Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1S-223-2016.pdf
PDF · 110.8 KB
Case nature
Area
Subarea
1S/223/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Janákovej a členiek senátu JUDr. Zuzany Mališovej a JUDr. Marty Barkovej, v právnej veci žalobcu: Advokátska kancelária HMG LEGAL, s.r.o., so sídlom Červeňova 14, 811 03 Bratislava, IČO: 35 885 459, proti žalovanému: Železnice Slovenskej republiky, Bratislava v skrátenej forme „ŽSR", so sídlom Klemensova 8, 813 61 Bratislava, IČO: 31 364 501 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 21414-o/2016 zo dňa 04.08.2016, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného Železnice Slovenskej republiky, Bratislava č. 21414-o/2016 zo dňa 04.08.2016 a prvostupňové rozhodnutie Železnice Slovenskej republiky, Bratislava, Generálne riaditeľstvo č. 21414 zo dňa 08.07.2016 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.
Žalobcovi súd p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
odôvodnenie:
I.
Priebeh administratívneho konania
1. Žalobca zaslal e - mailom povinnej osobe Železnice Slovenskej republiky Bratislava, Generálne riaditeľstvo, Odbor komunikácie (ďalej aj ako „povinná osoba“), dňa 20.06.2016 žiadosť o poskytnutie informácií podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č.211/2000 Z. z.“).
2. Žalobca žiadal povinnú osobu o sprístupnenie informácií podľa ust. § 3 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. a podľa ust. § 14 ods. 2 v nadväznosti na ust. § 16 citovaného zákona a navrhol spôsob sprístupnenia požadovaných informácií buď elektronickou poštou - e-mailom na adresu: hC. alebo písomne poštou na adresu sídla advokátskej kancelárie.
3. Žalobca žiadal o sprístupnenie týchto informácií:
- akýchkoľvek nájomných zmlúv a faktúr týkajúcich sa pozemku parcely registra „C“ s parc.č. XXXX/XX o výmere 1 599 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, vedeného Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom, na liste vlastníctva č.XXXX, pre katastrálne územie G., obec: BA - m. č. G., okres J. existujúcich v období od 20.08.2007 až po súčasnosť,
- akýchkoľvek nájomných zmlúv a faktúr týkajúcich sa pozemku parcely registra „C“ s parc.č. XXXX/XX o výmere 2 700 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, vedeného Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom, na liste vlastníctva č.XXXX, pre katastrálne územie G., obec: BA - m. č. G., okres BO. existujúcich v období od 20.08.2007 až po súčasnosť,
- akýchkoľvek nájomných zmlúv a faktúr týkajúcich sa budovy Železničnej stanice Petržalka, súp.č. XXXX, nachádzajúcej sa na pozemkoch parcely registra „C“ s parc.č. XXXX o výmere 16 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria a parc.č. XXXX/X o výmere 4 171 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, vedených Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom, na liste vlastníctva č. XXXX, pre katastrálne územie G., obec: BA - m. č. G., okres J. V a na pozemku parcely registra „C“ s parc.č. XXXX/XX o výmere 54 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom, na liste vlastníctva č.XXXX, pre katastrálne územie G., obec: BA - m. č. G., okres J. existujúcich v období od 20.08.2007 až po súčasnosť,
- akýchkoľvek dokumentov súvisiacich s prevzatím stavebného objektu SO 2318 Predstaničný priestor - úprava komunikácií na pozemkoch s parcelnými číslami XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/X v katastrálnom území G., ktorý je súčasťou stavby „Dostavba trate Bratislava ÚNS - Petržalka“, povolenej rozhodnutím odboru a cestných komunikácií Okresného úradu Bratislava V, č. 97/10603 zo dňa 10.07.1997, od ŽSR tretím subjektom.
4. Povinná osoba zaslala žalobcovi listom zo dňa 22.06.2016, informáciu o predĺžení lehoty na vybavenie jeho žiadosti o sprístupnenie informácií zo dňa 20.06.2016, a to o 8 pracovných dní podľa ust. § 17 ods. 3 a v nadväznosti na ust. § 17 ods. 2 písm. b) zákona č. 211/2000 Z. z..
