Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9Co-162-2018.pdf
PDF · 132.44 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/162/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a sudkýň JUDr. Gabriely Klenkovej PhD. a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobcu: C.. P. K., O.. XX.XX.XXXX, V. X, XXX XX V., zastúpený advokátom JUDr. Ľubomírom Gerdom, so sídlom Levočská 12A, 080 01 Prešov, proti žalovanému: L. F., O.. XX.XX.XXXX, Y. XX, XXX XX V.v, zastúpený JUDr. Evou Hudákovou, advokátkou, so sídlom Dlhý rad 17, 085 01 Bardejov, o určenie spoluvlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. 3C/1/2013-247 zo dňa 28.06.2018 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
Priznáva žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že o výške trov bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bardejov (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol takto: „Súd žalobu žalobcu v celom rozsahu z a m i e t a. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“ V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia, že je podielovým spoluvlastníkom v podiele 1/2 -ice budovy potravín súp. č. XXXX stojacej na parcele C-KN č. XXXX/X ako aj parcely C-KN č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, ktoré sú zapísané na LV č. J. pre obec a katastrálne územie V. a tiež je podielovým spoluvlastníkom v podiele 1 - ice k budove pohostinstva súp. č. XXXX stojacej na parcele C-KN č. XXXX/XX, zapísanej na LV č. XXXX pre obec katastrálne územie V. žiadajúc taktiež náhradu trov konania. V dôvodoch žaloby uviedol, že so žalovaným sa ešte v roku 1991 dohodli na spoločnom podnikaní s tým, že budú spoločne dražiť prevádzkové jednotky vrátane nehnuteľností a podnikať spoločne na spoločný účet, a že každý z nich bude na spoločné podnikanie prispievať rovnakým dielom a bude mať rovnaké práva a povinnosti. Túto dohodu potvrdili aj uzatvorením písomnej zmluvy o konzorciu dňa 19.9.1991, z obsahu ktorej vyplýva, že podnikateľskú činnosť budú vykonávať spoločne a na spoločný účet rovnakým dielom po 1-ici, vydražené hodnoty majetku vyrovnajú rovnakým dielom, na úhradu nákladov spojených s výkonom spoločnej podnikateľskej činnosti prispejú tiež rovnakým dielom po 1-ici a týmto podielom sa budú podieľať na rozdelení zisku alebo strát. Obsah dohody o spoločnom podnikaní medzi žalobcom a žalovaným nepochybne potvrdzujú aj ich identické priznania k dani z príjmov za roky 1991-1994, spoločný podnikateľský účet vedený vo X., a.s., pobočka V., protokol o kontrole dane z pridanej hodnoty z 28.6.1995 Daňovým úradom V., správa o výsledku kontroly konzorcia z 22.8.1994 Daňovým úradom V., ale aj list žalovaného zo 14.7.1995 adresovaný žalobcovi, ako aj písomná dohoda o majetkovom vyporiadaní medzi žalobcom a žalovaným zo dňa 6.12.1995 vypracovaná a podpísaná žalovaným a ďalšie listiny, na ktoré žalobca v žalobe poukazoval. Tvrdil, že žalovaný sa v mene konzorcia zúčastnil dražieb prevádzkových jednotiek, vrátane nehnuteľností P. F. - V. K. a P. - V. K., avšak na základe zápisníc vyhotovených po vykonaní verejných dražieb bol do listov vlastníctva zapísaný ako výlučný vlastník nehnuteľností potravín a pohostinstva žalovaný. Nadväzne na to tvrdil, že spôsob zápisu vlastníckeho práva vydražených nehnuteľností nebol a dodnes nie je správny, pretože žalovaný nevystupoval v postavení vydražiteľa ako fyzická osoba len sama za seba, ale konal aj za spoločníka
- žalobcu C.. P. K., čo potvrdilo aj Ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku SR v stanovisku zo dňa 3.2.1998. Zmluva o konzorciu upravuje, akým spôsobom jednajú členovia konzorcia, kto za nich jedná. Spoločný zmocnenec nejedná svojím menom a z jeho jednania vznikajú záväzky podielové alebo solidárne priamo zastúpeným účastníkom. Z toho má podľa žalobcu vyplývať existencia dohody medzi účastníkmi o nadobudnutí vydražených nehnuteľností do podielového spoluvlastníctva, ktorá má vplyv na vznik podielového spoluvlastníctva. Že takáto dohoda medzi účastníkmi bola, má preukazovať list žalovaného zo 14.7.1995 adresovaný žalobcovi, ako aj písomná dohoda o majetkovom vysporiadaní zo 6.12.1995 vyhotovená a podpísaná žalovaným a ostatné listinné dôkazy. Ďalej uvádzal, že obsah zmluvy o konzorciu nemožno obísť, hoci táto bola po skončení spoločného podnikania medzi stranami vyhlásená za neplatnú, a rovnako ani inú konkludentnú ústnu dohodu o vzniku podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam a preto podľa názoru žalobcu ani neplatnosť zmluvy o konzorciu nemá vplyv na vznik podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam podľa Občianskeho zákonníka. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení žalobca videl v zosúladení stavu právneho so stavom v katastri nehnuteľností. Súd konštatoval, že žalovaný so žalobou nesúhlasil. Dovolával sa existencie prekážky veci rozhodnutej s poukazom na právoplatne skončené konania vedené pred Okresným súdom Bardejov pod sp. zn. Cb/189/96, 8C/614/95, 12C/684/96, 1C/509/01, 5C/103/2006, 2Sp/8/2011, 4C/64/2006, 1C/14/2010. Osobitne poukazoval na rozsudok sp.zn. Cb/189/26 zo dňa 13.11.1996 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp.zn. 2Cob105/98 zo dňa 24.02.1999, ktorým bola zmluva o konzorciu vyhlásená za neplatnú. Poukázal taktiež na závery súdov v skôr vedených konaniach čo sa týka dražby prevádzkovej jednotky potraviny F. V. K., ku ktorej sa žalobca domáhal zrušenia podielového spoluvlastníctva a jej prikázania do svojho výlučného vlastníctva, na ktorej sa žalovaný zúčastnil ako fyzická osoba a na ktorej bolo 01.11.1991 vydané potvrdenie o predaji s tým, že uvedeným dňom sa súčasne stal aj jej vlastníkom. Na zaplatenie vydraženie prevádzkovej jednotky boli ním poskytnuté finančné prostriedky 124.500,- Sk, z prostriedkov zmluvy o pôžičke uzatvorenej medzi ním a X., v tomto zmluvnom vzťahu žalobca vystupoval ako ručiteľ, zvyšnú sumu uhradil výberom zo svojich vkladných knižiek. V ním označených konaniach súd riešil otázku vlastníckeho práva spornej nehnuteľnosti ako otázku predbežnú pričom dospel k záveru, že výlučným vlastníkom spornej nehnuteľnosti je on. Jej vlastníkom stal sa vo verejnej dražbe konanej 22.09.1991. Žalovaný uviedol, že súd mal za preukázané to, že jednotlivých dražieb sa osobne zúčastňoval výlučne on. V čase konania dražieb žalobca nemal ani oprávnenie na výkon podnikateľskej činnosti naviac ako námestník F. V. sa zaviazal takúto činnosť nevykonávať. Poukázal taktiež na rozsudok Krajského súdu v Prešove z 19.05.2005 sp. zn. 4Co 217/04, podľa ktorého dohoda medzi žalobcom a ním, že sa budú zúčastňovať dražieb na ktorých sa nadobúdali nehnuteľnosti, nemohla mať sama o sebe za následok vznik spoluvlastníctva k predmetu dražby, pretože v tzv. malej privatizácii na dražbe mohla podľa Zákona č. 427/1990 Zb. ako vystupovať iba jedna osoba, ktorá mohla predmet dražby vydražiť. Za predpokladu existencie dohody o kúpe spoločnej veci malo nasledovať právne usporiadanie týchto vzťahov (prevod polovice nehnuteľností a podobne). Avšak po vydražení k právnemu usporiadaniu vzťahov medzi žalobcom a žalovaným nedošlo.
2. Súd prvej inštancie sa prioritne zaoberal možnou prekážkou res iudicatae, vznesenou žalovaným. Napriek rozsiahlemu množstvu súdnych konaní ktoré boli vedené medzi žalobcom a žalovaným, ide o konania vedené na Okresnom súde Bardejov pod sp.zn. Cb189/96 v neplatnosť zmluvy o konzorciu, konanie vedené pod sp. zn. 5C103/2006 o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX č. parcely N. XXXX/X o výmere X.XXX m2 a budovy súpisné č. XXXX na parcele č. XXXX/X katastrálne územie V. titulom vydržania, konanie sp.zn. 1C/509/2001 o žalobe žalobcu vo veci zrušenia podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXXX ako parcela č. XXXX/ X o výmere XXXX m2 a stavba na tejto parcele postavenej súp. č. XXXX a prikázanie nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalobcu, konanie pod sp.zn. 1C/14/2010 o žalobe žalovaného na zaplatenie sumy 8.189,96 eura s príslušenstvom z titulu bezdôvodného obohatenia, konanie pod sp.zn. 4C/64/2006 o vypratanie nehnuteľností, 8C 614/95 o určenie povinnosti žalovanému umožniť žalobcovi vstup do priestorov predajne X. v V. a do predajne M. v T., konanie sp.zn. 12C 684/96 o nároku na náhradu škody v sume 49.023,- Sk. V týchto súdnych konaniach medzi žalobcom a žalovaným, v otázke vlastníctva, resp. spoluvlastníckeho podielu žalobcu k budove potravín súp. č. XXXX stojacej na parcele C-KN č. XXXX/ X ako aj parcele C-KN