlastníctva žalobcov. Až v roku 2002 bolo žalobcom doručené rozhodnutie správy katastra U. o oprave chyby v katastrálnom operáte. Je pravdou, že žalobcovia spočiatku netrvali na vydržaní a chceli od žalovaných sporené pozemky odkúpiť, avšak napokon kúpnu zmluvu neuzavreli, keďže žalovaní za neúrodnú pôdu požadovali vysokú sumu. Svedok L. P. mohol, podľa názoru právneho zástupcu žalobcov, v roku 1973 kúpiť od p. T. (T.) iba stavbu, pozemok mohol nadobudnúť iba do osobného užívania. Je pravdou, že geometrický plán bol vyhotovený už v roku 1961, ten však nie je zapísaný v katastri nehnuteľností, pretože geometrické plány bolo až v 80. rokoch. Súčasná garáž bola v minulosti maštaľou. Pán B. vlastnil nielen dom súp. č. XXX, ale aj dvor s parc. č. XXXX/X o výmere 5,72 árov , a preto mohol toto vlastnícke právo, vrátane vlastníckeho práva k pozemku platne previesť na manželov Y., t. j. právnych predchodcov žalobcov. Pán B. bol totiž vlastníkom pozemku s parc. č. XXXX/X zapísanom na LV č. XXX pre ka. Túz. Q. ešte pred platnosťou a účinnosťou Občianskeho zákonníka z roku 1964, a preto v roku 1973 mohol platne previesť svoje vlastnícke právo k tomuto pozemku manželom Y., a tí ho mohli potom platne previesť žalobcom v 1. a v 2. rade.

43. Zo záverečnej reči právneho zástupcu žalobcov v 1. a ž v 4. rade súd zistil, že svedeckými výpoveďami L. P., G. Q., ako aj z výpovede žalovanej v 3. rade, bolo, podľa názoru právneho zástupcu žalobcov v 1. a ž v 4. rade preukázané, že právny predchodca žalovaných ešte predtým, ako nadobudol v roku 16972 do osobného užívania pôvodné parcely, vybudoval betónové múriky na oplotenie, a neskôr, po nadobudnutí vlastníctva domu s pozemkami, zapísanými na LV č. XXX pre kat. úz. Q., žalobcovia v 1. a v 2. osadili na už existujúci plotový múrik so stĺpikmi pletivo, za účasti p. Z., t.j. právneho predchodcu žalovaných. Žalobcovia v 1. a v 2. rade aj od roku 1.1.1992 neprerušene užívali pozemky dobromyseľne, v dobrej viere,, nad zákonom stanovený časový rámec pre vydržanie. Oprávnená držba sporných pozemkov žalobcami, a ich právnymi predchodcami nebola nikým spochybnená až do roku 2002. Do tohto obdobia si ani nikto si neuplatnil vlastnícke nároky k sporný pozemkom právo k sporným pozemkom. Dokonca aj žalovaná v 2. rade súhlasila s vydržaním dotknutých pozemkov žalobcami v 1. a v 2. rade. K možnosti plynutia vydržacej doby aj v období pred 1.1.1992 poukázal na rozhodnutie R 50/1985 na sr. 252, ods. 2, a na rozsudok NSSR sp. zn. 3Cdo/80/2001, ktorý bol zverejnený v Zbierke stanovísk a rozhodnutí NSSR pod č. R 83/2002.

44. Z výsluchu žalovanej v 1. rade a z jej vyjadrení na pojednávaniach uskutočnených v dňoch 7.9.2010, 19.4.2016 a 22.1.2019 súd zistil, že je podielovou spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností v podiele 1 a žalované v 2. a v 3. rade sú jej dcérami, ktoré nehnuteľnosti vlastnia v podieloch po 1. Uviedla, že jej otec, p. Z. od roku 1968 nerobil oplotenie vo svahu, urobil len oporné múriky, aby sa nezosúval svah, pretože dokončoval dom, a neinvestoval do oplotenia. Už B. jej otec vravel, že záhrada je až po ich dom, Žalované bývali od roku 1967 do 1976 v Košiciach, v rodinnom dome bývali len jej rodičia. Do roku 1969 nebolo okolo pozemku nič oplotené, pretože voľne prechádzali ku B.. O zmeny v katastri nehnuteľností v roku 1982 sa žalobkyňa v 1. rade nezaujímala, pretože vtedy ešte žili obaja jej rodičia. Po roku 2002, kedy došlo k oprave chyby v katastrálnom operáte, chcela usporiadať vlastnícke vzťahy so žalobcami, v roku 2003 aj bola pripravená kúpna zmluva, ktorú napokon strany neuzavreli. Žalobcovia až potom, čo sa dozvedeli, že užívajú obecný pozemok, tento od obce odkúpili. Oplotenie postavil, podľa jej tvrdenia, žalobca v 1. rade, a nie jej otec, a to v čase, keď ona bývala v Košiciach, t.j. v rokoch 1969-1976.

45. Vyjadreniami žalovanej v 1. rade o tom, že žalobcovia v priebehu tohto sporu začali s prístavbou domu bez stavebného povolenia, a prístavba bola staveným rozhodnutím zastavená na jej podnet, a to až do vyporiadania pozemkov, sa súd pri dokazovaní viac nezaoberal, nakoľko predmetom tohto sporu nie sú žiadne stavby, ani prístavby na sporných pozemkoch.

46. Z výsluchu žalovanej v 3. rade a z jej vyjadrení na pojednávaní uskutočnenom dňa 7.9.2010 súd zistil, že je dcérou žalovanej v 1. rade a podielovou spoluvlastníčkou sporných nehnuteľností v 1-ine z celku, v dome zapísanom na LV č. XXX pre akt. úz. Q. bývala od svojich 4 do 22 rokov veku. Spočiatku boli medzi pozemkami iba betónové múriky, nebol tam žiadny plot. Až keď začala chodila do školy, boli postavené medzi pozemkami ploty. Na rok si nevedela spomenúť.