5. Povinná osoba vydala dňa 08.07.2016 rozhodnutie č. 21414 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým nevyhovela žiadosti žalobcu zo dňa 20.06.2016 o poskytnutie informácií podľa zákona č. 211/2000 Z. z. z dôvodov, že je advokátskou kanceláriou, ktorá zastupuje obchodnú spoločnosť W., a.s. v právnom spore vedenom na Okresnom súde Bratislava I č. k. XX Cb/XXX/XXXX proti X. D. republiky, J. a spol. o zaplatenie XX XXX,XX eura s príslušenstvom z titulu bezdôvodného obohatenia. V rozhodnutí uviedla, že ide o priamy rozpor medzi záujmami žalobcu ako žiadateľa, resp. jeho klienta a záujmami žalovaného. Tvrdila, že požadované informácie nemajú slúžiť ako nástroj spoločenskej kontroly, ale na použitie v uvedenom spore. Takýto postup nepredstavuje v skutočnosti realizáciu práva na informáciu ale zneužitie takéhoto inštitútu, čo vyplýva z ust. § 11 ods. 1 písm. e) zákona č. 211/2000 Z.z.. Žalobcovi bolo uvedené rozhodnutie doručené dňa 13.07.2016.
6. Žalobca podal dňa 22.07.2016 odvolanie voči prvostupňovému rozhodnutiu, ktorým povinná osoba podľa ust. § 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z. nevyhovela jeho žiadosti zo dňa 20.06.2016 o poskytnutie informácií podľa zákona č. 211/2000 Z. z., a to s odkazom na ust. § 11 ods.1 písm. e) citovaného zákona. Žalobca poukázal na ustanovenia § 2, § 3 ods.1 a 3, § 8 až § 13 zákona č.211/2000 Z.z., Čl.26 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky, judikatúru v tejto oblasti a nesúhlasil s dôvodom uvedeným žalovaným v predmetnom rozhodnutí, a to s nesprístupnením mu
požadovaných informácií podľa ust. § 11 ods.1 písm. e) zákona č. 211/2000 Z. z.. Žalobca tento dôvod pre obmedzenie prístupu k informáciám, resp. ich nesprístupnenie, považuje za nezákonný, nakoľko požadované informácie sa netýkajú zmierovacieho, arbitrážneho a ani rozhodcovského konania. Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. právo na informácie má „každý“, t.j. všetky fyzické a právnické osoby a podľa ust. § 3 ods. 3 citovaného zákona, povinný subjekt má povinnosť informácie sprístupniť, a to bez potreby preukázania dôvodu resp. záujmu žiadateľa na sprístupnení požadovanej informácie. Má za to, že povinná osoba nemôže podmieňovať sprístupnenie informácie podaním vysvetlenia, za akým účelom žiadateľ informáciu požaduje a tiež nie je oprávnená zisťovať dôvod jeho žiadosti. Žalobca namietal, že žalovaný nemal voči nemu ako žiadateľovi žiaden zákonný dôvod na obmedzenie jeho prístupu k požadovaným informáciám, čo predstavuje z jeho strany výrazný zásah do jeho ústavného práva na informácie.
7. Žalovaný ako odvolací orgán (ďalej len ako „druhostupňový orgán“) odvolanie žalobcu voči prvostupňovému rozhodnutiu zamietol rozhodnutím č. 21414-o/2016 zo dňa 04.08.2016 (ďalej aj ako „druhostupňové rozhodnutie“). V rozhodnutí uviedol, že po vydaní rozhodnutia o nesprístupnení informácií žalobcovi, boli povinnej osobe zaslané obsahovo úplné zhodné žiadosti o poskytnutie resp. sprístupnenie informácií, ktoré požadoval žalobca ako žiadateľ. Jednalo sa o I.. C. G., zamestnanú ako právničku v W., a.s., ktorá vedie spor voči povinnej osobe, P. T., ktorá pracuje ako advokátska koncipientka u žalobcu a ďalšiu advokátku I.. R. C.. Uvedené potvrdzuje, že cieľom získania informácií nebolo uspokojenie práva na informáciu, ale získanie informácií pre účely ich použitia v súdnom spore voči povinnej osobe. Podľa jeho názoru, sa ust. § 11 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. vzťahuje aj na tento prípad, keďže informácie sa týkajú sporového konania. Uviedol, že vo vzťahu k porušeniu čl. 26 Ústavy Slovenskej republiky, je potrebné uplatniť iný judikovaný princíp, a to princíp rovnosti zbraní, pretože poskytnutím informácií pre vedenie sporu proti a na ujmu povinnej osoby by bol tento princíp nesporne porušený. Pri posúdení predmetnej žiadosti žiadateľa sa ňou zaoberal aj z hľadiska jej zákonnosti v komparácii s ostatnými relevantnými zákonmi platnými a účinnými v Slovenskej republike. Druhostupňový orgán dospel k záveru, že predmetnú žiadosť je potrebné posudzovať aj z hľadiska jej platnosti ako právneho úkonu. Poukázal na ust. § 39 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého je absolútne neplatným právnym úkonom aj taký právny úkon, ktorý sa prieči dobrým mravom a súd takémuto konaniu neposkytuje právnu ochranu v zmysle ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Druhostupňový orgán z týchto dôvodov odvolanie žiadateľa zamietol postupom podľa ust. § 19 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z..
