Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Cob/64/2021

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Erika Németha a členov senátu JUDr. Pavla Pileka a JUDr. Dany Kálnayovej, v právnej veci žalobcu: Doc. Ing. W. A., CSc., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt X. G. XXXX/XX, U. - D., zastúpený advokátskou kanceláriou: ULC Čarnogurský s.r.o., sídlo Tvarožkova 5, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 975 016, proti žalovanému: ACS Plyn s.r.o., sídlo Družstevná 1090/86, Solčany, IČO: 35 972 360, zastúpený advokátskou kanceláriou: AG LEGAL s.r.o., sídlo Landererova 8, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 50 326 511, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti II. výroku uznesenia Okresného súdu Topoľčany č. k. - 444 zo 14. júna 2021, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd II. výrok uznesenia Okresného súdu Topoľčany č. k. - 444 zo 14. júna 2021 potvrdzuje.

II. Odvolací súd priznáva žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

I.

Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie

1. Okresný súd Topoľčany ako súd prvej inštancie, (v poradí druhým) uznesením, označeným v záhlaví, rozhodol tak, že (v I. výroku) návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a nariadenie neodkladných opatrení odmietol a (v II. výroku) žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v plnej výške.

2. Súd prvej inštancie uznesenie v I. výroku právne založil na ustanovení a v II. výroku na ustanovení .

3. Súd prvej inštancie uznesenie v I. výroku, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vyjadreným v uznesení č. k. - 427 z 27. mája 2021 návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a neodkladných opatrení podľa odmietol, keďže návrh mal vadu, spočívajúcu v absencii predloženia riadneho splnomocnenia zástupcu žalobcu, oprávňujúceho subjekt, ktorý spísal a podal súdu návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a neodkladných opatrení, konať v mene žalobcu, pričom súd konajúci o takomto návrhu, ktorý nie je v danej veci podaním vo veci samej, nemôže vyvíjať akúkoľvek aktivitu smerujúcu k odstráneniu tejto vady a je povinný takýto vadný návrh podľa odmietnuť.

4. Súd prvej inštancie uznesenie v II. výroku odôvodnil tým, že žalobca procesne zavinil odmietnutie návrhov (na nariadenie zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia), ktoré má taký istý dôsledok ako

zastavenie konania. Preto súd prvej inštancie analogicky podľa rozhodol o náhrade trov konania tak, že náhradu trov konania v plnej výške priznal žalovanému voči žalobcovi.

II.

Odvolanie žalobcu

5. Proti II. výroku uvedeného uznesenia súdu prvej inštancie (t. j. čo do výroku o nároku na náhradu trov konania) podal žalobca odvolanie.

6. Žalobca v podanom odvolaní namietal, že súd prvej inštancie mal pri zistení formálnych nedostatkov plnomocenstva podľa postupovať tak, že vyzve stranu na odstránenie nedostatkov - napr. na doloženie plnej moci udelenej advokátskej kancelárii žalobcom ako elektronického dokumentu od žalobcu pre advokáta, autorizovaného žalobcom podľa zákona o e-Governmente alebo ako elektronického dokumentu, ktorý vznikol zaručenou konverziou pôvodného dokumentu (originálu) v listinnej podobe podľa zákona o e-Governmente. Keďže súd prvej inštancie žalobcu na odstránenie nedostatkov nevyzval, nebol povinný rozhodnúť o trovách konania podľa . Keďže žalobca nemal možnosť odstrániť nedostatok procesnej podmienky - predloženie riadneho plnomocenstva - nemal súd prvej inštancie podľa priznať žalovanému náhradu trov konania.

