Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_22C-15-2019.pdf
PDF · 91.13 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-22C/15/2019
Uznesenie
Okresný súd Piešťany v právnom spore žalobkyne: S. V., rod. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. E. XXXX/XX, W., štátnej občianke Slovenskej republiky, proti žalovanému: Ž. V., nar. X.X.XXXX, trvale bytom W., bydliskom Z.. H.. B. XX, W., štátnemu občanovi Slovenskej republiky, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa žalobou, spísanou do zápisnice pred vyšším súdnym úradníkom Okresného súdu Piešťany dňa 19.2.2019, sa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť nepribližoval k žalobkyni. K návrhu pripojila dva listinné dôkazy, a to potvrdenie Obvodného oddelenia Policajného zboru Piešťany (ďalej len „OO PZ Piešťany“) č. ORPZ-TT-OPP9-120/2019-P zo dňa 13.2.2019 a prepúšťaciu správu Nemocnice Alexanda Wintera n. o., Piešťany zo dňa 15.2.2019.
2. Neodkladnosť potreby úpravy pomerov žalobkyňa odôvodnila skutočnosťou, že dňa 13.2.2019 bola v práci na dispečingu HARI TAXI na L.. A. XX, v W., kam za ňou v čase okolo 13,00 hod. prišiel žalovaný, ktorý je jej bývalým manželom. Priniesol jej poštu s faktúrami, ktoré údajne neplatí. Žalobkyňa chcela odísť z miestnosti, ale žalovaný jej v tom chcel zabrániť, pričom ju napadol, dával jej facky a následne ju udieral aj päsťami do oblasti tváre. Žalobkyňa začala kričať, aby odviedla pozornosť žalovaného, čo sa jej nepodarilo. Vybehla von, a následne zavolala políciu. Žalobkyňa bola na lekárskom ošetrení, s tým, že by ešte mala ísť na lekárske vyšetrenie na neurológiu. Pri tomto incidente nebol prítomný žiadny svedok. Dňa 13.2.2019 podala trestné oznámenie na OO PZ Piešťany zapísané pod č. ORPZ- TT-OPP9-120/2019-P. Žalobkyňa v obave o svoj život a zdravie, že sa útok zopakuje, navrhla súdu nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd zakázal jej bývalému manželovi priblížiť sa k nej. V návrhu neuviedla žiadnu konkrétnu vzdialenosť, na ktorú by sa mal zákaz priblíženia vzťahovať.
3. Z potvrdenia OO PZ Piešťany č. ORPZ-TT-OPP9-120/2019-P zo dňa 13.2.2019 súd zistil, že žalobkyňa dňa 13.2.2019 podala oznámenie vo veci občianskeho spolunažívania, v ktorom uviedla, že dňa 13.2.2019 bola v práci na dispečingu HARI TAXI na ul. A. XX v W., následne za ňou došiel do práce v čase okolo 13,00 hod. žalovaný, ktorý jej priniesol poštu s faktúrami, ktoré údajne neplatí. Žalobkyňa chcela odísť z miestnosti, ale žalovaný jej v tom chcel zabrániť tak, že ju napadol, dával jej facky, a udieral ju aj päsťami do oblasti tváre. Poškodená na to začala kričať, aby odviedla jeho pozornosť, čo sa jej aj podarilo. Vybehla von, kde následne zavolala políciu. Zároveň príslušnému útvaru OO PZ predložila kópiu o lekárskom ošetrení s tým, že ešte pôjde na neurológiu. Pri tomto skutku nebol prítomný žiadny svedok.
