Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_37Csp-133-2018.pdf
PDF · 122.04 KB
Case nature
Area
Subarea
37Csp/133/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Borisom Brondošom v spore žalobkyne KASA ZÁLOŽNÁ akciová spoločnosť so sídlom Hradbová 5, Košice, IČO: 36 204 081, zastúpenej JUDr. Františkom Kočkom, advokátom so sídlom Timonova 13, Košice, proti žalovanej V. U., M. XX.XX.XXXX, Q. S. X, B., zastúpenej JUDr. Beátou Buhlovou, advokátkou so sídlom Mlynárska 19, Košice, IČO: 35 538 180, o zaplatenie 56,50 eura s príslušenstvom a zmluvnej pokuty, takto
rozhodol:
I. Konanie v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške nad 0,5% denne zo sumy 56,50 eura od 7.11.2017 do zaplatenia zastavuje.
II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 56,50 eura spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 56,50 eura od 7.11.2017 do zaplatenia a so zmluvnou pokutou vo výške 0,5% denne zo sumy 56,50 eura od 7.11.2017 do zaplatenia a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Stranám nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 3.7.2018 domáhal zaplatenia sumy vo výške 56,50 eura s príslušenstvom a zmluvnej pokuty. Zároveň požadoval náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že pri výkone podnikania v predmete činnosti záložňa, vo svojej prevádzke na Štúrovej 1 v Košiciach, dňa 9.10.2017 žalobca poskytol žalovanej pôžičku vo výške 50,- EUR. Povinnosť žalovanej vrátiť žalobcovi predmetnú pôžičku bola zabezpečená zriadením záložného práva k nasledovnej hnuteľnej veci: 585 2,0 Prsteň (ďalej len ako "záloh"), ktorého hodnota stanovená dohodou zmluvných strán bola 65,- EUR. V Záložnej zmluve č. KE X/RXXXX z 9.10.2017 (ďalej len ako "Záložná zmluva"), ktorej obsah bol individuálne dojednaný, sa žalovaná zaviazala požičanú sumu vrátiť žalobcovi spolu s úrokom vo výške 6,50 EUR najneskôr do 6.11.2017. Pre prípad porušenia povinnosti žalovanej vrátiť žalobcovi poskytnutú pôžičku spolu s úrokom, bola dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 1 % za deň až do uspokojenia pohľadávky. Dňa 25.4.2018 bola žalovaná prostredníctvom právneho zástupcu žalobcu vyzvaná na úhradu istiny, úroku z poskytnutej pôžičky a zmluvnej pokuty, ktoré ku dňu výzvy predstavovali spolu sumu 154,81 EUR. Na výzvu na úhradu dlžnej sumy žalovaná reagovala listom z 15.5.2018, v ktorom uznala, že sumu 50,- EUR si požičala a nevrátila, avšak odmietla dlžnú sumu s príslušenstvom žalobcovi zaplatiť. Žalobcovi vzniklo podľa Záložnej zmluvy aj právo na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 1% denne zo sumy 56,50 EUR od 7.11.2017 (nasledujúci deň po dni splatnosti pôžičky) do zaplatenia. K výkonu záložného práva k zálohu do dnešného dňa nedošlo. Vzhľadom na uvedené, žalovanej vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi splatné peňažné pohľadávky s príslušenstvom, ku ktorým sa žalovaná dobrovoľne zaviazala v Záložnej zmluve. Vyššie opísaným spôsobom došlo medzi žalobcom a žalovanou k uzavretiu zmluvy o pôžičke, podľa ustanovenia § 657 a nasl. zákona číslo 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov. S poukazom na vyššie citované ustanovenia požadujeme, aby súd zaviazal žalovanú okrem zaplatenia istiny, úrokov z poskytnutej pôžičky a zmluvnej pokuty aj k úhrade úrokov z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 56,50 EUR od 7.11.2017 do zaplatenia. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 56,50 EUR so zmluvnou pokutou vo výške 1% denne zo sumy 56,50 EUR od 7.11.2017 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 56,50 EUR od 7.11.2017 do zaplatenia do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
