Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Csp-129-2018.pdf
PDF · 109.77 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BN-4Csp/129/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bánovce nad Bebravou, sudkyňou JUDr. Monikou Sitárikovou v spore žalobcu: U. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. Y. XXX/XX, XXX XX W. A. W., zast.: JUDr. Vladimír Sidor, advokát so sídlom Železničná 4/A, 920 01 Hlohovec, proti žalovanému: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast.: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, o zaplatenie 600,- eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 600,- eur, a to v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v plnom, rozsahu, a to v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia o výške náhrady trov konania, pričom o výške tejto náhrady bude po právoplatnosti tohto rozsudku rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou dňa 19.12.2018 domáhal proti žalovanému podľa § 3 ods. 5 tretia veta zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 600,- eur a náhrady trov konania. V žalobe viedol, že žalobca uzatvoril dňa 19.08.2009 s právnym predchodcom žalovaného (Slovenská sporiteľná, a.s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653) Zmluvu o splátkovom úvere č. 0264153334 (ďalej ako „Zmluva“), na základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý úver vo výške 2.200,- eur, ktorý sa žalobca zaviazal splácať v 119 mesačných splátkach po 40,99 eur, pri dojednanej ročnej úrokovej sadzbe 17,30 % a RPMN 21,89 %. Celkové náklady, ktoré mal žalobca zaplatiť boli vo výške 2.753,68 Eur. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1237/2015/CE zo dňa 23.10.2015 Slovenská sporiteľňa, a.s. postúpila pohľadávku plynúcu z tejto zmluvy na žalovaného, ktorý dňa 25.11.2016 podal proti žalobcovi žalobu o zaplatenie sumy 2.828,31 eur s prísl. s odôvodnením, že žalobca neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoje povinnosti podľa Zmluvy, čo malo za následok vyhlásenie mimoriadnej splatnosti. Žalobca sa v konaní vedenom na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou pod sp. zn. 4Csp/129/2016 aktívne bránil tým, že Zmluva je bezúročná a bez poplatkov, nakoľko je v rozpore so zákonom č. 258/2001 Z.z. ako aj Občianskym zákonníkom, pretože v nej absentuje údaj o výške splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, o výške úveru, v zmluve je nesprávny aj výpočet RPMN a pre spotrebiteľa tak klamlivý, a v zmluve absentuje aj uvedenie adresy veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu. Okresný súd Bánovce nad Bebravou rozsudkom zo dňa 04.09.2017 žalobu zamietol a žalovanému (teraz žalobca) priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% . Žalobca je názoru, že pasívne legitimovaným subjektom vo veci o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia je práve žalovaný, a nie pôvodný veriteľ - Slovenská sporiteľňa, a.s.. pretože podstatné totiž je, že žalobu o zaplatenie sumy 2.828,31 eur s prísl. na súd podal práve žalovaný, pričom žalovaná suma predstavovala odplatu za úver, na ktorú nemal nárok. Bez podania takejto žaloby by neboli reálne ohrozené práva žalobcu a tento nemusel čeliť súdnemu konaniu. Obdobnými vecami sa zaoberali aj súdy SR a zhodne dospeli k záveru, že v prípade postúpenia pohľadávky svedčí pasívna legitimácia v sporoch o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia tomu subjektu, ktorý podal (nedôvodnú) žalobu proti spotrebiteľovi a domáhal sa plnenia, na ktoré nemal nárok. K výške uplatneného premeraného finančného zadosťučinenia žalobca uviedol, že žalovaný v konaní 4Csp/129/2016 uplatnil nárok na zaplatenie sumy 2.828,31 eur s prísl., pričom tento bol v celom rozsahu nedôvodný. Napriek uvedenému však žalobca prežíval počas konania obavu z ohrozenia a zasiahnutia do jeho majetku v pomerne veľkom rozsahu. Úver bol žalobcovi poskytnutý vo výške 2.127,01 eur, ktorý bol v celom rozsahu splatený. Vzhľadom na ujmu, ktorá žalobcovi hrozila, považuje výšku primeraného finančného zadosťučinenia 600,- eur za primeranú na to, aby pre spotrebiteľa predstavovala dostatočnú náhradu za diskomfort z dôvodu, že spotrebiteľ bol nútený podstúpiť súdne konanie (aby tak naďalej neznižoval svoj majetok na úkor žalovaného, ktorý postupoval v rozpore so zákonom), počas ktorého prežíval obavy z jeho výsledku a zároveň táto výška finančného zadosťučinenia bude v dostatočnej miere plniť aj odradzovaciu funkciu pre prípadné budúce porušenie práv zo strany žalovaného. V žalobe označil a pripojil listinný dôkaz.
2. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil, pretože nie sú splnené podmienky na priznanie požadovaného primeraného finančného zadosťučinenia v zmysle ust. § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa. Žalovaný nikdy neporušil spotrebiteľské práva žalobcu, dokonca s ním v dôsledku neplatného postúpenia pohľadávky ani len nebol v zmluvnom vzťahu a preto žalovaného nemožno žiadnym výkladom ust. § 3 ods. 5 o ochrane spotrebiteľa považovať za osobu, ktorá za porušenie spotrebiteľských práv žalobcu zodpovedá (pričom len voči tejto osobe zákon o ochrane spotrebiteľa oprávňuje priznať spotrebiteľovi primerané finančné zadosťučinenie). Na základe uvedeného žalovaný nie je v konaní pasívne vecne legitimovaný. Z odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou je zrejmé že žalovaný sa nedopustil porušenia spotrebiteľských práv žalobcu, nakoľko on nebol osobou, ktorá so žalobcom uzatvárala zmluvu o úvere a ktorá podľa názoru Okresného súdu Bánovce nad Bebravou neuviedla v zmluve o spotrebiteľskom úvere všetky náležitosti, ktoré vyžadovala právna úprava. Týmto subjektom je peňažný ústav poskytujúci úver - teda postupca - ktorý na žalovaného postúpil pohľadávku z úveru. Žalovaný si len uplatnil odkúpenú pohľadávku voči žalobcovi pred súdom (pričom výšku tejto pohľadávky deklaroval postupca v prílohe č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok). Žalovaný nie je porušiteľom spotrebiteľských práv žalobcu, resp. neexistuje ani žiadny zákonný dôvod na to, aby zodpovedal za porušenie spotrebiteľských práv žalobcu, ako to vyžaduje zákonodarca v predmetnom ustanovení § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa. Taktiež žalovaný bol názoru, že súdom nevznikla konaním žalovaného žalobcovi žiadna ujma. Primerané finančné zadosťučinenie je podľa názoru žalovaného na mieste ako osobitná kompenzácia nemajetkovej ujmy vzniknutej spotrebiteľovi v konkrétnej situácii, pričom takáto ujma musí byť nie len tvrdená, ale aj preukázaná. Žalobcovi, ako spotrebiteľovi, Okresný súd Bánovce nad Bebravou v konaní vedenom pod sp. zn. 4Csp/129/2016 priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania, ktoré mu v súvislosti s uvedeným konaním vznikli, v plnom rozsahu a žalovaný uhradil žalobcovi titulom náhrady trov konania sumu vo výške 682,75 eur. Žalovaný teda iniciovaním uvedeného konania, resp. ostatnými úkonmi v súvislosti s odkúpením pohľadávky nielenže neporušil žiadne spotrebiteľské práva žalobcu, ale ani mu nespôsobil žiadnu ujmu, keďže mu v týchto konaniach bol priznaný nárok na plnú náhradu takto vzniknutých nákladov. Priznanie osobitného zadosťučinenia z dôvodu úspechu v súdnom spore, bez preukázania naplnenia hypotézy vyžadovanej v ust. § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa, by bolo preto vybočením zo základných princípov civilného sporového poriadku.