7. Žalobca poukázal na to, že predložené plnomocenstvo podpísal cez webový portál zep.disig.sk, určený na vytváranie kvalifikovaného elektronického podpisu, avšak systém neakceptoval podpísané plnomocenstvo, ale uvádzal, že dokument bude podpísaný vo formáte PAdES, ktorý po nahratí na portál slovensko.sk nebol akceptovaný, čo žalobca v odvolaní opakovane označoval za technickú chybu. Žalobca teda vynaložil svoje úsilie na riadne podpísanie plnomocenstva. Pri podpisovaní dokumentu bolo potrebné manuálne zmeniť formát podpisu na CAdES, a potom takto podpísanú plnú moc pripojiť k žalobe na portáli slovensko.sk. Štandardne sa však podpisuje vo formáte PAdES. Žalobca uviedol, že on ako ani jeho zástupca nevedeli, že formát podpisu nie je vždy rovnaký a netušili, že portál slovensko.sk daný jeden formát elektronického podpisu, hoci štandardne predvolený v podpisovacej aplikácii, neakceptuje. Zástupca žalobcu disponoval elektronicky podpísanou plnou mocou žalobcu a chcel ju priložiť k návrhu, no z dôvodu, že portál slovensko.sk ju neakceptuje, nemohol tak urobiť. Preto žalobca žiada zmenu napadnutého výroku uznesenia súdu prvej inštancie tak, že z uvedených dôvodov hodných osobitného zreteľa podľa žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. Žalovaný naviac v konaní neurobil ani žiadny úkon.

II. b/

Vyjadrenie žalovaného

8. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný.

9. Odvolanie žalobcu považoval žalovaný v celom rozsahu za nedôvodné a odvolaním napadnuté uznesenie za vecne správne a riadne odôvodnené.

10. Vo vzťahu k odvolacej námietke spočívajúcej v tom, že súd prvej inštancie podľa nevyzval žalobcu predloženie riadneho, právne účinného plnomocenstva, ktorá v skutočnosti viac smeruje proti I., odvolaním nenapadnutému výroku uznesenia súdu prvej inštancie, žalovaný uviedol, že súd prvej inštancie uvedenú povinnosť nemal. V danej veci podaný návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a neodkladných opatrení nie je návrhom, ktorý by bol návrhom vo veci samej. Z tohto dôvodu sa preto podľa ustanovenia o odstraňovaní vád podania na návrh žalobcu neaplikujú. Touto vadou bolo v danej veci nepredloženie plnomocenstva, z ktorého by bolo možné vyvodiť autenticitiu žalobcu alebo by malo účinky pôvodného listinného dokumentu a v dôsledku toho aj absencia podpisu žalobcu, ktorú súd prvej inštancie s poukazom na uvedené ustanovenie nemohol odstraňovať, a táto trvala aj v čase vydania odvolaním v časti napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie o odmietnutí návrhu žalobcu.

11. Čo sa týka tvrdení žalobcu o technických chybách systému podpisovania dokumentov, tak tieto žalobca nepreukázal. Pritom na portálu zep.disig.sk mohol žalobca na podpisovanie využiť aj iný formát

než PAdES, ktorý ústredný portál verejnej správy slovensko.sk neakceptuje. Plnomocenstvo pritom bolo v danej veci podpísané len v listinnej podobe, v ktorom prípade je potrebná zaručená konverzia.

12. Žalobca nepredložením právne účinného plnomocenstva procesne zavinil odmietnutie jeho návrhu, a tým aj skončenie súdneho konania. Žalovanému tým analogicky podľa vznikol nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Dôvod osobitného zreteľa podľa žalobca nepreukázal a tento ani v danej veci neexistuje.

III.

Odvolací prieskum

13. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd ( - ďalej len „“ alebo „CSP“) po zistení, že sú splnené procesné podmienky vecného prejednania odvolania ( a contrario ), preskúmal bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario ) v medziach daných rozsahom odvolania ( ) a dôvodmi odvolania ( , a contrario ) odvolaním napadnutý II. výrok uznesenia súdu prvej inštancie a po vykonaní odvolacieho prieskumu dospel k záveru, že uznesenie je v napadnutom II. výroku vecne správne, a preto ho odvolací súd podľa potvrdil.

