Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/36/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Mariannou Hirkovou v spore žalobkyne: B. I., G.. X.X.XXXX, E. O. X. M. XXXX/X, A., právne zastúpená: JUDr. Valéria Brečková, advokátka so sídlom Daľkovská 470/14, Snina, proti žalovanému: B. C., G.. X.X.XXXX, E. O. C. XXXX/X, A., o zaplatenie 16.500,- eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 16.500,- eur do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobkyni nepriznáva náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou tunajšiemu súdu dňa XX.X.XXXX domáhala zaplatenia sumy 16.500,- eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnila tým, že strany sporu uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX. Počas trvania manželstva bol žalovanému na základe rozhodnutia o pridelení družstevného bytu zo dňa XX.XX.XXXX pridelený Bytovým družstvom so sídlom v A. byt na ul. C.I. Z. A., v bytovom dome so súp. č. XXXX v bloku X v X. vchode na X. poschodí, č. bytu X, par. č. XXXX/XXX, zapísaný v LV č. XXXXX, kat. územie A.. Následne na to v zápisnici o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu Bytové družstvo v A. vzalo na vedomie, že v čase uzavretia tejto dohody žalovaný žil v manželstve so žalobkyňou. V súlade s ustanovením § 703 Občianskeho zákonníka manželom vznikol uvedeným rozhodnutím Bytového družstva v A. spoločný nájom družstevného bytu, čím im zároveň ako manželom vzniklo spoločné členstvo v družstve. Rozsudkom Okresného súdu Humenné zo dňa XX.XX.XXXX, č. k. XC/XXX/XX- XX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX, bolo manželstvo strán sporu rozvedené, čím zaniklo aj ich BSM. Okresný súd Humenné v právnej veci žalobkyne proti žalovanému o zrušenie práva spoločného nájmu bytu rozsudkom pre uznanie č. k. XXC/XX/XXXX - XX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa XX.XX.XXXX, rozhodol tak, že zrušil právo spoločného nájmu družstevného bytu č. X nachádzajúceho sa v bloku X, na X. poschodí vchod X na ulici C. Z. A., súpisné číslo XXXX, parcela číslo XXXX/XXX, zapísaný na liste vlastníctva číslo XXXXX, katastrálne územie A. a určil, že výlučným nájomcom a členom družstva je žalovaný. Vzhľadom na to, že členský podiel v Bytom družstve so sídlom v A. je majetkovou hodnotou, ktorú nadobudli strany sporu do BSM a BSM, ktoré zaniklo rozvodom ich manželstva nebolo vyporiadané dohodou a ohľadne jeho vyporiadania nebol do troch rokov od zániku BSM podaný ani návrh na súd, nastala v danom prípade zákonná fikcia podľa ust. § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka aj ohľadne spoločného členského podielu v bytovom družstve ako majetkovej hodnoty. Teda týmto žalobkyni, ktorá sa po zániku spoločného nájmu družstevného bytu nestala nájomcom družstevného bytu a členom družstva, vzniklo právo na vyrovnanie vo výške polovice hodnoty členstva v družstve, ktoré nadobudol druhý rozvedený manžel, t.j. žalovaný. Nakoľko žalovaný predmetný družstevný byt užíval výlučne sám od rozvodu manželstva so žalobkyňou, žalobkyňa ešte pred podaním žaloby o zrušenie práva spoločného nájmu bytu mala záujem o mimosúdne vyriešenie jednak zrušenia jej práva spoločného nájmu bytu a následne aj vyporiadania členského podielu v bytovom družstve s tým, že by jej žalovaný vyplatil polovicu hodnoty členského podielu, s čím však žalovaný nesúhlasil, a preto bola nútená uvedenú právnu vec riešiť žalobou tak, ako aj v tomto prípade. V súvislosti s mimosúdnymi rokovaniami žalobkyňa dňa XX.XX.XXXX požiadala realitnú agentúru B.. M. C. - N. W., B. K. XXX/XX, XXX XX A., prevádzka A. XXX, A., IČO: 40 902 536 o vydanie potvrdenia o obvyklej trhovej cene nehnuteľností: byt č. X,X. posch., X. vchod, F.. C. XXXX, C..