4. Z prepúšťacej správy Nemocnice Alexanda Wintera n. o., Piešťany zo dňa 15.2.2019 súd zistil, že žalobkyňa bola dňa 13.2.2019 prijatá po úraze hlavy na chirurgické oddelenie, pričom uviedla, že bola napadnutá manželom, ktorý ju najskôr ju prefackal, potom dostala od neho niekoľko úderov do hlavy, v bezvedomí nebola, na úraz si pamätá, stále mala pocit na zvracanie, točenie hlavy, končatiny jej netŕpli. Po navrhnutí hospitalizácie žalobkyňa podpísala negatívny reverz, a opustila nemocnicu. O 21,30 hod. sa do nemocnice vrátila na urgentný príjem s odôvodnením, že asi 15x zvracala a mala veľké bolesti hlavy. Z vyšetrenia po prijatí žalobkyne v nemocničnom zariadení bolo objektívne zistené, že bola pri vedomí, koža bola čistá a bez cyanózy. Hlava na poklop bola nebolestivá, citlivá v okcipitálnej oblasti bilaterálne, kde po oboch stranách mala hematóm s priemerom cca 2cm, v oblasti chrbta nosa mala povrchovú pásovitú exkoriáciu (odreninu) veľkosti cca 1cm, bol skonštatovaný spazmus krčného svalstva s obmedzenou hybnosťou. Rtg. lebky bol bez traumatologických zmien v skelete. Dňa 14.2.2019 podstúpila neurologické vyšetrenie, pri ktorom bolo zistené, že kostné vrstvy boli bez známok traumy a deštrukcie. Prínosové dutiny boli voľné a vzdušné. CT obraz mozgu a neurokrania boli bez traumatických zmien. Žalobkyňa mala porušenú lordózu pri blokovom postavení dist. úseku C chrbtice. Spinálny kanál bol voľný, bez známok útlaku. Neboli u nej zistené žiadne čerstvé traumatické zmeny. Ortopedickým vyšetrením vykonaným 14.2.2019 bolo zistené, že hlava bola naďalej citlivá v okcipitálnej oblasti, kde po oboch stranách bol hematóm s priemerom 2 cm. Rtg. lebky bol bez evidentnej skeletovej lézie. Odporúčaná jej bola konzervatívna terapia, diéta, infúzna terapia, MgSO4 (magnézium sulfát), ľad na hlavu a sledovanie s tým, že kontrola u ortopéda mala byť o 7 dní po prepustení. Zo záveru prepúšťacej správy súd zistil, že žalobkyňa bola prijatá na chirurgické oddelenie po úraze hlavy, rtg. lebky bol bez traumy, bez tarumy bol aj na C chrbtice a zápästí, CT mozgu a C chrbtice bez itrakraniálnej traumy, blokové postavenie chrbtice. Bola vyšetrená neurológom a ortopédom, dňa 15.2.2019 bola v dobrom stave prepustená do ambulantnej starostlivosti s tým, že kontrola ortopédom mala byť o 7 dní.
5. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
6. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 7. Podľa § 343 ods. 1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
8. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
9. Podľa § 325 ods. 2 CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c)nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
10. Podľa § 326 ods. 1, 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
11. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327 (pozn. odmietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia), nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
12. Podľa § 329 ods. 1 prvej vety CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
13. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
14. Podľa § 73 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o priestupkoch“), občan je obvineným z priestupku, len čo správny orgán vykonal voči nemu prvý procesný úkon. Na takého občana sa hľadí ako na nevinného, kým jeho vina nebola vyslovená právoplatným rozhodnutím.
15. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
16. Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť pred začatím konania, počas konania aj po jeho skončení vtedy, ak je potrebné neodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V civilnom sporovom konaní je neodkladné opatrenie inštitútom, ktorý, okrem iného, umožňuje poskytnúť bezodkladnú ochranu porušeným alebo ohrozeným právam a oprávneným záujmom do času, kým sa spravidla definitívne nerozhodne vo veci samej. Podľa súčasnej právnej úpravy neodkladné opatrenia nie sú nevyhnutne viazané na konanie vo veci samej, ani na dočasný a provizórny charakter poskytnutej súdnej ochrany. Pre tento inštitút je v sporovom konaní charakteristický dispozičný princíp, teda že ho súd môže nariadiť iba na návrh. Špecifikom neodkladného opatrenia je zjednodušený a zrýchlený procesný postup pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie, keďže súd o ňom rozhodne spravidla bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Požiadavka odôvodnenosti potreby neodkladnej úpravy pomerov (pozn. ktoré musia mať povahu právnych vzťahov), bezprostredne súvisí s vecnou argumentáciou a netýka sa dokazovania v konaní o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, ktoré má povahu osvedčovania.
17. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to 1.) ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo 2.) ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Ich vzájomná kumulácia nie je vylúčená. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu (napr. v konaní o ochranu proti nekalej súťaži, v odporovacom konaní, v konaniach o ochranu vlastníckeho práva a pod.).
18. Žalobkyňa sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia pred začatím konania vo veci samej.
19. Posúdenie úspešnosti osvedčenia, ako i prípadné preukazovanie tohto osvedčenia listinnými dôkazmi, predstavuje vecné posúdenie dôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, výsledkom ktorého je nariadenie neodkladného opatrenia alebo jeho zamietnutie. Negatívny záver vo vzťahu k otázke vecného posúdenia, kam patrí aj osvedčenie alebo neosvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, znemožňuje samotný návrh odmietnuť. Musí byť teda o ňom rozhodnuté vyhovujúcim alebo zamietajúcim výrokom súdneho rozhodnutia. Pokračovaniu v konaní bránia len také vady návrhu, v dôsledku ktorých je návrh neprejednateľný. To legitimizuje postup súdu, ktorý návrh odmietne. Ide predovšetkým o vady všeobecných náležitostí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (napr. absencia čoho sa žalobca domáha). Vadou návrhu v zmysle jeho neúplnosti, nezrozumiteľnosti alebo neurčitosti nie je to, že návrhu nemožno vyhovieť z hľadiska splnenia zákonných podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia (z uznesenia Krajského súdu v Trnave č. k. 10Co/159/2017-64 zo dňa 9.6.2017).
20. Z vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že žalobkyňa žiadnym spôsobom neosvedčila existenciu jej nároku na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko vôbec nepreukázala existenciu bezodkladnej, naliehavej potreby upraviť pomery strán sporu, pretože súd
nemal za preukázané, že by telesná alebo duševná integrita žalobkyne bola konaním žalovaného ohrozená, a teda že by bol potrebný okamžitý zásah zo strany súdu. Z predloženého potvrdenia OO PZ Piešťany vyplýva, že žalobkyňa dňa 13.2.2019 podala oznámenie vo veci občianskeho spolunažívania proti jej bývalému manželovi, t. j. žalovanému. Z listín predložených žalobkyňou však nevyplýva, že by príslušný policajný (správny) orgán uskutočnil akýkoľvek procesný úkon proti žalovanému, a keďže až prvým procesným úkonom správneho (policajného) orgánu proti občanovi je tento občan obvineným zo spáchania priestupku (§ 73 ods. 1 zákona o priestupkoch), žalobkyňa nepreukázala, že by bol žalovaný príslušným správnym (policajným) orgánom minimálne obvinený zo spáchania priestupku pre skutok popísaný žalobkyňou v oznámení zo dňa 13.2.2019, a už vôbec nepreukázala, že by bol právoplatne uznaný za vinného zo spáchania tohto priestupku.
