Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

NM-7Cpr/16/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Novom Meste nad Váhom, pred sudkyňou JUDr. Júliou Prikrylovou, v právnej veci žalobkyne: O.. V. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., V. Č.. XXX/X, právne zastúpená JUDr. Jánom Legerským, advokátom so sídlom nám. sv. Anny 25, Trenčín, proti žalovanému: Z. P. Š. Z., A. Y. Č.. XX, N. D. N., o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy, takto

rozhodol:

I. Súd určuje, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou danou žalobkyni zo strany žalovaného listom zn. Z./. zo dňa XX.XX.XXXX je neplatné.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy z titulu neplatného skončenia pracovného pomeru vo výške 25.843,64 Eur netto, za obdobie od 01.03.2019 do 31.07.2021, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 100,00 %.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa v žalobnom návrhu došlom súdu dňa 30.06.2020 uviedla, že je ako zamestnanec v pracovnom pomere u žalovaného ako zamestnávateľa na základe pracovnej zmluvy, ktorú uzavrela ešte s pôvodným zamestnávateľom Z. P. X. M. F. N. D. N., A. Y. Č.. XX dňa 02.09.2004 pod č. XX/ XXXX/XXX/XXXX, a podľa ktorej bola prijatá do pracovného pomeru dňom 02.09.2004 na dohodnutý druh práce učiteľ s miestom výkonu práce Z. P. X. M. F. S. N. D. N.. Pracovný pomer podľa tejto pracovnej zmluvy bol pôvodne dohodnutý na dobu určitú do 30.6.2005 a táto pracovná zmluva bola postupne zmenená dohodou o zmene obsahu pracovnej zmluvy zo dňa 30.6.2005, ktorou sa pracovný pomer predĺžil opäť na dobu určitú do 30.6.2006 a dohodou o zmene obsahu pracovnej zmluvy zo dňa 28.6.2006, ktorou sa dojednala zmena pracovného pomeru na dobu neurčitú. Dňom 1.9.2008 došlo k uskutočneniu zmeny názvu zamestnávateľa žalobkyne na Z. P. Š. M. F., N. D. N., A. Y. Č.. XX. Napokon tento pôvodný zamestnávateľ žalobkyne zanikol ku dňu 31.8.2016 a práva a povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov prešli dňom 1.9.2016 na nástupnícku organizáciu Z. P. Š. Z., N. D. N.. A. Y. Č.. XX, teda na žalovaného, ktorá skutočnosť bola žalobkyni v súlade s ustanovením § 29 ods. 1 Zák. práce oznámená pôvodným zamestnávateľom jeho listom zo dňa 12.7.2016 pod č. Z., kde bolo žalobkyni zároveň oznámené, že vzhľadom na prechod práv a povinností zamestnávateľa na preberajúceho zamestnávateľa dôjde u žalobkyne k zmene úväzku na 95,5 %, teda 21 hodín priamej vyučovacej povinnosti, čo žalobkyňa akceptovala a čo bolo potvrdené aj dohodou o zmene pracovných podmienok pre školský rok 2016/2017 uzatvorenou podľa § 54 Zák. práce medzi žalobkyňou a žalovaným zo dňa 2.9.2016. Ďalšou dohodou o zmene pracovných podmienok pre školský rok 2016/2017 uzatvorenou podľa § 54 Zák. práce medzi žalobkyňou a žalovaným zo dňa 5.10.2016 bolo dojednané, že pracovný úväzok od 1.10.2016 je 22 hodín týždenne, teda 100% a pozostáva z vyučovacích predmetov SJL 19 hodín. DEJ 1 hodina a EKO 2 hodiny a že týždenný pracovný čas žalobkyne je 37.5 hodín.

Žalobkyňa všetky pracovné povinnosti vyplývajúce z takto dojednaného pracovného pomeru vždy riadne a zodpovedne plnila a k ich plneniu zo strany zamestnávateľa neboli nikdy žiadne výhrady. Za trvania pracovného pomeru v rozsahu poslednej úpravy práv a povinností zamestnávateľa a zamestnanca došlo k tomu, že žalovaný listom zn. Z. zo dňa 20.6.2018 zaslal žalobkyni ponuku pracovného miesta a v tomto liste oznámil žalobkyni, že vzhľadom na zmenu organizačnej štruktúry, ktorej platnosť nastane 1.8.2018 a na základe ktorej dôjde ku zníženiu počtu zamestnancov, sa ruší pracovné miesto žalobkyne a zároveň ponúkol žalobkyni v zmysle § 63 ods. 2 Zák. práce inú pracovnú pozíciu, a to majster odbornej výchovy strojárskeho zamerania, majster odbornej výchovy elektro zamerania na polovičný pracovný úväzok, kuchár a údržbár a požiadal žalobkyňu aby do 7 kalendárnych dní od prevzatia tejto ponuky písomne oznámila, či niektoré z uvedených pracovných miest prijíma s tým, že ak sa v tomto termíne žalobkyňa nevyjadrí, bude považovať žalovaný ponuku za odmietnutú. Tento list žalobkyňa prevzala osobne 25.6.2018. Keďže ani jedno z takto ponúknutých pracovných miest nezodpovedalo kvalifikácii žalobkyne a nepredstavovalo vzhľadom na odbornosť žalobkyne pre ňu vhodnú prácu, žalobkyňa takto ponúkané pracovné miesta nemohla prijať. Z dôvodu, že žalobkyňa je podpredsedníčkou odborovej organizácie, a to X. R. P. D. Š. P. A. Z. P. Š. M. F., N. D. N., A. Y. Č.. XX, ktorá bola založená 19.3.2012 a na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky zapísaná v registri 16.4.2012 pod číslom S.-XXXX/ XX-XXXX, tak táto odborová organizácia prerokovala žalovaným navrhovanú výpoveď z pracovného pomeru pre žalobkyňu a písomným vyjadrením zo dňa 2.7.2018 oznámila žalovanému, že súhlas s touto výpoveďou neudeľuje. V tomto vyjadrení poukázala odborová organizácia na to, že ak vznikla nutnosť prepustiť k nasledujúcemu školskému roku 2018/2019 niektorých učiteľov, tak treba pri výbere dodržať princíp odbornosti a kvality práce, princíp rebríčka schopných učiteľov a princíp rozdeľovania práce v novovzniknutej škole. Konkrétne odborová organizácia v tomto vyjadrení uviedla, že nie je prípustné dať výpoveď učiteľovi, ktorý je aprobovaný, učí odborne, a spomedzi podobne aprobovaných učiteľov má najširšie odborné vzdelanie, kde žalobkyňa okrem rôznych osvedčení súvisiacich s kvalifikačným vzdelávaním ako jediná vyučujúca SJL absolvovala aj prípravu vedúcich pedagogických pracovníkov v Metodicko-pedagogickom centre Bratislava. Ďalej odborová organizácia v tomto vyjadrení uviedla, že žalobkyňa. ktorá učí s plným nasadením dostáva výpoveď v situácii, kedy je preukázateľné, že k dispozícii je dostatok hodín, ktoré by pokryli jej úväzok a že postup žalovaného, ktorý hodinami z úväzku žalobkyne pokryje úväzky iných protežovaných učiteľov z dôvodu, aby ich pracovné miesta zostali zachované, je hrubým porušením práv žiakov na kvalitné vzdelávanie. Tiež odborová organizácia poukázala v tomto vyjadrení na pomer príchodu a odchodu žiakov z pôvodnej školy a nástupníckej školy, ktorý bol výrazne v prospech pôvodnej školy. Napokon je obsahom tohto vyjadrenia odborovej organizácie popis pracovných činností, ktoré žalobkyňa v rámci plnenia pracovných povinností a aj nad ich rámec počas 14 rokov trvania pracovného pomeru vždy zodpovedne vykonávala, vrátane funkcie predsedníčky predmetovej komisie, ktorou bola poverená už aj žalovaným. Žalovaný napriek uvedenému vyjadreniu odborovej organizácie o neudelení súhlasu s výpoveďou žalobkyni oznámil listom zn. Z. zo dňa 11.7.2018 žalobkyni skončenie pracovného pomeru výpoveďou v zmysle § 63 ods. 1 písm. b) Zák. práce s tým, že výpovedná doba v zmysle § 62 ods. 3 písm. b) Zák. práce je trojmesačná a začne plynúť dňom 1.8.2018 a uplynie ku dňu 31.10.2018. Z odôvodnenia výpovede obsiahnutého v tomto liste žalovaného vyplýva, že na základe písomného rozhodnutia riaditeľa č. X/XXXX o organizačnej zmene platnej od 1.8.2018, ktorá súvisí so znížením celkového počtu školených žiakov v školskom roku 2018/2019 a v priamej súvislosti s tým i so znížením počtu vyučovacích hodín, ktoré sú k dispozícii pre učiteľov a tiež so znížením finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu na financovanie školy, rozhodlo vedenie školy s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce, znížiť stav zamestnancov, čím sa žalobkyňa stala pre žalovaného nadbytočnou, pričom inú prácu ponúknutú v zmysle § 63 ods. 2 Zák. práce žalobkyňa neprijala a žalovaný nemá žiadne iné vhodné miesto zodpovedajúce kvalifikácii žalobkyne, ktoré by jej mohol po dohode s ňou ponúknuť. Táto výpoveď bola žalobkyni doručená dňa 2.8.2018. Žalobkyňa ešte predtým doručila žalovanému potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, podľa ktorého bola neschopná práce od 6.7.2018 a žalovaný takéto potvrdenie prevzal dňa 13.7.2018, z čoho je zrejmé, že výpoveď zo dňa 11.7.2018 žalovaný dal žalobkyni v rozpore so zákazom výpovede podľa § 64 ods. 1 písm. a) Zák. práce. Žalobkyňa doručila k tejto výpovedi žalovanému písomné stanovisko zo dňa 22.10.2018, v ktorom uviedla, že výpoveď považuje za neplatnú a trvá na ďalšom zamestnávaní podľa pracovnej zmluvy. Ku skončeniu dočasnej pracovnej neschopnosti u žalobkyne došlo 26.8.2018, v dňoch 27.8. až 3.9.2018 žalobkyňa čerpala riadnu dovolenku, v dňoch 3.9. a 4.9.2018 absolvovala žalobkyňa lekárske vyšetrenia a od 5.9.2018 bola opätovne uznaná práceneschopnou a tento stav trval do 1.11.2018, kedy bola žalobkyňa opätovne práceschopnou a do práce nastúpila 2.11.2018. Žalovaný uvedomujúc si nezákonnosť svojho postupu pri predošlej výpovedi danej žalobkyni v rozpore s ustanovením § 64 ods. 1 písm. a) Zák. práce po nástupe žalobkyne do práce po skončení jej