Ú.. A., okres A. ku dňu XX.XX.XXXX, ktorá bola stanovená na sumu 33.000,-Eur. Vzhľadom na to, že z rozhodovacej praxe súdov vyplýva, že pre vyporiadanie hodnôt práv a povinností v bytovom družstve nemôže byť rozhodujúca výška zostatkovej hodnoty členského podielu, ale hodnota, za akú je možné v danom mieste a čase tieto práva a povinnosti nadobudnúť, teda trhová hodnota, pričom za trhovú (všeobecnú) hodnotu členského podielu v bytovom družstve je potrebné považovať všeobecnú hodnotu bytu, nájom ktorého je s členským podielom spojený, žalobkyňa požaduje od žalovaného z titulu finančného vyrovnania za spoluvlastnícky podiel na hodnote členského podielu v Bytovom družstve so sídlom v A. polovicu všeobecnej hodnoty bytu č. X, X. posch., X. vchod, Ul. C. XXXX, k.ú. A., okres A. stanovenej realitnou agentúrou ku dňu XX.XX.XXXX, t.j. sumu 16.500,- eur.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že so žalobou nesúhlasí a to najmä z dôvodu, že konanie žalobkyne považuje za konanie v rozpore s dobrými mravmi. So žalobkyňou uzatvoril manželstvo ešte dňa X.X.XXXX. Predmetný družstevný byt mu bol pridelený ako zamestnancovi bývalého štátneho podniku Z., š.p. a to uznesením predstavenstva družstva č.XX/XXXX ešte zo dňa XX.X.XXXX a neskôr rozhodnutím o pridelení družstevného bytu zo dňa X.XX.XXXX. Byt bol pridelený a rozhodnutie vydané jemu. Byt bol odovzdaný zápisnicou zo dňa X.XX.XXXX. Je pravdou, že v čase pridelenia bytu už bol X E. ženatý so žalobkyňou, avšak ich manželstvo nemalo dlhého trvania a bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Humenné č.k. XC/XXX/XX zo dňa XX.X.XXXX, právoplatným dňa XX.X.XXXX, teda po polroku trvania manželstva. Manželstvo zostalo bezdetné. Už počas rozvodového konania sa manželka odsťahovala z predmetného bytu a na predmetný byt si od rozvodu manželstva, resp. ešte predtým vôbec nenárokovala. Z uvedeného dôvodu považoval všetky ich vzájomné práva a záväzky za vysporiadané. Sám splácal pôžičku vo výške 15.000.-Sk, ktorú čerpali síce za trvania manželstva, avšak ktorú splatil len on sám z vlastných prostriedkov. Ďalej v byte býval, pričom platením poplatkov Bytovému družstvu uhrádzal nielen poplatky spojené s užívaním bytu, ale aj tzv. fixné náklady, teda náklady, ktoré bolo potrebné za byt platiť bez ohľadu nato, či v byte niekto býva alebo nie. Je teda nepochybné, že sa nielen pričinil o získanie predmetného družstevného bytu, ale aj tento byt sám splácal v časti týchto fixných nákladov a sám aj splatil pôžičku na úhradu členského podielu. Žalobkyňa dlhých 25 rokov o byt nejavila vôbec žiadny záujem a to jednoznačne z dôvodu, že o tom, že výlučným nájomcom bytu zostáva len on sám, sa ústne dohodli po rozvode manželstva, čo z konkludentného správania žalobkyne jednoznačne vyplýva. Na základe uvedeného mal zato, že došlo k zrušeniu spoločného nájmu bytu ich dohodou a výlučným nájomcom zostáva len on sám. To, že žalobkyňa podala túto žalobu, považuje z jej strany za špekuláciu a rozhodne to považuje za v rozpore s dobrými mravmi. Skutočnosť, že o ich ústnej dohode o zrušení spoločného nájmu bytu nie je písomný záznam, chce žalobkyňa využiť na majetkové obohatenie sa v jej prospech. Z opatrnosti vzniesol námietku premlčania nároku žalobkyne na úhradu polovice hodnoty bytu a to najmä na skutočnosť, že manželstvo bolo rozvedené ešte v roku XXXX, pričom od rozvodu nielenže prešlo viac ako 3 roky, ale dokonca 26 rokov. Poukázal na ust. § 3 Občianskeho zákonníka. Celú žalobu na zaplatenie sumy 16.500 eur považuje za v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko skutočne sa bývalá manželka domáha peňažnej sumy za družstevný byt po polroku trvania manželstva, ktoré bolo bezdetné, z bytu odišla sama ešte skôr ako boli rozvedení dokonca ešte skôr ako vôbec návrh na rozvod podala, o byt sa nestarala 26 rokov, všetko musel platiť sám, pričom posledné roky len za pomoci brata, nakoľko je invalidný dôchodca a z dôchodku 210 eur mu neostáva ani na lieky, nieto ešte na základné životné potreby ako jedlo, oblečenie, obuv hygienické potreby a podobne. Navrhol, aby súd žalobu zamietol v celom rozsahu ako žalobu podanú oneskorene a hlavne v rozpore s dobrými mravmi.

4. Žalobkyňa vo vyjadrení zo dňa XX.XX.XXXX poukázala na to, že žalovaný Zmluvou o prevode vlastníctva bytu zo dňa XX.XX.XXXX previedol byt č. X na ul. C. v bytovom dome so súp. č. XXXX, ku ktorému sa vzťahoval spoločný nájom a spoločný členský podiel v bytovom družstve, na svojho brata B. C.. Námietku premlčania uvedenú vo vyjadrení žalovaného považuje za nedôvodnú. Právo spoločného nájmu bytu a spoločné členstvo v bytovom družstve zanikne až rozhodnutím súdu o zrušení spoločného nájmu bytu a o určení, ktorý z manželov bude nájomcom bytu a členom družstva.

Premlčacia doba neplynie počas doby, kedy existuje spoločný nájom a spoločné členstvo. V tejto súvislosti poukázala na ustálenú rozhodovaciu činnosť súdov v obdobných prípadoch, a to na rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa XX.XX.XXXX, sp. zn. XCo/XXX/XXXX, ktorý prejudikoval rozhodnutie NS ČR zo dňa XX.XX.XXXX, sp. zn. XXCdo XXXX/XXXX: „Právo na vyporiadanie členského podielu v bytovom družstve, nemôže byť premlčané skôr, než je zrušené spoločné členstvo účastníkov v bytovom družstve.“ K právoplatnému rozvodu došlo dňa 16.04.1992, pričom k právoplatnému rozhodnutiu o zrušení spoločného nájmu došlo dňa 26.03.2018. Z uvedeného dôvodu bola preto žaloba o zaplatenie 16.500,- Eur s príslušenstvom podaná v zákonom stanovenej lehote.

5. Žalovaný vo vyjadrení doručenom súdu dňa XX.XX.XXXX nepoprel, že zmluvou o prevode vlastníctva bytu zo dňa XX.X.XXXX predmetný byt previedol na svojho brata B. C., avšak stalo sa tak bezodplatne, nakoľko zohľadnil, že brat ho dlhodobo finančne podporuje, pretože z invalidného dôchodku 210 eur sa nedá vôbec vyžiť. Vzhľadom na veľké dlhy, ktoré z tohto titulu voči bratovi mal, bol nútený uvedené riešiť týmto spôsobom. Na druhej strane, brat mu v byte umožňuje naďalej bývať a stále prispieva na úhrady spojené s užívaním tohto bytu. Prevodom členských práv k bytu nezískal žiaden finančný prospech, ale len vyrovnal svoje dlhy voči bratovi.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a z nich najmä rozhodnutím o pridelení družstevného bytu zo dňa X.XX.XXXX, zápisnicou o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu, rozsudkom Okresného súdu Humenné č.k. XC/XXX/XX-XX zo dňa XX.X.XXXX, potvrdením o obvyklej trhovej cene nehnuteľnosti zo dňa XX.X.XXXX, čiastočným výpisom z listu vlastníctva č. XXXXX pre okres A., obec A., katastrálne územie A., rozsudkom Okresného súdu Humenné č.k. XXC/XX/XXXX-XX zo dňa XX.X.XXXX, výsluchom svedka B. C. a zistil nasledovný skutkový stav veci.

7. Rozhodnutím o pridelení družstevného bytu zo dňa X.XX.XXXX Bytové družstvo so sídlom v A. pridelilo žalovanému byt č. X v bloku C. v X. vchode, Š. poschodie, pozostávajúci z troch izieb, kuchyne a príslušenstva - garsónky (dvojgarsónky s príslušenstvom) do osobného užívania. Na základe tohto rozhodnutia vzniklo členovi právo na uzavretie dohody o odovzdaní bytu do osobného užívania.

8. Zápisnicou o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu Bytové družstvo so sídlom v A. ako vlastník domu blok C. v A., ul. C. odovzdalo dňa X.XX.XXXX byt č. X, poschodie X, na základe rozhodnutia o pridelení bytu zo dňa XX.X.XXXX č. XX/X/XX do osobného užívania členovi - žalovanému. Družstvo vzalo na vedomie, že osobný užívateľ žil v čase uzavretia tejto dohody v manželstve so žalobkyňou a že s ňou trvale žil, čím uzavretím tejto dohody im vzniklo právo spoločného užívania bytu a spoločné členstvo v družstve.

9. Rozsudkom Okresného súdu Humenné č.k. XC/XXX/XX-XX zo dňa XX.X.XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa XX.X.XXXX, súd manželstvo strán sporu uzavreté dňa X.X.XXXX pred Obvodným úradom v A., zapísané v knihe manželstiev vo zväzku XX, ročník XXXX, na str. XX, pod por. č. XX, rozviedol.

10. Rozsudkom Okresného súdu Humenné č.k. XXC/XX/XXXX-XX zo dňa 20.02.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX, súd zrušil právo spoločného nájmu družstevného bytu č. X nachádzajúceho sa v bloku X, na X. poschodí, vchod X na ulici C. v A., súpisné číslo XXXX, parcela číslo XXXX/XXX, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXXX, k.ú. A. a určil, že výlučným nájomcom a členom družstva je žalovaný.

11. Podľa potvrdenia o obvyklej trhovej cene nehnuteľnosti zo dňa 14.8.2017 realitná agentúra B.. M. C.

- N. W. potvrdila, že obvyklá trhová cena nehnuteľnosti byt č. X, X. poschodie, X. vchod, ul. C. XXXX, A., k.ú. A., okres A., je ku dňu XX.X.XXXX 33.000,- eur.

12. Z čiastočného výpisu z listu vlastníctva č. XXXXX pre okres A., obec A., katastrálne územie A., súd zistil, že spoluvlastníkmi bytu vo vchode č. X, X. poschodie, byt č. X v bytovom dome súpisné č. XXXX na parcele č. XXXX/XXX sú B. C. a B. C.. Titulom nadobudnutia bola zmluva o prevode vlastníctva bytu č. XXX-XX/BD-XXX/X/XX zo dňa XX.X.XXXX, Z.-XXX/XX zo dňa XX.X.XXXX, č.z. XXXX/XX.

13. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť jej sumu 16.500 eur ako náhradu jej spoluvlastníckeho podielu k členskému podielu k družstevnému bytu č. X, ktorý sa nachádza v A. G. F.. C. XXXX.

14. Podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.

15. Podľa § 703 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak sa za trvania manželstva manželia alebo jeden z nich stanú nájomcami bytu, vznikne spoločný nájom bytu manželmi.

16. Podľa § 703 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak vznikne len jednému z manželov za trvania manželstva právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu, vznikne so spoločným nájmom bytu manželmi aj spoločné členstvo manželov v družstve; z tohto členstva sú obaja manželia oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne.

17. Podľa § 705 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak sa rozvedení nedohodnú o nájme bytu, súd na návrh jedného z nich rozhodne, že sa zrušuje právo spoločného nájmu bytu. Súčasne určí, ktorý z manželov bude byt ďalej užívať ako nájomca.

18. Podľa § 705 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak nadobudol právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu jeden z rozvedených manželov pred uzavretím manželstva, zanikne právo spoločného nájmu bytu rozvodom; právo užívať byt zostane tomu z manželov, ktorý nadobudol právo na nájom bytu pred uzavretím manželstva. V ostatných prípadoch spoločného nájmu družstevného bytu rozhodne súd, ak sa rozvedení manželia nedohodnú, na návrh jedného z nich o zrušení tohto práva, ako aj o tom, kto z nich bude ako člen družstva ďalej nájomcom bytu; tým zanikne aj spoločné členstvo rozvedených manželov v družstve.

19. Súd mal za preukázané, že manželstvo strán sporu uzavreté dňa 07.09.1991 pred Obvodným úradom v A. bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Humenné č.k. XC/XXX/XX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX, ktorým dňom zaniklo aj ich bezpodielové spoluvlastníctvo (§ 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

20. Z vykonaného dokazovanie vyplynulo i to, že počas trvania manželstva bol žalovanému, rozhodnutím Bytového družstva so sídlom v A. zo dňa XX.XX.XXXX a následnou zápisnicou o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu, pridelený 3-izbový družstevný byt v A. G. F. C., č. bytu X, čím stranám sporu vznikol spoločný nájmom bytu ako aj spoločné členstvo manželov v družstve, pričom do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou resp. rozhodnutím súdu (§ 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka). Taktiež v uvedenej lehote nedošlo ani k zrušeniu práva spoločného nájmu bytu.

21. Po rozvode manželstva strán sporu, kedy v súlade s ust. § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka došlo k zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nebol vyporiadaný majetkový podiel k družstevnému bytu ako iné majetkové právo, a to ani v lehote do 3 rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva a preto podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka toto majetkové právo je v podielovom spoluvlastníctve strán, pričom podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. Po rozvode manželstva nedošlo ani k vyporiadaniu spoločného nájmu strán sporu k družstevnému bytu a k zrušeniu práva spoločného nájmu k družstevnému bytu došlo až na základe rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. XXC/XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, na základe ktorého sa stal výlučným nájomcom a členom družstva žalovaný. Keďže do 3 rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov (právoplatnosť rozvodu XX.XX.XXXX) nedošlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva, a to členského práva k družstevnému bytu, ktorý je majetkovým právom v súlade s ust. § 149 ods. 4 veta tretia Občianskeho zákonníka platí nevyvrátiteľná právna domnienka spočívajúca v tom, že majetkové práva sú v podielovom spoluvlastníctve manželov a podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. Majetkové právo k bytu sa stalo podielovým spoluvlastníctvom strán sporu, nakoľko bezpodielové spoluvlastníctvo strán nebolo v lehote 3 rokov po rozvode manželstva vyporiadané dohodou, ani súdom.

22. Ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva nedošlo k zrušeniu práva spoločného nájmu družstevného bytu stranami podľa § 705 ods. 2 Občianskeho zákonníka a k vyporiadaniu členského podielu v rámci bezpodielového spoluvlastníctva strán, potom jeho vyporiadanie spadá pod režim § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka ako tzv. ostatné majetkové právo spoločné manželom. Toto právo sa už ale vyporiadava podľa zásad platných pre vyporiadanie podielového spoluvlastníctva (§ 142 Občianskeho zákonníka) a nie za použitia ustanovení o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva (§ 150 Občianskeho zákonníka).

