Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Ek/766/2018

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752 v konaní zast.: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o. so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516 proti povinným: 1) F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX Z. A., štátny občan SR a 2) Z. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX Z. Polianka, štátny občan SR obaja v konaní zast.: JUDr. Tomášom Jakubom, advokátom so sídlom M.R. Štefánika 2738/165, 093 01 Vranov nad Topľou, o vymoženie peňažnej pohľadávky vo výške 9.073,80 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, o sťažnosti povinných proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 24Ek/766/2018 zo dňa 19. septembra 2018, takto

rozhodol:

I. Súd sťažnosť povinných v 1) a 2) rade z a m i e t a .

II. Oprávnený má n á r o k na náhradu trov konania o sťažnosti proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 24Ek/766/2018 zo dňa 19. 9. 2018 vo výške 163,41 Eur.

odôvodnenie:

1. Dňa 19.09.2018 vydal Okresný súd Banská Bystrica konajúc vyššou súdnou úradníčkou uznesenie pod sp. zn. 24Ek/766/2018, ktorým návrh povinných na zastavenie exekúcie zamietol, oprávnenému priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 326,82 Eur a III. výrokom rozhodol, že exekúcia proti povinným v prospech oprávneného ďalej pokračuje.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnila ustanoveniami § 45 ods. 2 písm. d), § 61k ods. 1, 2, § 61l ods. 1, 2, 3, § 199a ods. 1, 2, § 199d ods. 2 zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 143, § 145 ods. 1, 2, § 147, § 148a zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“). V odôvodnení rozhodnutia uviedla, že sa detailne oboznámila s obsahom predložených listinných dôkazov, pričom predovšetkým venovala pozornosť a skúmala obsah predloženej Rozhodcovskej zmluvy č.214649-74276 zo dňa 03.03.2015 medzi povinným v 1) rade a oprávneným a Rozhodcovskej zmluvy č.214649-74276 zo dňa 03.03.2015 medzi spoludlžníkom, resp. povinným v 2) rade a oprávneným uzatvorenej podľa § 3 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Ďalej skonštatovala, že rozhodcovská zmluva, zakladajúca legitimitu pre exekučný titul v danej exekučnej veci, nebola zakomponovaná ako súčasť formulárovej úverovej zmluvy, nakoľko bola zmluvnými stranami uzatvorená osobitne. Táto listina je navyše aj označená výrazne ako ROZHODCOVSKÁ ZMLUVA, takže už aj z jej označenia muselo byť, resp. malo byť povinným zrejmé, o aký konkrétny právny úkon ide, pretože nebola včlenená do iných zmluvných ustanovení, s obsahom ktorých by splývala. Podstatná z hľadiska posúdenia individuálnosti tohto zmluvného právneho vzťahu je skutočnosť, že rozhodcovská zmluva je formálne odčlenená od všetkých ostatných zmluvných dojednaní, je individualizovaná vo vzťahu ku konkrétnemu povinnému, čísla Rozhodcovskej zmluvy č. 214649 - 74276 zodpovedajú číslu zmluvy o revolvingovom úvere uzatvorenej toho istého dňa medzi oprávneným a povinnými, je osobitne datovaná a aj osobitne podpísaná povinným v 1) a 2) rade. Za predpokladu takéhoto koncipovania rozhodcovskej zmluvy potom nemožno mať za to, že toto zmluvné dojednanie nebolo individuálne s povinnými dojednané, pretože celkom zjavne povinní mali možnosť osobitne túto zmluvu neprijať a nepodpísať. Ďalej uviedla, že z obsahu predmetnej rozhodcovskej zmluvy výslovne vyplýva, že „uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere medzi veriteľom a dlžníkom. Dlžník nie je povinný prijať návrh tejto rozhodcovskej zmluvy zo strany veriteľa, pričom vyhlasuje, že o tejto skutočnosti bol zo strany veriteľa jasne a zrozumiteľne informovaný“ (bod 2. Zmluvy). V bode 3. tejto rozhodcovskej zmluvy je taktiež osobitne uvedené, že „veriteľ pred uzatvorením tejto rozhodcovskej zmluvy poučil dlžníka o dôsledkoch jej uzatvorenia“ a následne je v texte písomne zachytený obsah konkrétneho poučenia. Taktiež zásadné z hľadiska posúdenia miery práv, ktoré z obsahu tejto zmluvy pre povinných vyplývajú, je aj dojednanie osobitne zakomponované v závere rozhodcovskej zmluvy, a to právo „dlžníka od tejto zmluvy odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu do štrnástich kalendárnych dní od uzatvorenia tejto zmluvy“ (bod 7. Zmluvy). Tiež z predloženej Zmluvy o revolvingovom úvere a rozhodcovskej zmluvy je zrejmé, že povinný v 1) rade vystupoval pri uzatváraní zmluvy v postavení podnikateľa - konal zreteľne pod obchodným menom ako F. G., so sídlom C. XXX/XX, Z. A., L.: XX XXX XXX. Ao spoludlžník v prípade podnikateľskej činnosti bola k zmluve prizvaná aj povinná v 2) rade (manželka) Z. G., bytom C. XXX/XX, Z. A., r.č.: XXXXXX/XXXX. Z vyššie uvedeného je podľa vyššej súdnej úradníčky zrejmé, že sa jedná o obchodno-záväzkový vzťah, a to medzi povinným v 1) rade a oprávneným. Povinná v 2) rade vystupuje len ako spoludlžník vo vzťahu k primárnemu dlžníkovi, a to z dôvodu BSM. Predmetom zmluvy v bode 1.1. je stanovené, že veriteľ poskytuje dlžníkovi na účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti peňažné prostriedky v dohodnutej výške. V rámci exekučného konania možno preskúmať okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a nie okolnosti, ktoré nastali pred jeho vznikom. Okolnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu mal povinný možnosť uplatniť v základnom konaní včasným podaním žalobnej odpovede v rozhodcovskom konaní, pričom takúto možnosť povinný nevyužil. Exekučný súd nedisponuje právomocou riešiť sporné okolnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu. Prihliadať môže len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu. Súd preskúmal návrh na zastavenie exekúcie povinného a zistil, že neobsahuje dôvod, na základe ktorého by súd návrhu na zastavenie vyhovel. Exekúcia sa vykonáva na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Rozhodcovského súdu sp. zn.: 159/12/16 zo dňa 27.12.2016. Povinní si do dnešného dňa uloženú povinnosť z exekučného titulu nesplnili. Proti vydanému rozhodcovskému rozsudku nepodali na príslušnom súde žalobu a tak tento nadobudol právoplatnosť dňa 03.01.2017. NA záver vyššia súdna úradníčka uviedla, že v exekučnom konaní pri rozhodovaní o návrhu na zastavenie exekúcie prihliada len na tie okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná, ak uvedené okolnosti, resp. dôvody nastali po vzniku exekučného titulu. Povinní sa však v návrhu odvolávajú na skutočnosti, ktoré nastali pred vydaním exekučného titulu (napr. uzavretie rozhodcovskej zmluvy), a preto súd návrh povinných na zastavenie exekúcie zamietol a súčasne oprávnenému priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 326,82 Eur.

3. Proti tomuto uzneseniu podali povinní v 1) a 2) rade prostredníctvom právneho zástupcu v celom rozsahu sťažnosť a navrhli, aby súd exekúciu voči povinným v celom rozsahu zastavil a zaviazal oprávneného na náhradu trov konania.