14. Odvolací súd založil svoje rozhodnutie primárne na nasledovných ustanoveniach právnych predpisov:

14.1. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

14.2. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

14.3. Podľa , ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

14.4. Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

14.5. Podľa , ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

15. Odvolací súd úvodom tejto časti zdôrazňuje, že žalobca odvolaním napadol len II. výrok uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým tento rozhodol o nároku na náhradu trov konania o návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a neodkladného opatrenia (podľa v spojení s a v nadväznosti na , , ). Uvedené uznesenie v jeho I. výroku, ktorým súd prvej inštancie odmietol návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a neodkladných opatrení (podľa , , ) žalobca odvolaním nenapadol.

16. V prejednávanej veci je odvolací súd podľa viazaný rozsahom odvolania tak, ako ho vymedzil žalobca v odvolaní, keďže nejde o žiaden z prípadov stanovených v až c) , výlučne v ktorých odvolací súd rozsahom odvolania viazaný nie je.

17. V súvislosti s pritom odvolací súd osobitne uvádza, že táto výnimka z viazanosti rozsahom odvolania nie je v prejednávanej veci naplnená z dôvodu, že medzi I. výrokom uznesenia súdu prvej inštancie o odmietnutí návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a neodkladného opatrenia, ktoré má povahu rozhodnutia, ktorým sa konanie o tomto návrhu, ak bol podaný samostatne pred začatím konania vo veci samej, končí (, , v spojení s ) a II.

výrokom o nároku na náhradu trov konania ( ) je vzťah len jednosmernej previazanosti, v ktorom primárnym, základným a panujúcim výrokom, od ktorého sa odvíja (je naň naviazaný) výrok sekundárny a bez ktorého sekundárny výrok úplne stráca svoje opodstatnenie je výrok o odmietnutí návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a neodkladného opatrenia a sekundárnym výrokom je výrok o nároku na náhradu trov konania ( v nadväznosti na , , ).

18. Uvedený prípad teda nespadá do rozsahu výnimky z viazanosti rozsahom odvolania stanovenej v , z ktorej normatívneho znenia možno vyvodiť dva prípady, na ktoré dopadá a ktorými sú keď i/ medzi odvolaním napadnutým výrokom a odvolaním nenapadnutým výrokom je vzťah obojstrannej previazanosti a keď ii/ medzi odvolaním napadnutým výrokom a odvolaním nenapadnutým výrokom je vzťah jednostrannej previazanosti, avšak odvolaním napadnutý je primárny výrok a odvolaním nenapadnutý je sekundárny výrok (t. j. opačný prípad, o aký ide aj v prejednávanej veci).

19. V danej veci uvedený záver o tom, že od rozhodnutia od odvolaním žalobcu napadnutého výroku o nároku na náhradu trov konania nezávisí výrok o odmietnutí návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a neodkladného opatrenia, ktorý odvolaním napadnutý nebol, koniec- koncov explicitne normuje aj v , ktorý odsek vo vzťahu k odvolaniu sa proti výroku o trovách konania (ich náhrade) ustanovuje, že takéto odvolanie sa nedotýka právoplatnosti ostatných výrokov, a to práve z dôvodu, že tento „ostatný“ výrok (či už meritórny alebo procesný, ktorým sa konanie končí), nie je podmienený tým, ako sa rozhodlo o nároku na náhradu trov konania (platí to len opačne). Ako však vyplýva už z uvedeného, predmetný právny záver vyplýva bez ďalšieho už zo samotnej právnej úpravy inštitútu viazanosti rozsahom odvolania obsiahnutej v .

20. Posúdenie vzťahu závislosti medzi odvolaním nenapadnutým výrokom uznesenia súdu prvej inštancie o odmietnutí návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a neodkladného opatrenia a napadnutým výrokom o nároku na náhradu trov konania nemá pritom v prejednávanej veci len teoretický význam, ale sú s ním spojené aj ďalšie pre rozhodovanie odvolacieho súdu závažné procesnoprávne následky.

