Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_43Cob-91-2018.pdf
PDF · 135.48 KB
Case nature
Area
Subarea
43Cob/91/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Kmeťovej, členiek senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej a JUDr. Márie Jamriškovej, PhD. v právnej veci žalobcu I.. P. P. - MADAST, miesto podnikania J.Smreka 12, 841 07 Bratislava, IČO: 34856790, zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Marián Kurhajec s.r.o., so sídlom Bajkalská 13, 821 02 Bratislava, IČO: 36860662, proti žalovanému BAJO PLUS, s.r.o., so sídlom Školská 1608/3, 962 05 Hriňová, IČO: 47190647, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen, č. k. 10Cb/12/2017-149 zo dňa 28. marca 2018 takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Zvolen, č. k. 10Cb/12/2017-149 zo dňa 28. marca 2018 mení tak, že žalobu žalobcu v celom rozsahu zamieta.
II. Rozsudok okresného súdu vo výroku o náhrade trov konania mení tak, že žalovanému priznáva nárok na náhradu trov prvostupňového konania voči žalobcovi v celom rozsahu.
III. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia vedenom na Okresnom súde Zvolen sp. zn. 10Cb 5/2017 voči žalobcovi v celom rozsahu.
IV. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Zvolen napadnutým rozsudkom určil, že právny úkon spočívajúci v prevode nehnuteľností vedených Katastrálnym odborom Okresného úradu Detva na liste vlastníctva č. XXXX pre okres: R., obec: W., katastrálne územie: W., a) pozemky
- parcelné číslo XXXXX/XX o výmere 3219 m2, zastavané plochy a nádvoria
- parcelné číslo XXXXX/XX o výmere 126 m2, zastavané plochy a nádvoria
- parcelné číslo XXXXX/XX o výmere 373 m2, zastavané plochy a nádvoria
- parcelné číslo XXXXX/XX o výmere 127 m2, zastavané plochy a nádvoria b) stavby
- súpisné číslo XXXX, parcelné číslo XXXXX/XX, dielňa
- súpisné číslo XXXX, parcelné číslo XXXXX/XX, čerpacia stanica
- súpisné číslo XXXX, parcelné číslo XXXXX/XX, sklad,
ktorý bol vykonaný na základe kúpnej zmluvy zo dňa 01.02.2016 a jej dodatku č. 1 zo dňa 16.08.2016 medzi spoločnosťou HELOIL, s. r. o. a spoločnosťou BAJO PLUS s. r. o., ktorého právne účinky nastali povolením vkladu Okresným úradom Detva, katastrálny odbor, pod číslom V 1507/2016 zo dňa 18.08.2016, ktoré nadobudla spoločnosť BAJO PLUS s. r. o., so sídlom Školská 1608/3, Hriňová 962
05, IČO: 47 190 647, zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Banská Bystrica, Odd.: Sro, Vl. č.: 24297/S, je voči žalobcovi I.. P. P. - MADAST neúčinný (prvá výroková veta), v prevyšujúcej časti žalobu zamieta (druhá výroková veta), žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100% (tretia výroková veta) a žalobcovi priznal aj nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v konaní o nariadení neodkladného opatrenia vedeného Okresným súdom Zvolen pod sp. zn.10Cb/5/2017 voči žalovanému v celom rozsahu.
2. Žalobou podanou na súd dňa 4.4.2017 žalobca žiadal, aby súd určil, že kúpna zmluva uzavretá dňa 1.2.2016 vrátane dodatku č. 1 zo dňa 16.08.2016 medzi spoločnosťou HELOIL, s.r.o. ako predávajúcim a spoločnosťou BAJO PLUS, s.r.o. ako kupujúcim, predmetom ktorej bol prevod vyššie označených nehnuteľností vedených Katastrálnym odborom Okresného úradu R. na LV č. XXXX, k. ú. W. na kupujúceho (vklad bol povolený pod č. V1507/2016 dňa 18.8.2016) je voči žalobcovi neúčinný a žalobca je oprávnený uspokojiť svoje pohľadávky aj z tohto majetku.
3. Žalobca poukázal aj na to, že v konaní vedenom na OS Zvolen pod sp. zn. 10Cb/5/2017 bolo uznesením súdu zo dňa 22.2.2017 nariadené neodkladné opatrenie, ktorým bolo žalovanému uložené zdržať sa všetkých právnych úkonov smerujúcich k scudzeniu predmetných nehnuteľností, žalobca bol povinný v lehote do 30 dní podať žalobu vo veci samej (rozhodnutie o neodkladnom opatrení nadobudlo právoplatnosť dňa 25.9.2017). Žalobca uviedol, že má voči svojmu dlžníkovi V. C. súdom priznané pohľadávky na základe exekučných titulov - rozhodnutí Okresného súdu Zvolen (rozsudok č. k. 80/2007 zo dňa 30.3.2010 na 28.214,84 Eur s príslušenstvom, uznesenie č. k. 8C/80/2007 zo dňa 12.4.2011 na 5.462,72 Eur s príslušenstvom a rozsudok č. k. 7Cb/10/2008 zo dňa 30.10.2013 na 59.900,- Eur s príslušenstvom), ktoré sa vymáhajú v exekučných konaniach. Nakoľko dlžníčka žalobcu V. C. previedla svoj majetok na iné osoby (nehnuteľný majetok na spoločnosť HELOIL, s.r.o. a následne táto na spoločnosť BAJO PLUS, s.r.o.) pohľadávky žalobcu sa nedali uspokojiť ani v exekučných konaniach.
