Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17CoP/10/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a sudcov Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho vo veci starostlivosti súdu o maloletú K. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpenú kolíznym a procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, dieťa rodičov: matky J. Q., štátnej občianky Slovenskej republiky, trvale bytom K., V. XX/X a otca Q.. Q. D., štátneho občana Slovenskej republiky, trvale bytom R., W. XXX, t.č. bytom G., JT. XX, o návrhu otca na zníženie vyživovacej povinnosti, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 28. novembra 2018 č.k. 34P/51/2018-72 takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie o návrhu matky na zvýšenie výživného zastavil. Vyživovaciu povinnosť otca k maloletej K. znížil z doterajšej sumy 120,- eur mesačne na sumu 90,- eur mesačne, s účinnosťou od 01.03.2018, ktoré otca dieťaťa zaviazal prispievať k rukám matky, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Tým vo výrokovej časti o úprave vyživovacej povinnosti zmenil rozsudok Okresného súdu Trenčín zo dňa 11.03.2015, č.k. 34P/205/2014-59. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. V rozhodnutí konštatoval, že otec sa podaným návrhom domáhal zníženia vyživovacej povinnosti k maloletej K. z doterajšej sumy 120,- eur mesačne najskôr na sumu 27,13 eur mesačne a neskôr na sumu 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, a to aj spätne, už od januára 2017. Matka so znížením vyživovacej povinnosti otca k maloletej nesúhlasila, jeho návrh žiadala zamietnuť, sama sa svojim návrhom domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti otca k maloletej z doterajšej sumy 120,- eur mesačne na sumu 160,- eur mesačne. V priebehu pojednávania matka zobrala svoj návrh za zvýšenie vyživovacej povinnosti späť, preto súd konanie o návrhu matky na zvýšenie výživného zastavil. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že návrh otca je čiastočne dôvodný. Mal za preukázané, že od poslednej úpravy výživného pred 3,5 rokmi došlo k takej zmene pomerov na strane otca maloletej, ktoré pomery mu už neumožňujú prispievať na výživu maloletej doterajšou sumou určeného výživného, na druhej strane však konštatoval zmenu pomerov na strane maloletej, ako aj na strane matky, ktoré neumožňujú vyhovieť návrhu otca na zníženie výživného v nim požadovanom rozsahu. Súd konštatoval, že z vykonaného dokazovania síce vyplynulo, že životná úroveň otca sa od posledného pojednávania v dôsledku zhoršenia jeho zdravotného stavu znížila, avšak na druhej strane sa zhoršil aj zdravotný stav matky maloletej, rovnako ako otcovi jej bol priznaný invalidný dôchodok, a to dokonca v nižšej sume ako u otca, takže aj schopnosti a možnosti matky vyživovať dieťa sú znížené. Matka dieťaťa si napriek uvedenému musela zobrať aspoň nejakú prácu popri invalidnom dôchodku na skrátený úväzok, aby seba aj dieťa uživila. Považoval za nespravodlivé ponechať podstatnú časť výživy maloletej na matke dieťaťa, ktorej schopnosti a

možnosti sú zo zdravotných dôvodov tiež obmedzené. Preto súd znížil otcovi výživné tak, aby mohli byť primerane uhrádzané aspoň najnevyhnutejšie odôvodnené výdavky dieťaťa zodpovedajúce jeho veku a odôvodneným potrebám. Okrem toho poukázal na to, že výživné maloletého dieťaťa má vždy prednosť pred inými ako nevyhnutnými výdavkami rodiča. Keďže otec je schopný splácať úver na auto po 150,- eur mesačne, ako otec uviedol, a splácať priateľke náklady dovolenky, musí byť schopný primerane prispievať na výživu svojho dieťaťa. Nebolo by správne, keby otec splácal výdavky na auto, dovolenku a pod. a na svoje dieťa by prispieval len ním