47. Z vyjadrení právneho zástupcu žalovaných v 1. a v 3. rade na pojednávaniach uskutočnených v dňoch 7.9.2010, 26.10.2010, 13.9.2018 a dňa 22.1.2019 súd zistil, že podľa jeho názoru, žalobca v 1. rade už od roku 1966 pomáhal zabezpečovať nadobudnutie vlastníckeho práva a užívacieho práva právnemu predchodcovi žalovaných, P. B. a aj Ďalší právni nástupcovia vedeli, že neboli vlastníkmi sporných nehnuteľností. V roku 1982, kedy došlo k novému zameraniu pozemkov, a k vyznačeniu vlastníckeho práva v prospech žalobcov, ešte žil p. Z., ktorý mal zdravotné problémy a žalované o tomto zameraní nevedeli. Žalobcovia po oprave chýb v katastrálnom operáte v roku 2002 toto nenamietali, pričom nebili dobromyseľní v tom, že im sporné nehnuteľnosti vlastnícky patria. Predmetné nehnuteľnosti boli dané do osobného užívania právnemu predchodcovi žalovaných na základe dohody, ktorá bola riadne zaregistrovaná. Príčinu, pre ktorú boli pozemky oplotené ináč, než by mali byť, sa v súčasnosti zrejme nebude dať zistiť, či to bolo pánom Z. alebo pánom B.. Žalobca v 1. rade bol znalcom, pričom v čase, kedy jeho svokrovci kupovali pozemok, ten prešiel do ich užívania. Pozemky v 70. rokoch nemohli byť vo vlastníctve fyzických osôb, mohli byť iba vo vlastníctve štátu, a preto nebolo možné vydržať ich. Preto podľa § 872 ods. 2 Občianskeho zákonníka právo osobného užívania pozemkov prešlo do vlastníckeho práva. Keďže žalobcovia nemali právo osobného užívania sporných pozemkov, nemohli ich ani mať v oprávnenej držbe, preto ani neskôr nemohli byť ani dobromyseľnými v tom, že sporné nehnuteľnosti vlastnia. Nakoľko zastáva názor, že vydržanie je neprevoditeľné zmluvou na inú osobu, a bol by možný iba prechod na inú osobu na základe univerzálnej sukcesie. Rodičia žalobkyne v 2. rade nadobudli do vlastníctva kúpou pozemok o výmere 572 m2, nič viac. Pán Z. pozemok nevlastnil, preto ho nemohol prenechať do užívania ani do vlastníctva susedom, t. j. právnym predchodcom žalobcov v 1. a v 2. rade.

48. Zo záverečnej reči právneho zástupcu žalovaných v 1. v 3. rade súd zistil, že p. B. a manželkou v roku 1973 predali manželom Y., t. j. rodičom žalobkyne v 2. rade úplne iný pozemok, než ktorý bol pozemok bol riadne pridelený do osobného užívania p. Z. ktorý bol vo vlastníctve Československého štátu. Manželia Y. tento pozemok ďalej darovali žalobkyni v 2. rade, ich dcére, a jej manželovi (žalobcovi v 1. rade). Rodičia žalobkyne v 2. rade mohli platne previesť vlastnícke právo iba k tým nehnuteľnostiam, ktoré skutočne vlastnili, a nie k iným nehnuteľnostiam. Žalobca v 1. rade nie je právnym nástupcom manželov Y. z hľadiska univerzálnej sukcesie, a preto, podľa názoru právneho zástupcu žalovaných v 1. a v 3. rade, žalobca v 1. rade nemôže odvíjať svoje vydržacie právo od tejto darovacej zmluvy, pretože vydržacie právo nie je prevoditeľné na základe singulárnej sukcesie. Pán Z. pozemok v susedstve žalobcov v 1. a v 2. rade nevlastnil, a preto ani nemohol previesť vlastnícke právo, ktoré sám nemal, na iné osoby. Poukázal na rozsudok NSČR sp. zn. 22Cdo 781/2006, podľa ktorého akýkoľvek pozemok, tzn. nielen v pozemok v socialistickom vlastníctve, nebol spôsobilým predmetom vydržania vlastníckeho práva až do 1.1.992. Pozemky neboli podľa vtedajšej legislatívy a právnej teórie predmetom tzv. osobného vlastníctva, a oprávnený držiteľ, ktorý splnil v danej dobe podmienky vydržania, mal len právo, aby s ním bola uzavretá dohoda o osobnom užívaní podľa § 135a ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.1991. Ak oprávnená držba k 1.1.1992 už nebola a takáto dohoda o osobnom užívaní uzavretá nebola, potom takýto držiteľ nemohol nadobudnúť vlastnícke právo k pozemku vydržaním. V období do 31.12.1991 nemožno uvažovať o plynutí vydržacej doby, nakoľko v danom čase pozemky boli nespôsobilým predmetom vydržania. Teoreticky by mohlo za splnenia podmienok vydržania, vzniknúť žalobcom iba právo uzavrieť dohodu o práve osobného užívania, ktorú žalobcovia nikdy neuzavreli. Po 1.1.1992 absentuje dobromyseľná držby žalobcami v 1. a v 2. rade. Existencia múrikov, stĺpikov a iných hnuteľných vecí, podľa názoru právneho zástupcu žalovaných v 1. a v 3. rade nemôže nič nemeniť na tom, že neboli splnené podmienky vydržania. Žalobcovia v 1. a v 2. rade nepreukázali existenciu žiadnej dohody s vlastníkom sporných nehnuteľností, ktorým bol v danom čase Československý štát. P. B. sa nemohol s p. Y. dohodnúť na tom, že pán košinár predá p. Y. aj pozemkom vo vlastníctve 3. osoby, ktorou bol v danom čase Československý štát. Právny zástupca žalovaných v 1. a v 3. rade je názoru, že žiadna držba pred 1.1.1992 nemohla viesť k nadobudnutiu vlastníckeho práva, ale len k právu uzavrieť dohodu o osobnom užívaní, pokiaľ vlastníkom pozemku bol štát. Ak do roka nedošlo k uzavretiu dohody o osobnom užívaní, toto právo oprávneným užívateľom zo zákona zaniklo, a teda išlo o zákonnú prekluzívnu lehotu spojenú so zánikom práva v prípade jej márneho uplynutia.

49. S ú d v e c p r á v n e p o s ú d i l nasledovne:

50. Vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníctva. Vydržanie poznalo aj uhorské obyčajové právo platné na území Slovenska do 31. decembra 1950. Podmienky pre vydržanie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti určoval aj prvý Občiansky zákonník z roku 1950 (zákon č. 141/1950 Zb. <http://zakony.judikaty.info/predpis/zakon-40/1964-ucinnost-od-01.01.2019>) v ustanoveniach § 115 a § 116 ods. 1 v spojení s ustanovením § 145; išlo o tri základné podmienky: 1.) oprávnenosť držby, 2.) nepretržitosť držby počas vydržacej doby a 3.) uplynutie zákonom stanovenej vydržacej doby; oproti predchádzajúcemu právnemu stavu došlo k podstatnému skráteniu vydržacích dôb.

