Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15C/64/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I pred sudkyňou JUDr. Danou Káčerovou v právnej veci žalobcu: N. S., R. A. XX.X.XXXX, D. J. XXX/X, XXX XX N., zastúpeného: JUDr. Martin Bajužík, advokát, so sídlom Krasovského č. 13, 851 01 Bratislava proti žalovanému: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova č. 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, zastúpeného: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefánikova č. 8, 811 05 Bratislava, o náhradu škody 200.000,- € takto

rozhodol:

Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a. Súd žalovanému vo vzťahu k žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania sto percent (100%).

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 2.4.2013 sa domáhal, pôvodne náhrady škody ako aj nemajetkovej ujmy v celkovej sume 200.000,- € na tom skutkovom základe, že žalobca ako podnikateľ, na základe zmluvy uzatvorenej dňa 19.11.2008 s právnym predchodcom žalovaného, mal zriadený bežný účet. Žalobca bez bližšej identifikácie v úvode žaloby uviedol, že prestal podnikať v dôsledku jeho zhoršeného zdravotného stavu. Žalobca v žalobe uviedol, že dňa 28.4.2009 právny predchodca žalovaného listom doručeným generálnemu riaditeľovi obchodnej spoločnosti Continental Matador Rubber, s.r.o. oznámil, že má podozrenie, že zo strany žalobcu došlo k podvodnému konaniu voči právnemu predchodcovi žalovaného. Žalobca konštatoval, že sa podvodného konania voči právnemu predchodcovi žalovaného nedopustil a riaditeľka pobočky právneho predchodcu žalovaného spolu s pracovníčkou pobočky v mesiaci máj 2009 prišli do prevádzky žalobcu a zamestnancom žalobcu oznámili, že žalobcovi bol bankou poskytnutý úver, ktorý žalobca nevrátil a informovali zamestnancov žalobcu, že žalobca nemá finančné prostriedky na účte na splatenie úveru, a že faktúry, ktoré mali byť zaplatené na tento účet, neboli od jeho odberateľov naň zaplatené. V polovici januára roku 2011 oznámila riaditeľka pobočky právneho predchodcu žalovaného zamestnancovi žalobcu na jeho žiadosť, že žalobca neplatil poskytnutý úver a vec rieši centrála právneho predchodcu žalovaného. Žalobca v žalobe konštatoval, že právny predchodca žalovaného opísaným konaním porušil právo žalobcu a povinnosť žalovaného na ochranu bankového tajomstva, v zmysle ustanovenia § 91 ods.1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v platnom znení. Žalobca v žalobe konštatoval, že právnemu predchodcovi žalovaného nedal žiaden súhlas na oznámenie údajov, ktoré boli predmetom bankového tajomstva iným, na to neoprávneným subjektom. Žalovaný ani jeho právny predchodca neposkytli žalobcovi v žiadnej forme satisfakciu za porušenie jeho práva a ani žalobcovi neposkytli kompenzáciu za škodu, ktorá žalobcovi vznikla. Žalobca si žalobou uplatnil tak nárok na náhradu nemajetkovej ujmy podľa ustanovenia § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka a nárok na náhradu škody s poukazom na ustanovenia § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka resp. § 373 a nasl. Obchodného zákonníka. Žalobca súdu spolu so žalobou doručil listinné dôkazy: list zo dňa 28.4.2009 doručovaný právnym predchodcom žalovaného spoločnosti Continental Matador Rubber, s.r.o., so sídlom Terézie Vansovej 1054, Púchov k rukám generálneho riaditeľa spoločnosti; zápisnicu o trestnom oznámení