navrhovanou sumou 0,936 eur na deň. K námietke otca, že pri výživnom by sa malo prihliadať aj na jeho finančný náklad na cesty pre dcéru v rámci úpravy styku súd uviedol, že je síce pekné od otca, že má záujem sa s dcérou stretávať, čo je pozitívne pre rozvoj psychickej a emocionálnej stránky dieťaťa, ale jeho uvedené výdavky nezlepšia životnú úroveň dieťaťa, pretože dieťa sa potrebuje stravovať, šatiť, bývať, hradiť rôzne poplatky, či už v škole alebo mimo školy a podobne, na ktoré je určené výživné a jeho výdavky na PHM auta, a len navrhované minimálne výživné, dieťaťu tieto nevyhnutné fyzické potreby nezabezpečia. Poukázal tiež na to, že správy ÚPSVaR Čadca vyplýva, že úrad práce v mieste trvalého bydliska otca eviduje voľné pracovné miesta aj pre uchádzačov so zdravotným postihnutím, napr. na pozíciu všeobecný administratívny pracovník s ponúkanou mzdou 500.- Eur, obchodný zástupca s ponúkanou mzdou 600.- Eur alebo predavač v obchodnej prevádzke s ponúkanou mzdou 480.- Eur. Preto súd znížil vyživovaciu povinnosť otca na sumu 90,- eur mesačne, od začiatku konania. Nevyhovel tak návrhu otca, aby súd znížil jeho vyživovaciu povinnosť spätne za tri roky od podania návrhu, keď súd uviedol, že navrhované spätné zníženie výživného otca nie je dôvodné, pretože v zmysle § 77 Zákona o rodine sa výživné v zásade určuje od začatia konania. Okrem toho poukázal na to, že hoci otec zostal od januára 2017 nezamestnaný, potom pol roka poberal popri invalidnom dôchodku aj dávky v nezamestnanosti v priemernej výške 536,90 eur mesačne, teda jeho celkový mesačný príjem bol 743,50 eur, preto spätné zníženie výživného od navrhovaného januára 2017 by aj tak nebolo dôvodné. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP. 2. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec, ktorý žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a stanovil mu minimálnu výšku výživného. V odvolaní uviedol, že nemá peniaze na zabezpečenie základných životných potrieb ani sám pre seba. Býva u svojich rodičov a občas u priateľky, ale nikde neplatil za nájom a ani za stravu, nakoľko celá suma invalidného dôchodku smerovala na výživné, splátky úveru a na lieky. Jeho priateľka je invalidná dôchodkyňa, ktorá býva s dcérou a nemôže ho ďalej živiť a už mu ani ďalej pomáhať, pretože sama je ťažko zdravotne postihnutá a na svoju dcéru je sama. Je irelevantné, aby súd pri posudzovaní jeho situácie bral do úvahy jej príjem, ako sa to stalo na zasadnutí súdu prvej inštancie. Nežijú spolu a nie sú manželia, preto súd nemôže vyžadovať od nej, aby sa spolupodieľala na vyživovaní jeho a jeho dcéry. Od podania návrhu na súde v Trenčíne sa mu opäť zhoršil zdravotný stav a stupeň jeho ochorenia bol zvýšený zo 4. na 5. K tvrdeniu súdu prvej inštancie, že keď si môže dovoliť splácať dovolenku, tak si môže dovoliť výživné, uviedol, že nie je pravdou, že spláca dovolenku, tých 50,- eur, ktoré dal priateľke, bolo za darčeky, ktoré nakúpila pre jeho dcéru počas dovolenky a dala mu ich jeho mama. V odôvodnení rozsudku sa uvádzajú nepravdivé skutočnosti, že pracuje alebo že nechce pracovať a že jeho hospitalizácie a PN sú účelové. Jeho zdravotný stav sa však čoraz viac zhoršuje a s diagnózou, ktorú má, nie je možné vykonávať práce aké súd uvádza. Mal za to, že súd nezhodnotil jeho sociálnu situáciu adekvátne, pričom zo sumy 260,- eur nie je schopný platiť viac ako minimálne základné výživné. 3. Matka a kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca písomne nevyjadrili. 4. Krajský súd preskúmal vec podľa § 65 a § 66 zákona č. 161/2015 Z. z. (Civilný mimosporový poriadok, ďalej len v napadnutej časti výroku o znížení vyživovacej povinnosti a v závislom výroku o trovách konania a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdiť. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP, podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu. Výrok rozsudku, ktorým súd konanie o návrhu matky o zvýšenie výživného zastavil, odvolací súd nepreskúmaval, pretože proti tomuto výroku odvolanie otca nesmerovalo, a tak nadobudol právoplatnosť (§ 367 . 5. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. 6. Preskúmaním veci zistil odvolací súd, že súd prvej inštancie o návrhu otca na zníženie výživného rozhodol správne. 7. Súd prvej inštancie postupoval dôsledne podľa ust. § 78 Zákona o rodine, ktoré v odôvodnení rozhodnutia cituje a podľa ktorého súdne rozhodnutia o výživnom a dohody možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Citované zákonné ustanovenie vychádza zo zásady, že výživné sa určuje vždy podľa

pomerov, ktoré existujú v čase vydania súdneho rozhodnutia. Plynutím času však môže nastať zmena pomerov ako na strane osôb oprávnených na výživné, a to nárastom odôvodnených potrieb a v dôsledku pribúdajúceho veku alebo zmenu typu školy, ako aj na strane osoby povinnej, a to najmä zvýšením alebo znížením príjmu a pribudnutím alebo odbudnutím iných vyživovacích povinností, prípadne inou zmenou osobných, majetkových alebo zárobkových pomerov. 8. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie vyčerpávajúcim spôsobom zistil skutkový stav a správne vyhodnotil zmenu pomerov, ktorá nastala od vydania predchádzajúceho rozhodnutia. Rozsudok súdu prvej inštancie č.k. 34P/205/2014-59 bol vydaný dňa 11.03.2015 (právoplatný dňa 23.03.2015) a týmto rozsudkom bola zvýšená vyživovacia povinnosť otca k maloletej zo sumy 80,- eur na sumu 120,- eur mesačne. V čase vydania citovaného rozsudku mala maloletá K. necelých X rokov a navštevovala materskú školu. Matka maloletej bola v čase poslednej úpravy výživného práceneschopná, poberala nemocenské dávky v sume 228,80 eur mesačne a prídavky na dieťa v sume 23,52 eur mesačne. Otec maloletej v uvedenom čase bol zamestnaný s priemernou čistou mesačnou mzdou 834,18 eur, okrem maloletej K. nemal iné vyživovacie povinnosti. 9. V súčasnosti má maloletá K. X rokov, je žiačkou X. ročníka základnej školy. Nepochybne tak došlo k zmene pomerov na strane maloletej, ktorá nastúpila na školskú dochádzku a došlo k nárastu jej potrieb v súvislosti s nástupom na povinnú školskú dochádzku, ako aj s nárastom veku, a to vo všetkých oblastiach uspokojovania. Zmena pomerov bola zistená aj na strane otca, ktorý je od 06.01.2017 nezamestnaný s tým, že má vedenú dlhodobú práceneschopnosť. Súdom prvej inštancie bolo zistené, že otec od 06.01.2017 do 05.07.2017 poberal popri invalidnom dôchodku vo výške 206,61 eur mesačne aj dávky v nezamestnanosti v priemernej výške 536,90 eur mesačne; od júla 2017 poberá len invalidný dôchodok. V súčasnosti pokles jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 60% a jeho invalidný dôchodok predstavuje sumu 266,40 eur mesačne. Okrem vyživovacej povinnosti k maloletej K. nemá inú vyživovaciu povinnosť. Súdom prvej inštancie bolo zistené, že otec si v r. 2015 zakúpil osobné motorové vozidlo, na ktoré spláca úver po 150,- eur mesačne, výdavky má na pohonné hmoty, platí si telefón v sume 25,- eur mesačne a kupuje si lieky v hodnote 20,- až 30,- eur mesačne. 10. Výrazná zmena pomerov však bola zistená aj na strane matky maloletej, ktorá má taktiež zdravotné problémy, má uznanú 55 % mieru poklesu pracovnej schopnosti a rovnako ako otec poberá invalidný dôchodok, v sume 193,80 eur mesačne. Z vykonaného dokazovania pritom vyplynulo, že len náklady matky na bývanie v dvojizbovom byte, v ktorom býva spolu s maloletou, predstavujú sumu 192,- eur mesačne, takže takmer celú sumu jej invalidného dôchodku. Matka v konaní vypovedala, že aby seba a dcéru uživila, musela si napriek zdravotným problémom nájsť prácu a je zamestnaná na skrátený pracovný úväzok na Q. G. P., kde dosahuje čistú mzdu vo výške 322,47 eur. Okrem maloletej K. nemá iné vyživovacie povinnosti. 