II.
Žaloba
8. Žalobca sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 07.10.2016 domáhal preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného Železnice Slovenskej republiky, Bratislava č.214-o/2016 zo dňa 04.08.2016, (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“) v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Železníc Slovenskej republiky, Bratislava, Generálne riaditeľstvo, Odbor komunikácií č. 214/2016 zo dňa 08.07.2016.
9. Žalobca v žalobe namietal nesprávne právne posúdenie veci žalovaným, pretože podľa jeho názoru nesprávne aplikoval ust. § 11 ods.1 písm. e) zákona č. 211/2000 Z. z., nakoľko požadované informácie sa netýkajú zmierovacieho, arbitrážneho ani rozhodcovského konania. Z tohto dôvodu tak žalovaný nesprávne právne posúdil obmedzenie jeho práva na požadované informácie s ohľadom na ustanovenia §§ 13 - 18 zákona č. 211/2000 Z. z., pretože zo žiadneho ustanovenia citovaného zákona nevyplýva údajný rozpor záujmov žalobcu ako žiadateľa a záujmov povinnej osoby a s ním súvisiace porušenie princípu rovnosti zbraní a údajný rozpor žiadosti s dobrými mravmi.
10. Poukázal na ust. § 2 ods. 2, ust. § 3 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z., ktorý explicitne stanovuje, že povinný subjekt má povinnosť informácie sprístupniť, a to bez potreby preukázania dôvodu, resp. záujmu žiadateľa na sprístupnení požadovanej informácie, ďalej na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. ÚS 236/06, v zmysle ktorého majú všetky povinné osoby v zásade ratione plnú informačnú povinnosť v rozsahu svojej činnosti.
11. Uviedol, že ako dôvod o nesprístupnení informácií žalobcovi neobstojí vyššie uvedené tvrdenie žalovaného, a to rozpor medzi záujmami žalovaného ako povinnej osoby a záujmami žalobcu, nakoľko žalovaný nemal vôbec právo sa zaoberať záujmami žalobcu ako žiadateľa o poskytnutie informácií a to s poukazom na čl. 26 Ústavy Slovenskej republiky resp. ust.§ 3 ods. 1 zákona č.211/2000 Z. z., z ktorého vyplýva, že právo na informácie má každý a bez toho, aby žiadateľ musel uviesť dôvod, či preukázať dôvod, pre ktorý informáciu žiada alebo preukázať oprávnenosť, či opodstatnenosť žiadosti. Povinná osoba nemôže podmieňovať sprístupnenie informácie podaním vysvetlenia, za akým účelom informáciu požaduje a tiež nie je oprávnená zisťovať dôvod jeho žiadosti. Obmedzenia sú stanovené v ust. § 8 a nasl. zákona č.211/2000 Z. z.. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sži 5/2009, rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 24.06.2014, Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV.256/2007.
12. Žalobca v žalobe ďalej namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, nakoľko je neurčité, nejasné a nie je z neho zrejmé, že ako žalovaný dospel k záveru, že sú dané zákonné dôvody pre obmedzenie práva žalobcu na informácie, resp. na základe akých konkrétnych skutočností malo dôjsť k naplneniu predmetných dôvodov podľa zákona č.211/2000 Z. z. a na základe akého zákonného ustanovenia si žalovaný osvojuje právo preskúmavať záujmy žalobcu ako žiadateľa a následne, na základe svojej subjektívnej úvahy o týchto záujmoch rozhodnúť o nesprístupnení informácií žalobcovi.