51. Podľa Občianskeho zákonníka z r. 1950, a potom podľa zákona č. 131/1982 Zb. (pozn. novela Občianskeho zákonníka z roku 1964) bolo možné nadobudnúť pozemok vydržaním iba za predpokladu, že 10-ročné obdobie oprávnenej držby bolo dovŕšené pred 1.4.1964. Po tomto dátume by síce oprávnená držba mohla byť vydržiteľovi podľa § 507a ods. 3 v znení zákona č. 131/1982 Zb. započítaná, avšak táto doba by podľa výslovného znenia uvedeného ustanovenia nemohla skončiť skôr, než uplynutím jedného roka od 1. apríla 1983 (R NSSR sp. zn. 4Cz 10/1992). Účinky vydržania podľa § 135a v znení do 1.1.1992 mohli, vzhľadom na ust. § 507a ods. 3 nastať najskôr 1.4.1984.

52. Podľa § 115 prvého Občianskeho zákonníka, t. j. zákona č. 141/1950 Zb. , v znení účinnom do 31.3.1964 (ďalej aj ako „prvý OZ“ alebo „prvý Občiansky zákonník“ alebo „Občiansky zákonník z roku 1950“ v príslušnom tvare), vydržaním možno nadobudnúť vlastnícke právo, ak nejde o nescudziteľné veci, ktoré sú v socialistickom vlastníctve.

53. Podľa § 116 ods. 1, 2 prvého OZ, vlastnícke právo k hnuteľnej veci nadobudne, kto ju drží oprávnene (§ 145) a nepretržite tri roky; ak ide o nehnuteľnú vec, je potrebná vydržacia doba desaťročná. Kto nadobudne oprávnenú držbu od oprávneného držiteľa, môže si započítať vydržaciu dobu predchodcu.

54. Podľa § 145 prvého OZ, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. V pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

55. Podľa § 135 ods. 1, ods. 2 prvej vety zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „OZ“ alebo „Občiansky zákonník“ alebo „súčasný Občiansky zákonník“ alebo „Občiansky zákonník z roku 1964“ v príslušnom tvare), v znení účinnom od 1.4.1984 do 31.12.1991, vlastníkom veci, ktorá môže byť predmetom osobného vlastníctva, sa stane občan, ktorý má nepretržite v držbe (§ 132a ods. 1) hnuteľnú vec tri roky a nehnuteľnú vec desať rokov. Obdobne, pokiaľ nie je ustanovené inak, nadobudne občan aj právo zodpovedajúce vecnému bremenu (§ 132a ods. 2). Ak ide o pozemok alebo jeho časť, ktorý má občan nepretržite v držbe (§ 132a ods. 1) desať rokov a ku ktorému by sa inak mohlo zriadiť právo osobného užívania (§ 199 ods. 1), nadobúda vlastníctvo k pozemku alebo k jeho časti štát.

56. Podľa § 135a ods. 1, 2 v znení účinnom od 1.4.1983 do 31.12.1991, vlastníkom veci, ktorá môže byť predmetom osobného vlastníctva, sa stane občan, ktorý má nepretržite v držbe (§ 132a ods. 1) hnuteľnú vec tri roky a nehnuteľnú vec desať rokov. Obdobne, pokiaľ nie je ustanovené inak, nadobudne občan aj právo zodpovedajúce vecnému bremenu (§ 132a ods. 2). Ak ide o pozemok alebo jeho časť, ktorý má občan nepretržite v držbe ( § 132a ods. 1) desať rokov a ku ktorému by sa inak mohlo zriadiť právo osobného užívania ( § 199 ods. 1), nadobúda vlastníctvo k pozemku alebo k jeho časti štát; občan nadobúda právo, aby sa s ním uzavrela dohoda o osobnom užívaní pozemku v rozsahu uvedenom v § 200. Ak výmera pozemku je väčšia než najvyššia prípustná výmera podľa § 200 a ak podľa územného plánu alebo územného rozhodnutia možno prenechať do osobného užívania viac častí tohto pozemku, má občan právo vybrať si len jednu z týchto častí, ku ktorej sa potom ako k samostatnému pozemku dohodou zriadi právo osobného užívania.

57. Podľa § 507a ods. 3 v znení účinnom od 1.4.1983 do 31.12.1991, do času uvedeného v ustanovení § 135a sa započíta aj čas, po ktorý občan alebo jeho právny predchodca mal vec nepretržite v držbe (§ 135a ods. 1) alebo nepretržite vykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu (§ 135a ods. 2) pred 1. aprílom 1983; tento čas sa však neskončí skôr než uplynutím jedného roka od tohto dňa.

58. V dobe od 1.4.1964 do 1.1.1992 mohol nadobudnúť vlastníctvo k pozemku vydržaním len štát, nie fyzická osoba (Ro NS ČR sp. nz. 22Cdo 2028/2000 zo dňa 28.8.2002).

59. Podľa § 134 ods. 1, 3 a 4 v znení účinnom od 1.1.1992 až doposiaľ, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.

60. Podľa § 865 ods. 3 OZ, zavedeného do až s účinnosťou od 1.1.1992, do času uvedeného v ustanovení § 135a v znení zákona č. 131/1982 Zb. sa započíta aj čas, po ktorý občan alebo jeho právny predchodca mal vec nepretržite v držbe (§ 135a ods. 1) alebo nepretržite vykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu (§ 135a ods. 2) pred 1. aprílom 1983; tento čas sa však neskončí skôr než uplynutím jedného roka od tohto dňa.

61. Podľa § 872 ods. 1 OZ, zavedeného do Občianskeho zákonníka s účinnosťou od 1.1.1992, právo osobného užívania pozemku vzniknuté podľa doterajších predpisov, ktoré trvá ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, mení sa dňom účinnosti tohto zákona na vlastníctvo fyzickej osoby. Ustanovenie § 8 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku tým nie je dotknuté.

62. Podľa § 872 ods. 5 OZ, zavedeného s účinnosťou od 1.1.1992, ak predo dňom účinnosti tohto zákona vzniklo občanovi právo, aby s ním bola uzavretá dohoda o osobnom užívaní pozemku, ale do účinnosti tohto zákona už nedošlo k dohode, prípadne k jej registrácii právoplatným rozhodnutím štátneho notárstva, vzniká oprávnenému právo na -uzavretie kúpnej zmluvy k pozemku, ktorého sa týkalo rozhodnutie o pridelení pozemku do osobného užívania. Ak oprávnený neuplatní svoje právo do jedného roka od účinnosti tohto zákona, právo zanikne. Ak k uzavretiu kúpnej zmluvy nedôjde, nie je dotknuté právo na vydanie bezdôvodného obohatenia (§ 451 a nasl.).