práceneschopnosti začal opätovne podnikať kroky ku skončeniu pracovného pomeru so žalobkyňou a fakticky zopakoval predošlý postup. Najskôr žalovaný listom zn. Z. zo dňa 7.11.2018 doručeným toho istého dňa osobne žalobkyni tejto oznámil, že vzhľadom na zmenu organizačnej štruktúry, ktorá platí od 1.8.2018 a na základe ktorej došlo k zníženiu počtu zamestnancov sa zrušilo jej pracovné miesto a ponúkol žalobkyni pracovné miesta majster odbornej výchovy elektro zamerania na polovičný pracovný úväzok (14 hodín), učiteľ 40% úväzok (9 hodín týždenne podľa prílohy), kuchár, údržbár a účtovník úväzok 45% (3,5 hodín denne) a vyzval ju aby do 2 pracovných dní od prevzatia tejto ponuky oznámila, či príjme niektoré z uvedených pracovných miest s tým, že ak sa žalobkyňa v tomto termíne nevyjadrí, považuje žalovaný ponuku za odmietnutú. Žalobkyňa na túto ponuku pracovného miesta reagovala jej tromi listami zo dňa 9.11.201, ktoré označila ako sťažnosť voči postupu vedenia školy a ktorými ako zamestnanec a tiež ako podpredsedníčka odborovej organizácie vyjadrila nesúhlas s takýmto postupom žalovaného. Následne žalovaný oznámil listom zn. Z. zo dňa 21.11.2018 žalobkyni skončenie pracovného pomeru výpoveďou v zmysle § 63 ods. 1 písm. b) Zák. práce s tým, že výpovedná doba v zmysle § 62 ods. 3 písm. b) Zák. práce je trojmesačná a začne plynúť dňom 1.12.2018 a uplynie ku dňu 28.2.2019. Z odôvodnenia výpovede obsiahnutého v tomto liste žalovaného vyplýva, že na základe písomného rozhodnutia riaditeľa č. X/XXXX o organizačnej zmene platnej od 1.8.2018. ktorá súvisí so znížením celkového počtu školených žiakov v školskom roku 2018/2019 a v priamej súvislosti s tým i so znížením počtu vyučovacích hodín, ktoré sú k dispozícii pre učiteľov a tiež so znížením finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu na financovanie školy, rozhodlo vedenie školy s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce, znížiť stav zamestnancov, čím sa žalobkyňa stala pre žalovaného nadbytočnou, pričom inú prácu ponúknutú v zmysle § 63 ods. 2 Zák. práce žalobkyňa neprijala a žalovaný nemá žiadne iné vhodné miesto zodpovedajúce kvalifikácii žalobkyne, ktoré by jej mohol po dohode s ňou ponúknuť. Táto výpoveď bola žalobkyni doručená osobne dňa 21.11.2018. Listami zn. Z..XXXX/XX-X a zn. Z..XXXX/XX-X zo dňa 22.11.2018 žalovaný oznámil žalobkyni, že ňou podané sťažnosti zo dňa 9.11.2018 boli postúpené na prešetrenie nadriadenému orgánu - Trenčianskemu samosprávnemu kraju. Žalobkyňa považuje výpoveď z pracovného pomeru, ktorú jej dal žalovaný listom zn. Z. zo dňa 21.11.2018 z dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zák. práce za neplatnú pre nesplnenie zákonných predpokladov platnosti takejto výpovede z pracovného pomeru danej zamestnávateľom. Prvým dôvodom neplatnosti tejto výpovede je nedodržanie postupu zamestnávateľa z hľadiska naplnenia hmotnoprávnej podmienky výpovede podľa § 63 ods. 2 Zák. práce, keď pracovné miesta, ktoré žalovaný ponúkol žalobkyni listom zo dňa 7.11.2018 nemožno považovať za prácu vhodnú pre žalobkyňu a keď žalovaný mal a má možnosť žalobkyňu ďalej zamestnávať v rovnakom druhu práce ako doposiaľ v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce v pracovnej zmluve a v ktorom žalobkyňa sústavne pracovala. Nesplnenie tejto hmotnoprávnej podmienky výpovede v zmysle § 63 ods. 2 Zák. práce spôsobuje neplatnosť výpovede. Druhým dôvodom neplatnosti tejto výpovede je nedodržanie postupu zamestnávateľa podľa § 240 ods. 9 Zák. práce. Z tohto zákonného ustanovenia vyplýva, že zamestnávateľ môže dať členovi príslušného odborového orgánu, členovi zamestnaneckej rady alebo zamestnaneckému dôverníkovi výpoveď alebo s nimi okamžite skončiť pracovný pomer len s predchádzajúcim súhlasom týchto zástupcov zamestnancov, že za predchádzajúci súhlas sa považuje aj ak zástupcovia zamestnancov písomne neodmietli udeliť zamestnávateľovi súhlas do 15 dní odo dňa, keď o to zamestnávateľ požiadal a že zamestnávateľ môže použiť predchádzajúci súhlas len v lehote dvoch mesiacov od jeho udelenia. Zo skutočností uvedených v predošlej časti žaloby je zrejmé, že žalovaný ako zamestnávateľ požiadal o predchádzajúci súhlas odborový P.D. X. R. P. D. Š. P., ktorej je žalobkyňa podpredsedníčkou, pred podaním výpovede žalobkyni zo dňa 11.7.2018, ktorú táto odborová organizácia prerokovala a písomným vyjadrením zo dňa 2.7.2018 oznámila žalovanému, že súhlas s výpoveďou neudeľuje. Pred podaním opätovnej výpovede žalobkyni zo dňa 21.11.2018 žalovaný ako zamestnávateľ vôbec túto odborovú organizáciu o predchádzajúci súhlas nepožiadal. Teda k súhlasu s výpoveďou žalobkyni ako členovi príslušného odborového orgánu nikdy nedošlo. Z ustanovenia § 240 ods. 10 Zák. práce vyplýva, že ak zástupcovia zamestnancov odmietli udeliť súhlas podľa odseku 9, je výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa z tohto dôvodu neplatné a že ak sú ostatné podmienky výpovede alebo okamžitého skončenia pracovného pomeru splnené a súd v spore podľa § 77 zistí, že od zamestnávateľa nemôže spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával, je výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru platné. Podľa žalobkyne je tak nesporné, že výpoveď daná žalobkyni listom žalovaného zo dňa 21.11.2018 je neplatná aj z tohto druhého samostatného dôvodu. Zároveň vzhľadom na prvý samostatný dôvod neplatnosti tejto výpovede tvrdený žalobkyňou pre nesplnenie hmotnoprávnej podmienky v zmysle § 63 ods. 2 Zák. práce je zrejmé, že nemôže byť naplnený ani predpoklad možnej platnosti takejto výpovede v zmysle ustanovenia § 240 ods. 10 časť textu za bodkočiarkou Zák. práce a nie je tak potrebné skúmať, či

od žalovaného ako zamestnávateľa nemožno spravodlivo požadovať, aby žalobkyňu ako zamestnanca naďalej zamestnával. Pokiaľ by sa však súd s tvrdením žalobkyne o prvom dôvode neplatnosti výpovede nestotožnil, tak aj túto skutočnosť by bolo potrebné pre posúdenie neplatnosti výpovede z tohto druhého dôvodu skúmať. Žalobkyňa preto z hľadiska komplexnosti tvrdení o neplatnosti výpovede v podanej žalobe poukazuje na to, že existuje celý súhrn skutočností týkajúcich sa žalobkyne a jej doterajšieho plnenia pracovných povinností v pracovnom pomere, pre ktoré by určite bolo možné od žalovaného spravodlivo požadovať aby žalobkyňu naďalej zamestnával. Medzi základné dôvody pre takýto záver patria predovšetkým skutočnosti uvedené vo vyjadrení X. R. P.Y. D. Š. P. zo dňa 2.7.2018, ktoré žalobkyňa na dôkaz k tejto žalobe pripája a na ktoré v celom rozsahu bez ich podrobného opakovania v texte žaloby odkazuje. Pri existencii takýchto výsledkov v doterajšom plnení pracovných úloh zo strany žalobkyne, ktoré sú objektívne preukázateľné, je potom nepochybne možné od žalovaného spravodlivo požadovať, aby aj pri znížení celkového počtu zamestnancov z dôvodu organizačných zmien naďalej zamestnával práve zamestnanca s takýmto pracovným profilom a takými odbornými skúsenosťami ako sú dané u žalobkyne a zároveň pôsobiaceho aj vo funkcii člena odborového orgánu. Žalovaný však naopak uprednostnil pred žalobkyňou ako zamestnancom s dlhoročnou praxou a nadštandardnou angažovanosťou v práci iných zamestnancov s nižšou odbornosťou a podstatne menšími skúsenosťami vo výkone danej pracovnej činnosti, čo bude mať nepochybne dopad aj na kvalitu výchovného a vzdelávacieho procesu u žalovaného. Ak žalovaný napriek nespornej vysokej odbornosti žalobkyne a jej dlhoročnej praxi v danom druhu práce odmietol túto ďalej zamestnávať a tejto dal výpoveď, hoci túto mal možnosť dať iným menej kvalifikovaným a odborne zdatným zamestnancom s menšou praxou v danom druhu práce, tak určite by nemohol byť naplnený predpoklad platnosti takejto výpovede danej bez súhlasu príslušného odborového orgánu, a to že od žalovaného nemožno spravodlivo požadovať aby žalobkyňu naďalej zamestnával. Preto ak by sa aj súd nestotožnil s tvrdením žalobkyne o prvom dôvode neplatnosti výpovede pre nesplnenie hmotnoprávnej podmienky výpovede podľa § 63 ods. 2 Zák. práce, tak druhý dôvod neplatnosti výpovede pre nedodržanie podmienok podľa § 240 ods. 9 Zák. práce je jednoznačne daný a takúto výpoveď nie je možné považovať za platnú ani v zmysle § 240 ods. 10 časť textu za bodkočiarkou Zák. práce. Žalobkyňa po doručení výpovede listom žalovaného zn. Z. zo dňa 21.11.2018, ktorý žalobkyňa prevzala osobne dňa 21.11.2018, oznámila svojim listom zo dňa 15.2.2019 žalovanému, že túto výpoveď považuje za neplatnú a trvá na tom, aby ju žalovaný naďalej zamestnával podľa pracovnej zmluvy uzavretej dňa 2.9.2004. Tento list žalobkyne bol žalovanému doručený dňa 18.2.2019. Žalovaný na tento list odpovedal jeho listom zn. Z..XXXX/XX-X zo dňa 20.2.2019, v ktorom oznámil žalobkyni, že jej stanovisko berie na vedomie, ale sa s ním nestotožňuje a neprehodnotil vlastné stanovisko. Na základe uvedeného žalobkyňa touto žalobou v súlade s ustanovením § 77 Zák. práce uplatňuje nárok na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou danou jej listom žalovaného zn. Z. zo dňa 21.11.2018 a tiež v súlade s ustanovením § 79 ods. 1 Zák. práce uplatňuje aj nárok na náhradu mzdy. Keďže podľa výpovede z pracovného pomeru napadnutej touto žalobou sa mal pracovný pomer žalobkyne u žalovaného skončiť ku dňu 28.2.2019, lehota na uplatnenie nároku na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru touto výpoveďou v zmysle § 77 Zák. práce uplynie ku dňu 30.4.2019. Keďže oznámenie žalobkyne o tom, že trvá na ďalšom zamestnávaní bolo žalovanému doručené dňa 18.2.2019, patrí žalobkyni v prípade neplatnosti skončenia pracovného pomeru touto výpoveďou náhrada mzdy v sume jej priemerného zárobku odo dňa 18.2.2019 do času, keď jej žalovaný umožní pokračovať v práci, pričom žalobkyňa tento nárok uplatňuje z dôvodu uplynutia výpovednej doby podľa neplatnej výpovede až od 1.3.2019. Pokiaľ ide o priemerný zárobok žalobkyne tak tento podľa posledného oznámenia žalovaného č. Z.-XXX zo dňa 16.1.2019 o výške a zložení funkčného platu predstavoval 1.267,- €. Na základe skutočností uvedených v tejto žalobe žalobkyňa navrhuje, aby súd po vykonanom dokazovaní vyniesol nasledovný rozsudok: „Súd určuje, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou danou žalobkyni zo strany žalovaného listom zn. Z. zo dňa 21.11.2018 je neplatné. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy za dobu od 1.3.2019 do času, keď žalovaný umožní žalobkyni pokračovať v práci, vo výške, ako bude súdom ustálená, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobkyňa má právo na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