13. Poukázal, že v napadnutom rozhodnutí absolútne chýba vysvetlenie, resp. objasnenie úvahy žalovaného vo veci naplnenia konkrétnych podmienok pre obmedzenie práva na informácie v prípade jeho žiadosti, pričom dôvody uvádzané žalovaným vo všeobecnej rovine vôbec neobstoja. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nemožno jednoznačne určiť, z akých zákonných dôvodov nebolo vyhovené požiadavke žalobcu na poskytnutie informácií a uvedené dôvody žalovaného nepredstavujú dostatočný zákonný podklad na obmedzenie jeho práva na informácie. Rozhodnutie žalovaného tak nemá oporu v zákone a predstavuje výrazný arbitrárny zásah do jeho ústavného práva na informácie.
14. Žalobca uviedol, že rovnaké vady, ako sú vyššie uvedené, má aj prvostupňové rozhodnutie.
15. Podľa názoru žalobcu, v danom prípade došlo k porušeniu princípu právnej istoty žalobcu ako súčasti právneho štátu podľa čl.1 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky a k zásahu legitímneho očakávania, že žalovaný si bude plniť svoju zákonnú povinnosť zverejňovať informácie podľa zákona č.211/2000 Z. z. a nerozhodne bezdôvodne, neoprávnene a svojvoľne o ich nesprístupnení.
16. Z vyššie uvedených dôvodov žalobca navrhol, aby súd uložil žalovanému v súlade s ust. § 193 SSP sprístupniť požadované informácie v rozsahu špecifikovanom v žiadosti zo dňa 20.06.2016, alebo, aby vydal rozsudok, ktorým zruší rozhodnutie žalovaného č. 21414-o/2016 zo dňa 04.08.2016 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Železníc Slovenskej republiky Bratislava, Generálne riaditeľstvo, Odbor komunikácie č. 21414 zo dňa 08.07.2016, podľa ust. § 191 SSP a aby vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žiadal, aby súd zaviazal žalovaného nahradiť mu trovy konania.
III.
Vyjadrenie žalovaného
17. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 17.10.2016 nesúhlasil s námietkami žalobcu, ktoré uviedol ako dôvody nezákonnosti, tak prvostupňového rozhodnutia, ako aj druhostupňového rozhodnutia a žalobu žiadal zamietnuť ako nedôvodnú.
IV.
Replika žalobcu
18. Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovaného v replike zo dňa 30.10.2017 uviedol, že na žalobe trvá, nakoľko nikdy nedošlo k splneniu zákonných predpokladov na nesprístupnenie informácií žalovaným. Žalovaný postupoval v rozpore so zákonom č. 211/2000 Z.z. a žalobcovi odňal jeho ústavné právo na informácie. Poukázal na to, že žalovaný sa vo vyjadrení nevyjadril k jeho námietke nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného.
V.
Právne posúdenie veci
19. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (ust. § 10, ust. § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia, v rozsahu dôvodov správnej žaloby dospel k záveru, že žalobe je potrebné priznať úspech.
20. Vo veci bol vyhlásený rozsudok bez nariadenia pojednávania postupom podľa ust.§ 137 ods. 4 SSP dňa 21.03.2019, nakoľko žalobca v žalobe a ani žalovaný vo vyjadrení k žalobe nežiadali nariadiť pojednávanie (§ 107 ods. 2 SSP).
21. Predmetom súdneho prieskumu bolo preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného č. 214-o/2016 zo dňa 04.08.2016, v spojení s prvostupňovým rozhodnutím - Železníc Slovenskej republiky, Bratislava, Generálne riaditeľstvo, Odbor komunikácie č.214/2016 zo dňa 08.07.2016, ktorým nebolo vyhovené žiadosti žalobcu o poskytnutie informácie v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z.
22. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. V intenciách ust. § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle ust. § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. Správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 119 veta prvá SSP).
23. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky).
24. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
25. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
26. Podľa § 191 písm. c) SSP, správny súd zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.
27. Podľa § 2 ods. 1, 2 zákona č. 211/2000 Z.z., osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len „povinné osoby“) sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti. Povinnými osobami sú ďalej právnické osoby zriadené zákonom a právnické osoby zriadené štátnym orgánom, vyšším územným celkom alebo obcou podľa osobitného zákona.
28. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z., každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. 32. Podľa § 11 ods. 1 písm. e) zákona č. 211/2000 Z.z., povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka zmierovacieho konania, arbitrážneho konania alebo rozhodcovského konania okrem informácie o rozhodnutí alebo o výsledku konania, ak jej sprístupnenie nezakazujú osobitné predpisy.
29. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu orgánov verejnej správy bolo teda potrebné posúdiť, či napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie boli vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi a či predmetné rozhodnutia sú riadne odôvodnené.
30. Súd v danom prípade skúmal, či žalovaný správne právne posúdil obmedzenie práva žalobcu na informácie, ktoré sú taxatívne stanovené v ustanoveniach §§ 13 - 18 zákona č. 211/2000 Z. z., a či uvedený dôvod žalovaným v napadnutom rozhodnutí, na základe ktorého rozhodol, že žalobcovi nesprístupní požadované informácie, je v súlade s ust. § 11 ods. 1 písm. e) zákona č. 211/2000 Z.z.
31. Ďalej súd skúmal, či pri obmedzení práva žalobcu na informácie je možné vziať do úvahy údajný rozpor záujmov žalobcu ako žiadateľa a záujmov žalovaného ako povinnej osoby a s ním súvisiace porušenie princípu rovnosti zbraní ako aj údajný rozpor žiadosti s dobrými mravmi, alebo, či jeho námietka je správna, keď tvrdil, že v danom prípade mal žalovaný vychádzať z ust. § 3 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z., ktorý explicitne stanovuje, že povinný subjekt má povinnosť informácie sprístupniť, a to bez potreby preukázania dôvodu, resp. záujmu žiadateľa na sprístupnení požadovanej informácie.
32. Krajský súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko sa odvolávajú na ust. § 11 ods. 1 písm. e) zákona č. 211/2000 Z. z., v zmysle ktorého, povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie, alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka zmierovacieho konania, arbitrážneho konania alebo rozhodcovského konania okrem informácie o rozhodnutí alebo o výsledku konania, ak jej sprístupnenie nezakazujú osobitné predpisy. Podľa názoru súdu ust. § 11 ods.1 písm. e) zákona č. 211/2000 Z. z. nemožno aplikovať na žalovaným uvádzaný dôvod nesprístupnenia požadovaných informácií žalobcovi, pretože sa netýka zmierovacieho, arbitrážneho ani rozhodcovského konania, t.j. rozhodovacej činnosti. Súd napriek uvedenému poukazuje na to, že žalovaný v konaní nepreukázal žiadnym relevantným dôkazom priamy rozpor medzi jeho záujmami a záujmami žalobcu, keď ako dôvod nesprístupnenia požadovaných informácií uviedol, že tieto mu nemôže sprístupniť, pretože je právnym zástupcom žalobcu v právnej veci žalobcu W. a spol. vedenej na M. súde J. I sp.zn. XX Cb/XXX/XXXX. V odôvodnení napadnutých rozhodnutí absentuje konkrétna súvislosť spôsobujúca rozpor záujmov žalobcu ako žiadateľa a záujmov žalovaného ako povinnej osoby s vyššie uvedeným súdnym sporom. Zo žiadnych ustanovení zákona č. 211/2000 Z. z. nevyplýva ako dôvod pre obmedzenie prístupu žiadateľa k informáciám a to, rozpor záujmov žiadateľa a záujmov povinnej osoby a s ním súvisiace porušenie princípu rovnosti zbraní a rozpor žiadosti s dobrými mravmi.
33. Ústava Slovenskej republiky v článku 26 zaručuje právo na informácie a zároveň upravuje obmedzenia, ktoré je potrebné dodržiavať pri uplatňovaní práva na informácie tak, aby sa vytvorila primeraná rovnováha.
34. Zákon č. 211/2000 Z.z. upravuje podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám (§ 1 zákona), najmä definuje subjekty, ktoré sú zo zákona povinné poskytovať informácie (povinné osoby), povinne zverejňované informácie ako aj obmedzenia prístupu k informáciám, spôsob a postup sprístupňovania informácií na žiadosť vrátane postupov, ktorými sú povinné osoby pri sprístupňovaní informácií viazané.
35. Prostredníctvom vyššie citovaného zákona sa realizuje právo na informácie, pričom platí, že žiadateľ (fyzická alebo právnická osoba, ktorá požiada o sprístupnenie informácie), má zásadne právo žiadať akúkoľvek informáciu. Rozsah poskytnutých informácií je limitovaný rozsahom rozhodovacej činnosti povinných osôb a zákonnými obmedzeniami prístupu k informáciám. Účelom zákona o slobodnom prístupe k informáciám je tak poskytovanie informácií povinnými osobami (§ 2 zákona) a získavanie informácií žiadateľom v lehotách a spôsobom ustanoveným zákonom.