3. V konaní ide o spotrebiteľský spor. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom sa strana žalobcu nezúčastnila, svoju neúčasť ospravedlnila, súd postupom podľa ust. § 180 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) konal pojednávanie v neprítomnosti tejto strany sporu.
4. V ospravedlnení z neúčasti na pojednávaní strana žalobcu navrhla vo veci vydať rozsudok pre zmeškanie, súd o veci súd týmto rozsudkom nerozhodol a to z toho dôvodu, že potom ako súd vo veci určil pojednávanie obdržal vyjadrenie žalovaného, ktoré bezodkladne doručoval strane žalobcu a strana žalovaného sa pojednávania zúčastnila. Na pojednávaní strana žalovaného zotrvala na svojom vyjadrení a ďalej poukázala, že právna teória charakterizuje primerané zadosťučinenie z hľadiska troch základných funkcií, a to sankčnej, odradzujúcej a relutárnej. Pre riadne priznanie takéhoto zadosťučinenia je potrebné jednak naplnenie zákonných predpokladov a aj dodržanie uvedených troch funkcií. Vo vzťahu k sankčnej funkcii je žalovaný toho názoru, že sa javí bez právneho významu, tzv. dvojitý postih, ktorý spôsobuje jednak zamietnutie žaloby v pôvodnom konaní s uložením povinnosti hradiť trovy konania a zároveň priznania zadosťučinenia ako ďalšej sankcie. Aplikácia primeraného zadosťučinenia by mala prichádzať do úvahy ako zmiernenie nepriaznivých následkov porušenia spotrebiteľských práv, pričom v prejednávanom spore nebol žalobca zaviazaný k žiadnej povinnosti, ktorá by ho mala a mohla akýmkoľvek spôsobom poškodzovať. Vo vzťahu k odradzujúcej funkcii žalovaný uvádza, že uloženie povinnosti zaplatiť uvedené zadosťučinenie nebude spôsobovať odradenie dodávateľa od uplatňovania svojich práv súdnou cestou. Ako vyplýva z odôvodnenia rozsudku, v odôvodnení nebola vyslovená žiadna neprijateľná zmluvná podmienka alebo prípadne nekalá obchodná praktika. Zamietnutie žaloby vychádzalo z absencie zákonných náležitostí spotrebiteľského úveru. Žalovaný v tejto súvislosti poukazuje na súdnej praxi známy rozsudok Európskeho súdneho dvora C-42/2015, ktorý privodil zmeny v otázke posudzovania náležitostí spotrebiteľských úverov. Žalovaný je tak toho názoru, že potreba aplikácie zadosťučinenia by bola na mieste, pokiaľ by súd vyslovil neprijateľnosť zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Uloženie primeraného zadosťučinenia tak nemôže odradiť žalobcu, v tomto prípade žalovaného, od uplatňovania práv súdnou cestou, pokiaľ aktuálna judikatúra súdov pripúšťa, že spotrebiteľské úvery nie sú výhradne bezúročné a bez poplatkov. Vo vzťahu k poslednej, relutárnej funkcii žalovaný uvádza, že pokiaľ nebol žalobca v pôvodnom konaní zaviazaný k splneniu finančnej povinnosti, nemožno predpokladať vznik škody, ktorá mu má byť nahradená. Žalovaný je rovnako tak toho názoru, že vznik škody a predovšetkým jej výška nebol v konaní preukázaný žiadnym listinným dôkazom, pričom dôkazné bremeno v tejto otázke spočíva na žalobcovi.