2. Súd uznesením -43 zo dňa 27.08.2019 vyzval podľa žalobkyňu na doplnenie žalobného návrhu.

3. Žalobkyňa dňa 27.09.2019 doručila súdu doplnenie žaloby, v ktorom uviedla že uplatnila žalobou doručenou Okresnému súdu Nové Mesto nad Váhom dňa 23.4.2019 nárok na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy z dôvodov podrobne uvedených v tejto žalobe, vrátane označenia dôkazov na preukázanie skutkových tvrdení, od ktorých žalobkyňa uplatnený nárok

odvodzuje a k tejto žalobe zároveň pripojila v nej označené listinné dôkazy. Žalobkyňa cestou svojho advokáta na základe označeného uznesenia súdu obsahujúceho výzvu na doplnenie žaloby uvádza, že už k žalobe ako listinný dôkaz pripojila oznámenie o výške a zložení funkčného platu zo dňa 16.1.2019, podľa ktorého bol žalobkyni určený s účinnosťou od 1.1.2019 funkčný plat spolu 1.267.- €. Zároveň je z petitu žaloby zrejmé, že žalobkyňa požaduje zaplatenie náhrady mzdy v súvislosti s neplatným skončením pracovného pomeru za dobu od 1.3.2019 do času, keď žalovaný umožní žalobkyni pokračovať v práci, vo výške ako bude táto súdom ustálená. Žalobkyňa v rámci doplnenia skutkových tvrdení a listinných dôkazov týkajúcich sa výšky požadovanej náhrady mzdy uvádza, že tento nárok uplatňuje v súlade s ustanovením § 79 ods. 1 veta druhá Zák. práce v sume jej priemerného zárobku, a to až od dňa nasledujúceho po uplynutí výpovednej doby podľa neplatnej výpovede, teda od 1.3.2019 (keď oznámenie žalobkyne o tom. že trvá na ďalšom zamestnávaní bolo žalovanému doručené už dňa 18.2.2019) do času, keď žalovaný umožní žalobkyni pokračovať v práci, pričom s poukazom na ustanovenie § 79 ods. 2 veta druhá Zák. práce žalobkyňa v rámci doplnenia tejto časti žaloby uplatňuje tento nárok najviac za čas 36 mesiacov. Zároveň žalobkyňa s poukazom na spôsob určenia priemerného zárobku vyplývajúci z ustanovenia §134 ods. 1, 2 a 4 Zák. práce predkladá na dôkaz aj oznámenie o výške a zložení funkčného platu zo dňa 15.1.2018, v zmysle ktorého jej bol určený s účinnosťou od 1.1.2018 funkčný plat spolu 1.200,- €. Výplatné pásky za mesiace november a december 2018 a január a február 2019 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Topoľčany zo dňa 1.10.2018, Číslo: XXX-XXXXXX-Y. o priznaní nároku na nemocenské pri dočasnej pracovnej neschopnosti súvisiace s práceneschopnosťou trvajúcou v priebehu celého mesiaca október 2018. Vychádzajúc zo skutočností vyplývajúcich z týchto dokladov, je potom priemerný zárobok žalobkyne pre účely náhrady mzdy v zmysle § 79 ods. 1 Zák. práce uplatnenej za dobu od 1.3.2019 do času, keď žalovaný umožní žalobkyni pokračovať v práci, najdlhšie za čas 36 mesiacov, určený ako čistý priemerný hodinový zárobok vo výške 5.463 € a z toho odvodený čistý priemerný mesačný zárobok žalobkyne predstavuje 891,16 €. Žalobkyňa mala týždenný pracovný čas 37,50 hodín, z čoho priemerný počet pracovných hodín vrátane platených sviatkov pripadajúcich v roku na jeden mesiac predstavuje 163,125 hodín (1.957,50 pracovných hodín v roku / 12 mesiacov) a potom priemerný čistý hodinový zárobok 5,463 € x 163,125 hodín predstavuje priemerný čistý mesačný zárobok 891,16 €. Na základe uvedených doplnených skutočností a označených listinných dôkazov pripojených k tomuto doplneniu žaloby, žalobkyňa zároveň upravuje petit žaloby v časti uplatneného nároku na náhradu mzdy (v druhom odseku petitu žaloby) tak, že tento znie: „Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy vo výške priemernej čistej mesačnej mzdy 891,16 € za dobu od 1.3.2019 do času, keď žalovaný umožní žalobkyni pokračovať v práci, najdlhšie za čas 36 mesiacov, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.“

4. Žalovaný v podaní došlým súdu dňa 22.01.2021 uviedol, že Rozhodnutím č. X/XXXX o organizačnej zmene došlo z dôvodu poklesu počtu žiakov hlásiacich sa na štúdium k zmene v organizačnej štruktúre žalovaného s tým, že na úseku výchovy a vzdelávania bolo na mieste učiteľa zrušených 5,6 funkčných miest, a to s účinnosťou od 01.08.2018. Žalovaný pred účinnosťou organizačnej zmeny ponúkol žalobkyni pracovné miesta, ktorými disponoval, a taktiež požiadal odborovú organizáciu o prerokovanie výpovede a udelenie predchádzajúceho súhlasu s daním výpovede žalobkyni v súvislosti s jej členstvom v odborovom orgáne. Základná organizácia D. Š. P. A. Z. P. Š. M. F. súhlas s podaním výpovede žalobkyni neudelila. Dňa 03.07.2018 žalobkyňa začala čerpať dovolenku s tým, že k jej ukončeniu malo dôjsť dňa 31.07.2018. Žalovaný dňa 11.07.2018 prostredníctvom poštového doručovateľa zaslal žalobkyni skončenie pracovného pomeru výpoveďou, ktoré prevzala dňa 02.08.2018. Dňa 13.07.2018 bola žalovanému prostredníctvom poštovej zásielky doručená informácia o tom, že žalobkyňa je od 06.07.2018 práceneschopná. Následne, dňa 03.09.2018 bolo žalovanému doručené ukončenie práceneschopnosti žalobkyne ku dňu 26.08.2018. Žalobkyňa v období od 27.08.2018 do 03.09.2018 do zamestnania nenastúpila. Na výzvu žalovaného oznámil manžel žalobkyne L.. O. M. žalovanému, že v období od 27.08.2018 do 31.08.2018 boli na dovolenke mimo územia SR. Vzhľadom na termín doručenia ukončenia práceneschopnosti žalobkyne (dňa 03.09.2018) mal žalovaný za to, že žalobkyňa bola počas dotknutého obdobia práceneschopná. Následne žalobkyňa za obdobie 03.09.2018 a 04.09.2018, kedy opäť do zamestnania nenastúpila, predložila potvrdenia o návšteve lekára. Odo dňa 05.09.2018 bola žalobkyňa opätovne uznaná práceneschopnou až do 31.10.2018. ukončenie práceneschopnosti oznámila žalovanému osobne dňa 02.11.2018, pričom zároveň nastúpila do zamestnania. Vzhľadom k vzniknutej situácii, ktorá bola pre žalovaného značne neprehľadná z dôvodu opakovaného neskorého informovania zo strany žalobkyne ohľadne jej práceneschopnosti, čerpania dovolenky a nástupu do zamestnania, žalovaný z opatrnosti opätovne doručil žalobkyni skočenie pracovného pomeru výpoveďou osobne, dňa 21.11.2018. Doručeniu výpovede žalobkyni predchádzalo aj opätovné predloženie ponuky

pracovných miest, ktoré mal v danej dobe žalovaný k dispozícii. Žalovaný žiadosť o prerokovanie výpovede a udelenie predchádzajúceho súhlasu s daním výpovede žalobkyni v súvislosti s jej členstvom v odborovom orgáne nepredkladal vzhľadom k tomu, že mal za to, že takýto súhlas udelený nebude. V súvislosti s uvedeným postupom žalobkyňa zaslala žalovanému sťažnosti voči postupu vedenia školy zo dňa 09.11.2018. Predovšetkým žalovaný vznáša námietku premlčania uplatnenia nároku z neplatného skončenia pracovného pomeru, nakoľko v prípade skočenia pracovného pomeru výpoveďou, ktoré žalobkyňa prevzala dňa 02.08.2018, došlo k premlčaniu nároku dňa 31.01.2019, a to s prihliadnutím na skutočnosť, že trojmesačná výpovedná doba začala plynúť dňa 01.09.2018, teda uplynula 30.11.2018, pričom neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou bolo možné uplatniť na súde najneskôr do 31.01.2019. Žaloba o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy bola súdu doručená dňa 23.04.2019. Podporne žalovaný uvádza, že žalobkyňa neoznámila žalovanému po doručení výpovede, že trvá na tom, aby ju naďalej zamestnával. Skutočnosť, že žalobkyňa dodatočne predložila žalovanému doklad o práceneschopnosti v čase podaní výpovede považuje žalovaný za irelevantnú, nakoľko z konania žalobkyne jednoznačne vyplýva účelovosť jej konania v snahe zamedziť riadne doručenie výpovede. V prípade, že sa súd uvedeným názorom žalovaného nestotožní, žalovaný k veci ďalej uvádza: Skutočnosť, že žalovaný neponúkol žalobkyni rovnaký druh práce ako vykonávala nie je možné uvádzať ako dôvod neplatnosti výpovede. „Podľa ustálenej judikatúry nemožnosť zamestnanca ďalej zamestnávať znamená, že zamestnávateľ nemá pre zamestnanca žiadnu prácu, teda ide o absolútnu nemožnosť zamestnanca ďalej zamestnávať. Zamestnávateľ má totiž povinnosť zamestnancovi ponúknuť akékoľvek voľné miesto, ktoré je k dispozícii v čase výpovede, nie len miesto zodpovedajúce pôvodnej pracovnej zmluve, prípadne jeho kvalifikácii“. V súvislosti s ďalším uvádzaným dôvodom neplatnosti výpovede, ktorý podľa žalobkyne spočíva v skutočnosti, že žalovaný nepoužil predchádzajúceho súhlasu zástupcov zamestnancov v lehote dvoch mesiacov, poukazuje žalovaný na znenie ust. v platnom znení, z ktorého jasne vyplýva, že zamestnávateľ môže použiť predchádzajúci súhlas len v lehote dvoch mesiacov od jeho udelenia. Ako už žalovaný uviedol vyššie, 2. Základná organizácia D. Š. P. A. Z. P. Š. M. F. súhlas s podaním výpovede žalobkyni neudelila. Žalovaný zároveň vychádzal z bežnej praxe odborových orgánov pôsobiacich u neho ako zamestnávateľa, kedy počas jeho existencie nebol udelený jediný súhlas s výpoveďou zamestnanca žalovaného pôsobiaceho v odborovom orgáne. Bolo zrejmé, že príslušný odborový orgán opätovne súhlas neudelí, a vzhľadom k tomu, že platnosť sa v zmysle znenia zákona vzťahuje len na súhlas a nie nesúhlas zástupcov zamestnancov, považuje žalovaný svoj postup za dôvodný a majúci oporu v príslušnej legislatíve. Žalovaný poukazuje na skutočnosť, že splnil všetky podmienky výpovede a nie je možné od neho spravodlivo požadovať, aby žalovanú naďalej zamestnával, nakoľko k organizačným zmenám, a teda k zníženiu počtu zamestnancov bolo nutné pristúpiť z dôvodu nemožnosti zabezpečenia plného pracovného úväzku pre všetkých zamestnancov, a to aj napriek zvýšenej náborovej aktivite žalovaného. K rozhodnutiu žalovaného o prepustení žalobkyne došlo po zvážení všetkých predpokladov, zhodnotení kvalifikácie tak, aby zostala zabezpečená odbornosť vyučovania. V predmetovej komisii boli pedagogickí zamestnanci, ktorí mali takú aprobáciu, že ich prepustením by bola ohrozená odbornosť vyučovania, teda niektoré predmety by nemal kto odborne vyučovať. Taktiež rozhodovalo aj ľudské hľadisko. Zamestnankyne s rovnakou aprobáciou boli závislé na jedinom plate (sú vdovy), pričom žalobkyňa pracovala u žalovaného spolu s manželom a okrem platu poberali aj iné dôchodkové zabezpečenie. Na základe vyššie uvedeného žalovaný považuje nárok žalobkyne uplatnený v predmetnom súdnom konaní za neopodstatnený a žiada súd, aby po zistení skutkového stavu prejednávanej veci žalobu žalobkyne zo dňa 23.04.2019 v celom rozsahu zamietol.

