Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_4Cob-149-2018.pdf
PDF · 91.85 KB
Case nature
Area
Subarea
4Cob/149/2018
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: PEPSI-COLA SR, s.r.o., Nádražná 534, 901 01 Malacky, IČO: 31 362 681, zastúpeného JUDr. Branislavom Šašinkom, advokátom, Exnárova 19, 821 03 Bratislava, proti žalovaným: pôvodne 1/ Ó PIZZA, s.r.o., IČO: 44 677 839, Cementárska 15, 900 31 Stupava, (vymazaný z obchodného registra dňa 03.06.2018, 2/ W. K., N.. XX.XX.XXXX, N. N.V.. XXXX/X, XXX XX A., 3/ V. R., XXX XX F. XXX, zastúpený PAICEK LEGAL s. r. o., Panská 17, 811 01 Bratislava, IČO: 36 834 904, 4/ Y. E., N.. XX.XX.XXXX, R. XX, XXX XX B., o zaplatenie 9.877,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného 3/ proti VI. výroku rozsudku Okresného súdu Malacky č.k. 10Cb/63/2015-156 zo dňa 06.12.2017, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Malacky č.k. 10Cb/63/2015-156 zo dňa 06.12.2017 v odvolaním napadnutej časti VI. výroku o náhrade trov konania žalovaného 3/ voči žalobcovi potvrdzuje.
Žalobca má proti žalovanému 3/ právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. výrokom uložil žalovanému 1/, žalovanému 2/ a žalovanému 4/ povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 6.300,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 6.300,- eur od 01.06.2012 až do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, pričom plnením jedného zo žalovaných zaniká povinnosť ostatných žalovaných v rozsahu poskytnutého plnenia. II. výrokom uložil žalovanému 1/ a žalovanému 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.000,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 2.000,- eur od 01.06.2012 až do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, pričom plnením jedného zo žalovaných zaniká povinnosť ostatných žalovaných v rozsahu poskytnutého plnenia. III. výrokom uložil žalovanému 1/ povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.547,- eur s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 1.547,- eur od 01.06.2012 až do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. IV. výrokom voči žalovanému 3/ žalobu zamietol. V. výrokom priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému 1/, žalovanému 2/ a žalovanému 4/ spoločne a nerozdielne v rozsahu 100 %, o ktorej výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku, a VI. výrokom rozhodol tak, že žalovanému 3/ voči žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.
2. Súd prvej inštancie VI. výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 262 ods. 1, 2 v spojení s § 255 ods. 1 a § 257 CSP. Uviedol, že vo vzťahu žalobca - žalovaný 3/ bol v merite úspešný žalovaný 3/, z tohto dôvodu by bolo potrebné konštatovať, že by mu patril nárok na náhradu trov voči žalobcovi, súd však po posúdení všetkých skutkových okolností v súdenej veci dospel k záveru, že sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré sa javí dôvodné žalovanému 3/ nepriznať ich náhradu voči žalobcovi. Uviedol, že aplikácia § 257 CSP je odchýlkou zo zásady zodpovednosti za výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Je odôvodnená tým, že strohá aplikácia ustanovení o náhrade trov konania by mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducej tvrdosti. Aplikácia § 257 CSP predpokladá výnimočnú situáciu a je možná len v prípade existencie zákonom bližšie nešpecifikovaných dôvodov hodných osobitného zreteľa spočívajúcich v okolnostiach danej veci alebo v okolnostiach na strane účastníkov konania. Použitie tohto ustanovenia pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, kedy sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Nepriznanie náhrady trov konania však musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to, aby sa takého rozhodnutie neprejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči strane a aby neodporovalo dobrým mravom.
3. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia ďalej súd prvej inštancie uviedol, že v čase podania žaloby, ako aj v priebehu konania, bol žalovaný 3/ zapísaný v obchodnom registri ako spoločník žalobcu s nesplateným vkladom na základnom imaní a v rámci svojej procesnej obrany bez predloženia dôkazov namietal pasívnu legitimáciu dôvodiac nevykonaním zápisu úplného splatenia jeho vkladu v ním neuvedenom období žalovaným 1/. Toto tvrdenie ani do vyhlásenia meritórneho rozhodnutia nebolo ničím preukázané. Poukázal na to, že k zamietnutiu žaloby prišlo z dôvodu zániku pasívnej legitimácie žalovaného 3/ až zápisom splatenia základného dňa 24.03.2017 (ďalšia zmena prevodom obchodného podielu zverejnená od 01.07.2017 už potom je právne bez významu s ohľadom na skorší zánik zodpovednosti splatením vkladu na základnom imaní). Napriek tomu, že žalobca žiadnym procesným úkonom vo vzťahu k súdu na túto zmenu hmotnoprávneho postavenia žalovaného 3/ procesne nereagoval, konajúci súd konštatoval, že vznik trov na strane žalovaného 3/ je v príčinnej súvislosti s procesným postupom žalovaného (trov právneho zastúpenia spojených s účasťou na pojednávaní dňa 6.11.2017), avšak rovnako tak je možné konštatovať, že procesný postup žalovaného 3/ v konaní až do 24.03.2017 je v príčinnej súvislosti so vznikom trov na strane žalobcu (žalovaný 3/ nepredložil k procesnej obrane spočívajúcej v tvrdeniach o splatení vkladu na základnom imaní v plnej výške žiadny dôkaz, v podaní doručenom súdu 13.03.2017 taktiež uviedol, že zanikla jeho zodpovednosť z dôvodu splatenia vkladu, avšak o tom opäť nepredložil žiadne dôkazy a tvrdená skutočnosť bola zverejnená v obchodnom registri až 24.03.2017). Z uvedeného dôvodu potom súd prvej inštancie zohľadnil tieto skutkové a procesné okolnosti a o trovách konania rozhodol tak, že z dôvodov hodných osobitného zreteľa nepriznal žalovanému 3/ voči žalobcovi náhradu trov konania.
4. Proti tomuto rozhodnutiu podal v časti proti VI. výroku o trovách konania v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný 3/ z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. a), b), h) CSP, nakoľko neboli splnené procesné podmienky na aplikáciu ust. § 257 CSP a súd mu týmto nesprávnym procesným postupom zároveň uprel vo výroku VI. rozsudku jeho procesné práva ako v konaní úspešnej procesnej strany (keďže žaloba bola voči nemu v celom rozsahu zamietnutá), čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súčasným porušením princípov právnej istoty a predvídateľnosti súdnych rozhodnutí. Zároveň takéto rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže neboli splnené podmienky výnimočnosti aplikácie ust. § 257 CSP v danom prípade, t.j. toto ustanovenie nemalo byť aplikované. Žalovaný 3/ považoval za potrebné zdôrazniť, najmä ohľadom nesplnenia podmienky výnimočnej aplikácie ust. § 257 CSP, že odvolaním napadnutý výrok rozsudku nie je ani v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou súdov. Nestotožnil sa s názorom súdu, že v prejednávanej veci išlo o také výnimočné dôvody, ktoré by odôvodňovali použitie ust. § 257 CSP o dôvodoch hodných osobitného zreteľa pri výroku o trovách konania. Osobitne poukázal na to, že súd musí vychádzať zo stavu daného v čase rozhodovania súdu. Považoval za nepochybné, že žalobca si mal byť minimálne už zápisom splatenia základného imania a vkladu spoločníka do obchodného registra, ku ktorému došlo dňa 24.03.2017 vedomý, že žaloba je voči žalovanému 3/ zjavne nedôvodná (žalovaný 3/ však stále zastával názor, že nebola dôvodná voči nemu už od začiatku súdneho konania, pretože za to, že si konateľ spoločnosti nesplnil povinnosť podať návrh na zápis tejto skutočnosti do obchodného registra, spoločník nemôže niesť zodpovednosť a ani nemôže objektívne nijako „donútiť“ štatutárneho zástupcu spoločnosti, aby tak urobil - tieto okolnosti súd vôbec nezvažoval). Mal za to, že súd mal zvažovať aj to, že aj druhej strane vznikli v konaní trovy právneho zastúpenia ako úspešnej strane v konaní, pričom ako v konaní úspešná strana sporu mal oprávnené očakávania, že mu tieto trovy konania v prípade úspechu budú uhradené. Zdôraznil, že minimálne odkedy bol vykonaný zápis rozhodnej skutočnosti do obchodného registra, druhá strana mohla tomu prispôsobiť procesný postup, aj napriek tomu však zotrvala na podanej žalobe voči žalovanému 3/ (doslova sa spoliehajúc na to, akoby „nič neriskovala“). Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti VI. výroku zmenil tak, že žalovanému 3/ prizná plnú náhradu trov konania a zároveň aj náhradu trov odvolacieho konania.