23. Z vykonaného dokazovania ďalej vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Humenné č.k. XXC/XX/ XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť XX.XX.XXXX, došlo k zrušeniu práva spoločného nájmu strán sporu k družstevnému bytu č. X, nachádzajúcemu sa v A., G. F.. C. č. XXXX a k súčasnému určeniu, že výlučným nájomcom tohto bytu a členom družstva sa stáva žalovaný.

24. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa XX.XX.XXXX sp. zn. XXCdo/XXXX/ XXXX „právo na vyporiadanie spoločného členského podielu v bytovom družstve nemôže byť premlčané skôr než je zrušené spoločné členstvo účastníkov v bytovom družstve. Preto sa právo na vyporiadanie spoločného členského podielu bývalých manželov, ktorí sa nedohodli na zrušení spoločného práva nájmu družstevného bytu a na tom, ktorý z nich bude byt naďalej užívať ako výlučný nájomca a člen družstva alebo tých manželov, o spoločných právach ktorých vo vzťahu k bytovému družstvu nebolo rozhodnuté podľa § 705 ods. 2 druhej vety Občianskeho zákonníka v lehote troch rokov, stanovenej v § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka, nemôže premlčať skôr než dôjde k zrušeniu spoločného práva nájmu družstevného bytu a určeniu kto bude ďalej užívať ako výlučný člen družstva. Všeobecná trojročná premlčacia lehota v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka potom začne plynúť dňom nasledujúcim po tom čo došlo k takémuto zrušeniu práva."

25. Posúdenie plynutia premlčacej lehoty v danom prípade závisí od okamihu právoplatnosti rozsudku o zrušení práva spoločného nájmu bytu súdom. V tomto smere poukazuje súd už na spomínané rozhodnutie NS ČR zo dňa 22.05.2008 sp. zn. 22Cdo/2380/2007 zoberajúce sa uvedenou problematikou.

26. Tým, že sa určí výlučný užívateľ bytu rieši sa aj otázka členského podielu, kto je užívateľom a ďalším členom družstva (R 14/78). Rozhodnutie podľa § 705 ods. 2 veta druhá Občianskeho zákonníka o ďalšom nájme družstevného bytu nie je viazané na to, aby sa súčasne rozhodovalo o vyporiadaní spoločných majetkových práv bývalých manželov. Určením, kto bude ako člen družstva byt ďalej užívať, sa rieši aj otázka členského podielu v bytovom družstve (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/26/2010). Teda žalobkyňa mala až do zrušenia práva spoločného nájmu k bytu právo tento byt užívať a tiež bola členkou bytového družstva so všetkými právami člena a patril jej aj členský podiel.

27. Námietka premlčania preto nie je dôvodná. Bolo nesporne preukázané, že stranám vznikol počas trvania manželstva spoločný nájom družstevného bytu. K právoplatnému rozvodu manželstva došlo dňa XX.XX.XXXX, k právoplatnému zrušeniu spoločného nájmu bytu dňa XX.XX.XXXX. Žaloba na zaplateniu polovice hodnoty členského podielu bola podaná na súde dňa XX.XX.XXXX, teda s prihliadnutím na citovanú judikatúru v zákonom stanovenej premlčacej lehote, ktorá v danom prípade začala plynúť od dňa XX.XX.XXXX, teda v lehote 3 rokov od právoplatnosti rozhodnutia súdu o zrušení členstva k družstevnému bytu. Z tohto hľadiska tak nedošlo k premlčaniu nároku žalobkyne na vyplatenie hodnoty členského podielu k bytu. Z uvedených dôvodov súd nemohol akceptovať námietku žalovaného o premlčaní žalobkyňou uplatneného práva.