5. Žalobkyňa vo vyjadrení došlom súdu dňa 1.03.2021 uviedla, že k námietkam žalovaného uvádza, že tieto považuje za neopodstatnené a že ich neopodstatnenosť vyplýva už zo skutkových a právnych tvrdení obsiahnutých v podanej žalobe a z listinných dôkazov pripojených žalobkyňou k podanej žalobe. K prvej námietke žalobkyňa uvádza, že táto nemá absolútne žiadne opodstatnenie, keď je zrejmé, že predmetom sporu v tejto veci je určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou, danou žalobkyni zo strany žalovaného jeho listom zn. Z. zo dňa 21.11.2018, podľa ktorej výpovede sa mal pracovný pomer žalobkyne u žalovaného skončiť uplynutím výpovednej doby ku dňu 28.2.2019, čo znamená, že prekluzívna (nie premlčacia) lehota na uplatnenie nároku na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru touto výpoveďou v zmysle § 77 v spojení s § 36 Zák. práce začala plynúť dňom 1.3.2019 a uplynula dňom 30.4.2019. Keďže žalobkyňa podala predmetnú žalobu na súd dňa 25.4.2019, tak nepochabne tak urobila v rámci lehoty na uplatnenie takéhoto nároku, vyplývajúcej z § 77 Zák. práce, a preto tvrdenie žalovaného, že „došlo k premlčaniu nároku dňa 31.1.2019", nemôže mať žiadne opodstatnenie. Žalovaný takéto svoje tvrdenie celkom neopodstatnene a v úplnom rozpore so

skutočným stavom veci odvodzuje od predchádzajúcej výpovede, ktorú dal žalobkyni jeho listom zn. Z. zo dňa 11.7.2018, doručeným žalobkyni dňa 2.8.2018. Žalobkyňa k tejto predchádzajúcej výpovedi, ktorú jej dal žalovaný, už v podanej žalobe uviedla, že ešte pred jej doručením žalobkyňa doručila žalovanému potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, podľa ktorého bola neschopná práce od 6.7.2018, pričom žalovaný toto potvrdenie prevzal dňa 13.7.2018, z čoho bolo zrejmé, že žalovaný takúto výpoveď dal žalobkyni v rozpore so zákazom výpovede podľa § 64 ods. 1 písm. a) Zák. práce. Ku skončeniu dočasnej pracovnej neschopnosti u žalobkyne došlo potom 26.8.2018, následne v dňoch 27.8.2018 - 3.9.2018 žalobkyňa čerpala riadnu dovolenku, v dňoch 3.9.2018 a 4.9.2018 absolvovala lekárske vyšetrenia a od 5.9.2018 bola opätovne uznaná práceneschopnou a tento stav trval do 1.11.2018. Potom dňom 2.11.2018 žalobkyňa nastúpila do práce a žalovaný potom následne, po skončení jej práceneschopnosti a nástupe do práce, začal opätovne podnikať kroky ku skončeniu pracovného pomeru a zopakoval predošlý postup, ktorý bol zavŕšený listom žalovaného zn. Z. zo dňa 21.11.2018. obsahujúcim skončenie pracovného pomeru výpoveďou z tých istých dôvodov, ako v predošlej výpovedi danej žalobkyni v rozpore so zákazom výpovede v čase jej pracovnej neschopnosti a zároveň obsahujúcim konštatovanie, že výpovedná doba v zmysle § 62 ods. 3 písm. b) Zák. práce je trojmesačná a začne plynúť dňom 1.12.2018 a uplynie ku dňu 28.2.2019. Táto výpoveď bola žalobkyni doručená osobne (na pracovisku) dňa 21.11.2018. Žalobkyňa k tejto výpovedi potom svojím listom zo dňa 15.2.2019 v súlade s ustanovením § 79 ods. 1 Zák. práce oznámila žalovanému, že túto výpoveď považuje za neplatnú a trvá na tom, aby ju žalovaný naďalej zamestnával podľa pracovnej zmluvy uzavretej dňa 2.9.2004, pričom tento list žalobkyne bol doručený žalovanému dňa 18.2.2019 a žalovaný naň odpovedal jeho listom zn. Z..XXXX/XX-X zo dňa 20.2.2019, v ktorom oznámil žalobkyni, že jej stanovisko berie na vedomie, ale sa s ním nestotožňuje a neprehodnotil vlastné stanovisko. Zo súhrnu týchto skutočností, na ktoré žalobkyňa poukázala už v podanej žalobe, je potom celkom nepochybné, že žalovaný sám uznal, že skoršou výpoveďou doručenou žalobkyni v rozpore s ustanovením § 64 ods. 1 písm. a) Zák. práce, nemohlo dôjsť ku skončeniu pracovného pomeru, žalobkyňu po skončení pracovnej neschopnosti a jej nástupu do práce od 2.11.2018 ďalej zamestnával, vyplácal jej mzdu za prácu určenú platovým dekrétom z 10.9.2018, čím nepochybne svojím vlastným konaním uznal nezákonnosť skoršej výpovede a takýto svoj prejav napokon zavŕšil opätovným daním výpovede žalobkyni zo dňa 21.11.2018, teda tej, ktorá je predmetom sporu v tejto veci. Z týchto dôvodov sú tvrdenia žalovaného o premlčaní uplatneného nároku z neplatného skončenia pracovného pomeru nielen právne nesprávne, ale aj celkom neopodstatnené. Rovnako nesprávne je aj podporné tvrdenie žalovaného k tejto prvej námietke o tom, že žalobkyňa neoznámila žalovanému po doručení výpovede (žalovaný má zrejme na mysli výpoveď, ktorá je predmetom sporu v tejto veci), že trvá na tom, aby ju naďalej zamestnával. Žalobkyňa po tom, čo jej bola dňa 21.11.2018 doručená výpoveď obsiahnutá v liste žalovaného zn. Z. zo dňa 21.11.2018, oznámila žalovanému v súlade s ustanovením § 79 ods. 1 Zák. práce, že túto výpoveď považuje za neplatnú a trvá na tom, aby ju žalovaný naďalej zamestnával, pričom takýto list žalobkyne bol doručený žalovanému 18.2.2019 a žalovaný naň aj odpovedal jeho listom zn. Z..XXXX/XX-X zo dňa 20.2.2019 a žalobkyňa tieto listinné dôkazy pripojila už k podanej žalobe, a preto tvrdenie žalovaného vo vyjadrení k žalobe, že žalobkyňa mu neoznámila po doručení výpovede, že trvá na tom, aby ju naďalej zamestnával, nie je vôbec pravdivé a opodstatnené. Preto prvá námietka žalovaného v celom rozsahu nie je správna. K druhej námietke žalobkyňa uvádza, že ani túto nepovažuje za opodstatnenú. Žalobkyňa v podanej žalobe netvrdí ako dôvod neplatnosti výpovede tú skutočnosť, že žalovaný neponúkol žalobkyni rovnaký druh práce, ako vykonávala. Žalobkyňa k tejto veci v podanej žalobe poukázala na celkový postup žalovaného pred podaním predmetnej výpovede žalobkyni a uviedla, že tvrdený dôvod neplatnosti tejto výpovede spočívajúci v nedodržaní postupu zamestnávateľa z hľadiska naplnenia hmotnoprávnej podmienky výpovede podľa § 63 ods. 2 Zák. práce, je daný tým, že pracovné miesta, ktoré žalovaný ponúkol žalobkyni listom zo dňa 7.11.2018, nemožno považovať za prácu vhodnú pre žalobkyňu aj z toho dôvodu, že žalovaný mal možnosť žalobkyňu ďalej zamestnávať v rovnakom druhu práce a v rovnakom mieste, ako žalobkyňa do tej doby sústavne pracovala. Konkrétne skutočnosti preukazujúce takýto postup žalovaného sú uvedené už v podanej žalobe a vyplývajú tiež z vyjadrenia 2. Základnej organizácie D. Š. P. zo dňa 2.7.2018, ktoré žalobkyňa ako listinný dôkaz k žalobe pripojila. Z toho je zrejmé, že hoci žalovaný mal možnosť ponúknuť žalobkyni pre ňu vhodnú prácu v mieste dohodnutom ako miesto výkonu práce, tak napriek tomu zjavne účelovo ponúkol žalobkyni pre ňu absolútne nevhodnú prácu (majster odbornej výchovy strojárskeho zamerania, majster odbornej výchovy elektro zamerania, kuchár, údržbár), kedy musel vedieť, že na takúto prácu žalobkyňa s jej kvalifikáciou a dlhoročnou praxou (učiteľ slovenského jazyka a literatúry a dejepisu) nemôže prejsť a že nejde o prácu pre žalobkyňu vhodnú. Z ustanovenia § 63 ods. 2 písm. b) Zák. práce pritom výslovne vyplýva, že hmotnoprávnou podmienkou platnosti výpovede danej zamestnancovi zo strany zamestnávateľa z dôvodu nadbytočnosti