zo dňa 14.3.2011 spracovanú Okresným riaditeľstvom PZ, Odborom kriminálnej polície Prievidza, ČVS:ORP-199/OEK-PD-2011; zápisnicu o trestnom oznámení zo dňa 2.6.2011 spracovanú Okresným riaditeľstvom PZ, Odborom kriminálnej polície, Oddelením ekonomickej kriminality Prievidza, ČVS:ORP-199/OEK-PD-2011; list právneho predchodcu žalovaného zo dňa 17.7.2012 doručovaný žalobcovi; list Národnej banky Slovenska zo dňa 3.4.2012 doručovaný žalobcovi; list právneho predchodcu žalovaného zo dňa 28.9.2011 doručovaný žalobcovi; list právneho predchodcu žalovaného zo dňa 24.4.2012 doručovaný žalobcovi. 2. Právny predchodca žalovaného (ďalej žalovaný) súdu dňa 15.7.2013 doručil písomné vyjadrenie k žalobe v zmysle, ktorého žiadal, aby súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. Súd uznesením č.k. (10C)15C/64/2013-199 zo dňa 23.10.2017 rozhodol, že v konaní bude pokračovať, na strane žalovaného, so spoločnosťou Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, ako právnym nástupcom zaniknutého žalovaného - spoločnosti Sberbank Slovensko, a.s., so sídlom Vysoká č. 9, Bratislava, IČO: 17 321 123. Žalovaný vo vyjadrení konštatoval, že žalobca bol jeho klientom od 19.11.2008, kedy mu bol na základe zmluvy zriadený bežný podnikateľský účet. Žalobca na základe písomnej žiadosti zo dňa 11.2.2009 požiadal o možnosť povoleného prečerpania na podnikateľskom účte vo výške 3.355,62 €, k žiadosti žalobca žalovanému doručil faktúry, ktoré v tom čase boli splatné, ktorých celková fakturovaná suma sa rovnala požadovanej výške povoleného prečerpania. Dôvodom žiadosti bolo preklenutie krátkeho obdobia štrnástich dní do času, kedy budú žalobcovi na jeho účet pripísané finančné prostriedky zo splatných faktúr (doručených žalovanému spolu so žiadosťou) vystavených jeho odberateľom tovarov a služieb. Z obsahu faktúr bolo zrejmé, že fakturované finančné prostriedky mali byť odberateľmi tovaru a služieb vyplatené na podnikateľský účet žalobcu vedeného žalovaným, z ktorého malo byť bankou na žiadosť žalobcu umožnené povolené prečerpanie finančných prostriedkov. Banka žiadosti žalobcu vyhovela a dňa 11.2.2009 umožnila žalobcovi povolené prečerpanie z jeho účtu vo výške 3.355,62 €. Žalobca v ten deň uskutočnil aj výber plnej výšky schváleného povoleného prečerpania finančných prostriedkov v hotovosti. Žalobca však finančné prostriedky žalovanému nevrátil. Žalobca po opakovaných výzvach žalovaného oznámil žalovanému, že odberatelia mu fakturované finančné prostriedky nevyplatili a z tohto dôvodu nebol schopný finančné prostriedky žalovanému vrátiť. Podľa vyjadrenia žalovaného sa žalobca nedostavil ani na podpis notárskej zápisnice, na podpísaní ktorej sa dohodol, predmetom ktorej malo byť uznanie záväzku žalobcu voči žalovanému. Žalovaný ďalej vo vyjadrení uviedol, že dopytoval odberateľa žalobcu spoločnosť Continental Matador Rubber, s.r.o., ktorý žalovanému oznámil, že na žiadosť žalobcu fakturované sumy (faktúrami doručenými žalobcom banke spolu so žiadosťou o povolenie prečerpania jeho podnikateľského účtu) zaplatil na iný účet v inej banke. Žalovaný vo vyjadrení konštatoval, že žalobca nepreukázal podmienky vzniku škody podľa ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka a podľa ustanovenia § 373 Obchodného zákonníka ani vznik nemajetkovej ujmy. Žalobca nepreukázal porušenie právnej povinnosti právneho predchodcu žalovaného. Žalobca nepreukázal, že pracovníci banky porušili bankové tajomstvo vo vzťahu k žalobcovi, v tom smere, že pracovníci žalovaného poskytli informácie chránené bankovým tajomstvom zamestnancom žalobcu. Žalovaný vo vyjadrení konštatoval, že podlieha dohľadu Národnej banky Slovenska a táto porušenie činnosti žalovaného konštatovala. Zo žaloby nie je zrejmé ako škoda žalobcovi vznikla, resp. v čom škodu a nemajetkovú ujmu utrpel. Žalovaný konštatoval, že žalobca v žalobe škodu a nemajetkovú ujmu nešpecifikoval a teda žalovaný konštatoval, že žalobca ani nevie, akú škodu utrpel a na základe akej právnej skutočnosti. Žalobca ani nešpecifikoval, či škodu utrpel ako podnikateľ alebo ako fyzická osoba. Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že žalobca nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním žalovaného a škodou a taktiež nepreukázal zavinenie žalovaného. Žalovaný súdu spolu s písomným vyjadrením k žalobe doručil listinné dôkazy: žiadosť žalobcu o prečerpanie bežného účtu zo dňa 11.2.2019; faktúry vystavené žalobcom jeho odberateľom služieb a tovaru doručené žalobcom žalovanému spolu so žiadosťou o povolenie prečerpania bežného účtu; list spoločnosti Continental Matador Rubber, s.r.o. zo dňa 26.5.2009; žiadosti zo dňa 26.2.2009, 16.3.2009 o vyrovnanie nepovoleného debetného zostatku na bežnom účte adresované žalovaným žalobcovi; vypovedanie Zmluvy o bežnom účte; list NBS zo dňa 3.4.2012, ktorým požiadala žalovaného o prešetrenie sťažnosti žalobcu vo vzťahu žalobcom namietanému porušeniu bankového tajomstva žalovaným; list žalovaného zo dňa 24.4.2012 doručovaný žalobcovi vo vzťahu prešetreniu postupu žalovaného.

3. Žalobca súdu dňa 5.4.2016 doručil písomné vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného a doručil súdu listinný dôkaz - list Národnej banky Slovenska zo dňa 17.7.2012, v ktorom NBS uvádza, že po preskúmaní sťažnosti žalobcu na postup žalovaného vo vzťahu k jeho obchodným partnerom, že sa NBS javí postup žalovaného v rozpore s ustanovením § 91 zákona o bankách. 4. Prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky (§ 149 . Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia (§ 150 ods.1,2 . Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné (§ 151 ods.1,2 . Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí (§ 154 . 5. Žalobca na pojednávaní konanom dňa 5.4.2016 v rámci jeho výsluchu zotrval na skutkových a právnych tvrdeniach uvádzaných v žalobe. Doplnil, že spoločnosť Continental Matador Rubber, s.r.o. po doručení listu žalovaného zo dňa 28.4.2009, ukončila trinásť-ročnú spoluprácu so žalobcom a taktiež žalobca uviedol, že výrobky dodával aj pobočkám uvedenej spoločnosti. Bol registrovaným dodávateľom výrobku v rámci Európy. V roku 2009 mal možnosť získať viacero zákaziek v rámci Európy, ktoré však nezískal. Na pojednávaní uviedol, že súdu doručí listinné dôkazy za účelom preukázania vzniku škody, ušlého zisku a nemajetkovej ujmy. Žalovaný na pojednávaní zotrval na skutkových a právnych tvrdeniach uvádzaných vo vyjadrení k žalobe no počas ústneho vyjadrenia vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku žalobcom. Žalovaný námietku premlčania uplatneného nároku žalobcu odôvodnil na tom skutkovom základe, že žalobca si vznik nároku na náhradu škody, ušlého zisku a nemajetkovej ujmy odvodzuje v súvislosti s vypracovaním listu právnym predchodcom žalovaného dňa 28.4.2009, ktorý bol právnym predchodcom žalovaného doručený spoločnosti Continental Matador Rubber, s.r.o. a žaloba bola súdu doručená dňa 2.4.2013, teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby. Žalovaný poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované pod R 58/2014 (sp. zn. 2Cdo 194/2011 zo dňa 27.11.2012) a na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky publikované pod R 73/2009 (sp. zn. 31Cdo3161/2008 zo dňa 12.11.2008), ktoré boli doručené do súdneho spisu a žalobcovi. Žalovaný vo vzťahu k namietanému porušeniu bankového tajomstva v liste zo dňa 28.4.2009 uviedol, že v predmetnom liste boli uvedené skutočnosti, obchodnému partnerovi žalobcu známe z faktúr vystavených žalobcom a doručených tak obchodnému partnerovi žalobcu a žalovanému. Žalovaný namietal, že žalobca v konaní nepreukázal ním uvádzané skutkové okolnosti, že práve obchodný partner Continental Matador Rubber, s.r.o. a jeho pobočky prestali so žalobcom spolupracovať v dôsledku doručenia uvedeného listu zo dňa 28.4.2009. Žalobca sa nestotožnil s námietkou premlčania uplatneného nároku a to z dôvodu, že komunikoval pred podaním žaloby s Centrom právnej pomoci a ak by nárok nebol relevantný, nebola by mu podľa názoru žalobcu poskytnutá súčinnosť centra. Súd na pojednávaní uložil žalobcovi povinnosť, aby v lehote tridsať dní odo dňa pojednávania doručil špecifikáciu uplatneného nároku a bol súdom vyzvaný, aby označil dôkazy a predložil súdu listinné dôkazy na preukázanie ním uplatnených nárokov. 6. Na pojednávaní konanom dňa 23.3.2017 právny zástupca žalobcu súdu doručil emailovú komunikáciu medzi ním a žalobcom, v ktorej žalobca navrhol výsluch svedka K.. Q. a navrhol doplnenie dokazovania nariadením znaleckého dokazovania znalcom z odboru ekonómie k výške ušlého zisku. Právny zástupca žalobcu, vo vzťahu k špecifikácií uplatneného nároku žalobcom - či sa žalobca domáha nároku na náhradu nemajetkovej ujmy a nároku na náhradu škody jednoznačne uviedol, že žalobca sa domáha v konaní len nároku na náhradu škody v zmysle ustanovenia § 373 Obchodného zákonníka s poukazom na ustanovenia § 91 zákona č. 483/2001 Z.z.. Súd v konaní postupoval v zmysle ustanovenia § 153 a uložil sporným stranám, aby súdu v lehote 15 dní doručili písomné podania, v ktorom označia všetky prostriedky procesného útoku a procesnej obrany.

