Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Co/252/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a členiek senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Sone Vackovej, v právnej veci navrhovateľky: R. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. XXX/X G., zastúpená Mgr. Henrietou Slavkovskou, advokátkou, so sídlom Štúrova 19, Levice, proti manželovi: Z. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z. č. XXX, zastúpený ČIBRIK&BLAŽEK advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Hlavná 14, Šaľa, o určenie výživného na manželku, o odvolaní manžela proti rozsudku Okresného súdu Levice (ďalej len „súd prvej inštancie") zo dňa 18. apríla 2018 č.k. 6C/217/2016-118 (ďalej len „napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie"), takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti p o t v r d z u j e s tým, že manžel je povinný prispievať na výživu manželky do 21. 06. 2018.

II. V časti zaostalého výživného napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie mení tak, že manžel je povinný zaplatiť manželke zaostalé výživné za obdobie od 09. 06. 2016 do 21. 06. 2018 v celkovej výške 2101,40 eur v mesačných splátkach po 50 eur až do úplného splatenia, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred, pod stratou výhody splátok, počnúc právoplatnosťou rozsudku.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

O d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil manželovi povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky sumou 80 eur mesačne, od 09. 06. 2016. Zaostalé výživné za obdobie od 09. 06. 2016 do 18. 04. 2018 vo výške 1080 eur uložil manželovi splácať v mesačných splátkach po 50 eur popri bežnom výživnom. Vo zvyšnej časti návrh zamietol a o náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 1.1. Za preukázaný mal skutkový stav, z ktorého zistil, že účastníci konania boli manželia. Manželstvo uzavreli dňa XX. XX. XXXX. V roku 2009 sa manžel zo spoločnej domácnosti odsťahoval, do istého času prispieval manželke sumou 200 eur. Navrhovateľka poberá starobný dôchodok vo výške 112,60 eura a manžel vo výške 700,30 eura. Navrhovateľka žiada výživné vo výške 260 eur. Manželstvo účastníkov konania bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Levice zo dňa 20. 04. 2017 č.k. 11C/205/2016-56, ktorý rozsudok v čase rozhodovania súdu prvej inštancie právoplatný nebol v dôsledku odvolania podaného navrhovateľkou. 1.2. Po právnej stránke napadnutý rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 71 ods. 1, ods. 2, § 75 ods. 2 Zákona o rodine (zákon číslo 36/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov), § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku (zákon číslo 160/2015 Z.z., ďalej len „CSP“), § 52, § 55 Civilného mimosporového poriadku (zákon číslo 161/2015 Z.z., ďalej len „CMP“).

1.3.Súd prvej inštancie napadnutý rozsudok odôvodnil tým, že manželia síce spolu nežijú od roku 2009, ale naďalej majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Manžel s podaným návrhom nesúhlasil jednak z dôvodu, že na výživné nemá financie, do istého času manželke prispieval sumou 200 eur a jednak poukazoval na dobré mravy, ktoré navrhovateľka porušila tým, že mu neposkytla potrebnú pomoc a podporu v chorobe, nenavštívila ho v nemocnici. Na druhej strane však práve manžel bol ten, ktorý porušil manželskú vernosť, navrhovateľke bol neverný nie raz, čo sám doznal, rovnako tak doznal, že neverný jej bol aj v čase predtým, ako ho hospitalizovali a zistili vážne ochorenie. Manžel bol ten, ktorý sa zachoval v rozpore s dobrými mravmi. V súčasnosti obaja manželia poberajú dôchodok, navrhovateľka vo výške 112,60 eura a manžel vo výške 700,30 eura, z čoho je zrejmé, že životná úroveň manžela je nepochybne oveľa vyššia, ako životná úroveň navrhovateľky. Navrhovateľka sa počas manželstva starala o domácnosť a značné hospodárstvo, preto jej nemožno zazlievať, že v tej dobe nepracovala, keď to manželom tak vyhovovalo. Neskôr sa síce zamestnať mohla, čím by si zvýšila šance na vyšší dôchodok, ale ten by zrejme výšku dôchodku manžela za odpracované roky nedosiahla. Súd prvej inštancie určil manželovi povinnosť prispievať manželke sumou 80 eur mesačne, ktorú považuje za primeranú s prihliadnutím aj na jeho vážny zdravotný stav, ktorý si vyžaduje neustále návštevy lekárov a zvýšené náklady na lieky. Výživné súd priznal od podania návrhu, čo predstavuje zaostalosť za 13,5 mesiaca v sume 1080 eur, ktoré súd manželovi umožnil uhrádzať v mesačných splátkach. Vyživovacia povinnosť manžela trvá do právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva účastníkov. 1.4. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov konania nárok, keďže nezistil dôvody na postup podľa § 55 CMP, pretože obaja účastníci boli úspešní čiastočne.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol odvolaním manžel. S rozhodnutím sa nestotožnil a považuje ho za nesprávny z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a písm. h/ CSP, nakoľko súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. 2.1. Je toho názoru, že súd prvej inštancie mal pri rozhodovaní prihliadať aj na dobré mravy spočívajúce v tom, že účastníci nemajú spoločnú domácnosť od roku 2004, od tejto doby sa navrhovateľka žiadnym spôsobom nestará o spoločnú domácnosť, o odporcu sa nezaujíma, ani o jeho zdravie, spôsob života a uvedené sa nesnažila zmeniť ani na začiatku problémov v ich manželstve. Dôvod, pre ktorý navrhovateľka nepracovala nespočíval v tom, že to manželom vyhovovalo, ale v tom, že jej sa pracovať nikdy veľmi nechcelo. Starostlivosť o domácnosť a hospodárstvo by bolo možné zabezpečiť a zvládnuť aj v prípade, ak by bola zamestnaná, nakoľko v tej dobe bolo bežné, že ľudia popri svojej práci aj hospodárili. Manžel nežije v spoločnej domácnosti 14 rokov, je invalidný a poberá invalidný dôchodok, pričom práve v dôsledku jeho zlého zdravotného stavu má značne zvýšené náklady na lieky a návštevy lekárov. Všetky náklady na pokrývanie životných potrieb si manžel uhrádza sám so svojou partnerkou, pričom na náklady na chod domácnosti a ostatné výdavky sú u navrhovateľky pokrývané aj ďalšími dospelými osobami žijúcimi v tej domácnosti. 2.2. Priznanie výživného považuje v danom prípade v rozpore s dobrými mravmi a preto ho súd navrhovateľke priznať nemal, pričom aj manželstvo účastníkov už bolo rozvedené, i keď ešte neprávoplatne. 2.3. Navrhuje napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcej časti a v časti zaostalého výživného zmeniť a návrh navrhovateľky zamietnuť.

3. K odvolaniu manžela sa vyjadrila navrhovateľka poukazujúc na správnosť napadnutého rozsudku. Nesúhlasí s jeho tvrdením, že priznanie výživného je v rozpore s dobrými mravmi. Manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť, ktorú skutočnosť si zrejme aj manžel uvedomoval, keď po odchode zo spoločnej domácnosti dobrovoľne jej platil výživné, ktoré v súčasnej dobe už neplatí. Z tohto dôvodu je odkázaná na výživné od svojich plnoletých detí, avšak podľa § 67 ods. 2 Zákona o rodine vyživovacia povinnosť manžela predchádza vyživovacej povinnosti detí. Navrhuje rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.

4.Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku - zákon číslo 160/2015 Z.z., ďalej len „CSP“), po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania, ktoré mu predchádzalo a odvolania žalovanej podľa § 363 a § 365 ods. 1 CSP, súc viazaný dôvodmi a rozsahom týchto odvolaní (§ 379, § 380 ods. 1 , skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie podľa § 383 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, za splnenia podmienok uvedených v ustanovení § 219 ods. 3 CSP, dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a opodstatnené. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny, podľa § 387 ods. 1 CSP, potvrdil iba s upresnením doby, po ktorú je manžel povinný prispievať navrhovateľke na jej výživu a následne aj s upresnením výšky zaostalého výživného. Podľa § 387 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 7. Predmetom konania v danej veci je návrh navrhovateľky, aby súd zaviazal manžela na platenie výživného vo výške 260 eur mesačne. Dôvodila tým, že sú manželia, manžel sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti a žiadnym spôsobom jej neprispieva na domácnosť. Sama poberá starobný dôchodok vo výške 112 eur, kým manžel poberá dôchodok vo výške 700 eur mesačne. 7.1. Súd prvej inštancie návrhu navrhovateľky sčasti vyhovel a zaviazal manžela na platenie výživného vo výške 80 eur mesačne od 09. 06. 2016, zaostalé výživné od 09. 06. 2016 do 18. 04. 2018 vo výške 1080 eur povolil manželovi splácať po 50 eur popri bežnom výživnom a vo zvyšnej časti návrh navrhovateľky zamietol. 7.2. S rozsudkom súdu prvej inštancie sa nestotožnil manžel namietajúc, že súd prvej inštancie nevzal do úvahy jeho zlý zdravotný stav, rozhodnutie je v rozpore s dobrými mravmi, navrhovateľka nikdy nepracovala a on jej nemieni prispievať na výživu žiadnou sumou. 7.3. V priebehu odvolacieho konania nadobudol rozsudok Okresného súdu v Leviciach zo dňa 20. apríla 2017 č.k. 11C/205/2016-56, ktorým súd manželstvo účastníkov konania rozviedol, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 21. 06. 2018 sp.z. 7Co/76/2018-98, dňa 16. 08. 2018. 8. Odvolací súd, rozhodujúc o odvolaní podanom žalovanou, súc viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalovanej podľa § 379 CSP, preskúmal v danej veci tak napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, konanie, ktoré mu predchádzalo a tiež dôvody odvolania a skonštatoval, že súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie, jednotlivé dôkazy vyhodnotil a na ich závere vec aj správne právne posúdil. Následne vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom, s ktorým sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil a preto ho podľa § 387 ods. 1 potvrdil. Zároveň odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie rozsudok aj v dostatočnej miere a správne tak po právnej, ako aj skutkovej stránke odôvodnil, s ktorým odôvodnením sa v plnom rozsahu stotožnil a preto na správnosť týchto dôvodov ďalej, podľa § 387 ods. 2 CSP, iba poukazuje. 9. Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. 9.1.Podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť. 9.2.Podľa § 75 ods. 1, 2 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá z dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

10. Citované zákonné ustanovenie § 71 ods. 1 Zákona o rodine upravuje vyživovaciu povinnosť medzi manželmi, ktorá vzniká uzavretím manželstva a trvá do jeho zániku, bez ohľadu na to, či manželia spolu žijú, alebo nie, pričom sa vyžaduje ich rovnaká životná úroveň. Znenie zákona predpokladá, že manželia si budú plniť vyživovaciu povinnosť dobrovoľne, keď jej úprava súdnym rozhodnutím prichádza do úvahy len vtedy, ak druhý manžel vyživovaciu povinnosť neplní vôbec, alebo nie v plnej miere, v dôsledku čoho vzniká rozdiel v životnej úrovni manželov. Inštitút manželstva okrem svojej právnej stránky je založený aj na určitých morálnych a etických pravidlách, ktorých dodržiavanie sa sleduje aj v rámci majetkových vzťahoch súvisiacich s manželstvom. Práve z tohto dôvodu môže byť rozpor s dobrými mravmi zreteľnejší ako pri iných druhoch vyživovacej povinnosti. Manželstvo je právnym zväzkom, v ktorom manželia sú povinní žiť spolu, navzájom si pomáhať, rešpektovať sa, byť si verní, starať sa spoločne o deti a podľa schopností a možností a majetkových pomerov aj o uspokojovanie potrieb rodiny. Automaticky však neplatí záver o tom, že pri porušení niektorej z uvedených povinností zaniká vyživovacia povinnosť. Každé konkrétne porušenie povinnosti je potrebné posudzovať individuálne, vzhľadom na okolnosti daného prípadu. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi zaniká právoplatnosťou rozsudku súdu o rozvode manželstva.

14. Rozsah vyživovacej povinnosti medzi manželmi je spolu s výživným dieťaťa najväčší, týka sa všetkých osobných potrieb, tzn. predovšetkým stravy, ošatenia, bývania, kultúrneho vyžitia. Východiskom je rovnaká životná úroveň manželov, ktorá však neznamená mechanickú rovnosť v majetkovej oblasti v zmysle rovnakého množstva peňazí, ale treba vziať do úvahy konkrétnu mieru potrieb manželov danú povahou ich práce, spôsobom života, zdravotným stavom manželov a pod. Zároveň je potrebné zaoberať sa aj otázkou starostlivosti o domácnosť, pričom sa už nehovorí o spoločnej domácnosti, ako aj potrebou osobnej starostlivosti o deti. Aj výkonom týchto činností je potrebné priznať finančné ohodnotenie, resp. ich posúdiť ako možný materiálny ekvivalent peňažného plnenia zo strany druhého manžela, a až po jeho posúdení možno porovnať životnú úroveň manželov. Súd si už v rámci prípravy pojednávania a následne aj v priebehu konania zabezpečí podklady pre záver o životnej úrovni manželov, tzn. ich osobné, príjmové, majetkové pomery, výdavky, a pri rozhodovaní prihliadne na osobitnú starostlivosť o domácnosť, či manželia žijú spolu, ak nie prečo, s kým žijú a pod., ako aj na dôvody neplnenia vyživovacej povinnosti, na základe čoho určí výživné vo výške, ktorej by malo zabezpečiť v zásade rovnakú životnú úroveň manželov vzhľadom na ich konkrétne pomery, resp. návrh zamietne.

15. Právo oprávneného na výživné od povinného, musí byť v súlade s dobrými mravmi. To znamená, že podľa tohto ustanovenia nemožno priznať výživné len v prípade, ak pre to existujú dôvody na strane oprávneného. Predpokladá to teda také správanie oprávneného voči povinnému, ktoré spôsobí stratu práva priznať výživné. Za dobré mravy je treba považovať súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré osvedčujú istú nemennosť a sú rešpektované rozhodujúcou časťou spoločnosti. Ide o etické zásady, ktoré zodpovedajú zásadám slušnosti. Dobré mravy sú meradlom hodnotenia konkrétnej situácie odpovedajúcej všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti v súlade so všeobecnými zásadami morálky demokratickej spoločnosti. Pokiaľ ide o úvahu súdu o tom, či výkon práv a povinností je v rozpore s dobrými mravmi, úvaha súdu musí byť podložená konkrétnymi zisteniami v konaní.

16. V predmetnom konaní bolo nesporne preukázané, že v čase rozhodovania súdu prvej inštancie boli účastníci konania manželmi. Ako manželia podľa § 71 Zákona o rodine majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť, pričom ich životná úroveň by mala byť v zásade rovnaká. V prípade, ak jeden z manželov si túto vyživovaciu povinnosť neplní, na návrh ju určí súd. Súd v konaní o určení vyživovacej povinnosti je povinný skúmať všetky rozhodujúce skutočnosti, potrebné pre rozhodnutie v danej veci tak, aby súdom určený rozsah vyživovacej povinnosti zohľadňoval skutočnosť, že životná úroveň oboch manželov je v zásade rovnaká a aby určenie vyživovacej povinnosti nebolo v rozpore s dobrými mravmi (§ 75 Zákona o rodine).

16.1. Súd prvej inštancie vyhodnotil všetky skutočnosti a dôkazy potrebné pre rozhodnutie v danej veci a určenie rozsahu vyživovacej povinnosti. Vykonaným dokazovaním zistil, že príjem povinného manžela, spočívajúci v poberaní starobného dôchodku, je od 01. 01. 2018 vo výške 714,60 eura, žije s partnerkou v rodinnom dome, jeho partnerka má dôchodok vo výške 362,10 eura, pričom v plnom rozsahu prihliadol na zlý zdravotný stav povinného manžela. Na druhej strane oprávnená navrhovateľka má príjem vo forme starobného dôchodku vo výške 112,60 eura, ktorý jej bol priznaný 25. 10. 2015 a žije spolu s ďalšími, najmenej štyrmi dospelými osobami v rodinnom dome. Z uvedeného príjmu vyplýva, že životná úroveň navrhovateľky je podstatne nižšia, ako životná úroveň žalovaného manžela.

16.2. Súd prvej inštancie sa zaoberal aj posúdením, či samotný návrh na určenie výživného na manželku, resp. jeho výška, nie je v rozpore s dobrými mravmi. Určenie výživného v rozpore s dobrými mravmi v priebehu konania nebolo preukázané, súd prvej inštancie konštatoval starostlivosť navrhovateľky počas ich manželstva o domácnosť a hospodárstvo. Odvolací súd v konaní o rozvod manželstva konštatoval, že obe strany uvádzali zhodné dôvody rozvratu manželstva, a to neveru navrhovateľa, finančné problémy, či neposkytnutie pomoci manželkou počas choroby manžela, pričom zvýšená konzumácia alkoholických nápojov manželkou a jej nevera sa v rámci konania nepreukázali. Súd prvej inštancie preto rozhodol, že určenie výživného na manželku nie je v rozpore s dobrými mravmi. Odvolací súd sa s týmto záverom súdu prvej inštancie stotožnil a dospel k záveru, že určenie výživného v sume 80 eur je v možnostiach a schopnostiach povinného manžela prispievať na výživu navrhovateľky. Zároveň tiež konštatuje, že určenie výživného nie je v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko na strane oprávnenej navrhovateľky nebola zistená existencia takých dôvodov a skutočností, ktoré by boli v rozpore so všeobecne uznávanými pravidlami slušnosti, morálky a etického správania.

16.3. Odvolací súd, preskúmavajúc i výšku určeného výživného dospel k záveru o jej správnosti. Súd pri určení výšky vyživovacej povinnosti musí prihliadať nielen na oprávnené potreby oprávnenej osoby, ale aj možnosti a schopnosti povinnej osoby. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľka odvolanie vo vyhovujúcej časti, t.j. v časti určenia výšky výživného v sume 80 eur nepodala, odvolanie podal iba povinný manžel, odvolací súd skúmal, či rozsah výživného v sume 80 eur, je v jeho možnostiach a schopnostiach. Po preskúmaní listinných dôkazov dospel k záveru, že táto suma žiadnym spôsobom neohrozí životnú úroveň povinného manžela, je primeraná s poukazom na jeho príjem (dôchodok vo výške 714,60 eura), avšak za prihliadnutia a brania do úvahy jeho nepriaznivého zdravotného stavu, vyžadujúceho si zvýšené náklady. Je teda v jeho možnostiach a schopnostiach prispievať navrhovateľke touto sumou na jej výživu, samozrejme iba do právoplatnosti rozsudku o rozvod manželstva.

16.4. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi trvá do doby zániku manželstva. V danom konaní, v čase rozhodovania súdu prvej inštancie (dňa 18. apríla 2018), účastníci konania boli manželmi, ich manželstvo Okresný súd v Leviciach síce dňa 20. apríla 2017 rozviedol, avšak manželka podala proti rozsudku odvolanie, o ktorom rozhodoval Krajský súd v Nitre. Z rozhodovacej činnosti odvolací súd zistil, že Krajský súd v Nitre rozsudkom zo dňa 21. 06. 2018 č.k. 7Co/76/2018-98 rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil, rozsudok o rozvode manželstva nadobudol právoplatnosť dňa 16. 08. 2018. Za obdobie po zániku manželstva, vyživovacia povinnosť medzi manželmi neexistuje, táto zanikla dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva.

16.4. Za situácie, že v priebehu odvolacieho konania došlo k správoplatneniu rozsudku o rozvode manželstva účastníkov konania, t.j. k zániku ich manželstva, bolo potrebné spresniť výrok napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie o obdobie, počas ktorého je povinný manžel prispievať manželke na jej výživu. Toto obdobie je ohraničené dátumom podania návrhu súdu na určenie vyživovacej povinnosti, t.j. dňa 09. 06. 2016 a dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, t.j. do 16. 08. 2018. Za toto obdobie, pri určenej výške výživného 80 eur mesačne, je výška zaostalého výživného celkom v sume 2101,40 eura (od 09. 06. 2016 do 31. 12. 2016 v sume 538,70 eura, za 12 mesiacov roku 2017 v sume 960 eur, od 01. 01. 2018 do 16. 08. 2018 v sume 602,70 eura). Keďže odvolací súd nemal zistené iné podmienky pre splatnosť tohto zročného výživného ako súd prvej inštancie, ponechal jeho splatenie tak, ako to určil súd prvej inštancie, v mesačných splátkach po 50 eur až do úplného zaplatenia zaostalého výživného. Tak, ako súd prvej inštancie, aj odvolací súd aj pri určení splatnosti zaostalého výživného prihliadol jednak na zdravotný stav povinnej osoby, manžela, ako aj na skutočnosť, že tiež iba poberá starobný dôchodok a na druhej strane navrhovateľka žije v spoločnej domácnosti s viacerými plnoletými osobami, ktoré sa taktiež majú podieľať na úhrade nákladov súvisiacich s užívaním nehnuteľnosti.

17. Odvolací súd je povinný podľa § 387 ods. 3 v odôvodnení rozhodnutia sa vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

18. Odvolateľ v podanom odvolaní namieta, že súd prvej inštancie sa nezaoberal, či určenie výživného nie je v rozpore s dobrými mravmi. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na vyššie uvedené odôvodnenie tohto rozsudku, kde sa týmto dôvodom odvolateľa podrobne zaoberal. Iba dodáva, že výživné na manželku by bolo v rozpore s dobrými mravmi iba vtedy, ak by na strane oprávnenej manželky boli preukázané také skutočnosti, situácie, resp. jej správanie, ktoré by bolo v rozpore s pravidlami slušného správania, etiky a morálky. Skutočnosť, že navrhovateľka nikde nepracovala, nie je takouto situáciou a dôvodom na konštatovanie jej správania v rozpore s dobrými mravmi. V konaní bolo preukázané, potvrdil to aj sám manžel, že navrhovateľka sa starala o hospodárstvo, zabezpečovala starostlivosť aj jeho otcovi, sám tiež potvrdil svoju neveru manželke. Za rozvratom manželstva zrejme bolo vzájomné odcudzenie, ktoré bolo na strane každého z účastníkov a preto nie je možné povedať, že to bolo iba z viny navrhovateľky, či manžela. Odvolací súd preto túto námietku odvolateľa vyhodnotil ako účelovú a neopodstatnenú.

18.1. Odvolateľ ďalej namietal, že v dôsledku jeho zlého zdravotného stavu má značne zvýšené náklady na lieky a návštevy lekárov, ktoré si uhrádza sám so svojou partnerkou, pričom na náklady na chod domácnosti a ostatné výdavky sú u navrhovateľky pokrývané aj ďalšími dospelými osobami žijúcimi v tej domácnosti. K tejto námietke odvolací súd iba poznamenáva, že určenie výživného za ohraničené obdobie, do rozvodu manželstva, vo výške 80 eur mesačne zohľadňuje práve jeho nepriaznivý zdravotný stav a skutočnosť, že navrhovateľka žije v spoločnej domácnosti s ďalšími dospelými osobami, ktorý sa na nákladoch tejto spoločnosti majú podieľať. Z uvedeného dôvodu preto aj túto námietku odvolací súd vyhodnotil ako účelovú a neopodstatnenú. Iba dodáva, že suma 80 eur mesačne nemôže výrazným spôsobom znížiť životnú úroveň povinnej osoby. 13. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, odvolací súd dôvody uvádzané odvolateľom v podanom odvolaní, vyhodnotil ako neopodstatnené a účelové a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny, podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

10. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací podľa § 52 tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Dodáva, že v odvolacom konaní úspešná navrhovateľka si náhradu trov konania v podanom písomnom vyjadrení k odvolaniu manžela neuplatnila, preto neboli splnené podmienky uvedené v ustanovení § 57 CMP, podľa ktorého súd o povinnosti nahradiť trovy konania, rozhoduje iba na návrh.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 .