zamestnanca, je to, že zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce, alebo sa podrobiť predchádzajúcej príprave na túto inú prácu. Preto ani táto druhá námietka žalovaného nemôže byť opodstatnená. K tretej námietke žalobkyňa uvádza, že už zo skutočností tvrdených v podanej žalobe a vyplývajúcich z listinných dôkazov pripojených k žalobe je zrejmé, že ani táto námietka žalovaného nie je správna. Z ustanovenia § 240 ods. 9 Zák. práce vyplýva jednak to, že zamestnávateľ môže dať členovi príslušného odborového orgánu výpoveď len s predchádzajúcim súhlasom takéhoto odborového orgánu, že za takýto predchádzajúci súhlas sa považuje aj to, ak zástupcovia takéhoto odborového orgánu písomne neodmietli udeliť zamestnávateľovi súhlas do 15 dní odo dňa, keď o to zamestnávateľ požiadal a že zamestnávateľ môže použiť predchádzajúci súhlas len v lehote dvoch mesiacov od jeho udelenia. Z ustanovenia § 240 ods. 10 Zák. práce vyplýva, že ak zástupcovia zamestnancov odmietli udeliť súhlas podľa odseku 9, je výpoveď zo strany zamestnávateľa z tohto dôvodu neplatná a že ak sú ostatné podmienky výpovede splnené a súd v spore podľa § 77 zistí, že od zamestnávateľa nemôže spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával, je výpoveď platná. V tejto veci je nesporné, že žalovaný ešte pred daním skoršej výpovede žalobkyni obsiahnutej v liste žalovaného zn. Z.Š. zo dňa 11.7.2018 požiadal o predchádzajúci súhlas s výpoveďou odborový orgán 2. Základnej organizácie D. Š. P., ktorého členom a podpredsedníčkou žalobkyňa bola, pričom táto odborová organizácia túto žiadosť prerokovala a písomným vyjadrením zo dňa 2.7.2018 oznámila žalovanému, že súhlas s výpoveďou neudeľuje a rovnako je nesporné, že pred daním následnej výpovede žalobkyni obsiahnutej v liste žalovaného zn. Z. zo dňa 21.11.2018 (ktorá je predmetom sporu v tejto veci) žalovaný už príslušný odborový orgán o takýto predchádzajúci súhlas s výpoveďou nepožiadal. Z toho potom plynie jediný možný právny záver, že žalovaný dal žalobkyni predmetnú výpoveď v rozpore s ustanovením § 240 ods. 9 Zák. práce bez predchádzajúceho súhlasu odborového orgánu, ktorého členom a podpredsedníčkou žalobkyňa v čase podania takejto výpovede zo strany žalovaného bola. Úvaha o tom, ako by príslušný odborový orgán s takouto žiadosťou v prípade jej podania zo strany žalovaného ako zamestnávateľa pred výpoveďou danou žalobkyni naložil a či by rovnako, ako pri predošlej výpovedi nezákonnej z iných dôvodov odmietol takýto súhlas udeliť, je bez právneho významu. Skutočnosťou je, že žalovaný pred daním výpovede žalobkyni, ktorá je predmetom sporu v tejto veci, vôbec príslušný odborový orgán o takýto predchádzajúci súhlas v zmysle § 240 ods. 9 Zák. práce nepožiadal a k podaniu výpovede tak pristúpil bez takéhoto predchádzajúceho súhlasu a vôbec akéhokoľvek vyjadrenia odborového orgánu, čo zakladá samostatný dôvod neplatnosti tejto výpovede. Odmietnutie udelenia súhlasu príslušným odborovým orgánom vo vzťahu k predošlej výpovedi zo dňa 11.7.2018 nemá potom pre posúdenie platnosti výpovede, ktorá je predmetom sporu v tejto veci z hľadiska ustanovenia § 240 ods. 10 Zák. práce, žiaden právny význam. Preto ani táto tretia námietka žalovaného proti dôvodnosti uplatneného nároku žalobkyne nemá žiadne opodstatnenie. Na základe uvedených skutočností žalobkyňa na podanej žalobe v celom rozsahu trvá.

6. Žalovaný v podaní došlom súdu dňa 05.05.2021 uviedol, že žalovaný po oboznámení sa s obsahom stanoviska žalobkyne trvá na svojom podaní zo dňa 20.01.2021 a žiada súd, aby po zistení skutkového stavu prejedávanej veci žalobu žalobkyne zo dňa 23.04.2019 v celom rozsahu zamietol. K doplneniu skutkových okolností vo veci, najmä k dôvodu, pre ktorý práve žalobca dostal výpoveď z pracovného pomeru, žalovaný uviedol: Riaditeľ školy je vo svojej pedagogickej práci nútený robiť aj nepopulárne kroky. Veľakrát sa ocitne v nepríjemnej situácii, keď musí riešiť problémy spojené s prepúšťaním pracovníkov. V záujme riaditeľa školy nie je prepúšťať zamestnancov, práve naopak, prijímať do kolektívu nových pracovníkov. Z. P. Š. Z. vznikla spojením dvoch subjektov - Z. P. Š. T. X, N. D. N. a Z. P. Š. M. F., N. D. N., ktorá bola vyradená zo siete škôl. Obe školy prešli náročnou a zložitou racionalizáciou, počas ktorej museli kolektív opustiť viacerí pedagogickí aj nepedagogickí zamestnanci z dôvodu poklesu žiakov a následného nedostatku vyučovacích hodín. Táto racionalizácia sa týkala zamestnancov pochádzajúcich zo Z. P. T. X, ale aj zo Z. P. Š. M. F.. Kritériom pre výber zamestnancov, ktorí mali byť prepustení z nadbytočnosti, bola v prvom rade kvalifikovanosť v danom vyštudovanom odbore, odborné vedomosti a pedagogická prax. Dôležitým faktorom bola ja mimoškolská práca a ochota pracovať so študentmi aj mimo povinného úväzku. Zároveň sa prihliadlo aj na sociálne otázky. Váhu jednotlivých kritérií posudzovalo predchádzajúce vedenie pod vedením L.. M. P., ktorý rozhodoval o výbere prepúšťaných zamestnancov spoločne so zástupcami pre teoretické vyučovanie. V školskom roku 2017 bola z predmetovej komisie pre všeobecnovzdelávacie predmety (slovenský jazyk a literatúra, občianska náuka, dejepis, etická a náboženská výchova) prepustená O.. C. Z.S. s aprobáciou slovenský jazyk a dejepis (34 rokov praxe) pôvodne z organizačnej zložky Z.Á. P. Š. T.. Mala manžela, ktorý pracoval. A. Z. si po prepustení ihneď našla zamestnanie na strednej škole v blízkosti svojho bydliska.

V školskom roku 2018 bola z predmetovej komisie pre všeobecnovzdelávacie predmety prepustená z organizačných dôvodov A.. Z. C. s aprobáciou slovenský jazyk a literatúra a ruský jazyk (36 rokov praxe) z organizačnej zložky Z. P. Š. M. F.. Predpokladajú, že rozhodujúcim kritériom pri rozhodovaní o prepustení pani C., bol pokles záujmu žiakov o ruský jazyk. Druhým faktorom bola skutočnosť, že bola bezdetná. Pani A.. C. si po prepustení našla prácu vo svojom odbore na strednej škole v Trenčíne. V školskom roku 2018 bola z predmetovej komisie pre všeobecnovzdelávacie predmety prepustená z organizačných dôvodov O.. V. M. s aprobáciou slovenský jazyk a literatúra - dejepis. V uvedenom školskom roku 2019 si mohlo vedenie školy zvoliť medzi nasledovnými zamestnancami: O.. V. M., vydatá, manžel pracujúci a poberajúci výsluhový dôchodok ako bývalý príslušník ozbrojených síl. Deti zaopatrené, O.. O. Z., živiteľ rodiny, dve maloleté deti, partnerka na MD, O.. M. M., vdova, zaopatrené deti, A.. I.U. O., vdova, zaopatrené deti, A.. Z. I., vydatá, zaopatrené deti. Žalovaný sa len môže domnievať, aké kritéria zvolilo predchádzajúce vedenie žalovaného, ale z pohľadu viacerých kritérií: 1/ kritérium: aprobácia: Z uvedených pedagogických zamestnancov má najužšiu odbornú aprobáciu SJL/ DEJ na vyučovanie všeobecnovzdelávacích predmetov na Z. P. Š. A. O.. V. M. pani O.. M. M. mala rovnakú aprobáciu ako pani M., ale rozšírenú o vyučovanie etickej výchovy, ktorej vyučovanie je povinné v prvom aj druhom ročníku vo všetkých študijných aj učebných odboroch. Vedenie nemohlo uvoľniť z pracovného pomeru spomínanú učiteľku, lebo by nebolo zabezpečené kvalifikované odučenie hodín etickej výchovy. A.. O. mala odlišnú odbornú kvalifikáciu - aprobáciu SJL/OBN, ktorou zabezpečovala vyučovanie predmetu slovenský jazyk a literatúra a občianska náuka. Ostatní učitelia mali širšie využitie pre kvalifikované a odborné vyučovanie všeobecnovzdelávacích predmetov na škole. A. A.. Z. I. má aprobáciu na tri predmety TSV/RUJ/NEJ a v tom čase si rozširovala kvalifikáciu o ďalší premet slovenský jazyk a literatúra. Jej kvalifikácia a odbornosť je pre strednú školu vysoko využiteľná a nepostrádateľná. Z predchádzajúcich uvedených faktov vyplýva, že vedenie sa v tom čase rozhodlo prepustiť zamestnanca, ktorý bude čo najmenej chýbať v edukačnom procese so zvolenou aprobáciou. 2/kritérium: odborná pedagogická prax: Z uvedenej tabuľky vyplýva, že najmenej pedagogickej praxe mal O.. O. Z. a po ňom pani O.. V. M.. Pán O.. O. Z. mal väčšiu časť svojho záväzku anglický jazyk. Doplnkovo učil predmet slovenský jazyk a literatúra. Preto bolo nemysliteľné prepustiť učiteľa anglického jazyka. Predmet anglický jazyk vzhľadom na rozsah hodín by v prípade prepustenia pána Z., nebol odborne odučený. Počet vyučovacích hodín anglického jazyka bolo viac ako boli kvalifikovaní učitelia schopní odborne zvládnuť. Ostatní učitelia uvedení v tabuľke majú dlhoročnú pedagogickú prax a skúsenosti nadobudnuté prevažne na stredných školách. 3/ Sociálne kritérium: Domnievame sa, že predchádzajúce vedenie bralo ohľad aj na sociálne aj rodinné kritérium, pričom zohľadnilo fakt, že pani O.. V. M. má zamestnaného manžela, ktorý okrem príjmu zo zamestnania poberá aj výsluhový dôchodok. Pán O.. O. Z. je živiteľom rodiny, otec dvoch maloletých detí, O.. M. M. je vdova, A.. O. je vdova. Počas pôsobenia na Strednej odbornej škole strojníckej učiteľky z bývalej SOŠ vyvíjali bohatú mimoškolskú činnosť. Realizovali spoločne relácie k jednotlivých významným udalostiam, imatrikulácie, slávnostné otvorenie a ukončenie školského roka s kultúrnym programom, pravidelne pracovali so študentmi a pripravovali ich v oblasti literárnej tvorby mladých, kde získavali ceny v súťažiach, realizovali tvorbu školského časopisu, olympiády, stužkovej slávnosti, pravidelné návštevy Divadla A. Bagara v Nitre, odborné prednášky v spolupráci s lekármi, so psychológmi, s pracovníkmi Matice slovenskej nad rámec svojich pracovných povinností. O.. M. M. - pracovala a pracuje na škole ako koordinátorka primárnej prevencie šikanovania, drogových závislostí a iných sociálno-patologických javov. Pod jej vedením študenti absolvovali množstvo zaujímavých podujatí. Pravidelne pripravuje študentov na olympiády a súťaže a úspešne reprezentuje strednú školu, úzko spolupracuje s mestom Bánovce nad Bebravou v rámci prezentácie našej školy so študentmi. A.. O. O. - pracovala a pracuje ako koordinátorka pre ľudské práva na škole, pravidelne pripravuje študentov na súťaže a olympiády v danom smere a podieľa sa na tvorbe školského časopisu. A.. Z. I. - pracovala a pracuje ako koordinátorka výchovy manželstva a rodičovstva, vedie kroniku školy, podieľala sa na tvorbe školského časopisu, pravidelne realizuje školské a mimoškolské aktivity športového zamerania. Všetci prepustení zamestnanci z uvedenej predmetovej komisie z organizačných dôvodov si našli ihneď zamestnanie na iných školách na základe svojich dlhoročných skúseností. Uvedení zamestnanci dostali výborné odporúčania od bývalého vedenia a na základe svojej kvalitnej pedagogickej praxe nemali problém okamžite sa zamestnať. Podľa Základné zásady čl. 2 zamestnávateľ má právo na slobodný výber zamestnancov v potrebnom počte a štruktúre a určovať podmienky a spôsob uplatnia tohto práva, ak tento zákona alebo Ústav neustanovuje inak. Vzhľadom na vyššie uvedené si žalovaný dovoľuje súdu navrhnúť, aby žalobu žalobkyne zo dňa 23.04.2019 v celom rozsahu zamietol.