63. Prechodné ustanovenie § 872 ods. 5 sa vzťahuje iba na obmedzený okruh držiteľov pozemkov, a to tých, ktorí už v dobe, keď nadobudla účinnosť novela Občianskeho zákonníka č. 509/1991 Zb., t. j. k 1.1.1992 vedeli, že pozemok, o ktorom sa predtým domnievali, že im ako vlastníkom patrí, nie je ich, a vydržali ho iba pre štát. Pri tejto vedomosti o vlastníctve štátu už nemohli byť oprávnenými držiteľmi. Toto ustanovenie nemôže brániť aplikácii všeobecného ustanovenia o vydržaní podľa § 134 o svetle už ustálenej judikatúry o možnom vydržaní veci vo vlastníctve štátu k 1.1.1992, ak jeho predpoklady boli naplnené k okamihu, keď novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 509/1992 zb. nadobudla účinnosť (Ro NS ČR sp. zn. 22Cdo 608/2004 z 23.6.2004).

64. Podľa § 872 ods. 6 OZ, zavedeného do Občianskeho zákonníka s účinnosťou od 1.1.1992, ak ide o vydržanie vlastníckeho práva k pozemku podľa tohto zákona, kde na základe doterajších predpisov bolo možné nadobudnúť len právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní pozemkov, môže si oprávnená osoba započítať čas, po ktorý jej právny predchodca mal pozemok nepretržite v držbe aj pred účinnosťou tohto zákona.

65. Započítanie doby držby právneho predchodcu podľa prechodného ustanovenia § 872 ods. 6 prichádza do úvahy len vtedy, ak pozemok nebol predchodcovi pridelený do osobného užívania a kedy bol predchodca oprávneným držiteľom, nielen jeho detentorom (Ro NSČR sp. nz. 22Cdo 937/2001 zo dňa 30.5.2001).

66. Pre naplnenie dobrej viery nestačí, keď tvrdené „právo“ k nehnuteľnosti bolo dlhodobo vykonávané bez tohto, aby sa vlastník nehnuteľnosti v jeho výkone bránil, prípadne že bolo „vykonávané „od nepamäti“ (B 26/1988). Oprávnená držba sa zakladá na omyle držiteľa, ktorý sa domnieva, že je vlastníkom držanej veci alebo subjektom vykonávaného práva. Oprávnená držba sa nemôže zakladať na takom omyle držiteľa, ktorému sa mohol pri normálnej opatrnosti vyhnúť (rozsudok NSSR z 28.9.2010, sp. zn. 5Cdo 234/2009). Omyl vychádzajúci z neznalosti jednoznačne formulovaného ustanovenia platného v dobe, kedy sa držiteľ ujíma držby, nie je ospravedlniteľný (rozsudok NS ČR z 10.10.2002, sp. zn. 22Cdo 490/2001).

67. Podľa § 126 ods. 1 OZ, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

68. Medzi vlastnícke žaloby podľa § 126 možno zaradiť aj žalobu o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, pri ktorej žalobca musí preukázať naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho, príp. spoluvlastníckeho práva tak, ako to vyplýva z ust. § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“ alebo „Civilný sporový poriadok“ v príslušnom tvare), predtým z ust. § 80 písm. c) zákona č. 99/1963 zb. Občianskeho súdneho poriadku, v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“).

69. Podľa § 80 O.s.p. v znení účinnom ku dňu začatia konania, t. j. 21.10.2005, návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä a) o osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti manželstva, o určení, či tu manželstvo je alebo nie je, o určení otcovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony, o vyhlásení za mŕtveho); b) o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva; c) o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

70. Podľa § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

71. Podľa § 470 ods. 1, ods. 2 prvej vety CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

72. V súlade s konštantnou judikatúrou, na požadovanom určení je vždy naliehavý právny záujem, ak má byť súdne rozhodnutie určujúce vlastnícke právo zaznamenané do katastra nehnuteľností a týmto spôsobom dosiahnutý stav súladu medzi právnym stavom a stavom zapísaným v katastri nehnuteľností (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 56/2003). Tým viac to platí v prípade, že odstránenie spornosti a ochranu svojich práv nemôže žalobca dosiahnuť inak.

73. Podľa § 215 ods. 1 súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

74. Podľa § 215 ods. 2 skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

75. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

76. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

77. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

78. Nakoľko petit zmenenej žaloby zo dňa 17.10.2018 sa vôbec netýka žalobcov v 3. a v 4. rade, túto časť podania žalobcov označeného ako zmena žaloby, vo vzťahu k žalobcom v 3. a v 4. rade súd posúdil podľa obsahu (§ 124 ods. 1 ako späťvzatie žaloby žalobcami v 3. a v 4. rade, keďže pripustenie predmetnej zmeny žaloby navrhli všetci štyria žalobcovia, avšak žalobcovia v 3. a v 4. rade v petite zmenenej žaloby už chýbajú, čím dali súdu najavo, že už nemajú záujem byť naďalej žalobcami tohto sporu, ako aj preto, že zmenou žaloby nemôže byť zúženie žaloby, a v danom prípade žalobcovia zúžili žalobu zo žaloby štyroch žalobcov na žalobu dvoch žalobcov. Nakoľko žalovaní v 1. a v 3. rade s týmto čiastočným späťvzatím žaloby výslovne súhlasili a žalovaná v 2. rade sa v lehote určenej súdom k čiastočnému späťvzatiu nevyjadrila, súd podľa § 145 ods. 2 konanie vo vzťahu medzi žalobcami v 3. a v 4. rade a žalovanými v 1. až v 3. rade zastavil (I. výrok).