č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX, kat. úz. V. a k budove pohostinstva súp. č. XXXX stojacej na parcele C-KN č. XXXX/XX, zapísanej na LV č. XXXX, kat. úz. V. na skutkovom základe dražieb vykonaných Komisiou pre privatizáciu národného majetku pre okres V. 22.9.1991 a 6.10.1991 nebolo vydané meritórne rozhodnutie, ktoré by zakladalo prekážku veci rozhodnutej. V konaní vedenom pod sp. zn. 1C/509/2001 bolo vedené konanie o žalobe o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXXX ako parc. č. XXXX/X zastavané plochy o výmere X XXX m2 a stavbe na tejto parcele postavenej súp. č. XXXX v ktorom súd riešil aj otázku vlastníckeho práva časti predmetu tohto konania, avšak len ako otázku predbežnú. Preto výsledok tohto konania nezakladá prekážku veci rozhodnutej pre absenciu totožnosti predmetu konania. V konaní sp. zn. 5C 103/2006 súd rozhodoval síce o žalobcom uplatnenom nároku na určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, t. j. parcele N. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere X XXX m2 a budove súp. č. XXXX, na parc. č. XXXX/ X kat. územie V., avšak uvedený nárok nebol vyvodzovaný zo skutkových okolností dražby, ale len z následného vydržania spoluvlastníckeho podielu v zmysle § XXX Občianskeho zákonníka. Ani v tomto prípade nie je daný ten istý predmet konania, keďže tento nevyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, na základe ktorých bol uplatnený, t. j. nevyplýva z rovnakého skutku a okrem toho, predmet tohto konania je širší - zahŕňa aj nárok na určenie spoluvlastníckeho podielu k budove pohostinstva súp. č. XXXX stojacej na parcele C-KN č. XXXX/XX, zapísanej na LV č. XXXX pre D. a katastrálne územie V.. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno o nadobudnutí spoluvlastníckych podielov 1-ice na označených nehnuteľnostiach a to budove potravín súp. č. XXXX stojacej na parcele C-KN č. XXXX/X ako aj parcele C-KN č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX vedeného pre katastrálne územie V. a budove pohostinstva súp. č. XXXX stojacej na parcele C-KN č. XXXX/XX, zapísanej na LV č. XXXX vedeného pre katastrálne územie V. dražbami realizovanými Komisiou pre privatizáciu národného majetku v V. dňa 22.9.1991 a 6.10.1991. Zo žalobcom do konania predložených listín vydaných touto komisiou vyplýva, že vydražiteľom prevádzkových jednotiek P. F. V. K. ako aj P. V. K. bol žalovaný, ktorý je v predloženej dokumentácii označený svojím rodným číslom, číslom občianskeho preukazu ako aj bydliskom. Vlastníctvo k prevádzkovým jednotkám, vrátane nehnuteľností k nim prináležiacim prešlo v zmysle § 11 zákona č. 427/1990 Zb. príklepom licitátora na vydražiteľa. Z dokazovania vyplynulo, že na podklade zápisnice o dražbe I. z 22.9.1991 bolo na osobu žalovaného zapísané aj vlastnícke právo k budove súp. č. XXXX stojacej na parcele C-KN č. XXXX/X ako aj k označenej parcele. Súd považoval listiny vydané Komisiou pre privatizáciu národného majetku v V. dňa 22.9.1991 a 6.10.1991 oboznámené v konaní, za verejné listiny, ktoré boli vydané v zmysle zákona č. 427/1990 Zb. a č. 474/1990 Zb. príslušným štátnym orgánom. Opak toho, čo sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje, nebol v konaní preukázaný takým spôsobom, aby bolo bez pochybností možné dôjsť k iným právnym záverom, než ktoré z nich priamo vyplývajú. Vykonaným dokazovaním žalobca tiež nepreukázal, že by bol spolu so žalovaným vydražiteľom daných prevádzkových jednotiek, keďže okrem iného nepreukázal ani svoju účasť na dražbách, ktorú žalovaný popieral, a ani udelenie splnomocnenia žalovanému na jeho zastupovanie v prípade prevádzkových jednotiek týkajúcich sa predmetu konania. Udelenie takéhoto splnomocnenia vo vzťahu k týmto prevádzkovým jednotkám nevyplývalo ani zo stanoviska Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku z 3.2.1998 vychádzajúceho z archivovanej dokumentácie. K záveru o vydražení predmetných prevádzkových jednotiek s nehnuteľnosťami k nim prináležiacim do podielového spoluvlastníctva žalobcu a žalovaného nemohlo dôjsť ani v spojitosti so zmluvou o konzorciu z 19.9.1991, keďže táto bola rozsudkom prvoinštančného súdu č.k. Cb 189/96-31 zo dňa 13.11.1996 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 2Cob 105/98-90 z 24.2.1999 vyhlásená