Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Ek/714/2018

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO 35 724 803, právne zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., advokátskou kanceláriou, Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO 36 613 843 proti povinnej D. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX/XX, XXX XX S., o vymoženie 594,33 eur s prísl., o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Ek/714/2018 zo dňa 27.11.2018 takto

rozhodol:

Sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Ek/714/2018 zo dňa 27.11.2018 z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. V právnej veci účastníkov tunajší súd uznesením sp. zn. 17Ek/714/2018 zo dňa 27.11.2018, ktoré vydal vyšší súdny úradník, návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zamietol a oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznal.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal od povinnej vymoženia 594,33 eur s prísl. na základe exekučného titulu rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž sp. zn. SRSAspA 01438/17 zo dňa 07.08.2017. Následne konštatoval, že súd je povinný pri rozhodovaní o udelení poverenia na vykonanie exekúcie preskúmať súlad exekučného titulu s Exekučným poriadkom. Súladom exekučného titulu zo zákonom treba rozumieť nielen formálne náležitosti exekučného titulu, ale aj jeho materiálnu vykonateľnosť. Súd v exekučných konaniach, v ktorých je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskom spore, je vždy povinný skúmať, či sú kumulatívne splnené všetky podmienky ustanovené v § 53 ods. 3 písm. f) Exekučného poriadku a ak dospeje k záveru, že nie je splnená čo i len jedna z podmienok, návrh na vykonanie exekúcie zamietne.

3. Preto si súd vyžiadal zo stáleho rozhodcovského súdu originál rozhodcovského spisu, ktorý bol súdu doručený v elektronickej podobe dňa 15.08.2018 a preskúmaním ktorého súd zistil, že zaslaný rozhodcovský rozsudok zo dňa 21.04.2017 je pôvodným elektronickým dokumentom a rovnako, že doložka právoplatnosti a vykonateľnosti nachádzajúca sa v rozhodcovskom spise je pôvodným elektronickým dokumentom. Následne vyšší súdny úradník konštatoval, že ust. § 40 ods. 1 zákona č. 335/2017 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov uvádza, že rozhodcovský rozsudok sa vyhotovuje v listinnej podobe. Pôvodné znenie zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní požadujúce v zmysle čl. 31 Modelového zákona bolo zákonom č. 336/2014 Z. z. modifikované na požiadavku listinnej formy. Dôvodová správa k zákonu č. 336/2014 Z. z. uvádza, že rozhodcovský rozsudok musí mať vždy listinnú podobu a elektronická forma nebude prípustná, ani keby spĺňala požiadavky na písomnú formu právneho úkonu. Súd bol toho názoru, že dôvodová správa k novele zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní analogicky vystihuje zámer zákonodarcu aj v prípade výkladu ust. § 40 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Vzhľadom na skutočnosť, že v predložených dokumentoch sa nenachádza originál rozhodcovského rozsudku v listinnej forme, možno bez ďalších pochybností vyvodiť, že v danej veci bol rozhodcovský rozsudok vyhotovený ako pôvodný elektronický dokument a nie ako pôvodný listinný dokument tak, ako to vyžaduje § 40 ods. 1 ZoSRK. Podľa názoru súdu je zákonné ustanovenie o forme rozhodcovského rozsudku kogentné, t. j. strany sa od tejto formy nemôžu odchýliť. Súd preskúmal exekučný titul predložený oprávneným spolu návrhom na vykonanie exekúcie a dospel k záveru, že tento je síce opatrený doložkou zaručenej konverzie z listinnej do elektronickej podoby, avšak zaručená konverzia vzhľadom na obsah predložených dokumentov nebola vykonaná z dokumentu v listinnej podobe, ktorý je originálom alebo úradne osvedčenou kópiou rozhodcovského rozsudku, v rozpore s § 38 ods. 2 zákona o e-Governmente. V zmysle vyššie uvedeného možno dospieť k záveru, že predložený rozhodcovský rozsudok nespĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu (ZoSRK) z hľadiska jeho formy.