79. Vykonaným dokazovaním listinami, a to rozhodnutím ONV v Piešťanoch o prípustnosti stavby, evidenčným listom pre drobné stavby, rozhodnutím o pridelení pozemku do osobného užívania, dohodou o zriadení práva osobného užívania, kúpnou zmluvou z 26.2.1973, darovacou zmluvou z 26.2.1977, oznámením Správy katastra Piešťany zo dňa 18.11.2002, rozhodnutím Správy katastra Piešťany o oprave chyby v katastrálnom operáte, LV č. XXX pre kat. úz. Q., výpisom z evidencie nehnuteľností, LV č. XXX pre kat. úz. Q., daňovými priznaniami k dani z nehnuteľností, geometrickým plánom z 18.5.1961, kópiou pozemkovej mapy z 11.6.1991, geometrickými plánmi z 21.11.2002 a z 11.12.2002, nákresom podlahovej plochy predmetného domu, znaleckým posudkom č. 162/2005 podaným znalcom Ing. Y., návrhom kúpnej zmluvy z roku 2003, výpisom z uznesenia obecného zastupiteľstva, potvrdením o zaplatení, kúpnou zmluvou zo dňa 16.12.2002, čestným prehlásením L. P., vyjadrením žalovanej v 2. rade pre Správu katastra Piešťany, ako fotografiami predloženými žalobcami, a dvomi obhliadkami predmetných nehnuteľností, ďalej dokazovaním výsluchmi svedkov, výsluchmi strán sporu, vyjadreniami strán sporu a ich právnych zástupcov s ú d m a l z a p r e u k á z a n é , že pozemok s parc. č. XXXX/X o výmere 572 m2 spolu s domom s pop. číslom XXX na ňom postaveným, ktoré nehnuteľnosti boli zapísané na LV č. XXX pre kat. úz. Q. vlastnil D. B.D. spolu s manželkou V.. Dom na predmetnom pozemku začal pán B. stavať už v roku 1954. V konaní nebolo preukázané, kedy presne sa D. B. s manželkou stali (bezpodielovými) spoluvlastníkmi pozemku s parc. č. XXXX/X pôvodne zapísaného na LV č. XXX, avšak jeho spoluvlastníkmi nepochybne museli byť najneskôr dňa 26.2.1973, kedy uzavreli kúpnu zmluvu s manželmi Y., ktorí boli rodičmi žalobkyne v 2. rade, na základe ktorej manželia B. predali predmetné nehnuteľnosti manželom Y.. Kúpna zmluva zo dňa 26.2.1973 bola riadne zaregistrovaná štátnym notárstvom dňa 14.4.1973, a bola následne aj titulom zápisu zmien vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam v KN na iný list vlastníctva, a to na LV č. XXX pre kat. úz Q., pod číslom zápisu 23/73, t. j. v roku 1973, v prospech U. Y. a jeho manželky L., rod. Q..

80. Pri pohľade z cesty na pozemok vo vlastníctve B., neskôr vo vlastníctve manželov Y., a v súčasnosti vo vlastníctve žalobcov, bezprostredne susediaci pozemok po ľavej bočnej strane (na severnej svetovej strane z pozemku žalobcov) užíval p. Z., ktorý si na tomto pozemku postavil dom. Pán Z. bol otcom žalovanej v 1. rade a starým otcom žalovaných v 2.a v 3. rade. Na základe dohody o zriadení práva osobného užívania p. Z. a jeho manželka získali právo osobného užívania k pozemku s parc. č. XXXX/ XX v obci Q., na ktorom bol v danom čase už postavený rodinný dom na základe práva stavby udeleného p. Z. ONV.

81. Rodičia žalobkyne v 2. rade, t. j. U. Y. a jeho manželka L., rod. Q. na základe darovacej zmluvy zo dňa 26.2.1977 darovali predmetný pozemok s parc. č. XXXX/X o výmere 572 m2 aj s domom na ňom postaveným ich dcére, a to žalobkyni v 2. rade a jej manželovi, ktorým bol žalobca v 1. rade. Podľa darovacej zmluvy boli tieto nehnuteľnosti darované žalobcom v 1. a v 2. rade do ich bezpodielového spoluvlastníctva. Darovacia zmluva bola riadne zaregistrovaná štátnym notárstvom dňa 14.4.1977 a zápis zmien vlastníckeho práva bol v katastri nehnuteľností vykonaný až v roku 4983 pod č. XX/XX, na základe ktorého zápisu boli žalobcovia v 1. a v 2. rade zapísaní na LV č. XXX pre kat. úz. Q. v obci Q., vtedajší okres Trnava, ako bezpodieloví spoluvlastníci pozemku s parc. č. XXXX/X a domu na ňom postavenom v podiele 1/1. Podľa evidenčného listu č. XXX týkajúceho sa LV č. XXX pre kat úz. Q., vyhotoveného dňa 26.8.1983, t.j. po zápise zmien podľa THM Banka, boli manželia Y., t.j. rodičia žalobkyne v 2. rade zapísaní ako vlastníci pozemkov s parc. č. XXXX - dom s. č. XXXX s dvorom o výmere 456 m2 a s parc. č. XXXX - záhrada o výmere 177 m2, t. j. oba pozemky spolu vo výmere 633 m2.

82. Svedeckými výpoveďami svedkov L. P. a G. Q., ako aj z výpovede samotnej žalovanej v 3. rade mal súd za preukázané, že už v čase uzavretia darovacej zmluvy medzi rodičmi žalobkyne v 2. rade a žalobcami v 1. a v 2. rade v roku 1977 bol pozemok zo severnej strany v susedstve s p. Z., zo zadnej strany, t. j. z východnej svetovej strany, ako aj z južnej strany ohraničený nízkym betónovým múrikom a betónovými stĺpmi, ktoré boli umiestnené minimálne v rohoch pozemku. O skutočnosti, že tento múrik aj so stĺpmi existovali už v roku 1973 nasvedčuje aj fotografia na č. l. 96 spisu, na ktorej súd zobrazení p. Z., t. j. otec žalovanej v 1. rade, ďalej otec žalobkyne v 2. rade a jej manžel, t. j. žalobca v 1. rade pri osadzovaní pletiva na betónový múrik na hranici pozemkov.

83. Dokazovaním sa nepodarilo zistiť, ktorá konkrétna osoba postavila betónový múrik a betónové stĺpy po hraniciach pozemku tak, ako ho užívali manželia B. predtým, ako ho predali manželom Y., ktorý pozemok ďalej darovali žalobcom v 1. a v 2. rade. Týmito osobami mohli byť buď p. B. alebo p. Z.. Nie je podstatný argument žalovanej strany, že p. Z.Á. pozemok v susedstve nevlastnil, a preto nemohol postaviť betónový múrik na hranici susediacich pozemkov. Skutočnosť, že nebol vlastníkom pozemku, mu sama osebe nebránila postaviť múrik na účely usporiadania susedských vzťahov. Neobstojí ani argument žalovanej v 1. rade, ktorá tvrdila, že betónový múrik a betónové stĺpy postavil jej otec, p Z., iba preto, že chcel zabrániť tomu, aby došlo k zosuvu svahu, a že preto tieto stĺpy žalobcovia a ich právni predchodcovia nemohli preto automaticky považovať za hranicu medzi pozemkami. Svedeckými výpoveďami svedkov L. P., J. P., pani Q. a pána U., ako aj fotografiou na č. l. 96 spisu súd mal za nepochybne preukázané, že tieto betónové stĺpiky sa v danom čase nenachádzali iba pod svahom, ale aj po bočných stranách pozemku, ktoré neboli tesne pod svahom, a teda stĺpiky a múrik po bočných stranách pozemku nemohli slúžiť na zabránenie zosuvu svahu.