36. Ustanovenie § 3 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. explicitne stanovuje, že povinný subjekt má povinnosť informácie sprístupniť, a to bez potreby preukázania dôvodu, resp. záujmu žiadateľa na sprístupnení požadovanej informácie.
37. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorí viackrát zaujali stanovisko, že obsahom základného práva na prijímanie informácií nie je právo dostávať informácie podľa predstáv a očakávaní žiadateľa (napr. rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach sp. zn. II. ÚS 10/99, II. ÚS 184/03, či II. ÚS 514/2010).
38. Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 236/06 zo dňa 28.06.2007: „všetky povinné osoby vyplývajúce z ustanovenia § 2 ods. 1, 2 a 3 zákona o slobode informácií majú v zásade ratione materiae plnú informačnú povinnosť v rozsahu svojej činnosti. Jedinou výnimkou sú právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy podľa § 2 ods. 1 zákona o slobode informácií, pretože rozsah informačnej povinnosti týchto subjektov je ratione materiae vymedzený tak, že sa týka iba ich rozhodovacej činnosti, nie teda celej činnosti. (....).Podľa názoru ústavného súdu treba vychádzať predovšetkým z charakteristických znakov, ktoré sú príznačné pre orgány verejnej moci. Ako to už bolo uvedené, ide o náplň ich činnosti, hospodárenie s verejnými financiami, resp. nakladanie s majetkom štátu alebo obce a príslušnosť do oblasti verejného alebo súkromného práva. Z uvedeného pohľadu štátne orgány, obce (§ 2 ods. 1 zákona o slobode informácií) a právnické osoby zriadené zákonom (§ 2 ods. 2 zákona o slobode informácií) sa vyznačujú spravidla všetkými tromi už uvedenými charakteristickými znakmi. Realizujú totiž práva a povinnosti verejnej moci, hospodária s verejnými financiami, resp. nakladajú s majetkom štátu alebo obcí a boli kreované zákonmi, resp. na základe zákonov, ktoré patria do oblasti verejného práva. (....) Hospodárenie s verejnými financiami a štátnym, resp. obecným majetkom zakladá verejný záujem na transparentnosti fungovania takéhoto subjektu kvôli možnosti verejnej kontroly zo strany občanov a posilneniu dôvery občanov v zákonné nakladanie s verejnými prostriedkami a majetkom. Napokon je podstatné, že takýto subjekt nebol kreovaný na uplatňovanie súkromných záujmov, ale na realizáciu verejných záujmov.“.
39. Správny súd na základe uvedených skutočností má za to, že žalovaný nerozhodol zákonným a vecne správnym spôsobom a v súlade so zákonom o slobodnom prístupe k informáciám, nakoľko obmedzenie práva na prístup k určitým druhom informácií znamená, že je daná ochrana verejného záujmu. V danom prípade žalovaný žiadnym relevantným dôkazom nepreukázal, že by mohlo dôjsť k negatívnemu zásahu do práv dotknutých subjektov (strán súdneho sporu) tým, že medzi sprístupňovanými dokumentmi sa môžu nachádzať také informácie, na ktorých nezverejnení majú účastníci konania legitímny záujem. Súčasne správny súd uvádza, že otázka účelu použitia získanej informácie, nemôže byť dôvodom na odmietnutie poskytnutia informácie.
40. Krajský súd v Bratislave vychádzajúc zo skutkových zistení v danej veci dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná, a preto napadnuté rozhodnutia zrušil z dôvodu ich nezákonnosti, pretože vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 191 písm. c/) a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie postupom podľa ustanovenia § 191 ods. 4 SSP. Žalovaný sa v novom rozhodnutí riadne a podrobne vysporiada so všetkými námietkami žalobcu a rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodní.
41. Žalovaný je s poukazom na ustanovenie podľa § 191 ods. 6 SSP v ďalšom konaní viazaný právnym názorom správneho súdu v zrušujúcom rozsudku.
42. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 167 SSP a priznal úspešnému žalobcovi plnú náhradu trov. Správny súd rozhodne o výške náhrady trov konania podľa ust. § 175 ods.2 SSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
43. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 S.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.