Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/21/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach ako správny súd (ďalej len „súd") v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Končeka a členov senátu JUDr. Evy Baranovej a JUDr. Valérie Mihalčínovej v právnej veci žalobcu: RADANKA s.r.o., Popradská 258/84B, Košice, práv. zast.: JUDr. Matúš Lemeš, advokát, Kuzmányho 29, 040 01 Košice, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, Masarykova 10, 040 01 Košice, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PO/BEZ/2017/6074, O-798/2017 zo dňa 5. novembra 2017, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím uvedeným v záhlaví tohto rozsudku zamietol odvolanie žalobcu a odvolaním napadnuté rozhodnutie Inšpektorátu práce Košice č. 297/17/M zo dňa 25.09.2017, ktorým tento podľa ust. § 6 ods. 1 písm. b) a § 21 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o inšpekcii práce“) uložil žalobcovi v zmysle ust. § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona o inšpekcii práce pokutu v sume 2.000,- eur za porušenie ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na ust. § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o nelegálnej práci“), potvrdil. V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný dôvodil nasledovne: „Z odvolacieho spisu vyplýva, že dňa 27. 03. 2017 vykonal inšpektorát práce u účastníka konania na prevádzka - bufet RADANKA na D. E., L. XX/A, L. a v dňoch 28. 03. 2017, 30. 03. 2017 a 31. 03. 2017 na inšpektoráte práce inšpekciu práce, zameranú na kontrolu dodržiavania právnych predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, právnych predpisov upravujúcich pracovnoprávne vzťahy a dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania. Pri výkone inšpekcie práce bol zistený nedostatok spočívajúci v porušení povinnosti stanovenej právnymi predpismi upravujúcimi zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, bližšie špecifikovaný v protokole č.: B.-XX-XX- X.X/P-R.,XX,XX-XX zo dňa 31. 03. 2017 (ďalej „protokol“) v časti Nelegálne zamestnávanie bod B)27. Obsah protokolu bol v uvedený deň prerokovaný s konateľom účastníka konania pánom D.. A. H., ktorý sa ku zisteným skutočnostiam uvedeným v protokole vyjadril listom doručeným na inšpektorát práce dňa 03. 04. 2017. Inšpektorát práce následne vyhotovil dodatok č. X k protokolu, ktorým bola inšpekcia práce ukončená. Na základe výsledkov inšpekcie práce začal inšpektorát práce správne konanie vo veci uloženia pokuty za správny delikt, právne posúdený ako porušenie ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona o nelegálnej práci, oznámením o začatí správneho konania, doručeným účastníkovi konania dňa 28. 08. 2017. Súčasťou oznámenia bola aj výzva inšpektorátu práce na uplatnenie procesných práv účastníka konania v zmysle ust. § 33 správneho konania, a to vyjadriť sa

v stanovenej lehote pred vydaním rozhodnutia k jeho podkladom a k spôsobu ich zisťovania, prípadne navrhnúť ich doplnenie. Účastník konania dňa 05. 09. 2017 doručil inšpektorátu práce svoje vyjadrenie k začatiu správneho konania, v ktorom uvádza, že dotknutá pani N. Š. nevykonávala pre účastníka konania závislú prácu. V čase príchodu inšpektorky práce sa menovaná fyzická osoba nachádzala na prevádzke z dôvodu prevzatia účtovných dokladov potrebných k spracovaniu daňového priznania za rok 2016 a ich následnému odovzdaniu účtovníčke spoločnosti. Účastník konania tvrdí, že v čase výkonu inšpekcie práce sa na uvedenej prevádzke okrem dotknutej fyzickej osoby nachádzal aj konateľ účastníka konania a pán N. T., spoločník účastníka konania, ktorí poskytovali inšpektorom práce potrebnú súčinnosť. Preto jediná osoba, ktorá mohla obslúžiť zákazníkov bola menovaná fyzická osoba. Účastník konania ďalej tvrdí, že menovaná fyzická osoba prevzala obsluhu len počas kontroly inšpektorátu práce a to na podnet inšpektorky práce, ktorá výslovne povedala: „aby išla zákazníkov obslúžiť.“ Účastník konania navrhol vypočuť svedkov. Po opätovnom preskúmaní a zhodnotení zisteného skutkového stavu vydal prvostupňový správny orgán rozhodnutie č.: 297/17/M zo dňa 25. 09. 2017 (ďalej len „rozhodnutie“), ktorým účastníkovi konania uložil pokutu v sume 2000 eur za to, že účastník konania ako právnická osoba porušil ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na ust. § 2 ods. 2 písm. a) zákona o nelegálnej práci, a to tým, že dňa 27. 03. 2017 o 10:00 h využíval závislú prácu fyzickej osoby identifikovanej ako N. Š., ktorá pre neho vykonávala na uvedenej prevádzke práce spojené s predajom tovaru zákazníkom a účastník konania s ňou nemal založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu - Zákonníka práce. Predmetné rozhodnutie bolo účastníkovi konania preukázateľne doručené dňa 03. 10. 2017, čo potvrdzuje poštová doručenka. Proti vydanému rozhodnutiu podal účastník konania v zákonom stanovenej lehote odvolanie, ktoré bolo doručené na inšpektorát práce dňa 17. 10. 2017. Účastník konania považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné, nemajúce oporu vo vykonanom dokazovaní, nestotožňuje sa s jeho závermi a namieta, že správny orgán sa nevysporiadal náležite s obranou účastníka konania a nevykonal jeho navrhované dôkazy. Účastník konania uvedené opiera o totožné dôvody ako vo svojom vyjadrení k začatiu správneho konania a dodáva, že správny orgán opomenul prihliadať pri svojom rozhodovaní o ďalšie dôležité zásady správneho konania upravené v ust. § 3 ods. 2, ust. § 3 ods. 4 a ust. § 3 ods. 5 správneho poriadku. Skutkový stav zistený správnym orgánom vykazuje podľa účastníka konania znaky svojvôle a arbitrárnosti. Účastník konania preto navrhuje, aby odvolací orgán konanie zastavil alebo vec zrušil a vrátil inšpektorátu práce na ďalšie konanie. Národný inšpektorát práce ako odvolací orgán v zmysle § 59 ods. 1 správneho poriadku preskúmal napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, zhodnotil právny a skutkový stav, vyhodnotil predložené listinné dôkazy a posúdil, či prvostupňový správny orgán pri svojom konaní a rozhodovaní postupoval v súlade s platnými procesnoprávnymi a hmotnoprávnymi ustanoveniami.“ Ďalej s poukazom na ust. § 2 ods. 2 písm. a), ust. § 3 ods. 2 prvá veta zákona o nelegálnej práci, ust. § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 a ust. § 19 ods. 6 písm. a) až e) zákona o inšpekcii práce a na ust. § 34 ods. 1 až 5 Správneho poriadku dôvodil, že: „Po preskúmaní predmetného individuálneho správneho aktu a predloženého spisového materiálu má Národný inšpektorát práce s ohľadom na zistené skutočnosti a popísaný skutkový stav za to, že prvostupňový správny orgán jednoznačne preukázal, že účastník konania ako právnická osoba porušil povinnosti vyplývajúce mu z ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na ust. § 2 ods. 2 písm. a) zákona o nelegálnej práci. Porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania bolo jednoznačne preukázané pri inšpekcii práce konanej dňa 27. 03. 2017 u účastníka konania na prevádzke - D. E., L. XX/A, L. a v dňoch 28. 03. 2017, 30. 03. 2017 a 31. 03. 2017 na inšpektoráte práce. Porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania účastníkom konania vyplýva z viacerých podkladov obsiahnutých v odvolacom spise, najmä však z výpisu z obchodného registra, z predloženej mandátnej zmluvy zo dňa 01. 09. 2016, zo zápisnice o podaní informácie zo dňa 28. 03. 2017, zápisnice o podaní informácie zo dňa 30. 03. 2017, ďalej z prerokovaného protokolu v znení dodatku č. X ku protokolu a vyjadrení účastníka konania k predmetnej veci. Ako vyplýva z administratívneho spisu pri výkone inšpekcie práce sa na prevádzke u účastníka konania nachádzala fyzická osoba identifikovaná ako N. Š.. Účastník konania predložil počas inšpekcie práce mandátnu zmluvu zo dňa 01. 09. 2016 uzavretú s menovanou fyzickou osobou a jej prítomnosť na prevádzke vysvetlil konateľ účastníka konania, pán D.. A. H., informáciami podanými do zápisnice o podaní informácie zo dňa 28. 03. 2017. Preskúmaním obsahu uvedenej zápisnice jednoznačne vyplýva, že dotknutá fyzická osoba vykonávala dňa 27. 03. 2017 o 10:00 h závislú prácu, nakoľko ako konateľ účastníka konania výslovne vysvetlil, pani N. Š. vykonáva pomocné práce v bufete ako dopek pečiva, predaj pečiva, obsluha zákazníkov a tieto práce vykonávajú obidvaja. Konateľ účastníka konania ďalej vysvetlil, že menovaná fyzická osoba je mandant, čiže prácu jej určuje on sám a prácu vykonáva v zmysle prevádzkovej doby a to od 8:00 h do 13:00 h. Túto prácu vykonáva na základe mandátnej zmluvy zo dňa 01. 09. 2016 odo dňa 01. 09. 2016 bez vyplácania odmeny. Z podaných informácií má odvolací orgán za jednoznačne preukázané, že práca vykonávaná dotknutou

fyzickou osobou vykazuje znaky závislej práce tak, ako ich predpokladá ust. § 1 ods. 2 Zákonníka práce. Z uvedeného je evidentné, že táto fyzická osoba vykonávala prácu vo vzťahu nadriadenosti účastníka konania ako zamestnávateľa a podriadenosti pani N. Š. ako zamestnanca, nakoľko účastník konania jej určoval pokyny na prácu, ktorú vykonávala osobne, v určenom pracovnom čase počas prevádzkových hodín, a to od 8:00 h do 13:00 h, pre účastníka konania, u ktorého na prevádzke vznikla potreba práce a v jeho mene, nakoľko účastník konania zodpovedal za výsledok vykonávania prác, keďže sa týmto výkonom plnili záväzky účastníka konania voči jeho zákazníkom, plnením ktorých účastník konania dosahoval zisk. Tento záver má taktiež oporu aj v ďalšom obstaranom dôkaze, ktorý je súčasťou odvolacieho spisu, a to v zápisnici o podaní informácie zo dňa 30. 03. 2017 spísanej s dotknutou zamestnankyňou, pani N. Š., ktorá svoju prítomnosť na prevádzke u účastníka konania vysvetlila nasledovne: „Dňa 27. 03. 2017 v čase inšpekcie práce som predávala tovar zákazníkom a pripravovala som objednávky na tovar.“ Taktiež uviedla, že túto prácu vykonávala na základe mandátnej zmluvy odo dňa 01. 09. 2016 bezodplatne. Podotkla, že túto prácu vykonáva podľa potreby a vlastného uváženia, nakoľko žije v jednej domácnosti s D.. A. H.. Na základe vyššie uvedeného odvolací orgán zistil, že z vysvetlení podaných do predmetných zápisníc oboma dopytovanými fyzickými osobami nevyplýva, že by sa menovaná zamestnankyňa nachádzala na prevádzke u účastníka konania v čase príchodu inšpektorov práce za účelom prevzatia účtovných dokladov potrebných k spracovaniu daňového priznania za rok 2016 tak, ako to tvrdí účastník konania v podanom odvolaní. Navyše odvolací orgán dodáva, že vysvetlenia konateľa účastníka konania ako aj samotnej zamestnankyne o dôvode jej prítomnosti na prevádzke účastníka konania, zachytené v priloženej zápisnici, sú jedinečným dôkazom, nakoľko obe osoby ich podali bezprostredne počas inšpekcie práce, z čoho možno predpokladať, že tieto informácie nemohli byť vopred pripravené s vedomím, že účastníkovi konania hrozí uloženie sankcie a taktiež obe dopytované osoby boli poučená o následkoch podania nepravdivých alebo neúplných vysvetlení a o následkoch marenia výkonu inšpekcie práce. Obsah zápisnice na znak jej pravdivosti a hodnovernosti potvrdili svojim podpisom. Taktiež z odvolacieho spisu nevyplýva, že by dotknutá zamestnankyňa vykonávala práce spojené s obsluhou zákazníkov na podnet inšpektora práce. Ako vyplýva z predmetných zápisníc, tieto práce vykonávala dobrovoľne na základe mandátnej zmluvy odo dňa 01. 09. 2016. Odvolací orgán preskúmal aj priloženú mandátnu zmluvu uzavretú dňa 01. 09. 2016 s pani N. Š. ako mandatárom a účastníkom konania ako mandantom podľa ust. § 566 Obchodného zákonníka, predmetom ktorej je záväzok mandatára vykonať pre mandanta pomocné práce bez nároku na odmenu, nakoľko ako vyplýva z obsahu tejto zmluvy, mandant s mandatárom sú v blízkom vzťahu a žijú v jednej spoločnej domácnosti, na dôvažok čoho citujú v tejto zmluve ust. § 2a zákona o nelegálnej práci. Uvedené vyplýva aj z tvrdení účastníka konania predkladanými počas správneho konania. Odvolací orgán preskúmaním zaobstaraných dôkazov a argumentácie účastníka konania uvádza, že mandátna zmluva zakladá relatívny obchodný záväzkový vzťah podľa ust. § 261 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, čím je použitie tohto zmluvného typu obmedzené len na vzťahy medzi podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti. Predmetom mandátnej zmluvy je zo zákona vybavenie určitej obchodnej záležitosti, ktorá môže spočívať aj v právnych úkonoch alebo v inej činnosti. Musí však ísť o obchodnú záležitosť, ktorá súvisí s podnikateľskou činnosťou mandanta ako podnikateľa. Z preloženej mandátnej zmluvy však nevyplýva, že by jej predmetom bolo vykonanie určitej obchodnej záležitosti. Ďalším podstatným znakom mandátnej zmluvy je odplatnosť. Uzatvárať mandátnu zmluvu bezodplatne nie je zo zákona možné. V tejto súvislosti je taktiež potrebné uviesť, že prihliadnuc na predložené a obstarané dôkazy nevyplýva, že by pani N. Š. vystupovala v postavení podnikateľa a vykonávala podnikateľskú činnosť v súvislosti s predloženou mandátnou zmluvou. V predmetnom prípade absentuje kumulatívne splnenie zákonných predpokladov vyplývajúcich z ust. § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktoré primárne odlišujú podnikateľskú činnosť od závislej práce, nakoľko je preukázané, že nešlo o sústavnú činnosť, ktorú by pani N. Š. vykonávala samostatne, vo vlastnom mene a v neposlednom rade na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. K uvedenému odvolací orgán dodáva, že už samotný výkon pomocných prác predpokladá pokyny zo strany osoby alebo osôb, pre ktorých tieto pomocné práce zamestnanec vykonáva. Môže ísť o priame pokyny zamestnávateľa, vedúceho zamestnanca, majstra, stavbyvedúceho alebo ďalších zamestnancov zamestnávateľa, a teda pomocné práce je možné vykonávať len vo vzťahu nadriadenosti a podriadenosti. V prípade výkonu závislej práce, túto nie je možné vykonávať v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov, nakoľko závislá práca môže byť v zmysle ust. § 1 ods. 3 Zákonníka práce vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v Zákonníku práce aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Účastník konania však založenie pracovnoprávneho vzťahu s dotknutou zamestnankyňou počas inšpekcie práce a ani počas správneho konania nepreukázal. K citovaného ustanoveniu § 2a zákona o nelegálnej práci

druhostupňový správny orgán uvádza, že v zmysle uvedeného ustanovenia o nelegálne zamestnávanie nejde, ak pre fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom vykonáva prácu príbuzný v priamom rade (ust. § 117 Občianskeho zákonníka - mama, otec, syn, dcéra, vnuk, vnučka), súrodenec alebo manžel, za splnenia ďalších podmienok, a to, že takáto osoba je dôchodkovo poistená, je poberateľom dôchodku podľa osobitných predpisov alebo je žiakom, alebo študentom do 26 rokov veku. V kontexte s uvedeným je evidentné, že tak ako účastník konania nie je fyzickou osobou podnikateľom, tak ani dotknutá zamestnankyňa nespĺňa vyššie uvedené požiadavky vyplývajúce z ust. § 2a zákona o nelegálnej práci. V nadväznosti na vyššie uvedené správny orgán druhého stupňa poukazuje na to, že predložená mandátna zmluva, predmetom ktorej sú pomocné práce bez nároku na odmenu sa javí ako zastieranie pracovného pomeru prostredníctvom simulovania existencie obchodnoprávneho vzťahu. Zastieraním pracovného pomeru sa v nadväznosti na legálnu definíciu závislej práce upravenú v ust. § 1 ods. 2 v spojení s ust. § 1 ods. 3 Zákonníka práce, podľa ktorého závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených aj v inom pracovnoprávnom vzťahu, napĺňa skutková podstata nelegálneho zamestnávania tak, ako je upravené v ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na ust. § 2 ods. 2 písm. a) zákona o nelegálnej práci. Odvolací orgán na margo uvedeného dodáva, že pri zistení protiprávneho konania účastníka konania ako právnickej osoby majúceho znaky správneho deliktu, nesie účastník konania tzv. absolútnu objektívnu zodpovednosť za jeho spáchanie, kedy sa zavinenie úmyselne alebo z nedbanlivosti neskúma. Taktiež nakoľko právne predpisy neupravujú liberačné dôvody, na základe ktorých by sa mohol účastník konania oslobodiť, účastník konania na to, aby sa zbavil tejto zodpovednosti musí predložiť také dôkazy, ktoré by preukazovali, že správny delikt vôbec nespáchal. Druhostupňový správny orgán preskúmaním odvolacieho spisu zistil, že účastník konania takýto dôkaz počas inšpekcie práce a ani v priebehu správneho konania nepredložil. Odvolací orgán na základe obstaraných a vyhodnotených podkladov má za to, že inšpektorát práce zistil úplne a presne skutočný stav veci v zmysle ust. § 32 správneho poriadku a považuje skutkový stav za spoľahlivo zistený v súlade s ust. § 3 ods. 5 správneho poriadku a aj správne právne posúdený. K navrhovanému vypočutiu svedkov správny orgán druhého stupňa uvádza, že inšpektorát práce správne postupoval v zmysle právnej úpravy správneho poriadku, ktorý v ust. § 21 ustanovuje fakultatívne nariadiť ústne pojednávanie len za splnenia podmienky, že si to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu. Vzhľadom na skutočnosť, že inšpektorát práce si zaobstaral všetky potrebné dôkazy, na základe ktorých presne a úplne zistil skutočný stav veci, povaha veci si nevyžadovala nariadiť ústne pojednávanie. Podklady pre vydanie rozhodnutia sú postačujúce a jednoznačne preukazujúce predmetné porušenia. V prípade predvolania navrhovaných fyzických osôb ku preukázaniu skutočností už známym správnemu orgánu možno považovať takýto procesný úkon za nadbytočný. Správny orgán by ústne pojednávanie nariadil v prípade, že by sa dostal do dôkaznej núdze a jeho nariadením by prispel k objasneniu skutkového stavu. Je potrebné preto zdôrazniť, že účastník konania, ako vyplýva z vyššie uvedeného, nemá na nariadenie ústneho pojednávania právny nárok. Správny orgán druhého stupňa sa zaoberal aj výškou uloženej pokuty a po preskúmaní odvolacieho spisu uvádza, že pri ukladaní pokuty podľa ust. § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona o inšpekcii a pri určovaní jej výšky prvostupňový správny orgán v rozhodnutí zohľadnil jej preventívne pôsobenie a zároveň prihliadal na všetky kritériá v zmysle ust. § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii v práce v nadväznosti na ust. § 3 ods. 5 správneho poriadku. Odôvodňujúc v napadnutom rozhodnutí prvostupňový správny orgán prihliadal na závažnosť zisteného porušenia povinnosti a závažnosť ich následkov, počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb (v počte 1), na celkový počet zistených porušení (v počte 2), na riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa pri maloobchodnom predaji potravinárskeho tovaru, na to, že išlo o prvé porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania zo strany účastníka konania. Vzhľadom na prevažujúci počet poľahčujúcich okolností inšpektorát práce uložil účastníkovi konania pokutu v samej spodnej hranici zákonnej sadzby (2000 eur). Odvolací orgán sa preto stotožňuje s výškou pokuty tak, ako ju s prihliadnutím na vyššie uvedené uložil prvostupňový správny orgán a zároveň poznamenáva, že výška uloženej sankcie pri spodnej hranici zákonnej sadzby je zákonná, minimálna, primeraná, náležite odôvodnená a dôvodná. Odvolací orgán dodáva, že správny orgán je povinný pri zistení nelegálneho zamestnávania obligatórne uložiť sankciu v rámci rozsahu, ktorý je upravený v ust. § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona o inšpekcii práce, nemá možnosť od uloženia pokuty upustiť alebo ju znížiť pod zákonný rozsah (od 2000 do 200 000 eur). Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je taktiež evidentné, že prvostupňový správny orgán uložením pokuty vo výške 2000 eur sledoval najmä jej preventívne a výchovné pôsobenie, ktoré však v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2 Sžo-KS 56/2006 ...„musí mať silu odradiť od nezákonného postupu aj iné právnické osoby, ktoré sú nositeľmi rovnakých zákonných povinností. Takýto účinok však môže vyvolať iba postih, zodpovedajúci významu chráneného záujmu včas a vecne správne vyvodený. Ak ide o finančný postih, nemôže byť

neprimerane mierny vo vzťahu k závažnosti protiprávneho konania a jeho následkom, nevyhnutne teda musí v sebe obsahovať aj represívnu zložku.“ S ohľadom na zistené skutočnosti a popísaný skutkový stav odvolací orgán má za to, že porušenie povinnosti uvedené v rozhodnutí inšpektorátu práce je posúdené správne a je zdôvodnené porušením platných právnych predpisov. Odôvodnenie rozhodnutia zároveň poskytuje skutkovú a právnu oporu výroku rozhodnutia. Inšpektorát práce v napadnutom rozhodnutí dospel k správnym zisteniam a správnemu právnemu posúdeniu veci. Odvolací orgán sa preto stotožnil s právnym názorom inšpektorátu práce, ktorý na základe zistených nedostatkov rozhodol o uložení pokuty tak, ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia a v jeho odôvodnení. Odvolací orgán dospel k záveru, že námietky účastníka konania nie sú dôvodom na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia a účastník konania nepredložil žiadne nové dôkazy, ktoré by mali podstatný vplyv na posúdenie veci. Na základe zistených skutočností odvolací orgán rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.“ Rozhodnutie žalovaného bolo doručené žalobcovi dňa 11.12.2017.

2. Včas podanou žalobou zo dňa 07.02.2018, elektronicky doručenou tunajšiemu súdu dňa 13.02.2018 (pondelok), sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného označeného a uvedeného v záhlaví tohto rozsudku. V odôvodnení svojej žaloby žalobca po stručnom popísaní skutku žalobcu a priebehu správneho konania argumentoval v bode I. takto: „...Žalobca má za to, že rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho a skutkového posúdenia veci. Zistenie skutkového stavu žalovaným je nepostačujúce na posúdenie veci. Rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Napádané rozhodnutie považujeme za nesprávne a s jeho závermi sa nestotožňujeme. Žalovaný vôbec nereflektoval na argumenty žalobcu, ktorými zdôvodňoval odvolanie proti rozhodnutie Inšpektorátu práce Košice č. 294/17/M zo dňa 25.09.2017. Žalovaný sa náležite nevysporiadal ani s dôvodmi, pre ktoré prvostupňový správny orgán odmietol návrh žalobcu na vykonanie dôkazov - výsluch svedkov. Zastávame názor, že rozhodnutie žalovaného de fakto len nekriticky preberá skutkové a právne posúdenie veci správnym orgánom prvej inštancie a relevantne sa nevysporiadáva s obranou žalobcu. Nie je pravdou, žeby žalobca porušil zákaz nelegálneho zamestnávania. Na tomto stanovisku žalobca zotrvával v priebehu celého konanie, in concreto už vo vyjadrení k protokolu Inšpektorátu práce č. B.- XX-XX-X.X/P-R. XX,XX,XX-XX, č. ú. XX XXX, zo dňa 31.03.2017, resp. k oznámeniu správneho orgánu zo dňa 23.08.2017 o začatí správneho konania. Žalobca trvá na tom, že N. Š.U. nevykonávala pre žalobcu závislú prácu a preto neexistuje právny titul, pre ktorý mala mať uzatvorený pracovný pomer so žalobcom. Žalobca nikdy nespochybňoval, že N. Š. sa v čase kontroly nachádzala na prevádzke - bufet RADANKA na D. E.. Avšak dôvod jej prítomnosti nemá nezákonný charakter a bol v konaní jasne zdôvodnený. V čase príchodu inšpektorky vykonávajúcej kontrolu sa N. Š. nachádzala na prevádzke, keďže sa podujala, že prevezme účtovné doklady potrebné k spracovaniu daňového priznania za rok 2016 a odovzdá ich účtovníčke. Nie je dôvod túto skutočnosť spochybňovať, keďže N. Š. a konateľ žalobcu D.. A. H. majú partnerský vzťah. To znamená, že samotná skutočnosť jej prítomnosti na prevádzke účastníka konania, nie je v tomto kontexte vonkoncom neštandardná. Dokonca N. Š. bola v období od 04.03.2016 do 25.08.2016 spoločníčkou a konateľkou žalobcu a v súčasnosti je opäť konateľkou žalobcu. V čase začatia kontroly sa na prevádzke žalobcu nachádzal aj konateľ a spoločník v jednej osobe D.. A. H., ako aj ďalší spoločník spoločnosti N. T.. V okamihu začatia kontroly, inšpektorka vyzvala prítomných spoločníkov, aby sa legitimizovali občianskymi preukazmi, predložili jej aktuálny výpis z obchodného registra, nájomnú zmluvu, resp. ďalšie ňou požadované listiny. Konateľ D.. A. H. a ďalší spoločník N. T. poskytovali za tým účelom inšpektorke potrebnú súčinnosť. Nakoľko v priebehu kontroly prišli do prevádzky zákazníci, jediná osoba, ktorá ich mohla obslúžiť, bola N. Š., keďže D.. A. H. a N. T. v tomto čase poskytovali súčinnosť inšpektorke. Za rozhodujúce však považujeme zdôrazniť, že N. Š.Á. prevzala obsluhu zákazníkov iba v čase priebehu kontroly a aj to na podnet inšpektorky, ktorá jej výslovne povedala, „aby išla zákazníkov obslúžiť“. Uvedené vyjadrenie inšpektorky počuli a teda svojimi zmyslami vnímali všetky tri zmieňované osoby - N. Š., D.. A. H. a N. T.. Práve tieto osoby žalobca navrhol v konaní vypočuť ako svedkov, aby mohli svojou svedeckou výpoveďou náležite objasniť skutkový stav. Prvostupňový správny orgán však tento návrh nevykonal, čo považujeme za nedôvodné, keďže ich svedeckou výpoveďou sa mohol náležite objasniť dôvod prítomnosti N. Š. na prevádzke v čase začatia kontroly, resp. sa tieto osoby mohli vyjadriť, či je pravdou to, že N. Š. začala obsluhovať zákazníkov na podnet inšpektorky. Tým, že správny orgán nepripustil výkon tohto dôkazu, de facto sa stotožnil iba s vyjadrením svojej inšpektorky, i keď jej výpoveď by bola nesporne spochybnená výpoveďou zmieňovaných osôb. Žalovaný sa v napadanom rozhodnutí vonkoncom adekvátne nevysporiadal s námietkami žalobcu proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu nevypočuť navrhovaných svedkov. Podotýkame, že napokon inšpektorka nikdy netvrdila, žeby bola N. Š. pristihnutá pri tom, ako

vykonáva závislú práce pre účastníka konania. Napadane rozhodnutie žalovaného preto nevychádza z náležite zisteného skutkového stavu a opiera sa len o ničím nepodložené dohady a špekulácie. Tým, že žalovaný odmietol vykonať žalobcom navrhovaný dôkaz - výsluch svedkov, porušil celý rad dôležitých zásad, ktorými sa v správnom konaní musí riadiť, in conreto:

- povinnosť správneho orgánu dať účastníkom konania vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy (§ 3 ods. 2 SP),

- povinnosť správneho orgánu svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania (§ 3 ods. 4 SP),

- rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Máme za to, že prvostupňový správny orgán a ani žalovaný nepostupoval v zmysle vyššie popísaných zásad správneho konania. Považujeme za neprípustné, aby sa správny orgán nekriticky stotožnil s vyjadrením svojej inšpektorky, zatiaľ čo ostatné osoby prítomné v čase kontroly, ktoré by jej vyjadrenie mohli spochybniť, už vypočuť odmieta. Takto zisťovaný skutkový stav správnym orgánom vykazuje znaky svojvôle a arbitrárnosti. V neposlednom rade dávame súdu do pozornosti, že napádané rozhodnutie žalovaného vo výrokovej časti uvádza, že rozhodnutie sa vydáva vo veci odvolania žalobcu proti rozhodnutiu Inšpektorátu práce Košice č. 297/17/M zo dňa 25.09.2017. V ďalšej výrokovej časti sa uvádza, že žalovaný potvrdzuje rozhodnutie Inšpektorátu práce Košice č. 294/17/M zo dňa 25.09.2017. Rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktoré bolo doručené žalobcovi však má spisovú značku 294/17/M. Z uvedeného dôvodu máme za to, že napádané rozhodnutie žalovaného nemôže vyvolávať právne účinky voči rozhodnutiu Inšpektorátu práce Košice č. 294/17/M zo dňa 25.09.2017.“ V bode II. žaloby žalobca ďalej argumentoval, že: „Vzhľadom na všetky vyššie uvádzané skutočnosti žalobca považuje napadnuté rozhodnutie žalovaného za vecne nesprávne a nezákonné z nasledovných dôvodov: • rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď ako vyplýva z čl. I. žaloby, žalovaný nesprávne vyhodnotil, že N. Š.Á. vykonávala dňa 27.03.2017 pre žalobcu závislú prácu, ktorá má podľa neho spadať do právneho rámca Zákonníka práce (§ 191 písm. c) SSP), • zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Žalovaný nedôvodne odmietol vykonať dôkazy navrhované žalobcom, čím zmaril náležité objasnenie skutkového stavu (§ 191 písm. e) SSP, • je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, keďže žalovaný iba nekriticky a eklekticky prevzal skutkový a právny stav tak ako ho ustálil prvostupňový správny orgán. Navyše napadane rozhodnutie pojednáva o rozhodnutí Inšpektorátu práce Košice zo dňa 25.09.2017, ktoré má však inú spisovú značku ako rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktoré bolo doručené žalobcovi (§ 191 písm. c) SSP).“ V bode III. žaloby preto žalobca ešte uviedol, že: „Žalobca navrhuje, aby boli v konaní pred súdom vypočutí ako svedkovia tie osoby, ktoré žalobca navrhol vypočuť už v konaní pred prvostupňovým správnym orgánom, čo však správne orgány odmietli, a teda navrhujeme vypočuť ako svedkov N. Š., D.. A. H. a N.K. T.. Žalobca súdu súčasne oznamuje, že žiada, aby bolo v predmetnej veci nariadené pojednávanie. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobca má za to, že žaloba je v celom rozsahu podaná dôvodne. Z uvedeného dôvodu preto žiadame súd, aby preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, spisový materiál na vec sa vzťahujúci, postup ktorý jeho vydaniu predchádzal a vyniesol tento rozsudok Zrušuje rozhodnutie žalovaného - Národný inšpektorát práce v Košiciach PO/BEZ/2017/6074, O-798/2017 zo dňa 05.11.2017 a rozhodnutie Inšpektorátu práce Košice č. 294/17/M zo dňa 25.09.2017 a vracia vec žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi priznáva právo na úplnú náhradu trov konania.“

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe o preskúmanie rozhodnutia žalovaného zo dňa 24.05.2018, doručenom súdu dňa 28.05.2018, uviedol, že: „...v predmetnom administratívnom deliktuálnom konaní tak prvostupňové, ako i druhostupňové správne akty oboch správnych orgánov vychádzali z dostatočne zisteného skutkového stavu veci a zo správneho právneho posúdenia veci, ktoré boli vydané za riadnej akceptácie zásady materiálnej pravdy a zásady voľného hodnotenia dôkazov v intenciách ustanovení § 3 ods. 1, 2, 3 a 5, § 32 ods. 1, § 33 ods. 1 a 2 a § 46 zákona č. 71/1967 Z. z. o správnom konaní () v znení neskorších predpisov (ďalej „“). Žalovaný k predmetným vyjadreniam žalobcu uvádza, že pokuta vo výške 2 000 eur bola žalobcovi uložená za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania upraveného v ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona o nelegálnej práci, ktorého sa žalobca dopustil tým, že ako právnická osoba porušil ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na ust. § 2 ods. 2 písm. a) zákona o nelegálnej práci, a to tak, že dňa 27. 03. 2017 o 10:00 h využíval závislú prácu fyzickej osoby identifikovanej ako N. Š., ktorá pre neho vykonávala na prevádzke - bufet RADANKA na D. E., L. XX/a, L. práce spojené s predajom tovaru zákazníkom a účastník konania s ňou nemal založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu - Zákonníka práce. Pokiaľ ide o žalobcom predostreté dôvody na zrušenie

napadnutého rozhodnutia súdom, ktorými spochybňuje skutkový stav zistený počas inšpekcie práce a jeho právne posúdenie, dôvodnosť a zákonnosť napadnutého rozhodnutia a správneho konania, ktoré mu predchádzalo, žalovaný uvádza, že tieto korešpondujú s dôvodmi obsiahnutými v odvolaní, s ktorými sa žalovaný podrobne zaoberal v odvolacom správnom konaní a vysporiadal sa s nimi už v napadnutom rozhodnutí. K meritu veci žalovaný uvádza, že Inšpektorát práce Košice a následne žalovaný vychádzal pri posúdení skutkového stavu z viacerých podkladov obstaraných počas inšpekcie práce, a to z výpisu z obchodného registra, z predloženej mandátnej zmluvy zo dňa 01. 09. 2016, z prerokovaného protokolu v znení dodatku č. X ku protokolu a vyjadrení účastníka konania k predmetnej veci, najmä však zo zápisníc spísaných s dopytovanými fyzickými osobami bezprostredne pri výkone inšpekcie práce, z ktorých preukázateľne vyplýva, že dotknutá fyzická osoba N. Š. vykonávala pre žalobcu závislú prácu. Žalovaný ďalej zotrváva na svojich skutkových a právnych záverom a opätovne uvádza, že pri výkone inšpekcie práce sa na prevádzke u žalobcu nachádzala fyzická osoba identifikovaná ako N. Š.. Žalobca predložil počas inšpekcie práce mandátnu zmluvu zo dňa 01. 09. 2016 uzavretú s menovanou fyzickou osobou a jej prítomnosť na prevádzke vysvetlil konateľ žalobcu, pán D.. A. H., informáciami podanými do zápisnice o podaní informácie zo dňa 28. 03. 2017. Preskúmaním obsahu uvedenej zápisnice jednoznačne vyplýva, že dotknutá fyzická osoba vykonávala dňa 27. 03. 2017 o 10:00 h závislú prácu, nakoľko konateľ žalobcu výslovne vysvetlil, že pani N. Š. vykonáva pomocné práce v bufete ako dopek pečiva, predaj pečiva, obsluha zákazníkov a tieto práce vykonávajú obidvaja. Konateľ žalobcu ďalej vysvetlil, že menovaná fyzická osoba je mandant, čiže prácu jej určuje on sám a prácu vykonáva v zmysle prevádzkovej doby a to od 8:00 h do 13:00 h. Túto prácu vykonáva na základe mandátnej zmluvy zo dňa 01. 09. 2016 odo dňa 01. 09. 2016 bez vyplácania odmeny. Z podaných informácií má odvolací orgán za jednoznačne preukázané, že práca vykonávaná dotknutou fyzickou osobou vykazuje znaky závislej práce tak, ako ich predpokladá ust. § 1 ods. 2 Zákonníka práce. Z uvedeného je evidentné, že táto fyzická osoba vykonávala prácu vo vzťahu nadriadenosti žalobcu ako zamestnávateľa a podriadenosti pani N. Š.D. ako zamestnanca, nakoľko žalobca jej určoval pokyny na prácu, ktorú vykonávala osobne, v určenom pracovnom čase počas prevádzkových hodín, a to od 8:00 h do 13:00 h, pre žalobcu, u ktorého na prevádzke vznikla potreba práce a v jeho mene, keďže žalobca zodpovedal za výsledok vykonávania prác, nakoľko sa týmto výkonom plnili záväzky účastníka konania voči jeho zákazníkom, plnením ktorých účastník konania dosahoval zisk. Tento záver má taktiež oporu aj v ďalšom obstaranom dôkaze, ktorý je súčasťou administratívneho spisu, a to v zápisnici o podaní informácie zo dňa 30. 03. 2017 spísanej s dotknutou zamestnankyňou, pani N. Š., ktorá svoju prítomnosť na prevádzke u žalobcu vysvetlila nasledovne: „Dňa 27. 03. 2017 v čase inšpekcie práce som predávala tovar zákazníkom a pripravovala som objednávky na tovar.“ Taktiež uviedla, že túto prácu vykonávala na základe mandátnej zmluvy odo dňa 01. 09. 2016 bezodplatne. Podotkla, že túto prácu vykonáva podľa potreby a vlastného uváženia, nakoľko žije v jednej domácnosti s D.. A. H.. Na základe vyššie uvedeného žalovaný zistil, že z vysvetlení podaných do predmetných zápisníc oboma dopytovanými fyzickými osobami nevyplýva, že by sa menovaná zamestnankyňa nachádzala na prevádzke u žalobcu v čase príchodu inšpektorov práce za účelom prevzatia účtovných dokladov potrebných k spracovaniu daňového priznania za rok 2016 tak, ako to tvrdil žalobca v podanom odvolaní. Navyše žalovaný opätovne podotýka, že vysvetlenia konateľa žalobcu ako aj samotnej zamestnankyne o dôvode jej prítomnosti na prevádzke žalobcu, zachytené v priloženej zápisnici, sú jedinečným dôkazom, nakoľko obe osoby ich podali bezprostredne počas inšpekcie práce, z čoho možno predpokladať, že tieto informácie nemohli byť vopred pripravené s vedomím, že žalobcovi hrozí uloženie sankcie a taktiež obe dopytované osoby boli poučené o následkoch podania nepravdivých alebo neúplných vysvetlení a o následkoch marenia výkonu inšpekcie práce. Obsah zápisnice na znak jej pravdivosti a hodnovernosti potvrdili svojim podpisom. Taktiež z odvolacieho spisu nevyplýva, že by dotknutá zamestnankyňa vykonávala práce spojené s obsluhou zákazníkov na podnet inšpektora práce. Ako vyplýva z predmetných zápisníc, tieto práce vykonávala dobrovoľne, tak ako to sama uviedla slobodne a vážne do predmetnej zápisnice. Žalovaný v správnom konaní preskúmal aj predloženú mandátnu zmluvu uzavretú dňa 01. 09. 2016 s pani N. Š.Á. ako mandatárom a žalobcom ako mandantom podľa ust. § 566 Obchodného zákonníka, predmetom ktorej je záväzok mandatára vykonať pre mandanta pomocné práce bez nároku na odmenu, nakoľko ako vyplýva z obsahu tejto zmluvy, mandant s mandatárom sú v blízkom vzťahu a žijú v jednej spoločnej domácnosti, na dôvažok čoho citujú v Čl. III mandátnej zmluvy ust. § 2a zákona o nelegálnej práci. Žalovaný preskúmaním tejto zmluvy a argumentácie žalobcu uvádza, že mandátna zmluva je typ príkaznej zmluvy, ktorý sa riadi obchodnoprávnymi prameňmi práva a zakladá relatívny obchodný záväzkový vzťah podľa ust. § 261 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, čím je použitie tohto zmluvného typu obmedzené len na vzťahy medzi podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti. Predmetom mandátnej zmluvy je zo zákona vybavenie určitej obchodnej záležitosti, ktorá môže

spočívať aj v právnych úkonoch alebo v inej činnosti. Musí však ísť o obchodnú záležitosť, ktorá súvisí s podnikateľskou činnosťou mandanta ako podnikateľa. Z preloženej mandátnej zmluvy však nevyplýva, že by jej predmetom bolo vykonanie určitej obchodnej záležitosti. Ďalším podstatným znakom mandátnej zmluvy je odplatnosť. Uzatvárať mandátnu zmluvu bezodplatne nie je zo zákona možné. V tejto súvislosti je taktiež potrebné uviesť, že prihliadnuc na predložené a obstarané dôkazy nevyplýva, že by pani N. Š. vystupovala v postavení podnikateľa a vykonávala podnikateľskú činnosť v súvislosti s predloženou mandátnou zmluvou. V predmetnom prípade absentuje kumulatívne splnenie zákonných predpokladov vyplývajúcich z ust. § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktoré primárne odlišujú podnikateľskú činnosť od závislej práce, nakoľko je preukázané, že nešlo o sústavnú činnosť, ktorú by pani N. Š. vykonávala samostatne, vo vlastnom mene a v neposlednom rade na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. K uvedenému žalovaný dodal, že už samotný výkon pomocných prác predpokladá pokyny zo strany osoby alebo osôb, pre ktorých tieto pomocné práce zamestnanec vykonáva. Môže ísť o priame pokyny zamestnávateľa, vedúceho zamestnanca, majstra, stavbyvedúceho alebo ďalších zamestnancov zamestnávateľa, a teda pomocné práce je možné vykonávať len vo vzťahu nadriadenosti a podriadenosti tak, ako to vyplýva z judikatúry súdov. V prípade výkonu závislej práce, ktorú správny orgán prvého stupňa bez akýchkoľvek pochybností preukázal, túto nie je možné vykonávať v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov, nakoľko závislá práca môže byť v zmysle ust. § 1 ods. 3 Zákonníka práce vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v Zákonníku práce aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Žalobca však založenie pracovnoprávneho vzťahu s dotknutou zamestnankyňou počas inšpekcie práce a ani počas správneho konania nepreukázal. K citovaného ustanoveniu § 2a zákona o nelegálnej práci v Čl. III. predloženej mandátnej zmluvy žalovaný uviedol, že v zmysle uvedeného ustanovenia o nelegálne zamestnávanie nejde, ak pre fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom vykonáva prácu príbuzný v priamom rade (ust. § 117 Občianskeho zákonníka

- mama, otec, syn, dcéra, vnuk, vnučka), súrodenec alebo manžel, za splnenia ďalších podmienok, a to, že takáto osoba je dôchodkovo poistená, je poberateľom dôchodku podľa osobitných predpisov alebo je žiakom, alebo študentom do 26 rokov veku. V kontexte s uvedeným je evidentné, že tak ako žalobca nie je fyzickou osobou podnikateľom, tak ani dotknutá zamestnankyňa nespĺňa vyššie uvedené požiadavky vyplývajúce z ust. § 2a zákona o nelegálnej práci. V nadväznosti na vyššie uvedené žalovaný poukazuje na to, že nakoľko vzťah medzi žalobcom a N. Š. jednoznačne vykazuje prvky nadriadenosti a podriadenosti a taktiež sú splnené aj ostatné znaky závislej práce (osobný výkon práce pre žalobcu podľa jeho pokynov, v určených prevádzkových hodinách, v mene žalobcu) a predložená mandátna zmluva, predmetom ktorej sú pomocné práce bez nároku na odmenu a navyše špecifikácia tohto vzťahu nie je v zmluve upravená kvalifikovaným spôsobom, sa javí ako zastieranie pracovného pomeru prostredníctvom simulovania existencie obchodnoprávneho vzťahu. Zastieraním pracovného pomeru sa v nadväznosti na legálnu definíciu závislej práce upravenú v ust. § 1 ods. 2 v spojení s ust. § 1 ods. 3 Zákonníka práce, podľa ktorého závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených aj v inom pracovnoprávnom vzťahu, napĺňa skutková podstata nelegálneho zamestnávania tak, ako je upravené v ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na ust. § 2 ods. 2 písm. a) zákona o nelegálnej práci. Čo sa týka nepredvolania osôb navrhovaných žalobcom v správnom konaní, toto svoje rozhodnutie taktiež zreteľne odôvodnil vo svojich rozhodnutiach. Žalovaný ako aj správny orgán vychádzal pri posudzovaní skutkového stavu, ako aj pri rozhodovaní o výške pokuty, z podkladov získaných počas výkonu inšpekcie práce. Tieto podklady boli pre vydanie rozhodnutia postačujúce a jednoznačne preukazujúce predmetné porušenia. Žalobca svojim vyjadrením žiadal o výsluch osôb v súvislosti s otázkou týkajúcou sa dôvodu prítomnosti dotknutej zamestnankyne u účastníka konania, odpoveď na ktorú však už mal správny orgán vo svojej dispozícii, nakoľko vysvetlenie o dôvode svojej prítomnosti na kontrolovanom pracovisku uviedol v deň inšpekcie práce do zápisnice ako konateľ, tak aj menovaná zamestnankyňa. V zmysle § 21 správneho poriadku správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. V danom prípade máme jednoznačne za to, že povaha veci si nevyžadovala nariadenie ústneho pojednávania, pretože správny orgán mal na základe písomných podkladov a vykonanej inšpekcie za dostatočne preukázané porušenie uvedených povinností. Správne konanie sa riadi zásadou písomnosti a správny orgán by ústne pojednávanie nariadil v prípade, že by sa dostal do dôkaznej núdze a jeho nariadením by prispel k objasneniu skutkového stavu. Je potrebné navyše zdôrazniť, že žalobca ako účastník správneho konania ako vyplýva z vyššie uvedeného nemá na nariadenie ústneho pojednávania právny nárok. Správny orgán v tomto prípade zistil presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si v súlade s § 32 ods. 1 správneho poriadku zaobstaral všetky potrebné dôkazy, pritom nebol viazaný len návrhmi

účastníka konania. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje v zmysle § 32 ods. 2 správneho poriadku správny orgán. Ako je zrejmé z oboch rozhodnutí vydaných v správnom konaní, správne orgány disponoval v tomto prípade dostatočnými dôkazmi, ktoré podrobne skúmali a posudzovali nielen jednotlivo ale aj vo vzájomnej súvislosti, tak ako to predpokladá ust. § 34 správneho poriadku a na základe ktorých jednoznačne dospeli k názoru, že žalobca porušil vytýkané povinnosti. V tejto súvislosti poukazujeme aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 10Sžo/387/2015, ktorým vyslovil názor, že tým, že správny orgán vo veci nenariadil ústne pojednávanie, nemohlo dôjsť k takej procesnej vade, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Ďalej v zmysle uvedeného rozsudku osobitný zákon, v tomto prípade zákon o inšpekcii práce, nariadenie ústneho pojednávania neukladá. Z uvedeného rozsudku tiež vyplýva, že neuskutočnenie ústneho pojednávania v konaní pred správnymi orgánmi nespôsobuje ujmu požiadavkám podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru spočívajúcim v zachovaní princípu ústnosti, verejnosti a prítomnosti na prerokovaní veci v prípade, že rozhodnutia správnych orgánov je možné preskúmať súdom. Žalovaný považuje naďalej námietku žalobcu o nevyrovnaní sa so všetkými návrhmi, na základe čoho malo dôjsť k nesprávnym skutkovým zisteniam a k nesprávnemu právnemu záveru, za nedôvodnú. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že žalovaný sa vyrovnal s každým predloženým tvrdením a návrhom, vychádzal pri hodnotení dôkazov zo všetkých podkladov a vyhodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti v súlade s ust. § 34 správneho poriadku. Inšpektori práce zistili presne a úplne skutočný stav veci a spoľahlivo zistený skutkový stav veci správne právne posúdili. Žalovaný preto zotrváva vo svojich záveroch tak, ako ich uviedol v napadnutom rozhodnutí a uloženú sankciu vo výšku 2000 eur za nelegálne zamestnávanie jednej fyzickej osoby považuje za minimálnu, primeranú, zákonnú, dôvodnú a riadne odôvodnenú. Žalovaný po preštudovaní administratívneho spisu zistil, že v napadnutom rozhodnutí sa vyskytla chyba v písaní v celom texte predmetného rozhodnutia Národného inšpektorátu práce spočívajúcu v nesprávnom číselnom označení prvostupňového rozhodnutia Inšpektorátu práce Košice v texte: „297/17/M“ zo dňa 25. 09. 2017, ktorú žalovaný listom zo dňa 24. 05. 2018 opravil na číselne označenie v znení: ,,294/17/M“ zo dňa 25. 09. 2017. Vo svojom závere žalovaný dodáva, že pokiaľ ide o samotné žalobné dôvody, žalovaný nevidí dôvod na to, aby bolo jeho rozhodnutie a prípadne aj prvostupňové rozhodnutie ako nezákonné zrušené. Inšpektorát práce okrem toho, že spoľahlivo zistil skutočný stav veci a dospel k správnym skutkovým zisteniam, aj správne vec právne posúdil a následne uložil pokutu, tak ako to predpokladá ust. § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona o inšpekcii práce. Žalovaný potom v rámci odvolacieho konania preskúmal prvostupňové rozhodnutie, pričom usúdil, že tak, ako je koncipované, je aktom vecne správne vyvodeným, ústavne aj zákonne konformným, zachovávajúcim zásady správneho konania a trestania, za súčasného pridržiavania sa požiadaviek súdnej praxe.“ V závere vyjadrenia žalovaný uzavrel svoje vyjadrenie k žalobe: „S poukazom na ust. § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok a vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaný navrhuje, aby súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia bez naradenia pojednávania vydal tento rozsudok: Krajský súd v Košiciach žalobu žalobcu zamieta.“

4. K vyjadreniu žalovaného žalobca svojou replikou zo dňa 04.07.2018, doručenou súdu elektronicky dňa 09.07.2018, zaujal nasledovné stanovisko: „Žalobca má naďalej za to, že rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho a skutkového posúdenia veci. Žalobca v celom rozsahu zotrváva na podanej žalobe. Zistenie skutkového stavu žalovaným je nepostačujúce na posúdenie veci. Nie je pravdou, žeby žalobca porušil zákaz nelegálneho zamestnávania a na tomto stanovisku žalobca zotrvával v priebehu celého správneho konania. Dôvodom prítomnosti N. Š. na prevádzke žalobcu v čase príchodu inšpektorky vykonávajúcej kontrolu bolo jediné to, že N. Š. sa podujala, že prevezme účtovné doklady potrebné k spracovaniu daňového priznania za rok 2016 a odovzdá ich účtovníčke. Opakovane zdôrazňujeme, že N. Š. a konateľ žalobcu D.. A. H. majú partnerský vzťah a žijú v spoločnej domácnosti. To znamená, že prítomnosť N. Š. na prevádzke žalobcu, nie je v tomto kontexte vonkoncom neštandardná. Tak ako sme na to poukazovali aj v doterajších podaniach, za rozhodujúce považujeme to, že N. Š. prevzala obsluhu zákazníkov iba v čase priebehu kontroly a aj to na podnet inšpektorky, ktorá jej výslovne povedala, „aby išla zákazníkov obslúžiť“, keďže ich nemal kto iný obsluhovať (prítomní konateľ a spoločník poskytovali inšpektorke súčinnosť). Uvedené vyjadrenie inšpektorky svojimi zmyslami vnímali všetky tri zmieňované osoby - N. Š., D.. A. H. a N. T., ktoré svojou svedeckou výpoveďou mohli náležite objasniť skutkový stav. Svedeckou výpoveďou zmieňovaných osôb sa mohol náležite objasniť dôvod prítomnosti N. Š. na prevádzke v čase začatia kontroly, resp. sa tieto osoby mohli vyjadriť, či je pravdou to, že N. Š. začala obsluhovať zákazníkov na podnet inšpektorky. Tým, že správny orgán nepripustil výkon tohto dôkazu, de facto sa stotožnil iba s vyjadrením svojej inšpektorky, i keď jej

výpoveď by bola nesporne spochybnená výpoveďou zmieňovaných osôb. Žalovaný sa v napadanom rozhodnutí a ani vo svojom vyjadrení relevantne nevysporiadal s námietkou žalobcu, že N. Š.Á. dňa 27.03.2017 obsluhovala zamestnancov len na pokyn inšpektorky. Pripomíname, že napokon inšpektorka nikdy netvrdila, žeby bola N. Š. pristihnutá pri tom, ako vykonáva závislú prácu pre žalobcu. Žalobcovi je však kladené za vinu, že mal využívať závislú prácu N. Š. práve dňa 27.03.2017. Je preto nesporné, že napadané rozhodnutie žalovaného nevychádza z náležite zisteného skutkového stavu a opiera sa len o ničím nepodložené dohady a špekulácie. Tým, že žalovaný odmietol vykonať žalobcom navrhovaný dôkaz - výsluch svedkov, porušil celý rad dôležitých zásad, ktorými sa v správnom konaní musí riadiť. Je právne neudržateľné, aby sa správny orgán nekriticky stotožnil s vyjadrením svojej inšpektorky, zatiaľ čo ostatné osoby prítomné v čase kontroly, ktoré by jej vyjadrenie mohli spochybniť, už vypočuť odmieta. Takto zisťovaný skutkový stav správnym orgánom vykazuje znaky svojvôle a arbitrárnosti. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca v celom rozsahu naďalej zotrváva na podanej žalobe a navrhuje, aby jej súd v celom rozsahu vyhovel.“

5. K replike žalobcu, ktorá bola doručená žalovanému dňa 24.07.2018, sa žalovaný duplikou už nevyjadril.

6. Súd v konaní podľa ust. § 194 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. o Správnom súdnom poriadku (ďalej len „SSP“), po preskúmaní rozhodnutia žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, po oboznámení sa s administratívnymi spismi správnych orgánov, za dodržania postupu podľa ust. §105 ods. 1 písm. a) a c), ust. § 106 ods. 1 SSP a ust. § 107 ods. 2 SSP, po vypočutí účastníkov na nariadenom pojednávaní, dospel, po porade senátu, k záveru, že žalobe žalobcu nemožno priznaný úspech z ďalej uvedených dôvodov.

7. Podľa ust. § 2 ods. 1 a 2 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

Podľa ust. § 6 ods. 2 písm. b) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vo veciach správneho trestania.

Podľa ust. § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

Podľa ust. § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa ust. § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

Podľa ust. § 194 ods. 1 a 2 SSP správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

Podľa ust. § 3 ods. 2 prvá veta zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní (ďalej len „zákon o nelegálnej práci“) právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3.

Podľa ust. § 2 ods. 2 písm. a) zákona o nelegálnej práci nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu.

Podľa ust. § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce (ďalej len zákon o inšpekcii práce“) inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2.000,- eur do 200.000,- eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5.000,- eur.

Podľa ust. § 19 ods. 6 písm. a) až e) zákona o inšpekcii práce inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov, počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a) prvého bodu, skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku, prípadne o opakované zistenie toho istého nedostatku.

Podľa ust. § 3 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „“) správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.

Podľa ust. § 3 ods. 4 Správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

Podľa ust. § 21 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Ak sa má pri ústnom pojednávaní uskutočniť ohliadka, uskutočňuje sa ústne pojednávanie spravidla na mieste ohliadky.

Podľa ust. § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

Podľa ust. § 32 ods. 2 Správneho poriadku podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.

Podľa ust. § 33 ods. 2 Správneho poriadku správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

Podľa ust. § 33 ods. 1 Správneho poriadku je správny orgán povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

Podľa ust. § 34 ods. 1 Správneho poriadku na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.

Podľa ust. § 34 ods. 4 Správneho poriadku vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu.

Podľa ust. § 34 ods. 5 Správneho poriadku správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

Podľa ust. § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný a musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa ust. § 47 ods. 1, 2, a 3 Správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Podľa ust. § 59 ods. 2 Správneho poriadku, ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.

8. Na pojednávaní súdu prítomný advokátsky koncipient uviedol: „Chcel by som uviesť, že v celom rozsahu zotrvávame na podanej žalobe a v skutočnostiach v nej uvedených, ako aj na neskôr podanom písomnom vyjadrení, teda replike. Z uvedených dôvodov navrhujeme, aby súd rozhodol tak, ako je uvedené v petite žaloby.“

9. Poverená zástupkyňa žalovaného prítomná na pojednávaní súdu vo veci uviedla: „Žalovaný naďalej zotrváva na svojich záveroch, ktoré uviedol vo svojom vyjadrení k správnej žalobe. Máme za to, že napadnuté rozhodnutie, ako aj rozhodnutie Inšpektorátu práce Košice je zákonné a dôvodné. Oba správne orgány na základe vyhodnotenia dôkazov zistili skutkový stav spoľahlivo a ho aj správne právne posúdili. Uložená pokuta je zákonná, dôvodná, primeraná skutočnostiam, ktoré vyšli najavo, a je uložená pri spodnej hranici zákonnej sadzby. Máme za to, že v predmetnej veci išlo o zastieranie pracovnoprávneho vzťahu, simulovaním obchodnoprávneho vzťahu, a teda že došlo k nelegálnemu zamestnávaniu podľa ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnaní.“

10. Pokiaľ ide o žalobcom v žalobe namietané dôvody na zrušenie napadnutého rozhodnutia súdom, ktorými spochybňuje skutkový stav zistený počas inšpekcie práce a jeho právne posúdenie, dôvodnosť a zákonnosť napadnutého rozhodnutia a správneho konania, ktoré mu predchádzalo, a ktoré korešpondujú s dôvodmi obsiahnutými v odvolaní žalobcu, s ktorými sa žalovaný podrobne zaoberal v odvolacom správnom konaní a vysporiadal sa s nimi už v napadnutom rozhodnutí, súd uvádza, že Inšpektorát práce Košice a následne žalovaný vychádzali pri posúdení skutkového stavu z viacerých podkladov obstaraných počas výkonu inšpekcie práce, a to z výpisu z obchodného registra, z predloženej mandátnej zmluvy zo dňa 01.09.2016, z prerokovaného protokolu v znení dodatku č. X k protokolu a vyjadrení účastníka konania k predmetnej veci, najmä však zo zápisníc spísaných s fyzickými osobami prítomnými na prevádzke žalobcu v čase výkonu inšpekcie práce, a správne orgány dospeli k správnemu záveru, že N. Š. vykonávala pre žalobcu závislú prácu.

11. Je nesporné, že pri výkone inšpekcie práce sa na prevádzke u žalobcu nachádzala N. Š., pričom žalobca predložil počas inšpekcie práce mandátnu zmluvu zo dňa 01.09.2016 uzavretú s N. Š. a jej prítomnosť na prevádzke konateľ žalobcu vysvetlil informáciami podanými do zápisnice o podaní informácie zo dňa 28.03.2017 a N. Š. svoju prítomnosť na prevádzke žalobcu vysvetlila v zápisnici o podaní informácie zo dňa 30.03.2017.

12. Z obsahu uvedenej zápisnice zo dňa 28.03.2017 jednoznačne vyplýva, že N. Š. vykonávala dňa 27.03.2017 o 10:00 hod. závislú prácu pre žalobcu, pretože konateľ žalobcu výslovne uviedol, že pani N. Š. vykonáva pomocné práce v bufete ako dopek pečiva, predaj pečiva, obsluha zákazníkov a tieto práce vykonávajú obidvaja. Konateľ žalobcu taktiež potvrdil, že N.Y. Š.Y. prácu určuje on sám a prácu vykonáva v zmysle prevádzkovej doby, a to od 08:00 hod. do 13:00 hod. Túto prácu vykonáva na základe mandátnej zmluvy zo dňa 01.09.2016 odo dňa 01.09.2016 bez vyplácania odmeny. Z podanej informácie má súd jednoznačne za preukázané, že práca vykonávaná N. Š. vykazuje znaky závislej práce tak, ako ich predpokladá ust. § 1 ods. 2 Zákonníka práce. Z uvedeného je evidentné, že N. Š.U. vykonávala prácu vo vzťahu nadriadenosti žalobcu ako zamestnávateľa a podriadenosti pani N. Š.Ě. ako zamestnanca, pretože žalobca jej určoval pokyny na prácu, ktorú vykonávala podľa vlastného uváženia osobne, v určenom pracovnom čase počas prevádzkových hodín, a to od 08:00 hod. do 13:00 hod., pre žalobcu, u ktorého na prevádzke vznikla potreba práce, a v jeho mene, keďže žalobca zodpovedal za výsledok

vykonávania prác, a pretože sa týmto výkonom plnili záväzky žalobcu voči jeho zákazníkom, plnením ktorých žalobca dosahoval zisk. Záver správnych orgánov o výkone závislej práce N. Š. má oporu aj v dôkaze, ktorý je súčasťou administratívneho spisu žalovaného, a to v zápisnici o podaní informácie zo dňa 30.03.2017 spísanej s pani N. Š., ktorá svoju prítomnosť na prevádzke u žalobcu vysvetlila nasledovne: „Dňa 27.03.2017 v čase inšpekcie práce som predávala tovar zákazníkom a pripravovala som objednávky na tovar.“ Súčasne uviedla, že túto prácu vykonávala na základe mandátnej zmluvy odo dňa 01.09.2016 bezodplatne. Taktiež uviedla do zápisnice, že túto prácu vykonáva podľa potreby a vlastného uváženia, nakoľko žije v jednej domácnosti s D.. A. H., t.j. s konateľom žalobcu. Na základe uvedeného z uvedených a právne relevantných vysvetlení podaných do predmetných zápisníc oboma osobami N. Š. a D.. A. H. nemožno vyvodiť pravdivosť tvrdenia žalobcu, že zamestnankyňa žalobcu sa nachádzala na prevádzke žalobcu v čase príchodu inšpektorov práce za účelom prevzatia dokladov potrebných k spracovaniu daňového priznania za rok 2016 tak, ako to tvrdil žalobca v podanom vyjadrení k začatiu správneho konania, v odvolaní a aj v žalobe. Vysvetlenia konateľa žalobcu, ako aj samotnej zamestnankyne o dôvode jej prítomnosti na prevádzke žalobcu, zachytené v zápisniciach o podaní vysvetlení, sú jedinečným dôkazom, pretože obe fyzické osoby ich podali bezprostredne počas inšpekcie práce, z čoho možno predpokladať, že tieto informácie nemohli byť vopred pripravené s vedomím, že žalobcovi hrozí uloženie sankcie, a taktiež obe fyzické osoby boli poučené o následkoch podania nepravdivých alebo neúplných vysvetlení a o následkoch marenia výkonu inšpekcie práce. Nakoniec obsah zápisníc obaja na znak ich pravdivosti a hodnovernosti potvrdili svojím podpisom. Pred podaním vysvetlenia prítomnosti na prevádzke žalobcu obaja vysvetlenia podávajúci boli poučení o právnych následkoch nepravdivého alebo neúplného podania vysvetlení. Ako na to správne poukazuje aj žalovaný v napadnutom rozhodnutí. Preto nejde len o ničím nepodložené dohady a špekulácie správnych orgánov, ako to tvrdí žalobca v žalobe. Preto súd túto žalobnú námietku žalobcu vyhodnotil ako nedôvodnú.

13. Vzhľadom na vyššie uvedené súd taktiež môže len poukázať na to, že priateľský vzťah medzi konateľom žalobcu a N. Š. na základe podaných vysvetlení, napriek tomu, že ide o ich priateľský pomer, jednoznačne vykazuje znaky nadriadenosti a podriadenosti, a taktiež sú splnené aj ostatné znaky závislej práce, a to osobný výkon práce pre žalobcu podľa jeho pokynov, v určených prevádzkových hodinách a v mene žalobcu a predložená mandátna zmluva, predmetom ktorej sú pomocné práce bez nároku na odmenu, ak špecifikácia tohto vzťahu nie je v zmluve upravená kvalifikovaným spôsobom, sa javí aj súdu ako zastieranie pracovného pomeru prostredníctvom simulovania existencie obchodnoprávneho vzťahu. Zastieranie pracovného pomeru sa v nadväznosti na legálnu definíciu závislej práce upravenú v ust. § 1 ods. 2 v spojení s ust. § 1 ods. 3 Zákonníka práce, podľa ktorého závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených aj v inom pracovnoprávnom vzťahu, napĺňa skutkovú podstatu nelegálneho zamestnávania tak, ako je upravené v ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na ust. § 2 ods. 2 písm. a) zákona o nelegálnej práci. Podľa názoru súdu v prípade výkonu závislej práce, ktorú správny orgán prvého stupňa bez akýchkoľvek pochybností žalobcovi preukázal, túto nie je možné vykonávať v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov, pretože závislá práca môže byť v zmysle ust. § 1 ods. 3 Zákonníka práce vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v Zákonníku práce aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Žalobca však založenie pracovnoprávneho vzťahu s dotknutou zamestnankyňou počas inšpekcie práce a ani počas správneho konania nepreukázal. Nakoniec súd konštatuje, že žalobca sa v žalobe už ani neodvolával na mandátnu zmluvu uzavretú dňa 01.09.2016 a touto odvolacou námietkou v žalobe už ani neargumentoval.

14. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí chybu v písaní namietanú žalobcom v žalobe odstránil, ak v celom texte predmetného žalobou napadnutého rozhodnutia Národného inšpektorátu práce spočívajúcu v nesprávnom číselnom označení prvostupňového rozhodnutia Inšpektorátu práce Košice v texte: „297/17/M“ zo dňa 25.09.2017, listom zo dňa 24.05.2018 opravil na číselne označenie v znení: ,,294/17/ M“ zo dňa 25.09.2017 v súlade s ust. § 47 ods. 6 Správneho poriadku. Preto táto dôvodná námietka žalobcu, keďže chyba v písaní bola odstránená zákonným spôsobom, nespôsobovala ale nezákonnosť rozhodnutia žalovaného.

15. Pokiaľ žalobca namieta a vytýka žalovanému nepredvolania osôb navrhovaných žalobcom na vypočutie v správnom konaní, a teda nenariadenie ústneho pojednávania, tak aj toto svoje rozhodnutie ako prvostupňový správny orgán, tak aj žalovaný dostatočne odôvodnili vo svojich rozhodnutiach. Žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán vychádzali pri posudzovaní skutkového stavu, ako aj

pri rozhodovaní o výške pokuty z podkladov získaných počas výkonu inšpekcie práce. Tieto podklady boli pre vydanie rozhodnutia podľa názoru súdu postačujúce a jednoznačne preukazujúce predmetné porušenia zákona o nelegálnom zamestnávaní. Ak žalobca svojím vyjadrením žiadal o výsluch osôb v súvislosti s otázkou týkajúcou sa dôvodu prítomnosti zamestnankyne N. Š. u žalobcu, tak súd súhlasí so správnym orgánom v smere, že ak zamestnankyňa N. Š. svojím vysvetlením do zápisnice o podaní vysvetlenia porušenie zákazu nelegálnej práce potvrdila, potom za daného stavu v zmysle vyššie citovaného ust. § 21 Správneho poriadku správny orgán nebol povinný nariadiť ústne pojednávanie. Tak by bol povinný urobiť iba vtedy, ak by si to vyžadovala povaha veci, najmä ak by sa tým prispelo k jej objasneniu, alebo ak by to ustanovoval osobitný zákon. Keďže v danom preskúmavanom prípade tomu tak nebolo, súd má preto jednoznačne za to, že povaha veci v preskúmavanom prípade si nevyžadovala nariadenie ústneho pojednávania, pretože správny orgán mal na základe písomných podkladov a vykonanej inšpekcie dostatočne preukázané porušenie uvedených povinností spočívajúcich v zákaze nelegálnej práce. Žalovaný správne v rozhodnutí argumentoval, keď uviedol, že správne konanie sa riadi zásadou písomnosti a správny orgán by ústne pojednávanie nariadil iba v prípade, že by sa dostal do dôkaznej núdze a jeho nariadením by prispel k objasneniu skutkového stavu. Je potrebné v tejto súvislosti zdôrazniť, že žalobca ako účastník správneho konania, ako to vyplýva aj z vyššie uvedeného, nemá na nariadenie ústneho pojednávania právny nárok. Z naposledy uvedených dôvodov súd preto neakceptoval návrh žalobcu „...aby boli v konaní pred súdom vypočutí ako svedkovia tie osoby, ktoré žalobca navrhol vypočuť už v konaní pred prvostupňovým správnym orgánom, čo však správne orgány odmietli, a teda navrhujeme vypočuť ako svedkov N. Š., D.. A. H. a N. T..“, keďže si to nevyžadovala povaha veci a ani osobitný zákon, ktorým je zákon č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce, takúto povinnosť správnym orgánom neukladá. Žalovaný taktiež v obdobných veciach správneho trestania správne poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, z ktorých vyplýva právny názor, podľa ktorého tým, že správny orgán vo veci nenariadil ústne pojednávanie, nemohlo dôjsť k takej procesnej vade, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, a že neuskutočnenie ústneho pojednávania v konaní pred správnymi orgánmi nespôsobuje ujmu požiadavkám podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru spočívajúcim v zachovaní princípu ústnosti, verejnosti a prítomnosti na prerokovaní veci v prípade, že rozhodnutia správnych orgánov je možné preskúmať súdom.

16. Ani námietka žalobcu o nevyrovnaní sa so všetkými jeho návrhmi, na základe čoho malo dôjsť podľa žalobcu k nesprávnym skutkovým zisteniam a k nesprávnemu právnemu záveru, či námietky žalobcom tvrdeného porušenia ust. § 3 ods. 2 a § 3 ods. 4 Správneho poriadku sú podľa názoru súdu nedôvodné, pretože z prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu a aj z vyššie uvedeného vyplýva, že tento zistil presne a úplne skutočný stav veci a zistený skutočný stav veci správne právne posúdil. Aj z odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný sa vyrovnal s každým tvrdením žalobcu uvedeným v odvolaní a každým návrhom žalobcu, vychádzal pri hodnotení dôkazov zo všetkých relevantných podkladov, najmä zo zápisníc o podaní vysvetlení N. Š. a konateľom žalobcu, ako aj z obsahu mandátnej zmluvy predloženou konateľom žalobcu a vyhodnotil ich podľa svojej správnej úvahy správne, ak každý dôkaz hodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, a teda v súlade s ust. § 34 Správneho poriadku a podľa názoru súdu zákonným spôsobom. Preto ak sa žalovaný s takto zisteným skutkovým stavom prvostupňového správneho orgánu a ním podaným právnym zhodnotením stotožnil vo svojich záveroch, ako to uvádza žalovaný v žalobou napadnutom rozhodnutí, a žalobcovi uloženú sankciu vo výške 2.000,- eur za nelegálne zamestnávanie jednej fyzickej osoby považuje za minimálnu, primeranú, zákonnú, dôvodnú a riadne odôvodnenú, potom ani žalovaný v ničom nepochybil, pretože prvostupňový správny orgán sa tým, čo žalobca namietal v priebehu správneho konania, do vydania svojho rozhodnutia (jeho námietkami) podrobne zaoberal a so žalobcovými námietkami sa sám dostatočne aj vysporiadal. Preto súd uzatvára, že postup správnych orgánov bol v súlade s vyššie v bode 7 tohto rozsudku uvedenými ustanoveniami Správneho poriadku.

17. Preto z vyššie uvedených dôvodov (body 11 až 16 tohto rozsudku) súd žalobu žalobcu podľa ust. § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.

18. Neúspešnému účastníkovi konania, ktorým bol žalobca, súd právo na náhradu trov konania nepriznal v súlade s ust. § 167 ods. 1 SSP, a keďže žalovaný si právo na náhradu trov konania v zmysle ust. § 168 SSP neuplatnil, súd vyslovil vo výroku svojho rozsudku, že účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznáva.

19. Toto rozhodnutie senát súdu prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Košiciach v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania.

Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.