7. Žalobkyňa na nariadenom pojednávaní vypovedala, že bola členkou odborovej organizácie - 2. Základnej organizácie D. Š. P. A. Z. P. Š.G. M. F., N. D. N., A. Y. Č.. XX (X. R. D.). Predsedom tejto organizácie bol L.. O. M., jej manžel. Organizácia mala v roku 2018 deväť členov. Po skončení pracovného pomeru so žalovaným bola zamestnaná od 01.03.2019 do 31.01.2021. V období 01.03.2019 do 31.07.2021 nebola práceneschopná, nepoberala OČR ani pandemickú OČR. K rozhodnutiu, že viac nechce pre žalovaného po skončení pracovného pomeru pracovať dospela, keď vyvrcholila koronová kríza, bolo to na jar 2020. Nemá vedomosť o tom, či okrem tých voľných pracovných miest, ktoré je boli písomne ponúknuté mal zamestnávateľ (žalovaný) ešte k dispozícii miesta, ktoré jej ponúknuté neboli. Nebolo jej vysvetlené, prečo práve ona sa stala nadbytočnou v súvislosti s organizačnou zmenou, a nevie o žiadnych kritériách ktoré boli relevantné, alebo vypracované. Myslí si, že mali predtým so žalovaným, resp. vedením školy veľmi dobré, priateľské osobné vzťahy, aj sa navštevovali. Až do situácie kedy sa p. M. stala riaditeľkou školy. Keď sa začalo rozhodovať o novom riaditeľovi to začala pociťovať - vyhýbala sa jej nedvíhala jej telefón. Ona nechcela byť riaditeľkou. Myslí si, že aj s manželom boli podmienkou, aby sa stala riaditeľkou. Bolo nutné uvoľniť miesto pre iných učiteľov. Myslí si, že problémom pre ktorý prišla o prácu a vzápätí aj manžel bolo to, že bol poberateľom výsluhového dôchodku. Ich práca bola vedľajšia, bolo to že sme inak zabezpečení o to sa protistrana opierala.

8. Žalovaný v zastúpení L.. R. M. - riaditeľka Z. P. Š. Z. S. N. D. N. na nariadenom pojednávaní vypovedala, že by chcela objasniť situáciu. Na ich strednej škole pôsobí päť odborových organizácii, v súčasnosti vznikla šiesta. Uvedené organizácie sú podľa jej názoru založené účelovo. A poväčšine sú tvorené troma členmi. Ako riaditeľ musí o všetkých právnych krokoch jednať, so všetkými organizáciami a to je veľmi náročné. Často sa stáva, že informácie prejednané s odborovými organizáciami sa nedostanú k jednotlivým členom resp. jednotlivým zamestnancom pedagogického zboru. K organizačnej zmene každej SŠ - keď sa prepúšťa, tak riaditeľ musí postupovať v súlade s organizačnou zmenou, ktorú schvaľuje predseda Trenčianskeho samosprávneho kraja (TSK). Pri prepúšťaní O.. M. bola riadne schválená organizačná zmena a bývalý pán riaditeľ prejednal túto organizačnú zmenu so všetkými odborovými organizáciami, nakoľko do dnešného dňa nevieme koľko má jednotlivá organizácia členov - kto do koho patrí. Výpoveď p. M. bola riadne prejednaná odborovou organizáciu. Dostali nesúhlas a po zmenách riaditeľa - nastala zmena riaditeľa po mesiaci to položil a TSK ju poveril riadením tejto školy. Nikdy nemala ambície stať sa riaditeľkou tejto školy, ani nebola na žiadne výberové konanie prihlásená. Keď bola 1.11.2018 poverená riadením školy, dokončila právny úkon, ktorý uskutočnil bývalý riaditeľ L.. P. v júni 2018. Nakoľko nedokázal doručiť výpoveď pani žalobkyni. Bola nútená dať výpoveď ona, pretože od júna 2018 do novembra 2018 nebola žiadna iná organizačná zmena, ktorá musela byť prejednaná s odborovými organizáciami. Školy prerokúvajú s odborovou organizáciou jedine organizačné zmeny, ktoré sú schválené pre SOŠ. V tom čase sa nič neudialo. Pretože do dnešného dňa nebol od žiadnej odborovej organizácie udelený súhlas predpokladali, že predseda odborovej organizácie - 2. Základnej organizácie D. Š. P., ktorej predsedom bol manžel p. M. očakávali opäť nesúhlas. Z dôvodu právnej istoty postupovali podľa . . Odborový orgán nikdy nedal súhlas keď išlo o výpoveď - ak išlo o člena odborovej organizácie. Má za to, že aj tento krát by dostali nesúhlas a ona ako štatutárny zástupca je povinná prerokovávať každú zmenu organizačnej štruktúry schválený TSK. Od jún 2018 do novembra 2018 nedošla žiadna zmena. U nich v škole to funguje tak, že organizačné zmeny nastávajú k novému školskému roku podľa počtu žiakov ktoré sa prijmú do 1. ročníka. Buď sa zníži alebo zvýši počet žiakov. Počas roka sa zmeny nerobia. Každá zmena bola prerokovaná s odborovou organizáciu. Žalobkyni dňa 07.11.2018 ponúkli všetky voľné pracovné miesta, ktoré mali k dispozícii. Vždy zamestnancom ponúkajú všetky voľné pracovné miesta, aj keď nemajú na to vhodnú kvalifikáciu. Myslí si, že L.. P. pri výbere nadbytočného zamestnanca prihliadal na odbornosť a aprobáciu a z preštudovania tohto spisu jej vyplýva, že rozhodoval medzi O.. M. V. M.. Obidve učiteľky boli odborne zdatné až M. mala okrem SJ, dejepis mala aj etickú a M. to vedela pokryť v 1. a 2. ročníku št. odborov a 1 ročníku št. odborov. Za výpoveďou žalobkyne nebolo nič osobné. Od spojenia v roku 2016 do dnešného dňa bolo prepustených cca 50 pracovníkov ich školy. K ďalšej organizačnej zmene po roku 2018 došlo v júni 2019, kedy sa robili nové organizačné zmeny.

9. Súd sa oboznámil s podaniami strán sporu spolu s prílohami, výsluchom žalobkyne, výsluchom žalovanej na nariadenom pojednávaní, pričom zistil nasledovný skutkový stav veci:

10. Dňa 02.09.2004 medzi žalobkyňou ako zamestnancom a predchodcom žalovaného (Z. P. X. M. F. N. D. N.) ako zamestnávateľom bola uzatvorená pracovná zmluva, podľa ktorej bola žalobkyňa prijatá do pracovného pomeru dňom 02.09.2004 na dohodnutý druh práce učiteľ. Pracovný pomer podľa tejto

pracovnej zmluvy bol pôvodne dohodnutý na dobu určitú do 30.6.2005 a táto pracovná zmluva bola postupne zmenená dohodou o zmene obsahu pracovnej zmluvy zo dňa 30.6.2005, ktorou sa pracovný pomer predĺžil opäť na dobu určitú do 30.6.2006 a dohodou o zmene obsahu pracovnej zmluvy zo dňa 28.6.2006, ktorou sa dojednala zmena pracovného pomeru na dobu neurčitú.

11. Žalovaný v zastúpení vtedajšieho riaditeľa Z. P. Š. Z. L.. M. P. dňa 10.07.2018 vydal s cieľom zefektívniť prácu z dôvodov poklesu počtu žiakov hlásiacich na štúdium do Strednej odbornej školy strojníckej pre školský rok 2018/2019 „Rozhodnutie č. X/XXXX o organizačnej zmene“, na základe ktorej dochádza s účinnosťou od 01.08.2018 k zmene v organizačnej štruktúre Strednej odbornej školy strojníckej nasledovne: Na úseku výchovy a vzdelávania: zrušenie 5,6 funkčného miesta učiteľa, zrušenie funkčného miesta skladník-správca majetku, vytvorenie 1 funkčného miesta majster odbornej výchovy so zameraním na strojárstvo, vytvorenie 0,5 funkčného miesta majster odbornej výchovy so zameraním elektro, Na úseku TEČ: zrušenie 0,27 funkčného miesta kurič, Na úseku školského stravovania: zrušenie 0,5 funkčného miesta vodič-manipulačný robotník.

12. Žalovaný listom označeným ako „Ponuka pracovného miesta“ zo dňa 20.06.2018 ktorý bol žalobkyni doručený dňa 25.06.2018 oznámil žalobkyni, že vzhľadom na zmenu organizačnej štruktúry, ktorej platnosť nastane dňa 01.08.2018, na základe ktorej dôjde k níženiu počtu zamestnancov, sa ruší jej pracovné miesto a ponúkol jej pracovnú pozíciu: majster odbornej výchovy strojárskeho zamerania, majster odbornej výchovy elektro zamerania na polovičný úväzok, kuchár, údržbár. Zároveň žalobkyňu vyzval, aby sa v lehote 7 kalendárnych dní od prevzatia tejto ponuky písomne vyjadrila, či prijme niektoré z uvedených pracovných miest. Ak sa v uvedenom termíne nevyjadrí, považujú ponuku za odmietnutú. Žalobkyňa ponuku neprijala.

13. Žalovaná dňa 18.06.2018 (prevzaté odb. org. dňa 19.06.2018) podala „Žiadosť o prerokovanie výpovede a udelenie predchádzajúceho súhlasu“ 2. ZO D. na prerokovanie výpovedí zamestnancom a členom odborovej organizácie - L.. O. M. a L.. V. M. z dôvodu nadbytočnosti podľa odseku 1, písmena b) .

14. Žalovaný dňa 03.07.2018 prevzal od 2. ZO D. Vyjadrenie k výpovedi člena výboru 2. ZO D. O.. V. M. (podpredsedníčka odb. org.) a súhlas s výpoveďou neudelili.