21. Ak sporová strana podá odvolanie len do sekundárneho výroku (ktorým je aj výrok o nároku na náhradu trov konania podľa ), v dôsledku čoho podľa alebo ods. 3 nie je nijak dotknutá právoplatnosť primárneho výroku (ktorým je v danej veci výrok o odmietnutí návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a neodkladného opatrenia podľa , , ) a tento primárny výrok preto nepodlieha v takomto prípade ani odvolaciemu prieskumu ( ), má to za následok jednak že odvolací súd nie je oprávnený preskúmať vecnú správnosť záverov primárneho a panujúceho výroku, a to ani vtedy, ak sporová strana práve na jej spochybnení stavia svoje odvolanie a jednak že odvolací súd nevyvrátiteľne predpokladá, že primárny výrok je v poriadku. Podporne využitím komparatívneho výkladu možno v tomto smere poukázať na totožné právne závery, ku ktorým dospela aj česká doktrína, ktorá pri ich formulovaní vychádzala z obsahovo totožných ustanovení ustanoveniam o viazanosti odvolacieho súdu rozsahom odvolania a o účinkoch odvolania (ktoré sú obsahom, čo sa týka viazanosti odvolacieho súdu rozsahom odvolania a čo sa týka účinkov odvolania zákona č. 99/1963 Sb. občanský soudní řád v účinnom znení) - Svoboda, K.: Opravné prostředky. Civilní proces z pohledu účastníka. 1. vydání. Praha : C. H. Beck, 2020, s. 197.

22. V prejednávanej veci ide o prípad, kedy súd prvej inštancie (viazaný pri rozhodovaní kasačným uznesením odvolacieho súdu č. k. - 427 z 27. mája 2021, právoplatným dňa 29.06.2021) odmietol návrh podaný v mene žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a neodkladného opatrenia podľa (aj v nadväznosti na ) z dôvodu, že návrh obsahoval vadu spočívajúcu v tom, že k nemu nebolo pripojené právne účinné splnomocnenie udelené zástupcovi žalobcu, oprávňujúce ho na podanie návrhu, pričom túto vadu návrhu, vzhľadom na to, že návrh nie je v danej veci podaním vo veci samej ( a contrario ), nemôže súd podľa časti vety za bodkočiarkou odstraňovať. Odmietnutie návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a neodkladného opatrenia malo v danej veci povahu rozhodnutia, ktorým sa konanie o ňom končí (keďže tento návrh bol podaný pred začatím konania vo veci samej), preto súd prvej inštancie v nadväznosti naň rozhodol podľa o nároku na náhradu trov konania, a to analogicky podľa (keď odmietnutie návrhu má taký istý dôsledok ako zastavenie konania podľa

). Na tomto právnom základe priznal nárok na náhradu trov konania žalovanému, keďže odmietnutie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a neodkladného opatrenia zavinil žalobca.

23. Žalobca v podstatnej časti odvolania vyvodzoval vadnosť napadnutého II. výroku uznesenia súdu prvej inštancie v podstate práve tým, že súd prvej inštancie neaplikoval v konaní o návrhu žalobcu ustanovenie , ktoré aplikovať mal, v dôsledku ktorého nesprávneho procesného postupu žalobca nemal možnosť odstrániť uvedenú vadu spôsobujúcu súčasne nedostatok procesnej podmienky - predložiť riadne plnomocenstvo, a preto nemal rozhodnúť o odmietnutí návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a neodkladného opatrenia a keď už tak rozhodol, tak nemal podľa priznať nárok na náhradu trov konania protistrane.

24. Z uvedeného teda vyplýva, že žalobca, hoci odvolaním nenapadol I. výrok uznesenia súdu prvej inštancie, dôvodí v odvolaní jeho vadnosť a na nej zakladá potom vadnosť odvolaním napadnutého II. výroku uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým tento rozhodol o nároku na náhradu trov konania.

25. V prejednávanej veci teda ide práve o prípad, kedy žalobca ako odvolateľ napadol len sekundárny výrok o nároku na náhradu trov konania (II. výrok uznesenia súdu prvej inštancie) a nie vo vzťahu k nemu panujúci primárny výrok o odmietnutí návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a neodkladného opatrenia (I. výrok uznesenia súdu prvej inštancie), z ktorého dôvodu odvolací súd, ako uviedol už vyššie, nie je oprávnený preskúmať vecnú správnosť záverov primárneho a panujúceho výroku, a to napriek tomu, že sporová strana (žalobca ako odvolateľ) práve na jej spochybnení stavia v uvedenej časti svoje odvolanie a je povinný vychádzať z toho, že primárny panujúci výrok nie je vadný (skutkovo, právne, ani v dôsledku postupu, ktorý jeho vydaniu predchádzal).