5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že súd prvej inštancie vo svojom rozsudku zohľadnil všetky relevantné skutočnosti z hľadiska rozhodovania o náhrade trov konania a rozhodnutie považoval za vecne správne. V plnom rozsahu odmietol tvrdenie žalovaného 3/, že neboli splnené procesné podmienky na aplikáciu ust. § 257 CSP. Zákonná dikcia vyžaduje pre aplikáciu moderačného oprávnenia súdu naplnenie dvoch podmienok, a to, musí ísť v danom prípade o dôvody hodné osobitného zreteľa a súbežne musí ísť o výnimočné okolnosti, ktoré odôvodňujú opodstatnenosť použitia tohto zákonného ustanovenia. Považoval za nesporné, že v prejednávanej veci boli splnené všetky podmienky pre uplatnenie ustanovenia § 257 CSP. S poukazom na vyššie uvedené navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v súlade s § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
6. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého uznesenia v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a 380 CSP) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
7. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
8. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v časti VI. výroku, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalovaný 3/ neargumentuje žiadnymi novými prostriedkami procesnej obrany v zmysle § 366 CSP, s ktorými by sa súd prvej inštancie riadne v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal a ktoré by mali za následok zmenu súdom zisteného skutkového stavu alebo jeho právneho hodnotenia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom v časti VI. výroku vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci.
9. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
10. Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci (§ 255 ods. 1 CSP). Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 257 CSP). V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t.j. strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Judikatúra konštatovala, že ustanovenie § 257 CSP nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie, ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Uvedené ustanovenie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadať kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania (pozri uznesenie NS SR z 28.01.2010, sp. zn. 2M Cdo/17/2009). Použitie tohto ustanovenia negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Z tohto dôvodu musí aplikácia daného ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter (pozri napr. R 34/1982). Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok: dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon nešpecifikuje. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu prax, dnes už ustálenú (viď rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 2 MCdo 17/2009, 5 Cdo 67/2010 či 3 MCdo 46/2012), podľa ktorej nemožno § 257 CSP považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Túto normu preto nie je možné interpretovať tak, že je aplikovateľná kedykoľvek a bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú, a tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. Aj tu však treba skúmať, či nejde o výnimku z výnimky, či teda na ponechanie účinkov právnej normy nie sú dané dôvody. Nejde o automatické pravidlo, ktoré by sa uplatňovalo vo vzťahu k určitému typu konania (k tomu napr. nálezy Ústavného súdu ČR, III. ÚS 292/07, či I. ÚS 303/12), ale ide o prvok individualizácie, nie ľubovôle zo strany súdu (pozri nález Ústavného súdu ČR, III. ÚS 727/2000). Ustanovenie § 257 CSP neslúži na zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových rozdielov medzi stranami (pozri nález Ústavného súdu ČR, I. ÚS 2862/07), ale má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, teda, inými slovami, na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie konania a jeho výsledok.