4. Svoju sťažnosť odôvodnili tým, že súd v rámci rozhodovania o návrhu na zastavenie exekúcie posudzoval zmluvu o revolvingovom úvere medzi povinnými a oprávneným prísne formalisticky. Podľa názoru povinných za spotrebiteľa je potrebné považovať aj fyzickú osobu - podnikateľa, pokiaľ má táto vzťah s dodávateľom zo zmluvy a predmet plnenia neslúži na podnikanie. Ďalej uviedli, že žiadosť o úver povinný v 1) rade nevypĺňal. V rámci uzatvárania zmluvy, povinného v 1) rade zaujímala len výška poskytnutej pôžičky a splátok, pričom zmluvu si riadne neprečítal. Rovnako zmluvu nevypracovával, nepripravoval, a ani do nej nezasahoval. O rozdiele medzi uzatváraním zmluvy v postavení spotrebiteľa a podnikateľa nevedel, nakoľko nemal skúsenosť s uzatváraním úverov v minulosti. Peniaze získané z revolvingového úveru povinný v 1) rade nepotreboval na podnikateľské účely, ale na úhradu svojich životných potrieb. A preto na tento účel uviedol bankový účet manželky, aby aj tá mohla s finančnými prostriedkami disponovať. Povinní tiež uviedli, že pre oblasť obchodno-právnych vzťahov platí princíp zmluvnej voľnosti, ale podľa názoru povinných aj zmluvná voľnosť ako základný princíp súkromného práva má svoje limity a týmito limitami sú dobré mravy a poctivý obchodný styk majúci povahu dobrých mravov pre oblasť obchodného práva. Týmto zásadám podľa názoru povinných nezodpovedajú ustanovenia zmluvy, ktoré umožňovali oprávnenému poskytnúť úver v nižšej sume ako je dohodnuté z dôvodu započítania si zmluvnej odmeny. Pri tzv. formulárových zmluvách“ je potrebné dodržiavaniu týchto zásad venovať zvýšenú pozornosť. Povinní tiež uviedli, že na povinnú v 2) rade je potrebné uplatniť ustanovenia o ochrane spotrebiteľa. Ako spoludlžníčka je, rovnako ako dlžník, povinná uhradiť spoločne a nerozdielne všetky záväzky. V danom prípade však ide o osobu, ktorá reálne prijala plnenie zo zmluvy. Taktiež povinnej v 2) rade neboli ako spoludlžníčke doručované všetky písomnosti, vrátane upomienok. Týmto konaním jej podľa názoru povinných ako spoludlžníčke nebolo umožnené predísť splatnosti celého úveru a zmluvnej pokuty. K ich doručeniu došlo až spolu s doručením rozhodnutia rozhodcovského súdu, čo považujú povinní z čisto formálnych dôvodov za odňatie práva konať pred príslušným orgánom o svojich právach, ktorých sa žiaden účastník zmluvného vzťahu nemôže vopred vzdať. Vo zvyšnej časti je sťažnosť povinných ako aj dôvody v nej uvedené takmer identické so samotným návrhom na zastavenie exekúcie.

