Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/70/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky sudkyňou JUDr. Katarínou Ondrejávkovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpená spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovanému: A., o zaplatenie 2.547,75 € s príslušenstvom takto

rozhodol:

Súd žalobu žalobcu z a m i e t a.

Žalovanému súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 31.10.2013 domáhal zaplatenia sumy 2.547,75 Eur s úrokom z omeškania zo splátok od 21.11.2010 do 13.11.2011 v sume 57,69 € a s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 2.547,75 Eur od 14.11.2011 do zaplatenia a trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 28.09.2011 Slovenská sporiteľňa a. s. Bratislava, ako postupca postúpila uvedenú pohľadávku na žalobcu ako postupníka. Ďalej uviedol, že právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s. uzavrela so žalovaným dňa 01.12.2006 zmluvu č. 63083510, ktorej súčasťou boli všeobecné obchodné podmienky (ďalej len VOP). Právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver v sume 4.979,09 Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v dohodnutých splátkach po á 101,91 Eur vždy k 20. dňu v mesiaci. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje splátky úveru splatné od 20.11.2011 do 20.11.2012 v počte 25 a celkovej výške 2 547,75 Eur. Splátky pôvodne splatné od 20.11.2011 do 20.11.2012 sa stali splatnými dňa 13.11.2011, kedy žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Zvyšné splátky úveru si navrhovateľ v tomto konaní neuplatňuje. Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky predstavuje sumu 7.346,05 Eur a pozostávala z istiny 6.673,78 Eur, riadneho úroku 48,08 Eur, úroku z omeškania 618,21 Eur a ostatného príslušenstva 5,98 Eur v súlade s prílohou k zmluve o postúpení, ktorá je generovaná bankovým systémom. Sumu 5,98 EUR predstavujúcu ostatné príslušenstvo a poplatky a sumu 618,21 EUR predstavuje úrok z omeškania a tieto sumy si žalobca neuplatňuje. Odo dňa postúpenia žalovaný na úvere neuhradil žiadnu sumu. Uplatňovaná dlžná suma ku dňu 15.10.2013 pozostáva z 25 neuhradených splátok úveru v sumke 2 547,75 EUR ako vyčíslený rozdiel medzi neuhradenými splátkami úveru a súčtom všetkých mesačných platieb započítaných na tieto splátky. Zo splatných splátok úveru a na základe uhradených platieb si žalobca vyčísľuje úrok z omeškania nasledovne: 9% zo sumy101,91 Eur od 21.11.2010 do 13.11.2011 vo výške 8,97 Eur, 9% zo sumy 101,91 Eur od 21.12.2010 do 13.11.2011 vo výške 8,22 Eur, 9% zo sumy 101,91 EUR od 21.01.2011 do 13.11.2011 vo výške 7,44 Eur, 9% zo sumy 101,91 Eur od 21.02.2011 do 13.11.2011 vo výške 6,66 Eur, 9% zo sumy 101,91 EUR od 21.03.2011 do 13.11.2011 vo výške 5,96 Eur, 9% zo sumy 101,91EUR od 21.04.2011 do 13.11.2011vo výške 5,18 Eur, 9% zo sumy 101,91 Eur od 21.05.2011do 13.11.2011 vo

výške 4,42 Eur, 9% zo sumy 101,91 Eur od 21.06.2011 do 13.11.2011 vo výške 3,64 Eur, 9% zo sumy 101,91EUR od 21.07.2011 do 13.11.2011 vo výške 2,89 Eur, 9% zo sumy 101,91EUR od 21.08.2011do 13.11.2011 vo výške 2,11 Eur, 9% zo sumy101,91 Eur od 21.09.2011 do 13.11.2011 vo výške 1,33 Eur, 9% zo sumy 101,91 Eur od 21.10.2011 do 13.11.2011 vo výške 0,58 Eur a 9% zosumy 2.547,75 Eur od 14.11.2011 do zaplatenia.

2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadrili, hoci ich súd na vyjadrenie k žalobe vyzval, zásielku prostredníctvom ustanoveného opatrovníka (§ 29 ods. 2 OSP) prevzal opatrovník za žalovaného dňa 04.03.2014. Podľa § 470 ods. 1, ods. 2 veta prvá CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Počnúc účinnosťou zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len dňom 01.07.2016 inštitút opatrovníka zanikol, preto súd konal ďalej priamo so žalovaným.