11. Odvolací súd mal za to, že v predmetnej veci súd prvej inštancie v bodoch 78. a 79. odôvodnenia rozsudku podrobne uviedol, z akých dôvodov hodných osobitného zreteľa nepriznal žalovanému 3/ voči žalobcovi náhradu trov konania a odvolací súd sa s jeho názorom v celom rozsahu stotožnil. Po preskúmaní spisu mal odvolací súd za preukázané, že hoci vo vzťahu žalobca - žalovaný 3/ bol v merite úspešný žalovaný 3/, po posúdení všetkých skutkových okolností v súdenej veci súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré je dôvodné žalovanému 3/ nepriznať ich náhradu voči žalobcovi. Zhodne s konajúcim súdom odvolací súd poukazuje na to, že v čase podania žaloby, ako aj v priebehu konania, bol žalovaný 3/ zapísaný v obchodnom registri ako spoločník žalobcu s nesplateným vkladom na základnom imaní a hoci v rámci svojej procesnej obrany namietal pasívnu legitimáciu dôvodiac nevykonaním zápisu úplného splatenia jeho vkladu v ním neuvedenom období žalovaným, toto tvrdenie ani do vyhlásenia meritórneho rozhodnutia žiadnym dôkazom nepreukázal. K zamietnutiu žaloby prišlo z dôvodu zániku pasívnej legitimácie žalovaného 3/ až zápisom splatenia základného dňa 24.03.2017. K námietke žalovaného 3/, že žalobca si mal byť minimálne už zápisom splatenia základného imania a vkladu spoločníka do obchodného registra, ku ktorému došlo dňa 24.03.2017 vedomý, že žaloba je voči žalovanému 3/ zjavne nedôvodná a napriek tomu však zotrval na podanej žalobe voči žalovanému 3/, odvolací súd dodáva, že napriek tomu, že žalobca nevzal žalobu späť voči žalovanému 3/, uvedený procesný postup žalobcu nemal vplyv na rozhodnutie o náhrade trov konania žalovaného 3/. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Náhrada týchto trov sa prisudzuje bez ohľadu na meritórny výsledok sporu. Uvedené ustanovenie vychádza pri náhrade trov konania zo zásady procesného zavinenia. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Odvolací súd upriamuje pozornosť na to, že žalobca ako „pán sporu“ disponuje žalobou, je oprávnený na podanej žalobe zotrvať, navrhovať jej zmenu, príp. ju vziať čiastočne alebo celkom späť. Procesný postup žalobcu v súvislosti s disponovaním so žalobou má následne vplyv na rozhodovanie o náhrade trov konania podľa zásady úspech v konaní podľa § 255 CSP, príp. podľa zásady za zavinenie zastavenia konania podľa § 256 CSP. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení vysporiadal aj s procesným postupom zvoleným žalobcom, ktorý na podanej žalobe voči žalovanému 3/ zotrval. Následne správne konštatoval, že vznik trov na strane žalovaného 3/ je v príčinnej súvislosti s procesným postupom žalovaného (trov právneho zastúpenia spojených s účasťou na pojednávaní dňa 6.11.2017), avšak rovnako tak je procesný postup žalovaného 3/ v konaní až do 24.03.2017 v príčinnej súvislosti so vznikom trov na strane žalobcu (žalovaný 3/ nepredložil k procesnej obrane spočívajúcej v tvrdeniach o splatení vkladu na základnom imaní v plnej výške žiadny dôkaz, v podaní doručenom súdu 13.03.2017 taktiež uviedol, že zanikla jeho zodpovednosť z dôvodu splatenia vkladu, avšak o tom opäť nepredložil žiadne dôkazy a tvrdená skutočnosť bola zverejnená v obchodnom registri až 24.03.2017). V tejto súvislosti tak nie je dôvodná námietka žalovaného 3/, že súd mal zvažovať aj to, že aj druhej strane vznikli v konaní trovy právneho zastúpenia ako úspešnej strane v konaní, pričom ako v konaní úspešná strana sporu mal oprávnené očakávania, že mu tieto trovy konania v prípade úspechu budú uhradené. Súd prvej inštancie sa s uvedenou námietkou riadne vysporiadal a svoje rozhodnutie podrobne odôvodnil aj v tomto smere. Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že pri rozhodovaní o náhrade trov konania žalovaného 3/ súd prvej inštancie zohľadnil všetky skutkové a procesné okolnosti a správne vyhodnotil, že boli splnené procesné podmienky na aplikáciu ust. § 257 CSP a jeho rozhodnutie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci.
12. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok v napadnutej časti podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny.
13. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Úspešnému žalobcovi odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania, o ich výške rozhodne súd prvej inštancie.
14. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
15. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).