5. Návrhy na vykonanie dokazovania uplatnila len strana žalobcu a to listinou Rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č.k. 4Csp/129/2016-127 zo dňa 4.9.2017 z ktorého súd zistil, že vo veci v ktorej bol tento rozsudok vydaný si spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803 (aktuálne žalovaný) ako postupník spoločnosti, banky Slovenská sporiteľňa, a.s. uplatnil voči žalobcovi ako spotrebiteľovi nárok na zaplatenie sumy 2.828,31 eur spolu s úrokom z omeškania zo splátok za obdobie od 25.11.2013 do 29.09.2015 vo výške 71,56 eur, úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 2.828,31 eur od 30.09.2015 do zaplatenia a to z dôvodu že dňa 19.08.2009 právny predchodca žalobcu (Slovenská sporiteľňa, a.s.) ako banka a žalobca spoločne s Y. F. ako dlžníci uzatvorili Zmluvu o splátkovom úvere č. 0264153334, na základe ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytnúť im spotrebný úver vo výške 2.200,- eur, ktorý sa oni zaviazali splácať v 119- tich mesačných splátkach vo výške 40,99 eur počnúc dňom 25.09.2009 s konečnou splatnosťou úveru dňa 25.07.2019 (ďalej len „predmetná zmluva“). Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1237/2015/CE zo dňa 23.10.2015 vyplýva, Slovenská sporiteľňa, a.s. postúpila pohľadávku z predmetnej zmluvy voči žalobcovi (a Y. F.) na žalovaného. Z rozsudku je zrejmé, že z poskytnutého úveru vo výške 2.127,01 eur žalobca (spoločne s Y. F.) v období od 19.08.2009 do 04.11.2014 uhradili Slovenskej sporiteľni a.s. sumu v celkovej výške 2.246,46 eur. Žalobca (spoločne s Y. F.) sa v spore sp.zn. 4Csp/129/2016 bránil tým, že predmetná zmluva nie je v súlade s právnou úpravou ochrany spotrebiteľa podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, a to pre nesprávne uvedenú RPMN, neprimeranú výšku úrokovej sadzby, neuvedenie výšky splátok istiny, úrokov a poplatkov, absenciu adresy veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu a sťažnosť. Podľa § 4 ods. 2 v spojení s § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch považovali dohodnutý úver v predmetnej zmluve za bezúročný a bez poplatkov a navrhli, aby súd zamietol žalobu z dôvodu, že úver vyplývajúci z predmetnej zmluvy je bezúročný a bez poplatkov a žalobca (aktuálne žalovaný) nepreukázal, že neuhradili na účet veriteľa ani sumu vo výške istiny poskytnutého úveru. Dňa 4.9.2017 súd rozsudkom žalobu zamietol, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 24.10.2017, z dôvodu, že v predmetnej zmluve, titulom ktorej si spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o. (aktuálne žalovaný) odvodzoval svoje nároky uplatnené v spore sp. 4Csp/129/2016, absentuje nielen údaj o výške splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ale aj údaj o adrese veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť ((§ 4 ods. 2 písm. d) a i) zákona o spotrebiteľských úveroch platného a účinného v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy) a tiež v predmetnej zmluve je uvedený nesprávny údaj o výške úveru a výške RPMN. Vzhľadom na absenciu vyššie uvedených náležitostí, resp. ich nesprávne uvedenie v predmetnej zmluve, súd považoval úver poskytnutý žalobcom, resp. jeho právnym predchodcom ako veriteľom žalovaným ako dlžníkom, spotrebiteľom za poskytnutý bez úroku a bez poplatkov (§ 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch). Z uvedeného vyplýva, že žalobca nemá nárok na zaplatenie úroku z úveru ani žiadnych poplatkov, ale len na vrátenie poskytnutej sumy pôžičky po odrátaní plnenia zo strany žalovaných. Žalobca reálne poskytol žalovaným úver vo výške 2.127,01 eur, pričom žalovaní zaplatili žalobcovi na predmetný úver celkom sumu 2.246,46 eur a tak si svoju povinnosť z predmetnej zmluvy vykonanými úhradami v celom rozsahu splnili. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p. a žalovanému (aktuálne žalobcovi, spoločne s Y. F.) ako úspešným priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
6. Podľa ust. § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
7. Podľa ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
8. Podľa ust. § 488,489 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
9. Podľa ust. § 3 ods. 1 a 5 zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na výrobky a služby v bežnej kvalite, uplatnenie reklamácie, náhradu škody, vzdelávanie, informácie, ochranu svojho zdravia, bezpečnosti a ekonomických záujmov a na podávanie podnetov a sťažností orgánom dozoru, dohľadu a kontroly (ďalej len "orgán dozoru") a obci pri porušení zákonom priznaných práv spotrebiteľa (1). Proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len "kolektívne záujmy spotrebiteľov"). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá (5).