3. Podľa § 177 ods. 1 súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, pričom predvolanie na pojednávanie mu bolo doručené dňa 24.02.2019. Svoju neúčasť neospravedlnil. Preto súd podľa § 180 konal v neprítomnosti žalovaného.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so zmluvou o splátkovom úvere, všeobecnými obchodnými podmienkami, oznámením o postúpení pohľadávky, výzvou k úhrade a oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, zmluvou o postúpení pohľadávok, prílohou č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok, pokusom o zmier a spisom a zistil nasledovný skutkový a právny stav. 4. Právny predchodca žalobcu so žalovaným uzavrel dňa 01.12.2006 zmluvu o úvere č. 630838510, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky za podmienok uvedených v zmluve, a to vo výške 150.000,- Sk (4.979,09 Eur), s premenlivou úrokovou sadzbou 12,60 % ročne platnou v deň uzatvorenia úverovej zmluvy, poplatkom za poskytnutie úveru v sume 3.000,- Sk (99,58,- Eur), poplatkom za správu úverového účtu v sume 60,- Sk (1,99 Eur) mesačne, výškou mesačnej splátky 3.070,- Sk (101,97 Eur), s termínom splatnosti prvej splátky 20.01.2007, konečnou splatnosťou úveru 20.11.2012 a výškou RPMN 14,79 %. Podmienky zmluvy boli bližšie upravené vo Všeobecných obchodných podmienkach.

5. Listom zo dňa 28. 9. 2011 právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s. oznámila žalovanému, že na základe zmluvy o postúpení č. 1285/2011/CE postúpil pohľadávku proti žalovanému v celkovej výške 7.346,05 Eur s príslušenstvom na žalobcu. Doručenie tohto listu žalovanému žalobca žiadnym spôsobom súdu nepreukázal.

6. Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1285/2011/CE zo dňa 28.09.2011 spoločnosť Slovenská sporiteľňa a.s., Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653, postúpila svoju pohľadávku voči žalovanému na žalobcu. Zároveň k zmluve o postúpení doložil žalobca súsu Prílohu č. 1 k uvedenej zmluve o postúpení pohľadávok, podľa ktorej dlh žalovaného ku dňu postúpenia pohľadávky mal predstavovať sumu 7.346,05 Eur a pozostávala z istiny 6.673,78 Eur, riadneho úroku 48,08 Eur, úroku z omeškania 599,21 Eur a ostatného príslušenstva 5,98 Eur.

7. Listom zo dňa 25.10.2011 žalobca ako nový veriteľ oznámil žalovanému, že vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 25.10.2011. Zároveň vyzval žalovaného na okamžité uhradenie dlžnej čiastky 7.541,21 Eur do 05.11.2011. K uvedenému listu žalobca nepredložil žiadny doklad o doručení zosplatnenia žalovanému.

8. Žalobca na výzvu súdu na doloženie listinného dôkazu o tom, či právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a toto zosplatnenie úveru doručil žalovanému nereagoval a žiadny listinný dôkaz k tejto skutočnosti až do vyhlásenia rozsudku nedoložil.

9. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní trval na podanej žalobe. K preukázaniu splnenia podmienok podľa ustanovenia § 92 ods. 8 zákona bankách, žalobca poukazuje na bod 19.16 VOP, ktoré boli súčasťou uzavretej zmluvy, v ktorom bode si právny predchodca žalobcu a žalovaný dojednali v súlade s ustanovením § 89 ods. 1 zákona o bankách vzájomné práva a povinnosti odchylne od ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách. Z uvedeného dôvodu mal za to, že skúmať splnenie podmienok uvedených v § 92 ods. 8 v tomto konaní je nadbytočné, keďže zmluvné strany sa od tohto dispozitívneho zákonného

ustanovenia odchýlili a upravili si svoje práva a povinnosti odlišne. Takáto dohoda bola preskúmavaná aj zo strany krajských súdov SR s tým, že takáto dohoda je možná a v súlade so zákonom. K tomu poukázal na rozhodnutia KS Prievidza sp. zn. 19Co/2/2016 zo dňa 02.05.2017, sp. zn. 10Co/76/2016 zo dňa 07.12.2016, sp. zn. 9Co/l45/2015 zo dňa 05.10.2016, sp. zn. lCo/206/2015 zo dňa 05.10.2016 a rovnako KS Trenčín v rozhodnutí sp. zn. 24Co/147/2017 zo dňa 10.01.2018. Žalobca mal za to, že nebolo povinnosťou právneho predchodcu žalobcu pri postúpení pohľadávky splniť podmienky, ktoré vyžaduje ustanovenie § 92 ods. 8. Postupca tieto podmienky splnil, pričom uvedené je deklarované aj v článku 4 bod. 4.2 písm. d) zmluvy o postúpení pohľadávok. Žalobca teda v konaní tvrdí, že tieto podmienky boli zo strany postupcu splnené, hoci postupca tieto podmienky splniť nemusel, pričom toto tvrdenie nebolo v konaní ani jednou zo strán sporu rozporované (§ 151 ods. 1 . Na základe nespornosti týchto tvrdení nie je v konaní potrebné predkladať ďalšie listinné dôkazy. Došlo teda k platnému postúpeniu pohľadávky a žalobca je aktívne legitimovaný v tomto konaní.