4. V. C. vykonala dňa 29.9.2006 vyhlásenie o vklade vyššie označených nehnuteľností do spoločnosti HELOIL, s.r.o., ktorými predmetné nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. W. evidované na LV č. XXXX vložila do uvedenej spoločnosti ako nepeňažný vklad. Na Okresnom súde Zvolen je vedené konanie pod sp. zn. 13C/57/2008, a to medzi žalobcom (I.. P. P. - MADAST, IČO: 348 561 90) a žalovaným HELOIL, s.r.o., IČO: 36 647 144 o určenie neúčinnosti tohto právneho úkonu (vyhlásenie o vklade nehnuteľností do spoločnosti HELOIL, s.r.o.).
5. Žalobca tiež uviedol, že ohľadom týchto nehnuteľností došlo k ich ďalšiemu prevodu, a to kúpnou zmluvou zo dňa 18.8.2016 uzavretou medzi firmami HELOIL, s.r.o. a BAJO PLUS, s.r.o., ktoré sú personálne prepojené blízkymi osobami (od 10.8.2013 jediným spoločníkom firmy HELOIL, s.r.o. bola spoločnosť BAJO PLUS, s.r.o., konateľmi spoločnosti HELOIL, s.r.o. boli V. C. a jej manžel Q. F.). Obchodná spoločnosť HELOIL, s.r.o. zanikla zlúčením ku dňu 8.3.2017, jej právnym nástupcom je spoločnosť MB-Staving, s. r. o. Banská Bystrica, IČO: 36 625 876. Jedinou spoločníčkou žalovaného (nadobúdateľa nehnuteľnosti) je od 28.2.2014 dcéra dlžníčky V. C. - Q. C., konateľmi tejto spoločnosti sú V. C. (dlžníčka) a jej manžel Q. F..
6. Žalobca tvrdil, že konanie jej dlžníka V. C. prostredníctvom jej blízkych osôb, s ktorými dohodla žalobcom odporované právne úkony, ktoré boli urobené v posledných 3 rokoch jednoznačne smeruje k vyhýbaniu sa povinnosti uhradiť dlh žalobcovi. Tým, že prevádza majetky na iné osoby sa výrazne znižuje možnosť žalobcu na uspokojenie jeho pohľadávok, existuje odôvodnená obava žalobcu, že exekúcia bude ohrozená. Žalobca tvrdí, že žalobou napádaný právny úkon, prevod nehnuteľností zo strany spoločnosti HELOIL, s.r.o. na spoločnosť BAJO PLUS, s.r.o. bol opätovným prevodom majetku s úmyslom ukrátiť veriteľa a zabezpečiť, aby žalobcova pohľadávka nemohla byť z predmetných nehnuteľností uspokojená. Podľa žalobcu je v konaní žalovaný pasívne legitimovaný a to ako tretia osoba, ktorej z daného odporovacieho právneho úkonu vznikol prospech. Žalovaný podľa žalobcu musel mať vedomosť o okolnostiach odôvodňujúcich odporovateľnosť právneho úkonu proti jeho predchodcovi. Po právnej stránke žalobca žalobu odôvodnil úpravou § 42a) ods. 3 a § 42b) ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka.
7. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 19.6.2017 a navrhol, aby súd žalobu zamietol. Žalovaný namietal, že žalobca svoj nárok neosvedčil, neuviedol aké konkrétne dôvody odporovateľnosti podľa neho sú dané, žalobca tvrdenia musí aj dokázať. Pokiaľ žalobca bližšie
nezdôvodní dôvody odporovateľnosti, nemôže žalovaný na jeho tvrdenia reagovať. Žalobca podľa žalovaného nepreukázal, že žalovaný mal z predmetného právneho úkonu prospech, rovnako tak nepreukázal, že žalovaný vedel o okolnostiach odôvodňujúcich odporovateľnosť voči jeho právnemu predchodcovi, pričom žiadny právny predchodca žalovaného nejestvuje, žalovaný nemá a ani nemal mať prečo akúkoľvek vedomosť o okolnostiach, ktoré odôvodňujú odporovateľnosť právneho úkonu. Žalobca ani nepreukázal, že došlo k ukracujúcemu právnemu úkonu, žalovaný pri prevode nehnuteľností konal transparentne, zákonne a naplnil svoju možnosť nadobudnúť majetok. Žalobca nepreukázal, že v dôsledku odporovaného právneho úkonu došlo k zmenšeniu majetku dlžníka. Žalobca podľa žalovaného nepreukázal, že dlžníkove právne úkony ukracujú uspokojenie jeho pohľadávky ako veriteľa, nejde o právny úkon medzi dlžníkom žalobcu a žalovaným, ale o právny úkon medzi žalovaným a iným subjektom.
8. Súd prvej inštancie vec prejednal a vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré v priebehu konania predložili strany sporu.
9. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že pokiaľ ide o vyššie uvedené nehnuteľnosti v KN ako vlastník je v podiele 1/1 zapísaný žalovaný, v poznámke je uvedené neodkladné opatrenie - uznesenie č. k. 10Cb5/2017-34 zo dňa 22.2.2017 zákaz nakladania s nehnuteľnosťami a ako titul nadobudnutia vlastníctva žalovaného je uvedená kúpna zmluva V1507/2016 zo dňa 18.8.2016
- 1007/2016. Súd tiež zistil, že rozhodnutím OS Banská Bystrica ako súdu konkurzného zo dňa 4.9.2017 bol na majetok dlžníka V. C., nar. X.XX.XXXX, obchodné meno V. C. - HELOIL, s.r.o., IČO: 36 872 202 vyhlásený konkurz, ktorý súd uznal za hlavné insolvenčné konanie. Súd mal tiež preukázané žalobcom udávané pohľadávky voči dlžníkovi V. C., ako aj exekučné konania, ktoré boli z dôvodu vyhláseného konkurzu na majetok dlžníka ako povinného zo zákona zastavené.