4. Ďalej sa vyšší súdny úradník zaoberal aj otázkou procesného predpokladu pre výkon exekúcie - právoplatnosťou a vykonateľnosťou predloženého exekučného titulu. V predloženom rozhodcovskom spise absentuje listinná doručenka preukazujúca doručenie rozsudku oprávnenému, resp. akákoľvek zmienka o spôsobe doručenia rozhodcovského rozsudku oprávnenému v rozpore s ust. § 33 ods. 3 ZoSRK o doručovaní, podľa ktorého písomnosti s výnimkou žaloby a rozhodnutí stáleho rozhodcovského súdu možno doručovať aj elektronickými prostriedkami. Rozhodcovský rozsudok tak nebol oprávnenému riadne doručený, čím nemohli nastať následky doručenia, ako aj prípadné procesné predpoklady pre výkon exekúcie - právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Ohľadom doručovania rozsudku povinnému vyšší súdny úradník dodal, že pokiaľ sa aj v rozhodcovskom spise nachádza listinná doručenka preukazujúca doručenie exekučného titulu povinnému, táto nepreukazuje doručenie rozhodcovského rozsudku ako pôvodného listinného dokumentu, ale inej listinnej kópie pôvodného elektronického dokumentu, ktorá nespĺňa náležitosť formy podľa ZoSRK. S poukazom na uvedené sa jedná o nedostatok formálnej vykonateľnosti, skutočnosť, ktorá je ďalším dôvodom zamietnutia návrhu na vykonanie exekúcie.

5. Následne vyšší súdny úradník konštatoval, že ak v určitej veci nedošlo k vyhotoveniu rozhodcovského rozsudku v zákonom predpísanej forme a k jeho riadnemu doručeniu oprávnenému a povinnému, takto vydaný rozsudok nespĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu, nie je formálne vykonateľný a nemôže byť ani exekučným titulom, pretože nie je spôsobilý byť podkladom na nútený výkon rozhodnutia. Pri hodnotení toho, či je predložené rozhodnutie vykonateľným exekučným titulom, sa súd zameral preskúmavaním rozhodcovského spisu najmä na zistenie, či bol predložený rozsudok vyhotovený v predpísanej forme a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch ide o rozhodnutie vykonateľné po formálnej stránke. S poukazom na nedostatok pôvodnej listinnej formy rozhodcovského rozsudku a vzhľadom na nesprávne doručovanie aj nedostatok formálnej vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku súd zistil, že rozhodnutie predložené v tomto exekučnom konaní ako exekučný titul nespĺňa náležitosti vykonateľného rozhodnutia, pretože bolo vyhotovené ako pôvodný elektronický dokument. Vzhľadom na to je možné vychádzať z toho, že ak neexistuje rozhodcovský rozsudok, ktorý je spôsobilý byť exekučným titulom z hľadiska formálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie. S poukazom na uvedené skutočnosti, keďže súd zistil, že rozhodcovský rozsudok nespĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu a je formálne nevykonateľný, vyšší súdny úradník návrh na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. f) bod 4 Exekučného poriadku zamietol. Nakoľko k zamietnutiu návrhu na vykonanie exekúcie došlo v čase pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, keď iba oprávnený je účastníkom exekučného konania a konanie trpí vadou, pre ktorú súd poverenie na vykonanie exekúcie nevydal, oprávnenému nárok na náhradu trov konania vyšší súdny úradník nepriznal.

6. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil citujúc ust. § 35 ods. 1 prvá veta, § 45 ods. 2 písm. d), § 48 ods. 6 prvá veta, § 53 ods. 1, § 53 ods. 3, § 53 ods. 4 prvá veta, § 199a ods. 1, § 199b a § 199c ods. 1 Exekučného poriadku, § 33 ods. 3 a § 40 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 232 ods. 1 Civilného sporového poriadku a § 38 ods. 1 a § 38 ods. 2 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonom (zákon o e-Governmente).

7. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu v zákonnej lehote sťažnosť z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, v ktorej uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 19.04.2018 domáhal od povinnej vymoženia sumy vo výške 594,33 eur s prísl. na základe exekučného titulu rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž zo dňa 07.08.2017 sp. zn. SRSAspA 01438/17. Ďalej poukázal na ust. § 40 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a uviedol, že právnemu zástupcovi oprávneného bol prostredníctvom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom Rusovská cesta 15, 851 01 Bratislava, IČO 45 744 971 (ďalej aj „rozhodcovský súd“) doručený sporný rozhodcovský rozsudok dňa 31.08.2017, ktorého prevzatie potvrdil svojim podpisom na preberacom protokole označenom ako „Potvrdenie o doručení rozhodnutí Stáleho rozhodcovského súdu“. Rozhodcovský rozsudok je v uvedenom preberacom protokole evidovaný pod poradovým číslom 75.