15. Dňa 02.08.2018 žalovaný doručil žalobkyni „Skončenie pracovného pomeru výpoveďou“ zo dňa 11.07.2018 podľa z dôvodu nadbytočnosti (na základe písomného rozhodnutia riaditeľa č. 2/2018 o organizačnej zmene) s poukazom na znížený celkový počet školených žiakov v školskom roku 2018/2019 a zníženým počtom finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu na financovanie školy. Vo výpovedi uviedli, že výpovedná doba je trojmesačná, začne žalobkyni plynúť dňa 01.08.2018 a skončí dňa 31.10.2018.

16. Žalovaný dňa 13.07.2018 prevzal potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti žalobkyne, podľa ktorého bola práceneschopná od 06.07.2018.

17. Žalobkyňa listom zo dňa 22.10.2018 oznámila žalovanému, že výpoveď považuje za neplatnú a trvá na ďalšom zamestnávaní. Následne bola žalobkyňa práceneschopná od 06.07.2018 do 26.08.2018, v dňoch od 27.08.2018 do 03.09.2018 žalobkyňa čerpala dovolenku, v dňoch 03.09.2018 a 04.09.2018 absolvovala lekárske vyšetrenie a od 05.09.2018 do 01.11.2018 bola práceneschopná. Do práce žalobkyňa nastúpila dňa 02.11.2018.

18. Žalovaný listom označeným ako „Ponuka pracovného miesta“ zo dňa 07.11.2018 ktorý bol žalobkyni doručený dňa 07.11.2018 oznámil žalobkyni, že vzhľadom na zmenu organizačnej štruktúry, ktorá platí od 01.08.2018, na základe ktorej došlo k níženiu počtu zamestnancov, sa zrušilo jej pracovné miesto a ponúkol jej inú pracovnú pozíciu: majster odbornej výchovy elektro zamerania na polovičný úväzok (14 hodín), učiteľ 40% úväzok (9 hodín týždenne), kuchár, údržbár, účtovník úväzok 46% (3,5 hod. denne). Zároveň žalobkyňu vyzval, aby sa v lehote 2 pracovných dní od prevzatia tejto ponuky písomne vyjadrila, či prijme niektoré z uvedených pracovných miest. Ak sa v uvedenom termíne nevyjadrí, považujú ponuku za odmietnutú. Žalobkyňa ponuku neprijala.

19. Dňa 21.11.2018 žalovaný osobne doručil žalobkyni „Skončenie pracovného pomeru výpoveďou“ zo dňa 21.11.2018 podľa z dôvodu nadbytočnosti (na základe písomného rozhodnutia riaditeľa č. X/XXXX o organizačnej zmene platnej od 01.08.2018) s poukazom na znížený celkový počet školených žiakov v školskom roku 2018/2019 a zníženým počtom finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu na financovanie školy. Vo výpovedi uviedli, že výpovedná doba je trojmesačná, začne žalobkyni plynúť dňa 01.12.2018 a skončí dňa 28.02.2019.

20. Žalobkyňa listom zo dňa 15.02.2019 (doručené žalovanému dňa 18.02.2019) oznámila žalovanému, že výpoveď považuje za neplatnú a trvá na ďalšom zamestnávaní.

21. Žalovaný listom zo dňa 20.02.2019 oznámil žalobkyni, že stanovisko žalobkyne berie na vedomie, nestotožňuje sa s ním a neprehodnotili vlastné stanovisko.

22. Žalobkyňa podala dňa 25.04.2019 žalobu na súd, v ktorej sa domáha určenia, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou danou žalobkyni zo strany žalovaného listom zo dňa 21.11.2018 je neplatné a žiada priznať náhradu mzdy.

23. Takto zistený skutkový stav súd posúdil podľa nasledovných ustanovení právnych predpisov:

24. Podľa , pracovný pomer možno skončiť a) dohodou, b) výpoveďou, c) okamžitým skončením, d) skončením v skúšobnej dobe.

25. Podľa , , , výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná. Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť. Ak zamestnávateľ dal zamestnancovi výpoveď podľa , nesmie počas dvoch mesiacov znovu utvoriť zrušené pracovné miesto a prijať po skončení pracovného pomeru na toto pracovné miesto iného zamestnanca.

26. Podľa , , , , , ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby. Výpovedná doba je najmenej jeden mesiac, ak tento zákon neustanovuje inak. Výpovedná doba zamestnanca, ktorému je daná výpoveď z dôvodov uvedených v alebo písm. b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, je najmenej a) dva mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej jeden rok a menej ako päť rokov, b) tri mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej päť rokov. Do doby trvania pracovného pomeru podľa odsekov 3 a 4 sa započítava aj doba trvania opakovane uzatvorených pracovných pomerov na určitú dobu u toho istého zamestnávateľa, ktoré na seba bezprostredne nadväzujú. Výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca, ak tento zákon neustanovuje inak.

27. Podľa , zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách a zamestnávateľ, ktorý je agentúrou dočasného zamestnávania, aj ak sa zamestnanec stane nadbytočným vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa pred uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu.

28. Podľa , zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak nejde o výpoveď z dôvodu nadbytočnosti zamestnanca vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa pred uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu, o výpoveď pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, iba vtedy, ak a) zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce, b) zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú

mu zamestnávateľ ponúkol v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce alebo sa podrobiť predchádzajúcej príprave na túto inú prácu.

29. Podľa , zamestnávateľ nesmie dať zamestnancovi výpoveď v ochrannej dobe, a to v dobe, keď je zamestnanec uznaný dočasne za práceneschopného pre chorobu alebo úraz, ak si túto neschopnosť úmyselne nevyvolal alebo nespôsobil pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok, a v dobe od podania návrhu na ústavné ošetrovanie alebo od nástupu na kúpeľnú liečbu až do dňa ich skončenia.

30. Podľa , výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak sú výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď zo strany zamestnávateľa do siedmych pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom a okamžité skončenie pracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedených lehotách nedôjde k prerokovaniu, platí, že k prerokovaniu došlo.

31. Podľa , zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou z dôvodov uvedených v ods. l písm. a) alebo písm. b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, patrí pri skončení pracovného pomeru odstupné najmenej v sume dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej päť rokov a menej ako desať rokov.

32. Podľa , neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

33. Podľa , ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru. Ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov zamestnancovi vôbec nepriznať. Náhrada mzdy môže byť priznaná najviac za čas 36 mesiacov.

34. Podľa , zamestnávateľ môže dať členovi príslušného odborového orgánu, členovi zamestnaneckej rady alebo zamestnaneckému dôverníkovi výpoveď alebo s nimi okamžite skončiť pracovný pomer len s predchádzajúcim súhlasom týchto zástupcov zamestnancov. Za predchádzajúci súhlas sa považuje aj, ak zástupcovia zamestnancov písomne neodmietli udeliť zamestnávateľovi súhlas do 15 dní odo dňa, keď o to zamestnávateľ požiadal. Zamestnávateľ môže použiť predchádzajúci súhlas len v lehote dvoch mesiacov od jeho udelenia.

35. Podľa , ak zástupcovia zamestnancov odmietli udeliť súhlas podľa odseku 9, je výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa z tohto dôvodu neplatné; ak sú ostatné podmienky výpovede alebo okamžitého skončenia pracovného pomeru splnené a súd v spore podľa zistí, že od zamestnávateľa nemôže spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával, je výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru platné.

36. Medzi stranami sporu bolo sporné prerokovanie výpovede z 21.11.2018 zo zástupcami zamestnancov. Pričom názor žalobcu je, že k prerokovaniu nedošlo, nakoľko každé prerokovanie sa musí týkať konkrétnej výpovede a predchádzajúce vyjadrenie zástupcov zamestnancov z 02.07.2018 sa

týkalo výpovede zo dňa 11.07.2018. Názor žalovaného je, že výpoveď bola prerokovaná zo zástupcami zamestnancov v júni 2018.

37. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že pre účely priznania náhrady mzdy je priemerná čistá mesačná mzda vo výške 891,16 Eur, ako si ju žalobca uplatnil v žalobe. Nesporné je aj to, že výpoveď

- skončenie pracovného pomeru listom zo dňa 11.07.2018 je neplatné z dôvodu, že bola daná počas práceneschopnosti žalobkyne. Čo sa týka výpovede listom zo dňa 21.11.2018, túto považuje žalovaný za neplatnú a v súvislosti s žiada, aby súd určil, že táto je platná. Žalobca ju považuje za doručenú a za neplatnú, ale to v súvislosti s nedodržaním postupnosti a absolútne uvádza, že sa nedá aplikovať nakoľko ten odkazuje na a poukazuje na to, že pri daní tejto druhej výpovede nebol vyzvaný zástupca zamestnancov na udelenie súhlasu.

38. Na základe vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, nakoľko výpoveď daná žalobkyne žalovaným listinou zo dňa 21.11.2018, ktorá je bola osobne doručená dňa 21.11.2018 je neplatná.

39. Súd predovšetkým obligatórne skúmal, či bola žaloba v zmysle podaná včas a to aj z dôvodu, že žalovaný vzniesol námietku premlčania uplatnenia nároku z neplatného skončenia pracovného pomeru, nakoľko ako uviedol v prípade skončenia pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 11.07.2018, ktoré žalobkyňa prevzala dňa 02.08.2018, došlo k premlčaniu nároku dňa 31.01.2019, a to s prihliadnutím na skutočnosť, že trojmesačná výpovedná doba začala plynúť dňa 01.09.2018, teda uplynula 30.11.2018, pričom neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou bolo možné uplatniť na súde najneskôr do 31.01.2019 a žaloba o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy bola súdu doručená dňa 23.04.2019. Predovšetkým súd uvádza, že žalobkyňa sa nedomáha určenia, že výpoveď daná jej listom zo dňa 11.07.2018, ktorá jej bola doručená dňa 02.08.2018 je neplatná a ani nárokov na priznanie mzdy z tohto úkonu žalovaného. Žalobkyňa žiada, aby súd určil že skončenie pracovného pomeru výpoveďou danou žalobkyni zo strany žalovaného listom zo dňa 21.11.2018 je neplatné a priznanie náhrady mzdy v súvislosti s touto výpoveďou. Žalovaný na pojednávaní dňa 03.11.2021 sám uviedol, že považuje skoršiu výpoveď zo dňa 11.07.2018 za neplatnú z dôvodu, že bola daná počas práceneschopnosti žalobkyne ( ) - táto skutočnosť bola pre obe strany nesporná. Zároveň treba zdôrazniť, že žalovaný dal žalobkyni druhú výpoveď zo dňa 21.11.2018 - doručená žalobkyni toho istého dňa, t.j. počas trvania výpovednej doby prvej výpovede, čím de facto žalovaný sám uznal, že skoršou výpoveďou doručenou žalobkyni v rozpore s ustanovením , nemohlo dôjsť ku skončeniu pracovného pomeru. Žalobkyňu po skončení pracovnej neschopnosti a jej nástupu do práce od 2.11.2018 ďalej zamestnával, vyplácal jej mzdu za prácu určenú platovým dekrétom z 10.9.2018, čím svojím vlastným konaním uznal nezákonnosť skoršej výpovede a takýto svoj prejav zavŕšil opätovným daním výpovede žalobkyni zo dňa 21.11.2018 (ktorá je predmetom tohto sporu). Z týchto dôvodov sú tvrdenia žalovaného o premlčaní uplatneného nároku z neplatného skončenia pracovného pomeru nesprávne a neopodstatnené. Žalobkyni bola výpoveď, ktorá je predmetom sporu doručená dňa 21.11.2018, výpovedná doba začala plynúť dňa 01.12.2018 a uplynula dňa 28.02.2019. Podľa neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. Žalobkyňa podala žalobu na súde dňa 25.04.2019. Súd teda konštatuje, že žaloba bola podaná v dvojmesačnej hmotnoprávnej prekluzívnej lehote. 40. Zo strany žalobkyne boli namietané viaceré dôvody neplatnosti výpovede, pričom súd vykonal dokazovanie vo vzťahu k všetkým dôvodom neplatnosti výpovede, avšak skutočnosťou, od ktorej súd odvodzuje neplatnosť výpovede, je nesplnenie hmotnoprávnej podmienky platnosti takejto výpovede vyplývajúcej z a v spojení s . Z týchto zákonných ustanovení vyplýva, že členovi príslušného odborového orgánu zamestnávateľ môže dať výpoveď len s predchádzajúcim súhlasom týchto zástupcov zamestnancov. Za predchádzajúci súhlas sa považuje aj, ak zástupcovia zamestnancov písomne neodmietli udeliť zamestnávateľovi súhlas do 15 dní odo dňa, keď o to zamestnávateľ požiadal, pričom zamestnávateľ môže použiť predchádzajúci súhlas len v lehote 2 mesiacov od jeho udelenia. Ak zástupcovia zamestnancov odmietli udeliť súhlas, tak výpoveď zo strany zamestnávateľa je z toho dôvodu neplatná. V tejto veci bolo jednoznačne preukázané, že vo vzťahu k žalobkyni, ktorá bola podpredsedníčkou a zároveň členom príslušného odborového orgánu 2. Základná organizácia D. Š. P. (X. R. D.), žalovaný požiadal o udelenie predchádzajúceho súhlasu k výpovedi (vzťahujúcom sa k skoršej výpovedi zo dňa 11.07.2018) listinou zo dňa 18.06.2018, pričom