26. Z tohto dôvodu odvolacie dôvody obsiahnuté v predmetnej časti odvolania nie sú spôsobilé akokoľvek ovplyvniť toto rozhodnutie odvolacieho súdu, predmetom ktorého je odvolanie smerujúce len proti II. výroku uznesenia súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania (a sú teda bez akejkoľvek právnej relevancie v prejednávanej veci).

27. Z hľadiska vecného preskúmania odvolaním napadnutého II. výroku uznesenia súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania je preto relevantná len tá zvyšná časť odvolania, v ktorej je odvolanie proti napadnutému II. výroku uznesenia súdu prvej inštancie stavané na prípustných odvolacích dôvodov, ktorými je priamo a samostatne namietaná bezvadnosť napadnutého výroku (a teda ich podstata nespočíva v tom, že sú len dôsledkom namietanej vadnosti odvolaním nenapadnutého I. výroku uznesenia súdu prvej inštancie).

28. V tejto časti odvolania (zhrnutej už v bode 7. odôvodnenia) žalobca v podstate namietal, že napadnutý II. výrok uznesenia súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania je založený na nesprávnom právnom posúdení, keďže súd prvej inštancie neaplikoval vo vzťahu k nemu ustanovenie o nepriznaní náhrady trov konania protistrane z dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré žalobca vzhliadol v tom, že plnomocenstvo (pre absenciu ktorého bol jeho návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a neodkladného opatrenia odmietnutý podľa odmietnutý) podpísal súdu prvej inštancie predložené plnomocenstvo cez webový portál zep.disig.sk, avšak vo formáte PAdES, ktorý ústredný portál verejnej správy slovensko.sk neakceptuje, pričom žalobca a ani jeho zástupca nevedeli, že plnomocenstvo je potrebné podpísať vo formáte CAdES.

29. Úvodom tejto časti odvolací súd k inštitútu nepriznania náhrady trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa, upraveného v , aj s poukazom na ustálenú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej aj len „ÚS SR“) uvádza, že aplikácia ustanovenia pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov konania celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich kritérií je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči účastníkom konania a aby neodporovalo dobrým mravom (napr. nález ÚS SR sp. zn. z 11. februára 2020).

30. Vychádzajúc z právoplatného I. výroku uznesenia súdu prvej inštancie o odmietnutí návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a neodkladného opatrenia, ktorý nepodlieha odvolaciemu prieskumu už v dôsledku nepodania odvolania proti nemu (bod 25. odôvodnenia), súd prvej inštancie podľa uvedený návrh žalobcu odmietol z dôvodu, že k návrhu nebolo pripojené plnomocenstvo buď i/ ako pôvodný elektronický dokument, autorizovaný podľa o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci (zákon o e-Governmente) v účinnom znení (ďalej aj len „zákon o e-Governmente) alebo ii/ ak splnomocniteľ - žalobca nemohol splnomocnenie vytvorené ako elektronický dokument autorizovať, vykonaním zaručenej konverzie pôvodného listinného splnomocnenia podľa zákona o e-Governmente. V danej veci bol však pripojený len scan splnomocnenia udeleného v listinnej podobe, nekonvertovaný do elektronickej podoby zaručenou konverziou podľa zákona o e-Governmente, ktorého predloženie preto nevyvolalo žiadne právne účinky.