7. Žalobca súdu dňa 6.4.2017 doručil písomné podanie, ktorým označil prostriedky procesného útoku, spolu s tromi listinnými dôkazmi - emailom zo dňa 19.8.2009 doručeným žalobcovi pracovníčkou spoločnosti Continental Matador Rubber, s.r.o., obsahom ktorého je žiadosť o storno všetkých nedodaných objednávok, zároveň z emailu vyplýva, že pracovníčka uvedenej spoločnosti sa telefonicky opakovane nemohla spojiť so žalobcom z dôvodu, že všetky čísla boli vypnuté alebo boli neexistujúce. Druhým listinným dôkazom bol list žalobcu zo dňa 24.2.2010, ktorým dotazoval pracovníčku spoločnosti Continental Matador Rubber, s.r.o. za účelom uvedenia dôvodu storna objednávok. Žalobca súdu doručil jeden dodací list č. XXX/XX zo dňa 4.9.1998 na sumu 499,73 € (15.055,- Sk) vystavený pre spoločnosť Continental Matador Rubber, s.r.o.. 8. Žalovaný súdu doručil dňa 7.4.2017 písomné vyjadrenie, v nadväznosti na uznesenie súdu (citované v bode 7. odôvodnenia rozsudku, posledný odsek), v ktorom konštatoval, že vyslovenie podozrenia žalovaným v liste zo dňa 28.4.2009 z podvodného konania žalobcu nie je porušením žiadnej právnej povinnosti a preto nie je bezprostrednou príčinou vzniku škody, náhrady ktorej sa žalobca voči žalovanému domáha. Žalovaný vo vzťahu k uplatnenému nároku žalobcom - náhrady ušlého zisku konštatoval, že žalobca nepreukázal v dôsledku porušenia povinnosti žalovaným, že nedošlo k rozmnoženiu majetkových hodnôt u žalobcu, hoci sa to s ohľadom na pravidelný beh vecí dalo očakávať. Žalovaný uviedol, že nestačí iba pravdepodobnosť rozmnoženia majetku, ale absolútna istota, že pri pravidelnom chode vecí (nebyť protiprávneho konania škodcu) mohol poškodený dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku. Pri svojej argumentácií žalovaný poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.4.2010, sp. zn. 4Cdo 319/2008. Pre výšku ušlého zisku je rozhodujúce, akému prospechu, ku ktorému malo reálne a preukázateľne dôjsť, zabránilo konanie škodcu, t.j. o aký reálne dosiahnuteľný príjem poškodený prišiel. V tomto kontexte žalovaný poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21.12.2009, sp.zn. 4MCdo 23/2008. Skutočnosť, že žalobca po určité obdobie dosahoval zisk, sama o sebe nie je postačujúca na to, aby bolo možné dôvodne predpokladať, že by k dosiahnutiu zisku reálne došlo aj v ďalších obdobiach. Žalovaný namietol, že žalobca nepreukázal existenciu dlhoročnej spolupráce s obchodnou spoločnosťou Continental Matador Rubber, s.r.o., nepreukázal existenciu zmluvného vzťahu s uvedenou spoločnosťou a ani nepreukázal, že došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu s uvedenou spoločnosťou. Žalobca taktiež nepreukázal, že v roku 2009 mal možnosť získať viacero zákaziek. Žalovaný zhodne s obsahom vyjadrenia k žalobe konštatoval, že žalobca nepreukázal, že bezprostrednou príčinou ukončenia zmluvného vzťahu so spoločnosťou Continental Matador Rubber, s.r.o. bol obsah namietaného listu. V tomto smere žalobca súdu nepredložil a ani neoznačil žiaden dôkaz. Žalovaný v tomto kontexte zdôraznil, že žalobca v žalobe uviedol, že v roku 2009 ukončil podnikateľskú činnosť pre zhoršenie zdravotného stavu. Žalovaný zotrval na námietke premlčania uplatneného nároku. Žalovaný uviedol, že na zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinnosti podľa iného právneho predpisu ako Obchodného zákonníka sa aplikujú ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to vrátane ustanovení o premlčaní práva na náhradu škody. Pri svojej argumentácii žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.4.2012, sp. zn. 3MCdo 40/2012. Aplikáciu obchodnoprávneho režimu premlčania nie je možné pripustiť na prípady porušenia iných predpisov, ako je . Žalobca si vznik nároku na náhradu škody odvodzuje z porušenia ustanovenia § 91 ods.1 zákona o bankách. List žalovaného zo dňa 28.4.2009 bol spoločnosti Continental Matador Rubber, s.r.o. odoslaný v deň jeho vypracovania a odpoveď na list bola žalovanému uvedenou spoločnosťou doručená dňa 26.5.2009. Žalobu súdu doručil žalobca až dňa 2.4.2013 - po troch rokoch od písomnej komunikácie, z ktorej si žalobca uplatňuje nárok v konaní. 9. Na pojednávaní konanom dňa 14.3.2018 (po zmene zákonnej sudkyne v zmysle Dodatku č. 6 k platnému rozvrhu práce Okresného súdu Bratislava I na rok 2017) súd opäť poskytol stranám sporu v zmysle ustanovenia § 153 lehotu na označenie prostriedkov procesného útoku ako aj procesnej obrany. Žalobca súdu doručil písomné podanie, v ktorom zotrval na skutkových tvrdeniach spolu s listinnými dôkazmi - zoznamy vydaných faktúr za obdobie rokov 2000 až 2009; faktúry za vydané za obdobie 2003, 2005, 2006; dodacie listy vydané za obdobie 1998, 1999. Žalobca v písomnom podaní žiadal, aby súd vypočul svedka - pracovníka spoločnosti Continental Matador Rubber, s.r.o. bez jeho presného označenia, taktiež žiadal, aby súd vypočul svedka K.. W. Q. (ktorého výsluch súd realizoval na pojednávaní konanom dňa 20.3.2019). Žalobca žiadal, aby súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie zamerané na určenie výšky škody. 10. Súd na pojednávaní konanom dňa 20.3.2019 vykonal dokazovanie výsluchom svedka K.. W. Q., ktorý bol zamestnancom žalobcu od roku 2006, ktorého pracovný pomer skončil v roku 2015 (svedok nevedel