10. Súd prvej inštancie tiež zistil, že Okresný súd Zvolen v konaní sp. zn. 13C57/2008 v právnej veci žalobcu I.. P. P. - MADAST, IČO: 34856790 proti žalovanému HELOIL, s.r.o., IČO: 36 647 144 rozsudkom zo dňa 30.4.2015, č. k. 13C57/2008-263 určil, že právny úkon spočívajúci vo vklade nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. W., zapísaných v KN Okresného úradu v Detve - katastrálny odbor, evidovaných na LV č. XXXX (ide o pozemky a stavby, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 1.2.2016 neúčinnosti ktorej sa žalobca domáha v tomto konaní), ktorý vklad bol vykonaný vyhlásením vkladateľa V. C. a právne účinky nastali povolením vkladu a ktoré takto nadobudla spoločnosť HELOIL, s.r.o., IČO: 36 647 144 je voči žalobcovi neúčinný. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací rozhodol na odvolanie žalovaného proti tomuto rozsudku rozsudkom zo dňa 24.5.2017, sp. zn. 15Co650/2015-318 tak, že rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým bola vyslovená neúčinnosť právneho úkonu vkladu nehnuteľností do majetku spoločnosti HELOIL, s.r.o. potvrdil. V čase rozhodovania odvolacieho súdu bol na strane žalovaného obchodná spoločnosť MB-Staving s. r. o., Banská Bystrica, IČO: 36 625 876 ako právny nástupca pôvodného žalovaného HELOIL, s.r.o., nakoľko obchodná spoločnosť HELOIL, s.r.o. zanikla v dôsledku zlúčenia a jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť MB- Staving s. r. o., IČO: 36 625 876.
11. Súd prvej inštancie citoval z vyššie uvedeného rozsudku odvolacieho súdu vo veci sp. zn. 15Co 650/2015-318 zo dňa 24.5.2017 a zdôraznil, že odvolací súd považoval za vzhľadom na okolnosti prípadu za správny záver súdu prvej inštancie, že došlo skutočne k ukráteniu žalobkyne, pretože došlo k zmenšeniu majetku dlžníka V. C., v dôsledku čoho nebolo možné uspokojenie pohľadávky žalobcu celkom alebo sčasti. V. C. v úzkej časovej následnosti vložila nehnuteľnosti do obchodnej spoločnosti, pričom hodnotu z toho plynúcu následne previedla na ďalšiu obchodnú spoločnosť a cenu získanú za obchodný podiel započítala na svoje záväzky. Právny úkon nepochybne ukrátil žalobcu ako veriteľa, nakoľko úkony vykonané V. C. viedli k zmenšeniu jej majetku, čo malo za následok, že žalobca ako veriteľ nemohla dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z uvedeného majetku dlžníka. V. C. mala vedomosť, že týmto právnym úkonom môže ukrátiť žalobcu ako veriteľa a pre prípad, že ho skutočne ukráti bola s týmto uzrozumená. Rozhodujúcou skutočnosťou je aj to, že odporovaný právny úkon ukracuje veriteľa dlžníka, motív, resp. pohnútka dlžníka pre takýto úkon, že týmto úkonom plní nejaký iný záväzok, pritom nie je rozhodujúce.
12. Súd prvej inštancie pri aplikácii hmotného práva vychádzal z úpravy § 42a) ods. 1 a 2, § 42b) Občianskeho zákonníka (Zák. č. 40/1964), ďalej z úpravy § 166e), § 166f) a § 166g) a h) Zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii. Na základe vykonaného dokazovania dospel k názoru, že
žaloba je dôvodná s výnimkou časti, kde sa žalobca domáhal určenia, že je oprávnený uspokojiť svoje pohľadávky z majetku, ktorý bol predmetom prevodu vlastníckeho práva právnym úkonom, ktorého úrčenia neúčinnosti vo vzťahu k nemu sa touto žalobou domáha.
13. Súd prvej inštancie predovšetkým skúmal, či mohol žalobca podať takýto typ žaloby a dospel k záveru, že procesná podmienka konania s odkazom na § 42a) ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého má veriteľ možnosť domáhať sa na súde určenia neúčinnosti právneho úkonu za tam špecifikovaných podmienok, bola splnená. Pokiaľ ide o pasívnu legitimáciu žalovaného, súd zastáva názor, že žalovaný je v tomto konaní pasívne legitimovaný, pričom poukázal na § 42b) ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť nielen proti osobám, ktoré s dlžníkom dojednali odporovateľný právny úkon, ale aj proti ich dedičom, resp. právnym nástupcom, ale tiež aj proti tretím osobám za splnenia podmienky, že im boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu úkonu proti ich predchodcovi. Súd prvej inštancie vyhodnotil, že žalovaný je práve takouto treťou osobou, a to na základe zistenia, že v čase podania tejto žaloby bolo v konaní vedenom na OS Zvolen, pod sp. zn. 13C/57/2008 rozhodnuté rozsudkom dňa 30.04.2015 tak, že právny úkon spočívajúci vo vklade predmetných nehnuteľností vykonaný vyhlásením vkladateľa V. C., ktorého právne účinky nastali povolením vkladu príslušnou správou katastra a ktoré takto nadobudla spoločnosť HELOIL, s.r.o., IČO: 36 647 144 je voči I.. P. P. ako fyzickej osobe neúčinný. V danom čase síce toto rozhodnutie nebolo ešte právoplatné, v priebehu konania však KS v Banskej Bystrici na odvolanie žalovaného proti uvedenému rozsudku rozhodol rozsudkom zo dňa 24.05.2017, sp. zn. 15Co/650/2015-318 tak, že uvedený rozsudok OS Zvolen v prvej a tretej vete výroku potvrdil.