10. Podľa čl. 19 bod 19.16 VZP Slovenskej sporiteľne a. s. účinných od 01.08.2002 v znení dodatkov č. 1, 2 , 3, 4 a 5 s účinnosťou od 01.12.2006klient výslovne súhlasí s tým, že banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť akékoľvek pohľadávky a to bez ohľadu na to, či sú budúce alebo súčasné , podmienené alebo nepodmienené, bez ohľadu na právny vzťah, z ktorého vyplývajú, ako aj bez ohľadu na to, či banka vzniesla v súvislosti s takouto pohľadávkou požiadavku, alebo nie, voči klientovi na tretiu osobu, alebo previesť akékoľvek svoje záväzky na tretiu osobu. Klient je oprávnený postúpiť svoje pohľadávky voči banke alebo previesť svoje záväzky voči nej na tretiu osobu výlučne s predchádzajúcim písomným súhlasom banky.

11. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

12. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

13. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

14. Podľa § 2 zák. č. 258/2001 Z. z., účinného v čase uzatvorenia zmluvy na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

15. Podľa ustanovenia §3 ods. 1, 2 citovaného zákona, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

16. Podľa § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných

záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

17. Podľa ustanovenia § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia.

18. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že podanú žalobu je potrebné zamietnuť.

19. Súd mal dostatočne preukázané v danej veci, že žalovanému ako dlžníkovi, Slovenskou sporiteľňou, a.s., Tomášikova 48, Bratislava, ako veriteľom, boli poskytnuté finančné prostriedky na základe zmluvy o úvere zo dňa 01.12.2006 a žalovaný sa poskytnuté peňažné prostriedky zaviazal vrátiť veriteľovi v pravidelných mesačných splátkach s dátumom splatnosti prvej splátky 20.01.2007 a dátumom splatnosti poslednej splátky 20.11.20012. Ďalej podľa listinných dôkazov, zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 28.09. 2011, spoločnosť Slovenská sporiteľňa a.s. Bratislava, mala postúpiť svoju pohľadávku zo zmluvy o úvere voči žalovanému na žalobcu.

20. Súd v danej veci postupoval v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z., ktoré ukladá banke, pred tým ako postúpi svoju pohľadávku, povinnosť splnenia určitých podmienok. Predpokladom postupiteľnosti pohľadávky v zmysle toho ustanovenia je, aby bol klient s plnením svojho záväzku v omeškaní aspoň 90 dní a aby banka na jej splnenie klienta písomne vyzvala. Ak tieto predpoklady nie sú splnené, pohľadávka banky nie je postupiteľná, a teda jej postúpenie je objektívne neprípustné, zakázané a je v priamom rozpore so zákonom.

21. Citované ustanovenie § 92 ods. ods. 8 zákona o bankách neupravuje len administratívne povinnosti banky pri ochrane bankového tajomstva ale stanovuje podmienky platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky bankou, ide teda o lex specialis vo vzťahu k všeobecným ustanoveniam Občianskeho zákonníka o postúpení pohľadávky (§524anasl.). Tomu nasvedčuje jednak znenie citovaného ustanovenia ("...môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku... postúpiť"), ako aj jeho zaradenie do časti zákona o bankách, ktorej nadpis znie "Ochrana klientov a bankové tajomstvo". Účelom tohto ustanovenia teda nie je len ochrana bankového tajomstva, ale aj ochrana klientov banky. Citované ustanovenie stanovuje podmienky, za ktorých môže banka aj bez súhlasu klienta postúpiť svoju pohľadávku na inú osobu, čo výkladom a contrario znamená, že ak podmienky uvedené v tomto ustanovení splnené nie sú, banka postúpiť pohľadávku bez súhlasu klienta nemôže. Postúpenie pohľadávky bankou bez splnenia podmienok uvedených v ustanovení § 92 ods. 8 zákona o bankách je potrebné považovať za konanie v rozpore so zákonom a takýto úkon je absolútne neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka, pričom na absolútnu neplatnosť právneho úkonu má súd povinnosť prihliadať ex offo. Súd potom zisťoval, či boli pri postúpení pohľadávky na žalobcu dodržané podmienky ustanovené zákonom o bankách, teda, či postúpenie pohľadávky bolo platné