za absolútne neplatnú z dôvodu, že sa v čase jej uzavretia priečila platným ustanoveniam Hospodárskeho zákonníka, pričom uzavretie inej dohody medzi stranami sporu o spoločnom podnikaní nebolo preukázané. Bolo potrebné prihliadať na skutočnosť, že žalovaný existenciu inej dohody ako neplatnej zmluvy o konzorciu popieral. Pokiaľ by iná, hoc aj len konkludentná dohoda medzi žalobcom a žalovaným existovala (čo preukázané nebolo), bez ďalšieho by to nemohlo znamenať, že vydražením prevádzkových jednotiek jedným z účastníkov takejto dohody dôjde k vzniku spoluvlastníckeho práva k vydraženým veciam, pretože pre nadobudnutie vlastníctva k nim bol rozhodujúci priebeh dražby, účasť konkrétne označeného vydražiteľa na nej (t. j. žalovaného), spôsob jeho konania na dražbe majúceho za následok konkrétne právne následky (t. j. že žalovaný konal len za seba) a príklep licitátora, ktorým dochádza k prechodu vlastníckeho práva k vydraženým veciam. Teda skutočnosť, že sa aj strany sporu konkludentne riadili isté obdobie neplatnou zmluvou o konzorciu, nemôže mať za následok nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam žalobcom, pretože k prechodu ich vlastníctva došlo príklepom licitátora na vydražiteľa, ktorým bol preukázateľne len žalovaný. Nemožno akceptovať výklad, že žalovaný konal pri dražbách v mene konzorcia, pretože toto nemalo právnu subjektivitu, tú mali len fyzické osoby, ktoré uzavreli neplatnú zmluvu o konzorciu a preto len tieto mohli dražbou nadobudnúť vlastnícke právo k veciam. V konaní nebolo preukázané, že by žalovaný konal na dražbe aj za žalobcu. Uvedenie dodatku „konzorcium“ k menu a priezvisku žalovaného ešte samo o sebe neznamená, že vydražiteľom prevádzkových jednotiek bol aj žalobca, keďže v súvislosti s podnikaním fyzických osôb sa už v čase konania dražby pripúšťalo, aby ich obchodné meno bolo okrem mena a priezviska tvorené aj dodatkom, čo tak neodôvodňuje záver, že by vydražiteľom bola okrem žalovaného aj iná fyzická osoba, v dražobnej dokumentácii priamo ako vydražiteľ neuvádzaná. Pokiaľ žalobca návrhom majetkového vysporiadania zo 14.7.1995 zaslaným mu žalovaným ako aj návrhom dohody o majetkovom vysporiadaní zo 6.12.1995 preukazoval, že žalovaný v priebehu roku 1995 v rámci majetkového vyrovnania medzi žalobcom a žalovaným zahŕňal do predmetu vysporiadania aj majetok pochádzajúci z vydražených prevádzkových jednotiek s prináležiacimi nehnuteľnosťami, ktoré sú predmetom tohto konania, domnienka žalovaného o skutočnosti, že žalobcovi patrí majetkový podiel z vydražených prevádzkových jednotiek v určitom časovom období nemôže zakladať právny titul nadobudnutia podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom konania, pretože nie je žiadnou písomnou zmluvou, na základe ktorej možno nadobudnúť vlastníctvo, resp. spoluvlastníctvo k veci a ani rozhodnutím štátneho orgánu takéto vlastníctvo priznávajúcim. Uvedené len potvrdzuje vyjadrenie žalovaného, že do roku 1995 si nebol vedomý neplatnosti zmluvy o konzorciu, čo odôvodňuje aj vykonanie konkrétnych prejavov smerujúcich k vysporiadaniu majetkových vzťahov so žalobcom, nevyvracia však obsah dražobnej dokumentácie o vydražení predmetných prevádzkových jednotiek samotným žalovaným ako fyzickou osobou. Navyše návrh dohody o majetkovom vysporiadaní zo 6.12.1995 konkrétne nešpecifikuje nehnuteľnosti, ktorých sa malo majetkové vyporiadanie týkať a ani v prípade jej prijatia žalobcom by táto dohoda nemohla byť spôsobilou listinou pre vznik vlastníckeho, či spoluvlastníckeho práva k predmetu konania na osobu žalobcu pre svoju neurčitosť v tejto časti. Podľa súdu prvej inštancie vykonaným dokazovaním neboli preukázané také podstatné skutkové okolnosti, ktoré by odôvodňovali iný právny záver v otázke vlastníctva k budove potravín súpisné č. XXXX a k budove pohostinstva súpisné. č. XXXX, než ktorý už bol ustálený ako záver o predbežnej právnej otázke predovšetkým v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vedenom Okresnom súde Bardejov pod sp.zn. 1C/509/2001. V tomto konaní súd dospel k záveru, že výlučným vlastníkom nehnuteľností vedených na LV č. XXXX katastrálne územie V. je žalovaný. Preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Súd prvej inštancie taktiež uviedol, že napriek tomu, že