14. Následne súd prvej inštancie pristúpil k preskúmaniu žaloby v merite veci, pričom z vykonaného dokazovania mal preukázané, že došlo k ďalšiemu prevodu predmetných nehnuteľností resp. vlastníckeho práva k nim, keď sa jednalo o nehnuteľnosti zapísané na LV č.XXXX, pre katastrálne územie W., a to kúpnou zmluvou zo dňa 1.2.2016 vrátane dodatku č.1 zo dňa 16.8.2016, ktorá bola uzavretá medzi firmou HELOIL, s.r.o., IČO: 36647144 ako predávajúcim a firmou BAJO PLUS, s.r.o., IČO: 47190647 ako kupujúcim, s tým, že vklad vlastníckeho práva na kupujúceho bol povolený dňa 18.8.2016 rozhodnutím Okresného úradu Detva, katastrálny odbor zo dňa 18.8.2016, číslo vkladu V1507/2016. Túto kúpnu zmluvu vrátane predmetného dodatku podpísala tak za firmu predávajúceho, ako i za firmu kupujúceho V. C. ako konateľ týchto firiem. Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že v súdenej veci bol súd povinný iba skúmať, či žalovanému ako tretej osobe boli známe okolnosti odôvodňujúceho odporovateľnosť právnemu úkonu proti firme HELOIL, s.r.o., pričom súd dospel k záveru, že žalovanému tieto okolnosti museli byť známe, keďže za žalovaného pri uzatváraní predmetnej kúpnej zmluvy konala V. C. ako konateľ, ktorá bola súčasne konateľom aj firmy HELOIL, s.r.o., pričom bolo nesporné, že v čase keď sa táto kúpna zmluva uzatvárala, t.j. 1.2.2016, už bolo, i keď neprávoplatne rozhodnuté v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn.13C/57/2008 rozsudkom zo dňa 30.4.2015, ohľadne neúčinnosti predchádzajúceho právneho úkonu, ktorý spočíval vo vklade predmetných nehnuteľností evidovaných na LV č.XXXX, pre k.ú. W., ktorý bol vykonaný vyhlásením vkladateľa V. C. a ktoré nadobudla firma HELOIL, s.r.o., IČO: 36647144, voči I.. P. P..
15. Súd zastáva názor, že v súdenej veci súd nebol povinný resp. ani oprávnený skúmať, či boli splnené podmienky odporovateľnosti právneho úkonu tak, ako sú tieto definované v § 42a Občianskeho zákonníka, t.j. existencia vymáhateľnej pohľadávky veriteľa vo vzťahu k dlžníkovi, ukrátenie uspokojenie takejto pohľadávky, časový faktor uskutočnenia predmetného právneho úkonu a pod., nakoľko splnenie týchto podmienok vo vzťahu k odporovateľnej žalobe boli preskúmavané práve v konaní vedenom na Okresnom súde Zvolen pod sp.zn.13C/57/2008 a súd v súdenej veci z toho iba vychádzal, čiže súd vychádzal z právoplatného rozsudku súdu v danej veci a v súdenej veci súd preskúmaval iba splnenie podmienky definovanej v § 42b ods. 3, vedomosť ohľadne okolností odôvodňujúcich odporovateľnosť právnemu úkonu voči predchodcovi žalovaného - firme HELOIL, s.r.o. tak, ako to už bolo vyššie uvedené. Súd má za to, že žalobca nemal inú možnosť, ako podať túto žalobu voči žalovanému, keďže k ďalšiemu prevodu predmetných nehnuteľností došlo až potom čo bolo v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn.13C/57/2008 I.stupňovým súdom už rozhodnuté, s tým, že žalovaný BAJO PLUS, s.r.o. nebol účastníkom toho konania a v rámci odvolacieho konania ani nebolo možné už rozšíriť okruh účastníkov, v dôsledku čoho by rozsudok súdu v danej veci nebol pre žalovaného záväzný.