presne rok ukončenia pracovného pomeru so žalobcom). Svedok vo výpovedi uviedol, že pracoval na pozícii obchodného zástupcu. Svedok vo svojej výpovedi síce potvrdil, že v čase neprítomnosti žalobcu do prevádzky žalobcu prišli zamestnanci žalovaného a snažili sa získať informácie, kde sa v tom čase nachádza žalobca. Tvrdili, že sa niekoľko dní nemôžu telefonicky s ním spojiť, uviedli dôvod návštevy, ktorým bol, že žalobcovi bola poskytnutá pôžička, uviedli aj sumu (ktorej výšku svedok však uviesť nevedel). Zamestnanci žalovaného sa snažili zistiť, čo spoločnosť vyrába, či má nejaké prostriedky, aby mohol úver splácať, či má žalobca peniaze na výplaty a mzdy zamestnancov. Svedok však konštatoval, že predaj výrobkov vyrábaných u žalobcu fungoval, čo sa týka kvality výrobkov, taktiež všetko bolo v poriadku, odbery pomaličky, ale isto rástli. Najprv firma bola špecializovaná na slovenský a český trh a neskôr začala výrobky predávať v Rakúsku a Nemecku. Obratovosť tovaru aj predajnosť tovarov vyrábaných žalobcom rástla. Žalobca ako živnostník s obchodným menom N. S. a neskôr jeho spoločnosť s obchodným menom JUNASI s.r.o. bola dlhoročným dodávateľom tovaru do spoločnosti Matador, neskôr do spoločnosti Continental. Žalobcovi ako dodávateľovi bolo pridelené vnútorné číslo, bol zaradený do ich databázy dodávateľov, a na základe tohto čísla, ktoré bolo známkou kvality a spokojnosti s výrobkami, sa žalobca mohol uchádzať o ďalšie obchody. Žalobca dodával tovar do iných dcérskych spoločností firmy Continental, napr. Barum Otrokovice. Taktiež svedok z pracovnej pozície u žalobcu viedol rokovania minimálne s dvomi dcérskymi spoločnosti Continental, ktorá jedna mala sídlo Temešvári v Rumunsku a ďalšia mala sídlo v Rakúsku. Konkrétne v týchto dvoch dcérskych spoločnostiach v Rakúsku a v Rumunsku mal svedok na starosti dodávku tovaru, no v dôsledku celkovej ekonomickej krízy svedok uviedol, že mu bola doručená informácia, že spoločnosti nemajú záujem o komunikáciu a ani o pracovné stretnutie. 11. Na základe svedeckej výpovede svedka K.. N.. Q. súd zamietol návrh žalobcu na nariadenie znaleckého dokazovania znalcom o odboru ekonomika z dôvodu, že nepotvrdil žalobcom uvádzaný skutkový stav v žalobe, že v súvislosti s namietaným postupom zamestnancov žalovaného došlo k poklesu výroby a k zníženiu predajnosti výrobkov. Súd taktiež nevykonal dokazovanie výsluchom žalobcom navrhovaného svedka zamestnanca spoločnosti Continental Matador Rubber, s.r.o. z dôvodu, že tohto svedka žalobca neoznačil. 12. Podľa ustanovenia § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka (ďalej tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Podľa ustanovenia § 1 ods. 2 právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Podľa ustanovenia § 757 pre zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinností ustanovených týmto zákonom platia obdobne ustanovenia § 373 a nasl.. Podľa ustanovenia § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa ustanovenia § 106 ods. 1 Právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Podľa ustanovenia § 106 ods. 2 najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví. Podľa ustanovenia § 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení ku dňu 28.4.2009 tento zákon upravuje niektoré vzťahy súvisiace so vznikom, s organizáciou, riadením, podnikaním a so zánikom bánk so sídlom na území Slovenskej republiky a niektoré vzťahy súvisiace s pôsobením zahraničných bánk na území Slovenskej republiky na účel regulácie a kontroly bánk, pobočiek zahraničných bánk a iných subjektov s cieľom bezpečného fungovania bankového systému. Podľa ustanovenia § 2 ods.1 cit. zákona banka je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky založená ako akciová spoločnosť, 1)ktorá a) prijíma vklady a b) poskytuje úvery a ktorá má na výkon činností podľa písmen a) a b) udelené bankové povolenie. Iná právna forma banky sa zakazuje. Podľa ustanovenia § 2 ods. 2 cit. zákona banka môže okrem činností uvedených v odseku 1 vykonávať, ak ich má uvedené v bankovom povolení, tieto ďalšie činnosti:

a) tuzemské prevody peňažných prostriedkov a cezhraničné prevody peňažných prostriedkov (ďalej len "platobný styk a zúčtovanie"), b) poskytovanie investičných služieb, investičných činností a vedľajších služieb podľa osobitného zákona 1a)a investovanie do cenných papierov na vlastný účet, c) obchodovanie na vlastný účet 1. s finančnými nástrojmi peňažného trhu v eurách a v cudzej mene vrátane zmenárenskej činnosti, 2. s finančnými nástrojmi kapitálového trhu v eurách a v cudzej mene, 3. s mincami z drahých kovov, pamätnými bankovkami a pamätnými mincami, hárkami bankoviek a súbormi obehových mincí, d) správu pohľadávok klienta na jeho účet vrátane súvisiaceho poradenstva, e) finančný lízing, f) poskytovanie záruk, 2)otváranie a potvrdzovanie akreditívov, 3) g) vydávanie a správu platobných prostriedkov, 4) h) poskytovanie poradenských služieb v oblasti podnikania, i) vydávanie cenných papierov, účasť na vydávaní cenných papierov a poskytovanie súvisiacich služieb, j) finančné sprostredkovanie, k) uloženie vecí, l) prenájom bezpečnostných schránok, m) poskytovanie bankových informácií, n) osobitné hypotekárne obchody (ďalej len "hypotekárny obchod") podľa § 67 ods. 1, o) funkciu depozitára podľa osobitného predpisu, 5) p) spracúvanie bankoviek, mincí, pamätných bankoviek a pamätných mincí. Podľa ustanovenia § 91 ods. 1 cit. zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení ku dňu 28.4.2009 predmetom bankového tajomstva sú všetky informácie a doklady o záležitostiach týkajúcich sa klienta banky alebo klienta pobočky zahraničnej banky, ktoré nie sú verejne prístupné, najmä informácie o obchodoch, stavoch na účtoch a stavoch vkladov. Tieto informácie banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné utajovať a chrániť pred vyzradením, zneužitím, poškodením, zničením, stratou alebo odcudzením. Informácie a doklady o záležitostiach, ktoré sú chránené bankovým tajomstvom, banka a pobočka zahraničnej banky môžu poskytnúť tretím osobám len s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutého klienta alebo na jeho písomný pokyn na účely uvedené v tomto súhlase alebo pokyne, ak tento zákon neustanovuje inak. Klient má právo za úhradu vecných nákladov oboznámiť sa s informáciami, ktoré sa o ňom vedú v databáze banky alebo pobočky zahraničnej banky, a na obstaranie výpisu z nej. Za porušenie bankového tajomstva sa nepovažuje poskytovanie informácií v súhrnnej podobe, z ktorých nie je zrejmý názov banky alebo pobočky zahraničnej banky, meno a priezvisko klienta. Podľa ustanovenia § 91 ods. 3 cit. zákona správu o všetkých záležitostiach, ktoré sú predmetom bankového tajomstva, banka a pobočka zahraničnej banky sú bez súhlasu klienta povinné podať Národnej banke Slovenska, osobám povereným výkonom bankového dohľadu vrátane prizvaných osôb 15a) a osôb uvedených v § 6 ods. 7 a v § 49 ods. 2, audítorom pri činnosti ustanovenej týmto zákonom alebo osobitným zákonom 40)a Fondu ochrany vkladov na plnenie úloh podľa osobitného predpisu; 77)stavebná sporiteľňa takú správu podá aj osobám povereným kontrolou používania štátnej prémie v stavebnom sporení 78)a hypotekárna banka aj svojmu hypotekárnemu správcovi a zástupcovi tohto hypotekárneho správcu a osobám povereným kontrolou používania štátneho príspevku v hypotekárnych obchodoch. Podľa ustanovenia § 91 ods. 4 cit. zákona správu o záležitostiach týkajúcich sa klienta, ktoré sú predmetom bankového tajomstva, podá banka a pobočka zahraničnej banky bez súhlasu klienta len na písomné vyžiadanie a) súdu vrátane notára ako súdneho komisára na účely občianskeho súdneho konania, ktorého je klient banky alebo pobočky zahraničnej banky účastníkom alebo ktorého predmetom konania je majetok klienta banky alebo pobočky zahraničnej banky, 79) b) orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu na účely trestného konania, 80) c) daňového orgánu, 80a) colného orgánu 80b) alebo správcu dane, ktorým je obec, 80c)vo veciach daňového konania alebo colného orgánu vo veciach colného konania, ktorého je klient banky alebo pobočky zahraničnej banky účastníkom podľa osobitného predpisu, 81) vrátane vymáhania daňového nedoplatku v daňovom exekučnom konaní alebo vymáhania colného dlhu v colnom exekučnom konaní, d) správy finančnej kontroly pri výkone finančnej kontroly podľa osobitného predpisu 82) u klienta banky alebo pobočky zahraničnej banky,