22. Banka je v prípade porušenia zmluvnej povinnosti dlžníka splácať úver riadne a včas oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, po doručení výzvy dlžníkovi, za podmienok stanovených v zákone o bankách, alebo zmluvu o úvere vypovedať, prípadne od nej odstúpiť, v súlade so všeobecnými obchodnými podmienkami. Banka túto možnosť v danom prípade nevyužila a žalobcovi postúpila pohľadávku bez toho, aby úver zosplatnila. Taktiež v konaní nebolo preukázané doručenie výzvy, ktorá má predchádzať k zosplatneniu úveru. Pokiaľ banka nevyzvala dlžníka k splneniu omeškaných pohľadávok, nebola oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru a nie je možné urobiť záver o tom, že by predmetný úver bol ku dňu postúpenia splatný. Splatnými do tej doby sa mohli stať len jednotlivé splátky úveru, so zaplatením ktorých bol odporca v omeškaní.

23. Z ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách vyplýva, že banka môže postúpiť inému subjektu iba tú časť pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu. Dôvodová správa k tomuto ustanoveniu (pôvodne išlo o § 92 ods. 7) doslova uvádza: „V ods. 7 sa upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu a to aj osobe, ktorá nie je bankou.“ Pokiaľ teda banka postúpila predmetnú pohľadávku z úveru v celom rozsahu žalobcovi, postupovala v rozpore s § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách. Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ustanovenia § 92 odsek 8 zákona o bankách môže byť iba pohľadávky alebo jej časť, ktoré sú už splatnými (dospelé

splátky) a to za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy potom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonnými predpokladmi pre platné postúpenie pohľadávky, ktoré musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Slovenská sporiteľňa a. s. v čase postúpenia mohla žalobcovi postúpiť iba splátky splatné t. j. splátky do 28.09.2011. Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 28.09.2011 je preto neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Obč. zákonníka (pre rozpor so zákonom).

24. Záväzkový vzťah, ktorý je predmetom tohto konania vznikol z bankového úveru, regulovaného špeciálnou právnou úpravou zákona o bankách. Banka je štátom autorizovaná inštitúcia, ktorej činnosť v zmysle ustanovenia § 2 odsek 3 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách podlieha bankovému povoleniu na činnosť bánk, zároveň podlieha dohľadu Národnej banky Slovenska. Bez bankového povolenia nemôže nikto vykonávať bankovú činnosť. Žalobca v konaní nepreukázal, aby disponoval takýmto povolením, na základe ktorého by mohol vykonávať správu nezosplatnených úverov poskytovaním fyzickým osobám bankami, teda bankovou činnosťou. V uvedenom kontexte je potrebné vyhodnotiť aj zmluvu o postúpení pohľadávky vyplývajúcej z bankovej činnosti právneho predchodcu žalobcu. Z ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách je možné vyvodiť, že spôsobilým predmetom postúpenia pohľadávky zo strany banky môže byť len pohľadávka alebo časť pohľadávky, ktoré sú už splatné. Teda banka má oprávnenie postúpiť časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník aktuálne po stanovenú dobu napriek písomnej výzve banky v omeškaní. Teda pohľadávka zodpovedajúca takémuto peňažnému záväzku je určitú dobu nesplácaný dlh. Bolo by pritom v rozpore s účelom zákona o bankách a viedlo by k neúnosnému právnemu stavu, ak by banky postupovali „živý úver“ na akýkoľvek subjekt, ktorého činnosť nespadá v zmysle zákona o bankách pod dohľad NBS. V takomto prípade by sa spotrebitelia vstupujúci do zmluvného vzťahu s bankou ocitli v zmluvnom vzťahu s iným nebankovým subjektom. Uvedené by bolo v rozpore s požiadavkou náležitej odbornej starostlivosti, ktorá je od dodávateľa vyžadovaná v súlade so smernicou o nekalých obchodných praktikách.

