Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4To/63/2018

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Tibora Kubíka a sudcov JUDr. Karola Kováča a JUDr. Petra Šamka, v trestnej veci proti obžalovanému J.. Q. X. stíhanému pre pokračovací obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Tr. zák., o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 3T/1/2014 zo dňa 08. 02. 2018, na verejnom zasadnutí konanom dňa 21. 03. 2019 takto

rozhodol:

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného IN.. Q. X., nar. XX. XX. XXXX z a m i e t a.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 3T/1/2014 zo dňa 08. 02. 2018 bol obžalovaný J.. Q. X., N.. XX.XX.XXXX v K., trvale bytom B., Š. L.. Č.. XX, adresa na doručovanie písomnosti R. XX, uznaný vinným zo spáchania pokračovacieho obzvlášť závažného zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Tr. zák., ktorého sa dopustil na tom skutkovom základe, že

„ako konateľ spol. E. W. B..T..Y.. so sídlom v A., W.Č. XX, IČO XXXXXXXX M. období od 23.02.2005 do 06.11.2007 uvádzal do omylu konateľa spol. M. - Z. B..T..Y.. tým spôsobom, že na základe dohody z roku 2004 so spol. M. - Z., B..T..Y.. so sídlom v A., T. L.. Č.. XX/A, IČO XX XXX XXX o poskytovaní účtovných služieb, ktorá spočívala vo vedení podvojného účtovníctva a mzdovej agendy pre spol. M. -Z. B..T..Y.., v jej sídle v A. na T.J. L.. Č.. XX/A, do hromadných príkazov, odsúhlasených a podpísaných konateľom spol. M. - Z. B..T..Y.., ktoré slúžili ako základ pre tipovanie platieb cez internet banking, bez súhlasu a vedomia konateľa spol. M. -Z. B..T..Y.. namiesto pôvodných, odsúhlasených čísiel účtov zadával iné čísla účtov a to XXXXXXXXXX/XXXX alebo XXXXXXXXX/XXXX ( účty vedené na meno C. X., T.. V. ), na ktoré v uvedenom období neoprávnene prevádzal cez internet banking finančné prostriedky z účtu XXXXXXXXXX/XXXX, vedeného v L. A. B. P.. B.. ( S. A. a.s.) na spol. M. - Z. B..T..Y.. a to: · za rok 2005 na účet číslo XXXXXXXXXX/XXXX, vedený vo M. B. P..B.. na meno C. X. rod. V., N.. XX.X.XXXX, tr. bytom B., Š. L.. Č.. XX sumu vo výške 1.552.955,-Sk. (51.548,66€) · za rok 2005 na účet číslo XXXXXXXXXX/XXXX, vedený v B. B. P.. B.. na V. C. X. T.. V., N.. XX.X.XXXX, tr. bytom B., Š. L.. Č.. XX sumu vo výške 1.019.922,90,-Sk. ( 33.855,24€) · za rok 2006 na účet číslo XXXXXXXXXX/XXXX, vedený vo M. B. P..B. na meno C. X. T.. V., N.. XX.X.XXXX, tr. bytom B., Š. L.. Č.. XX sumu vo výške 2.170.247,-Sk. (72.039€) · za rok 2006 na účet číslo XXXXXXXXXX/XXXX, vedený v B. B. a. s. na meno C. X. T.. V., nar. XX.X.XXXX, tr. bytom B., Š. L.. Č.. XX sumu vo výške 672.494,10,-Sk. (22.322,71€) · za rok 2007 na účet číslo XXXXXXXXXX/XXXX, vedený vo M. B. P..B.. na meno C. X. T.. V., N.. XX.X.XXXX, tr. bytom B., Š. L.. Č.. XX sumu vo výške 14.634,-Sk. (485,76€) · za rok 2007 na účet číslo XXXXXXXXXX/XXXX, vedený v B. B. a. s. na meno C. X. T.. V., nar. XX.X.XXXX, tr. bytom B., Š. L.. Č.. XX sumu vo výške 75.226,30,-Sk. (2.497,06€), čím celkovo spôsobil poškodenej spoločnosti M.- Z. B..T..Y.., T. XX/A A. škodu veľkého rozsahu v celkovej výške 5.505.479,30,-Sk, čo je v prepočte 182.748,43€,“

Za to mu bol uložený podľa § 221 ods. 4 Tr. zák., s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona a § 39 odsek 1 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 7 (sedem) rokov.

Podľa § 48 odsek 4 Trestného zákona ho súd prvého stupňa pre výkon trestu zaradil do ústavu pre výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 76 odsek 1 Trestného zákona, § 78 odsek 1 Trestného zákona mu okresný súd uložil aj ochranný dohľad v trvaní 1 (jeden) rok.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku súd zaviazal obžalovaného nahradiť poškodenej spoločnosti M. Z. B..T..Y.., T. XX/A, A. škodu vo výške 182.748,43 Euro.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný J.. Q. X., ktoré písomne odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu. V tomto odvolaní namietal chyby konania podľa ustanovenia § 321 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/, písm. d/ Tr. por., t.j. ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby; pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie; pre existenciu pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy; ako aj z dôvodu, že bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona. Odvolateľ je toho názoru, že z vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní vzišiel jednoznačný záver, že nebolo preukázané, že by jeho konaním boli naplnené obligatórne znaky skutkovej podstaty pokračovacieho obzvlášť závažného zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Tr. zák., t.j. ani subjektívna, ani objektívna stránka predmetnej skutkovej podstaty. Uvádza, že nebolo preukázané, že by na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatil tým, že uvedie niekoho do omylu, alebo využije niečí omyl a spôsobí tak na cudzom majetku škodu veľkého rozsahu a rovnako nebolo preukázané jeho zavinenie vo forme úmyslu. Počas svojho pôsobenia na pozícii externého účtovníka pre spoločnosť M.-Z., B..T..Y.. nemal prístup k účtom tejto spoločnosti, a preto ani prístup k platobnej službe internetbanking, a teda v žiadnom prípade nemal objektívnu možnosť realizovať jednotlivé finančné operácie formou prevodov na v skutkovej vete rozsudku uvedené bankové účty. Počas jeho pôsobenia nikdy nedošlo k písomnému ani ústnemu povereniu jeho osoby zo strany konateľa spoločnosti na realizáciu predmetných prevodov, čo teda absolútne vylučuje akúkoľvek modifikáciu príkazov na úhradu. Rovnako nie je možné sa stotožniť s tvrdením, že mal zadávať do hromadných príkazov podpísaných a odsúhlasených konateľom spoločnosti M.-Z., B..T..Y.. iné čísla bankových účtov, pretože konečné rozhodnutie spočívajúce v autorizovaní vystavených príkazov podpisom bolo vo výlučnej a plnej kompetencii štatutárneho orgánu