16. Pokiaľ obrana žalovaného spočívala v žiadosti, aby súd konanie zastavil, s poukazom na príslušné ustanovenia zákona o konkurze, keďže bol vyhlásený konkurz na V. C. ako fyzickú osobu, súd túto
obranu žalovaného považoval za nedôvodnú, s poukazom na predmet konania, ako i strany sporu, keďže žalovanou v súdenej veci nebola fyzická osoba V. C., ale firma BAJO PLUS, s.r.o., v ktorej je dotyčná len štatutárnym orgánom a predmetom konania nebol nárok na zaplatenie žalovanej sumy, s odkazom na § 167e ods. 1 zákona o konkurze, podľa ktorého platí, že ak bol vyhlásený konkurz, súd bez zbytočného odkladu zastaví konanie, v ktorom sa uplatňuje pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze (§ 166a) alebo sa považuje za nevymáhateľnú (§166b). Pokiaľ žalovaný v rámci svojej obrany namietal, že nie sú v dôsledku vyhlásenia konkurzu na V. C. splnené všetky náležitosti v zmysle § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré sa vyžadujú na to, aby bolo možné súdnou cestou domáhať sa určenia neúčinnosti právneho úkonu, konkrétne že nemá už existovať vymáhateľná pohľadávka žalobcu, súd sa s týmto právnym názorom nestotožnil, keď jednak, tak ako už bolo vyššie uvedené, súd už v súdenej veci opätovne nepreskúmaval splnenie týchto zákonných podmienok a v čase vyhlásenia rozhodnutia v súdenej veci už vychádzal z právoplatného rozhodnutia v konaní 13C/57/2008, s tým, že súd preskúmaval v tomto konaní iba splnenie podmienok v zmysle § 42b ods. 3 OZ. Navyše súd má za to, že účelom právnej úpravy oddĺženia v zákona o konkurze a reštrukturalizácii nemohlo byť to, aby veriteľ mal znemožnené domáhať sa určenia neúčinnosti určitého právneho úkonu, keď zo samotnej podstaty tohto právneho inštitútu vyplýva, že jedným z dôvodov, pre ktoré by mal súd konštatovať, že dlžník nemá poctivý záver je okrem iného to, že zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že mal snahu poškodiť svojho veriteľa alebo zvýhodniť niektorého veriteľa, pričom ak sa preukáže, že dlžník nemal pri oddĺžení poctivý záver, je to dôvod na zrušenie oddlženia, ku ktorému môže dôjsť v lehote až 6 rokov od vyhlásenia konkurzu a následne zrušením oddĺženia sa toto stáva voči všetkým veriteľom neúčinné a všetkým pohľadávkam sa obnovuje pôvodná vymáhateľnosť. Navyše priamo v § 166h ods. 1 zákona o konkurze je výslovne uvedené, že oddĺžením zostáva nedotknuté právo veriteľa v rozsahu pôvodnej pohľadávky domáhať sa jej uspokojenia z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, a to aj vtedy, ak je pohľadávka veriteľa nevymáhateľná resp. nevykonateľná, avšak opätovne súd poukazuje na to, že nakoľko žalovaný nebol účastníkom konania vedeného na Okresnom súde Zvolen pod sp.zn.13C/57/2008, žalobca nemal inú možnosť ako domáhať sa určenia neúčinnosti ďalšieho právneho úkonu aj voči nemu ako tretej osobe, keďže následne došlo k ďalšiemu prevodu predmetných nehnuteľností, ktoré boli pôvodne majetkom dlžníka žalobcu, t.j. V. C. ako fyzickej osoby.
17. Súd žalobu žalobcu zamietol len v časti, ktorou sa domáhal určenia, že je oprávnený uspokojiť svoje pohľadávky aj z majetku, ktorý bol predmetom prevodu predmetnej kúpnej zmluvy, t.j. právneho úkonu, ktorého neúčinnosti sa žalobca domáhal, keď súd mal za to, že nebolo možné určiť takúto právnu skutočnosť s poukazom na znenie § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, avšak v prípade, ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.
18. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný priznal nárok na náhradu trov konania voči v konaní neúspešnému žalovanému.
19. Proti tomuto rozsudku v časti, kde súd prvej inštancie v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, podal odvolanie žalobca z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
20. Žalobca namietal, že v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie bolo nepochybné, že vlastníkom nehnuteľností, ktoré boli odporovateľným úkonom prevedené na žalovaného obchodnú spoločnosť BAJO PLUS, s.r.o., je žalovaný aj naďalej. Táto skutočnosť vyplýva aj z toho, že k týmto nehnuteľnostiam bolo okresným súdom v konaní sp. zn. 10Cb/5/2017 nariadené neodkladné opatrenie, ktorým súd nariadil žalovanému zdržať sa všetkých právnych úkonov smerujúcich k scudzeniu, resp. prevodu dotknutých nehnuteľností. Žalobca sa preto domnieva, že bolo možné určiť, že veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, nakoľko tretia osoba - žalovaný má tento majetok stále vo svojom vlastníctve. Žalobca poukazoval na úpravu § 42b) ods. 4 Občianskeho zákonníka, a aj na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici ako súdu odvolacieho sp. zn. 15Co/650/2015-318 zo dňa 24.05.2017, ktorým odvolací súd potvrdil rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 13C/57/2008-263 zo dňa 30.04.2015 v právnej veci žalobcu I.. P. P. proti žalovanému MB-Staving s. r. o. (právny nástupca HELOIL, s.r.o.) o určenie neúčinnosti právneho úkonu,
pričom obidva súdy určili právny úkon ako neúčinný a zároveň uviedli, že žalobca je oprávnený uspokojiť svoje pohľadávky aj z tohto majetku.
21. Žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok OS Zvolen v napadnutom rozsahu zmenil tak, že žalobe vyhovie aj v zamietnutej časti a aby rozsudok doplnil o slovné spojenie „a žalobca je oprávnený uspokojiť svoje pohľadávky aj z tohto majetku“.
22. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie aj žalovaný z dôvodov, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie dôkazy, ktoré žalovaný nemohol predložiť v dôsledku konania v jeho neprítomnosti, súd prvej inštancie pochybil pri doručovaní a žalovaný sa o veci dozvedel až v poslednej chvíli.
23. Žalovaný namietal, že v prípade právneho úkonu, na základe ktorého sa stal vlastníkom predmetných nehnuteľností ide o právny úkon štandardný, neukracujúci, odplatný, zabezpečený záložným veriteľom a financujúcou bankou, podľa žalovaného nie je možné tento právny úkon považovať zo žiadneho hľadiska za odporovateľný. Žalovaný je vlastníkom predmetných nehnuteľností od 18.08.2016, nadobudol ich na základe platného právneho úkonu a v súlade s právnym poriadkom. Žalovaný nevykonal žiadny ukracujúci právny úkon vo vzťahu k žiadnej osobe, ani voči žalobcovi. Podnikateľka V. C. vložila celý svoj podnik, ktorého súčasťou boli okrem iného aj predmetné nehnuteľnosti ako nepeňažný vklad do obchodnej spoločnosti za protihodnotu získania majoritnej výšky obchodného podielu zodpovedajúceho hodnote vkladu, pričom nehnuteľnosti boli súčasťou znaleckého posudku, ktorým bol ohodnotený celý podnik pri jeho vklade do s. r. o. Žalovaný nesúhlasí so súdom prvej inštancie, že nárok žalobcu bol hodnoverne preukázaný, namietal tiež, že v zmysle vyhláseného konkurzu na majetok osoby V. C. nastali účinky podľa § 166a) a §166e) Zákona o konkurze. Žalovaný tiež namietal, že súd prvej inštancie nerozlišuje medzi neplatnou a neúčinnosťou, žiaden právny úkon nebol doteraz neplatný. Samotný fakt, že dôjde k ex post konštatovaniu v inom súdnom konaní, že niekde v reťazci prevodov nastal podľa názoru súdu neúčinný prevod neznamená, že tieto dôsledky sa vzťahujú na žalovaného. V tejto súvislosti je potrebné zistiť naplnenie skutkovej podstaty § 42a) a nasl. Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie podľa žalovaného rozhodol len na základe domnienok, vôbec sa nezaoberal odplatnosťou právneho úkonu, spôsobom jeho vykonania, časovou súvsťažnosťou, kedy nehnuteľnosti žalovaný vlastnil dlhú dobu bez zmeny vlastníckeho práva a teda nekonal účelovo ani odporujúco. Súd v rozsudku neustálil ani dôvod odporovateľnosti, ktorý sa na právny úkon mal vzťahovať. Nie je to možné zistiť ani z odôvodnenia jeho rozhodnutia. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je teda výsledkom nesprávneho právneho posúdenia.
24. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil tak, že žalobu zamieta alebo aby rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
25. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril a v súlade so svojim odvolaním navrhol, aby výrok rozsudku, v ktorom súd určil neúčinnosť právneho úkonu bol doplnený o slovné spojenie „a žalobca je oprávnený uspokojiť svoje pohľadávky aj z tohto majetku“.
26. Žalobca tvrdil, že v konaní na súde prvej inštancie bol preukázaný nárok žalobcu, ako aj platnosť a odporovateľnosť právneho úkonu. Žalobca poukazoval na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15Co/650/2015 zo dňa 24.05.2017, ktorý už nadobudol právoplatnosť a ktorým bol potvrdený právny záver okresného súdu, že žalobcom odporovaným právnym úkonom došlo k zmenšeniu majetku dlžníka, v dôsledku čoho nebolo možné uspokojenie pohľadávky žalobcu. Námietky žalovaného považuje žalobca v tejto súvislosti za zavádzajúce, účelové a právne irelevantné. Žalobca popiera tvrdenia žalovaného, že nemal akékoľvek vedomosti o okolnostiach odôvodňujúcich odporovateľnosť predmetného právneho úkonu, a to práve z dôvodu, že kúpnu zmluvu zo dňa 18.08.2016 za spoločnosť HELOIL, s.r.o. ako predávajúceho a aj za spoločnosť BAJO PLUS, s.r.o. ako kupujúceho podpísala jediná osoba, V. C., teda dlžníčka, ktorá bola v tom čase konateľkou oboch spoločností. Žalobca sa domnieva, že v konaní bola preukázaná aj pasívna legitimácia žalovaného v zmysle § 42b) ods. 3 Občianskeho zákonníka tak, ako to odôvodnil aj súd prvej inštancie. Rozhodnutie súdu prvej inštancie pokiaľ ide o určenie neúčinnosti odporovanému právnemu úkonu považuje preto žalobca za správne a zákonné.
27. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 378 ods. 1, § 380 a § 385 ods. 1 Zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP) v senáte bez nariadenia pojednávania, pretože dospel k záveru, že nie je potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a ani to nevyžaduje dôležitý verejný záujem. Podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 CSP bolo miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia odvolacieho súdu zverejnené na úradnej tabuli krajského súdu.
28. Žalobca ako veriteľ dlžníka V. C. domáhal v tomto konaní určenia neúčinnosti právneho úkonu prevodu nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy zo dňa 01.02.2016 uzavretou medzi spoločnosťou HELOIL, s.r.o. IČO: 36 647 144 ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim. Žalobca tvrdil, že prevodom majetku v dôsledku odporovaného právneho úkonu sa znížila možnosť žalobcu na uspokojenie jeho pohľadávok voči dlžníkovi V. C.. Poukazoval na to, že V. C. vykonala dňa 29.09.2006 vyhlásenie o vklade predmetných nehnuteľností do spoločnosti HELOIL, s.r.o., žalobca ako veriteľ podal žalobu na OS Zvolen o určenie neúčinnosti tohto právneho úkonu - vyhlásenie o vklade nehnuteľností dlžníka do spoločnosti HELOIL, s.r.o. (konanie je na OS Zvolen vedené pod sp. zn. 13C/57/2008). Práve tieto nehnuteľnosti boli predmetom prevodu na základe kúpnej zmluvy uzavretej medzi HELOIL, s.r.o. ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim, právne účinky, ktorého nastali povolením vkladu Okresným úradom Detva, katastrálny odbor dňa 18.08.2016, neúčinnosti ktorého právneho úkonu sa domáha žalobca v tomto konaní. Žalobca tvrdil, že obchodné spoločnosti HELOIL, s.r.o. a BAJO PLUS, s.r.o. (žalovaný) sú personálne prepojené blízkymi osobami, keď od 10.08.2013 jediným spoločníkom spoločnosti HELOIL, s.r.o. bola spoločnosť BAJO PLUS, s.r.o. (žalovaný), konateľmi spoločnosti HELOIL, s.r.o. boli V. C. a jej manžel Q. F.. Jedinou spoločníčkou žalovaného je od 28.02.2014 dcéra dlžníčky V. C. - Q. C., konateľmi tejto spoločnosti sú V. C. (dlžníčka) a jej manžel Q. F.. Žalobca tvrdil, že tým, že žalovaná prevádza majetky na iné osoby prostredníctvom blízkych osôb znižuje sa možnosť žalobcu na uspokojenie jeho pohľadávok voči dlžníčke a existuje dôvodná obava žalobcu, že exekúcia bude ohrozená.
29. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplýva, že OS Zvolen v konaní sp. zn. 13C 57/2008 v právnej veci žalobcu I.. P. P. - MADAST, miesto podnikania J.Smreka 12, 841 07 Bratislava, IČO: 34856790 (žalobca aj v tomto konaní) proti žalovanému HELOIL, s.r.o. rozhodol rozsudkom zo dňa 30.04.2015, že právny úkon spočívajúci vo vklade nehnuteľností nachádzajúcich sa v KÚ W. zapísaných v KN OÚ v R. - Katastrálny odbor, evidované na LV č. XXXX (ide o pozemky a stavby, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy, neúčinnosti ktorej sa žalobca domáha v tomto konaní), ktoré na základe tohto vkladu nadobudla spoločnosť HELOIL, s.r.o. je voči žalobcovi neúčinný. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací rozsudkom sp. zn. 15Co 650/2015-318 zo dňa 24.05.2017 uvedený rozsudok OS Zvolen vo výroku, ktorým bola vyslovená neúčinnosť právneho úkonu vkladu nehnuteľností do majetku spoločnosti HELOIL, s.r.o. potvrdil. V čase rozhodovania odvolacieho súdu bola na strane žalovaného obchodná spoločnosť MB-Staving s. r. o. Banská Bystrica, IČO: 36 625 876 ako právny nástupca pôvodne žalovanej obchodnej spoločnosti HELOIL, s.r.o., ktorá zanikla v dôsledku zlúčenia a jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť MB Staving - s. r. o., IČO: 36 625 876.
30. Podľa § 42a) ods. 1 Zák. č. 40/1964 Občianskeho zákonníka (OZ), veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.
31. Podľa § 42a) ods. 2 OZ, odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi ( § 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.
32. Podľa § 42a) ods. 3 OZ, odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a a) osobou jemu blízkou ( § 116 a 117), b) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) majetkovú účasť aspoň 10% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon,
c) právnickou osobou, v ktorej je dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom,
d) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene c) majetkovú účasť aspoň 34% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c) alebo d); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.
33. Podľa § 42b) ods. 1 OZ, právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou.
34. Podľa § 42b) ods. 2 OZ, právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.
35. Podľa § 42b) ods. 3 OZ, právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť nielen proti osobám, ktoré s dlžníkom dojednali odporovateľný právny úkon, ale aj proti ich dedičom alebo právnym nástupcom; proti tretím osobám len vtedy, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu úkonu proti ich predchodcovi.
36. Podľa § 42b) ods. 4 OZ, právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.
37. Po zhodnotení skutočností zistených z predloženého spisu odvolací súd nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že v tomto prípade sú splnené zákonom predpokladané podmienky pre určenie neúčinnosti právneho úkonu - kúpnej zmluvy uzavretej medzi spoločnosťou HELOIL, s.r.o. ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim, predmetom ktorej bol prevod k vyššie označeným nehnuteľnostiam vedeným Katastrálnym odborou OÚ R. na LV č. XXXX, KÚ W. na žalovaného ako kupujúceho (kúpna zmluva zo dňa 01.02.2016 v znení jej dodatku č. 1 zo dňa 16.08.2016, právne účinky nastali povolením vkladu OÚ R., Katastrálny odbor pod č. V 1507/2016 zo dňa 18.08.2016). Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním síce dostatočne zistil skutkový stav, zistené skutočnosti však nesprávne právne posúdil.
38. Odvolací súd predovšetkým uvádza, že v zmysle vyššie citovanej právnej úpravy odporovateľnosti (§ 42a) a nasl. OZ) zákon upravuje odporovanie právnym úkonom dlžníka. V konaní bolo nepochybne preukázané, že V. C. je dlžníkom žalobcu, a to či už ako fyzická osoba V. C. alebo fyzická osoba podnikateľ podnikajúci pod obchodným menom V. C. HELOIL, s.r.o., IČO: 36 872 202, stále sa jedná o tú istú osobu dlžníka. Cieľom právnej úpravy odporovateľnosti v Občianskom zákonníku je zabezpečenie ochrany veriteľa pred právnymi úkonmi dlžníka, ktoré vedú k zmenšeniu majetku dlžníka, a tým aj k ohrozeniu, resp. zmareniu možnosti, aby pohľadávka veriteľa mohla byť z majetku dlžníka uspokojená. V prípade úspešnému uplatneniu odporovateľnosti právny úkon dlžníka stráca na základe právoplatného rozhodnutia súdu účinnosť iba voči oprávnenej osobe, ktorou je veriteľ. Aktívne legitimovaným subjektom na podanie odporovacej žaloby je veriteľ, ktorý má v čase rozhodovania voči dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku a môže sa žalobou domáhať, aby súd vyslovil vo vzťahu k veriteľovi za právne neúčinné tie právne úkony, ktorými dlžník zmenšil svoj majetok natoľko, že to môže obmedziť, resp. zmariť uspokojenie pohľadávky veriteľa. Pasívna legitimácia pri odporovacích žalobách je upravená v § 42b) ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, žaloba o určenie neúčinnosti právneho úkonu dlžníka sa uplatňuje voči tomu, kto mal z právneho úkonu prospech alebo v prospech koho bol tento právny úkon dlžníka urobený. Vždy však musí ísť o právny úkon dlžníka, pretože len dlžník môže ukrátiť nároky veriteľa (viď tiež rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo 148/2007 zo dňa 31.07.2008).
39. Žalobca ako veriteľ dlžníka V. C. podal odporovaciu žalobu nie proti právnemu úkonu dlžníka, ale proti právnemu úkonu obchodnej spoločnosti HELOIL, s.r.o., teda subjektu, na ktorý bol majetok dlžníka prevedený právnym úkonom dlžníka. Obchodná spoločnosť HELOIL, s.r.o., ktorá nadobudla vyššie uvedené nehnuteľnosti od dlžníka (na základe vkladu majetku dlžníka do tejto obchodnej spoločnosti) previedla vlastníctvo k vyššie označeným nehnuteľnostiam (majetok nadobudnutý od dlžníka) na žalovaného.
40. Vyhlásenie právneho úkonu za neúčinný zakladá veriteľovi nárok domáhať sa splnenia svojej pohľadávky voči dlžníkovi z majetku, ktorý na základe odporovaného právneho úkonu „ušiel“ z majetku dlžníka. Vlastnícke právo toho, kto mal z odporovateľného úkonu prospech, k veci, ktorá bola predmetom tohto úkonu, nie je podmienkou odporovateľnosti v zmysle § 42a) ods. 2/ - 5/ Občianskeho zákonníka, preto zmena vlastníctva v priebehu konania o určenie právnej neúčinnosti právneho úkonu nemá právny význam. Môže mať význam až pri posudzovaní možností veriteľa vyplývajúcich z úspešného odporovania (viď tiež uznesenie NS SR 2MCdo 19/2008 zo dňa 21.05.2009).
41. Ako vyplýva z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie, právnemu úkonu dlžníka (vkladu majetku do obchodnej spoločnosti HELOIL, s.r.o.) žalobca úspešne odporoval, rozsudkom Okresného súdu Zvolen zo dňa 30.04.2015 pod sp. zn. 13C 57/2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 24.05.2017, sp. zn. 15Co/650/2015-318 bolo rozhodnuté, že právny úkon spočívajúci vo vklade predmetných nehnuteľností vykonaných vyhlásením vkladateľa V. C., ktorého právne účinky nastali povolením vkladu príslušnou správou katastra a ktoré nehnuteľnosti takto nadobudla spoločnosť HELOIL, s.r.o. je voči žalobcovi neúčinný. V priebehu uvedeného konania na Okresnom súde Zvolen došlo k zániku obchodnej spoločnosti HELOIL, s.r.o. v dôsledku zlúčenia a jej právnym nástupcom sa stala obchodná spoločnosť MB - Staving s. r. o., IČO: 36 625 876 (označená ako žalovaný už rozsudku odvolacieho súdu sp. zn. 15Co/650/2015-318 zo dňa 24.05.2017).
42. Odvolací súd nesúhlasí so súdom prvej inštancie, že žalobca ani nemal inú možnosť, ako podať túto žalobu voči žalovanému, nakoľko počas konania o odporovacej žalobe žalobcu proti HELOIL, s.r.o. (OS Zvolen sp. zn. 13C/57/2008) došlo k ďalšiemu prevodu nehnuteľností a žalovaný nebol účastníkom tohto konania. Žalobca ako veriteľ má voči tomu, kto mal z právneho úkonu dlžníka ktorému účinne odporoval prospech, právo na náhradu (v tomto prípade právo na náhradu voči obchodnej spoločnosti MB Staving s. r. o. ako právnemu nástupcovi osoby, ktorá mala z odporovaného právneho úkonu prospech).
43. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie je nepochybná personálna prepojenosť spoločnosti HELOIL, s.r.o. a žalovaného, ide však o dva rôzne právne subjekty. Takáto personálna prepojenosť právnických osôb môže byť právne významná pri hodnotení niektorých právnych úkonov, nie je však možné od nej odvodzovať pasívnu legitimáciu žalovaného v tomto konaní, nakoľko žalobca nepodal odporovaciu žalobu proti právnemu úkonu dlžníka.
44. Na základe uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho hodnotenia. Nebolo potrebné, aby odvolací súd zopakoval alebo doplnil dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie, neoprávnenosť žaloby vyplývala z údajov samotného žalobcu uvedených v návrhu. Žalobca nepreukázal zákonom stanovené podmienky odporovateľnosti právneho úkonu, neúčinnosti ktorého sa domáhal.
45. Odvolací súd preto podľa § 388 CSP rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietol. Vzhľadom na to, že odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že návrh žalobcu zamietol v celom rozsahu, nevysporiadaval sa už osobitne s argumentami žalobcu v odvolaní proti druhej vete výroku rozsudku o zamietnutí žaloby v časti.
46. Podľa § 396 ods. 2 CSP rozhodol odvolací súd aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie, vrátane trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia, a to podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní úspech, priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie v celom rozsahu.
47. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a §255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspečný, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v celom rozsahu.
48. O výške náhrady trov konania na súde prvej inštancie aj o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
49. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).