5. K sťažnosti povinných sa podaním doručeným súdu dňa 10.12.2018 vyjadril aj oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu, ktorý vo svojom rozsiahlom podaní uviedol, že nesúhlasí s tvrdením povinných a rozhodnutie súdu považuje za vecne správne, nakoľko súd správne posúdil záväzkový vzťah medzi oprávneným a povinným v 1) rade ako obchodnoprávny - nespotrebiteľský. Tiež súd správne posúdil Zmluvu o revolvingovom úvere č. 214649-74276 zo dňa 03.03.2015 ako obchodnoprávnu a nie spotrebiteľskú. Ďalej oprávnený poukázal na to, že samotná Zmluva o revolvingovom úvere obsahuje jednoznačné a zrozumiteľné ustanovenia, pochopiteľné aj pre neprofesionálneho klienta/bežného občana bez právneho vzdelania. Pri prečítaní žiadosti o úver ako aj zmluvy o revolvingovom úvere je nesporne zrozumiteľné, že zmluvu uzatvárajú dva podnikateľské subjekty, úver je poskytnutý na účely výkonu podnikateľskej činnosti (v článku 1) a zmluva obsahuje aj ďalšie podmienky, týkajúce sa podnikania dlžníka. Oprávnený v tejto súvislosti uviedol, že povinný v 1) rade sa nemôže dovolávať prípadného ľahkovážneho konania pri uzatváraní zmluvy o úvere a nemôže byť v jeho prospech posúdená skutočnosť, že si prípadne zmluvu neprečítal vôbec alebo si neprečítal všetky dokumenty. Takáto ochrana podľa názoru oprávneného nie je prípustná ani v prípade ak sa jedná o spotrebiteľa. Samotná skutočnosť, že peňažné prostriedky boli poskytnuté na účet iného subjektu, než povinného v 1) rade ako dlžníka, nemá vplyv na právny charakter zmluvy a nemení obchodnoprávny vzťah na spotrebiteľský. Je vecou samotného dlžníka - podnikateľa, na aký účet žiada úver poskytnúť a veriteľ nie je oprávnený skúmať, kto je vlastníkom účtu. Veriteľ poskytol dlžníkovi úver na účet, ktorý sám dlžník uviedol. Pričom poskytnutie peňažných prostriedkov na účet patriaci spoludlžníkovi neznamená, že má v dôsledku toho rovnaké postavenie ako dlžník, ako nesprávne tvrdia povinní. Povinný v 2) rade v článku 5.8 Zmluvy podľa § 533 Občianskeho zákonníka pristúpil k peňažnému záväzku dlžníka zo zmluvy. Pristúpenie k záväzku nemení charakter záväzkového vzťahu z obchodnoprávneho na spotrebiteľský a ani nezakladá dva rôzne záväzkové vzťahy (obchodnoprávny medzi oprávneným a povinným v 1) rade a spotrebiteľský medzi oprávneným a povinným v 2) rade). Vzhľadom na skutočnosť, že ide o pristúpenie k obchodnoprávnemu záväzkovému vzťahu, nemožno považovať ani povinného v 2) rade za spotrebiteľa. Osoba pristupujúca k obchodnoprávnemu záväzku nemusí byť zároveň podnikateľom a nemusí konať v rámci svojej podnikateľskej činnosti. V prípade, že záväzkový vzťah je obchodnoprávny (čo vzhľadom na obsah zmluvy ako aj postavenie oprávneného a povinného v 1) rade pri jej uzatváraní nesporne je), nemôže byť súčasne vzťah zabezpečujúci tento obchodnoprávny záväzkový vzťah, t.j. pristúpenie spoludlžníka (povinného v 2) rade) k obchodnoprávnemu záväzku povinného v 1) rade posudzovaný ako spotrebiteľský (viď uznesenie Krajského súdu v Trnave, č.k. 5CoE/156/2017-64 zo dňa 24.05.2018). Ohľadne tvrdení povinných, že oprávnený prostredníctvom svojho zamestnanca doplnil zmluvné údaje týkajúce sa osoby F. G., v časti jeho identifikačného podnikateľského čísla a zápisu v živnostenskom registri za účelové. Oprávnený v tejto súvislosti zdôrazňuje, že povinní v 1) a 2) rade boli v čase uzavretia zmluvy plne spôsobilí na právne úkony. Napriek tomu, že povinný v 1) rade v súčasnosti tvrdí, že nevypĺňal žiadosť o úver, resp. údaje na iných dokumentoch a vypĺňala ich tretia osoba, žiadosť o poskytnutie úveru ako aj samotnú zmluvu o revolvingovom úvere vlastnoručne podpísal. Pokiaľ si bol vedomý nesprávnosti akéhokoľvek údaju (vrátane účelu čerpania úveru), mohol vlastnoručne vykonať v žiadosti príslušné zmeny, resp. žiadosť ani zmluvu nepodpísať. Čo sa týka skúmania platnosti rozhodcovskej zmluvy a právomoci rozhodcovského súdu oprávnený tvrdí, že exekučný súd nie je v tomto prípade oprávnený skúmať platnosť, resp. existenciu rozhodcovskej zmluvy. V danom prípade sa nejedná o rozhodcovský rozsudok vydaný na podklade spotrebiteľskej zmluvy, ale na podklade obchodno - záväzkového vzťahu, a teda exekučný súd nie je oprávnený skúmať platnosť, resp. existenciu rozhodcovskej zmluvy v sporoch nespotrebiteľského charakteru. Nakoľko zákon o rozhodcovskom konaní poskytuje účastníkovi takéhoto konania možnosť podať na príslušný súd žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku, je týmto vylúčená možnosť skúmať právomoc rozhodcovského súdu v exekučnom konaní. Súčasne si oprávnený uplatnil trovy právneho zastúpenia vo výške 163,41 Eur vrátane DPH /126,97 Eur + 20% DPH + réžijný paušál vo výške 11,05 Eur/

6. Podľa §-u 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

7. Podľa §-u 200 prvej vety Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Podľa §-u 239 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

9. Podľa §-u 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

10. Podľa §-u 249 CSP, súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.

11. Podľa §-u 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

12. Preskúmaním podanej sťažnosti súd zistil, že táto bola do elektronickej schránky súdu podaná dňa 22.10.2018 a smeruje voči rozhodnutiu vyššej súdnej úradníčky. Keďže sťažnosťou napadnuté uznesenie bolo do dátovej schránky právneho zástupcu povinných doručené dňa 06.10.2018, bola teda sťažnosť podaná v zákonom stanovenej lehote (§242 .

13. Sudca prvej inštancie preskúmaním sťažnosti povinných bez nariadenia pojednávania podľa § 249 CSP, a po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že sťažnosť povinných v 1) a 2) rade nie je dôvodná, a preto ju podľa § 250 ods. 1 v celom rozsahu zamietol.

14. Z obsahu spisu súd zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 02.05.2018, kedy bol exekučnému súdu doručený návrh na vykonanie exekúcie. Vyššia súdna úradníčka vydala na podklade exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Slovenského arbitrážneho súdu zriadeného Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z.z.p.o., sp. zn. 159/12/16 zo dňa 27.12.2016, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 03.01.2017, dňa 14.05.2018 poverenie na vykonanie exekúcie súdnej exekútorke JUDr. Márii Hlaváčovej (55EX 165/2018). Dňa 11.06.2018 bol v zákonnej lehote doručený poverenej súdnej exekútorke návrh povinných na zastavenie exekúcie, ktorá ho spolu s doručenkami a vyjadrením právneho zástupcu oprávneného postúpila súdu. Následne vyššia súdna úradníčka vydala sťažnosťou napadnuté uznesenie.

15. Podľa §-u 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení.

16. Napriek zneniu citovaného ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku súd k veci uvádza, že vyššia súdna úradníčka správne zistila skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu vyvodila i správny právny záver a svoje rozhodnutie správne a v zmysle zákona odôvodnila. Sudca sa preto v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, pričom na doplnenie ešte uvádza, že povinní ani vo svojej sťažnosti neuviedli žiadny zákonný dôvod na zastavenie exekúcie. Čo sa týka tvrdenia povinných, že zmluvný vzťah medzi oprávneným a povinnými mal charakter spotrebiteľského vzťahu sudca uvádza, že toto ich tvrdenie nebolo zo strany povinných žiadnym spôsobom preukázané. Rovnako sudca po oboznámení sa s dôkazmi založenými v spise zistil, že povinný v 1) rade počas trvania zmluvného vzťahu (uzavretie zmluvy) ako aj počas predzmluvných rokovaní prejavoval vôľu uzavrieť zmluvu v pozícií podnikateľa, konajúceho v predmete svojej podnikateľskej činnosti. Sudca v tejto súvislosti, rovnako ako v sťažnosťou napadnutom uznesení, uvádza, že povinný v 1) rade v žiadosti o poskytnutie úveru uviedol konkrétne ako účel čerpania úveru „prevádzkový“, k žiadosti predložil Živnostenský list preukazujúci výkon jeho podnikateľskej činnosti a v zmluve o revolvingovom úvere č. 214649 - 74276 zo dňa 03.03.2015 je v článku 1.1. (prvá strana zmluvy) uvedené, že veriteľ poskytne dlžníkovi na účely jeho podnikateľskej činnosti peňažné prostriedky v dohodnutej výške. V súvislosti s námietkou povinných týkajúcou sa použitia poskytnutých peňažných prostriedkov, resp. účtu, na aký boli peňažné prostriedky zaslané sa sudca stotožňuje s názorom oprávneného, že ak by závisela povaha zmluvného vzťahu od toho, ako dlžník použije peňažné prostriedky, potom by v čase uzavretia zmluvy (t.j. v deň jej podpisu) nikdy nebolo isté, aká je povaha zmluvného vzťahu. Dôsledky argumentácie povinných by dokonca viedli k tomu, že charakter zmluvy by závisel od skutočného použitia peňažných prostriedkov aj v takom prípade, kedy by napríklad dlžník ich použil v rozpore s tým, čo tvrdil pred a pri uzavretí zmluvy (napríklad by žiadal o finančné prostriedky na rozvoj podnikania, a pod. ale v skutočnosti by ich použil na úplne niečo iné). Čiže povaha zmluvy by sa zmenila v dôsledku jednostranného faktického konania (t.j. ani nie právneho úkonu) dlžníka. Takýto prístup však odporuje pravidlu, podľa ktorého sa obsah a povaha zmluvy posudzujú k okamihu jej uzavretia. Vyššia súdna úradníčka preto správne postupovala, ak návrh povinných na zastavenie exekúcie v plnom rozsahu zamietla.