8. V tejto súvislosti oprávnený poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 51Ek/712/2018 zo dňa 13.11.2018, v ktorom súd konštatoval, že: „Je nepochybné, že v danom prípade rozhodcovský súd vyhotovil rozhodcovský rozsudok využitím výpočtovej techniky (počítača), čo je v súčasnej dobe (v 21. storočí) najbežnejší spôsob vyhotovovania akýchkoľvek písomností. Následne rozhodcovský súd rozhodcovský rozsudok minimálne v dvoch vyhotoveniach pretransformoval (vytlačil) do listinnej podoby a takto doručil oprávnenému (osobne) a povinnej (prostredníctvom pošty). Zákon pritom na žiadnom mieste neuvádza, že rozhodcovský rozsudok zaslaný účastníkom konania má nižšiu váhu ako rozhodcovský rozsudok zaevidovaný v rozhodcovskom spise. Doručené rozhodcovské rozsudky (v listinnej podobe) účastníkom konania majú za podmienok uvedených v § 46 ods. 2 zákona č. 335/2014 Z. z. rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu (§ 41 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z.). Rozhodcovské rozsudky doručované v listinnej podobe sú teda jednoznačne originálmi s rovnakou právnou silou a len skutočnosť, že rozhodcovský súd si rozhodcovský rozsudok vedie len v elektronickej forme nezakladá jeho neúčinnosť, ani nijakým spôsobom neznižuje jeho silu. Rovnako nemožno skonštatovať, že rozhodcovský rozsudok, ktorý bol doručený účastníkom konania v listinnej podobe neexistuje (nevznikol), pretože orgán, ktorý ho vydal, ho má k dispozícii len v elektronickej forme, z ktorej mimochodom (ako je všeobecne známe), ho môže kedykoľvek pretransformovať do listinnej podoby. Preto rozhodcovský rozsudok, ktorý bol oprávnenému doručený v listinnej podobe, mohol oprávnený použiť na účely zaručenej konverzie, keďže nepochybne išlo o dokument vyhotovený v listinnej podobe, ktorý je originálom. Postupom oprávneného pri zaručenej konverzii preto nedošlo k porušeniu ustanovenia § 38 ods. 2 zákona č. 305/2013 Z. z. v platnom znení, keďže oprávnený túto vykonával z dokumentu v listinnej podobe, ktorý je originálom. Na základe týchto skutočností sa preto nemožno stotožniť s názorom vyššieho súdneho úradníka, ktorý skonštatoval, že rozhodcovský rozsudok nebol vyhotovený v listinnej podobe len preto, že rozhodcovský súd vedie spis v elektronickej forme.

9. Oprávnený spolu s návrhom na vykonanie exekúcie predložil exekučnému súdu rozhodcovský rozsudok opatrený doložkou zaručenej konverzie z listinnej do elektronickej podoby, pričom zaručená konverzia bola vykonaná z listinnej podoby dokumentu, ktorý bol oprávnenému doručený prostredníctvom preberacieho protokolu zo dňa 31.08.2017, tak ako to predpokladá ust. § 38 ods. 2 písm. c) zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente). V danom prípade oprávnený nemá a ani nemôže mať z objektívnych dôvodov vedomosť o tom, v akej podobe vedie rozhodcovský súd spisovú dokumentáciu, teda konkrétny rozhodcovský spis, avšak táto skutočnosť nemôže byť v žiadnom prípade na ťarchu oprávneného vo forme zamietnutia návrhu na vykonanie exekúcie, nakoľko oprávnenému bol tento rozhodcovský rozsudok doručený v listinnej podobe v súlade s ust. § 40 ods. 1 ZSRK, pričom tento bol následne zaslaný exekučnému súdu opatrený doložkou zaručenej konverzie.