28. Zo správy realitnej kancelárie súd zistil, že obvyklá trhová cena nehnuteľnosti bytu č. X, X. poschodie, X. vchod, ul. C.É. XXXX, A., k.ú. A., okres A., bola ku dňu 14.8.2017 33.000,- eur.

29. Výška členského podielu ako majetkového práva bola ustálená na základe správy realitnej kancelárie zo dňa XX.XX.XXXX ako obvyklá trhová cena nehnuteľnosti na 33.000,- eur, žalovaný túto hodnotu nerozporoval, preto v súlade s ust. § 142 Občianskeho zákonníka zaviazal súd žalovaného vyplatiť žalobkyni polovicu majetkového práva, vyplývajúceho z členského podielu k družstevnému bytu, a to vo výške 16.500,- eur.

30. Námietky žalovaného, že manželstvo strán sporu bolo rozvedené pred 26 rokmi a už počas rozvodového konania sa žalobkyňa z predmetnom bytu odsťahovala, a taktiež, že priznanie práva na výplatu polovice členského podielu by bolo v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, súd tieto tvrdenia považoval za neopodstatnené. Taktiež tie skutočnosti, že všetky náklady spojené s užívaním bytu po celú dobu po rozvode manželstva platil žalovaný sú pre daný spor právne irelevantné.

31. Súd mal za to, že s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu vyplatenie členského podielu žalobkyne nie je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podľa ustálenej judikatúry sa za konanie v rozpore s dobrými mravmi považuje taký výkon práva, ktorého jediným cieľom je poškodiť iného. Konanie je šikanózne, pokiaľ zneužíva právo a toto zneužitie práva vyplýva zo zistených skutkových okolností, z aktívneho konania nositeľa práva. Konanie žalobkyne v žiadnom štádiu konania nevykazovalo znaky šikanózneho konania, ktoré by sledovalo snahu poškodiť žalovaného. Po rozvode manželstva v roku XXXX si manželia nevyporiadali bezpodielové spoluvlastníctvo manželov a taktiež nežiadali o zrušenie spoločného nájmu k bytu, ktorý bol zrušený až rozhodnutím Okresného súdu Humenné č.k. XXC/XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX. Žalovaný po rozvode manželstva užíval a užíva nadobudnutý byt a po celú dobu od rozvodu manželstva ani žalovaný neriešil otázku zrušenia spoločného nájmu bytu a na základe toho vzniknutých majetkových práv.

32. O trovách konania rozhodol súd podľa § 257 Civilného sporového poriadku.

33. Žalobkyňa v spore bola síce úspešnou stranou, ale vzhľadom k tej skutočnosti, že strany si po rozvode manželstva a zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov 26 rokov neriešili vyporiadanie spoločného nájmu k družstevnému bytu a s tým súvisiace členské práva mal súd za to, že sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré žalobkyni ako úspešnej strane sporu právo na náhradu trov konania nepriznal. Inak povedané obe strany rovnakou mieru prispeli k vzniku sporu, po tak dlhom čase, žalobu pritom mohla podať ktorákoľvek z nich. Za právne bezvýznamnú považoval súd argumentáciu žalobkyne, že sa pred podaním žaloby snažila so žalovaným dohodnúť, avšak bezúspešne. Viac ako dve desaťročia si strany otázku spoločného nájmu obaja neriešili, či už dohodou resp. súdnou cestou. Iniciatíva zo strany žalobkyne došla až bezprostredne po tom, ako došlo k zrušeniu spoločného nájmu bytu, konania iniciovaného žalobkyňou v podstate až potom ako žalovaný chcel byt previesť. Zrejme však o tejto skutočnosti ani nevedela a o svojom práve na vyplatenie polovice členského podielu nadobudla vedomosť až po snahe žalovaného o prevod bytu.

34. Zároveň súd prihliadol aj na sociálnu situáciu a majetkové pomery žalovaného, ktorý je invalidným dôchodcom a jeho jediným príjmom je invalidný dôchodok vo výške 210,40 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.