21. Prepúšťacou správou zo dňa 15.2.2019 žalobkyňa preukázala, že bola hospitalizovaná v nemocnici na chirurgickom oddelení od 13.2.2019 od 21,29 hod. do 15.2.2019 do 10,00 hod. pre poranenie hlavy s hematómom s priemerom 2 cm a povrchovou odreninou nosa vo veľkosti 1 cm. Rtg. lebky a CT mozgu boli bez traumy, a bolo jej zistené blokové postavenie C chrbtice. Cudzie zavinenie jej poranení nebolo lekárskymi vyšetreniami potvrdené, a vzhľadom na mierny charakter zranení bola v dobrom stave prepustená do ambulantnej starostlivosti po necelých dvoch dňoch hospitalizácie s tým, že mala o 7 dní ísť na kontrolu k ortopédovi. Pocity na zvracanie, zvracanie samotné a fyzické napadnutie bývalým manželom sú uvedené „iba“ v časti prepúšťacej správy o subjektívnych pocitoch žalobkyne a dôvodoch, pre ktoré navštívila nemocničné zariadenie, a to v znení, v akom to sama oznámila ošetrujúcim lekárom.
22. Konanie žalovaného opísané žalobkyňou zostalo iba v rovine nepodložených tvrdení žalobkyne. Z potvrdenia OO PZ a z prepúšťacej správy je informácia o fyzickom napadnutí jej bývalým manželom uvedená iba preto, že to uviedla žalobkyňa. Žalobkyňa vôbec neosvedčila, že by bol jej bývalý manžel na základe jej oznámenia na OO PZ minimálne obvinený zo spáchania priestupku spáchaného proti jej osobe, a už vôbec nepreukázala, že by bol právoplatne uznaným za vinného zo spáchania priestupku tak, ako ho popísala žalobkyňa na príslušnom útvare OO PZ. Žiadny z ošetrujúcich lekárov v prepúšťacej správe v objektívnej časti nálezov neskonštatoval cudzie zavinenie vzniku poranení žalobkyne, ktoré boli navyše miernejšieho charakteru, bez traumatologických či patologických nálezov vzniknutých v dôsledku úrazu. Žalobkyňa preukázala síce, že utrpela úraz s miernymi následkami, nepreukázala však, že úraz zavinila iná osoba, ani že touto osobou bol práve žalovaný.
23. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd zohľadnil aj skutočnosť, že strany sporu už nie sú manželmi a nežijú v spoločnej domácnosti. Nakoľko žalobkyňa vôbec neosvedčila existenciu naliehavej, bezodkladnej potreby upraviť pomery strán neodkladným opatrením, keďže nepredložila žiadne listiny ani neoznačila žiadne dôkazy, ktoré by objektívne mohli nasvedčovať tomu, že žalovaný ohrozuje jej telesnú alebo duševnú integritu, súdu neostávalo nič iné, iba návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietnuť podľa § 328 ods. 1 CSP, nakoľko neboli splnené všetky zákonné podmienky na jeho vydanie podľa § 325 ods. 1 CSP.
24. Súd si dovoľuje poukázať aj na vadu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v časti petitu, t. j. výroku neodkladného opatrenia navrhnutého žalobkyňou, ktorá spočíva v tom, že petit návrhu neobsahuje konkrétnu vzdialenosť, na ktorú by sa mal zákaz priblíženia vzťahovať. Keďže súd nemôže prekročiť návrh strán sporu, a priznať im viac, než sa domáhajú (§ 216 CSP), nemôže ani sám určiť túto vzdialenosť bez toho, aby bola v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhnutá akákoľvek konkrétna vzdialenosť, napr. v metroch alebo v centimetroch.
25. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
26. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci 27. Keďže týmto rozhodnutím sa konanie končí, súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania. Nakoľko žalobkyňa bola v konaní o nariadení neodkladného opatrenia neúspešná, podľa § 255 ods. 1 CSP osobe, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, vzniklo právo na náhradu trov konania proti žalobkyni. V danom prípade právo na náhradu trov konania vzniklo žalovanému. Nakoľko žalovanému žiadne trovy konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevznikli, súd mu nárok na náhradu trov konania proti neúspešnej žalobkyni podľa § 255 ods. 1 CSP nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Piešťany do 15 dní od doručenia rozhodnutia, troch písomných vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 CSP). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh; § 363 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).