žalovaný dňa 03.07.2018 prevzal od 2. ZO D. Vyjadrenie k výpovedi člena výboru 2. ZO D. O.. V. M. (podpredsedníčka odborovej organizácie) a súhlas s výpoveďou neudelil. Pred daním neskoršej výpovede zo dňa 21.11.2018, od ktorej je odvodzovaný uplatnený žalobný nárok žalobkyne, žalovaný o udelenie takéhoto predchádzajúceho súhlasu k výpovedi vôbec 2. ZO D. nepožiadal. Zároveň, ako bolo už vyššie uvedené, bolo jednoznačne preukázané, že na podklade žiadosti žalovaného o udelenie takéhoto súhlasu pred daním skoršej výpovede, bolo listom príslušného odborového orgánu zo dňa 2.7.2018 (doručené žalovanému 03.07.2018) žalovanému oznámené, že navrhovaná výpoveď pre žalobkyňu bola prerokovaná a že odborový orgán súhlas s výpoveďou neudeľuje. Je preukázané, že žalobkyňa bola členkou a zároveň podpredsedníčkou príslušného odborového orgánu a že teda v jej prípade nebolo podmienkou platnosti výpovede len jej predchádzajúce prerokovanie príslušným odborovým orgánom v zmysle , ale udelenie súhlasu takéhoto odborového orgánu k výpovedi v zmysle , k čomu vôbec nedošlo. Žalovaný o udelenie takéhoto súhlasu požiadal len vo vzťahu ku skoršej výpovedi zo dňa 11.07.2018, kedy príslušný odborový orgán takýto súhlas výslovne neudelil a vo vzťahu k neskoršej výpovedi zo dňa 21.11.2018 o udelenie takéhoto súhlasu vôbec nepožiadal. Z ustanovenia vyplýva, že ak by príslušný odborový orgán súhlas udelil, tak takýto predchádzajúci súhlas k výpovedi by mohol zamestnávateľ použiť len v lehote 2 mesiacov od jeho udelenia. Jednoznačne z tohto zákonného ustanovenia vyplýva, že ak pred daním skoršej výpovede zo dňa 11.7.2018 odborový orgán súhlas k výpovedi neudelil a žalovaný pred daním neskoršej výpovede zo dňa 21.11.2018 (s odstupom viac ako 4 mesiacov) vôbec príslušný odborový orgán o udelenie súhlasu k takejto výpovedi nepožiadal, tak postupoval v hrubom rozpore s ustanovením . Podľa je právny úkon, na ktorý neudelili predpísaný súhlas zástupcovia zamestnancov neplatný len ak to výslovne ustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis. Z ustanovenia , vyplýva, že výpoveď zo strany zamestnávateľa by bola neplatná vtedy, ak zástupcovia zamestnancov odmietli udeliť súhlas podľa odseku 9 a zároveň z tohto ustanovenia vyplýva oprávnenie súdu posúdiť za platnú aj takú výpoveď, ku ktorej nebol udelený súhlas zástupcov zamestnancov, vtedy ak v spore podľa zistí, že od zamestnávateľa nemožno spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Podľa žalobkyne je v tejto veci zrejmé, že žalovaný pred daním tej výpovede, ktorej sa týka uplatnený žalobný nárok podľa , a teda ktorá je predmetom tohto sporu, vôbec nepostupoval podľa a nepožiadal príslušný odborový orgán o udelenie súhlasu k takejto výpovedi, z čoho vyplýva, že súd ani nemôže vo vzťahu k takejto výpovedi v tomto spore zisťovať, či je možné alebo nie je možné od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával, keďže predmetom sporu v tejto veci podľa (s poukazom na znenie časť textu za bodkočiarkou ) nie je skoršia výpoveď, ku ktorej nebol súhlas udelený, ale výpoveď neskoršia, ku ktorej vôbec žalovaný pred jej daním žalobkyni o udelenie súhlasu príslušný odborový orgán nepožiadal. Postup žalovaného, ktorý pred daním skoršej výpovede požiadal o udelenie súhlasu k výpovedi príslušný odborový orgán, ktorý mu oznámil, že súhlas neudeľuje a pred daním neskoršej výpovede už vôbec príslušný odborový orgán žiadnym spôsobom ani neoslovil, nemožno potom považovať ani za prerokovanie výpovede so zástupcami zamestnancov v zmysle , ktoré by však navyše vo vzťahu k žalobkyni vzhľadom na jej členstvo v takomto odborovom orgáne nepostačovalo. Z týchto dôvodov ani poukaz žalovaného na uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu SR v tejto veci nemá žiadne opodstatnenie. Naopak v prípade zamestnanca, ktorý je členom odborového orgánu zákon stanovuje prísnejšie pravidlá a ak je limitovaná použiteľnosť predchádzajúceho súhlasu odborového orgánu s výpoveďou len do 2 mesiacov od jeho udelenia, tak podľa žalobkyne rovnako aj neudelenie súhlasu po uplynutí lehoty 2 mesiacov od jeho neudelenia už nemôže mať žiadnu relevanciu a ak sa zamestnávateľ opätovne rozhodne pristúpiť k daniu výpovede zamestnancovi po uplynutí takejto lehoty, tak je jeho povinnosťou opätovne odborový orgán o udelenie súhlasu požiadať a to o to viac, že ku skôr podanej výpovedi (aj keď z tých istých dôvodov) súhlas udelený výslovne nebol. Súd konštatuje, že táto hmotnoprávna podmienka platnosti výpovede splnená nebola a preto je posudzovaná výpoveď neplatná. Bez ohľadu na vyššie uvedenú neaplikovateľnosť postupu podľa časť textu za bodkočiarkou, súd poukazuje na to, že práve skutočnosťami vyplývajúcimi z listu 2. ZO D. zo dňa 2.7.2018, ktorým bolo žalovanému oznámené neudelenie súhlasu ku skoršej výpovedi, je vylúčené, aby nebolo možné od žalovaného požadovať, aby práve žalobkyňu naďalej zamestnával a teda bola by vylúčená platnosť tejto výpovede aj v prípade neudelenia súhlasu zo strany príslušného odborového orgánu, k čomu však z dôvodov už uvedených vo vzťahu k tej výpovedi, ktorá je predmetom uplatneného žalobného nároku, vôbec nedošlo. Súd pritom zdôrazňuje, že L.. R. M. - riaditeľka Z. P. Š. Z. S. N. D. N. na nariadenom pojednávaní uviedla že nakoľko do dnešného dňa nebol od žiadnej odborovej organizácie udelený súhlas predpokladali (predsedom odborovej organizácie - 2. ZO D. bol manžel p. M.), a očakávali opäť nesúhlas. Ako uviedla, odborový orgán nikdy nedal súhlas, keď išlo o výpoveď, ak išlo o člena odborovej

organizácie. Mali za to, že aj tento krát by dostali nesúhlas. Žalovaný tak sám uviedol, že odborovú organizáciu nepožiadali o udelenie súhlasu a to z dôvodu, že by ho nedostali. Žalovaný žiadosť o prerokovanie výpovede a udelenie predchádzajúceho súhlasu s daním výpovede žalobkyni v súvislosti s jej členstvom v odborovom orgáne nepredkladal vzhľadom k tomu, že mal za to, že takýto súhlas udelený nebude. Takéto konanie žalovaného je v hrubom rozpore s ich zákonnou povinnosťou ustanovenou v . Ako už bolo vyššie podrobne uvedené, na výpoveď zo dňa 21.11.2018 sa preto nemôže vzťahovať ustanovenie (za bodkočiarkou), nakoľko o súhlas v súvislosti s touto neskoršou výpoveďou žalovaný ani nepožiadal.

41. Žalobkyňa si uplatnila nárok na náhradu mzdy vo výške 891,16 Eur (priemerná čistá mesačná mzda), pričom žalovaný takto uplatnenú výšku nepoprel, naopak, táto skutočnosť bola pre obe strany nesporná, preto súd pre tento účel vychádzal z tejto sumy ako priemernej výšky náhrady mzdy. Žalobkyňa si nárok na náhradu mzdy uplatnila od 01.03.2019 (odo dňa nasledujúceho po uplynutí výpovednej doby, pričom oznámenie žalobkyne o tom že trvá na ďalšom zamestnávaní bolo žalovanému doručené dňa 18.02.2019) a do 31.07.2021 (nakoľko dňa 01.08.2021 bol žalobkyni priznaný starobný dôchodok). Súd preto priznal žalobkyni náhradu mzdy z titulu neplatného skončenia pracovného pomeru vo výške 25.843,64 Eur netto (t.j. 29 mesiacov x 891,16 Eur). Súd po zhodnotení všetkých okolností prípadu nezistil, že by nárok žalobkyne bol uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko ak sa niekto domáha svojho práva, nemôže ísť o konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, zvlášť za situácie, keď žalobkyňa ako zamestnanec je v pozícii slabšej strany a prvotné porušenie práva (neplatnú výpoveď) spôsobil sám zamestnávateľ. Z týchto dôvodov súd neuplatnil moderačné právo podľa a nevyhovel tak žiadosti žalovaného o nepriznanie mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov, prípadne jej zníženie.

42. O trovách konania súd rozhodol v súlade s , v spojitosti s tak, že úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100, %.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený ( ) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak ( ).