31. K vyššie uvedenej odvolacej argumentácii žalobcu odvolací súd uvádza, že v nej uvedené skutkové tvrdenie (uplatnené ako prostriedok procesného útoku prvý krát v odvolaní - v nadväznosti na ) o tom, že žalobca mal podpísať plnomocentvo elektronicky avšak v inom formáte, než ktorý akceptuje systém slovensko.sk, v prvom rade žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal. Počas celého konania tak na súde prvej inštancie, ako ani v odvolacom konaní, žalobca nepreukázal žiadnym dôkazom vierohodnosť tohto svojho skutkového tvrdenia. Vierohodnosť tohto skutkového tvrdenia a teda uniesť vo vzťahu k jeho preukázaniu dôkazné bremeno bolo pritom možno veľmi jednoducho - a to pripojením takéhoto elektronického súboru, obsahom ktorého by bolo plnomocenstvo priamo vytvorené v elektronickej podobe (nie v listinnej, ktorej scan bol pripojený k návrhu, ktorého doručením súdu prvej inštancie sa o ňom začalo konať), podpísané v žalobcom tvrdenom formáte, z ktorého časovej pečiatky by vyplývalo, že predmetný súbor bol skutočne podpísaný ešte pred podaním návrhu. Z tohto dôvodu samotné skutkové tvrdenie uvedené v odvolaní, nebolo žalobcom preukázané, čo bez ďalšieho vylučuje opodstatnenosť celej, na tomto skutkovom tvrdení založenej uvedenej odvolacej argumentácie žalobcu o tom, že v danej veci bol naplnený dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý podľa nemala byť priznaná náhrada trov konania protistrane (žalovanému).

32. Napriek tomu, bez toho, aby to vzhľadom na už uvedené bolo spôsobilé ovplyvniť toto rozhodnutie odvolacieho súdu, odvolací súd ešte nad rámec uvedeného v rovine obiter dictum dopĺňa, že ani preukázanie uvedeného tvrdenia by nemalo v danej veci za následok naplnenie dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania žalovanému podľa , a to z týchto dôvodov:

33. Ako súd prvej inštancie v odôvodnení v časti odvolaním napadnutého uznesenia (vychádzajúc pritom z preňho záväzného právneho názoru odvolacieho súdu vyjadreného v uznesení č. k.

- 427 z 27. mája 2021) uviedol, aj v prípade, ak by žalobca ako splnomocniteľ z akéhokoľvek dôvodu nemohol udeliť plnomocenstvo priamo v elektronickej podobe (autorizáciou takéhoto elektronického dokumentu podľa zákona o e-Governmente), stále mal možnosť udeliť plnomocenstvo v listinnej podobe a toto následne mohol do elektronickej podoby, v ktorej je advokát, resp. advokátska kancelária povinná predložiť ho súdu ( o súdoch v účinnom znení - ďalej aj len „zákon o súdoch“), transformovať zákonom o e-Governmente v stanoveným spôsobom, a to vykonaním zaručenej konverzie. Teda, ak by aj žalobcovi bránili technické, alebo iné dôvody v udelení plnomocenstva originárne v elektronickej podobe (autorizovaním pôvodného elektronického dokumentu obsahujúceho plnomocenstvo podľa zákona o e-Governmente), stále by mal možnosť udeliť plnomocenstvo v listinnej podobe a tento listinný dokument dať následne zaručene konvertovať podľa zákona o e-Governmente. Na vykonanie zaručenej konverzie sú pritom oprávnení okrem iného aj všetci advokáti ( zákona o e-Governmente).

34. Z obsahu spisu možno pritom jedine vyvodiť to, že žalobca pôvodne udelil plnomocenstvo na zastupovanie advokátskej kancelárii ULC Čarnogurský s.r.o. práve v listinnej podobe (bez akejkoľvek zmienky až do tohto odvolacieho konania o tom, že by tomu vôbec predchádzalo jeho udelenie originálne práve v elektronickej podobe), ktoré však (až v tomto odvolacom konaní už riadne splnomocnený) zástupca žalobcu pripojil k návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a neodkladného opatrenia len nascanované, bez toho, aby tento scan vznikol zaručenou konverziou podľa § 35 ods. 2 zákona o

e-Governmente, v dôsledku čoho scan nebol spôsobilý mať akékoľvek právne účinky, ktoré sa inak s pôvodným listinným dokumentom spájali.