17. Na záver súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/05zo 16. marca 2005, v zmysle ktorého odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam prerozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. Rovnako ustálená judikatúra ESĽP nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994,séria A, č. 303 - A, s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B. Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

18. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia právnych predpisov, súd sťažnosť povinných podľa § 250 ods. 1 ako nedôvodnú zamietol.

19. Podľa §-u 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

20. Podľa §-u 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

21. Podľa §-u 199e ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene.

22. Oprávnený vo svojom vyjadrení k sťažnosti povinných súčasne uviedol, že si v súvislosti s vyjadrením k návrhu povinného uplatňuje trovy právneho zastúpenia vo výške 163,41 Eur vrátane DPH zo sumy 9.073,80 Eur, a to tarifnú odmenu vo výške 152,36 Eur vrátane DPH /126,97 Eur + 20%DPH/ + 1x paušálna náhrada nákladov vo výške á 11,05 Eur vrátane DPH /9,21 Eur + 20% DPH/.

23. Podľa §-u 9 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č.655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška č. 655/2004 Z.z.“), základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.

24. Podľa §-u 10 ods. 1 vyhlášky č.655/2004 Z.z., ak nie je ustanovené inak, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty je nad 6 638,78 eura do 33 193,92 eura je 220,74 eura + 16,60 eura za každých aj začatých 1659,70 eura prevyšujúcich sumu 6638,78 eura.

25. Podľa §-u 13a ods. 2 písm. c) vyhlášky č.655/2004 Z.z., odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, príprava a prevzatie zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takémuto návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.

26. Podľa §-u 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol.

27. Podľa §-u 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného predpisu.

28. Po preskúmaní uplatnených trov súd v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami Exekučného poriadku a vyhlášky č.655/2004 Z.z. priznal oprávnenému náhradu uplatnených trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia spolu v sume 163,41 Eur (súd vychádzal z tarifnej hodnoty veci vo výške 9.073,80 Eur, pričom výška odmeny za jeden úkon právnej služby ako správne uviedol právny zástupca oprávneného je podľa § 13a ods. 2 písm. c) vyhlášky vo výške 126,97 eur + 1x režijný paušál á 9,21 eur + 20% DPH).

29. Vzhľadom na vyššie uvedené považoval súd trovy právneho zastúpenia oprávneného spojené v súvislosti s vyjadrením k sťažnosti povinných za preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré mu vznikli v súvislosti so sťažnosťou povinných, a preto o ich náhrade rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto uznesenia. Trovy konania, ktoré boli oprávnenému priznané týmto rozhodnutím, budú od povinných vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.