- konateľa. Ten mohol preto kedykoľvek skontrolovať a následne aj spochybniť, či nevykonať obsah realizovanej transakcie, čo sa však nestalo. Jeho zodpovedný a nanajvýš čestný prístup k plneniu pracovných úloh preukazuje i skutočnosť, že odbornou a náležitou starostlivosťou pristupoval i k uchovávaniu a archivovaniu podkladov týkajúcich sa jednotlivých úhrad v účtovníctve spoločnosti. Je názoru, že po zhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomných súvislostiach jasne vyplynul záver, že vo vzťahu k jeho osobe bola naplnená hypotéza právnej normy ustanovenia § 285 písm. c/ Tr. por.. Podľa odvolateľa prokurátor s prihliadnutím na zásadu kontradiktórneho konania vo vzťahu jeho osobe neuniesol dôkazné bremeno. Tvrdí, že na hlavnom pojednávaní nebol vykonaný žiadny relevantný priamo usvedčujúci dôkaz o tom, že by mal spáchať skutok uvedený v obžalobe. Má za to, že v žiadnom smere neobstojí právny názor súdu, že jeho konanie naplnilo tak objektívnu ako aj subjektívnu stránku skutkovej podstaty žalovaného trestného činu. Súd prvého stupňa sa tiež nevysporiadal so skutočnosťou, ktorá bola preukázaná listinným dôkazom založeným do spisu - fotokópiami príjmových pokladničných dokladov spol. M. Z. - ktorými sa preukázalo, že sa v spoločnosti používali takéto pokladničné doklady, pričom svedkyňa V. uviedla, že takéto doklady sa v ich spoločnosti nepoužívali. Rovnako bola obžaloba v dôkaznej núdzi skutočnosťou, že znaleckým dokazovaním sa nevyverátilo, že by podpisy na pokladničných dokladov neboli pravými podpismi J.. Š., pričom aj v odôvodnení rozsudku sa uvádza na str. 59: „...že ak aj ide na potvrdeniach o pravý podpis pána Š., tento sa na podpisované doklady mohol dostať pri podpisovaní iných písomností...“. Aj z tohto vyplýva, že tak obžaloba, ako rozsudok vychádza z hypotéz. Podľa odvolateľa súd prvého stupňa nerešpektoval ústavnú zásadu prezumpcie neviny, ktorej imanentnou súčasťou je zásada „in dubio pro reo“. (Poukazuje v tejto súvislosti na rôzne rozhodnutia a nálezy v obdobných prípadoch, ako napr. Ústavného súdu SR pod sp.zn. III. ÚS 25/06 z 10.mája2006, III. ÚS 209/04; R 56/1994, R 28/1998).

Na základe uvedených skutočnosti uviedol, že ako zhotoviteľ vystavoval podklady len po dohode s J.. Š. a vystavené podklady vždy osobne odovzdával len pánu J.. Š.. Z uvedeného dôvodu sa necíti byť vinný , pretože všetky práce a podklady boli vykonávané v súlade so zmluvou a boli pánom J.. Š. osobne odsúhlasené. Bez jeho vedomia nebolo možné uskutočniť čokoľvek , čo súviselo so spoločnosťou a výhradne úhrady z firemného účtu a tiež podpisovanie písomností.

Záverom navrhol, aby krajský súd, opierajúc sa o kasačný princíp, rozsudok okresného zrušil a vec vrátil tomuto súdu, alebo opierajúc sa o apelačný princíp, v súlade s § 322 ods. 3 Tr. por. ho spod obžaloby podľa § 285 písm. c/ Tr. por. oslobodil.

K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril aj zástupca poškodenej spoločnosti, pričom odvolanie podané obžalovaným považuje v celom rozsahu za nedôvodné, a to z nasledovných dôvodov, nakoľko v konaní, ktoré predchádzalo napadnutému výroku rozsudku nedošlo k podstatným chybám, nedošlo k žiadnemu porušeniu ustanovení a TP, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci a právo na obhajobu. Je toho názoru, že v konaní, ktoré prechádzalo vydaniu rozsudku, nedošlo k žiadnemu porušeniu práva obžalovaného na obhajobu v zmysle zákona č. 460/1992 Zb., ani Ústavy Slovenskej republiky, ani v zmysle Trestného poriadku a zastáva taktiež názor, že nedošlo ani k porušeniu zásady rovnosti strán, zásady in dubio pro reo a ani k porušeniu zásady prezumpcie neviny. Obžalovaný totiž mal právo v konaní pred súdom vypočúvať svedkov, ktorých sám navrhol, alebo ktorých s jeho súhlasom navrhol obhajca, a klásť svedkom otázky. Rovnako v zmysle § 34 ods. 2 Trestného poriadku, už na začiatku konania pred súdom prvého stupňa mohol obžalovaný uplatniť všetky dôkazy, ktoré sú mu známe a ktoré navrhol vykonať. Podľa poškodenej strany odvolanie obžalovaného v celom rozsahu treba považovať za nedôvodné a neopodstatnené, za podané účelovo s cieľom oddialiť právoplatnosť a vykonateľnosť rozsudku a tým aj nástup na výkon uloženého trestu odňatia slobody. Je toho názoru, že po zhodnotení všetkých skutočností by mal odvolací súd postupovať v súlade s § 319 Trestného poriadku a rozhodnúť o zamietnutí odvolania obžalovaného, nakoľko nie je dôvodné.

Verejné zasadnutie nadriadeného odvolacieho súdu bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, nakoľko boli podľa § 293 ods. 7 Tr. por. splnené všetky zákonné podmienky na takýto postup (obžalovaný mal predvolanie riadne a včas vykázané, taktiež tento písomne požiadal o vykonanie verejného zasadnutia v jeho neprítomnosti).

Na verejnom zasadnutí odvolacieho krajského súdu obhajca obžalovaného zotrvával na písomných dôvodoch podaného odvolania.

Zástupca krajskej prokuratúry navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť, vzhľadom na správne skutkové a právne závery rozsudku súdu prvého stupňa Zástupkyňa poškodenej strany taktiež navrhla odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.

Krajský súd v Bratislave podľa hore citovaného zákonného ustanovenia preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že podané odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Keďže z podaného odvolania obžalovaného vyplývalo, že smeruje voči výroku o vine, odvolací súd preskúmaval všetky výroky napadnutého rozsudku a správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom zistil, že odvolanie nie je dôvodné. Uvedené zistenie odvolacieho súdu vyplýva z nasledujúcich skutočností.

Na Okresný súd Bratislava III bola prokurátorkou Krajskej prokuratúry Bratislava 02. 01. 2014 podaná obžaloba pod č.k. 1Kv 35/10 na obžalovaného J.. Q. X., nar. XX. XX. XXXX, pre pokračujúci obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Tr. zák., na skutkovom základe v nej uvedenom (zhodnom s vymedzením skutku v napadnutom rozsudku), pričom vec bola prijatá pod sp.zn. 3T/1/2014.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 10. 04. 2014 potom, čo sa prokurátorka a obžalovaný vyjadrili, že nechcú uzavrieť dohodu o uznaní viny a prijatí trestu, bola prokurátorkou prednesená obžaloba. Obžalovaný po príslušnom poučení vyhlásil k obžalobe, že je nevinný a následne bol vypočutý.

