Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cob/12/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a členov senátu JUDr. Janky Kočišovej a JUDr. Slávky Maruščákovej v spore žalobcu: Moris Slovakia s.r.o., sídlo: Alejová č. 4, Košice, IČO: 36 214 574, zastúpený advokátom: JUDr. Milan Szőllőssy, sídlo: Mlynská č. 28, Košice, proti žalovanému: Generali Poisťovňa, a. s., sídlo: Lamačská cesta č. 3/A, Bratislava, IČO: 35 709 332, zastúpený advokátskou kanceláriou: SD LEGAL, s.r.o., sídlo: Žriedlová č. 3, Košice, IČO: 51 717 395, v konaní o zaplatenie 5.154,65 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 25.9.2018, sp.zn. 36Cb/69/2016-168 takto

rozhodol:

M e n í rozsudok tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 4.279,30 eur s 9,05 % úrokom z omeškania zo sumy 4.279,30 eur od 3.6.2015 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,00 eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

M e n í výrok o náhrade trov konania tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 66%.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie odvolaním napadnutým rozhodnutím žalobu v plnom rozsahu zamietol s tým, že žalobca je povinný nahradiť trovy konania žalovaného v plnom rozsahu.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 29.3.2016 domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 5.154,65 eur s príslušenstvom. Svoj nárok odôvodnil skutočnosťou, že ide o poistné plnenie (náhrada škody na poistenom motorovom vozidle), ktoré mal žalovaný uhradiť spoločnosti AZANETT DESIGN, s.r.o. podľa Poistnej zmluvy zo dňa 9.12.2013 z dôvodu vzniku škodovej udalosti pri dopravnej nehode dňa 2.2.2014. Žalobca uviedol, že predmetný nárok získal na základe postúpenia pohľadávky od spoločnosti AZANETT DESIGN s.r.o. podľa Zmluvy o postúpení zo dňa 16.3.2015. Žalobca uviedol, že predmetné pohľadávky predstavuje nárok na nevyplatené poistné plnenie, ktoré mu žalovaný nemal právo krátiť, pretože porušenie povinností vodiča nemalo žiadny vplyv na vznik poistnej udalosti, respektíve na zväčšenie rozsahu jej následkov. V rámci príslušenstva si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie úroku z omeškania a tiež si uplatnil právo na nahradenie trov konania.

3. Žalovaný sa k veci vyjadril tak, že navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť v plnom rozsahu. Svoje stanovisko odôvodnil tvrdením, že na zníženie poistného plnenia o 70% mal s ohľadom na okolnosti vzniku škody nárok jednak zo zákona a tiež aj na základe obsahu všeobecných poistných podmienok (ďalej VPP). Konkrétne žalovaný poukázal na obsah čl. XI ods. 14 VPP (možnosť znížiť poistné plnenie v prípade porušenia povinností uvedených v čl. XIV VPP), čl. XI. ods. 15 VPP (možnosť znížiť poistné plnenie v prípade nezotrvania na mieste nehody) a čl. XIV ods. 1 písm. g), podľa ktorého mal poistený povinnosť bezodkladne nahlásiť orgánom činným v trestnom konaní túto škodovú udalosť.

4. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil tento skutkový stav 5. Spoločnosť AZANETT DESIGN, s.r.o. ako poistník a žalovaný ako poisťovateľ uzavreli dňa 9.12.2013 Poistnú zmluvu, predmetom ktorého bolo havarijné poistenie vozidla AUDI A7Sportback s EČ: KE 701IX a to na dobu neurčitú. Tieto skutočnosti sú zrejmé zo žalobného návrhu, z citovanej zmluvy (č.l. 9 - 16 a 157 - 162) a sú nesporné.

5. Súčasťou uvedenej poistnej zmluvy sú Všeobecné poistné podmienky. V čl. XI. ods. 14 VPP je ustanovené, že poisťovateľ má možnosť znížiť poistné plnenie v prípade porušenia povinností uvedených v čl. XIV. VPP. V čl. XI. ods. 15 VPP je ustanovené, že poisťovateľ má možnosť znížiť poistné plnenie v prípade ak vodič nezotrval na mieste nehody. Článok XIV. VPP v ods. 1 písmeno g) obsahuje ustanovenia, že vodič má povinnosť bezodkladne nahlásiť orgánom činným v trestnom konaní túto škodovú udalosť. Tieto skutočnosti sú zrejmé z obsahu citovaných VPP (č.l. 12 - 16 a 159 - 162).