84. Nakoľko hranice pozemkov v teréne môžu byť určené rôznymi vytyčovacími bodmi, napr. stĺpmi, stromami, múrikmi, stenou budovy, a teda nemusia byť vytvorené žiadnym oplotením, dôkazy o tom, kedy bolo alebo nebolo osadené pletivo na hranici pozemkov v teréne, neboli na účely zistenia skutkového stavu v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci samej vôbec relevantné. Postačujúce bolo zistenie, že pozemok bol najneskôr v roku 1973 v teréne ohraničený nízkym betónovým múrikom, a betónovými stĺpmi, a takto ohraničený pozemok darovali rodičia žalobkyne v 2. rade žalobcom v 1. a v 2. rade darovacou zmluvou z roku 1977, a v tomto rozsahu pozemok doposiaľ užívajú žalobcovia v 1. až v 4. rade.

85. Neobstojí ani obrana žalovaných, že pozemok s pôvodným parc. č. XXXX/X mal v geometrickom pláne vyznačené iné hranice, než boli vyznačené v teréne, pretože tento geometrický plán nebol zapísaný v evidencii nehnuteľností v čase nadobudnutia vlastníckeho práva rodičmi žalobkyne v 2. rade. Nadobúdatelia pozemkov nemajú, a ani nemali právnu povinnosť pred uzavretím kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva pozemku dať si na vlastné náklad vyhotoviť geometrický plán so zameraním v teréne iba preto, že takýto geometrický plán nie je zaevidovaný v evidencii nehnuteľností. S prihliadnutím na charakter pozemku, jeho členitosť, s prihliadnutím na skutočnosť, že jeho súčasťou je aj svah, že na pozemku v užívaní žalobcami je postavený rodinný dom, hospodárske stavby, pivnice, garáž, ani rodičia žalobkyne v 2. rade, a ani žalobcovia v 1. a v 2. rade nemuseli mať žiadne pochybnosti o tom, že užívajú pozemok vo výmere, v akej ho nadobudli na základe písomných zmlúv, ktoré boli riadne zaregistrované na štátnom notárstve a následne aj v katastri nehnuteľností. Inak povedané, nemuseli si byť vôbec vedomí toho, že užívajú pozemok vo väčšej výmere, než v akej výmere si mysleli, že ho nadobudli na základe písomných zmlúv podľa zápisov v KN. Za daných podmienok a v danom čase by bolo možné skutočnú výmeru pozemku v teréne zmerať iba s veľkými ťažkosťami.

86. V roku 1982 sa v katastrálnom území Banka uskutočnilo THM a prečíslovanie parciel, pričom pozemok s pôvodným parc. č. XXXX/X bol rozdelený na dve novovytvorené parcely, a to na parcelu č. XXXX o výmere 456 m2, a na nej dom súp. č. XXXX, a na parcelu č.XXXX - záhrada o výmere 177m2. Bolo všeobecne známe, že pri uskutočňovaní THM sa vychádzalo z reálneho stavu, a do novo- zhotovovaných katastrálnych máp sa zakresľovala situácia zistená meraním na tvári miesta. Výsledok nového mapovania bol prijatý bez pripomienok žalobcov v 1. až v 3. rade a ich susedov. Tento zápis bol v KN zapísaný v prospech žalobcov v 1. a v 2. rade v roku 1983, a teda naďalej tento pozemok užívali v dobrej viere, že im vlastnícky patrí vo väčšej výmere, než bola uvedená v kúpnej zmluve z roku 1973 a v darovacej zmluve z roku 1977. Boli teda v dobrej viere, že predmetný pozemok bol predtým nesprávne zameraný, a že bol v KN zapísaný v menšej výmere, než ktorú v skutočnosti mal. A teda aj po uskutočnení THM neprestali byť žalobcovia v 1. a v 2. rade dobromyseľnými v presvedčení, že im pozemok patrí vo výmere 633 m2, a nie vo výmere 572 m2. Keďže právni predchodcovia žalovaných, t. j. p. Wagner s manželkou, nenamietali výsledky THM v teréne, ktoré zaväzovali všetkých účastníkov, a teda nevyužili zákonnú možnosť urobiť právne opatrenia na prerušenie plynutia vydržacej doby v období do 1.1.1992, napríklad podaním žaloby o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, a tým, že nenamietali výsledky THM v Banke, vyjadrili svoj súhlas so stavom v KN po vykonaní THM.

87. Súd mal za preukázané, že rodičia žalobkyne v 2. rade od roku 1973, následne žalobcovia v 1. a v 2. rade od zápisu ich spoluvlastníckeho práva k predmetným pozemkom do KN v roku 1983 na základe darovacej zmluvy z roku 1977 od rodičov žalobkyne v 2. rade nepretržite užívali pozemok tak, ako bol ohradený v teréne betónovým múrikom a betónovými stĺpmi, a to v dobrej viere, že im vlastnícky patrí vo výmere 572 m2. Ani po THM v roku 1982 neprestali byť žalobcovia v 1. a v 2. rade dobromyseľnými v presvedčení, že im pozemok patrí, pretože zistili síce, že užívajú pozemok vo výmere vyššej, než bola uvedená predtým v KN a v darovacej zmluve, predtým v kúpnej zmluve, avšak v domnení, že sa týmto postupom nového mapovania zosúladil právny stav so skutočným stavom, keďže do KN sa zapisovali nehnuteľnosti v stave, v akom boli reálne užívané.

88. Nepretržitá dobromyseľná držba sporných pozemkov rodičmi žalobkyne v 2. rade a následne žalobcami v 1. a v 2. rade, t. j. pozemkov v rozsahu prevyšujúcom výmeru 572 m2, bola prerušená až dňa 18.11.2002, kedy Správa katastra Piešťany zaslala písomné oznámenie žalobcom v 1. a v 2. rade a žalovaným v 1. až v 3. rade o začatí konania o oprave chyby v katastrálnom operáte, ktorá ich upozornila na skutočnosť, že pôvodná parcela č. XXXX/X - zastavaná plocha o výmere 572 m2, ktorá bola v rámci THM prečíslovaná na parcelu č. XXXX - zastavaná plocha o výmere 456 m2 a parcelu č. XXXX - záhrada o výmere 177m2, čo je spolu 633 m2, nemá totožný priebeh hranice s novovytvorenými parcelami. Na základe rozhodnutia Správy katastra Piešťany oprave chyby v katastrálnom operáte zo dňa 20.11.2002 a následného geometrického plánu č. XXX-XXX/XXXX bol obnovený právny stav tým spôsobom, že parc. č. XXXX/X - zastavané plochy o výmere 52 m2 a parcela č. XXXX - záhrady o výmere 177 m2 boli pripísané na LV č. XXX do vlastníctva žalovaných v 1. až v 3. rade.