konanie nebolo vedené s aktuálnym vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, boli dané aj podmienky rozšírenia subjektívnej záväznosti tohto rozsudku aj na súčasného vlastníka. V zmysle § 228 ods. 2 CSP z dôvodu, že súčasný vlastník vlastnícke právo nadobudol po tom ako bola na LV č. XXXX zapísaná poznámka o začatí súdneho konania 3C/1C/2013, uvedené sa však netýka tej časti žaloby, ktorou sa žalobca domáhal určenia vlastníckeho práva k budove pohostinstva súpisné č. XXXX zapísané na LV č. XXXX. Podmienky rozšírenia subjektívnej záväznosti na súčasného vlastníka nehnuteľností danými neboli, nakoľko k zmene vlastníctva došlo ešte pred zápisom poznámky o začatí súdneho konania vedeného pod sp.zn. 3C/1/2013. Uvedené bolo ďalším dôvodom pre zamietnutie žaloby pre nesprávne stanovený okruh subjektov na strane žalovaného. Žalobca síce navrhol pripustiť do konania vstup v súčasnosti zapísaných vlastníkov, ktorému však súd nevyhovel. Pri právnom posúdení odkázal súd prvej inštancie na ustanovenie Občianskeho zákonníka - § 40 ods. 1, § 46, § 51, § 132, § 133, § 136 ods. 1, na ustanovenia Zákona č. 427/1990 Zb. o prevodoch vlastníctva štátu k niektorých veciam na iné právnické alebo fyzické osoby - § 2 ods. 1, § 3, § 4 ods. 2, § 6, § 9 ods. 1, na ustanovenia Zákona č. 474/1990 Zb. o pôsobnosti orgánov Slovenskej republiky vo veciach prevodov vlastníctva štátu k niektorým veciam na iné právnické alebo fyzické osoby - § 1, § 9 ods. 1, 2. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 2 CSP konštatujúc, že okolnosti hodné osobitného zreteľa pre aplikáciu § 257 CSP zistenými neboli.
3. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca s konštatovaním, že v zmysle §365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť písm. a/, b/, c/, d/, e/, f/, g/, h/ tohto ustanovenia. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok vo vzťahu k výroku o zamietnutí žaloby týkajúci sa nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX zmenil tak, že určí, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom v podiele 1 k budove potravín súpisné č. XXXX na parcele C -KN č. XXXX/X ako aj parcele C-KN č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 zapísané na LV č. XXXX pre obec a katastrálne územie V. a vo zvyšku, aby napadnutý rozsudok zrušil vrátane výroku o náhrade trov konania a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedol, že súdu prvej inštancie je potrebné vytknúť, že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ktoré spočíva v omyle súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. Súd prvej inštancie absolútne nesprávne vyhodnotil nielen jeho tvrdenia, ale aj predložené listinné dôkazy o vzniku podielového spoluvlastníctva k vydraženým nehnuteľnostiam. Ak súd odmieta obsah zmluvy o konzorciu, z ktorej je nespochybniteľné preukázaná dohoda účastníkov o vzniku podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam z titulu jej absolútnej neplatnosti, je nutné zdôrazniť, že ani absolútna neplatnosť takejto zmluvy nemá vplyv na vznik podielového spoluvlastníctva podľa Občianskeho zákonníka. Vznik podielového spoluvlastníctva účastníkov k vydraženým nehnuteľnostiam jednoznačne a nespochybniteľné potvrdilo aj Ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky vo svojom stanovisku z 3.2.1998, ktoré je ako ústredný orgán štátnej správy aj predkladateľom návrhu zákona č. 427/1990 Zb. vrátane jeho dôvodovej správy. Je preto zarážajúce, akým spôsobom tento dôkaz vyhodnotil súd prvej inštancie. Tiež vyhodnotenie dodatku „konzorcium“ k menu a priezvisku žalovaného podľa § 8 ods. 1 písm. d/ zák. č. 105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní občanov súdom prvej inštancie je tak ľubovoľné a účelové, že je v príkrom rozpore s obsahom samotnej zmluvy o konzorciu, aj keď absolútne neplatnej, nakoľko ako účastníci konzorcia sú tam jednoznačne uvedení žalobca a žalovaný. Preto o žiadnom dodatku „konzorcium“ obchodného mena fyzickej osoby - žalovaného nemôže byť v danom prípade ani len zmienka. To, že medzi žalobcom a žalovaným bola dohoda o vzniku podielového spoluvlastníctva k vydraženým nehnuteľnostiam, a to minimálne konkludentná (neformálna dohoda) jednoznačne a nepochybne potvrdzujú ich identické priznania k dani z príjmov