2. Žalovaná v odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 31.8.2018 uviedla, že od záložne KASA Záložná, a.s. si zobrala pôžičku 50,- € ale v ten istý deň, keď brala pôžičku záložni odovzdala svoj zlatý prsteň. Dohodli sa na cene prsteňa 65,- €. Zamestnankyňa v záložni jej povedala, že aj keby pôžičku nevrátila, prsteň predajú a nikdy nebude platiť viac ako je jeho cena 65,- €. Nerozumie prečo by mala záložni hocičo platiť. Prsteň záložňa KASA nevrátila a ešte odo požaduje okrem pôžičky 50,- € a úroku aj zmluvnú pokutu, úrok z omeškania a trovy konania. Záložňa podľa nej mala prsteň predať, z čoho by sa jej vrátila pôžička 50,- €, úrok 6,50 € a ešte by na nej zarobila aj ďalšie peniaze, keď prsteň sa dal podľa predať aj za viac ako 65,- €. Pôžička nie je spotrebiteľským úverom, podľa § 1 ods. 3 písm. o) tohto zákona, lebo žalobca odo nej vyžadoval na zabezpečenie uloženie hnuteľnej veci a jej zodpovednosť bola obmedzená výlučne na túto založenú hnuteľnú vec - prsteň. Ani ona nemala platiť nič nad dohodnutú cenu použitej veci - prsteňa 65,- €, čo jej takto vysvetlila aj zamestnankyňa záložne na Štúrovej ulici v Košiciach. S tým, že záložňa predá prsteň bola uzrozumená a súhlasila s tým, čo sa píše aj v záložnej zmluve.
3. Žalobca v replike uviedol, že žalovaný nárok je preukázaný aj listinnými dôkazmi predloženými k žalobe a to predovšetkým samotnou Záložnou zmluvou a záložnými podmienkami. Žalovaná nepopiera že uzatvorila so žalobcom predmetnú Záložnú zmluvu, že žalobca jej pôžičku vo výške 50,- EUR poskytol ani to, že sa zaviazala mu túto pôžičku vrátiť najneskôr do 6.11.2017 spolu s dohodnutým úrokom vo výške 6,50 EUR a nenamieta ani platnosť predmetnej zmluvy. Právo na zaplatenie žalovaných súm vyplýva aj zo zhodných tvrdení oboch strán sporu. Žalovaná sa bráni tým, že na zabezpečenie svojich záväzkov zo Záložnej zriadila záložné právo k zlatému prsteňu v dohodnutej hodnote 65,- EUR, ktorý odovzdala zamestnankyni žalobcu, z čoho vyvodzuje, že nie je povinná žalobcovi nič platiť a to istinu, úrok, úrok z omeškania, zmluvnú pokutu a ani náhradu trov konania. Je pravdou, že na zabezpečenie záväzkov žalovanej zo záložnej zmluvy bolo zriadené záložné právo k zlatému prsteňu v dohodnutej hodnote 65,- EUR, k výkonu tohto záložného práva a ani k čiastočnému uspokojeniu pohľadávok žalobcu voči žalovanej uplatnených v tomto konaní iným spôsobom doposiaľ nedošlo. V tejto súvislosti uvádza, že je nerentabilné viesť výkon záložného práva na záloh v hodnote 65,- EUR, keď náklady súvisiace s týmto výkonom sú vyššie ako predpokladaný výťažok z jeho prípadného speňaženia (už len na samotné poštovné by bola vynaložená podstatné časť tejto sumy, nehovoriac pritom o nákladoch na ocenenie zálohu). Pristúpiť k výkonu záložného práva (uplatniť zabezpečovací prostriedok) je právom nie povinnosťou záložného veriteľa. Obdobne aj pri viacerých dojednaných zabezpečeniach je na vôli veriteľa, ktorý zabezpečovací prostriedok a či ho vôbec využije. Je potrebné rozlišovať medzi fázou zriadenia záložného práva a jeho vzniku, fázou jeho výkonu a speňaženia zálohu a až následného uspokojenia pohľadávky. Žalovaná v odpore zjavne nerozlišuje vyššie uvedené fázy záložného práva a neuvedomuje si ani tú skutočnosť, že vlastnícke právo k zálohu neprešlo na žalobcu a ani na inú osobu. K uspokojeniu časti pohľadávky žalobcu voči žalovanej zo zálohu by došlo iba v prípade, ak by pri výkone záložného práva bol záloh speňažený a po odpočítaní nákladov na výkon záložného práva od výťažku by zostali peňažné prostriedky, k čomu však nedošlo. Pokiaľ žalovaná v odpore uvádza, že žalobca jej predmetný prsteň nevrátil, uvádza, že tento jej až do zaplatenia všetkých jej záväzkov nie je povinný vrátiť. Záložné právo ako zabezpečovací prostriedok nemá len svoju uhradzovaciu ale aj zabezpečovaciu funkciu. Z uvedeného vyplýva, že všetky záväzky žalovanej voči žalobcovi uplatnené v tomto súdnom konaní trvajú a žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi istinu, úrok a keďže je v omeškaní so splnením týchto záväzkov aj zmluvnú pokutu a úrok z omeškania. Podľa § 151mb os. 1 Občianskeho zákonníka „Záložné právo k pohľadávke sa vzťahuje aj na dlžné úroky a ostatné jej príslušenstvo.