89. Keďže nepretržitá dobromyseľná držba dotknutých pozemkov žalobcami v 1. a v 2. rade bola prerušená dňom oznámenia správy katastra o začatí konania o oprave chyby v katastrálnom operáte, kedy následne došlo k zápisu sporných pozemkov na LV č. XXX pre kat. úz. Q. na v prospech žalovaných v 1. až v 3. rade, žalobcovia v 1. a v 2. rade po tomto zápise v prospech žalovaných v 1. až v 3. rade nemohli previesť vlastnícke právo k sporným pozemkom na žalobcov v 3. a v 4. rade, keďže v čase prevodov pozemkov zapísaných na LV č. XXX pre kat. úz. Q. vo vlastníctve žalobcov v 1. a v 2. rade sporná časť pozemkov už bola zapísaná na meno žalovaných v 1. až v 3. rade na LV č. XXX, a teda tieto sporné pozemky žalobcovia v 1. a v 2. rade už nemohli platne previesť na žalobcov v 3. a v 4. rade, keďže ich podľa stavu v KN už nevlastnili.

90. Neobstojí však právny argument žalovanej strany o tom, že vydržanie môže iba prechádzať iba na univerzálnych právnych nástupcov, a že nie je možné previesť ho zmluvou. K tomuto súd poznamenáva, že vydržacie právo predchádza tak na univerzálnych, ako aj na právnych nástupcov oprávnených držiteľov, avšak iba spolu s iným prevodom alebo prechodom iného majetkového práva, a to iba po dobu, keď si oprávnení držitelia neuvedomujú, že sú „iba“ držiteľmi veci, tzn. iba po dobu, keď sa domnievajú, s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, že sú vlastníkmi predmetných nehnuteľností. Okamihom, kedy oprávnený držiteľ zistí, že nie je vlastníkom nehnuteľnosti, prestáva byť dobromyseľným držiteľom, a týmto okamihom dochádza zároveň k prerušeniu plynutia vydržacej doby. Rodičia žalobkyne v 2. rade boli dobromyseľní v tom, že pozemok vlastnia vo výmere, v akom ho darovali, v akom bol v teréne ohraničený, a v dobrej viere ho užívali ako vlastníci aj žalobcovia v 1. a v 2. rade. Inak povedané, s prevodom vlastníckeho práva k pozemku dochádza aj k prechodu vydržacieho práva k pozemku v časti, v ktorej sa oprávnený držiteľ mylne domnieva, že vlastní celý pozemok. Je pravdou, že vydržacie právo samo osebe nemôže byť jediným predmetom zmluvného prevodu, pretože okamihom, keď už by bolo v zmluve označené ako vydržacie právo, už by bolo oprávnenému držiteľovi zrejmé, že nie je vlastníkom veci, a týmto okamihom prestáva byť dobromyseľným v tom, že mu vec vlastnícky patrí.

91. Nakoľko ani podľa Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia darovacej zmluvy (§ 143 v znení účinnom k 26.2.1977) a ani podľa Občianskeho zákonníka účinného v súčasnosti do bezpodielového spoluvlastníctva manželov nemohli, a ani doposiaľ nemôžu, patriť veci získané darom, žalobcovia správne zmenili žalobu podaním zo dňa 17.10.2018 tak, že žiadali, aby súd určil, že žalobcovia v 1. a v 2. rade sú podielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností, každý v podiele po 1/2 vzhľadom k celku. Iba takéto určenie je totiž v súlade s právnou úpravou podľa § 134 OZ.

92. Neobstojí ani právny argument žalovanej strany o tom, že žalobcom v 1. a v 2. rade márne uplynula 1-ročná prekluzívna lehota podľa § 872 ods. 5 OZ, zavedeného s účinnosťou od 1.1.1992, na uplatnenie práva na uzavretie kúpnej zmluvy na základe práva osobného užívania, pretože toto ustanovenie sa vzťahuje iba na tie osoby, ktoré k 1.1.1992 si boli vedomé toho, že pozemok, o ktorom sa predtým domnievali, že im ako vlastníkom patrí, nie je ich, a vydržali ho iba pre štát. Tejto skutočnosti si však žalobcovia v 1. a v 2. rade ku dňu 1.1.1992 neboli vedomí, práve naopak, boli si vedomí toho, že podľa THM sú spoluvlastníkmi pozemku o výmere 633 m2, teda tak, ako bol v teréne zameraný, a zapísaný do KN bez toho, aby to ktokoľvek zo zúčastnených osôb namietal.

93. Preto na daný prípad súd aplikoval ust. § 872 ods. 6 OZ, podľa ktorého, ak ide o vydržanie vlastníckeho práva k pozemku podľa tohto zákona, kde na základe doterajších predpisov (do 31.12.1991) bolo možné nadobudnúť len právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní pozemkov, môže si oprávnená osoba započítať čas, po ktorý jej právny predchodca mal pozemok nepretržite v držbe aj pred účinnosťou tohto zákona.

94. Je pravdou, že žalobcovia o období od 1.4.1964 do 1.1.1992 nemohli nadobudnúť vlastníctvo k pozemku vydržaním, pretože to mohol v danom čase iba štát, avšak podľa § 872 ods. 6 OZ, v spojení s § 134 OZ, sa im započítala vydržacia doba od rodičov žalobkyne v 2. rade, t. j. od roku 1973, pričom ich oprávnená držba trvala až do 18.1.2002. A teda, aj keby si žalobcovia v 1. a v 2. rade výslovne nezapočítali vydržaciu dobu singulárnych právnych predchodcov, t. j. rodičov žalobkyne v 2. rade, pozemky samotní žalobcovia v 1. a v 2. rade nepretržite užívali ako vlastníci od roku 1983, kedy bolo zapísané ich spoluvlastnícke právo do KN v celkovej výmere 633 m2.