e) súdneho exekútora povereného vykonaním exekúcie podľa osobitného predpisu, 67) alebo Slovenskej komory exekútorov na účely zabezpečenia vykonania auditu účtovníctva a exekučných konaní exekútora, ktorého výkon funkcie zanikol podľa osobitného predpisu, 82a) f) orgánu štátnej správy na účely výkonu rozhodnutia, 83, )ktorým bola uložená klientovi banky a pobočky zahraničnej banky alebo veriteľovi klienta banky a pobočky zahraničnej banky povinnosť uhradiť peňažné plnenie, g) služby kriminálnej polície a služby finančnej polície Policajného zboru na účely odhaľovania trestných činov, zisťovanie ich páchateľov a pátrania po nich, 84) a to najmä v prípade daňových únikov, nezákonných finančných operácií, legalizácie príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu, 84) h) ministerstva pri výkone kontroly ustanovenej týmto zákonom alebo osobitným predpisom, 85) i) správcu alebo predbežného správcu v konkurznom konaní, reštrukturalizačnom konaní, vyrovnacom konaní alebo v konaní o oddlžení alebo dozorného správcu vykonávajúceho dozornú správu, ak ide o záležitosti týkajúce sa klienta banky alebo pobočky zahraničnej banky, na majetok ktorého sa vedie konkurzné konanie, reštrukturalizačné konanie, vyrovnacie konanie, konanie o oddlžení alebo nad ktorým bola zavedená dozorná správa podľa osobitného predpisu, 58) j) príslušného štátneho orgánu na účely plnenia záväzkov z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, 86)ak plnenie záväzkov podľa tejto zmluvy nemožno odmietnuť z dôvodu ochrany bankového tajomstva, k) Národného bezpečnostného úradu, Slovenskej informačnej služby, Vojenského spravodajstva a Policajného zboru na účely vykonávania bezpečnostných previerok v ich pôsobnosti podľa osobitného predpisu, 86a) l) Úradu na ochranu osobných údajov na účely dozoru podľa osobitného zákona 37) nad spracúvaním a ochranou osobných údajov klienta banky alebo pobočky zahraničnej banky, m) Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky na účely kontroly podľa osobitného zákona 86b)u klienta banky alebo pobočky zahraničnej banky, n) Justičnej pokladnici na účely vymáhania súdnej pohľadávky podľa osobitného zákona 86c)od klienta banky alebo pobočky zahraničnej banky, o) Slovenskej informačnej službe na účely boja proti organizovanej trestnej činnosti a terorizmu podľa osobitného predpisu. 86d) 13. Súd žalobu zamietol predovšetkým z dôvodu, že žalovaný sa dovolal premlčania uplatneného nároku žalobcom. Žalobca si nárok na náhradu škody a ušlého zisku uplatňuje v súvislosti so škodovou udalosťou, ktorá spočívala v porušení bankového tajomstva žalovaným, ktorý ho porušil doručením listu zo dňa 28.4.2009 obchodnej spoločnosti Continental Matador Rubber, s.r.o., ktorá podľa vyjadrenia žalobcu prestala, v súvislosti s obsahom listu, odoberať od žalobcu tovar a služby ako aj jej dcérske spoločnosti. Žalovaný (ak vôbec) porušil právnu povinnosť uloženú mu v ustanovení § 91 a nasl. zákona č. 483/2001 Z.z. v platnom znení. Nešlo o porušenie povinností ustanovených žalovanému Obchodným zákonníkom, a teda súd pri posúdení zodpovednosti žalovaného za škodu nemohol použiť ustanovenia § 373 a nasl. Obchodného zákonníka (citované ustanovenie § 757 a teda ani ustanovenia o premlčaní nároku na náhradu škody obsiahnutých v Obchodnom zákonníku. Súd pri rozhodovaní vychádzal aj z obsahu rozsudku Najvyššieho súdu sp. zn. 3MCdo 40/2012 zo dňa 27.4.2015, podľa ktorého do režimu Obchodného zákonníka sa možno dostať len prostredníctvom § 261, však len za podmienky existencie záväzkového vzťahu. Inak možno pristúpiť k aplikácii Obchodného zákonníka len s použitím blanketu formulovaného v ustanovení § 757 Obchodného zákonníka pri porušení povinnosti uloženej samotným Obchodným zákonníkom. Z uvedeného pri rešpektovaní princípu lex specialis a lex generalis je potrebné uviesť, ak osobitný predpis nemá blanket na použitie Obchodného zákonníka, je treba použiť základný predpis občianskeho práva - Občiansky zákonník. Najvyšší súd vo svojom rozhodnutí konštatoval, že vzťah Občianskeho a Obchodného zákonníka vymedzuje ustanovenie § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého právne vzťahy, ktoré nemožno riešiť podľa ustanovení Obchodného zákonníka sa riešia podľa občianskeho práva. Pre vzťahy, ktoré sú upravené Obchodným zákonníkom je typické, že ide o vzťahy podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním, vrátane tzv. absolútnych obchodov vymedzených v ustanovení § 261 ods. 3 Obchodného zákonníka. Okrem toho ustanovenie § 262 ods. 3 Obchodného zákonníka umožňuje, aby si zmluvné strany (bez zreteľa na ich charakter) dohodli, že ich vzťahy sa budú riadiť Obchodným zákonníkom, a to bez ohľadu na to, či ich zmluvné vzťahy typologicky inak zodpovedajú vzťahom upraveným v Obchodnom zákonníku. Keďže v danom spore sa rieši zodpovednosť vyplývajúca z porušenia povinnosti uloženej žalovanému osobitným predpisom - zákonom č. 483/2001 Z.z. a osobitná zodpovednosť žalovaného nie je daná, bolo

