Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11C-91-2017.pdf
PDF · 77.09 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/91/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Gandelovou v právnej veci žalobcu : V.. Q. Y., narodený XX.XX.XXXX, bytom D. č. XXH, H., proti žalovanému : Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, so sídlom Primaciálne námestie č. 1, Bratislava, IČO : 00603481, o zriadenie vecného bremena takto
rozhodol:
I. Žaloba sa zamieta.
II. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobou, ktorá bola súdu doručená dňa 18.09.2017, sa žalobca domáhal, aby súd zriadil vecné bremeno na pozemku registra „X.“ parc.č. XXXXX/X o výmere 4865 m2, druh pozemku ostatné plochy a nádvoria, kat.úz. T. I., zapísané v katastri nehnuteľností na LV č. X, spočívajúce v práve cesty cez chodníky a prístupové komunikácie postavené na tomto pozemku na pozemky parc.č. XXXXX/X, parc.č. XXXXX/X a parc.č. XXXXX/X zapísané na LV č. XXXX, na ktorom je postavený bytový dom, v prospech žalobcu ako vlastníka nebytového priestoru č. XX-XXX nachádzajúceho sa na prízemí bytového domu za primeranú peňažnú náhradu určenú súdom.
2. V žalobe tvrdil, že je vlastníkom nebytového priestoru č. XX-XXX nachádzajúceho sa na prízemí bytového domu B. X,X,X súp.č. XX, spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu, spoluvlastníckeho podielu na pozemkoch zastavaných bytovým domom. Žalovaný je vlastníkom pozemku parc.č. XXXXX/X o výmere 4865 m2, ktorý je priľahlým pozemkom ku stavbe bytového domu a k nebytovému priestoru v jeho vlastníctve. Nebytový priestor sa nachádza na prízemí bytového domu a má vybudovaný priamy vlastný vchod zo zadnej časti bytového domu. Prístup ku vlastnému vchodu ako aj k vstupnej spoločnej bráne bytového domu je možný výlučne len cez pozemok vo vlastníctve žalovaného a to po chodníkoch a cestných komunikáciách na tomto pozemku. žalobca požiadal o zriedenie vecného bremena , žalovaná mu oznámil listom zo dňa XX.XX.XXXX, že jeho žiadosť dočasne odmieta a bude sa ňou zaoberať až po právoplatnom skončení súdneho sporu ohľadom nájomnej zmluvy a jej ukončenia. Žalobca poukázal, že prístup k nebytovému priestoru v jeho vlastníctve nie je možné zabezpečiť inak ako prechodom a prejazdom cez predmetný pozemok, ktorý obkolesuje bytový dom. Podľa žalobcu nie je potrebné zriadiť vecné bremeno k časti pozemku vyznačenej geometrickým plánom, keďže na predmetnom pozemku sú postavené a verejnosťou užívané chodníky a cestné komunikácie na účely prístupu k bytovým domom postaveným na okolitých pozemkoch, preto rozsah vecného bremena môže byť vymedzený slovne ako vecné bremeno spočívajúce v práve cesty cez chodníky a prístupové komunikácie postavené na tomto pozemku. Poukázal aj na to, že žalovaný si od N. XXXX účtuje a fakturuje mesačnú náhradu vo výške 60,67 eur mesačne za údajné bezdôvodné užívanie predmetného pozemku.
3. Ako dôkazy označil výzvu na zriadenie vecného bremena zo dňa XX.XX.XXXX, kópiu katastrálnej mapy, fotodokumentáciu, odpoveď žalovaného na žiadosť o zriadenie vecného bremena zo dňa XX.XX.XXXX,LV č. XXXX, vystavené faktúry.
4. Žalovaný sa ku žalobe písomne vyjadril a žiadal ju zamietnuť. Uviedol, že k zabezpečeniu prístupu žalobcu k nehnuteľnostiam v jeho vlastníctve uzavrel zmluvu o nájme pozemku č. XXXXXXXXXXXX, predmetom ktorej bola časť pozemku parc.č. XXXXX/X o výmere 52 m2 tak ako je zakreslené v kópii z katastrálnej mapy, ktorá tvorí prílohu nájomnej zmluvy. Účelom nájmu bolo užívanie predzáhradky, zrekonštruovanie a rozšírenie vstupu pred nebytový priestor, ktorý je umiestnený na pozemku parc.č. XXXXX/X so súp.č. XX vo vlastníctve žalobcu, nájom bol dohodnutý na dobu neurčitú. Dňa XX.XX.XXXX obyvatelia domu doručili žalovanému žiadosť o ukončenie nájomnej zmluvy, poukázali na porušenie povinností žalobcu, žalobcovi bola doručená výpoveď z nájomnej zmluvy dňa XX.XX.XXXX, výpovedná lehota uplynula dňa XX.XX.XXXX.Na tunajšom súde bolo vedené konanie o určenie neplatnosti výpovede z nájomnej zmluvy, súd rozsudkom zo dňa 11.02.2016 (sp.zn. 45C/352/2014) žalobu zamietol, rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 13.06.2016. Od XX.XX.XXXX žalobca užíva tento pozemok bez právneho dôvodu. žalobca bol vyzvaný na uvedenie pozemku do pôvodného stavu (dal ho vybetónovať) a podal žalobu o zaplatenie nájomného. Žalovaný uviedol, že žalobca mal zmluvne zabezpečený prístup k svojim nehnuteľnostiam, z dôvodu, že si neplnil svoje povinnosti žalovaná ukončil tento zmluvný vzťah. Nesúhlasil so zriadením vecného bremena v celom rozsahu pozemku parc.č. XXXXX/X o výmere 4865 m2, na pozemku sú chodníky vybudované len sčasti, žalobca má prístup ku nehnuteľnosti zo strany ulice, nie je nutné, aby využíval na prístup všetky chodníky. Zriadením vecného bremena v rozsahu požadovanom žalobcom by sa neprimerane zasahovalo do práv žalovaného, čo nie je prípustné.