za roky 1991 - 1994, spoločný podnikateľský účet vedený vo X., a.s., pobočka V., protokol o kontrole dane z pridanej hodnoty z 28.6.1995 Daňovým radom V., tiež správa o výsledku kontroly konzorcia z 22.8.1994 vypracovaná Daňovým úradom V., z ktorej vyplývajú totožné výdavky pre oboch účastníkov z titulu odpisov nehnuteľností. Nesporným dôkazom o existencii podielového spoluvlastníctva k vydraženým nehnuteľnostiam je list žalovaného zo 14.7.1995 adresovaný žalobcovi, ale aj písomná dohoda o majetkovom vysporiadaní medzi žalobcom a žalovaným zo dňa 6.12.1995 vypracovaná a podpísaná práve žalovaným. Úvery poskytnuté F. ako aj J., a.s. na kúpu vydražených nehnuteľností boli žalobcom a žalovaným splácané rovnakým dielom, čo vyplýva z ich identických daňových priznaní za roky 1991-1994, ktoré sú totožné nielen vo vykázaných príjmoch, ale aj výdavkoch a tiež vyčíslených stratách z podnikania, ako aj základu dane. Dôkazná sila vyššie citovaných listín ako dôkazný prostriedok tak nezvratne potvrdzuje pravdivosť existencie dohody (čo len konkludentnej) medzi žalobcom a žalovaným o vzniku podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam, čo má za následok, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne nesprávne, pretože súd tieto dôkazy nesprávne, ba až ľubovoľne vyhodnotil v rozpore s ustanovením § 191 ods. 1 CSP. Čo sa týka nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX pre obec a kat. úz. V., bolo povinnosťou súdu postupovať podľa § 79 CSP na základe predneseného návrhu, pretože z katastrálneho portálu príslušného listu vlastníctva nie je možné zistiť deň uzavretia kúpnej zmluvy a ani deň podania návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnutelností na súčasných vlastníkov. Takúto informáciu katastrálny odbor poskytne len na vyžiadanie súdu. Súd v danom prípade z dôvodu hospodárnosti konania bol povinný pripustiť pristúpenie na strane žalovaných, pretože výsledky dovtedajšieho konania dávali jednoznačne možnosť rozhodovať aj s pristúpenými účastníkmi na strane žalovaných, a tým zabrániť ďalšiemu zbytočnému rozmnožovaniu súdnych sporov.
4. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že odvolanie považuje za účelové, nič neodôvodňujúce. Žalobca nepredložil žiaden relevantný dôkaz, ktorým by spochybnil závery, ktoré uviedol súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku. Vo veci konali príslušné súdy už viackrát a aj rozhodli aj keď sa súd prvej inštancie nestotožnil s námietkou veci rozhodnutej. Vo veci sa predtým rozhodujúce súdy zaoberali nie len vykonanými dražbami ale aj prípadným vlastníckym právom, avšak ani v jednom prípade po právnej ani skutkovej stránke nedospeli k záveru, aby sa žalobca stal vlastníkom akejkoľvek nehnuteľnosti, ktorá bola žalovaným vydražená. Poukázal na svoje vyjadrenia súdu predložené v priebehu konania zdôrazňujúc, že zmluva o konzorciu bola vyhlásená za neplatnú právoplatným rozsudkom. Vydražiteľom bola iba jedna fyzická osoba - žalovaný, ktorý zložil zálohu, v rámci dražby nehnuteľnosti vydražil a stal sa ich vlastníkom príklepom. Žalobca nepreukázal aby k dražbe poskytol nejaké finančné prostriedky, práve naopak, žalovaný jednoznačne v rámci privatizačných materiálov preukázal, že finančné prostriedky zložil sám či už z vlastných prostriedkov alebo z úverov, o čom predložil dôkaz. Taktiež nebolo preukázané, aby medzi účastníkmi konania existovala nejaká dohoda, na základe ktorej by sa podielovým spoluvlastníkom mohol stať aj žalobca nakoľko po vydražení neexistovala žiadna dohoda medzi účastníkmi konania, ktorou by vzťahy mali byť vysporiadané tak, aby sa spoluvlastníkom predmetných vydražených nehnuteľností mal stať aj žalobca. Neexistovala medzi účastníkmi žiadna dohoda, kúpna zmluva alebo dohoda o vyporiadaní vzájomných vzťahov týkajúca sa nehnuteľností ktorá by mohla byť považovaná sa právny akt zapísateľný v katastri nehnuteľností, na základe ktorého by sa žalobca mal stať podielovým spoluvlastníkom vydražených nehnuteľností. Nebol teda preukázaný žiaden zo spôsobov predvídaných ustanovením § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žiadal preto, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil v celom rozsahu a priznal žalovanému trovy odvolacieho konania v rozsahu 100%.
5. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného k jeho odvolaniu uviedol, že toto vyjadrenie je právne irelevantné pre zjavné odvádzanie pozornosti od merita daného sporu. Z teórie práva je všeobecne známe, že podielové spoluvlastníctvo, aj k nehnuteľnostiam, môže vzniknúť aj bez akejkoľvek písomnej zmluvy, teda aj ústne, aj konkludentne. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Cdo30/1994 z 15.06.1994. Poukázal aj na mimoriadne dovolanie Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, ktoré generálny prokurátor podal proti rozsudku Okresného súdu Bardejov z 12.06.2012 č.k. 1C/14/2010-111 vo veci bezdôvodného obohatenia v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove z 18.12.2013 č.k. 10Co/3/2013 - 153 a ktoré Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutím z 26.04.2016 sp.zn. 5MCdo18/2014 odmietol ako procesne neprípustné. K tomuto generálny prokurátor okrem iného uviedol, že medzi účastníkmi bola nesporná skutočnosť, že uzatvorili 19.septembra 1991 zmluvu o konzorciu za účelom vykonávania spoločnej obchodnej činnosti najmä draženie prevádzkových jednotiek v malej privatizácií na spoločný účet s podielom 1/2 . V rámci vykonávania svojej spoločnej činnosti vydražili 4 prevádzkové jednotky pričom jednou z nich bola budova potravín s reštauráciou - V. K., ktorej užívanie bolo predmetom súdenej veci. Z tohto vyjadrenie generálneho prokurátora podľa žalobcu je zrejmé, že vyhlásenie konzorcie súdom prvej inštancie za neplatné nepovažuje vôbec za právne relevantnú skutočnosť. Uviedol, že na podanom odvolaní v celom rozsahu trvá.
6. Krajský súd v Prešove (ďalej aj len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP) vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP) oprávnenou osobou (§ 359 CSP), preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z dôvodov uvedených v odvolaní, ako aj konanie mu predchádzajúce, v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasledujúcich CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario). Pri preskúmaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený preskúmať ho z iných dôvodov než z tých, ktoré boli explicitne do uplynutia odvolacej lehoty uvedené (§ 380 ods. 1, 2 CSP). Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku zverejnil na úradnej tabuli ako aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 07. 02. 2019 (§ 219 ods. 3 CSP) dospel k záveru o tom, že odvolanie dôvodným nebolo.
7. Odvolacia argumentácia žalobcu, vychádzajúc z jej obsahu a zdôraznenia údajných pochybení súdu prvej inštancie, bola konštruovaná na tvrdení o nesprávnosti skutkových zistení, tvrdení o nesprávnom právnom posúdení a porušení procesných práv žalobcu. Odvolací súd posúdil relevantnosť takto vymedzených tvrdení prihliadajúc na to, že v odôvodnení jeho rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS78/05).
8. Nesprávne skutkové zistenia sú také zistenia, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke a ktoré v podstatnej časti nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Dochádza k tomu vtedy, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov alebo z vyjadrení strany nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo alebo rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli dôkazmi preukázané alebo vyšli najavo, opomenul. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov.
9. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav, dochádza k tomu vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
10. Nesprávnym procesným postupom sa rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol spor), znemožňujúca strane realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti aktívnej účasti na konaní. Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním na faktickú meritórnu činnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku (Najvyšší súd Slovenskej republiky, uznesenie z 13.08.2018, sp.zn. 4Cdo 104/2018).
11. Po oboznámení sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, zisteným skutkovým stavom a jeho právnym posúdením, odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie z dokazovania riadne zistil skutkový stav rozhodujúci pre posúdenie veci a právne závery, ku ktorým dospel, vychádzajú zo skutkových zistení. V rozhodnutí dal jasné, zrozumiteľné, dostatočne konkrétne a v logickej postupnosti sformulované vysvetlenie dôvodov rozhodnutia, ku ktorému dospel. Je evidentné, že sa podrobne zaoberal všetkými tvrdenými skutočnosťami, dôkazmi a námietkami, správne v ich jednotlivosti ako aj vo vzájomnej súvislosti vyhodnotil a dospel tak k správnemu, presvedčivému právnemu záveru. Na týchto správnych záveroch sa nič nezmenilo ani v priebehu odvolacieho konania. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP) a preto k odvolacím dôvodom žalobcu len na zdôraznenie správnosti dodáva:
12. Žaloba je, čo sa obsahu týka, úkonom ktorým žalobca vymedzuje subjekty, predmet a obsah žalobou začatého súdneho konania. Právom žalobcu je, vyplýva to z článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na súde. Žalobou môže uplatniť skutočnosti, ktorých hmotné právo prisudzuje právny význam. To, či bude v spore úspešný, závisí od toho, či sa logická štruktúra príčina následkov, ktoré on sám pokladá za skutkový dôvod svojho nároku, zhoduje so štruktúrou príčin následkov, ktoré upravuje zákon a od toho, či tvrdené skutočnosti preukáže.
13. Žalobca podal na súd žalobu, ktorou sa domáhal určenia, že je podielovým spoluvlastníkom v žalobe označených nehnuteľností, keďže sa so žalovaným ešte v roku 1991 okrem iného dohodli na spoločnom podnikaní, budú spoločne dražiť prevádzkové jednotky vrátane nehnuteľností a každý z nich bude na podnikanie prispievať rovnakým dielom a bude mať aj rovnaké práva a povinnosti, čo mali potvrdiť v zmluve o konzorciu. Bolo na žalobcovi k takto definovanému súhrnu skutkových tvrdení, ktoré mali viesť k následku, ktorého sa domáhal, a ktoré mali podľa neho viesť k ochrane jeho právneho záujmu, predložiť alebo označiť také dôkazné prostriedky, ktorými by preukázal, ako mienil, vznik spoluvlastníctva.