K výroku, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného, odvolací súd uvádza nasledovné skutočnosti.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 14. 04. 2014 obžalovaný J.. Q. X. vypovedal a bránil sa v podstate tým, že v spoločnosti M. Z. po obchode s rodinným príslušníkom pána Š. a to pani Š. zostal finančný prebytok ( za niektoré zaplatené ale nedodané stroje ) vo výške 11 mil. Sk, z čoho by sa musela odviesť daň a preto sa dohodol s pánom Š. na optimalizovaní základu dane. Toto malo podľa neho spočívať v tom, že by sa odviedli peniaze zo spol. M. Z. na účty uvedené obžalovaným a na konci roka by sa k týmto prevodom vyhotovili faktúry, aby to daňovému úradu sedelo. Tvrdil, že po dohode s pánom Š. tieto presunuté finančné prostriedky potom vyberal a priebežne mu ich odovzdával. Na konci roka 2007 a na začiatku roka 2008 boli vystavené dva pokladničné doklady v celkovej sume, ktorá sa odovzdala do M. Z. z vybratia z osobných účtov p. X.. Na otázku prokurátora, že prečo neposielal platby na účet svojej firmy, keď chcel na konci to zaúčtovať ako poradenstvo a ekonomické služby uviedol, že nemohol platby poslať na svoj firemný účet, lebo mal exekúciu a preto to riešili osobnými účtami jeho vtedajšej priateľky. Na ďalšiu otázku, prečo potom, keď bol na takomto postupe dohodnutý s pánom Š., pri týchto platbách (optimalizačných) uvádzal konštantné a variabilné symboly, ktoré navodzovali dojem, že ide o úhrady skutočných faktúr iným spoločnostiam, alebo platby do zdravotných poisťovní alebo daňovému úradu , uviedol, že nepredpokladal, že to skončí na súde a že tieto platby budú chybné platby. Ani skutočnosťami, ktoré uvádzal nevysvetlil, ako by chcel „optimalizovať“ daňový základ chybnými platbami, ktoré by sa do spoločnosti vrátili a čo chcel potom vykrývať faktúrami za poradenstvo a účtovníctvo. Taktiež jeho odpovede týkajúce sa vrátenia týchto finančných prostriedkov poškodenému J.. Š. a vypísanie pokladničných dokladov na sumy 2 mil. a 3 mil. treba vyhodnotiť ako nepresvedčivé. Na konkrétne otázky, ohľadne sporných pokladničných dokladov obžalovaný tvrdil, že neboli vypísané v jeden deň, vypisovali sa zvlášť a pretože jeden z nich kopíroval daňové priznanie v roku 2007. Tieto doklady boli, podľa jeho vyjadrenia vypísané ním a podpísané pánom Š. Q.eden koncom roka 2007 a druhý do marca 2008. Po prečítaní časti výpovede obžalovaného X. z prípravného konania, týkajúcej sa uvedených pokladničných dokladov, už pozmenil svoje vyjadrenia a uviedol, že suma 2 mil. Sk bola suma, ktorú vzal zo schválenej hypotéky a suma 3 mil. Sk boli neoprávnené výbery za roky 2005 - 2006.

Tvrdenia obžalovaného J.. X. ohľadne „optimalizovania“ daňového základu firmy M. Z. posielaním finančných prostriedkov „tváriacich sa“ ako úhrada skutočných faktúr iných spoločností alebo platby do poisťovní a daňovému, úradu na osobné účty jeho priateľky (vtedy ešte slečny V. a následné vyberanie týchto prostriedkov a odovzdávanie ich pánovi Š., ktorý mu časť týchto prostriedkov ponechal ako pôžičku, ktorá bola vrátená dvomi pokladničnými dokladmi, podpísanými koncom roka 2007 a do marca roka 2008 sú na základe ďalších vykonaných dôkazov úplne nevierohodné.

Svedkyňa - poškodená Q.. K. V. podrobne ku každému prípadu neoprávneného prevodu uviedla, spôsob uvedenia jej otca do omylu a mechanizmus spôsobenia škody, ktorá vznikla spoločnosti M. Z..

Zároveň sa podrobne vyjadrila i k možnosti, že by jej otec poskytol obžalovanému pôžičku 5 mil. Sk bez vedomia jeho rodinných príslušníkov, túto možnosť jednoznačne poprela. K pečiatkam firmy na uvedených pokladničných dokladoch uviedla, že odtlačok pečiatky nezodpovedá ich pečiatkam, obsah súhlasí, ale nie sú totožné graficky. Táto jej podrobná výpoveď jednoznačne usvedčuje obžalovaného zo spáchania skutku, ktorý je trestným činom.

Pri zoraďovaní dokladov svedkyňa presne uložila doklady podľa dátumov odoslania peňazí na účet p. X. a zároveň rozdelila platby podľa banky a to na C. ( ďalej len R.) a na B. B. ( B..

V prípade C. banky svedkyňa Q.. K.. V. sa podrobne vyjadrila ku všetkým sporným platbám - z ktorého vyplýva, že celkovo z účtu spol. M.-Z. vedenom v S. A. Č.. XXXXXXXXXX odišla (21 prevodov) za rok 2005 na účet p. X. rod. V.j č. XXXXXXXXXXX suma v celkovej výške 1.552.955,-Sk. (51.548,66€), v roku 2006 odišla (10-prevodov) na ten istý účet suma v celkovej výške 2.170.247,-Sk. (72.039€), v roku 2007 na účet X. - V. (2 prevody) suma 14.634,-Sk (485,76 €).

V prípade B. sporiteľne z účtu M.-Z. za rok 2005 (24 prevodov) na účet X.-V. č.ú. XXXXXXXXXX odišla suma 1.019.922,60Sk (33.855,24 €), za rok 2006 (19 prevodov) odišla suma 972.494,10Sk (22.322,17 €). V roku 2007 došlo k trom prevodom v prospech účtu X.-V. v celkovej sume 75.226,30 Sk (2.197,06 €).

Celkovo z účtu spol. M.-Z. vedenom v S. A. č. XXXXXXXXXX neoprávnene odišla za roky 2005-2007 na účet p. X. T.. V. č. XXXXXXXXXX M. B. a na účet p. X. T.. V. č. XXXXXXXXXXX v Ľ. A. suma v celkovej výške 5.505.479,30,-Sk. (182.748,43 €).