5. Ako dôkazy označil zmluvu o nájme pozemku zo dňa XX.XX.XXXX, kópie katastrálnej mapy.
6. Žalobca v replike uviedol, že nebytový priestor, ktorého je vlastníkom je síce súčasťou bytového domu B. X, ale do nebytového priestoru nie je možné vstúpiť cez spoločný vchod do domu. Priestor má vybudovaný vlastný vchod, ktorý vedie z boku domu a cez pozemok žalovaného. Stav trvá niekoľko rokov, ešte pred nadobudnutím vlastníctva k tejto nehnuteľnosti. Potvrdil, že mal prenajatý pozemok za účelom vybudovania krajšieho prístupu do nehnuteľnosti, počas rekonštrukcie vchodu žalovaný vypovedal nájomnú zmluvu, so žalobou neuspel a vrátil pozemok do pôvodného stavu, žalovaný mu napriek tomu účtuje mesačnú úhradu 60,67 eur, aj pre tento dôvod je nevyhnutné, aby súd nariadil vecné bremeno.
7. Žalobca súdu doručil geometrický plán č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vymedzujúci rozsah vecného bremena a znalecký posudok č. X/XXXX, ktorý určil hodnotu vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu cez pozemok parc.č. XXXXX/X v rozsahu navrhovaných 41 m2 na sumu 950 eur.
8. Žalovaný sa ku týmto dôkazom vyjadril, uviedol, že podľa geometrického plánu je rozsah vecného bremena pred vchodom do nebytového priestoru v šírke 2,80 -2,85m, avšak pri terénnej ohliadke a zameraní žalovaný zistil, že výmera vonkajšej hrany múrika po vonkajšiu hranu protiľahlého múrika je maximálne 2,20 m. Predmet vecného bremena nie je vhodný na prejazd motorovými vozidlami, iba peši, so zriadením vecného bremena práva prejazdu motorovými vozidlami žalovaný nesúhlasí.
9. Na pojednávanie dňa 21.03.2019 sa žalobca nedostavil, ani súdu nedoručil návrh na zmenu petitu žaloby.
10. Podľa ustanovenia § 151n zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“) vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe. Vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa. Pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerane náklady na jej zachovanie a opravy; ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať podľa miery spoluužívania.
11. Podľa ustanovenia § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.
12. Súd môže vecné bremeno zriadiť iba v prípadoch, ktoré sú upravené Občianskym zákonníkom. Jedným z nich je aj zriadenie podľa § 150o ods. 3 Občianskeho zákonníka. Na zriadenie práva vecného bremena musia byť splnené tri podmienky a to vlastník stavby nie je vlastníkom priľahlého pozemku, prístup vlastníka ku stavbe nemožno zabezpečiť inak a neexistujú okolnosti, ktorá zriadenie vecného bremena vylučujú.
13. V tomto spore žalobca ako spoluvlastník spoločných častí a spoločných zariadení domu a vlastník nebytového priestoru, ktorý nie je vlastníkom priľahlého pozemku, žiadal zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve cesty cez priľahlý pozemok vo vlastníctve žalovaného.
14. Dôvodom zamietnutia žaloby bola skutočnosť, že rozsah práva zodpovedajúceho vecnému bremenu je potrebné vymedziť presne a určito a pokiaľ ide o pozemok, vecné bremeno musí byť vymedzené geometrickým plánom. Žalobca, hoci súdu geometrický plán predložil, žalobný návrh nezmenil. Súd rozhodujúc o jeho žalobe, dospel ku záveru, že žalobný návrh, tak ako ho žalobca formuloval, je neurčitý a nemožno mu vyhovieť, nakoľko vecné bremeno je formulované neurčito.
15. Ďalším dôvodom, pre ktorý súd žalobu zamietol bola skutočnosť, že žalobca formuloval svoj žalobný návrh ako vecné bremeno pôsobiace in personam, pričom právo cesty v zmysle ustanovenia § 151 ods. 3 Občianskeho zákonníka je vecné bremeno, ktoré je spojené s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, je to vecné bremeno pôsobiace im rem a z takéhoto vecného bremena by bol oprávnený každý vlastník nehnuteľnosti.
16. O trovách konania súd rozhodoval podľa ustanovenia § 255 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru je úspechu vo veci. Žalovaný mal vo veci plný úspech, trovy konania mu nevznikli, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, na súde, proti ktorému rozhodnutiu smeruje. Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka - spisová značka tohto konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne, a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie musí byť podpísané. Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.