14. Ustanovením § 132 Občianskeho zákonníka sú dané hmotnoprávne podmienky, pri existencii ktorých je možné vlastnícke právo relevantne nadobudnúť a pri splnení ktorých konkrétne vlastnícke právo vznikne. Pre nadobudnutie vlastníctva je potrebná existencia titulu ako právneho dôvodu vyjadrujúceho úmysel previesť vlastníctvo a právny spôsob nadobudnutia vlastníctva, ktorým je také konanie, ktoré nadobúdateľovi vlastníctva umožní výkon vlastníckeho práva k predmetu prevodu.
15. Pre posúdenie vzniku podielového spoluvlastníctva je rozhodujúca dohoda o založení spoluvlastníckych vzťahov k predmetu vlastníctva. Takáto dohoda nemusí byť vo všeobecnosti, v tom je možné so žalobcom súhlasiť, písomná, z jej obsahu však musí byť jednoznačne identifikovateľné, že účastníci takejto dohody chceli založiť spoluvlastníctvo ku konkrétnemu predmetu.
16. Existenciu takejto dohody, ako správne konštatoval súd prvej inštancie, žalobca nepreukázal. Nebolo preukázané, že by žalovaný pri dražbe konal aj za žalobcu, ani zo zmluvy o konzorciu takáto dohoda nevyplýva a už vôbec nie k akým konkrétne špecifikovaným nehnuteľnostiam. Ak žalobca v žalobe akcentoval to, že so žalovaným sa mali dohodnúť na spoločnom podnikaní na spoločný účet rovnakým dielom, čo malo byť taktiež argumentom svedčiacim o existencii dohody o založení spoluvlastníckych vzťahov, je potrebné uviesť, že zmyslom podnikateľskej činnosti je dosiahnutie zisku ako výsledku sústavnej nie ojedinelej činnosti. Obsah výkonu konkrétnej činnosti smerujúcej k majetkovému prospechu v podnikaní nie je zákonom definovaný, rozhodne však nie je podmienený nadobudnutím vlastníckeho práva k nehnuteľnosti.
17. Odvolací súd považuje za logickú, zistenému skutkovému stavu zodpovedajúcu úvahu a záver súdu prvej inštancie o nepreukázaní žiadnej ani konkludentnej dohody medzi žalobcom a žalovaným o tom, že ak na dražbe sporné nehnuteľnosti vydraží žalovaný, že pôjde o skutočnosť zakladajúcu vznik spoluvlastníctva k vydraženým predmetom. Žalovaný na dražbe nekonal aj za žalobcu, žalobca to žiadnym dôkazom nepreukázal. K prechodu vlastníctva k draženým nehnuteľnostiam došlo príklepom licitátora len na žalovaného. Neexistuje žiadna dohoda o dodatočnom prevode podielu na vydražených nehnuteľnostiach na žalobcu, návrh dohody o majetkovom vysporiadaní zo 06.12.1995 nie listinou spôsobilou pre vznik spoluvlastníctva žalobcu k predmetu sporu nielen preto, že nehnuteľnosti, ktorých sa vysporiadanie malo týkať nie sú špecifikované, ale aj preto, že žalobcom tvrdený dôvod vzniku spoluvlastníctva neobsahujú.
18. Ak mal žalobca za to, že dôkazom o vzniku spoluvlastníctva má byť aj to, že úvery na kúpu vydražených nehnuteľností mali byť splácané žalobcom aj žalovaným, odvolací súd poznamenáva, že ak by aj uvedené malo zodpovedať realite, poskytnutie peňažnej hodnoty samo o sebe nespôsobuje, že ten, kto ju poskytol, sa stáva spoluvlastníkom veci s kupujúcim v podiele podľa pomeru ním poskytnutej hodnoty k celej veci (obdobne Z III., str. 470).
19. Odvolací súd, vychádzajúc z dôvodov, ktoré uviedol, uzatvára, že žalobca, na ktorom bolo dôkazné bremeno k preukázaniu vlastných tvrdení o vzniku jeho spoluvlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam dôkazné bremeno v okolnostiach prípadu neuniesol a ak súd prvej inštancie jeho žalobu zamietol, je jeho rozhodnutie správne. Správnemu rozhodnutiu vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách konania odzrkadľujúci výsledok, ku ktorému sa v konaní dospelo. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
20. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní plne úspešný, preto mu odvolací súd priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Kvantifikáciu trov zrealizuje súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP. Existencia dôvodov pre výnimočné nepriznanie náhrady trov odvolacieho konania nebola v zmysle § 257 CSP tvrdená a zo spisu ani nevyplynula.
21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.