Podľa svedkyne služby obžalovaného X. boli v takej kvalite, že jej manžel si musel dať prerobiť kompletné účtovníctvo inej firme, ktorej potom ešte raz musel zaplatiť. Obdobne to bolo aj s jej advokátskou kanceláriou J. R., ktorá mu za jeho služby riadne platila o čom tiež majú doklady a tiež si musela dať účtovníctvo prerobiť. Účtovníctvo jej otca ako SZČO ako aj účtovníctvo jej brata bolo podľa dohody medzi jej otcom a J.. X. uhradené v rámci sumy platenej v spol. M. Z.. Pokiaľ ide o tvrdenia p. X. ohľadne kúpy nehnuteľností jej otcom, ktorým obžalovaný X. chcel naznačiť nekalý príjem, k tomuto svedkyňa uviedla, že jej otec mal jednak dobrý príjem z podnikania a jednak zdedil nezanedbateľný majetok po svojich rodičoch v roku 2007, k tomuto sú k dispozícii riadne doklady a príjmy. Ohľadne zmluvy o dielo uviedla, že táto formálne nikdy nevznikla. Mzdovú agendu mala pôvodne vykonávať ich pracovníčka, ale po jej odchode v roku 2005 to robil p. X..

Ukončenie spolupráce s obžalovaným v podstate nastalo až po tom, čo zistili, že ich okrádal. Dovtedy sa vždy iba vyhováral zo zdravotných dôvodov, čo mali byť ospravedlnenia za meškanie s prácami. Akékoľvek úkony zo strany obžalovaného X. prestali očakávať po zistení, že na jeho účet odchádzali prostriedky nad rámec dohodnutej odmeny za jeho činnosť pre M.. Zistili aj zanedbanie jeho povinností ako účtovníka, keďže zistili, že im chýba účtovníctvo v elektronickej a písomnej forme, tiež im chýbali niektoré PPD za rok 2007 a teda si nemohli uplatniť tieto výdavky ako daňovo uplatniteľné náklady. V tom čase zistili aj chyby v podaniach na DÚ a poisťovne, pričom v dôsledku neodbornej činnosti obžalovaného X. im vznikla škoda nad rámec trestného oznámenia. Čo sa týka pokladne túto mala na starosti personalistka a neskôr konateľ p. V., ale evidencia PD a VPD spadali do činnosti obžalovaného. Samotný fakt, že pokladňu mala v správe iná osoba nie je relevantný, pretože predmetom trestného oznámenie nebolo manko zistené v pokladni. Ohľadom spolupráce s pani Ľ. Š. - TSP svedkyňa uviedla, že na základe verejnej obchodnej súťaže, v súlade s pravidlami poskytovateľa grantu z eurofondov, sa stali jej generálnym dodávateľom na dodanie celého vybavenia špecializovaného pracoviska. Potom uzavreli k jednotlivým dodávkam celkovo 13 zmlúv o dielo, resp. kúpnych zmlúv a ďalšie požadované doklady. Ako generálny dodávateľ mali z tohto obchodného prípadu zisk a nie je pravdou, že by im TSP zaplatilo za niečo, čo nedodali. Podotkla, že počas realizácie tejto obchodnej spolupráce došlo k niekoľkým kontrolám, preto použité prostriedky eurofondov podliehali prísnej kontrole. Poprela, že by bolo úlohou obžalovaného X. presunúť dosiahnutý zisk na jeho spoločnosť. Spôsob presunu finančných prostriedkov na účty jeho priateľky (T. V., neskôr X.) vykazovali znaky uvádzania ich spoločnosti do omylu ohľadom účelu jednotlivých platieb. Ich spoločnosť až do začatia vyšetrovania nemala vedomosť, že predmetné účty nepatria spoločnosti E. R., ale priateľke obžalovaného X.. Predmetom podaného trestného oznámenie taktiež nebolo žiadne manko v skladovom hospodárstve, preto sa ku skladu ani nevyjadrila.

Svedkyňa taktiež dodala, že jej otec nikdy nepožičiaval peniaze bez toho, aby s dlžníkom uzatvoril písomnú zmluvu o pôžičke, navyše peniaze vždy požičiaval ako súkromná fyzická osoba z peňazí zdanených a vyplatených z jeho firiem a vždy s vedomým jej mamy, jeho vtedajšej manželky. O týchto skutočnostiach vie kvôli tomu, že mu vždy vypracovávala zmluvy a takmer vždy bola prítomná aj pri samotnom podpisovaní zmluvy.

Z ďalších dôkazov, ktoré jednoznačne usvedčujú obvineného zo žalovanej trestnej činnosti krajský súd poukazuje na výpoveď svedkyne J.. F. Š., ktorá taktiež vylúčila možnosť, že by jej manžel bez jej vedomia a bez zmluvy požičal nejaké finančné prostriedky. Tiež uviedla, akým spôsobom uvádzal obžalovaný X. jej manžela do omylu pri neoprávnených platbách a podrobnejšie uviedla i okolnosti nevyplatenia mzdy za dva mesiace inému ich zamestnancovi J.. M. V., pričom výplata tohto zamestnanca na základe konania obžalovaného taktiež skončila na účte jeho priateľky . Podrobnejšie sa tiež vyjadrila aj k tomu, ako neoprávnené platby a vznik škody vo firme odhalili. Na záver táto svedkyňa úplne vyvrátila tvrdenie obžalovaného o vrátení finančných prostriedkov na základe pokladničného dokladu zo dňa 03. 12. 2007 jej manželovi, nakoľko uviedla a predložila i cestovné doklady (pasy) svoj aj manžela, že boli v období od 23. 11. 2007 do 07. 12. 2007 na dovolenke v zahraničí. Svedkyňa totiž súdu na hlavnom pojednávaní predložila cestovný doklad - pas p. J.. Š., v ktorom je potvrdené, že v čase od 23.11.2007 - do 07.12.2007 sa nachádzal na Maledivách a p. J.. Š. s tým istým potvrdením - od 23.11.2007 do 07.12.2007 taktiež pobyt na Maledivách.