11. Súd prvej inštancie tak správne vyhodnotil, že od posledného rozhodnutia súdu o výživnom došlo k zmene pomerov na strane všetkých účastníkov konania. Je nepochybné, že na strane otca, ktorý žiadal zníženie vyživovacej povinnosti, došlo k podstatnej zmene jeho pomerov, pretože otec bol v čase predchádzajúceho súdneho rozhodnutia zamestnaný s priemerným mesačným príjmom 834,- eur a v súčasnosti jeho príjem predstavuje iba invalidný dôchodok vo výške 266,40 eur, ani táto zmena však neopodstatňuje vyhovieť návrhu otca v celom rozsahu a znížiť jeho vyživovaciu povinnosť až na minimálne zákonom stanovené výživné, a to z dôvodov, že matka by z otcom navrhovaného výživného nemohla pokryť odôvodnené potreby maloletého dieťaťa. Je totiž nepochybne potrebné prihliadnuť aj k pomerom na strane matky, ktorá sama má zdravotné problémy a taktiež ako otec poberá invalidný dôchodok (v sume iba 193,80 eur mesačne), napriek tomu si však matka našla prácu, aby zabezpečila výživu pre seba a maloleté dieťa. Aj podľa názoru odvolacieho súdu je otec schopný popri poberaní invalidného dôchodku (rovnako ako matka dieťaťa), zabezpečiť si aj iný príjem a postarať sa tak o zabezpečenie výživy svojho maloletého dieťaťa, pričom z dopytu, vykonaného súdom prvej inštancie bolo zistené, že ponuky na trhu práce aj pre uchádzačov so zdravotným postihnutím v mieste bydliska otca sú. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je totiž ich zákonná povinnosť v zmysle ust. podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine. Výživné na maloleté dieťa má pritom vždy prednosť aj pred inými ako nevyhnutnými výdavkami rodiča. V preskúmavanej veci z vykonaného dokazovania vyplynulo, že otec zo svojho invalidného dôchodku spláca úver na auto v sume 150,- eur mesačne, taktiež bolo súdom prvej inštancie zistené, že otec spláca priateľke dovolenku, ktorú absolvoval v Tunisku. Aj keď otec uvedenú skutočnosť vo svojom odvolaní popiera, táto skutočnosť nepochybne vyplýva z jeho výsluchu na pojednávaní dňa 28.11.2018, kde otec na otázku súdu uviedol, že „v lete 2018 absolvoval dovolenku v Tunisku, ktorú platila jeho priateľka a teraz jej to spláca; zatiaľ jej splatil 50,- eur“. Súd prvej inštancie tak postupoval správne, keď poukázal na to, že je povinnosťou otca predovšetkým platiť výživné na maloleté dieťa, ktoré výživné má prednosť pred splácaním jeho úveru na auto a splátkami dovolenky.

12. Z uvedených dôvodov aj odvolací súd bol toho názoru, že v preskúmavanej veci sú síce dôvody pre zníženie vyživovacej povinnosti otca oproti predchádzajúcej úprave súdu o výživnom, avšak je v schopnostiach a možnostiach otca prispievať na výživu maloletej vzhľadom k uvedeným okolnostiam sumou vo výške 90,- eur mesačne. Súd prvej inštancie správne rozhodol aj o účinnosti zníženia výživného až od podania návrhu v zmysle ust. § 77 Zákona o rodine, keď ani odvolací súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by prichádzalo do úvahy znížiť výživné spätne. 13. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa § 387 ods. 1 potvrdil, pričom v zmysle ust. § 387 ods. 2 v podrobnostiach na rozhodnutie súdu prvej inštancie, s ktorým sa odvolací súd stotožnil, odkazuje. 14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 52 tak, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é . Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu podľa § 370 a nasl. CMP.