10. Podľa ust. § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Podľa ust. § 529 ods. 1 Občianskeho zákonníka, námietky proti pohľadávke, ktoré mohol dlžník uplatniť v čase postúpenia, mu zostávajú zachované i po postúpení pohľadávky.
11. Povinnosťou strán je označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Dôkazné bremeno určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24.06.2010 sp. zn. 5Obo/52/2010).
12. Podľa Čl. 8 C.s.p. strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
13. Podľa ust. 149 C.s.p. prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
14. Pri výklade § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. treba akcentovať, že zákonodarca formuloval uvedené ustanovenie tak, že ak porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť spotrebiteľovi ujmu (bez toho, aby ujma nastala alebo čo len hrozila), tak základ nároku na finančné zadosťučinenie je daný. Súd má za to, že aj bez stanovenia kritérií výšky primeraného finančného zadosťučinenia, treba vychádzať z toho, že toto má plniť jednak funkciu satisfakčnú, jednak funkciu sankčnú tak, aby dostatočne odradilo dodávateľa od nekalého konania, ktorého sa dopustil voči úspešnému spotrebiteľovi a jednak podľa názoru súdu ho treba chápať aj ako odmenu za to, že sa spotrebiteľ pustil do sporu s nepochybne ekonomicky a právne silnejším dodávateľom a svojím úspechom priniesol benefit aj pre ostatných spotrebiteľov v tom, že možno predpokladať, že dodávateľ sa konania, ktorého sa dopustil voči nemu, už voči ďalším spotrebiteľom nedopustí, prípadne sa ho nedopustí v takej intenzite. Výška nemajetkovej ujmy v prípadoch podľa § 3 ods.5 zákona č. 250/2007 Z.z. môže zodpovedať výške finančnej ujmy, ktorá spotrebiteľovi hrozila. Ak má mať primerané finančné zadosťučinenie dostatočne satisfakčný účinok pre spotrebiteľa a zároveň výchovný a odstrašujúci účinok pre dodávateľa možno prijať argumentáciu, že primerané finančné zadosťučinenie sa môže rovnať majetkovej ujme, ktorá spotrebiteľovi hrozila.
15. V predmetnej veci je žalovaný nositeľom pasívnej legitimácie vo vzťahu k primeranému finančnému zadosťučineniu. Podľa § 3 ods. 5 poslednej vety zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. Právny predchodca Slovenská sporiteľňa a.s. na žalobcu postúpil v zmysle § 524 Občianskeho zákonníka pohľadávku voči žalobcovi aj s príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými. Postúpenie pohľadávky je zmenou subjektu na strane veriteľa záväzkového vzťahu, nie zmenou jeho obsahu. V zmysle § 529 Občianskeho zákonníka dlžníkovi zostávajú aj po postúpení pohľadávky zachované námietky proti pohľadávke, ktoré mohol uplatniť v čase postúpenia (môže namietať všetko, čo vylučuje alebo obmedzuje jeho povinnosť splniť pohľadávku, napr. že pohľadávka vôbec nevznikla, nie je splatná, jej výška uvedená v zmluve o postúpení pohľadávky nezodpovedá jeho povinnosti a pod.). V prejednávanom spore z vykonaného dokazovania je zrejmé že žalobca ako dlžník, spotrebiteľ sa úspešne bránil v spore, ktorý začal práve žalovaný, namietaním výšky uplatneného dlhu voči žalovanému (veriteľovi), čo tiež zakladá a zdôrazňuje pasívnu legitimáciu žalovaného v spore o primerané finančné zadosťučinenie.