35. Záverom tejto časti obiter dictum odvolací súd napokon uvádza, že len zo skutočnosti, že elektronický súbor môže byť podpísaný rôznymi typmi podpisu, pričom pri podávaní podania súdu prostredníctvom na to určených portálov sa vyžaduje podpísanie jednotlivých súborov len v niektorom z týchto typov podpisu nemožno akokoľvek vyvodiť, že by tomu tak bolo z dôvodu technickej chyby portálu určeného na podávanie podaní súdu. Je pritom povinnosťou každého advokáta (vrátane takého, ktorý vykonáva advokáciu ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným), vyplývajúcou z o advokácii v účinnom znení pri výkone advokácie postupovať s odbornou starostlivosťou, čo v sebe nepochybne zahŕňa i povinnosť pri podávaní podaní súdu elektronicky (v ktorej forme podávať podania súdu je jeho zákonná povinnosť podľa zákona o súdoch) oboznámiť sa s postupmi používania pri službách Ústredného portálu verejnej správy slovensko.sk, verejne dostupnými na internetovom portáli slovensko.sk, ktoré obsahujú okrem iného aj podrobné informácie o podpisovaní dokumentov, pripájaní príloh a ich podpisovaní ako aj o podpisovaní a vytváraní kvalifikovaného elektronického podpisu.

36. V tejto súvislosti však odvolací súd zdôrazňuje, že v prejednávanej veci, ak zástupca žalobcu pri podávaní návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a neodkladného opatrenia súdu prvej inštancie predkladal scan plnomocenstva, ktoré bolo v origináli udelené v listinnej podobe (a teda nebolo vytvorené v origináli v elektronickej podobe ako elektronický dokument), na to, aby vyvolávalo aj po prevedení do elektronickej podoby (nascanovaním) právne účinky, ktoré sú s dokumentom inak spojené v jeho originálnej listinnej podobe, muselo byť prevedené vykonaním zaručenej konverzie podľa § 35 ods. 2 zákona o e-Governmente (čo sa v danej veci nestalo), pričom takto vytvorený elektronický súbor sa už v rámci portáli slovensko.sk ani nepodpisuje, len pripája k návrhu.

37. Keďže teda v prejednávanej veci neboli preukázané (i/) žiadne výnimočné okolnosti, či už by boli dané v okolnostiach danej veci alebo v okolnostiach na strane sporových strán a ani (ii/) dôvody hodné osobitného zreteľa, výlučne za ktorých kumulatívnej existencie by o nároku na náhradu trov konania v danej veci bol súd povinný rozhodnúť podľa (a teda celkom alebo sčasti nárok na náhradu trov konania nepriznať strane, u ktorej sú inak naplnené všetky predpoklady na priznanie nároku na náhradu trov konania), odvolací súd uzatvára, že odvolaním napadnutý II. výrok uznesenia súdu prvej inštancie nie je zaťažený vadou nesprávneho právneho posúdenia tak, ako to žalobca namieta v relevantnej časti odvolania.

38. Keďže sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého II. výroku uznesenia súdu prvej inštancie, vo zvyšku tohto odôvodnenia sa podľa obmedzuje na skonštatovanie jeho správnosti (čo do výroku ako aj jeho odôvodnenia, obsiahnutého v bode 29. odôvodnenia v časti odvolaním napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie).

39. Z týchto dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a odvolaním napadnutý II. výrok uznesenia súdu prvej inštancie je vecne správny. Odvolací súd ho preto podľa potvrdil.

40. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa s použitím a . V odvolacom konaní bol v plnom rozsahu (100 %) úspešný žalovaný oproti žalobcovi ako odvolateľovi (keď potvrdenie napadnutého rozhodnutia je po procesnej stránke považované za plný neúspech odvolateľa v odvolacom konaní), preto žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia, ktorým sa konanie v akcesorickej časti o náhrade trov konania končí, súd prvej inštancie obsadený vyšším súdnym úradníkom ( v spojení s o súdnych úradníkoch).

41. Odvolací súd prijal toto rozhodnutie v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je dovolanie prípustné iba z dôvodov podľa ( - ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.