95. Medzi typické príklady nadobudnutia vlastníckeho práva k pozemku vydržaním patria práve situácie, kedy na základe písomných listín došlo k prevodu vlastníckeho práva k pozemku, ktorý bol v teréne nejakým spôsobom už ohraničený, a nadobúdateľ nemal dôvodné pochybnosti ani o správnosti výmery, ani o správnosti hraníc pozemku, čo je aj daný prípad.

96. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobcovia v 1. a v 2. rade, a pred nimi aj rodičia žalobkyne v 2. rade užívali sporné nehnuteľnosti v domnení, že im vlastnícky patria, a to od roku 1973 až do roku 2002, a teda nepretržite užívali sporné nehnuteľnosti po dobu dlhšiu než 10 rokov, a to aj v období po 1.1.1992, od ktorého dátumu slovenský právny poriadok opätovne pripúšťal vydržanie pozemkov fyzickými osobami. Žalobcovia dostatočným spôsobom preukázali splnenie všetkých zákonných podmienok vydržania, a to že 1.) predmetné pozemky boli spôsobilým predmetom vydržania, 2.) boli vydržané spôsobilými subjektami, t. j. žalobcami v 1. a v 2. rade ako fyzickými osobami po 1.1.1992, 3.) že tieto užívali v dobrej viere, že im vlastnícky patria, vychádzajúc z reálneho ohraničenia pozemkov v teréne, a 4.) v tomto presvedčení (t. j. v oprávnenej držbe) ich nikto nerušil, a to až do roku 2002. Vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam žalobcovia v 1. a v 2. rade nadobudli dňom 1.1.1992, odkedy Občiansky zákonník opätovne pripúšťal nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním, ku ktorému dátumu pozemky užívali žalobcovia v 1. a v 2. rade nepretržite po dobu dlhšiu než 10 rokov. Pokiaľ by aj táto skutočnosť nebola preukázaná, spoluvlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam žalobcovia v 1. a v 2. rade nadobudli najneskôr v roku 1993, t. j. uplynutím 10 rokov nepretržitej dobromyseľnej držby od zápisu ich spoluvlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam vo výmere po zápisy po vykonaní THM v obci Banka.

97. Žalobcovia v priebehu sporu vôbec netvrdili, že by pán Z. previedol pozemok alebo jeho časť do vlastníctva manželom B. alebo rodičom žalobkyne v 2. rade, preto súd nepovažoval za potrebné zaoberať sa argumentáciou žalovanej strany, podľa ktorej p. Z. nemohol previesť vlastnícke právo k pozemku, ktorý vlastnil Československý štát, keďže p. Z. mal pozemok iba v osobnom užívaní.

98. Súd sa taktiež nezoberal rozsahom dani z nehnuteľnosti, pretože iba platenie dane z nehnuteľnosti samo osebe nepreukazuje, že platca dane užíva pozemok v presvedčení, že mu vlastnícky patrí. Nepodstatné boli aj listiny preukazujúce odkúpenie iných pozemkov od obce Banka žalobcami v 1. a v 2. rade, keďže išlo o pozemky, ktoré nie sú predmetom tohto sporu. Nakoľko ani stavby neboli predmetom sporu, nepodstatné boli aj tvrdenia o neoprávnenosti či o oprávnenosti stavby, resp. prístavby uskutočnenej na pozemku užívanom žalobcami v priebehu tohoto sporu.

99. Keďže žalobcovia v 1. a v 2. rade osvedčili naliehavý právny záujem na určení, že sú podielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností, a v konaní bolo riadne preukázané, že spoluvlastníkmi sporných nehnuteľností sa stali uplynutím vydržacej doby, v danom prípade, s prihliadnutím na právnu úpravu, až dňom 1.1.1992 (§ 134 v znení účinnom od 1.1.1992), súdu neostávalo nič iné, iba žalobe ako skutkovo a právne dôvodnej vo vzťahu medzi žalobcami v 1. a v 2. rade a žalovanými v 1. až v 3. rade vyhovieť (II. výrok).

100. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

101. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

102. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

103. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

104. Keďže žalobcovia v 1. a v 2. rade boli vo veci plne úspešní, súd podľa § 255 ods. 1 priznal každému z nich nárok na náhradu trov konania proti žalovaným v 1. až v 3. rade v plnom rozsahu. Nakoľko žalobcovia v 1. a v 2. rade tvoria samostatné procesné spoločenstvo, keďže každý z nich sa domáhal určenia spoluvlastníckeho práva pre seba, súd priznal nárok na náhradu trov konania tak žalobcovi v 1. rade, ako aj žalobcovi v 2. rade samostatnými výrokmi (výroky III. a IV. rozsudku).

105. Nakoľko zastavenie konania v časti medzi žalobcami v 3. a v 4. rade a žalovanými v 1. až v 3. rade procesne zavinili žalobcovia v 3. a v 4. rade, keďže žalobu zobrali späť vo vzťahu k sebe samým bez uvedenia dôvodu, t. j. z iného dôvodu, než pre správanie žalovaných v priebehu sporu, preto podľa § 256 ods. 1 sú povinní nahradiť trovy konania protistrane, t. j. žalovaným v 1. až v 3. rade. Súd musel zohľadniť skutočnosť, že predmet žaloby, t. j. rozsah určenia vlastníckeho práva sa nezmenil, keďže predmetom žaloby bolo od samotného začiatku určenie spoluvlastníckych práv k obom sporným nehnuteľnostiam v celosti, súd preto vychádzal z toho, že žalobcovia v 3. a v 4. rade sa domáhali určenia spoluvlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam, obaja v rozsahu po 1/4 vzhľadom k celku, a preto súd priznal žalovaným v 1. až v 3. rade nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni v 3. rade v rozsahu zodpovedajúcemu 1/4, t. j. 25 % a aj proti žalobcovi v 4. rade v rozsahu 25 % tak, ako je uvedené vo výrokoch V. a VI. tohto rozsudku. Aj žalobcovia v 3. a v 4. rade tvorili samostatné procesné spoločenstvo, preto o nároku na náhradu trov konania vo vzťahu k nim rozhodol súd samostatnými výrokmi.

106. Žalovaní v 1. až v 3. rade, na rozdiel od žalobcov, tvoria nerozlučné procesné spoločenstvo, keďže sú všetci traja podľa zápisu v KN vedení ako spoluvlastníci predmetných nehnuteľností, súd toto ich nerozlučné spoločenstvo zohľadnil vo všetkých výrokoch o nároku na náhradu trov konania slovným spojením „spoločný a nerozdielny nárok.“

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Piešťany do 15 dní od doručenia rozhodnutia, troch písomných vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 . Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 . V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh; § 363 . Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 . Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 . Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 . Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 . Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 .