10. Na záver sťažnosti oprávnený poukázal na ustanovenia § 217 ods. 1, § 234 ods. 2, § 239 ods. 1, § 247 a § 248 CSP, z ktorých uzavrel, že podanie sťažnosti má odkladný (suspenzívny) účinok

- odkladá sa právoplatnosť uznesenia o zamietnutí návrhu na vykonanie exekúcie a tiež devolutívny účinok, to znamená, že oprávnenie rozhodnúť o sťažnosti prechádza na sudcu prvoinštančného súdu. Pre rozhodnutie súdu prvej inštancie v zmysle ust. § 248 je v zmysle prvej vety ust. § 217 ods. 1 v spojení s ust. § 234 ods. 2 rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ak oprávnený doplní návrh na vykonanie exekúcie o potrebné listiny, uznesenie o zamietnutí návrhu na vykonanie exekúcie nemožno potvrdiť, a to ani v prípade, ak v čase jeho vydania bolo správne. Nemožno totiž neprihliadnuť na to, že v dôsledku podania sťažnosti oprávneným a suspenzívneho účinku tohto opravného prostriedku oprávnený môže doplniť návrh na vykonanie exekúcie o potrebné doklady a až do rozhodnutia súdu prvej inštancie tak splniť podmienky pre pozitívne rozhodnutie vo veci.

Oprávnený je síce toho názoru, že spolu s návrhom na vykonanie exekúcie zaslal exekučnému súdu rozhodcovský rozsudok v zákonom požadovanej forme, avšak napriek uvedenému a najmä z dôvodu prevencie zasiela exekučný titul opätovne spolu s potvrdením o doručení rozhodnutí rozhodcovského súdu zo dňa 31.08.2017. Oprávnený na základe vyššie uvedeného navrhol, aby súd prvej inštancie napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie, resp. uznesenie zmenil a vydal poverenie na výkon exekúcie. K sťažnosti právny zástupca oprávneného priložil rozhodcovský rozsudok a preberací protokol.

11. Podľa § 200 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

12. Podľa § 202 ods. 1 Exekučného poriadku v exekučnom konaní koná a rozhoduje vyšší súdny úradník, ak nejde o rozhodnutie o príklepe. Sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Pojednávanie súd nariaďuje, ak to pokladá za potrebné.

13. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

14. Podľa § 239 ods. 1 a 2 proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

15. Podľa § 248 o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

16. Podľa § 249 súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.

17. Podľa § 250 ods. 1 ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

18. Podľa § 53 ods. 3 písm. f) bod 4 Exekučného poriadku súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne ak sa exekúcia má vykonať na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore a rozhodcovské rozhodnutie nespĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu alebo nie je vykonateľné.

19. Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon“) sa rozhodcovský rozsudok vyhotovuje v listinnej forme.

20. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 a dospel k záveru, že sťažnosť oprávneného nie je dôvodná. Súd v rozhodnutí vydanom vyšším súdnym úradníkom v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver, pričom svoje právne závery riadnym spôsobom odôvodnil najmä s poukazom na dôvodovú správu k § 40 ods. 1 zákona, s ktorou sa exekučný súd plne stotožňuje. Keďže ani v priebehu konania o sťažnosti sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, súd musel sťažnosť oprávneného ako nedôvodnú zamietnuť.

21. Exekučný súd konštatuje, že oprávnený svoju sťažnosť odôvodnil opierajúc sa o dva právne závery. Po prvé poukázal na nekompatibilitu záverov napadnutého uznesenia v porovnaní s právnymi závermi uvedenými v uznesení tunajšieho súdu sp. zn. 51Ek/712/2018, v ktorom sa rozhodovalo o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu, ktorým bol zamietnutý návrh oprávneného na vykonanie exekúcie z obdobných dôvodov. Druhý právny záver oprávneného spočíval v tom, že nemá vedomosť o tom, v akej podobe rozhodcovský súd viedol spisovú dokumentáciu rozhodcovského konania a preto nemôže byť táto skutočnosť na ťarchu oprávneného vo forme zamietnutia návrhu na vykonanie exekúcie. Exekučný súd podáva v nižšie uvedenej časti odôvodnenia svoje stanovisko k obidvom námietkam sťažovateľa.

22. K prvej námietke sťažovateľa súd uvádza, že nepopiera, že rozdielna rozhodovacia prax súdu o „totožných“, resp. obdobných veciach nie je žiaduca, keďže jedným zo základných princípov celého právneho poriadku a teda aj civilného procesu je princíp právnej istoty prejavujúci sa okrem iného v civilnom procese i v princípe predvídateľnosti rozhodnutia a teda, že „účastníci právnych vzťahov môžu legitímne očakávať, že štátne orgány budú v skutkovo a právne porovnateľných prípadoch rozhodovať rovnako.“ (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 289/2017 z 21.11.2017 uverejnený v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Ústavného súdu SR pod č. 43/2017). Na druhej strane však má súd za to, že predvídateľnosť práva nemožno vnímať absolútne, resp. inými slovami povinnosť rozhodovať v rovnakých prípadoch rovnako podľa skôr vydaných rozhodnutí nie je absolútna, lebo v konečnom dôsledku by mohla viesť k zakonzervovaniu vecne nesprávnych rozhodnutí.

23. Keďže predmetná vec a oprávneným uvedená vec sp. zn. 51Ek/712/2012 sú skutkovo a právne porovnateľné prípady, exekučný súd v súlade s vyššie uvedenou judikatúrou Ústavného súdu SR v spojení s článkom 2 ods. 2 predkladá sťažovateľovi dôvody odchýlenia sa právnych záverov v danej veci od právnych záverov uvedených v exekučnom konaní sp. zn. 51Ek/712/2018 tak, aby oprávnenému bolo zachované právo na spravodlivý súdny proces a riadne a ústavne konformné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktorým predošlé rozhodnutia nie sú ignorované, ale naopak súd sa s nimi argumentačne vysporiada a za týmto účelom si exekučný súd zabezpečil celé znenie rozhodnutia vydaného vo veci sp. zn. 51Ek/712/2018 dňa 13.11.2018.

24. Súd súhlasí s názorom uvedeným v citovanom rozhodnutí, že v 21. storočí je samozrejmé využitie výpočtovej techniky (počítača) ako najbežnejší spôsob vyhotovovania akýchkoľvek písomností, teda i rozhodnutí v civilnom procese ako i rozhodcovských spotrebiteľských rozsudkov. Na druhej strane si však exekučný súd nemyslí, že jediným dôvodom stanovenia obligatórnej listinnej formy rozhodcovského spotrebiteľského rozsudku by mala byť skutočnosť, aby sa rozhodcovský spotrebiteľský rozsudok nemohol doručovať účastníkom v elektronickej podobe s poukazom na ust. § 33 ods. 3 prvá veta zákona, resp. inak povedané v danom citovanom rozhodnutí, že ak sa rozhodcovský spotrebiteľský rozsudok transformuje - vytlačí a ako listina doručí účastníkom rozhodcovského konania, listinná podoba rozhodcovského spotrebiteľského rozsudku je zachovaná so zreteľom na zmysel § 40 ods. 1 zákona. Exekučný súd nesúhlasí s redukciou zmyslu stanovenia obligatórnej listinnej podoby rozhodcovského spotrebiteľského rozsudku iba so zreteľom na doručovanie a to z dvoch vážnych dôvodov.

25. Prvým dôvodom je tá skutočnosť, že každý individuálny právny akt (teda i rozhodcovský spotrebiteľský rozsudok) je intelektúalno-vôľovým prejavom osoby, ktorá má kompetenciu ho vyniesť. Intelektuálny aspekt sa prejavuje v skutkových a právnych záveroch právneho aktu, vôľový aspekt sa prejavuje v tom, že ho osoba podpisuje (u elektronických dokumentoch zaručeným elektronickým podpisom, u listinných dokumentov fyzickým podpisom) a teda potvrdzuje, že to čo je v právnom akte uvedené, korešponduje s jeho vôľou. Premietnutím uvedeného na rozhodcovský spotrebiteľský rozsudok, ktorý musí mať listinnú podobu, možno skonštatovať, že na rozhodcovskom spotrebiteľskom rozsudku v listinnej podobe musí byť uvedené meno rozhodcu a jeho fyzický podpis. Iba cez takýto podpis možno potvrdiť vydanie rozhodcovského spotrebiteľského rozsudku podobne ako cez podpis na súdnej doručenke možno potvrdiť prevzatie určitého rozhodnutia či právneho úkonu. Zoskenovanie podpisu a celkové elektronické uloženie rozhodcovského spotrebiteľského rozsudku znemožňuje overenie pravosti, či správnosti listiny grafologickým dôkazom podpisu vystaviteľa, čo stavia účastníkov objektívne do dôkaznej núdze, čo určite nebolo zmyslom § 40 ods. 1 zákona. Podobnú povinnosť listinnej podoby rozhodcovského rozsudku zákonodarca uložil i nespotrebiteľským rozhodcovským súdom v zmysle § 34 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení. Tu exekučný súd chce poukázať na druhý podstatný dôvod, prečo rozhodcovský spotrebiteľský rozsudok musí objektívne (nie po vytlačení) existovať v listinnej podobe. Nemožno totiž opomenúť fakt, že vydaním meritórneho rozhodcovského spotrebiteľského rozsudku sa neposkytuje iba právna ochrana, ale rozhodcovský spotrebiteľský rozsudok je tiež dôkazom. Zákonodarca stanovil, že tento dôkaz bude listinný so všetkými vlastnosťami aký má mať listinný dôkaz a teda, že bude možné objektívne overiť si jeho pravosť a správnosť. Aby toto bolo objektívne možné, musí existovať referenčný bod, podľa ktorého relevantné skutočností z listiny bude možné overiť. Týmto referenčným bodom je práve aspoň jedno listinné vyhotovenie rozhodcovského spotrebiteľského rozsudku s fyzickým podpisom rozhodcu, ktorý má k dispozícií príslušný rozhodcovský súd. Je neprijateľné, aby si rozhodcovský spotrebiteľský súd myslel, že jeho pôsobnosť končí vydaním rozhodcovského spotrebiteľského rozsudku. Prevzatím zodpovednosti rozhodovať rozhodcovské spotrebiteľské spory a vydávať rozhodcovské spotrebiteľské rozsudky rozhodcovský spotrebiteľský súd imanentným spôsobom prevzal i zodpovednosť uschovávať originál rozhodcovského spotrebiteľského rozsudku, o to viac ak jedným z účastníkov konania je spotrebiteľ. Nemožno vylúčiť, že buď v exekučnom konaní (ako je to v tomto prípade), resp. v konaní o zrušenie rozhodcovského spotrebiteľského rozsudku bude nastolená otázka pravosti či správnosti rozhodcovského spotrebiteľského rozsudku a bude potrebné vykonať dokazovanie listinnou v zmysle 205 CSP. Bude to potrebné najmä vtedy, ak účastníci disponujú rozhodcovským spotrebiteľským rozsudkom s rozdielnym obsahom. Vyšetrenie (dôkaz listinnou) toho, ktorý z nich je pravý a správny, nebude objektívne možné na základe vytlačeného rozhodcovského spotrebiteľského rozsudku so zoskenovaným podpisom rozhodcu, ako bolo naznačené vyššie a ani za situácie, keď rozhodcovský spotrebiteľský rozsudok existuje ako elektronický dokument. Z tohto vyplýva, že rozhodcovský spotrebiteľský rozsudok nemôže výlučne existovať ako elektronický dokument so zaručeným elektronickým podpisom rozhodcu.

26. Z vyššie uvedených dôvodov preto exekučný súd uzatvára, že § 40 ods. 1 zákona je dodržaný iba vtedy, ak pôvodca rozhodcovského spotrebiteľského rozsudku (rozhodcovský súd) disponuje aspoň jedným vyhotovením rozsudku v listinnej podobe s fyzickým podpisom rozhodcu. Exekučný súd nevylučuje, aby rozhodcovský súd disponoval rozhodcovský rozsudkom v elektronickej podobe dokonca ako elektronický dokument so zaručeným elektronickým podpisom rozhodcu, ale musí popri tom z vyššie uvedených dôvodov disponovať i vyhotovením rozsudku v listinnej podobe s fyzickým podpisom rozhodcu. Preto neobstojí námietka sťažovateľa, ktorú uviedol v sťažnosti, že mu bol doručený rozhodcovský spotrebiteľský rozsudok v listinnej podobe a v sťažnosti doložil potvrdenie o jeho prevzatí a ani opätovné doručenie exekučného titulu. Ako vyplýva z napadnutého uznesenia v predmetnej veci Stály rozhodcovsky súd zriadený pri Asociácii pre arbitráž bol požiadaný o riadny listinný rozhodcovský spotrebiteľský rozsudok. Tento nebol zo strany rozhodcovského súdu predložený, čo v prípade jeho existencie by nemohol byť objektívny problém. Preto správne vyšší súdny úradník skonštatoval, že rozhodcovský rozsudok nebol vyhotovený ako pôvodný listinný dokument ako vyžaduje ust. § 40 ods. 1 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Uvedenú skutočnosť potvrdil i sám pôvodca exekučného titulu Stály rozhodcovsky súd zriadený pri Asociácii pre arbitráž. V prípise adresovanému tunajšiemu súdu zo dňa 10.08.2018 totiž sám uviedol, že takým listinným rozhodcovským spotrebiteľským rozsudkom nedisponuje a taktiež uviedol, „že má za to, že existencia rozhodcovského rozhodnutia v elektronickej podobe (rozhodcovský rozsudok podpísaný zaručeným elektronickým podpisom rozhodcu) nie je v rozpore s § 40 ods. 1 zákona a nie je sám osebe dôvodom pre zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie. Stály rozhodcovský súd prípadným vyhotovením rozhodcovského rozhodnutia aj v elektronickej podobe ako aj vedením rozhodcovského spisu v elektronickej podobe sledoval zvýšenie efektívnosti a hospodárnosti rozhodcovského konania.“ Z úradnej činnosti je súdu tiež známe, že Stály rozhodcovsky súd zriadený pri Asociácii pre arbitráž dokonca v niektorých konaniach (napr. v prípise zo dňa 29.11.2018 v konaní sp. zn. 52Ek/993/2018), resp. v prípise predsedu Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž doručenému tunajšiemu súdu dňa 08.10.2018 uviedol že „Na účely archivácie rozhodcovského spisu slúži Stálemu rozhodcovskému súdu AspA elektronická podoba týchto písomností bez toho, aby Stály rozhodcovský súd AspA archivoval ich vyhotovenia v listinnej forme. Stály rozhodcovský súd AspA v súlade s internými predpismi rovnako vedie listiny preukazujúce doručovanie alebo doručenie (obálky, doručenky, preberacie protokoly) súdnych písomností pre účely archivácie v elektronickej podobe.“ Exekučný súd sa nemôže stotožniť so záverom, že kvôli zvýšeniu efektívnosti uchovania dokumentov rozhodcovského spotrebiteľského konania budú poškodzované práva a oprávnené záujmy účastníkov konania.

27. Ohľadne druhej námietky sťažovateľa spočívajúcej v tom, že nemá vedomosť v akej podobe rozhodcovský súd viedol spisovú dokumentáciu a preto nemôže byť táto skutočnosť na ťarchu oprávneného vo forme zamietnutia návrhu na vykonanie exekúcie, exekučný súd musí skonštatovať, že v rámci exekúcie tak ako aj v rámci každého civilného procesu procesná zodpovednosť v podobe negatívneho meritórneho rozhodnutia za akúkoľvek jeho nečinnosť vady a nedostatky jeho úkonov, môže postihnúť len samotného účastníka konania a nie tretie osoby (teda nie ani rozhodcovský súd). V rámci exekučného konania je to oprávnený, ktorý nesie objektívnu zodpovednosť za to, že exekučný titul je počas celej exekúcie spôsobilým titulom. Túto zodpovednosť nemožno v rámci exekúcie preniesť na niekoho iného. Ak teda exekučný súd zistí, že exekučný titul nie je v čase začatia exekúcie spôsobilým, návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak uvedenú skutočnosť zistí počas exekúcie, exekučný súd exekúciu zastaví.

28. Zhrnutím vyššie uvedených právnych záverov exekučný súd musí uzavrieť, že vyšší súdny úradník správne skonštatoval, že rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž sp. zn. SRSAspA 01438/17 zo dňa 07.08.2017 neexistuje v predpísanej forme, nemá v zmysle § 53 ods. 3 písm. f) bod 4 Exekučného poriadku formálnu náležitosť a teda správne návrh na vykonanie exekúcie zamietol. Z týchto dôvodov súd rozhodol ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia a sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Ek/714/2018 zo dňa 27.11.2018 zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.