X. Zoltán N., nar. X.X.XXXX v U., dňa 2.2.2014 v čase o 17:53 hod. viedol osobné vozidlo Audi A7 EČ: KE XXXIX a na riadne vyznačenom prechode pre chodcov nedal prednosť chodkyni G. G., ktorá nárazom utrpela mnohopočetné zranenia, následkom ktorých zomrela. V. N. po tom ako zrazil chodkyňu, hoci mu nič nebránilo, na mieste nezotrval, neposkytol zranenej chodkyni potrebnú pomoc a z miesta činu ušiel. Rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. značka 3T/49/2014 v spojení s Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8To/122/2014 bol vodič V. N. uznaný za vinného zo spáchania trestných prečinov usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona a neposkytnutia pomoci podľa § 178 Tr. zákona. V. N., ktorý bol v čase dopravnej nehody štatutárnym orgánom (konateľom) poisteného AZANETT DESIGN, s.r.o. bol trestným súdom vyhodnotený ako vodič, ktorý neustále porušuje pravidlá cestnej premávky, pričom uložené pokuty za rýchlosť svedčia, že sa ako vodič nesprával disciplinovane. Za obdobie od 6.4.2010 do 21.7.2013 bola tomuto vodičovi celkovo 10-krát uložená poriadková pokuta za rýchlosť jazdy, pričom v skoršom období bol tomuto vodičovi uložený aj zákaz činnosti viesť motorové vozidlo. Tieto skutočnosti sú zrejmé z obsahu pripojeného trestného spisu Okresného súdu Košice II sp. značka 3T/49/2014 a ohľadom skutočnosti, že V. N. bol štatutárom spoločnosti AZANETT DESIGN s.r.o. z obchodného registra.

7. Poistené motorové vozidlo bolo pri dopravnej nehode uvedenej v ods. 5 poškodené a jeho opravu vykonal žalobca. Hodnota opravy bola vyúčtovaná faktúrou žalobcu č. 249403 zo dňa 16.4.2014 na sumu 7.797,57 eur (bez DPH). Z tejto sumy žalovaný uhradil čiastku vo výške 2.209,13 eur. Tieto skutočnosti sú zrejmé zo žalobného návrhu a sú nesporné.

8. Žalobca ako postupník a spoločnosť AZANETT DESIGN s.r.o. ako postupca uzavreli dňa 16.3.2015 Zmluvu o postúpení pohľadávky, na základe ktorej bolo postúpenie pohľadávky uplatnenej v tomto konaní na postupníka. Za spoločnosť AZANETT DESIGN s.r.o. podpísala túto zmluvu dňa 5.3.2015 V. N. a to na základe plnej moci zo dňa 25.2.2014. Citované splnomocnenie zo dňa 25.2.2014 bolo udelené splnomocnenkyni na vykonávanie všetkých úkonov súvisiacich s úverom na základe Zmluvy č. LZL/13/50217. V. N. sa stala konateľkou spoločnosti AZANETT DESIGN s.r.o. dňa 6.3.2015. Tieto skutočnosti sú zrejmé zo zmluvy o postúpení (č.l. 26 - 28), zo splnomocnenia (č.l. 29) a tiež zo záznamov obchodného registra.

9. Žalovaný ako poisťovateľ ukončil svoje šetrenie príslušnej poistnej udalosti dňa 18.5.2015 a to tak, že poistné plnenie určil na sumu 2.209,13 eur, t.j. pristúpil k 70% zníženiu plnenia (po odrátaní dohodnutej 5% spoluúčasti). Zníženie poistného plnenia odôvodnil porušením VPP a oprávnením znížiť poistné plnenie podľa článku XI. bod 14 (porušenie povinnosti bezodkladne oznámiť orgánom činným v trestnom konaní škodovú udalosť) a podľa článku XI. bod 15, pretože vodič nezotrval na mieste nehody. Tieto skutočnosti sú zrejmé z listu žalovaného zo dňa 18.5.2015 (č.l. 37).

10. Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka: „Poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.“

11. Podľa § 799 Občianskeho zákonníka: „(1) Poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli dohodnuté alebo ktoré sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené. (2) Kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti. (3) Ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť.“

12. Podľa § 809 Občianskeho zákonníka: „(1) Poistený je povinný dbať, aby poistná udalosť nenastala; najmä nesmie porušovať povinnosti smerujúce k odvráteniu alebo zmenšeniu nebezpečenstva, ktoré sú mu právnymi predpismi uložené alebo ktoré vzal na seba poistnou zmluvou. (2) Ak poistený vedome alebo následkom požitia alkoholu alebo návykových látok porušil povinnosti uvedené v odseku 1 a toto porušenie podstatne prispelo ku vzniku poistnej udalosti alebo k väčšiemu rozsahu jej následkov, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy primerane znížiť. To isté platí, ak porušil tieto povinnosti vedome alebo následkom požitia alkoholu alebo návykových látok ten, kto s poisteným žije v spoločnej domácnosti.“

13. Na základe vykonaného dokazovania považuje súd žalobný nárok za neoprávnený a to z nasledovných dôvodov. Žalobca má priamo zo zákona právo znížiť poistné plnenie a to na základe vyššie citovaných § 799 a § 809 Občianskeho zákonníka. V prvom rade je potrebné poukázať na znenie § 809 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého poistený je povinný dbať, aby poistná udalosť nenastala. Z uvedeného vyplýva tzv. prevenčná povinnosť, t.j. povinnosť správať sa tak, aby nedošlo ku škode. V tomto prípade je nepochybné, že poistený (prostredníctvom svojho štatutárneho orgánu, ktorý týmto svojim konaním dokonca spáchal prečin usmrtenia) porušil svoju prevenčnú povinnosť, čím došlo ku vzniku samotnej škody.

14. Okrem zákonných dôvodov na zníženie poistného plnenia mal žalovaný takéto právo aj na základe zmluvných podmienok vo VPP poistnej zmluvy a to konkrétne z dôvodu naplnenia skutočností daných v bodoch 14 a 15 čl. XI. VPP, pretože vodič poisteného: 1. nezotrval na mieste nehody (bod 15) a tiež bezodkladne neoznámil orgánom činným v trestnom konaní škodovú udalosť, pri ktorej bol prevýšený limit na hlásenie škodovej udalosti, pri ktorej je podozrenie z trestnej činnosti, respektíve táto povinnosť mu vyplýva zo zákona (bod 14 VPP).

15. Podľa § 524 Občianskeho zákonníka: „(1) Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. (2) S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.“

16. Podľa § 31 Občianskeho zákonníka: „Pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.“

17. Podľa § 33 ods. 1 Občianskeho zákonníka: „Ak splnomocnenec prekročil svoje oprávnenie vyplývajúce z plnomocenstva, je splnomocniteľ viazaný, len pokiaľ toto prekročenie schválil. Ak však splnomocniteľ neoznámi osobe, s ktorou splnomocnenec konal, svoj nesúhlas bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o prekročení oprávnenia dozvedel, platí, že prekročenie schválil.“

18. Žalovaný v rámci svojej obrany namietal neplatnosť uzavretej zmluvy o postúpení pohľadávky, na základe ktorej mala byť pohľadávka uplatnená v tomto konaní postúpená žalobcovi (odôvodnil to podpísaním na to neoprávnenou osobou). K tejto obrane súd považuje za potrebné dodať, že z obsahu splnomocnenia, ktoré bolo súdu predložené je zrejmé, že splnomocnenec Žaneta N. podpísaním zmluvy o postúpení skutočne prekročila svoje poverenie. S ohľadom na skutočnosť, že splnomocniteľ neskôr nesúhlas s týmto prekročením splnomocnenia neoznámil žalobcovi, je podľa § 33 ods. 1 Občianskeho zákonníka potrebné uzavrieť, že došlo ku schváleniu tohto úkonu postupníkom. Z uvedeného je teda zrejmé, že z tohto konkrétneho dôvodu sporná zmluva o postúpení pohľadávok nie je neplatná. V súvislosti s touto skutočnosťou však súd poznamenáva, že splnomocnenec V. N. sa stala konateľkou spoločnosti AZANETT DESIGN s.r.o. deň po podpísaní zmluvy o postúpení pohľadávok, t.j. splnomocniteľ mal vedomosť o tomto úkone už deň po jeho uskutočnení.

19. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka: „Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.“

20. Bez ohľadu na zákonnú (§ 799 a § 809 Občianskeho zákonníka) a aj zmluvnú (čl. XI. VPP) možnosť žalovaného znížiť poistné plnenie považuje súd nárok doplatenie poistného plnenia za nárok, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi a teda v tomto konaní nie je možné takýto nárok žalobcovi priznať.

21. Rozpor s dobrými mravmi je zrejmý zo skutočnosti, že uplatnený nárok je pôvodne nárokom spoločnosti, ktorej predmetná škoda v plnom rozsahu vznikla prostredníctvom protiprávneho konania jej vlastného štatutárneho orgánu - konateľa Zoltána N., ktorý bol v tejto súvislosti uznaný vinným zo spáchania prečinu usmrtenia. Z obsahu odseku 7 tohto odôvodnenia je zrejmé, že konateľ poisteného je dlhodobo nedisciplinovaným a nezodpovedným vodičom. Ak by v tomto konkrétnom prípade súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi ním uplatnenú pohľadávku, tak by z úradnej moci v zásade (neberúc do úvahy neskoršie postúpenie pohľadávky na žalobcu) došlo k rozhodnutiu, na základe ktorého by škodcovi bolo priznané právo na nahradenie škody, ktorú vlastne spôsobil sám a to dokonca spáchaním prečinu usmrtenia.

22. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku: „Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.“

23. O trovách konania bolo z dôvodu, že žalovaný bol úspešný v plnom rozsahu rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a to tak, že žalovanému voči žalobcovi priznal právo na nahradenie trov konania v plnom rozsahu.

24. O konkrétnej výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením poverený súdny úradník po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

25. V zmysle vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Ďalšie dokazovanie nebolo vykonané z dôvodu, že ho žiadny z účastníkov konania nenavrhol a taktiež aj z dôvodu, že súd považoval zistený skutkový stav veci za dostatočný na vydanie tohto rozsudku.

26. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca.

27. Žalobca odvolanie odôvodnil tým, že žalobca považuje za nesprávny už samotný prístup okresného súdu, ktorý v konaní skúmal, z akých dôvodov mal žalovaný možnosť znížiť poistné plnenie, a to jednak v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka ako aj ustanovení VPP. Okresný súd sa však nemal zaoberať možnými dôvodmi, z ktorých mohol žalovaný za daných skutkových okolností uplatniť právo na zníženie poistného plnenia, ale mal skúmať, z akých konkrétnych dôvodov žalovaný poistné plnenie aj skutočne znížil a či tieto dôvody, ktoré žalovaný pri znížení poistného plnenia uplatnil, sú v súlade s kogentnou zákonnou úpravou Občianskeho zákonníka. Žalobca totiž tvrdil, že žalovaný pri znížení poistného plnenia uplatnil nezákonné dôvody a práve táto skutočnosť mala byť predmetom preskúmania okresným súdom. Súd nemal hodnotiť, z akých dôvodov žalovaný mohol poistné plnenie znížiť, ale z akých dôvodov toto plnenie skutočne aj znížil.