Svedkyňa Q. B. vo svojej výpovedi uviedla, že niekedy v roku 2008, asi v lete sa s ňou telefonicky spojil J.. Š., ohľadom toho, že potrebujú urobiť výplaty zamestnancov, vzhľadom k tomu, že ich ekonóm od apríla nechodil do firmy. Keďže boli dlhoroční priatelia, prišla do Bratislavy do spol. M. Z. urobiť mzdy zamestnancom. Ona je majiteľkou firmy, ktorá vykonáva v A. A. účtovníctvo, a sama je účtovníčka. Vo firme dostala k dispozícií počítač a účtovníctvo a kompletné mzdové listy. Tu zistila, že mzdy boli už aj za predchádzajúce roky nesprávne vypočítané pre dôchodcov. Prerobili mzdy a vytvorili výkazy. Následne prišla kontrola zo sociálnej poisťovne a kontrole dali k dispozícií výkazy a zároveň odsúhlasovali platby, ktoré bolo treba uhrádzať. Pri tomto odsúhlasovaní zistila, že totožné platby ako išli do poisťovní - zdravotnej aj sociálnej, išli v rovnakej výške aj na iný účet a chýbalo im krytie, teda boli uhrádzané bez dokladu. Následne pozerala námatkovo časť účtovníctva roku 2007-2008, pričom pri kontrole zistila, že niektoré položky neboli správne účtované, alebo nebola správne vypočítaná DPH. Tieto zistenia následne oznámila Ing. M.. Jej spoločnosť im len dokončila mzdy do konca roku. Viac s účtovníctvom spol. M. Z. nepracovala. O tom, že by Š. poskytol obžalovanému X. nejakú pôžičku, prípadne, že by pôžičky poskytoval, uviedla, že vedomosť o tom nemá. Ale to, že požičiaval vie, nakoľko aj oni ako manželia si od neho požičali peniaze, ale vždy to bolo na podklade zmluvy. Poznali sa asi 30 rokov, on proste bez zmluvy peniaze nepožičal.

Treba tu spomenúť aj výpoveď svedkyni C. X., predtým V., ktorá uviedla, že v rokoch 2005 - 2008 mala vedené účty v Y. banke, B. P. Ľ. A.. Účet v Y. zrušila v roku 2010 ostatné má doposiaľ. Je jediná disponentka s účtami, pričom bankomatovú kartu k obom účtom mal len jej manžel. Pretože jej manžel (obžalovaný J.. X.) mal od roku 2004 zablokovaný účet exekútorom, používal na všetky činnosti jej účty a preto mal aj karty k nim. Ona tieto účty vôbec nepoužívala, výplatu dala manželovi a on sa o všetko postaral. Keď na niečo potrebovala peniaze, tak jej ich dal. Ona ani nevidela výpisy z účtov a ani ju nezaujímali, pretože to vlastne boli účty jej manžela. Vie, že manžel pracoval v spol. M. Z., ale nevie sa vyjadriť k žiadnym platbám z tejto spoločnosti. Asi raz za dva mesiace ju manžel poslal do banky, aby vybrala hotovosť ak išlo o menšiu sumu, vybral to rovno, ak sa jednalo o viac peňazí, cez 200.000,- Sk nahlásili výber vopred v banke. Všetky peniaze odovzdávala v hotovosti manželovi. Nevie odkiaľ boli tie peniaze, ktoré vyberala. Asi od roku 2010 je jediným disponentom k účtom a karty od účtov má len ona. To spravila z dôvodu zistení ohľadne skutočností narábania s ich peniazmi zo strany jej manžela, k tomu sa nechce bližšie vyjadrovať.

Po predložení niektorých výberových lístkov z banky uviedla, že tieto lístky vypísal jej manžel a ona ich podpísala. Lístky do Ľ. vypisoval aj podpisovala ona. Na otázku vyšetrovateľa, či jej nebolo podozrivé vyberanie z účtu väčších súm - cca 300.000,-Sk uviedla, že v tom čase si vybavovali úver a zariaďovali dom, tak jej to nebolo podozrivé, vybraté peniaze vracali ľuďom, ktorí im predtým požičali. Medzi ľuďmi, čo im požičali peniaze bol aj pán Š., ona však pritom nebola, nevidela žiadnu zmluvu ani doklad, iba jej to povedal manžel.

Na hlavnom pojednávaní svedkyňa ďalej uviedla, že v čase skutku žila s obžalovaným, ktorý mal zablokované účty z titulu exekúcie. Požiadal svedkyňu, či by mu nezaložila účet. Na naliehanie obžalovaného, svedkyňa si otvorila účet s tým, že dispozičné právo k nemu mal obžalovaný a aj ona, avšak ako bolo naložené s týmto účtami sa dozvedela až na polícii. Jednalo sa účty v B. B. P. Ľ. A.. S účtom v B. B. väčšinou pracoval obžalovaný. Pokiaľ na účte boli veľké výbery, tak to obžalovaný odôvodňoval tým, že požičal kamarátovi 30.000 Eur s tým, že keď tento predá auto peniaze vráti, avšak o pôvode peňazí na účte nemala vedomosť. Svedkyňa sa k výpisom z účtu nedostala a nemala ani prehľad o stave účtu. Pokiaľ ide o výberové lístky založené v spise svedkyňa uviedla, že tieto nevidela, ale pokiaľ ich aj vypisovala bolo to na základe toho, že obžalovaný jej povedal, že potrebuje peniaze napríklad na nákup gauču alebo iných vecí. Svedkyňa mu plne dôverovala a nemala žiadne podozrenie. O pohybe na účte vedomosť nemala. Pokiaľ tam boli i väčšie sumy, svedkyňa bola v domnení, že sa jedná o prefinacnovanie úveru. Úver brala svedkyňa v B. sporiteľni na kúpu rodinného domu vo výške 205.000 Eur. O tom, že by mal obžalovaný pôžičku od p. Š., o tom svedkyňa vedomosť nemala.

Obdobne treba spomenúť aj na znalecký posudok Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ SR odvetvie grafická diagnostika č. PPZ-KEU-BA-EXP-XXXX/XXXX vyplýva, že predmetom tohto znaleckého skúmania boli odtlačky pečiatky M. Z. B..T..Y.., T. XX/A, XXX XX A., ktoré sa nachádzajú na potvrdenkách zo dňa 3.12.2007 a 17.3.2008. Skúmaním bolo zistené, že obidva sporné odtlačky boli vyhotovené pečiatkou ( neboli prefotené alebo skenované ). Následne boli porovnávané a skúmané sporné odtlačky pečiatok s odtlačkami pravých pečiatok spoločnosti M. Z. B..T..Y.. pričom bolo zistené, že sporné odtlačky neboli vyhotovené ani s jednou z pečiatok, ktorých kontrolné odtlačky boli predložené. Skúmané odtlačky sa líšili obsahom a formou textu, tvarovým vzhľadom, veľkosťou a rozstupmi písmových a číselných znakov, medziriadkovými vzdialenosťami, vzájomnou polohou jednotlivých komponentov a detailami odtlačenia.

Zo znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ SR odvetvie grafická diagnostika č. PPZ-KEU-BA-EXP-XXXX/XXXX vyplýva, že predmetom skúmania boli samoprepisovacie tlačivá potvrdeniek zo dňa 03.12.2007 a 17.03.2008. Skúmaním bolo zistené, že na potvrdenke zo dňa 03.12.2007 sa z časti v mieste priepisu podpisu a z časti pod ním nachádzajú veľmi slabo viditeľné kontúry ďalšieho podpisu. Tieto kontúry vznikli rovnako ako ostatné zápisy a podpis na predmetnej potvrdenke - priepisom pri vyhotovovaní originálneho podpisu, avšak za iných podmienok ako ostatné zápisy a podpis na predmetnej potvrdenke. Predmetný slabo viditeľný priepis podpisu bol porovnaný s priepismi podpisov nachádzajúcimi sa na oboch potvrdenkách a bolo zistené, že predmetný slabo viditeľný priepis podpisu na potvrdenke zo dňa 03.12.2007 je zhodný s priepisom podpisu Š. na potvrdenke zo dňa 17.03.2008. Zo záverov posudku je zrejmé, že predmetný slabo viditeľný priepis podpisu na potvrdenke zo dňa 03.12.2007 vznikol súčasne s priepisom podpisu, ktorý sa nachádza na potvrdenke zo dňa 17.03.2008.

