Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_9Co-7-2019.pdf
PDF · 85.26 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/7/2019
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a sudkýň JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobcov: 1. B. A.É. - P., A.. X.XX.XXXX, W. S. Š. XX, XXX XX F., 2. Q. A. - P., A.. XX.XX.XXXX, W. S. Š. XX, XXX XX F., oboch právne zastúpených advokátom JUDr. Igorom Šafrankom, so sídlom Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpenému spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o primerané finančné zadosťučinenie, takto o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 7Csp/70/2018-49 zo dňa 8.10.2018
rozhodol:
Zrušuje rozsudok vo vyhovujúcom výroku a v súvisiacom výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Prešov (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol takto: „I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcom sumu 150 Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. II. V prevyšujúcej časti súd žalobný návrh žalobcu zamieta. III. Žalobcovia majú vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % z prisúdenej sumy, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. “
V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 20.4.2018 žalobcovia žiadali, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť im primerané finančné zadosťučinenie v sume 549 eur. Žalobu vo veci samej odôvodnili tým, že v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 9C/189/2015 o vydanie bezdôvodného obohatenia boli ako žalobcovia v postavení spotrebiteľov úspešní. Súd zaviazal žalovaného vydať im bezdôvodné obohatenie, pričom rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu Prešov sp. zn. 7Co/61/2016 zo dňa 29.9.2016. Ako spotrebitelia si uplatňujú satisfakciu za porušenie ich spotrebiteľských práv, keďže sa museli brániť podaním pôvodnej žaloby. Súd konštatoval, že žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. V konaní nebolo preukázané to, že by došlo k spôsobeniu nejakej ujmy žalobcom. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. 9C/189/2015 - 26 zo dňa 23.11.2015 súd žalobu žalobcov v časti o určenie neplatnosti Zmluvy o revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX zo dňa 14.10.2015 zamietol. Žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcom bezdôvodné obohatenie vo výške 549,60 eur. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 26.1.2016. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že súd vzťah medzi stranami sporu posúdil ako vzťah z bezdôvodného obohatenia, pričom išlo o plnenie bez právneho dôvodu, keďže k vzniku zmluvy nedošlo. Žalovaného zaviazal vydať v prospech žalobcov bezdôvodné obohatenie. Rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7Co/61/2016 - 46 zo dňa 29.9.2016, v ktorom odvolací súd konštatoval, že žiadosť o poskytnutie úveru obsiahnutá v bode 5 Zmluvy o revolvingovom úvere predstavuje návrh na uzavretie zmluvy podľa ustanovenia § 43a Občianskeho zákonníka. Ak žalovaný
zmenil výšku žalobcami žiadaného úveru a úver im schválil v inej výške, fakticky išlo v zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka o odmietnutie návrhu žalobcov, ktoré je potrebné považovať za nový návrh. Tento nový návrh musel byť prijatý žalobcami v zákonom predpísanej písomnej forme. K písomnému prijatiu nového návrhu v zmysle ustanovenia § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka zo strany žalobcov nedošlo, a preto ani Zmluva o revolvingovom úvere vzniknúť nemohla. Súd prvej inštancie mal za to, že nárok žalobcov na primerané finančné zadosťučinenie bol dôvodný, nakoľko boli úspešní v konaní sp. zn. 9C/189/2015, splnené boli hmotnoprávne podmienky uvedené v § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z., a to úspech pri ochrane práv spotrebiteľa v dôsledku porušenia práv a povinností ustanovených týmto zákonom. Za primeranú sumu finančného zadosťučinenia mal súd prvej inštancie čiastku 150 eur. V prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol. Pri právnom posúdení odkázal na ustanovenia Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa - § 1, § 2 písm. a), § 3 ods. 3, 5. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 ods. 2 CSP v spojení s článkom 3 ods. 1 a 3 CSP.
2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f), h) CSP, a to v rozsahu výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť sumu 150 eur a proti výroku o náhrade trov konania. Podľa žalovaného je rozsudok súdu prvej inštancie nepreskúmateľný, nie je zrejmé, na základe čoho sú žalobcovia spoločne aktívne vecne legitimovaní na podanie žaloby. Z rozsudku žiadna takáto skutočnosť nevyplýva, nebola v konaní tvrdená ani preukázaná. Otázkou vecnej legitimácie sa mal súd prvej inštancie zaoberať ako otázkou základnou a predovšetkým otázkou vzťahu k § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. V rozsudku sa nikde nekonštatuje, aké právo žalobcov bolo porušené, zákonná úprava v § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 vyžaduje porušenie práva určeného na ochranu spotrebiteľa. Nepostačuje konštatovanie súdu, že žalobcovia boli v konaní 9C/189/2015 úspešní, pretože to nič nehovorí o splnení podmienok uvedeného ustanovenia. Žalovaný uviedol, že nepreskúmateľnou je aj výška priznaného zadosťučinenia 150 eur. Nie je zrejmé, vo vzťahu k čomu súd posudzoval primeranosť tejto výšky ako finančného zadosťučinenia. Aj keď je výška vecou úvahy súdu, úvaha nemôže byť svojvoľná ani nepreskúmateľná. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania.
3. Žalobcovia sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrili.
4. Krajský súd v Prešove (ďalej aj len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce, v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru o tom, že odvolanie žalovaného je dôvodným.
5. Podstata odvolacích argumentov žalovaného bola koncentrovaná na tvrdenie o nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie, o jeho nesprávnych zisteniach skutkového stavu a porušení práva na spravodlivé súdne konanie.
6. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav. Dochádza k nemu vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
7. Nesprávne skutkové zistenia sú také zistenia, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke, ktoré však v podstatnej časti nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Dochádza k tomu vtedy, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov alebo vyjadrení strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli dôkazmi preukázané alebo vyšli najavo, opomenul. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov.
8. Porušením práva na spravodlivé súdne konanie z dôvodu nesprávneho procesného postupu súdu je porušenie procesných pravidiel stanovených procesným predpisom, ktoré stranu sporu ukrátili v možnosti uplatňovať jednotlivé procesné práva a vykonávať procesné úkony, ktoré by boli spôsobilé privodiť pre danú stranu sporu priaznivejšie rozhodnutie vo veci samej.
9. Podľa § 3 ods. 5 veta tretia Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,
má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
10. Ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. je ustanovením s tzv. relatívne neurčitou hypotézou, nevyplývajú z neho žiadne kritériá v zmysle stanovenia toho, čo zadosťučinenie predstavuje, zrejmé je len to, že základ tohto nároku je daný úspechom spotrebiteľa pri uplatnení porušenia práva ustanoveného týmto zákonom, t.j. zákonom č. 250/2007 Z.z. a osobitnými predpismi. Porušenie práva vyplývajúceho z tohto zákona a z osobitného predpisu, ak sa ho spotrebiteľ v konaní s úspechom domôže rozhodnutím súdu, je právnou skutočnosťou, majúcou za následok vznik nároku na zadosťučinenie.
11. Žaloba je, čo sa obsahu týka, úkonom žalujúcej strany, ktorým vymedzuje subjekty, predmet a obsah žalobou začatého súdneho konania. Právom tejto strany je, vyplýva to z článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, domáhať sa zákonom ustaným postupom svojho práva na súde. Žalobou môže uplatniť skutočnosti, ktorým hmotné právo prisudzuje právny význam, to, či bude v spore úspešná závisí od toho, či sa logická štruktúra príčin a následkov, ktoré sama táto strana pokladá za skutkový dôvod svojho nároku, zhoduje so štruktúrou príčin a následkov, ktoré uvádza zákon a od toho, či tvrdené skutočnosti preukáže. Zásadne platí, že žalobca môže žiadať aj to, čo mu podľa práva nepatrí.
12. V konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 9C/189/2015 sa žalobcovia domáhali určenia neplatnosti zmluvy a vydania bezdôvodného obohatenia. V konaní boli úspešní len vo vzťahu k nároku na žiadané vydanie bezdôvodného obohatenia. Žaloba v časti o určenie neplatnosti zmluvy bola rozsudkom č.k. 9C/189/2015-26 zo dňa 23.11.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 7Co/61/2016-46 z 29.9.2016 zamietnutá. Z odôvodnenia rozsudku s poukazom na ustanovenie § 43a ods. 1, § 43c ods. 1 a § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že zmluva medzi žalobcami a žalovaným nevznikla. Neexistujúci právny úkon nemôže odporovať zákonu, nemôže byť vadný, a teda neplatný. Vychádzajúc z uvedeného, dôvodom, pre ktorý bola žaloba v časti o určenie neplatnosti zmluvy zamietnutá, nebolo porušenie osobitného predpisu, ale absencia takého postupu, dôsledkom ktorého vznikne zmluva.
13. Vychádzajúc z uvedeného nie je zrejmé, ktoré právo žalobcov ako spotrebiteľov, zakotvené v zákone č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa bolo porušené, ani to, ktoré právo upravené konkrétnym osobitným predpisom malo byť porušené. V rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 9C/189/2015-26 sa citujú len ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktorý je všeobecným právnym predpisom, osobitnými, špeciálnymi predpismi sú predpisy, ktoré upravujú určitý úsek súkromnoprávnych vzťahov, vzťahy v určitých oblastiach spoločenského života alebo určitých skupín osôb. Nakoľko rozhodnutie súdu prvej inštancie uvedené neobjasňuje, nie je preskúmateľné vo vzťahu k vyhovujúcemu výroku, ktorý bol odvolaním napadnutý, čo je v rozpore so zásadami spravodlivého súdneho procesu (článok 46 Ústavy Slovenskej republiky, článok 45 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd). Tým súd prvej inštancie odňal právo strán sporu konať pred súdom a zaťažil svoje rozhodnutie vadou, pre ktorú bolo potrebné rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku, ako aj vo výroku, ktorý s ním súvisí, t.j. výroku o nároku na náhradu trov konania zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP.
14. V priebehu ďalšieho konania súd prvej inštancie vec opätovne prejedná a rozhodne. Posúdi, či sú splnené predpoklady pre priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Pokiaľ bude mať za to, že predpoklady danými sú, uvedie, ktoré konkrétne ustanovenie zákona č. 250/2007 Z.z. je ustanovením, v dôsledku rozporu s ktorým bolo porušené právo žalobcov ako spotrebiteľov. Ak bude mať za to, že bolo porušené ich právo vyplývajúce z nejakého osobitného právneho predpisu , uvedie, o ktorý konkrétny osobitný právny predpis sa jedná a o ktoré jeho konkrétne ustanovenie. Pokiaľ bude mať za to, že predpoklady pre priznanie zadosťučinenia danými sú, a to vo vzťahu k obom žalobcom, uvedie taktiež, z ktorého zákonného ustanovenia tento nárok ako nárok spoločný má vyplývať.
15. V novom rozhodnutí rozhodne taktiež o nároku na náhradu trov konania vrátane nároku na náhradu trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.