28. Žalovaný uplatnil právo znížiť poistné plnenie v zmysle § 809 ods. 2 Občianskeho zákonníka pred poskytnutím poistného plnenia len z dôvodov uvedených v Oznámení o ukončení likvidácie poistnej udalosti číslo 2090130604 zo dňa 18.5.2015. V uvedenom oznámení žalovaný veľmi jasne a jednoznačne definoval právne dôvody, pre ktoré uplatnil právo v zmysle § 809 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keď uviedol:

29. „Znížené plnenie bolo vykonané z nasledujúcich dôvodov:

· Porušenie VPP HAV 08 v článku XI - Plnenie poisťovateľa, bod 14 Ak poistený porušil povinnosti uvedené v článku XIV týchto VPP - (článok XIV - povinnosti poisteného , bod 1 - okrem povinností stanovených príslušnými právnymi predpismi má poistený tieto povinnosti, písm. g - bezodkladne oznámiť príslušnému orgánu činnému v trestnom konaní každú škodovú udalosť prevyšujúcu zákonom stanovený limit hmotnej škody vzniknutej na vozidle pre oznámenie škodovej udalosti polícii) má poisťovateľ právo odmietnuť poistné plnenie alebo znížiť poistné plnenie podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť. · Článok XI - plnenie poisťovateľa - bod 15- poisťovateľ má právo znížiť poistné plnenie, ak došlo k vzniku poistnej udalosti pri riadení poisteného vozidla, ktoré vodič viedol pod vplyvom alkoholu alebo iných návykových látok, lebo ak vodič nezotrval na mieste nehody alebo odmietol podrobiť sa dychovej skúške alebo lekárskemu vyšetreniu na určenie, či nie je ovplyvnený alkoholom alebo inou návykovou látkou.“

30. Žalovaný žiadne iné dôvody pred poskytnutím zníženého poistného plnenia neuviedol. Nakoľko žalovaný pri znížení poistného plnenia a poskytnutia tohto zníženého poistného plnenia jasne stanovil dôvody, na základe ktorých k uplatneniu práva podľa § 809 ods. 2 Občianskeho zákonníka pristúpil, mohol súd skúmať len oprávnenosť týchto dôvodov ako aj primeranosť zníženia poistného plnenia len vo vzťahu k týmto uvedeným dôvodom. Žalovaný totiž riadne uplatnil právo na zníženie poistného plnenia len z týchto dôvodov. Po vyplatení poistného plnenia už nemohol žalovaný ako poisťovateľ dodatočne meniť, či rozširovať toto právo na zníženie poistného plnenia uvádzaním nových dôvodov pre zníženie poistného plnenia, ktoré pri vyplatení zníženého poistného plnenia neuplatnil.

31. Súd nemohol prihliadať na ďalšie dôvody pre zníženie poistného plnenia, ktoré žalovaný uplatnil až dodatočne v priebehu súdneho konania, teda nie pri samotnom znížení poistného plnenia, nakoľko z týchto dôvodov žalovaný právo na zníženie poistného plnenia v zmysle § 809 ods. 2 Občianskeho zákonníka neuplatnil.

32. V danom prípade neboli splnené zákonné predpoklady na zníženie poistného plnenia z dôvodov, pre ktoré žalovaný toto oprávnenie uplatnil. Nebolo totiž preukázané, aby porušenie povinností zo strany poisteného uvedených v oznámení žalovaného malo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti, či na zväčšenie jej rozsahu. Porušenie povinnosti bezodkladne oznámiť príslušnému orgánu činnému v trestnom konaní každú škodovú udalosť prevyšujúcu zákonom stanovený limit hmotnej škody vzniknutej na vozidle a porušenie povinnosti zotrvať na mieste dopravnej nehody zo strany vodiča nemali totiž žiaden vplyv na vznik poistnej udalosti ani na zväčšenie rozsahu jej následkov. K porušeniu týchto povinnosti došlo totiž až následne po vzniku poistnej udalosti, kedy už bol rozsah následkov poistnej udalosti zrejmý a ďalej sa už nemenil. Teda chýba tu jeden z nevyhnutných predpokladov pre vznik oprávnenia poisťovateľa znížiť poistné plnenie, a to príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a následným vznikom poistnej udalosti alebo zväčšením rozsahu jej následkov.

33. Najvyšší súd SR v uvedenom rozhodnutí poukazuje práve na to, že dôsledky, ktoré zákon spája s porušením stanovených alebo dohodnutých povinností, nastávajú len vtedy, ak sú splnené obe zákonom predpokladané podmienky, a to ak poistený porušil tieto povinnosti vedome a tieto povinnosti majú podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti, resp. zlúčenie rozsahu jej následkov.

34. Oprávnenosť ďalších dôvodov pre zníženie poistného plnenia, ktoré žalovaný uvádzal až následne v konaní, nie je možné skúmať, pretože pre tieto dôvody žalovaný poistné plnenie neznížil.

35. Žalobca si podanou žalobou uplatnil nárok na zaplatenie poistného plnenia, nie nárok na náhradu škody. Jeho nárok na zaplatenie poistného plnenia vychádza z dvojstranného právneho vzťahu so žalovaným ako poisťovateľom, založeného poistnou zmluvou. Podstatou poistnej zmluvy a právneho vzťahu ňou založeného je povinnosť poistníka platiť poistné, a na druhej strane povinnosť poisťovateľa poskytnúť v dojednanom rozsahu poistné plnenie, ak nastane v zmluve označená poistná udalosť. Právny vzťah poistnej zmluvy je teda založený na vzájomných záväzkoch peňažnej povahy, kde na jednej strane stojí peňažná povinnosť poistníka platiť poistné, za čo ako protihodnotu dostane od poisťovateľa peňažné plnenie v prípade vzniku poistnej udalosti. Ide teda o normálny odplatný dvojstranný právny vzťah založený na základe slobodnej vôle dvoch zmluvných strán, ktorý má riadne právne účinky. Pokiaľ sa žalobca podanou žalobou domáha zaplatenia poistného plnenia, domáha sa plnenia právnej povinnosti vyplývajúcej poisťovateľovi z uzavretej poistnej zmluvy domáha sa len splnenia peňažnej povinnosti za protihodnotu vlastnej peňažnej povinnosti platiť poisťovateľovi poistné, ktorá bola z jeho strany naplnená.

36. Nie je možné pri posudzovaní vzájomných povinností zmluvných strán vyplývajúcich im z poistnej zmluvy z hľadiska korelatívu dobrých mravov prihliadať na iné právne vzťahy vzniknuté pri poistnej udalosti zo spôsobenej škody iným subjektom.

37. Bolo by to v rozpore so základnou právnou zásadou, že zmluvy sa majú dodržiavať (pacta sunt servanda), podľa ktorej platná zmluva je rovnako a bezpodmienečne záväzná pre obe strany a túto záväznosť tratí len spôsobom vyplývajúcim zo zmluvy alebo zo zákona.

38. V rámci poistno-právneho vzťahu totiž poisťovateľ poskytuje dojednané poistné plnenie (nie náhradu škody) ako protiplnenie za to, že poistený sa mu zaviazal platiť poistné. Ak sa poistený, ako v danom prípade žalobca, domáha pri vzniku poistnej udalosti poistného plnenia ako protihodnoty za to, že poisťovateľovi platil poistné, nie je možné hodnotiť za rozporné s dobrými mravmi, pretože na takéto hodnotenie nie je v zmluvnom poistnom vzťahu daný žiaden podklad.

39. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný.

40. Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že súd má kedykoľvek možnosť zasahovať do právnych vzťahov v prípade, ak sa vykonáva právo v rozpore s dobrými mravmi; právo na zníženie poistného plnenia uplatnil v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka a Všeobecných poistných podmienok (VPP).

41. Žalovaný má za to, že poistné plnenie bolo poskytnuté v súlade s právnym poriadkom, poistnou zmluvou a Občianskym zákonníkom a že žalovaného postup v súvislosti so znížením poistného plnenia bol v súlade s právnymi predpismi tak, ako to uviedol súd prvej inštancie.

42. Rovnako uvádza, že poskytnutie poistného plnenia tak, ako to vyžaduje žalobca, by bolo rovnako v rozpore s dobrými mravmi.

43. Žalovaný preto uvádza, že súd prvej inštancie rozhodol správne, rozsudok Okresného súdu Košice II zo dňa 25.9.2018, č.k. 36Cb/69/2026 považuje za vecne správny, riadne odôvodnený a v súlade s právnym poriadkom a preto navrhuje súdu, aby s odkazom na ust. § 387 ods. 1 C.s.p. a ust. § 390 C.s.p. rozsudok potvrdil.

44. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) prejednal odvolanie žalobcu viazaný dôvodmi odvolania podľa § 379 a § 378 ods. 1 C.s.p. (zák. č. 160/205 Z.z. Civilný sporový poriadok bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keďže nebolo potrebné opakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval to dôležitý verejný záujem a rozsudok verejne vyhlásil dňa 21.3.2019 podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p., pričom o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany upovedomené zákonným spôsobom.

45. Predmetom odvolacieho konania bolo posúdenie vecnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý napadnutým rozsudkom žalobu zamietol z dôvodu, že žalovaný mal možnosť znížiť poistné plnenie a preto súd prvej inštancie považoval nárok na doplatenie poistného ako nárok, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi.

46. Pokiaľ ide o zistenie skutkového stavu, súd skutkový stav zistil úplne a presne a preto v tomto smere nie je možné súdu prvej inštancie vytknúť žiadne procesné pochybenie.

47. Odvolací súd sa nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že poistné plnenie bolo potrebné znížiť v rozsahu 70%. Povinnosti poisteného vyplývajú z poistnej zmluvy, ktoré upravuje Občiansky zákonník.

48. V odseku 3 § 799 Občianskeho zákonníka je zakotvená sankcia v prípade, že poistený poruší povinnosti, ktoré mu ukladá zákon, poistná zmluva alebo poistné podmienky poistiteľa.

49. Dôsledky, ktoré zákon spája s porušením týchto povinnosti sú uvedené v zákone, a to ak poistený (prípadne iná osoba, ktorá má právo na plnenie poistiteľa) porušil tieto povinnosti vedome a 2/ tieto povinnosti (povinnosť) majú podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti, resp. zväčšenie rozsahu jej následkov.

50. Vedomé porušenie povinností nie je totožné s ich úmyselným porušením, aj keď prípad úmyselného porušenia v sebe zahŕňa. Za vedomé porušenie povinností možno považovať, ak ten, komu je povinnosť uložená, túto povinnosť nesplnil, hoci ju poznal alebo musel poznať, a nesplnil ju napriek tomu, že z okolností prípadu vyplýva, že ju splniť mohol (nejde vždy o úmysel).

51. Sankcia v podobe zníženia poistného plnenia nastupuje len na predpoklade splnenia obidvoch zákonných podmienok súčasne.

52. V konaní bolo nepochybne preukázané, že poistený porušil povinnosti vodiča motorového vozidla, a to prekročením povolenej rýchlosti čo bolo príčinou dopravnej nehody, pri ktorej došlo k poistnej udalosti.

53. Porušenie povinnosti vodiča/neprimeraná rýchlosť vozidla mala nepochybne vplyv na vznik poistnej udalosti, resp. zväčšenie jej následku.

54. V poistnej zmluve nebola upravená miera prípustnosti zníženia plnenia. Primeranosť zníženia plnenia znamená, že poistné plnenie je možné znížiť maximálne o to, čo sa porušením povinnosti zväčšil rozsah poistnej udalosti.

55. Pokiaľ ide o dobré mravy „pojem dobré mravy“ nie je bližšie definovaný v žiadnom právnom predpise a má len interpretačný a aplikačný dosah.Pojem dobré mravy upravuje právne vzťahy, a to na základe všeobecných morálnych pravidiel slušnosti a tolerancie. Okolnosť, že konanie subjektu sa prieči dobrým mravom musí byť skúmané a posudzované v každom konkrétnom prípade.

56. V danom prípade žalobca nekonal v rozpore s dobrými mravmi, pretože jeho právny predchodca požadoval poistné plnenie z platnej poistnej zmluvy, ktorej platnosť stranami nebola spochybnená.

57. Podľa § 388 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

58. Zo všetkých uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že primerané zníženie plnenia zo strany poisťovne predstavuje zníženie o 10% z poistného plnenia, a preto odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie bolo potrebné v súlade s ust. § 388 C.s.p. zmeniť tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

59. O trovách odvolacieho konania a trovách konania pred súdom prvej inštancie rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 262 ods. 2 C.s.p. tak, že žalobca čiastočne úspešný v odvolacom konaní ako aj v konaní pred súdom prvej inštancie má nárok a náhradu trov konania v rozsahu 66%.

60. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

61. Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).