K tomuto znaleckému posudku bola vypočutá i znalkyňa V.. J.. Z. A. (č.l. 191 a nasl.) ktorá v prítomnosti obhajcu uviedla, že na vysvetlenie posudku PPZ-KEU-BA-EXP-XXXX/XXXX dodáva, že skúmaný slabo viditeľný priepis podpisu, ktorý je čiastočne pod podpisom Š. na pokladničnom doklade zo dňa 03.12.2007 vznikol súčasne v jednom čase, naraz s podpisom Š. na doklade zo dňa 17.03.2008.

Z prečítanej výpovede svedka J.. Q. Š. z prípravného konania, vyplýva, že mu J.. X. týždenne v zmysle ich dohody predkladal zoznam neuhradených faktúr, kde on vyznačoval, ktoré má uhradiť, resp. pripraviť k úhrade. Tento ho presvedčil, že bude robiť aj hromadné príkazy, resp. pripravoval hromadné príkazy pre zadanie do internetbankingu a nad 500.000,- Sk príkazy do banky. Keď X.č pripravil hromadné príkazy, on ich prekontroloval, teda porovnával sumy. Na týždenných prehľadoch videl sumy, názov firmy, ktorej faktúra mala byť uhradená ako aj čas splatnosti a ich interné číslo, ale tento týždenný prehľad neobsahoval číslo účtu príjemcu. Hromadný príkaz obsahoval číslo účtu príjemcu, sumu a variabilný symbol, konštantný symbol a interné číslo. On skontroloval v príkaze sumy, ale nie čísla účtov príjemcov a toto bol kameň úrazu, nakoľko X. do hromadného príkazu namiesto správnych čísiel účtov uvádzal svoje čísla účtov. Potom, čo prestal pán X. E.hodiť k nim do práce a vykonávať dohodnutú činnosť účtovníka, vykonali analýzu platieb spoločnosti a zistili, že neúmerne veľa platieb vykonali na dva účty, ktorých majiteľa nepoznali. Nakoniec zistili, že na tieto účty boli zasielané aj mesačné odmeny X. za jeho činnosť účtovníka a teda, že pravdepodobne patria jemu. Preto potom zisťovali mechanizmus podozrivých operácií a zistili skutočnosti, pre ktoré podali trestné oznámenie. K podpisu na potvrdenke zo dňa 03.12.2007 na sumu 2.000.000,- Sk svedok J.. Š. uvádza, že túto vidí prvýkrát a podpis na tomto doklade nie je jeho. K podpisu na potvrdenke zo dňa 17.03.2008 na sumu 3.000.000,- Sk uvádza, že podpis na nej nie je jeho, takéto tlačivá nepoužívali. K výške tých peňazí chce uviesť, že žiadne peniaze X. nepožičal, ani on mu žiadne nevrátil. Dodal, že denne podpisuje veľké množstvo dokladov rôzneho typu a z predložených kópií nie je možné posúdiť, či tam tie údaje nie sú pozmenené, prípadne dopísané. Ešte aj pečiatka nie je ich, obsahovo sedí, ale nie rozmerovo.

Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX znalca z odboru písmoznalectvo, ručné písmo (identifikácia pisateľa), V.. V. K. vyplýva, že predmetom skúmania boli samoprepisovacie kópie potvrdeniek zo dňa 03.12.2007 a 17.03.2008 s podpismi J.. Š., ktoré na svoju obhajobu predložil obžalovaný J.. Q. X.. Po vykonaní uvedeného znaleckého skúmania znalec konštatoval, že sporné podpisy na samoprepisovacích kópiách potvrdeniek sú pravými podpismi J.. Q. Š., zároveň však nie je možné potvrdiť, či sporné podpisy vznikli priepisom z identických originálov potvrdeniek zo dňa 03.12.2007 a 17.03.2008. Je taktiež potvrdené, že doklad zo dňa 03. 12. 2007 nemohol byť podpísaný pánom Š. tento deň, pretože bol odcestovaný v zahraničí. A použitá pečiatka spoločnosti M. Z. na týchto dokladoch nie je opravou pečiatkou tejto spoločnosti.

Z vykonaného dokazovania krajský súd si v podstate plne osvojuje skutkové závery prvostupňového súdu, ktoré bez zmeny prevzal, nakoľko po komplexnom vyhodnotení zabezpečených a produkovaných dôkazov bol presvedčívo preukázaný skutkový stav tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Podstata skutku, ktorý bol kladený obžalovanému za vinu spočíva v tom, že J.. Q. X. (za spol. E. R. W. B..T..Y.., kde bol jediným spoločníkom a konateľom ) uzavrel dňa 01. 09. 2004 so spoločnosťou M. - Z. B..T..Y.., zastúpenú J.. Q. Š. tzv. Zmluvu o dielo ( ktorá bola ústnou dohodou modifikovaná), predmetom ktorej bolo poskytovanie prác súvisiacich s vedením podvojného účtovníctva na základe podkladov pripravených objednávateľom a v programovom systéme objednávateľa. Na základe tejto zmluvy v sídle objednávateľa M. - Z. B..T..Y.. vykonával účtovnícke služby a v období od 23.02.2005 do 06.11.2007 uvádzal do omylu konateľa spol. M. - Z. B..T..Y.. J.. Q. Š. tým spôsobom, že do hromadných príkazov, odsúhlasených a podpísaných konateľom spol. M. - Z. B..T..Y.., ktoré slúžili ako základ pre tipovanie platieb cez internet banking, bez súhlasu a vedomia konateľa spol. M. -Z. B..T..Y.. namiesto pôvodných, odsúhlasených čísiel účtov zadával iné čísla účtov a to XXXXXXXXXX/XXXX alebo XXXXXXXXX/XXXX ( účty vedené na meno C. X., rod. V. ), na ktoré boli na základe tohto vyvolaného omylu v uvedenom období neoprávnene prevádzané cez internet banking finančné prostriedky z účtu M. - Z. B..T..Y. Č.. XXXXXXXXXX/XXXX, vedeného v R. A. B. P.. B.. a to: za rok 2005 na účet číslo XXXXXXXXXX/XXXX, vedený vo M. B. P..B.. na V. C. X. T.. V., N.. XX.X.XXXX, bytom B., Š.Á. L.. Č.. XX sumu vo výške 1.552.955,-Sk. (51.548,666) za rok 2005 na účet číslo XXXXXXXXXX/XXXX, vedený v B. B. P.. B.. na meno C. X. T.. V., N.. XX.X.XXXX, bytom B., Š. L.. Č.. XX sumu vo výške 1.019.922,90,-Sk. ( 33-855,24€) za rok 2006 na účet číslo XXXXXXXXXX/XXXX, vedený vo M. Y. P..B. na meno C. X. T.. V., nar. XX.X.XXXX, bytom B., Š. L.. Č.. XX sumu vo výške 2.170.247,-Sk. (72.039€) za rok 2006 na účet číslo XXXXXXXXXX/XXXX, vedený v B. B. P.. B.. na meno C. X. T.. V., nar. XX.X.XXXX, bytom B., Š. L.. Č.. XX sumu vo výške 672.494,10,-Sk. (22.322,71€) za rok 2007 na účet číslo XXXXXXXXXX/XXXX, vedený vo M. B. P..B.. na meno C. X. T.. V., nar. XX.X.XXXX, bytom B., Š. L.. Č.. XX sumu vo výške 14.634,-Sk. (485,76€) za rok 2007 na účet číslo XXXXXXXXXX/XXXX, vedený v B. B.N. P.. B.. na V. C. X. T.. V., N.. XX.X.XXXX, bytom B., Š.N. L.. Č.. XX sumu vo výške 75.226,30,-Sk. (2.497,06€), čím celkovo spôsobil poškodenej spoločnosti M.- Z. B..T..Y.., T. XX/A A. škodu veľkého rozsahu v celkovej výške 5.505.479,30,-Sk, čo je v prepočte 182.748,43€.

Odvolací súd má v súlade s napadnutým rozsudkom prvostupňového súdu za to, že vykonaným dokazovaním bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané spáchanie skutku obžalovaným, ktorého konanie zároveň napĺňa všetky znaky trestného činu uvedeného v napadnutom rozsudku. Z vykonaných dôkazov je aj podľa odvolacieho súdu zrejmé, že obžalovaný svojím konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty obzvlášť závažného zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Tr. zák., nakoľko v mieste, čase a spôsobom uvedeným v skutkovej vete napadnutého rozsudku úmyselným konaním na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku škodu veľkého rozsahu.

Pokiaľ ide o naplnenie znakov skutkovej podstaty trestného činu podvodu, podľa § 221 Tr. zák., tu sa predpokladá vykonanie majetkovej dispozície zo strany poškodeného, ktorú tento vykoná v omyle vyvolanom alebo využitom páchateľom k tomu, aby seba alebo iného obohatil a spôsobil poškodenému škodu, pričom z hľadiska subjektívnej stránky si naplnenie znakov skutkovej podstaty tohto trestného činu vyžaduje predchádzajúci úmysel páchateľa uviesť poškodeného do omylu, či využiť jeho omyl a súčasne úmysel na jeho úkor seba alebo iného obohatiť. V tomto konkrétnom prípade, ako to z vykonaného dokazovania vyplynulo, obžalovaný Q. X. na škodu cudzieho majetku sa obohatil tým, že využil niečí omyl a spôsobil tak na cudzom majetku škodu veľkého rozsahu v sume 182.748, 43 -Euro (s poukazom na § 125 ods. 1 Tr.zák.), takže v danom prípade boli naplnené všetky zákonné pojmové znaky skutkovej podstaty obzvlášť závažného zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Tr. zák..

Zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. sa dopustí, kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl, a spôsobí tak na cudzom majetku malú škodu, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

Podľa odseku 2/ odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním väčšiu škodu.

Podľa odseku 3/ odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 písm. a/ a spôsobí ním značnú škodu (v danom prípade je to 40.650,45 Euro) písm. b/ z osobitného motívu, alebo písm. c/ závažnejším spôsobom konania.

Podľa odseku 4/ odňatím slobody na desať rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a/ a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu, b/ ako člen nebezpečného zoskupenia, alebo c/ za krízovej situácie.

Podľa § 125 ods. 1 Tr. zák. škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266 Eur. Škodou väčšou sa rozumie suma dosahujúca najmenej desaťnásobok takej sumy. Značnou škodou sa rozumie suma dosahujúca najmenej stonásobok takej sumy. Škodou veľkého rozsahu sa rozumie suma dosahujúca najmenej päťstonásobok takej sumy (päťstonásobkom tejto sumy je 133.000,-Euro).

Obžalovaný uvedeným skutkom a teda podvodným konaním spôsobil škodu poškodenej v celkovej výške 182.748, 43- Eur, zodpovedajúcej škode veľkého rozsahu podľa § 125 ods. 1 Tr. zák.

Pokiaľ ide o subjektívnu stránku konania obžalovaného, tak odvolací súd sa stotožňuje s napadnutým rozsudkom v tom, že z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva jeho úmyselné konanie. V tomto smere odvolací súd pripomína, že na zložke vedomostnej a vôľovej sú v Trestnom zákone vybudované dve formy zavinenia (úmyselné a nedbanlivostné), pričom rozlíšenie medzi nimi sa robí prostredníctvom vôľovej zložky. Úmyselné zavinenie obsahuje vždy vedľa vedomostnej zložky aj zložku vôľovú, pričom u nedbanlivostného zavinenia vôľová zložka chýba. Kritérium vôľe je teda rozhodujúcim kritériom na rozlíšenie foriem zavinenia (úmyslu a nedbanlivosti), pretože je podstatný rozdiel predovšetkým v tom, či páchateľ následok chcel (alebo s ním bol aspoň uzrozumený) alebo ho nechcel. Zložka vedomostná, respektíve vôľová, nemusí vždy zodpovedať objektívnej realite, nakoľko predstava páchateľa sa nemusí vždy úplne prekrývať s následkom jeho konania.

O úmyselné zavinenie ide vtedy, ak páchateľ chcel spôsobiť svojim konaním skutočnosti, ktoré je možné podradiť pod znaky skutkovej podstaty trestného činu alebo si tieto skutočnosti predstavoval aspoň ako možné. Do úmyselného zavinenia teda spadajú dva rozdielne prípady úmyslu a to úmysel priamy a úmysel nepriamy, nakoľko vôľové konanie páchateľa môže byť zamerané na to, čo priamo páchateľ sleduje, ale aj na to, čo síce možno označiť za právne významný následok, avšak z pohľadu páchateľa za následok vedľajší. O priamy úmysel ide vtedy ak si páchateľ následok predstavil (aspoň ako pravdepodobný) a chcel ho spôsobiť. Vôľová zložka vyjadruje trestnoprávne kladný vzťah, t. j. zameranosť páchateľa k zamýšľanému následku svojho konania. O nepriamy úmysel ide vtedy, ak si páchateľ predstavil následok ako možný a schváli ho pre prípad, že by nastal. Vôľová zložka tu má podobu menej intenzívneho uzrozumenia s následkom ako je to v prípade priameho úmyslu. Na existenciu takéhoto uzrozumenia možno usudzovať predovšetkým z faktu, že páchateľ nepočítal so žiadnou konkrétnou a relevantnou skutočnosťou, ktorá by vzniku možného následku jeho konania zabránila. Pre úmyselné zavinenie je bez významu, či následok bol cieľom konania páchateľa alebo len prostriedkom k uskutočneniu iných cieľov.

Z hľadiska subjektívnej stránky nepochybne vyplýva z dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní, že obžalovaný Ing. J. X. konal úmyselne.

Vzhľadom k uvedenému nepochybil súd prvého stupňa, keď uznal obžalovaného za vinného zo spáchania obzvlášť závažného zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Tr. zák., pretože svojim konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty tohto trestného činu.

K uloženému trestu odvolací súd uvádza nasledovné skutočnosti.

Pre ukladanie trestu platia zásady, ktoré ustanovuje v ustanovení § 34. Na jednej strane má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti tak, že páchateľovi zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, na druhej strane má uložený trest vytvoriť podmienky na výchovu páchateľa k tomu, aby viedol riadny život, pričom trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Pri určení druhu trestu a jeho výmery má súd prihliadnuť na jednej strane na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na druhej strane na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Trest by mal postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a blízke osoby.

Pri ukladaní trestu je potrebné v prvom rade vychádzať zo závažnosti spáchaného trestného činu, ktorá je určená trestnou sadzbou ustanovenou Trestným zákonom pri jednotlivých skutkových podstatách trestných činov. Jednotlivé trestné činy podľa zákonom ustanovenej trestnej sadzby a formy zavinenia rozdeľuje na prečiny a zločiny, resp. obzvlášť závažné zločiny. Tomuto rozdeleniu zodpovedá možnosť súdu ukladať rôzne druhy trestov, keďže podľa § 34 ods. 2 Tr.zák. páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v Trestnom zákone, pričom podľa § 34 ods. 6 Tr.zák. jednotlivé druhy trestov možno uložiť samostatne alebo aj viac trestov popri sebe, avšak za trestný čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje päť rokov, musí súd vždy uložiť trest odňatia slobody.

Odvolací súd pri ukladaní trestu obžalovaného vychádzal zo závažnosti zločinu, z ktorého bola obžalovaná uznaná vinnou a ktorú určuje už zákonodarca stanovením rozpätia trestnej sadzby, pričom v danom prípade je výška trestnej sadzby stanovená zákonom (§ 221 ods. 4 Tr. zák.) v rozpätí 10 rokov až 15 rokov.

Podľa dostupného spisového materiálu v osobe obžalovaného Ing. Q. X. ide o 47-ročného muža s vysokoškolským vzdelaním ekonomického smeru. V odpise registra trestov má tri záznamy - bol súdený jednak rozsudkom Okresného súdu Poprad pod sp.zn. 2T/115/2003 zo dňa 26.08.2003 pre trestný čin sprenevery podľa § 248 ods. 1, ods. 3 Tr. zákona, za ktorý mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody, osvedčil sa a hľadí sa na neho akoby nebol trestaný, rozsudkom Okresného súdu Poprade pod sp.zn. 6T/87/2006 zo dňa 04. 10. 2006 pre trestný čin skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie podľa § 125 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona ( účinného do 31.12.2005 ) za čo mu bol uložený peňažný trest, ktorý zaplatil a hľadí sa ne neho akoby nebol súdne trestaný a rozsudkom Okresného súdu Poprad pod sp.zn. 4T/32/2007 zo dňa 23.04.2009 pre trestný čin sprenevery podľa § 213 ods. 1 Tr. zákona za čo mu bol uložený peňažný trest, ktorý zaplatil a hľadí sa ne neho akoby nebol súdne trestaný.

Pokiaľ ide o konkrétnu výmeru trestu odňatia slobody, ktorá bola obžalovanému uložená (7 rokov), tak odvolací súd konštatuje, že pri ukladaní trestu súd vzhľadom k tomu, že k spáchaniu skutkov došlo pred viac ako 10 rokmi, správne použil okresný súd ustanovenie § 39 Trestného zákona, t.j. inštitút mimoriadneho zníženia trestu, keďže je toho názoru, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a hlavne k dĺžke konania, je postačujúci i trest kratšieho trvania ako je dolná hranica trestnej sadzby, preto vymeraný trest odňatia slobody v trvaní 7 rokov treba považovať za správny a zákonný a táto výmera trestu dostatočne zohľadňuje okolnosti prípadu. Správny je aj výrok súdu prvého stupňa, ktorým obžalovaného pre výkon trestu zaradil do ústavu pre výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Odvolací súd preto uvádza, že v odôvodnení napadnutého rozsudku prvostupňový súd v súvislosti s uloženým trestom uviedol relevantné skutočnosti, ktoré zobral do úvahy pri ukladaní tohto trestu.

Keďže bol obžalovanému uložený za spáchanie obzvlášť závažného zločinu nepodmienečný trest odňatia slobody, správne prvostupňový súd v napadnutom rozsudku obžalovanému uložil aj ochranný dohľad, ktorý sa v takom prípade podľa zákona ukladá obligatórne (hore citované ustanovenie § 76 ods. 1 Tr.zák.), pričom bol uložený v zákonom ustanovenej výmere 1 rok (podľa § 78 ods. 1 Tr. zák. ho možno uložiť na 1 rok až 3 roky), ktorá je aj dostatočná na dovŕšenie nápravy obžalovaného, takže nebol dôvod do tohto výroku odvolacím súdom zasahovať. Ide o ochranné opatrenie, ktoré je súčasťou tzv. postpenitenciárnej starostlivosti vykonávanej za účelom dovŕšenia nápravy páchateľov najzávažnejších trestných činov.

V posudzovanej trestnej veci si poškodená spoločnosť M.-Z., B..T..Y.. uplatnila nárok na náhradu škody riadne a včas. Výška spôsobenej škody bola aj súčasťou popisu skutku, zo spáchania ktorého bol obžalovaný uznaný za vinného a doposiaľ nebola poškodenému uhradená. Krajský súd zároveň nezistil nič, čo by mohlo tvoriť zákonnú prekážku rozhodovania v adhéznom konaní. Za správne a zákonné je potrebné považovať preto aj tento výrok, ktorým bol obžalovaný J.. Q. X. podľa ustanovenia § 287 ods. 1 Tr. por. zaviazaný poškodenej spoločnosti M. Z., B..T..Y.., T. XX/A, A. nahradiť škodu vo výške 182 748, 43 -€.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd zistil, že podané odvolanie je nedôvodné, a preto ho musel zamietnuť podľa § 319 Tr.por. Vzhľadom na uvedené skutočnosti Krajský súd v Bratislave rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.