25. Banka má nepochybne právo postúpiť aj pohľadávku z celého úverového vzťahu. Pre takýto postup banky je nevyhnutné, aby pristúpila v súlade so zákonom a obchodnými podmienkami k vyhláseniu predčasnej mimoriadnej splatnosti celého úveru, čo je jej výlučným oprávnením, ktoré môže banka realizovať pred postúpením pohľadávky. Žalobca však takéto oprávnenie nemá. Z Prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok vyplýva, že omeškanie žalovaného trvalo ku dňu postúpenia takmer tri roky. Za toto obdobie, právny predchodca žalobcu iba predpisoval splátky, poplatky a úroky a takýto postup nie je postupom a konaním s náležitou odbornou starostlivosťou banky.

26. Žalobca ďalej v konaní namietal, že podľa § 89 ods. 1 zákona o bankách, podľa ktorého banka alebo pobočka zahraničnej banky si so žalovaným zmluvne upravila práva a povinnosti z obchodov odchylne od zákona, došlo k odlišnej dohode medzi žalovaným klientom a bankou týkajúcej sa postúpenia pohľadávky, a to v zmysle bodu 19.16 Všeobecných obchodných podmienok. Súd k tomu uvádza, že dohoda uvedená v čl. 19 bod 19.16.Všeobecných obchodných podmienok vyplývala z vopred dodávateľom pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy a jej obsah spotrebiteľ (v danom prípade žalovaný) nemohol individuálne ovplyvniť. Ide teda o podmienku neprijateľnú, ktorá nepochybne vyplýva už len zo samotného faktu, že táto zmluvná podmienka bola obsiahnutá vo vopred právnym predchodcom žalobcu preformulovaných Všeobecných obchodných podmienok, ktoré ako neoddeliteľnú súčasť zmluvných podmienok zmluvy o úvere zo dňa 01.12.2006 bol nútený dlžník - žalovaný prijať, ak chcel vstúpiť do zmluvného vzťahu s právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom. Značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tejto zmluvnej podmienky súd vidí v tom, že jednak touto zmluvou podmienkou banka zrejme obchádza už uvedené ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách a súčasne v tom, že žalovaný ako spotrebiteľ už vopred pri samotnom uzavretí zmluvného vzťahu s bankou dával súhlas s postúpením akýchkoľvek pohľadávok bankou voči nemu ako dlžníkovi na tretiu osobu (teda aj na zahraničný subjekt, voči ktorému domôcť sa práva zo strany spotrebiteľa by bolo značne sťažené), zatiaľ čo spotrebiteľ vôbec takýto súhlas banky na postúpenie pohľadávky voči banke, resp. prevod záväzku voči banke na tretiu osobu nedostal a bol oprávnený na postúpenie výlučne s predchádzajúcim písomným súhlasom banky. Preto je táto zmluvná podmienka neprijateľná podľa § 53 ods. 1 Obč. zákonníka a absolútne neplatná podľa § 53 ods. 4 Obč. zákonníka.

27. Postúpenie pohľadávky je pomerne bežným právnym úkonom. Pokiaľ sa však cesia týka bankovej pohľadávky z bankového produktu, osobitný predpis dopĺňa zákonné pravidlá pre platné postúpenie.

Postúpiť tak možno bankovú pohľadávku v tej časti, ktorá je po splatnosti, iba po výzve na splnenie pričom výzva musí byť písomná a musí byť zo strany banky a omeškanie trvá viac ako 90 dní.

28. Ak tieto predpoklady nie sú splnené, pohľadávka banky nie je postupiteľná, (teda jej postúpenie je objektívne neprípustné, zakázané), potom jej „postúpenie“ je svojím obsahom a účelom v priamom rozpore so zákonom a ako také je neplatné v zmysle § 39 O.z..

29. V zmysle uvedeného žalobca nemohol platne nadobudnúť pohľadávku, ktorá je predmetom daného konania, keď bez platného postúpenia záväzku niet na strane žalobcu dostatok aktívnej legitimácie uplatňovať bankovú pohľadávku. Na základe uvedeného súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

30. Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

31. Podľa § 255 ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

32. Podľa § 256 ods. 1 ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

33. Podľa § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

34. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 262 ods. 1 C. s. p. . V prejednávanej veci bol plne úspešný žalovaný a vzniklo mu právo na náhradu trov konania. Keďže žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil a iné trovy mu zo spisu nevyplývajú, súd (viď. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. októbra 2016, sp. zn. 6 Cdo 544/2015) žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Malacky, písomne, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.