16. Taktiež sa nemožno sa stotožniť s obranou žalovaného, že spotrebiteľ v zmysle § 3 ods. 5 zák. č.250/2007 Z. z. musí uplatniť porušenie svojich práv žalobou. Prvá veta uvedeného ustanovenia zákona dáva spotrebiteľovi možnosť domáhať sa na súde ochrany svojho práva napr. aj použitím prostriedkov procesnej obrany v spore, ktorý nevyvolal, tak ako to urobil žalobca, spotrebiteľ proti žalovanému v sporu tunajšieho súdu sp.zn. 4Csp/129/2016. Nakoľko bol žalobca so svojou obranou voči žalovanému úspešný (súd žalobu žalovaného v celom rozsahu zamietol), domáha sa potom proti nemu priznania primeraného zadosťučinenia. V prejednávanom prípade tak potom možno konštatovať, že zo strany žalovaného došlo k porušeniu spotrebiteľského práva, ktoré bolo bez ďalšieho spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi spočívajúcu v zaplatení úveru nad rámec jeho bezodplatnosti a bezúrokovosti, teda mohlo dôjsť k strate finančných prostriedkov spotrebiteľa vo výške 2.828,31 eur i spolu s úrokom z omeškania. Žalovaný aj napriek ustanoveniam zákona o spotrebiteľských úveroch (vyplýva z rozsudku zo dňa 4.9.2017 vo veci tunajšieho súdu sp.zn. 4Csp/129/2016) na základe ktorých sa úver poskytnutý žalobcovi vo výške 2127,01 eur považuje za bezúročný a bez poplatkov a napriek tomu že žalobca tieto poskytnuté finančné prostriedky ešte pre začatím konania vo veci 4csp/129/216 uhradil sumu 2246,46 eur, teda splnil dlh v celom rozsahu sa domáhal od žalobcu na súde zaplatenia ešte ďalších finančných prostriedkov vo výške 2.828,31 eur (i s príslušenstvom) a preto je dané právo žalobcu na primerané finančné zadosťučinenie. Pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia, táto závisí od úvahy súdu. Pri jej určovaní sa zohľadňujú rôzne kritériá, a to intenzita, časové trvanie závadného konania, satisfakčná a sankčná funkcia. Pri posudzovaní primeranosti uplatneného finančného zadosťučinenia súd zohľadňuje predovšetkým výšku plnenia, ktoré sa snažil získať žalovaný ešte od žalobcu v súdnom konaní. S prihliadnutím na výšku uplatneného nároku žalovaného voči žalobcovi (2.828,31 eur), ktorý nárok súd žalovanému v celom rozsahu i s príslušenstvom zamietol považuje súd požadované primerané finančné zadosťučinenie vo výške ani nie vo výške štvrtiny z uplatneného nároku žalovaného voči žalobcovi za primerané a preto z vyššie uvedených dôvodov uložil žalovanému povinnosť žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie podľa ust. § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa vo výške 600,- eur zaplatiť.
17. O nároku na náhradu trov rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 C.s.p. podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Vo veci samej bol žalobca úspešný (súd žalobe v celom rozsahu vyhovel) a preto mu voči žalovanému patrí nárok na náhradu trov v plnom rozsahu, pričom podľa ust. § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
18. Lehotu na plnenie určil súd podľa ust. § 232 ods. 3 C.s.p., podľa ktorého lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozsudku na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou. O odvolaní rozhoduje odvolací súd, Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný.
Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359. Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
sa týkajú procesných podmienok, sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie (§ 48 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).