v danom prípade zodpovednosť žalovaného posudzovať podľa všeobecnej občianskoprávnej úpravy zodpovednosti subjektívnej s prezumovaným zavinením. Z uvedených dôvodov súd žalovaným vznesenú námietku premlčania posudzoval podľa ustanovenia § 100 a nasl. Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že námietka premlčania je uplatnená dôvodne, nakoľko uplynula objektívna trojročná premlčacia doba podľa ustanovenia § 106 ods. 2 OZ, keďže žalobca si nárok na náhradu škody odvodzuje od vyzradenia bankového tajomstva žalovaným v liste zo dňa 28.4.2009 a žaloba bola súdu žalobcom doručená až dňa 2.4.2013. Objektívna premlčacia doba uplynula dňa 28.4.2012. Subjektívna doba nemôže objektívnu dobu prekročiť. Súd však dodáva, že nemal za preukázané, že by žalovaný skutočne bankové tajomstvo porušil. Zo správy Národnej banky Slovenska citovanej v odôvodnení rozsudku vyplýva, že po preskúmaní postupu žalovaného mala len podozrenie na porušenie bankového tajomstva žalovaným (bod 3. odôvodnenia rozsudku). Súd dodáva, že voči citovanému rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bola podaná sťažnosť Ústavnému súdu Slovenskej republiky, ktorý nálezom č.k. II.ÚS 637/2015-37 zo dňa 24.2.2016 vo veci namietaného porušenia základných práv sťažovateľa podľa čl. 20 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozhodol, že rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 MCdo 40/2012 z 27. apríla 2015 základné práva sťažovateľa porušené neboli. Ústavný súd v náleze konštatoval, že podstatou veci bolo posúdenie ústavnosti (práva na súdnu ochranu a práva na ochranu majetku) výkladu ustanovení aplikovaných najvyšším súdom, najmä ustanovení vymedzujúcich vzťah medzi Občianskym zákonníkom a Obchodným zákonníkom a z nich vyplývajúce právne posúdenie premlčania sťažovateľových nárokov na náhradu škody zo zodpovednostného záväzkovo-právneho vzťahu, ktorý vznikol na základe porušenia povinnosti podľa osobitného predpisu (súdmi v prejednávanej veci išlo konkrétne o porušenie zákona o verejnom obstarávaní). Ústavný súd v náleze síce uviedol, že opakovane vyjadruje pochybnosti o presvedčivosti kritérií, na základe ktorých sa rozlišuje medzi obchodnoprávnym a občianskoprávnym režimom určitého záväzkového vzťahu (II. ÚS 250/2011). Je úlohou zákonodarcu zvoliť také kritériá vzťahu medzi jednotlivými úpravami súkromného práva, ktoré by neboli vágne a pri ktorých by nevznikal stav právnej neistoty týkajúci sa vlastností špecifického právneho vzťahu. Neprospieva právnej istote, ak ani po štvrťstoročí účinnosti Obchodného zákonníka nepanuje právna istota, napríklad v otázke premlčania mimozmluvných nárokov. Kým však k legislatívnej zmene nedôjde, je úlohou všeobecných súdov vykladať predmetné ustanovenia tak, aby bola zabezpečená právna istota, predvídateľnosť právnych následkov a závery o aplikácii týchto pravidiel boli odôvodnené a vecne rozhodnuté ústavne konformným spôsobom. Ústavný súd už v prípade iného mimozmluvného záväzkového vzťahu (nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia) rozhodol, že nie je ústavne nekonformný záver, podľa ktorého sa premlčanie nároku za splnenia podmienok ustanovenia § 261 Obchodného zákonníka spravuje Obchodným zákonníkom napriek tomu, že predpoklady nároku sa spravujú Občianskym zákonníkom (IV. ÚS 214/04). Ústavný súd uviedol, že v prípade deliktuálneho nároku na náhradu škody ako mimozmluvného nároku však musí byť zohľadnený aj význam ustanovenia § 757 Obchodného zákonníka, podľa ktorého pre zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinností ustanovených týmto zákonom platia obdobne ustanovenia § 373 a nasl. Sporné je, či obmedzenie obchodnoprávneho režimu nárokov na náhradu škody len na nároky vyplývajúce z porušenia Obchodného zákonníka neobmedzuje pôsobnosť Obchodného zákonníka (vrátane úpravy premlčania) len na porušenie povinnosti uloženej Obchodným zákonníkom. Ústavný súd uviedol, že v akademickej doktríne sa objavujú dva názory na premlčanie deliktuálnych nárokov na náhradu škody spôsobenej porušením povinností ustanovených iným predpisom, ako je . Prvý z nich rozlišuje medzi deliktuálnymi a kontraktuálnymi nárokmi a vychádza z toho, že obmedzenie ustanovenia § 757 Obchodného zákonníka vplýva aj na možnosť použitia všeobecných ustanovení tretej časti Obchodného zákonníka na deliktuálne právne vzťahy. Z toho vyvodzuje, že aplikáciu obchodnoprávneho režimu premlčania nie je možné pripustiť na prípady porušenia iných predpisov, ako je [Csach, K. Miesto a funkcia deliktuálneho práva v obchodnom práve (habilitačná prednáška). Právny obzor 4/2011, s. 333 334, osobitne vo vzťahu k zodpovednosti za porušenie zákona o verejnom obstarávaní: Súkromnoprávne následky porušenia zákona o verejnom obstarávaní. Justičná revue 4/2008, s. 563 572]. Druhý z nich pripúšťa aplikáciu obchodnoprávneho režimu aj na premlčanie deliktuálnych nárokov na náhradu škody, ak sú splnené predpoklady ustanovenia § 261 Obchodného zákonníka, a to bez ohľadu na ustanovenie § 757 Obchodného zákonníka. Za relevantné považuje vymedzenie obchodného

záväzkového vzťahu bez ohľadu na dôvod jeho vzniku (Ovečková, O. Premlčanie v obchodnom práve. Bratislava: Wolters Kluwer, 2015, s. 123). Ústavný súd konštatoval, že sa však nezdá, že by sa v doktríne bol vytvoril prevažujúci názor. Taktiež sa nezdá, že by bola v tejto otázke ustálená judikatúra, od ktorej by sa najvyšší súd nemal bez riadneho odôvodnenia odchýliť. Ústavný súd uviedol, že nie je jeho úlohou robiť arbitra zásadných otázok súkromnoprávnej doktríny, ak tieto nemajú ústavnoprávny dosah a ak všeobecné súdy príklon k niektorému z možných riešení odôvodnia ústavne konformným spôsobom (porov. bod 15). Rovnako nie je úlohou ústavného súdu poukazovať na rôzne následky už uvedených riešení otázky premlčania deliktuálnych vzťahov spĺňajúcich predpoklady ustanovenia § 261 Obchodného zákonníka (napríklad v prípade plurality škodcov). Je úlohou najvyššieho súdu (a všeobecných súdov), aby zhodnotil, aké účinky na právnu klasifikáciu daného vzťahu má obmedzenie ustanovené v § 757 Obchodného zákonníka. Ústavný súd vyslovil, že Najvyšší súd SR (podobne ako krajský súd v preskúmavanej veci) vychádzali z názoru, že na aplikovanie obchodnoprávneho režimu je potrebné, aby existoval záväzkový vzťah spĺňajúci podmienky § 261 ods. 1 alebo 2 Obchodného zákonníka. Dospel pritom k záveru, že porušenie povinnosti nie je porušením záväzkového vzťahu v zmysle § 261 ods. 1 ani 2 Obchodného zákonníka. Vyššie načrtnutú súvislosť (vplyv § 757 Obchodného zákonníka na posúdenie právneho režimu zodpovednostného vzťahu) odôvodnil najvyšší súd úvahou, podľa ktorej: "v danom prípade nedošlo k porušeniu povinností uložených Obchodným zákonníkom, naplnenie predpokladov tejto zodpovednosti treba posudzovať podľa všeobecnej právnej úpravy zodpovednosti za škodu, ktorou sú ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to vrátane zániku práva domôcť sa plnenia v dôsledku vznesenia námietky premlčania." Ústavný súd v závere nálezu konštatoval, že najvyšší súd sa v tomto prípade priklonil k riešeniu, ktoré ústavný súd považuje za jedno z možných, nevylučujúce odlišné posúdenie otázky v budúcnosti. Napriek pochybnostiam, ktoré ústavný súd vyslovil o vzťahu obchodnoprávnych a občianskoprávnych záväzkových vzťahov uviedol, že nie je napadnutý rozsudok z tohto pohľadu odôvodnený a vecne rozhodnutý ústavne nekonformným spôsobom. 14. Podľa ustanovenia § 420 ods. 1 každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Podľa ustanovenia § 420 ods. 2 škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá. Podľa ustanovenia § 420 ods. 3 zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil. 15. Súd dôkazy hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak (§ 191 ods.1,2 . Súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona (§ 215 ods.1,2 . Súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu (§ 216 ods. 1 . Pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté (§ 217 ods. 1 . 16. Súd žalobu zamietol aj z dôvodu, že žalobca neuniesol v konaní dôkazné bremeno a nepreukázal vznik uplatneného nároku na náhradu škody a ušlého zisku. Súd na prejednávanú vec aplikoval ustanovenia § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka s poukazom na citované ustanovenie § 757 ObZ, keďže zo strany žalovaného nedošlo k porušeniu povinností ustanovených Obchodným zákonníkom. Citovaná právna úprava Občianskeho zákonníka sa vzťahuje tak na občianskoprávne, ako aj na obchodnoprávne vzťahy. Škoda je majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch. Prejavuje sa ako skutočná škoda a ušlý zisk. Zodpovednosť za škodu v občianskom práve môže byť založená na objektívnom i subjektívnom princípe. V prípade subjektívneho princípu sa vyžaduje existencia zavinenia a pripúšťa sa exkulpácia, t.j. zbavenie sa zodpovednosti vyvinením, napr. podľa ustanovenia § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka sa zodpovednosti zbaví ten kto preukáže, že škodu nezavinil. Ustanovenie § 420 Občianskeho zákonníka predstavuje všeobecnú úpravu zodpovednosti za škodu v občianskom práve. V zmysle uvedeného každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil. Subjektmi zodpovednosti za škodu sú tak fyzické, ako aj právnické osoby. Taktiež platí, že škoda je spôsobená právnickou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Uvedené osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa Občianskeho zákonníka nezodpovedajú. Pokiaľ dôjde k vzniku škody, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Ak je