“ Pokiaľ žalovaná poukazuje na Zákon č. 129/2010 Z.z. stotožňuje sa s tým do tej miery, že v posudzovanej veci sa nejedná o spotrebiteľský úver a to v zmysle § 1 ods. 3 písm. l) predmetného zákona, podľa ktorého úver, spotrebiteľským úverom nie je ani úver, „ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.“ Rovnako súhlasí aj s tvrdeniami žalovanej podľa ktorých jej bol obsah záložnej zmluvy riadne vysvetlený, pričom s ňou bol tento individuálne dojednaný. Obrana žalovanej spočívajúca v tom, že odovzdala zamestnankyni žalobcu zlatý prsteň v dohodnutej hodnote 65,- EUR nie je na mieste, keď záväzky žalovanej s príslušenstvom zo Záložne zmluvy v súčasnosti prevyšujú dohodnutú hodnotu zálohu. Záväzky žalovanej s príslušenstvom zo Záložnej zmluvy boli vyššie ako suma 65,- EUR aj v čase keď bola na ich úhradu vyzývaná a aj v čase podania žaloby. Žalovaný nárok je preto odôvodnení aj pokiaľ ide o náhradu trov konania. 4. | 5. V duplike zo dňa 22.11.2018 žalovaná uviedla, že v záložnej zmluve č. B. v spojení s poskytnutou peňažnou pôžičkou, uzatvorenej medzi účastníkmi tohto konania dňa 09.10.2017, ktorá je nesporne zmluvou spotrebiteľskou podľa ust. § 52 ods. 1) Občianskeho zákonníka, bolo v časti /diel/ B výslovne, jasne uvedené oprávnenie záložného veriteľa na predaj predmetu záložného práva odo dňa 09.11.2017, ak záložca nezaplatí do stanoveného termínu pohľadávku záložne. Žalobca tak, podľa žalovanej jasne vyjadril svoju vôľu, resp. určil spôsob, akým bude v prípade neuhradenia svojej pohľadávky voči dlžníkovi postupovať. Toto jasné formulované, významovo určité a nesporné vyhlásenie žalobcu, bolo navyše oprávneným pracovníkom žalobcu osobitne riadne potvrdené podpisom a pečiatkou. Žalovaná poukazuje navyše v tejto súvislosti aj na znenie ods. 9 Záložných podmienok žalobcu platných od 14.03.2012, podľa ktorých súčasťou záložnej zmluvy je dohoda, podľa ktorej záložca súhlasí a žiada, aby nároky záložne zabezpečené zálohom boli uspokojené realizáciou záložného práva, bez uplatňovania nároku v súdnom konaní, ak si ich záložca nevyzdvihne najneskôr v deň vyznačený v záložnej zmluve a v dohodnutej dobe nebude zabezpečená pohľadávka s príslušenstvom záložcom riadne a včas splnená. Žalovaná ako záložca vyslovene písomne nesúhlasila, aby pohľadávka záložne (žalobcu) bola uspokojovaná z iného jej majetku, ako založenej veci (ods. 9 Záložných podmienok). Rovnako tak, ako vyplýva zo Záložných podmienok (ods. 9), aj výška a moment splatnosti zmluvnej pokuty, žalobcom uplatnenej v rámci žalovaného nároku v tomto konaní, bola medzi účastníkmi dohodnutá len v súvislosti s prípadnou realizáciou záložného práva. Medzi účastníkmi konania nebola uzatvorená iná ďalšia zmluva, či dohoda týkajúca sa pôžičky žalovanej vo výške 50,- €, zabezpečenej Záložnou zmluvou zo dňa 09.10.2017 v spojení zo Záložnými podmienkami žalobcu a teda žalovaná sa riadila výlučne obsahom predmetnej Záložnej zmluvy a Záložnými podmienkami, teda právami a povinnosťami z nich plynúcimi a to aj následne v čase keď sa dostala do omeškania s vrátením pôžičky. Žalovaná mala plne za to, že žalovaný bude postupovať v súlade s obsahom predmetných ňou odsúhlasených dokumentov. Podľa žalovanej právne neobstojí ani argument žalovaného týkajúci sa nerentabilnosti výkonu záložného práva na záloh v hodnote 65,- €, keď je nesporné, že o predpokladaných nákladoch súvisiacich s realizáciou záložného práva musel žalovaný vedieť už v čase uzatvárania Záložnej zmluvy so žalovanou. Je zrejmé ako už žalovaná zdôraznila v odpore proti platobnému rozkazu, mala za to (z predložených písomných podkladov a tiež z vyjadrenia oprávnenej zamestnankyne žalobcu), že žalovaný v prípade, ak by došlo k jej prípadnému omeškaniu s vrátením pôžičky, bude postupovať dohodnutým a pre ňu finančne prijateľným spôsobom /realizáciou záložného práva/ a s týmto vedomím si od žalovaného finančnú pôžičku aj brala, podpísala Záložnú zmluvu a odovzdala žalobcovi prsteň ako záloh. Žalovaná teda urobila rozhodnutie na základe informácií a dohôd, ktoré jej boli známe v čase uzatvárania zmluvy o pôžičke a Záložnej zmluvy. Tento spôsob bol pre ňu prijateľný. Pokiaľ by pohľadávka, ktorá vznikla na základe, podľa jej názoru, platných listín mala byť uspokojovaná spôsobom podľa žaloby, zmluvu o pôžičke by neuzatvorila, pretože by nebola ochotná brať na seba riziko ďalších finančných nákladov nad rámec sumy, na ktorú bol ocenený predmet zálohu, t.j. 65,- €.K prípadnej námietke žalobcu že „neznalosť zákona neospravedlňuje“, teda že pri uplatnení si nároku voči žalovanej súdnou cestou, postupoval žalobca plne v súlade so zákonom, ktorý platí rovnako aj pre žalovanú žalovaná uvádza, že s ohľadom na charakter spotrebiteľských právnych vzťahov a postavenie spotrebiteľa t.j. žalovanej ako slabšej strany je zo strany dodávateľa, poskytovateľa, podnikateľa t.j. žalobcu potrebné uplatnenie tohto princípu vyžadovať v najvyššej možnej miere, no v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach, tento ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je „princíp ochrany spotrebiteľa“. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov, realite praktického života, odporuje požiadavka na podrobnú (až detailnú) znalosť právnych predpisov zo strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti, mu nemôže byť na ujmu. Uvedený právny názor je v súlade s názorom NS SR vyjadrenom v rozhodnutí z 16.01.2013, sp. zn. 6 M Cdo 9/2012. Žalovaná je presvedčená, že práve uzatvorená zmluva o pôžičke a záložná zmluva s dohodnutým spôsobom realizácie záložného práva a dohodnutou maximálnou výškou jej celkového záväzku je v jej prospech, ich obsah v žiadnom prípade nepovažuje za neprijateľné zmluvné podmienky. Obsah zmluvy o pôžičke a Záložnej zmluvy sa dohodol so zamestnankyňou žalobcu, ktorá jej obsah týchto zmlúv vysvetlila. Žalovaná záverom na preukázanie svojich tvrdení navrhuje, aby súd predvolal ako svedka v tomto konaní zamestnankyňu žalobcu s ktorou prejednala obsah Záložnej zmluvy č. KE6/R4800 a ktorá zmluvu za žalobcu aj podpísala. Žiada, aby jej meno a adresu oznámil súdu žalobca. V prípade, ak by súd nebol toho názoru, že predmetná Záložná zmluva uzatvorená medzi ňou a žalobcom dňa 9.10.2017 žalovanú ako spotrebiteľa chráni, navrhujem, aby v časti nad 65,- € súd žalobu zamietol. Podľa § 3 ods. 1) Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Podľa názoru žalovanej, keďže táto uzatvorila so žalobcom zmluvu o pôžičke a Záložnú zmluvu, t.j. aj s vôľou žalobcu, žiadne oprávnené záujmy žalobcu nemôžu byť poškodené, ak sa bude postupovať v súlade s týmito zmluvami. Iný postup by práve poškodil žalovanú ako spotrebiteľa. Výkon práv postupom podľa žaloby, keď preukázateľne žalovaná suma s prísl. vrátane trov konania je a bude vyššia ako 65,- €, návrh, výkon práva nad sumu 65,- €, nemôže požívať podľa čl. 5 CSP právnu ochranu. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, považuje žalovaná nárok žalobcu prevyšujúci sumu 65,- € za nedôvodný a navrhuje preto, aby súd žalobe vyhovel vo výške 65,- € oproti vráteniu predmetu zálohu žalovanej, špecifikovaného v Záložnej zmluve č. KE6/R4800 zo dňa 9.10.2017 a vo zvyšku žalobu zamietol a priznal žalovanej náhradu trov konania.
6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a vyjadreniami žalobcu, s vyjadreniami žalovanej, so záložnou zmluvou č. B. zo dňa 9.10.2017 a s ďalšími listinnými dôkazmi predloženými stranami a zistil nasledovný skutkový stav:
7. Zo záložnej zmluvy č. B. zo dňa 9.10.2017 súd zistil, že žalobca ako veriteľ prenechal /požičal/ žalovanej ako dlžníkovi peňažnú sumu 50,- eur, pričom žalovaná ako dlžník sa zaviazala vrátiť veriteľovi požičanú sumu spolu s úrokom vo výške 6,50 eura najneskôr do 6.11.2017. Pre prípad porušenia povinnosti žalovanej vrátiť žalobcovi poskytnutú pôžičku spolu s úrokom bola dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 1 % za deň omeškania až do uspokojenia pohľadávky.
8. V zmysle § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
9. Pri peňažnej pôžičke možno podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka dohodnúť úroky.
10. Podľa § 1 ods. 3 písm. f) a l) Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, „spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorého výška je menej ako 100 eur ...“ a ani „úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace“
11. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka „Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.“
12. Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka "Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. "
13. V zmysle ustanovenia § 3 Nariadenia vlády číslo 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka „Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
14. Podľa § 151a Občianskeho zákonníka „Záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len "záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.“
15. V zmysle § 151b ods. 1 Občianskeho zákonníka, záložné právo možno zriadiť aj písomnou zmluvou, pričom „Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona.“
16. Podľa § 151e ods. 5 Občianskeho zákonník „Záložné právo na hnuteľnú vec vzniká jej
odovzdaním záložnému veriteľovi alebo tretej osobe do úschovy, ak sa na tom záložca a záložný veriteľ dohodli.“
17. V zmysle 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka „Ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona, 3e) alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov, 3f) ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.“
18. Podľa § 151j ods. 3 Občianskeho zákonníka „Akákoľvek dohoda uzatvorená pred splatnosťou pohľadávky zabezpečenej záložným právom, na ktorej základe sa záložný veriteľ môže uspokojiť tým, že nadobudne vlastnícke právo k veci, bytu alebo nebytovému priestoru, alebo iné právo a inú majetkovú hodnotu, na ktoré je zriadené záložné právo, je neplatná, ak zákon neustanovuje inak.“
19. V zmysle § 151l ods. 1 Občianskeho zákonníka „Začatie výkonu záložného práva je záložný veriteľ povinný písomne oznámiť záložcovi... V písomnom oznámení o začatí výkonu záložného práva záložný veriteľ uvedie spôsob, akým sa uspokojí alebo sa bude domáhať uspokojenia zo zálohu.“
20. Podľa § 151l ods. 3 Občianskeho zákonníka „Záložný veriteľ má voči záložcovi právo na úhradu nevyhnutne a účelne vynaložených nákladov v súvislosti s výkonom záložného práva.“
21. Podľa § 151m ods. 9 Občianskeho zákonníka „Záložný veriteľ je povinný podať záložcovi písomnú správu o výkone záložného práva bez zbytočného odkladu po predaji zálohu, v ktorej uvedie najmä údaje o predaji zálohu, hodnote výťažku z predaja zálohu, o nákladoch vynaložených na vykonanie záložného práva a o použití výťažku z predaja zálohu...“
22. V zmysle § 151m ods. 10 Občianskeho zákonníka „Ak výťažok z predaja zálohu prevyšuje zabezpečenú pohľadávku, záložný veriteľ je povinný vydať záložcovi bez zbytočného odkladu hodnotu výťažku z predaja, ktorá prevyšuje zabezpečenú pohľadávku po odpočítaní nevyhnutne a účelne vynaložených nákladov v súvislosti s výkonom záložného práva.“
23. Podľa § 151i ods. 2 Občianskeho zákonníka „Ak je zálohom hnuteľná vec a záloh bol odovzdaný záložnému veriteľovi, záložný veriteľ je povinný zverený záloh chrániť pred poškodením, stratou a zničením;“ 24. Žalobca na pojednávaní dňa 21.3.2019 uviedol, že v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške nad 0,5% denne zo sumy 56,50 eura od 7.11.2017 do zaplatenia berie žalobu späť a navrhuje v tejto časti konanie zastaviť. Žalovaná so späťvzatím žaloby súhlasila.
25. Podľa ust. § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku žalobca môže vziať žalobu späť.
26. Podľa ust. § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
27. Podľa ust. § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
28. Podľa ust. § 146 ods. 2 Civilného sporového poriadku súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
29. Nakoľko žalobca vzal žalobu čiastočne späť v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške nad 0,5% denne zo sumy 56,50 eura od 7.11.2017 do zaplatenia, súd konanie v súlade s jeho dispozičným úkonom a v zmysle citovaných zákonných ustanovení v uvedenej časti zastavil.
30. Zo zákonného ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka vyplýva, že pre uzavretie dohody o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným spôsobom. Podstatnou náležitosťou obsahu takejto dohody je okrem označenia zmluvných strán, predovšetkým určenie predmetu pôžičky; z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu (peňazí). Zmluva o pôžičke má reálnu (nie len konsenzuálnu) povahu; vznik právneho vzťahu z pôžičky predpokladá nielen zmluvné dohody strán, ale aj skutočné odovzdanie (slovami zákona "prenechanie") predmetu pôžičky (odovzdanie peňazí alebo bezhotovostný prevod dohodnutej sumy). Inak povedané, k zmluve o pôžičke nedochádza (a právny vzťah z pôžičky nevzniká) len na základe dohody strán (účinným prijatím návrhu na uzavretie zmluvy), ale až skutočným odovzdaním predmetu pôžičky dlžníkovi (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 14. mája 2004, sp . zn. 21 Cdo 2217/2003, uverejnený v časopise Súdna judikatúra 6/2004 pod č. 110, uznesenie Najvyššieho súdu ČR z 30. októbra 2007, sp. zn. 21 Cdo 3161/2006, uverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. 58/2008, a ďalej rozsudok z 11. decembra 2009, sp. zn. 21 Cdo 4520/2007, rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 27. augusta 2008, sp. zn. 29 Odo1386/2006). Rozhodovacia prax Najvyššieho súdu ČR vyvodila, že pri peňažnej pôžičke veriteľ zo zmluvy o pôžičke splní svoj záväzok prenechať dlžníkovi peniaze v zmysle § 657 obč. zák. nielen ich odovzdaním dlžníkovi v hotovosti, ale aj formou bezhotovostného platobného styku, tj. bezhotovostným prevodom na účet dlžníka, popr. podľa dohody zmluvných strán na dlžníkom označený účet tretej osoby, ku ktorému má dlžník dispozičné oprávnenie (pozri rozsudky Najvyššieho súdu ČR z 11. novembra 2008, sp. zn. 28 Cdo 3790/2008, z 24. marca 2004, sp. zn. 29 Odo 350/2003, z 29. mája 2008, sp. zn. 33 Odo 454/2006, a z 29. septembra 2010, sp. zn. 33 Cdo 4312/2008). Reálna podstata zmluvy o pôžičke je naplnená aj vtedy, ak poukáže veriteľ zo zmluvy o pôžičke podľa zmluvnej dohody s dlžníkom (dohody o platobnom mieste) určitú peňažnú čiastku na účet dlžníkovho veriteľa, pričom dlžník sa zaviaže mu takto poskytnutú čiastku v dohodnutej lehote vrátiť; uskutočnením prevodu je potom splnená podmienka odovzdania predmetu pôžičky dlžníkovi (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR z 29. augusta 2012, sp. zn. 33 Cdo 671/2011).
31. Súd má na základe vykonaného dokazovania za preukázané a nesporné, že medzi žalobcom a žalovanou vznikol dňa 9.10.2017 záväzkový právny vzťah na základe ústnej zmluvy o pôžičke ako aj písomnej záložnej zmluvy č. B. zo dňa 9.10.2017, ktorých platnosť strany nenamietali (uvedené ani netvrdili), v zmysle obsahu ktorých žalobca ako veriteľ prenechal žalovanej ako dlžníkovi peňažnú sumu 50,- eur ako úročenú peňažnú pôžičku, pričom žalovaná ako dlžník sa zaviazala vrátiť požičanú sumu žalobcovi ako veriteľovi do 6.11.2017 v celkovej výške 56,50 eura, t.j. vrátane úroku vo výške 6,50 eura. Takisto je nesporné, že túto pohľadávku žalobcu voči žalovanej si účastníci zmluvy o pôžičke zabezpečili písomne záložnou zmluvou č. B. zo dňa 9.10.2017 a zmluvnou pokutou (ktorá bola zahrnutá v predmetnej záložnej zmluve) a to tak, že v prípade omeškania splatenia pôžičky mala žalovaná zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 1% denne zo sumy 56,50 eura od 7.11.2017 do zaplatenia, ktorej platnosť strany taktiež nenamietali (uvedené ani netvrdili). Nesporné je ďalej to, že žalovaná nevrátila žalobcovi titulom predmetnej zmluvy o pôžičke žiadnu sumu.
32. Súd opätovne konštatuje, že strany neurobili spornou predmetnú zmluvu o pôžičke, ktorú súd považuje za platnú. Navyše v tejto súvislosti súd poukazuje na judikatúru súdov, ktorá sa týka zásahov súdov do zmluvnej slobody vyplývajúcej z princípu zmluvnej voľnosti (autonómie vôle) podľa čl. 2 ods. 3 ústavy. Jedným zo základných princípov výkladu zmlúv je priorita výkladu, ktorý nevedie k neplatnosti zmluvy, pred takým výkladom, ktorý vedie k neplatnosti, ak do úvahy prichádzajú obidva výklady. Je tak vyjadrený a podporovaný princíp autonómie zmluvných strán, povaha súkromného práva a s ním spojená spoločenská a hospodárska funkcia zmluvy (porovnaj nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 625/03 zo 14. apríla 2005). Neplatnosť zmluvy má byť teda výnimkou, a nie zásadou. V súkromnom práve sa aplikuje zásada pacta sunt servanda (zmluvy sa musia dodržiavať) - a to i v prípadoch, keď je to pre niektorú zo zmluvných strán nevýhodné. Zmluvná strana si musí byť vedomá svojej zodpovednosti v zmluvných vzťahoch a nemôže zmluvy uzavierať a neskôr namietať ich neplatnosť podľa svojej vlastnej vôle. V súkromnoprávnej sfére platí zásada, že čo nie je zakázané, je dovolené. Každý zákonný zásah do tejto sféry je potrebné vnímať ako obmedzenie ľudskej slobody, a preto je nutné vykladať ustanovenie o neplatnosti právnych úkonov pre rozpor so zákonom reštriktívne a nie extenzívne. Opačný výklad by bol v rozpore s článkom 4 odst. 4 Listiny, podľa ktorého pri používaní ustanovení o medziach základných práv a slobôd (v tomto prípade zmluvnej voľnosti strán) musí byť chránená ich podstata a zmysel a takéto obmedzenia nesmú byť zneužívané k iným účelom, než pre ktoré boli stanovené." (podľa nálezu Ústavného súdu ČR sp. zn. III.ÚS 3900/12, zo dňa 28. 2. 2013).
33. Pokiaľ ide o nárok žalobcu voči žalovanej na zaplatenie zmluvnej pokuty, súd konštatuje, že účastníci záložnej zmluvy č. KE6/R4800 zo dňa 9.10.2017 sa písomne dohodli na spôsobe zabezpečenia záväzku žalovanej zmluvnou pokutou a to tak, že v prípade omeškania splatenia pôžičky mala žalovaná zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 1% denne zo sumy 56,50 eura od 7.11.2017 do zaplatenia.
34. Inštitút zmluvnej pokuty je jedným z právnych prostriedkov slúžiacich k zabezpečeniu záväzkov, ktorej základná úprava je obsiahnutá v ust. § 544 a § 545 Občianskeho zákonníka. Zmluvná pokuta je peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, že poruší resp. nesplní svoju zmluvnú povinnosť. Je to teda sankcia za porušenie zmluvnej povinnosti.
35. Na základe uvedených skutočností súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 56,50 eura spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 56,50 eura od 7.11.2017 do zaplatenia a so zmluvnou pokutou vo výške 0,5% denne zo sumy 56,50 eura od 7.11.2017 do zaplatenia.
36. Súd ďalej konštatuje, že je pravdou, že na zabezpečenie záväzkov žalovanej zo záložnej zmluvy bolo zriadené záložné právo k zlatému prsteňu v dohodnutej hodnote 65,- eur, k výkonu tohto záložného práva a ani k čiastočnému uspokojeniu pohľadávok žalobcu voči žalovanej uplatnených v tomto konaní iným spôsobom, pretože aj podľa názoru súdu je nerentabilné viesť výkon záložného práva na záloh v hodnote 65,- eur, keď náklady súvisiace s týmto výkonom sú vyššie ako predpokladaný výťažok z jeho prípadného speňaženia. Pristúpiť k výkonu záložného práva (uplatniť zabezpečovací prostriedok) je právom nie povinnosťou záložného veriteľa.
37. Podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
38. Podľa ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
39. Podľa ust. § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
40. Podľa ust. § 257 Civilného sporového poriadku výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
41. Aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov neprizná. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane strán sporu. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery strán a tiež na okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu práva na súde, na chovanie strán v priebehu konania a ich postoj v konaní, ako aj k ďalším relevantným skutočnostiam, ktoré určitým spôsobom individualizujú situáciu strany v tom smere, že si zasluhuje špecifické zaobchádzanie v zmysle vyššie citovaného ustanovenia (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. M Cdo 14/99, uverejnené ZSP č. 1/2000, nález sp. zn. III. ÚS ČR 1840/10 zo dňa 23.9.2010, dostupný na http://nalus.usoud.cz).
42. Pokiaľ ide o charakter prejednávaného sporu, predmetom konania je vrátenie pôžičky. Podľa výsledku konania vzniklo žalobcovi právo na náhradu trov konania. Dôvody hodné osobitného zreteľa súd vidí v okolnostiach danej veci resp. v povahe konania, keď žalovaná predpokladala, že žalobca upokojí svoju pohľadávku voči nej predajom zálohu (prsteňa). Žalovaná nemala inú možnosť ako brániť svoje ohrozené právom chránené záujmy, než postupom (obranou) v súdnom konaní
43. Súd ďalej prihliadol na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery strán. Dôvody hodné osobitného zreteľa súd vidí v okolnostiach na stane žalobcu, ktorý je prosperujúca akciová spoločnosť. Súd má teda za to, že v tomto prípade by bolo uloženie povinnosti žalovanej nahradiť trovy konania žalobkyni neprimerane prísne a zároveň je potrebné uviesť, že nepriznanie náhrady trov konania žalobcovi mu (aj pri hodnote sporu) nespôsobí ekonomické problémy, teda za tejto procesnej situácie sa javí byť dôvodné, aby si každá z procesných strán znášala trovy konania sama.
44. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia 257 Civilného sporového poriadku tak, že stranám ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch písomných vyhotoveniach. Podľa ust. § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Podľa ust. § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (ust. § 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (ust. § 38 zákona č. 233/1995 Z.z.) a ktorého vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (ust. § 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).