to v konkrétnom prípade účelné, môže dôjsť k navráteniu do pôvodného stavu, inak sa škoda nahrádza v peniazoch. Občiansky zákonník jednoznačne vymedzuje predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, ktoré musia byť kumulatívne splnené, aby bolo možné domáhať sa svojho nároku na náhradu škody. Vo všeobecnosti rozlišujeme štyri predpoklady:

- porušenie právnej povinnosti (protiprávny úkon)

- vznik škody

- príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti vzniknutou škodou

- zavinenie toho, kto škodu spôsobil

Pre dosiahnutie úspechu v súdnom konaní bude potrebné preukázať, že medzi vzniknutou škodou a protiprávnym úkonom existuje príčinná súvislosť, čo zjednodušene znamená, že medzi protiprávnym konaním škodcu a vznikom škody je vzťah príčiny (protiprávne konanie) a následku (vzniknutá škoda). Ak škodca v prípadnom súdnom konaní preukáže, že škodu nezavinil, môže sa tejto zodpovednosti zbaviť, dôkazné bremeno teda nesie on, a nie poškodený, ktorému bola škoda spôsobená. Pokiaľ ide o spôsob náhrady škody, tento závisí od viacerých faktorov, hoci samotný Občiansky zákonník uprednostňuje náhradu škody v peniazoch (tzv. relutárnu náhradu). Pod pojmom škoda v zmysle ustanovenia § 442 ods. 1 Obč. zákonníka sa chápe ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Náhrada škody, ak má plniť reparačnú (reštitučnú) funkciu, má zabezpečiť poškodenému plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy, nie však viac. Tak ako súd už uviedol vyššie rozlišujú sa dva druhy škody a to skutočná škoda a ušlý zisk. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu. To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedošlo v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to s ohľadom na pravidelný beh vecí dalo očakávať. (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 M Cdo 23/2008, zo dňa 21. decembra 2009) V právnej teórii sa vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) označuje priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi konaním škodcu a v nikom škody na strane poškodeného škodou vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Žalobca v konaní nepreukázal, že v dôsledku porušenia právnej povinnosti žalovaným došlo k vzniku škody na jeho majetku a k vzniku ušlého zisku. Svedok Mgr. Rudolf Letavay, ktorý bol zamestnancom žalobcu od roku 2006, ktorého pracovný pomer skončil v roku 2015 (svedok nevedel presne rok ukončenia pracovného pomeru so žalobcom) vo výpovedi uviedol, že pracoval u žalobcu na pozícii obchodného zástupcu a zároveň uviedol, že výroba žalobcom vyrábaných výrobkov rástla ako aj ich odpredaj výrobkov. K poklesu výroby a predaja došlo u žalobcu len v súvislosti s globálnou ekonomickou krízou. Žalobca v konaní nepreukázal kumulatívne všetky predpoklady vzniku zodpovednosti žalovaného za vznik škody a ušlého zisku. Žalobca nepredložil súdu žiadne prostriedky procesného útoku, ktoré by ním uplatnený nárok potvrdzovali. Súd dodáva, že žalobca žalobou si najskôr uplatnil nárok na náhradu škody, ušlého zisku aj nárok na priznanie nemajetkovej ujmy celkovo v sume 200.000,- €. Počas konania na výzvu súdu uviedol, že nárok vo výške 200.000,- € si uplatňuje len titulom náhrady škody a ušlého zisku. Súd na základe vyjadrenia žalobcu takto uplatnený nárok vyhodnotil len ako účelový bez akéhokoľvek pravdivého základu, keďže bez bližšej špecifikácie tento nárok považoval za škodu a ušlý zisk a v konaní si už neuplatňoval nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, bez toho, aby nárok vyjadrený sumou 200.000,- € ponížil o uplatnený nárok na náhradu nemajetkovej ujmy. 17. Podľa ustanovenia § 218 ods. 1 obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku súd rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje samostatne. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 18. Súd priznal žalovanému vo vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnej výške z dôvodu, že v konaní mal žalovaný plný úspech. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I, písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) /§ 363 CSP/. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania /§ 364 CSP/. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /§ 365 ods. 1 CSP/. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej /§ 365 ods. 2 CSP/. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania /§ 365 ods. 3 CSP/. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie /§ 366 CSP/. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie.