Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6S-75-2018.pdf
PDF · 381.68 KB
Case nature
Area
Subarea
6S/75/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Tkáča a členov senátu JUDr. Tatiany Sabadošovej a JUDr. Mareka Kotoru, v právnej veci žalobcu: Readymade Pro, s.r.o. so sídlom Mierová 630/A, Strážske 072 22, IČO: 46 945 610, zastúpeného advokátom JUDr. Ladislavom Miklošom so sídlom Vodná 6, 040 01 Košice, IČO: 31 309 909, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce Košice, so sídlom Masarykova 10, 040 01 Košice, IČO: 00 166 405, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 15.05.2018 č. OPS/BEZ/2017/2852, O-69/2017, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalovaný rozhodnutím zo dňa 15.05.2018 č. OPS/BEZ/2017/2852, O-69/2017 ako odvolací orgán v zmysle ustanovenia § 6 ods.1 písm.b) a ustanovenia § 21 ods.3 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o inšpekcii práce“) vo veci odvolania, ktoré podal účastník konania Readymade Pro, s.r.o., so sídlom Mierová 630/A, 072 22 Strážske, IČO: 46 945 610 (ďalej „účastník konania“) proti rozhodnutiu Inšpektorátu práce Košice (ďalej „inšpektorát práce“), č. 575/16/0-1 zo dňa 14.08.2017, ktorým správny orgán na základe ust. § 19 ods.2 písm.a) bod 1 zákona o inšpekcii práce uložil účastníkovi konania pokutu vo výške 6.500 eur za porušenie § 3 ods.2 v nadväznosti na § 2 ods.2 písm.a) zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní“) rozhodol tak, že podľa ustanovenia § 59 ods.2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej „správny poriadok“) odvolanie účastníka konania zamietol a rozhodnutie Inšpektorátu práce Košice č. k. 575/16/O-1 zo dňa 14.08.2017 potvrdil.
2. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalovaný uviedol, že zo správneho spisu vyplýva, že Inšpektorát práce Košice (v ďalšom texte aj: „prvostupňový správny orgán“, resp. „správny orgán prvého stupňa“) uskutočnil 13.09.2016 a 27.09.2016 u žalobcu výkon inšpekcie práce so zameraním na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálnej prace a nelegálneho zamestnávania podľa ust. zákona o nelegálnom zamestnávaní. Pri výkone inšpekcie práce inšpektori práce zistili nedostatok spočívajúci v porušení zákazu nelegálneho zamestnávania, ktorý bol zdokumentovaný v protokole v Protokole o výsledku inšpekcie práce č. IKO-280-53-1.2.4/P-A28-16 zo dňa 27.09.2016 (ďalej „Protokol“), ktorý bol následne prerokovaný s konateľmi účastníka konania P.. O. M. a P. E., ktorí uviedli, že k týmto skutočnostiam vyjadria v lehote siedmych dní. Títo sa však v tejto lehote nevyjadrili. Protokol prevzali 27.09.2016, čo potvrdili svojimi vlastnoručnými podpismi. Na základe zistení a poznatkov získaných v
priebehu výkonu inšpekcie práce začal správny orgán prvého stupňa správne konanie vo veci uloženia pokuty za správny delikt posúdený ako porušenie § 3 ods.2 v nadväznosti na § 2 ods.2 písm.a) zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Oznámenie o začatí správneho konania vo veci uloženia pokuty bolo účastníkovi konania doručované poštou doporučene na doručenku s poznámkou do vlastných rúk, účastník preukázateľne prevzal dňa 02.12.2016. Inšpektorát práce Košice vyzval účastníka konania v zmysle § 33 Správneho poriadku účastníka, aby sa vyjadril k všetkým podkladom pre vydanie rozhodnutia, k spôsobu ich zisťovania, k predloženiu, prípadne k navrhnutiu ďalších dôkazov správnemu orgánu za účelom objasnenia skutkového stavu a miery jeho zodpovednosti. Účastník konania využil toto svoje procesné právo a k oznámeniu o začatí správneho konania sa v stanovenej lehote vyjadril písomne dňa 05.12.2016, ktoré vyjadrenie doručil na inšpektorát práce dňa 09.12.2016. Konateľ účastníka konania vo svojom vyjadrení argumentoval tým, že pri kontrole uskutočnenej dňa 13.09.2016 nevystupoval ako konateľ, ale ako súkromná osoba, že nesprávne uviedol a dal údaje firmy Readymade Pro, s.r.o., ktorá s nelegálnym zamestnávaním nemá nič spoločné. Uviedol, že F. O.D.Í. a X. X. pomáhali konateľovi účastníka konania pri vypratávaní a upratovaní bytu. Ďalej podotkol, že pán X.Q. X.B.I.Ý. býval v prenájme na ulici E. XXX, k čomu vie účastník konania doložiť nájomnú zmluvu a keď ukončil nájom, tak ho konateľ účastníka konania poprosil, aby si vypratal byt, a preto sa zdržiaval s kamarátom a nedopatrením a nedorozumením medzi konateľom účastníka konania a inšpektorátom práce konateľ uviedol názov firmy. Z uvedeného dôvodu sa preto podľa účastníka konania nejedná o nelegálne zamestnávanie. Po zhodnotení skutkových okolností zistených v priebehu výkonu inšpekcie práce prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie č. k.: 575/16/0 zo dňa 20.12.2016, ktorým uložil účastníkovi konania sankčný postih vo výške 6.500,- eur za spáchanie správneho deliktu posúdeného ako porušenie ustanovenia § 3 ods.2 v nadväznosti na § 2 ods.2 písm.a) zákona o nelegálnom zamestnávaní. Predmetné rozhodnutie bolo účastníkovi konania doručené preukázateľným spôsobom dňa 23.12.2016, čo potvrdzuje poštová doručenka založená v správnom spise. Účastník konania proti tomuto vydanému rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie (podanie zo dňa 02.01.2017), o ktorom Národný inšpektorát práce ako odvolací správny orgán rozhodol (rozhodnutím č. OPS/BEZ/2017/2852 0-69/2017 zo dňa 31.03.2017) tak, že napadnuté rozhodnutie Inšpektorátu práce Košice zrušil a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. Tento svoj postup odôvodnil procesným pochybením spočívajúcim v tom, že neumožnil účastníkovi konania oboznámiť sa s obsahom dôkazného prostriedku pred vydaním samotného napadaného rozhodnutia, konkrétne s videozáznamom vyhotoveným v štádiu výkonu inšpekcie práce, na ktorý správny orgán poukazuje vo svojom akte, a ktorý označil ako jeden z dôkazov, ktorý mal preukazovať zistenia ohľadne skutku, čím odňal účastníkovi konania jeho procesné právo zakotvené v § 33 ods.2 Správneho poriadku, t.j. právo vyjadriť sa pred vydaním napadnutého rozhodnutia ku všetkým podkladom rozhodnutia a k spôsobu ich zistenia. Takéto procesné pochybenie správneho orgánu ako orgánu verejnej moci malo zásadný vplyv na zákonnosť napadnutého správneho aktu.
3. Žalovaný ďalej uviedol, že Inšpektorát práce Košice ako prvoinštančný orgán po obdržaní na základe právoplatného rozhodnutia žalovaného vo veci opätovne konal. Dňa 19.04.2017 písomne oznámil účastníkovi konania, že vo veci opätovne koná a zároveň ho oboznámil so skutočnosťou, že v súlade s § 21 ods.2 Správneho poriadku ho prizýva na ústne pojednávanie, ktoré sa uskutoční dňa 09.05.2017 o 09:00 hod. v budove Inšpektorátu práce Košice. Predmetná písomnosť datovaná dňom 19.04.2017 sa dostala do dispozičnej sféry účastníka konania dňa 21.04.2017, na ktorú účastník konania zareagoval listom zo dňa 30.04.2017. V ňom poukázal na zmätočnosť tohto oznámenia prvoinštančného orgánu o začatí správneho konania č. 575/15/0 zo dňa 19.04.2017 z dôvodu, že v predmetnej veci bolo začaté správne konanie už dňa 16.11.2016 evidované na správnom orgáne pod číslom 575/16/0. Zmätočnosť videl v tom, že správne konanie pod č. 575/16/0 ešte nebolo ukončené právoplatným rozhodnutím, keďže Národný inšpektorát práce rozhodnutím č. OPS/BEZ/2017 2852, O-69/2017 zo dňa 31.03.2017 prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. Takisto považoval za nesprávne konštatovanie správneho orgánu, že opätovne koná vo veci, nakoľko vo veci sa správne konanie evidované pod č. 575/16/0 ešte neskončilo. Tvrdil, že v predmetnej veci sú tak na správnom orgáne začaté dve správne konania evidované pod rôznymi číslami a začaté v rôzne dni (č. 575/15/0 začaté dňa 19.04.2017 a č. 575/16/0 začaté dňa 16.11.2016) a je potom nepreskúmateľné, ktoré správne konanie je to správne. Správny orgán ešte neukončil jedno správne konanie v danej veci a už začína druhé správne konanie taktiež v danej veci a pre účastníka konania je toto konanie správneho orgánu nepreskúmateľné a nezrozumiteľné. Po preskúmaní videodokumentácie, ktorá bola účastníkovi konania doručená na nezabezpečenom CD disku, účastník konania zistil, že podľa jeho názoru je táto videodokumentácia ako dôkaz nedôveryhodný, nepreskúmateľný, nepresný a nezákonný.
Z predmetnej videodokumentácie nie je zrejmé, v ktorý deň a v ktorý čas mala byť vyhotovovaná. Video je zostrihané a pokiaľ je začiatok videa nezostrihaný, tak dokazuje nezákonné konanie inšpektorov práce, ktorí porušili § 10 ods.3 zákona č. 125/2006 Z.z., nakoľko sa pri výkone inšpekcie práce nepreukázali kontrolovaným osobám služobným preukazom, len slovným vyjadrením "inšpektorát práce" a bez ďalšieho už požadovali informácie od kontrolovaných osôb, pričom si tieto informácie ani neoverili predložením potrebných dokladov. Inšpektori len ústne oznámili kontrolovaným fyzickým osobám, že kontrolu nahrávajú, avšak čo je pre účastníka konania dôležité, neoznámili čo nahrávajú a akým spôsobom nahrávajú, či to bolo len nahrávanie zvuku alebo aj obrazu. Kontrolované fyzické osoby neboli informované, že sú nahrávané aj obrazom. Ide o nezákonné konanie inšpektorov práce a nezákonné zabezpečovanie dôkazov. Napr. inšpektori si ani nevyžiadali doklady preukazujúce totožnosť kontrolovaných osôb, nie je dostatočne zrejmé, či menované osoby poskytli pravdivé údaje o svojich osobných údajoch, nakoľko ako jeden z nich uviedol, je invalidný dôchodca, a pokiaľ správne uviedol účastníkovi konania, tak s diagnózou duševnej poruchy. Videodokumentácia len dokázala oprávnenosť tvrdenia účastníka konania, keď inšpektori práce kládli otázky menovaným osobám sugestívne otázky tak, že v otázkach už boli aj odpovede, napr.: „s kým ste sa dohodli, s pánom M.?...“, upratujete? Pokiaľ ide o zápisnice o podaní informácie s menovanými osobami, tak je z videa zrejmé, že. napr. F. O. len podpísal zápisnicu na miesto kde mu ukázal inšpektor práce, pričom mu len v rýchlosti a nezrozumiteľne prečítal úryvky zo zápisnice. F. O. ani neprečítal čo podpisuje. Podobne je to aj s druhou osobou. Účastník konania z uvedených dôvodov namieta spôsob vykonania kontroly, spôsob zabezpečovania dôkazných prostriedkov. Je zrejmé, že budova, pred ktorou fyzické osoby nahadzovali odpad do kontajnera, patrí inej správcovskej spoločnosti (je zrejmé aj meno tejto spoločnosti), jedna z vypočúvaných osôb potvrdila, že správca im povedal, aby vypratali odpad do kontajnera. Inšpektor práce sa nevysporiadal s touto argumentáciou a označením miesta kontroly. Účastník konania požadoval preskúmať vlastníctvo zariadenia, ktorým bola videodokumentácia vyhotovená, taktiež žiadal preskúmať doklad o preukázaní zhody predmetného zariadenia. Podľa názoru účastníka konania video dokumentácia ako dôkaz v tomto konaní nemôže byť použitá, z dôvodu nepreskúmateľnosti dátumu jej vyhotovenia, času jej vyhotovenia a aj z dôvodu, že nie je zadokumentované zariadenie, ktorým bola vyhotovená (výr. číslo, značka, typ). Z kontroly a jednania s konateľom účastníka konania nevyplynulo nič iné len to, že O. M. je konateľom účastníka konania. Inšpektori sa nevysporiadali aj s možnosťou, či neexistuje aj ďalší p. M.U.T., ktorý mohol dať pokyn menovaným osobám ako správca domu na odpratanie odpadu do kontajnera. Inšpektori sa nevysporiadali so skutočnosťou, komu patril kontajner, kto si ho objednal, za akým účelom sa tam kontajner nachádzal. Ako je zrejmé, inšpektor práce nepoučil kontrolované osoby zákonným spôsobom. Povedal len aká im hrozí pokuta pokiaľ nepodajú svoje vyjadrenia. Žiadnym spôsobom ich nepoučili o ich právach. Pokiaľ inšpektor tvrdí opak, účastník konania žiada dôkaz. Videodokumentácia je pre toto správne konanie nepoužiteľná, bola účastníkovi konania predložená až dodatočne, nie je zabezpečená pred neoprávneným zásahom do jej obsahu, nie je označená evidenčným číslom. Účastník konania trval aj na svojom pôvodnom vyjadrení k začatiu správneho konania. Na záver sa účastník konania ospravedlnil z ústneho pojednávania, z dôvodu vopred naplánovanej služobnej cesty mimo územia Slovenskej republiky a už má aj zakúpenú letenku, ktorej kópiu predložil ako dôkaz. Žiadal, aby bol prítomný pri výsluchu svedkov uvedených v začatí správneho konania, resp. aby správny orgán nevypočul svedkov bez prítomnosti účastníka konania. Po návrate zo služobnej cesty účastník konania bezodkladne oznámi správnemu orgánu prítomnosť v Slovenskej republike. Žiadal na ústnom pojednávaní prítomnosť konateľa, ktorý bol prítomný pri samotnej kontrole.
4. V napadnutom rozhodnutí ďalej žalovaný uviedol, že ústne pojednávanie sa uskutočnilo dňa 17.07.2017 o 10:30 hod. v budove inšpektorátu práce, na ktorom bol vypočutý svedok F.Q.E. O. a z ktorého bola vyhotovená zápisnica z ústneho pojednávania č. k. 575/16/0, z ktorej okrem iného plynú nasledujúce skutočnosti: „Svedok F.Q.E. O.H.D. po zákonnom poučení k veci uviedol: „Bol som tam chvíľu, presne si nepamätám súvislosti, bol som za kamarátom. To je asi všetko." Otázka: Priamo na pracovisku ste uviedli: Na pracovisku som asi dve hodiny, prvý deň. Neviem presne pre koho pracujem, dávame suť do kontajnera. Nemám nič uzatvorené, som na dôchodku. Odmenu neviem, robím zadarmo. Trváte na tejto výpovedi? Odpoveď: Áno. Vyjadrenie účastníka konania: Účastník konania považuje ústne pojednávanie a výsluch svedka za zmätočné, z dôvodu, že ústne pojednávanie viedli a vykonávali inšpektori práce, ktorí mali vykonať aj samotnú kontrolu. Účastník konania vo vyjadrení k oznámeniu o začatí správneho konania navrhoval dôkaz výsluch inšpektorov práce, ktorí vykonali kontrolu a vzhľadom k tomu, že títo navrhovaní svedkovia
boli prítomní pri výsluchu svedka, nie je možné už týchto inšpektorov vypočuť a tým je správne konanie zmarené. Žiadame uviesť, že účastník konania nemal možnosť vypočuť kľúčového svedka X. X.. Účastník konania žiada nahliadnuť do spisu. V čase ústneho pojednávania nebolo možné nahliadnuť do spisu, inšpektor práce používal pracovnú verziu, v ktorej sa nenachádza videodokumentácia. Stanovisko správneho orgánu: Videodokumentácia sa v spise nachádza, účastníkovi konania bola ponúknutá možnosť po skončení ústneho pojednávania nahliadnuť do spisu a urobiť si kópie. Vyjadrenie účastníka konania: Pri preskúmavaní videodokumentácie za prítomnosti inšpektorov práce na ústnom pojednávaní účastník konania zistil, že inšpektori práce sa pri začatí inšpekcie práce nepreukázali služobnými preukazmi, ale len ústnym vyjadrením inšpektorát práce. Z videodokumentácie je zrejmé, že osoby uvedené na videu boli od inšpektorov práce vzdialení cca päť metrov a ani z ich konania nie je zrejmé, že by inšpektori práce služobné preukazy ukázali. Vypočutie svedka X.S.Y.Q.Y. X.B.I.É.M. nebolo možné, nakoľko, hoci mu bolo zaslané predvolanie na obe adresy známe správnemu orgánu, obe sa vrátili s poznámkou "adresát neznámy".
5. Žalovaný ďalej uviedol, že po zhodnotení skutkových okolností zistených v priebehu výkonu inšpekcie práce a po vyhodnotení všetkých zistení plynúcich zo zrealizovaného ústneho pojednávania vydal prvostupňový správny orgán rozhodnutie č. k.: 575/16/0-1 zo dňa 14.08.2017, ktorým uložil účastníkovi konania sankčný postih vo výške 6.500,- eur za spáchanie správneho deliktu posúdeného ako porušenie § 3 ods.2 v nadväznosti na § 2 ods.2 písm.a) zákona o nelegálnom zamestnávaní, ktorého sa účastník konania dopustil vo vzťahu k fyzickým osobám F.Q.E. O. a X. X.B.I.Ý. spôsobom podrobne špecifikovaným vo výroku tohto vydaného správneho aktu. Uvedené rozhodnutie bolo účastníkovi konania doručované prostredníctvom pošty doporučene na doručenku s poznámkou „do vlastných rúk“. Účastník konania sa opätovne v zákonom stanovenej lehote proti tomuto rozhodnutiu odvolal (podanie zo dňa 30.08.2017). Predmetné podané odvolanie Národný inšpektorát práce vo svojej písomnosti označenej ako „Oneskorene podané odvolanie - oznámenie v zmysle § 60 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (správny poriadok) zo dňa 13.12.2017“ vyhodnotil ako odvolanie podané oneskorene. Uvedená písomnosť sa dostala do dispozičnej sféry účastníka konania dňa 02.01.2018. Dňa 11.01.2018 sa na Národný inšpektorát práce dostavil splnomocnenec účastníka konania - G.. P.G.D. P., Q. X, XXX XX O., ktorý sa preukázal splnomocnením zo dňa 17.07.2017, za účelom uplatnenia práva účastníka konania nazerať do správneho spisu. Zrealizovanie tohto práva účastníka konania potvrdzuje vyhotovený Úradný záznam zo dňa 11.01.2018. Na vyššie uvedenú písomnosť Národného inšpektorátu práce zareagoval splnomocnenec účastníka konania listom označeným ako „Vyjadrenie k listu Oneskorene podané odvolanie - oznámenie v zmysle § 60 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (správny poriadok)“ zo dňa 15.01.2018, ktorého prílohu okrem iného tvoril i podací lístok č. RE0282842820K zo dňa 05.09.2017 a vyjadrenie pošty Strážske, Družstevná 508, 072 22 Strážske, zo dňa 15.01.2018. Dňa 19.01.2018 bola splnomocnenom účastníka konania na Národný inšpektorát práce doručená i písomnosť zo dňa 19.01.2018 označená ako „Dodatok k vyjadreniu k listu Oneskorene podané odvolanie - oznámenie v zmysle § 60 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (správny poriadok)“. Národný inšpektorát práce ako odvolací orgán po doručení predmetných dodatočných písomností pristúpil k opätovnému preskúmaniu podaného odvolania zo dňa 30.08.2017, napadnutého rozhodnutia Inšpektorátu práce Košice č. k.: 575/16/0-1 zo dňa 14.08.2017, i k preskúmaniu dodatočných písomných vyjadrení účastníka konania podaných prostredníctvom jeho splnomocnenca, ako i k preskúmaniu jednotlivých príloh týchto písomných vyjadrení a dospel k záveru, že predmetné odvolanie zo dňa 30.08.2017 bolo podané účastníkom konania včas, teda v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 54 ods.2 Správneho poriadku). Predmetné rozhodnutie Inšpektorátu práce Košice bolo účastníkovi konania preukázateľne doručené na základe zákonného ustanovenia § 25 ods.4 Správneho poriadku dňa 21.08.2017, čo potvrdzuje v spise založená poštová doručenka.
6. Žalovaný konštatoval v napadnutom rozhodnutí, že účastník konania v podanom odvolaní zo dňa 30.08.2017 argumentuje tými istými skutočnosťami, ktoré uviedol aj vo svojom prv podanom odvolaní zo dňa 02.01.2017, a následne aj v písomnom vyjadrení k pokračujúcemu správnemu konaniu zo dňa 30.04.2017. Argumentoval pritom viacerými hmotnoprávnymi i procesnými pochybeniami, ktoré podľa splnomocneného zástupcu účastníka konania robia prvostupňové správne rozhodnutie nezákonným. V závere svojho odvolania účastník konania opakovane žiada o zrušenie novo vydaného rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu v celom rozsahu. Národný inšpektorát práce ako druhostupňový správny orgán v zmysle § 59 ods.1 Správneho poriadku po opätovnom prevzatí správneho spisu dôsledne preskúmal daný napadnutý novo vydaný správny akt a zistený skutkový stav a dospel k záveru,
že prvostupňový správny orgán vo svojom pokračujúcom správnom konaní nespochybniteľne preukázal spáchanie správneho deliktu účastníkom konania posúdeného ako porušenie ustanovenia § 3 ods.2 v nadväznosti na § 2 ods.2 písm.a) zákona o nelegálnom zamestnávaní.
7. Uviedol, že podľa ust. § 3 ods.2 zákona o nelegálnom zamestnávaní účinnom v čase spáchania deliktu právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods.2 a 3 tohto zákona. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods.3 tohto zákona. Dikcia ustanovenia § 2 ods.2 písm.a) zákona o nelegálnom zamestnávaní zakotvuje, že nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu. Podľa § 1 ods.2 zákona č. 311/2001 Z.z. účinného od 1. marca 2015 závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom. Toto citované ustanovenie právneho predpisu zakotvuje výpočet znakov závislej práce, ktorých prítomnosť v konkrétnom právnom vzťahu je jediným spôsobom ako v tomto spoľahlivo identifikovať pracovnoprávny vzťah podľa príslušných ustanovení zákona č. 311/2001 Z.z. a odlíšiť ho tak od iného právneho vzťahu (obchodnoprávneho, občianskoprávneho a pod). Uviedol, že v tejto súvislosti je potrebné dodať, že správny orgán prvého stupňa vo svojom konaní jednoznačným a spoľahlivým spôsobom preukázal, že činnosť (v protokole na str. 2 je uvedené, že sa jednalo o závislú prácu - čistiace a upratovacie práce budovy obytného domu na pracovisku: E. XXX, X.Ž.X.) fyzických osôb - F. O.B.H. a X. X.Ý., ktorú tieto vykonávali dňa 13.09.2016 o 10:45 hod. na pracovisku účastníka konania - E. XXX, X., bez založenia pracovnoprávneho vzťahu, napĺňala znaky závislej práce v súlade s dikciou ustanovenia § 1 ods.2 zákona č. 311/2001 Z.z. účinnou od 1. marca 2015, čím nepochybne došlo k spáchaniu správneho deliktu
- k nelegálnemu zamestnávaniu dotknutých fyzických osôb účastníkom konania. Dňa 13.09.2016 bola priamo počas výkonu inšpekcie práce na mieste samom s kontrolovanou fyzickou osobou X.Q.E. X.B.I. spísaná zápisnica o podaní informácie o vysvetlení dôvodu prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku, v ktorej táto podala nasledovné informácie: „Túto prácu vykonávam iba dnes, prvý deň od 9:00 hod. Na práci som sa dohodol s pánom M.. Odpratávame spolu s pánom O.B.H.. Nemám s p. M.Y.Č.O. nič podpísané žiadnu dohodu, ani zmluvu. Neviem, či nám za to niečo dá." Taktiež v deň výkonu inšpekcie práce, t.j. dňa 13.09.2016, bola spísaná zápisnica o podaní informácie o vysvetlení dôvodu prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku i s kontrolovanou fyzickou osobou F. O.H.D., v ktorej táto uviedla, že: „Na pracovisku som asi dve hodiny, prvý deň. Neviem presne pre koho pracujem, dávame suť do kontajnera. Nemám nič uzatvorené, som na dôchodku. Odmenu neviem, robím zadarmo." Zápisnica o podaní informácie bola v deň výkonu inšpekcie práce spísaná i so samotným konateľom účastníka konania - O. M.Y., ktorý v daný inkriminovaný deň do zápisnice spontánne uviedol, že: „p. X. a p. O. odpratávajú neporiadok z tejto budovy - obytného domu iba dnes, ja som ich zavolal a ukázal čo majú robiť. Nemáme uzatvorený žiadny pracovnoprávny vzťah, ani nič iné podpísané. Sú tu bezodplatne.“ V dôsledku týchto skutkových zistení odvolací orgán akcentuje, že účastník konania v štádiu výkonu inšpekcie práce nepreukázal žiadnym hodnoverným spôsobom, ani žiadnym hodnoverným dokladom skutočnosť, že s uvedenými kontrolovanými fyzickými osobami X. X. a F. O. v inkriminovanom čase mal legitímne uzatvorený pracovnoprávny vzťah. Z týchto uvedených skutkových zistených okolností je nepochybne zrejmé, že úmysel účastníka konania využívať závislú prácu oboch kontrolovaných fyzických osôb - X. X.Ý. a F. O., bez založenia pracovnoprávneho vzťahu, preukazujú spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti vysvetlenia týchto samotných kontrolovaných fyzických osôb, ako i vysvetlenie samotného konateľa účastníka konania O. M., ktoré tieto podali do zápisníc o podaní informácie dňa 13.09.2016. Naviac daný skutkový stav podporne potvrdzuje i videodokumentácia zhotovená priamo počas výkonu inšpekcie práce inšpektormi práce, z ktorej je evidentne a nespochybniteľne zrejmé, že obe kontrolované fyzické osoby v daný inkriminovaný deň odpratávali do veľkoobjemového kontajnera stavebný odpad a že ani jedna z týchto kontrolovaných fyzických osôb v zhotovenej videodokumentácii neuviedla, resp. nepotvrdila, že by v danom prípade sa malo jednať o vypratávanie, resp. upratávanie bytu, ktorý by mal byť v nájme, prípadne vo vlastníctve oboch kontrolovaných fyzických osôb, tak ako sa to snaží účastník konania vykresliť vo svojich neskorších podaných písomných vyjadreniach, ako i v jeho samotnom podanom odvolaní.
8. Žalovaný ďalej uviedol v napadnutom rozhodnutí, že: „Odvolací orgán na margo vyššie uvedeného zisteného skutkového stavu akcentuje, že tento korešponduje so skutkovým stavom zisťovaným v priebehu nariadeného ústneho pojednávania realizovaného správnym orgánom prvého stupňa dňa
17.07.2017 o 10:30 hod. v budove inšpektorátu práce, z ktorého bola vyhotovená riadna zápisnica z ústneho pojednávania vo veci účastníka konania Readymade Pro, s.r.o., Mierová 630/A, 072 22 Strážske, IČO: 46945610, č. k. 575/16/0 datovaná dňom 17.07.2017, ktorá je opatrená vlastnoručnými podpismi všetkých prítomných a zúčastnených a v ktorej je zachytený výsluch svedka F. O., kladenie otázok účastníka konania tomuto svedkovi, vyjadrenie účastníka konania k výsluchu svedka a k videodokumentácii, s ktorou sa účastník konania v priebehu nariadeného ústneho pojednávania riadne oboznámil a stanovisko správneho orgánu. V tejto predmetnej zápisnici z ústneho pojednávania predvolaný svedok F.Q.E. O. jednoznačne uviedol, resp. bez pochýb potvrdil, že na okolnostiach, resp. na skutočnostiach, ktoré uviedol na pracovisku priamo počas výkonu inšpekcie práce dňa 13.09.2016 trvá, resp. na otázku, či: „Trváte na tejto svojej výpovedi?“ uviedol, že: „Áno“. V priebehu ústneho pojednávania bola preukázateľne zistená i podstatná skutková okolnosť, že kontrolovaná fyzická osoba nemá obmedzenú spôsobilosť na právne úkony a nie je ani pozbavená spôsobilosti na právne úkony. Taktiež z obsahu spisu je evidentne zrejmé, že vypočutie druhého riadne predvolaného svedka X.Q.Y. X. nebolo možné, resp. ho nebolo možné reálne uskutočniť z dôvodu, že písomné predvolanie, ktoré bolo zasielané inkriminovanej osobe prostredníctvom pošty doporučene na doručenku s poznámkou do vlastných rúk na obe poštové adresy správnemu orgánu známe, sa vrátilo správnemu orgánu ako nedoručená písomnosť z dôvodu, že adresát bol neznámy. Odvolací správny orgán sa pri preskúmavaní napadnutého aktu ako i zisteného skutkového stavu starostlivo zaoberal hodnotením jednotlivých správnych úvah, ktorými sa správny orgán prvého stupňa pri svojom konaní a rozhodovaní v súvislosti s týmto správnym deliktom riadil a po zhodnotení otázky, či tieto správne úvahy boli pre daný zistený skutkový stav postačujúce, dospel k záveru, že tieto boli pre záver urobený prvoinštančným správnym orgánom dostatočné a že v danom prípade bola relevantnými dôkazmi (majúc na mysli najmä protokol o výsledku inšpekcie práce č. IKO-280-53-1.2/P-A28-16 zo dňa 27.09.2016, zápisnice o podaní informácie zo dňa 13.09.2016 spísané so X. X., F. O. a O. M. - konateľom účastníka konania, zápisnica z ústneho pojednávania vo veci účastníka konania Readymade Pro, s.r.o., Mierová 630/A, 072 22 Strážske, IČO: 46945 610, č. k. 575/16/0 zo dňa 17.07.2017, videodokumentácia vyhotovená dňa 13.09.2016) jednoznačne preukázaná prítomnosť znakov závislej práce, a to prítomnosť znaku nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, znaku výkonu práce v mene zamestnávateľa a podľa pokynov zamestnávateľa, znaku v pracovnom čase určenom zamestnávateľom a znaku výkonu práce osobne zamestnancom (tvrdenie X. X., ktorý v priebehu výkonu inšpekcie práce uviedol, že: „Túto prácu vykonávam iba dnes, prvý deň od 9:00 hod. Na práci som sa dohodol s pánom M.Y.Č.O.. Odpratávame spolu s pánom O.H.D.. Nemám s p. M.Y. nič podpísané žiadnu dohodu, ani zmluvu. Neviem, či nám za to niečo dá."; tvrdenie F.Q.D. O., ktorý v štádiu výkonu inšpekcie práce uviedol, že: „Na pracovisku som asi dve hodiny, prvý deň. Neviem presne pre koho pracujem, dávame suť do kontajnera. Nemám nič uzatvorené, som na dôchodku. Odmenu neviem, robím zadarmo.“ a ktorý počas nariadeného ústneho pojednávania ako svedok odpovedal na otázku, či: „Trváte na tejto svojej výpovedi?“, že: „Áno", ako i tvrdenie O.Y. M.U. - konateľa účastníka konania, ktorý počas výkonu inšpekcie práce uviedol, že: „p. X.B.D.Ý. a p. O. odpratávajú neporiadok z tejto budovy - obytného domu iba dnes, ja som ich zavolal a ukázal čo majú robiť. Nemáme uzatvorený žiadny pracovnoprávny vzťah, ani nič iné podpísané. Sú tu bezodplatne.“).“
9. Žalovaný zdôraznil v napadnutom rozhodnutí, že porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania, za ktoré správny orgán ukladá pokutu, patrí medzi správne delikty postihované bez ohľadu na zavinenie. Ide o tzv. inštitút objektívnej zodpovednosti za správne delikty, pri ktorej správny orgán preukazuje len na porušenie právnej povinnosti zo strany účastníka konania, nie zavinenie. Správnym deliktom právnickej osoby je protiprávne konanie právnickej osoby, ktorého znaky ustanovuje zákon a za ktoré ukladá správny orgán sankciu ustanovenú administratívnoprávnou normou (zákon č. 125/2006 Z.z.). To znamená, že zamestnávateľ je zodpovedný už tým, že k porušeniu došlo, bez ohľadu, či ide o zavinené alebo nezavinené konanie, alebo o opomenutie. Teda pre vznik objektívnej zodpovednosti zamestnávateľa za správny delikt je úplne nepodstatné, či k pochybeniu došlo zavinením určitých okolností, zavinením zamestnancov zamestnávateľa alebo iných subjektov ako zamestnávateľa a ani okolnosť, že zamestnávateľ následne dodatočne odstránil zistený nedostatok. Doplnil, že v posudzovanom prípade, v ktorom sa uplatňuje inštitút objektívnej zodpovednosti za správne delikty, by sa účastník konania mohol vyviniť z tejto zodpovednosti za predpokladu, ak by predložil také dôkazy, ktoré by bez pochýb preukazovali, že zistený delikt nespáchal. V tomto preskúmavanom prípade takéto dôkazy, ktoré by osvedčovali uvedenú skutočnosť, účastníkom konania neboli predložené.
10. K namietaným odvolacím argumentáciám účastníka konania uviedol, že tieto považuje za právne irelevantné, a to s ohľadom na skutočnosť, že dôkazy obstarané tak v štádiu výkonu inšpekcie práce, ako i v priebehu nariadeného ústneho pojednávania nespochybniteľne potvrdzujú spáchanie tohto zisteného deliktu účastníkom konania. Zdôraznil, že odvolacia argumentácia účastníka konania nemá žiaden dopad na právne posúdenie danej veci a na skutkové zistenia tohto posudzovaného prípadu. Z obsahu správneho spisu, ako i so samotného pokračujúceho konania správneho orgánu prvého stupňa je bez pochýb zjavné, že správny orgán v pokračujúcom správnom konaní umožnil účastníkovi konania realizáciu jeho procesného zákonného práva vyjadriť sa ku všetkým podkladom i k spôsobu ich zisťovania pred vydaním správneho rozhodnutia vo veci samej. Uvedené riadne preukazuje zápisnica z ústneho pojednávania zo dňa 17.07.2017, v ktorej je zaznamenané, že účastníkovi konania bola po skončení ústneho pojednávania ponúknutá možnosť nahliadnuť do spisu, ktorého súčasťou bola zhotovená aj videodokumentácia a urobiť si z neho kópie a že účastník konania využil danú možnosť a následne je v zápisnici zaznamenané i vyjadrenie účastníka konania k zhotovenej videodokumentácii. Účastník konania rozsiahlu argumentáciu v spojení so zhotovenou videodokumentáciou uviedol i vo svojom písomnom vyjadrení k pokračujúcemu správnemu konaniu zo dňa 30.04.2017, na ktorú reagoval i samotný prvostupňový správny orgán vo svojom novo vydanom akte a to takým spôsobom, že zhotovená videodokumentácia nie je zostrihaná; že inšpektor práce nezaznamenával dobu, keď čakal na konateľa spoločnosti/účastníka konania; že je z nej jednoznačne zrejmé, že obaja zamestnanci vykonávali prácu, ktorá bola predmetom správneho konania - nakladali suť a odpad do kontajnera; že video nezaznamenáva čas a miesto nahrávky, avšak zo všetkých okolností daného prípadu je zrejmé kedy a kde bolo zhotovené; že čas a miesto kontroly účastník konania ani nespochybňuje; že inšpektori práce sa preukázali preukazom, čo na videu nie je zachytené, lebo video sníma zamestnancov, ale že napriek tomu je v čase 0,32 videonahrávky vidno, že inšpektor práce mal v ruke preukaz, na ktorom je vidno fotografiu aj okrúhlu pečiatku; že video bolo zhotovené v súlade so zákonom č. 125/2006 Z.z. S touto konštatáciou prvostupňového správneho orgánu sa odvolací správny orgán stotožňuje. Na margo uvedeného poukazuje na zákonnú dikciu § 12 ods.1 písm.f) zákona č. 125/2006 Z.z., na základe ktorej inšpektor práce je pri výkone inšpekcie práce oprávnený používať technické prostriedky na zhotovenie fotodokumentácie, videodokumentácie a zvukových záznamov potrebných na výkon inšpekcie práce, ak ich použitie nezakazujú osobitné predpisy, ktorým je podľa odkazu 7 zákon č. 215/2004 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 638/2005 Z.z. Dôležitosť postavenia inšpektora práce, ale najmä spoločenskú dôležitosť ochrany zamestnanca pri práci, reprezentujú oprávnenia a povinnosti inšpektora práce, ktoré sú upravené v čl. 12 a 13 Dohovoru MOP č. 81/1947 a v čl. 16 a 18 Dohovoru MOP č. 129/1969, ktoré boli premietnuté do zákona č. 125/2006 Z.z. Ide najmä o oprávnenie inšpektora práce kedykoľvek voľne vstupovať do priestorov a na pracoviská podliehajúcich inšpekcii práce, požadovať informácie, vysvetlenia a dokumentáciu týkajúcu sa pomerov na pracovisku z hľadiska ochrany života a zdravia zamestnancov a dodržiavania príslušných predpisov a používať technické prostriedky na zhotovenie fotodokumentácie, videodokumentácie a zvukových záznamov potrebných na výkon inšpekcie práce.
11. Vo vzťahu k odvolacej námietke týkajúcej sa kladenia sugestívnych otázok odvolací orgán uviedol v napadnutom rozhodnutí, že po preskúmaní správneho spisu a jeho jednotlivých podkladov dospel k záveru, že zisťovanie skutkového stavu v rámci výkonu inšpekcie práce bolo vykonané štandardným spôsobom a plne v súlade s kompetenčným zákonom č. 125/2006 Z.z. a že podanie informácii kontrolovanými fyzickými osobami realizované formou zápisníc o podaní informácie bolo uskutočnené zákonným spôsobom v súlade s § 16 ods.5 zákona č. 125/2006 Z. z., v zmysle ktorého fyzická osoba a právnická osoba je na požiadanie inšpektorátu práce alebo inšpektora práce povinná poskytnúť informácie potrebné na výkon inšpekcie práce. Na základe uvedeného nemožno urobiť záver, že tieto informácie boli získané kladením sugestívnych otázok, keďže otázky, ktoré boli inšpektorom práce v rámci zisťovania skutkového stavu kladené kontrolovaným fyzickým osobám, sa javia odvolaciemu orgánu ako štandardné nemajúce charakter klamlivého alebo navádzajúceho spôsobu zisťovania skutkového stavu. Naviac kontrolované fyzické osoby boli v rámci podania informácie do zápisnice riadne zákonným spôsobom poučené o ich právach a povinnostiach, čo v konečnom dôsledku potvrdili i svojimi vlastnoručnými podpismi. Uvedené hodnoverne potvrdzujú i samotné zápisnice (viď vyššie) obsiahnuté v predloženom správnom spise. Naviac v rámci doplňujúceho dokazovania v priebehu nariadeného ústneho pojednávania bola zistená i skutočnosť, že kontrolovaná fyzická osoba F. O. nebol pozbavený, ani obmedzený v spôsobilosti na právne úkony, a preto i odvolací orgán prihliadal na podané informácie touto osobou ako na informácie pravdivé a hodnoverné. A teda kontrolované fyzické osoby (F.Y.E. O.B.H. a X. X.) v štádiu výkonu inšpekcie práce boli plne spôsobilé podať relevantné informácie,
pričom ako osoby s plnou právnou subjektivitou mali teda plnú vedomosť z akého dôvodu a pre aký účel sa zdržiavajú na danom kontrolovanom pracovisku.
12. K odvolacej námietke účastníka konania ohľadne rozporu výroku s odôvodnením rozhodnutia spočívajúceho v tom, že vo výroku je uvedený čas spáchania skutku určený dňom 13.09.2016 o 10:45 hod., pričom v odôvodnení správny orgán uviedol, že doba trvania nelegálneho zamestnávania bola od 13.09.2016 od 09:00 hod., pričom však kontrola začala v daný deň o 10:45 hod., tak žalovaný uvádza, že takéto konštatovanie skutkového stavu nespôsobuje zmätočnosť a nepreskúmateľnosť napadnutého aktu, keďže inšpektorát práce vo výroku svojho aktu určil, resp. špecifikoval čas spáchania skutku dňom 13.09.2016 o 10:45 hod. a v odôvodnení len na základe obstaraných zápisníc o podaní informácie skonštatoval, že doba trvania nelegálneho zamestnávania bola od 09:00 hod. v daný inkriminovaný deň, čo preukázateľne potvrdzuje zápisnica o podaní informácie spísaná so X. X.Ý.P., ktorý do zápisnice okrem iného podal i informáciu, že prácu vykonáva iba dnes, v prvý deň od 09:00 hod.
13. Žalovaný ďalej v napadnutom rozhodnutí uviedol, že po preskúmaní nemôže akceptovať procesnú námietku účastníka konania ohľadne výrokovej časti napadnutého aktu, čo odôvodňuje tým, že špecifikácia sankcionovaného skutku vo výroku je dostačujúca, nakoľko je možné z neho presne zistiť, v akom konkrétnom kontrolovanom subjekte bola inšpekcia práce vykonaná, samotná špecifikácia skutku je vymedzená tak, aby tento skutok nebolo možné zameniť s iným skutkom. Je teda možné z neho určito a zrozumiteľne zistiť akému konkrétnemu subjektu sa ukladá pokuta, aké príslušné ustanovenie právneho predpisu účastník konania porušil, o porušenie ktorého konkrétneho zákonného ustanovenia ide, akým spôsobom došlo k jeho porušeniu a v akom konkrétnom časovom období, teda výrok obsahuje všetky zákonné náležitosti v zmysle § 47 ods.2 Správneho poriadku, ako aj tie, o ktorých pojednáva aplikačná prax súdov v správnom súdnictve.
14. V dôsledku týchto konštatovaní odvolací správny orgán uviedol, že má za to, že napadnutý akt prvostupňového správneho orgánu vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu veci a zo správneho právneho posúdenia a že toto bolo vydané za riadnej akceptácie zásady materiálnej pravdy a zásady voľného hodnotenia dôkazov v intenciách § 3 ods.1, 2, 3 a 4, § 32 ods.l, § 33 ods.1 a 2 a § 46 Správneho poriadku.
15. V spojení s výškou ukladanej sankcie odvolací správny orgán uviedol, že má za to, že zo strany správneho orgánu prvého stupňa bola výška ukladanej sankcie náležite zdôvodnená, čo do dôvodu a čo do výšky s prihliadnutím pritom na osobitosti a špecifiká daného prípadu a za plnej akceptácie zákonných kritérií plynúcich mu z ustanovenia § 19 ods.2 písm.a) bod. 1 a § 19 ods.6 zákona č. 125/2006 Z.z., a preto uložená sankcia vo výške 6.500,- eur za spáchanie tohto správneho deliktu sa odvolaciemu orgánu javí ako primeraná a uložená na možnej spodnej hranici zákonnej sadzby (odvolací orgán podotkol, že v danom prípade je maximálne zákonné rozpätie určené až do sumy 200.000,- eur), plniaca preventívnu a výchovnú funkciu, a keďže bude citeľná i v majetkovej sfére účastníka konania, plniaca i svoju represívnu funkciu s následkom odradiť účastníka konania od jeho ďalšieho protiprávneho konania v budúcnosti. Zároveň odvolací orgán považoval za potrebné dodať, že správny orgán nemá žiadnu zákonnú možnosť odpustiť uloženú pokutu, nakoľko povinnosť jej uloženia vyplýva inšpekčnému orgánu priamo zo zákona č. 125/2006 Z.z.
16. Citujúc ust. § 19 ods.2 písm.a) bod 1. a ods.6 zákona č. 125/2006 Z.z. odvolací orgán v danej súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžp/27/2011, v ktorom súd judikoval, že uložená pokuta má vo sfére vinného zo správneho deliktu naplniť úlohu preventívnu- výchovnú, ale aj represívnu, z toho dôvodu je žiaduce, aby bola citeľná aj v majetkovej sfére páchateľa správneho deliktu. Nemôže sa jednať o sankciu v zanedbateľnej výške, v opačnom prípade sa nedá predpokladať, že by splnila svoj účel. Uložená pokuta plní taktiež preventívnu úlohu (tzv. generálne pôsobenie) aj vo vzťahu k ostatným nositeľom totožných zákonných povinností, ktorých musí mať silu odradiť od protiprávneho postupu. Ak sa jedná o finančný postih, nemôže byť neprimerane mierny vo vzťahu k závažnosti protiprávneho konania a jeho následkom, nevyhnutne tak musí v sebe obsahovať aj represívnu zložku. Uviedol, že postup správneho orgánu prvého stupňa bol preto plne v súlade s ustanoveniami § 3 ods.5, § 32 ods.l a § 46 Správneho poriadku. Správny orgán druhého stupňa sa v prejednávanej právnej veci stotožnil s právnym názorom prvoinštančného orgánu, ktorý rozhodol o uložení sankčného postihu na základe spoľahlivo zistených skutočností vychádzajúc z relevantných dôkazov tak, ako je to uvedené vo výroku napadnutého správneho aktu.
17. Včas podanou správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Košiciach osobne dňa 26.06.2018 žalobca navrhol, aby správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 15.05.2018 č. OPS/ BEZ/2017/2852, O-69/2017, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa Inšpektorát práce Košice so sídlom v Košiciach č. 575/16/O-1 zo dňa 14.08.2017 zrušil. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.
18. Žalobca poukázal na nedodržanie lehoty na vydanie rozhodnutia v správnom konaní. Uviedol, že zo spisu žalobcu je zrejmé, že sa žalobca voči rozhodnutiu č. 575/16/0-1, zo dňa 14.08.2017 odvolal v zákonnej lehote a toto odvolanie bolo inšpektorátu aj riadne a v zákonnej lehote doručené dňa 06.09.2017 a taktiež že je zrejmé, že rozhodnutie žalovaného č. OPS/BEZ/2017/2852 0-69/2017 bolo vydané až dňa 15.05.2018 a následne doručené žalobcovi až dňa 18.05.2018. Tvrdil, že po preskúmaní uvedených dátumov doručenia odvolania a vydania napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že žalovaný nedodržal zákonnú lehotu ani postup na vydanie rozhodnutia v zmysle § 49 Správneho poriadku. Nie vinou žalobcu došlo k prieťahom v konaní, práve naopak, žalobca bol nadmerne zaťažovaný, aby dokázal, že odvolanie podal a doručil inšpektorátu načas. Poukázal na to, že zákonodarca v § 49 ods.1 Správneho poriadku stanovuje lehotu, v ktorej úrad môže vydať rozhodnutie, ako aj postup vydania rozhodnutia ako zákonnú podmienku tak, že v ostatných prípadoch, ak osobitný zákon neustanovuje inak, je správny orgán povinný rozhodnúť vo veci do 30 dní od začatia konania; vo zvlášť zložitých prípadoch rozhodne najneskôr do 60 dní; ak nemožno vzhľadom na povahu veci rozhodnúť ani v tejto lehote, môže ju primerane predĺžiť odvolací orgán (orgán príslušný rozhodnúť o rozklade). Ak správny orgán nemôže rozhodnúť do 30. prípadne do 60 dní, je povinný o tom účastníka konania s uvedením dôvodov upovedomiť. Z uvedenej právnej normy teda vyplýva, že zákonodarca ustanovil subjektívnu lehotu pre vydanie rozhodnutia správnym orgánom o uložení pokuty aj neskoršie ako do 60 dní, avšak za splnenia podmienky, že o tomto predlžení informuje účastníka konania. Žalovaný neupovedomil žalobou, ako účastníka konania, že na vydanie rozhodnutia bude potrebná dlhšia lehota ako 60 dní. Žalobca je preto toho názoru, že ak žalovaný nepostupoval v intenciách § 49 ods.2 Správneho poriadku a neupovedomil žalobcu o predĺžení lehoty na vydanie rozhodnutia tak nedodržal zákonný postup na vydanie rozhodnutia, a teda aj rozhodnutie č. OPS/BEZ/2017/2852 0-69/2017, zo dňa 15.05.2018 je nezákonné. Z uvedených dôvodov pri aplikácii lehôt je zníženie neurčitosti pri uplatňovaní práv, resp. právomoci, časového obmedzenia stavu neistoty v právnych vzťahoch, urýchlenie procesu rozhodovania s cieľom reálneho dosiahnutia zamýšľaných cieľov. Lehoty k rozhodnutiu totiž predstavujú v právnom štáte jeden z mechanizmov výrazne obmedzujúcich tendencie k nekontrolovateľnosti správnych orgánov a prieťahov v konaní pred nimi. Zákonom určená lehota je tiež prostriedkom ochrany účastníka správneho konania proti postupu orgánu verejnej moci. Ide o ustanovenie slúžiace predovšetkým k ochrane záujmov účastníkovi ktorým sa im dáva právna istota ohľadom lehoty, v ktorej musí byť vec vybavená (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžf/51/2010 z 22. júna 2011).
19. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný sa s jeho námietkou v odvolaní, ktorou namietal nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť postupu inšpektorátu, keď v tej istej veci začal dve správne konania žiadnym spôsobom nevysporiadal, iba keby bolo možne odôvodnenie rozhodnutia, na 10. strane, 4. odsek považovať za odôvodnenie tejto námietky, keď uviedol, že: „Odvolací orgán k namietaným odvolacím argumentáciám účastníka konania uvádza, že tieto považuje za právne irelevantné, a to s ohľadom na skutočnosť, že dôkazy obstarané tak v štádiu výkonu inšpekcie práce, ako i v priebehu nariadeného ústneho pojednávania nespochybniteľne potvrdzujú spáchanie tohto zisteného deliktu účastníkom konania. Odvolací orgán akcentuje, že odvolacia argumentácia účastníka konania nemá žiaden dopad na právne posúdenie danej veci a na skutkové zistenia tohto posudzovaného prípadu...“. Uviedol, že takéto odôvodnenie rozhodnutia je samo o sebe nedostatočné a nezrozumiteľné, nakoľko je značne nekonkrétne a neuvádza, prečo žalovaný odvolacie argumentácie žalobcu konania považuje za právne irelevantné. Uviedol, že inšpektorát začal prvýkrát správne konanie doručením „oznámenia o začatí správneho konania" č. 575/16/0 dňa 16.11.2016 . Je zrejmé, že toto správne konanie neskončilo, nakoľko rozhodnutie č. 575/16/0 zo dňa 20.12.2016, žalovaný zrušil a vrátil inšpektorátu na nové prejednanie. Inšpektorát doručením listu „Začatie správneho konania“: č. 575/15/0, zo dňa 19.04.2017 začal opätovne správne konanie v tej istej veci. Zmätočnosť a nepreskúmateľnosť žalobca vidí v tom, že správne konanie pod č. 575/16/0 v tej dobe ešte nebolo ukončené právoplatným rozhodnutím. Národný inšpektorát práce rozhodnutím č. OPS/BEZ/2017 2852, 0-69/2017, zo dňa 31.03.2017 prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. Inšpektorát ďalej v začatí správneho konania č. 575/15/0, zo dňa 19.04.2017 uvádza, že opätovne začína správne
konanie vo veci. Ani toto konštatovanie nie je správne, nakoľko vo veci sa správne konanie evidované pod číslom 575/16/0 ešte neskončilo. V predmetnej veci sú tak na správnom orgáne začaté dve správne konania evidované pod rôznymi číslami a začaté v rôzne dni, a to č. 575/15/0 začaté dňa 19.04.2017 a č. 575/16/0 začaté dňa 16.11.2016. Žalobca uviedol, že považuje vyššie uvedený postup a konanie žalovaného za nesprávny a nezákonný, čo spôsobuje aj nezákonnosť napadnutého rozhodnutia z dôvodu vytvorenia prekážky litispendencie.
20. Žalobca uviedol, že v bode VII. (strana 14) odvolania poukazoval na nezákonný postup inšpektorátu pri vykonávaní kontroly a vykonávaní dôkazu - Protokolu o výsledku inšpekcie práce č. IKO-280-53-1.2/ P-A28-16, zo dňa 27.09.2016 a pri povinnosti a postupe vypracovania dodatku k protokolu, nakoľko po prerokovaní protokolu (v ktorom žalobca uviedol že sa k nemu vyjadrí do 7 dní) sa žalobca vyjadril a elektronickou poštou dňa 03.10.2016 na adresu inšpektora G..F..G..L..X. zaslal svoje vyjadrenie k protokolu a toto vyjadrenie zaslal aj cestou slovenskej pošty na adresu správneho orgánu, inšpektorát nevyhotovil dodatok protokolu. Vo vyjadrení k protokolu účastník konania žiadal o prehodnotenie protokolu č. IKO-280-1.2/P-A28-16, konkrétne: „....Týmto spoločnosť Readymade Pro, s.r.o., žiada o prehodnotenie protokolu č. IKO-280-1.2/P-A28-16. Odôvodnenie: Spoločnosť READYMADE PRO. s.r.o., ako právnická osoba nezamestnala ani nepoverila dané osoby k výkonu tejto práce....“ Aj žalovaný vo svojom zrušujúcom rozhodnutí č. OPS/BEZ/2017/2852 O-69/2017, zo dňa 31.03.2017 (6. strana predposledný odsek) upriamil pozornosť inšpektorátu na to: „...aby tento vo svojom novom konaní a rozhodovaní venoval svoju pozornosť a starostlivo preskúmal i účastníkom konania v odvolaní tvrdenú skutočnosť, že tento sa vyjadril k obsahu protokolu v elektronickej podobe dňa 03.10.2016 na e- mailovú adresu inšpektora práce G..F.,O..G..L..X. a s touto uvedenou skutočnosťou sa vo svojom novom rozhodnutí i náležite vysporiadal....“ Žalobca namietal, že inšpektorát sa s touto námietkou v rozhodnutí č. 575/16/O-1 zo dňa 14.08.2017 žiadnym spôsobom nevysporiadal, neodôvodnil z akých dôvodov nepotreboval túto námietku odôvodniť' a ani neodôvodnil, z akých dôvodov nepovažoval za potrebné postupovať podľa pokynov odvolacieho orgánu. Rovnakou vadou trpí aj napadnuté rozhodnutie žalovaného č. OPS/BEZ/2017/2852, O-69/2017 zo dňa 15.05.2018, keď ani toto sa žiadnym spôsobom nevysporiadalo s predmetnou odvolacou námietkou žalobcu. Žalovaný ani neodôvodnil z akých dôvodov nepotreboval túto námietku odôvodniť, čím porušil čl. 46 ods.1 Ústavy SR, najmä ak ide o zákonnosť postupu inšpektorátu, nakoľko je zákonnou povinnosťou inšpektora práce, po vyjadrení zamestnávateľa k protokolu vyhotoviť dodatok k protokolu. Navyše, žalovaný sám poukazoval a upriamil pozornosť inšpektorátu na danú skutočnosť, a musel (po odvolaní žalobcu) z rozhodnutia č. 575/16/O-1 zo dňa 14.08.2017 zistiť, že inšpektorát sa ani na jeho pokyn touto skutočnosťou vôbec nezaoberal a aj napriek tomu odvolanie zamietol. Žalovaný tak len potvrdil, že sa odvolacou námietkou žalobcu ani svojím pokynom uloženým inšpektorátu vôbec v rozhodnutí nevenoval, nesplnil si tak svoju kontrolnú funkciu a svoje pokyny uložené inšpektorátu dôkladne neskontroloval, čím spôsobil nepreskúmateľnosť a nezákonnosť rozhodnutia z dôvodu nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia. Povinnosť vyhotoviť dodatok k protokolu a prerokovať dodatok k protokolu vyplýva z ustanovení § 13 ods.2, § 14 ods.3 písm.a) zákona č. 125/2006 Z.z o inšpekcii práce. Inšpektorát mal vypracovať dodatok k protokolu a so žalobcom prerokovať aj dodatok k protokolu, nakoľko podľa § 14 ods.3 písm.a) zákona o inšpekcii práce sa dodatok k protokolu považuje za súčasť protokolu, a teda, keď je súčasťou protokolu, tak mal byť v zmysle § 13 ods.2 zákona o inšpekcii práce prerokovaný s účastníkom konania, čo sa v danom prípade nestalo. Citujúc ust. § 13 ods.2 a § 14 ods.3 písm.a) zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ďalej uviedol, že inšpektorát prerokoval protokol so žalobcom dňa 27.09.2016. Žalobca sa pri prerokovaní protokolu vyjadril, že sa vyjadrí do 7 dní. Inšpektor práce súhlasil s touto lehotou na vyjadrenie k protokolu. Dňa 03.10.2016 žalobca zaslal správnemu orgánu vyjadrenie k protokolu, v ktorom uviedol nové skutočnosti a žiadal o opätovné prerokovanie protokolu. Inšpektor práce nevypracoval dodatok k protokolu, aj keď to bolo jeho zákonnou povinnosťou. A navyše, keďže podľa § 14 ods.3 písm.a) zákona o inšpekcii práce inšpektor vyhotoví dodatok k protokolu a dodatok je súčasťou protokolu, tak potom protokol v znení dodatku mal byť prerokovaný so žalobcom. Na základe uvedeného žalobca má za to, že žalovaný nepostupoval zákonným spôsobom, keď po vyjadrení žalobcu k protokolu nevyhotovil dodatok k protokolu, čím bol porušený § 14 ods.3 písm.a) zákona o inšpekcii práce je teda protokol nezákonný, čo spôsobuje aj nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.
21. Žalobca ďalej uviedol, že považuje za závažnú skutočnosť, že žalovaný ani neodôvodnil, či skúmal, alebo neskúmal administratívny spis a evidenciu pracovnej elektronickej pošty inšpektorky práce G. F. za účelom zistenia, či inšpektorátu žalobca doručil vyjadrenie k protokolu. Nesprávnym
postupom a nedostatočným odôvodnením rozhodnutia aj v tejto časti je rozhodnutie nezákonné (Dôkaz
- administratívny spis a evidencia pracovnej elektronickej pošty inšpektorky práce G. F.).
22. Žalobca uviedol, že na 4. strane odvolania a nasl. namietal nesprávny úradný postup inšpektorátu, keď ústne pojednávanie a výsluch svedka viedli v správnom konaní navrhovaní svedkovia - inšpektori, ktorí kontrolu vykonali. Namietal, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí žiadnym spôsobom nevysporiadal s touto závažnou námietkou a ani neodôvodnil, z akých dôvodov nepotreboval túto námietku odôvodniť, čím porušil čl. 46 ods.1 Ústavy SR, najmä ak ide o správnosť a objektívnosť riadneho procesu, ako základného procesného práva. Žalobca a ani iné osoby čítajúce toto rozhodnutie sa nedozvedeli, či je správne a objektívne, ak v správnom konaní navrhovaní svedkovia vedú ústne pojednávanie, vypočúvajú svedkov a potom sú vo veci tak isto vypočúvaní. Žalobca potom nevie, ako sa má a môže sa brániť voči takémuto postupu žalovaného, resp. jeho aparátu. Žalovaný neozrejmil žalobcovi, či je správnej že v správnom konaní vypočúva svedok svedka, resp. či takýto postup je u žalovaného bežný, alebo že by bol v súlade so zásadami riadneho procesu, hlavne jeho objektivity a predvídateľnosti práva. Zo zápisnice o ústnom pojednávaní č. k. 575/16/0, zo dňa 07.07.2017 je zjavné, že v správnom konaní ústne pojednávanie viedli len inšpektori, ktorí aj kontrolu osobne vykonali. Priamo pri ústnom pojednávaní žalobca uviedol, že ústne pojednávanie je zmätočné a výsluch F. O. je v tomto konaní nepoužiteľný z dôvodu porušenia princípov správnosti a objektívnosti správneho konania, keď dokazovanie viedli samotní navrhovaní svedkovia, ktorí správny delikt sami zisťovali a ovplyvňovali. Podľa názoru žalobou, takýmto konaním žalovaného bol porušený základný princíp objektivity riadneho procesu, čo spôsobuje nezákonnosť správneho konania ako aj rozhodnutia. Svedkovia tak najprv vedeli ako vypovedal predchádzajúci svedok. Okrem toho, ani p. O.O. na ústnom pojednávaní nepotvrdil, na koho pokyn prácu vykonával. To znamená, že znak závislej práce - na pokyn zamestnávateľa nebol pri kontrole zistený, ani dokázaný.
23. Žalobca ďalej uviedol, že v odvolaní namietal, že nemohol v správnom konaní vypočuť aj druhého svedka X. X., ktorý je vo veci takisto kľúčovým svedkom. Žalovaný sa s touto námietkou vysporiadal na 9. strane 3. odsek konštatovaním, že: „...vypočutie druhého riadne predvolaného svedka X. X. nebolo možné, resp. ho nebolo možné reálne uskutočniť z dôvodu, že písomné predvolanie, ktoré bolo zasielané inkriminovanej osobe prostredníctvom pošty doporučene na doručenku s poznámkou do vlastných rúk na obe poštové adresy správnemu orgánu známe, sa vrátilo správnemu orgánu ako nedoručená písomnosť z dôvodu, že adresát bol neznámy...“ Žalobca uviedol, že takéto odôvodnenie rozhodnutia považuje za nedostatočné a alibistické, ktoré je založené a má svoj pôvod v nedostatočne zistenom skutkovom stave už pri samotnej kontrole. Žalobca v odvolaní uviedol, že dôvodom prečo sa X. X. nedostavil na ústne pojednávanie, je nedostatočné a nedôrazné zistenie jeho bydliska, resp. inej známej adresy jeho pobytu. Žalobca uviedol aj dôvod, ktorý spočíval v tom, že inšpektor práce si ústne podané údaje od X. X. (aj od F. O.) neoveril aj z predložených dokladov ich totožnosti, tak je možné, že adresa, ktorú poskytol X. X., mohla byť nepresná, resp. zavádzajúca. Ale pokiaľ by inšpektor práce postupoval riadne, dostatočnej a hlavne odborne, tak by si osobné údaje zistil a overil aj z dokladov totožnosti menovaných osôb. Žalobca navrhol súdu preskúmať videodokumentáciu, ktorá je len dôkazom tvrdenia žalobcu. Uviedol, že je toho názoru, že jeho právo klásť' svedkom otázky nemôže byt' upreté len nedostatočnou, resp. neodbornou činnosťou žalovaného. Navyše, z rozhodnutia nie je nadovšetko zrejmé, že žalovaný využil všetky zákonné možnosti, aby kľúčového svedka predvolal a vo veci vypočul. Žalovaný X. X. vypočul pred správnym konaním, jeho výpoveď: „Túto prácu vykonávam iba dnes, prvý deň od 9:00 hod. Na práci som sa dohodol s pánom M.. Odpratávame spolu s pánom O.. Nemám s p. M. nič podpísané žiadnu dohodu, ani zmluvu. Neviem, či nám za to niečo dá...“ použil ako dôkaz v rozhodnutí (8. strana 2. odsek ). A podstatné je, že toto vyjadrenie použil na trestanie žalobcu, a bez ďalšieho je takéto konanie nezákonné, nakoľko žalobcovi bolo upreté právo klásť svedkom otázky (vid' napr. rozsudok NS SR sp. zn.: 10Sžd/19/2011, zo dňa 25.01.2012, 5. strana, 4. a 5. odsek ).
24. Žalobca uviedol, že v odvolaní (3. strana, 6. odsek) namietal nezákonnosť vykonanej kontroly z dôvodu, že inšpektori práce sa pri kontrole nepreukázali služobnými preukazmi. Žalovaný sa s touto námietkou vysporiadal v rozhodnutí na 11. strane 1. odsek, keď konštatoval, že: „...že inšpektori práce sa preukázali preukazom, čo na videu nie je zachytené, lebo video sníma zamestnancov, ale že napriek tomu je v čase 0.32 videonahrávky vidno, že inšpektor práce mal v ruke preukaz, na ktorom je vidno fotografiu aj okrúhlu pečiatku,...“ Žalobca uviedol, že nesúhlasí s týmto odôvodnením z dôvodu, že inšpektori sa nepreukázali služobným preukazom X. X. a F. O. a okamžite len po slovnom oznámení „inšpektorát práce" už si okamžite, bez akéhokoľvek poučenia pýtali od nich osobné a iné údaje.
Žalobca nemá inú možnosť ako preukázať toto svoje tvrdenie, len požiadaním súdu, aby preskúmal videodokumentáciu a aby posúdil, či zo vzdialenosti, v ktorej boli inšpektori od menovaných osôb, bolo možné sa preukázať služobnými preukazmi, a aby tak isto posúdil videonahrávku v čase 0,32 a či je takéto preukázanie sa služobným preukazom aj v skutočnosti preukázaním sa služobným preukazom, určitým a nespochybniteľným spôsobom. Podľa názoru žalobcu, takéto preukázanie sa služobným preukazom nie je preukázanie sa služobným preukazom osobám, ktoré inšpektori práce kontrolovali. Inšpektor práce len mihnutím služobným preukazom pred kamerou považuje za preukázanie sa služobnými preukazmi, čo žalobca považuje za absolútne nevyhovujúce a neprípustné. Navyše, preskúmanie videodokumentácie malo byť primárnou vecou ústneho pojednávania, na základe pokynu žalovaného, a až na požiadanie žalobcu bola videodokumentácia preskúmaná, aj keď len pozretím a následným komentovaním žalobcu. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že žalovaný nezabezpečil, aby o dôkaznom prostriedku videodokumentácii bola spísaná zápisnica, čo videodokumentácia obsahuje a komentár k nej. Takisto žalovaný nezabezpečil, aby v správnom konaní bola preukázaná zhoda zariadenia, ktorým bola videodokumentácia zabezpečená, kvôli zákonnosti dôkazného prostriedku. Zariadenie podlieha preukázaniu zhody v zmysle zákona č. 264/1999 Z.z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Navyše žalovaný ani nepreukázal požadované vlastníctvo zariadenia, ktorým bola videodokumentácia zabezpečená, to znamená, že nebolo zabezpečené, aby bol dôkazný prostriedok zabezpečený zariadením vo vlastníctve žalovaného. V prípade, že videodokumentácía nebola vyhotovená zariadením vo vlastníctve inšpektorátu, tak takýto dôkaz nemôže byt' použitý v správnom konaní z dôvodu jeho nezákonného zabezpečenia.
25. Žalobca uviedol, že na 5. strane odvolania namietal, že inšpektorát nezistil dostatočne a spoľahlivo znaky závislej práce, a ich kumuláciu. Žalovaný sa s touto námietkou vysporiadal v rozhodnutí na 9. strane posledný odsek konštatovaním, že: „...v danom prípade bola relevantnými dôkazmi (majúc na mysli najmä protokol o výsledku inšpekcie práce č. IKO-280-53-1.2/P-A28-16 zo dňa 27.09.2016, zápisnice o podaní informácie zo dňa 13.09.2016 spísané so X. X., F. O. a O. M. - konateľom účastníka konania, zápisnica z ústneho pojednávania vo veci účastníka konania Readymade Pro, s.r.o. Mierová 630/A, 072 22 Strážske, IČO: 46 945 610, č. k. 575/16/0 zo dňa 17.07.2017, videodokumentácia vyhotovená dňa 13.09.2016) jednoznačne preukázaná prítomnosť znakov závislej práce. A to prítomnosť znaku nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, znaku výkonu práce v mene zamestnávateľa a podľa pokynov zamestnávateľa, znaku v pracovnom čase určenom zamestnávateľom a znaku výkonu práce osobne zamestnancom (tvrdenie X. X., ktorý v priebehu výkonu inšpekcie práce uviedol, že:„Túto prácu vykonávam iba dnes, prvý deň od 9:00 hod. Na práci som sa dohodol s pánom M.O.. Odpratávame spolu s pánom O.. Nemám s p. M. nič podpísané žiadnu dohodu, ani zmluvu. Neviem, či nám za to niečo dá. tvrdenie F. O., ktorý v štádiu výkonu inšpekcie práce uviedol, že: „Na pracovisku som asi dve hodiny, prvý deň. Neviem presne pre koho pracujem, dávame suť do kontajnera. Nemám nič uzatvorené, som na dôchodku. Odmenu neviem, robím zadarmo.“ A ktorý počas nariadeného ústneho pojednávania ako svedok odpovedal na otázku, či: „Trváte na tejto svojej výpovedi?“, že „Áno“, ako i tvrdenie O. M. - konateľa účastníka konania, ktorý počas výkonu inšpekcie práce uviedol, že: „p. X. a p. O. odpratávajú neporiadok z tejto budovy - obytného domu iba dnes, ja som ich zavolal a ukázal čo majú robiť. Nemáme uzatvorený žiadny pracovnoprávny vzťah, ani nič iné podpísané. Sú tu bezodplatne. )...“ Žalobca uviedol, že nesúhlasí s týmto konštatovaním žalovaného. Je zrejmé, že nie každá práca musí byt' závislá a je zrejmé, že žalovaný znaky závislej práce zisťuje len z ústnych informácií kontrolovaných osôb, tak je podľa názoru žalobcu potrebné, aby tieto znaky boli zistené a aj dokázané nespochybniteľným a hlavne zákonným spôsobom. Je zrejmé, že svedok F. O. už pri kontrole nepotvrdil, že mu na prácu dal pokyn žalobca, nevedel v koho mene pracuje ( „...Neviem presne pre koho pracujem...), rovnakého názoru bol aj pri dokazovaní v správnom konaní na ústnom pojednávaní , tak nie sú naisto potvrdené znaky závislej práce, napr. na pokyn žalobcu, v mene žalobcu, ktorú mal vykonávať. Ani z vyjadrenia X.. X. nie je zrejmé, ktorá osoba mu dala pokyn na prácu, ktorú vykonával. Jeho vyjadrenie, že: „...Na práci som sa dohodol s pánom M....“, nedokazuje žiadny znak závislej práce využívanej žalobcom. Navyše výpoveď X.. X. si žalobca nemohol dať potvrdiť, resp. doplniť' v správnom konaní z vyššie uvedených dôvodov. Žalobca uviedol, že z takto vykonávaného dokazovania veci nie je vôbec zrejmé, že by menované osoby pracovali pre žalobcu, ani jedna z osôb nepotvrdila len domnienky žalovaného, že by mali vykonávať závislú prácu pre žalobcu. Z úst menovaných osôb ani raz nepadlo slovo Readymade Pro s.r.o., aj samotní inšpektori tvrdili, že svedkovia mali pracovať pre p. M., čo nie je žalobca.
26. Žalobca na objasnenie súdu dal do pozornosti aj skutočnosť, že ako je už vyššie uvedené, žalovaný nemá inú možnosť ako dokázať znaky závislej práce, len dopytovaním sa osôb nachádzajúcich sa na kontrolovanom mieste. K tomu mu má pomáhať aj ustanovenie § 12 ods.1 písm.g) zákona č.125/2006 Z.z., keď inšpektor práce je oprávnený požadovať preukázanie totožnosti od fyzickej osoby nachádzajúcej sa na pracovisku zamestnávateľa a vysvetlenie dôvodu jej prítomnosti. Žalovaný má dostatočnú vedomosť o tom, že keby kontrolované osoby odmietli podať svoje vysvetlenie dôvodu jej prítomnosti na kontrolovanom mieste, z dôvodov využitia ústavou chránených ich práv, tak by žalovaný vôbec nedokázal nelegálnu prácu, z dôvodu absencie dôkazu znakov závislej práce, a tak žalobca je toho názoru, že žalovaný zámerne nepoučuje kontrolované osoby (od ktorých mieni požadovať informácie) o ich ústavných právach, aj o práve nevypovedať, práve naopak, do poučení v zápisnici o podaní informácie žalovaný predpísal len také poučenia, ktoré po ich prečítaní spôsobujú u kontrolovaných osobách (kontrolované osoby sú často osoby len so základným vzdelaním) strach z uložených pokút a z následných úkonov žalovaného voči týmto osobám, nehovoriac o skutočnosti, že prvé čo inšpektori práce hovoria týmto osobám je práve vyhrážanie sa uvedenými pokutami, ak nebudú vypovedať: Využívajú pritom práve predtlačené „poučenie" v týchto zápisniciach, aby zdôraznili kontrolovaným osobám, že musia povedať to, čo chcú inšpektori žalovaného počuť. Práve preto inšpektori práce píšu zápisnice sami a vlastnou rukou, lebo využívajú strach a okamžitý stres kontrolovaných osôb na odôvodnenie, že radšej budú písať zápisnicu oni. Je všeobecne známe, že každý, nielen kontrolované osoby po preukázaní sa služobným preukazom orgánom dozoru sa zľaknú a už nevedia, čo majú robiť. Inšpektori toho využívajú a kladú sugestívne a kapciózne otázky týmto osobám a tak, aby v ich odpovediach boli už znaky závislej práce, nakoľko len tento výsledok žalovaný potrebuje, aby dokázal nelegálnu prácu. Túto skutočnosť žalobca nemohol riadne a dostatočne objasniť žalovanému v správnom konaní a za prítomnosti správneho orgánu. Žalobca taktiež poukázal na skutočnosť, či je vôbec možné takýmto spôsobom dokazovať nelegálnu prácu, pokiaľ nie je nespochybniteľné dokázané, že s kontrolovanými fyzickými osobami bolo pri kontrole jednané v súlade so zákonom, a hlavne v súlade s ochranou ich práv v zmysle Ústavy SR. Nemenej dôležité je aj to, aby sa práve žalobca, ktorý je žalovaným trestaný, vôbec dozvedel, akým spôsobom žalovaný zaobchádzal s osobami, ktoré mali svedčiť proti žalobcovi. Náhodná kontrola osôb nachádzajúcich sa na ulici, vykonávajúcich hádzanie odpadu do kontajnera s nezákonným zabezpečením videodokumentácie, následné vyžiadanie si ich vyjadrenia bez riadneho poučenia o ich právach, bez ďalšieho (najmä preukázateľného dôkazu o dôveryhodnosti menovaných osôb, bez akéhokoľvek zistenia a naplnenia definície a znakov závislej práce, kumulácie znakov závislej práce v zmysle zákonníka práce) považuje žalobca za nepostačujúce na ustálenie záveru o nelegálnom zamestnávaní účastníkom konania ako zamestnávateľom.
27. Žalobca poukázal aj na nezákonnosť protokolu z dôvodu absencie zákonnej náležitosti, ktorou je uvedenie doby nelegálneho zamestnávania. Podľa § 14 ods.1 zákona č. 125/2006 Z.z., protokol obsahuje označenie príslušného inšpektorátu práce, meno a priezvisko inšpektora práce, ktorý vykonal inšpekciu práce, označenie kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, miesto a čas vykonania inšpekcie práce, predmet inšpekcie práce, zistené porušenia predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv, podpis a vyjadrenie zamestnávateľa alebo nim povereného zamestnanca, alebo fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, k zisteným porušeniam predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a k ďalším skutočnostiam uvedeným v protokole, stanovisko inšpektora práce k tomuto vyjadreniu, dátum vypracovania a dátum prerokovania protokolu, podpis inšpektora práce a odtlačok pečiatky. Protokol obsahuje aj vyjadrenie právnickej osoby alebo fyzickej osoby ku skutočnostiam uvedených v protokole, ktoré sa jej týkajú, ak ide o vyšetrovanie udalosti uvedenej v § 7 ods.3 písm.b). Ak bolo zistené porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania, protokol obsahuje aj čas, keď bolo porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania zistené, a ak boli preukázané, aj dohodnutú mzdu a dobu trvania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. Z protokolu č. k. IKO-280-53-1.2/P-A28-16 zo dňa 27.09.2016 A 16 115 je zrejmé, že tento obsahuje len čas, kedy malo byt' porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania zistené (13.09.2016 o 10:45 hod.) a konštatovanie, že: „...doba trvania nelegálneho zamestnávania bola od 13.09.2016 od 9:00 hod....“ nenapĺňa požiadavku zákonnej náležitosti protokolu - dobu trvania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, lebo konštatovanie: „...od 13.09.2016 od 9:00 hod...“ nie je dobou a len začiatkom doby. Navyše, je nepreskúmateľné, ako mohli inšpektori konštatovať, že doba trvania nelegálneho zamestnávania bola od 13.09.2016 od 9.00 hod., keď kontrolu začali až od 10:45 hod. Žalovaný zrejme vychádzal len z vyjadrení menovaných osôb, avšak toto zistenie nie je dostatočné,
nakoľko žalovaný môže vychádzať len zo svojich zistení a nie z neoverených a nedokázaných informácii spochybnených svedkov.
28. Žalobca ďalej v správnej žalobe uviedol, že v odvolaní (bod VI.) žalobca namietal neprípustnosť' dôkazného prostriedku: zápisnice o podaní informácie, spísanú so X. X. tak, ako bola vyhotovená a vykonaná. Namietal, že žalovaný sa s touto námietkou vôbec nevysporiadal a ani neodôvodnil z akých dôvodov ju nepotreboval odôvodniť, čím uprel právo žalobou na riadne a dostatočné odôvodnenie rozhodnutia. Konštatovanie, resp. citovanie údajov zo zápisnice o podaní informácie nemožno v správnom konaní plnohodnotnú svedeckú výpoveď nahradiť (viď. napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR zo dňa 09.09.2010 č. j. 1 As34/2010-73, publikovaný pod č. 2208/2011 Zb. NSS). Z tohto pohľadu žalobca považuje za pochybenia na strane žalovaného, že využil v správnom konaní ako dôkazný prostriedok zápisnicu o podaní informácie spísanú so X. X. v priebehu kontroly, bez výsluchu tejto osoby. Takisto, žalobca poukázal na skutočnosť, že F. O. sa pri výsluchu na ústnom pojednávaní vyjadroval k tomu, čo mal povedať do zápisnice o podaní informácie, potom je zrejmé, že zápisnicu o podaní informácie, v ktorej je uvedené podané vyjadrenie F. O. nie je možné použiť v konaní pred správnym orgánom, ak bol F. O., ktorý takéto vyjadrenie podal vypočúvaný ako svedok v správnom konaní, a nesmel sa vypočúvať ani k rozporom medzi jeho výpoveďou v procesnom postavení svedka a podaným vyjadrením. F. O. sa v správnom konaní vyjadroval k tomu, čo vypovedal do zápisnice o miestnom zisťovaní. Z uvedeného je zrejmé, že ide o vadu, ktorá spôsobila, že v tejto časti je vyjadrenie pracovníka ako svedka neúčinným dôkazom. Takisto, inšpektori v protokole (ako aj žalovaný v rozhodnutiach) uviedli, že p. M. sa mal vyjadriť, že: „ p. X. a p. O. odpratávajú neporiadok z tejto budovy - obytného domu iba dnes, ja som ich zavolal a ukázal čo majú robiť. Nemáme uzatvorený žiadny PP vzťah ani nič iné podpísané. Sú tu bezodplatne..“ Toto vyjadrenie považuje žalovaný za súhlas a znak využívania závislej práce. Žalobca uviedol, že podľa jeho názoru však ide o nesprávne právne a vecné posúdenie veci a seba obviňujúce vyjadrenie voči štátnej moci by mohlo mat' pri trestnom stíhaní (správne súdy konštantne rozhodujú rovnako, že osobe obvinenej zo správneho deliktu náležia procesné práva podobné tým, aké požíva obvinený z trestného činu) relevantnosť usvedčujúceho dôkazu jedine za predpokladu, že ho urobila osoba, ktorá mala postavenie obvineného podľa Trestného poriadku, bola v tomto postavení vypočutá podľa Trestného poriadku, a pri tom bola poučená o právach a povinnostiach obvineného podľa Trestného poriadku. Namietal, že žiadna z osôb vypočúvaných pred správnym konaním nebola poučená o jej právach. Zápisnice o podaní informácie obsahujú iba poučenie o ich povinnostiach. Takéto podanie informácie potom nemôže byť použité ako dôkaz v rozhodnutí z dôvodu nezákonného podania informácie (napr. rozsudok NS ČR č. 1 As204/2015-33).
29. K námietke nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia žalobca uviedol, že je toho názoru že vydané rozhodnutie a jemu predchádzajúci postup správneho orgánu je porušením ústavnoprávne a medzinárodnoprávne garantovaných základných princípov (zásad) materiálneho právneho štátu, najmä princípu materiálnej spravodlivosti a materiálnej ochrany zákonnosti vrátane princípov riadneho a spravodlivého procesu, princípu právnej istoty, a princípu predvídateľnosti práva vrátane predvídateľnosti rozhodnutí orgánov verejnej moci, ako aj princípu ochrany legitímnych očakávaní. Jedným zo základných princípov právneho štátu je princíp právnej istoty. Záujmu zachovania právnej istoty ako imanentnej súčasti právneho štátu podľa čl. 1 Ústavy SR nezodpovedá taký stav, ktorý by orgánu štátu umožňoval konať podľa vlastnej úvahy a z vlastného rozhodnutia aj nad rámec zákona a nie iným, ako zákonom ustanoveným spôsobom. Princíp právnej istoty spočíva aj v tom, že všetky subjekty práva môžu odôvodnene očakávať, že príslušné štátne orgány budú konať a rozhodovať podľa platných právnych predpisov, že ich budú správne vykladať a aplikovať. Nezákonný postup a rozhodnutie inšpektorátu práce narúša princíp právnej istoty a tým aj práva účastníka konania. Napadnuté rozhodnutie bolo vypracované na základe nesprávnych myšlienkových postupov zakladajúcich svojvoľnosť a je aj dôsledkom toho, že žalovaný sa nevysporiadal so všetkými relevantnými skutočnosťami. Napr. odôvodnenie rozhodnutia na 7. strane posledný odsek:“...správny orgán prvého stupňa vo svojom konaní jednoznačným a spoľahlivým spôsobom preukázal, že činnosť (v protokole na str. 2 je uvedené, že sa jednalo o závislú prácu - čistiace a upratovacie práce budovy obytného domu na pracovisku: E. fyzických osôb - F. O. a X. X.Ý., ktorú tieto vykonávali dňa 13.09.2016 o 10:45 hod. na pracovisku účastníka konania - E. XXX, X., bez založenia pracovnoprávneho vzťahu, napĺňala znaky závislej práce v súlade s dikciou ustanovenia § 1 ods.2 zákona č. 311/2001 Z.z. účinnou od 1. marca 2015, čím nepochybne došlo k spáchaniu správneho deliktu - k nelegálnemu zamestnávaniu dotknutých fyzických osôb účastníkom konania...“ sa neopiera (okrem len konštatovania inšpektorov v protokole) o žiadny dôkaz. Žalovaný vôbec nepreukázal, že miesto, kde bola vykonaná
kontrola, je aj pracoviskom žalobcu. Miesto nebolo označené obchodným menom žalobcu, inšpektorát ani žalovaný vôbec nezistili, komu patrí predmetné miesto, kde menované osoby nahadzovali odpad do kontajnera, komu vlastne patril odpad, ktorý nahadzovali do kontajnera a komu patril vlastne aj kontajner, do ktorého nahadzovali odpad. To znamená, že v tomto prípade ide len o svojvoľné hodnotenie inšpektorov žalovaného o pracovisku žalobcu. Žalovaný ani nezisťoval na základe akého vzťahu mal žalobca predmetné práve vykonávať a pre koho.
30. Žalobca ďalej uviedol, že za obzvlášť nezrozumiteľné a nepreskúmateľné považuje odôvodnenie rozhodnutia na 10. strane 4. odsek: „...Odvolací orgán k namietaným odvolacím argumentáciám účastníka konania uvádza, že tieto považuje za právne irelevantné, a to s ohľadom na skutočnosti že dôkazy obstarané tak v štádiu výkonu inšpekcie práce, ako i v priebehu nariadeného ústneho pojednávania nespochybniteľne potvrdzujú spáchanie tohto zisteného deliktu účastníkom konania. Odvolací orgán akcentuje, že odvolacia argumentácia účastníka konania nemá žiaden dopad na právne posúdenie danej veci a na skutkové zistenia tohto posudzovaného prípadu...“ z dôvodu , že žalobcovi nie je zrejmé, z akých dôvodov žalovaný odvolacie argumentácie žalobcu a hlavne, ktoré argumentácie žalobcu považuje za právne irelevantné. Z takéhoto odôvodnenia rozhodnutia žalobcovi nebolo vysvetlené, z akých dôvodov žalovaný sa nevenoval procesným právam žalobcu a ich popieraním správnym orgánom prvého stupňa. Z odvolania žalobcu (strana 10, 1. odsek ) je zrejmé, že žalobca žiadal o výsluch inšpektorov práce pred žalovaným z dôvodov, aby mu bolo objasnené, či inšpektorát postupoval správne, ak ústne pojednávanie viedli samotní inšpektori, ako navrhovaní svedkovia. Žalovaný a prvostupňový správny orgán v konaní o prejednaní správneho deliktu vychádzali prakticky iba z dôkazov; ktoré zadovážil prvostupňový správny orgán (najmä z výpovedí žalobcu a svedka) bez toho, že by prihliadli na tvrdenia uplatnené žalobcom a vysporiadali sa s nimi navrhnutými dôkazmi, ktoré bez ďalšieho považovali za irelevantné (napr. rozsudok NS SR sp. zn. 6Sžo/34/2007). Žalovaný tento navrhovaný dôkaz nevykonal a ani neodôvodnil, z akých dôvodov nepotreboval tento dôkaz vykonať, čím porušil čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.
31. Žalobca namietal, že ani odôvodnenie výšky pokuty nie je dostatočné, ako poukazoval vo svojom odvolaní. Žalovaný sa nevysporiadal so zákonnou požiadavkou v zmysle § 19 ods.6 zákona č. 125/2006 Z.z. - závažnosť porušenia povinnosti, a neodôvodnil výšku pokuty. Ani z rozhodnutia inšpektorátu nie je možné zistiť, aká vlastne bola závažnosť porušenia povinnosti, nakoľko sa inšpektorát nevysporiadal s otázkou závažnosti zisteného porušenia povinnosti. Žalovaný len formálne konštatoval (na 13. strane, 1. odsek), že: „...V spojení s výškou ukladanej sankcie odvolací správny orgán má za to, že zo strany správneho orgánu prvého stupňa bola výška ukladanej sankcie náležite zdôvodnená, čo do dôvodu a čo do výšky s prihliadnutím pritom na osobitosti a špecifiká daného prípadu a za plnej akceptácie zákonných kritérií plynúcich mu z ustanovenia § 19 ods.2 písm.a) bod. 1 a § 19 ods.6 zákona č. 125/2006 Z.z...“ a takisto neodôvodnil závažnosť porušenia povinnosti žalobcom. Žalobca je toho názoru, že vyššie uvedené skutočnosti odôvodňujú pochybnosť o tom, či prvostupňový správny orgán aj žalovaný v súlade s ustanovením § 3 ods.5 Správneho poriadku rozhodol na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci a či podľa § 32 ods.1 Správneho poriadku splnil svoju povinnosť zistiť presne a úplne skutočný stav veci a či skutočne za týmto účelom obstaral potrebné podklady pre rozhodnutie. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, žalobca je toho názoru, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav a nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy, pričom v odôvodnení rozhodnutia ani nijakým spôsobom nezdôvodnil, akými úvahami sa spravoval pri uložení pokuty. Odôvodnenie, ako obsahová náležitosť rozhodnutia vydaného správnym orgánom v správnom konaní, nepresvedčilo žalobcu o správnosti postupu správneho orgánu a žalovaného a o zákonnosti jeho rozhodnutia a tak neposilnilo dôveru v správnosť rozhodovania, aby prijaté rozhodnutie viedlo žalobou k dobrovoľnému plneniu povinností.
32. Žalobca je toho názoru, že na základe skutočností vyššie uvedených v odvolaní, odôvodnenie rozhodnutia nie je presvedčivé. Podľa jeho názoru správnym deliktom nemôže byt' akékoľvek konanie, resp. akékoľvek porušenie práva, ale porušenie práva musí byť protiprávne konanie, a to aj vtedy, keď zákon nevyžaduje zavinenie, ale predpokladá objektívnu zodpovednosť. Analógia v správnom trestaní v neprospech páchateľa je vylúčená (in malom parteus). Žalobca poukazuje na skutočnosť, že v jeho prípade sa vyskytli vo vykonávaní dôkazov značné a dôvodné pochybnosti, potom je nutné rozhodnúť v jeho prospech (pravidlo in dubio pro reo). Odôvodnenie rozhodnutia žalovaného žalobca považuje za príliš formalistické a nedostatočné, s nesprávnym právnym posúdením. Žalobca je toho názoru, že žalovaný pri rozhodovaní vychádzal z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a s ohľadom na námietky žalobcu nezisťoval, či konanie pred inšpektorátom bolo vedené takým procesným
postupom, ktorý zabezpečoval správny výsledok a či boli dôkazy vykonané spôsobom zodpovedajúcim pravidlám spravodlivého procesu. Podľa názoru žalobcu žalovaný si nemôže svoju rozhodovaciu činnosť zjednodušiť tým, že v dôvodoch svojho rozhodnutia v podstate len poukáže na skutočnosť, že sa stotožňuje s inšpektorátom a preberie jeho argumentáciu. Podľa názoru žalobcu žalovaný v konaní neodstránil rozpory medzi výpoveďami žalobcu a svedkov - inšpektorov práce, tak isto neodstránil neurčitosť podaných informácii a výpovede F. O. a nevykonal dôkazy na preukázanie hodnovernosti jeho výpovede a podaných informácií (napr. rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica z 9. septembra 1996, sp. zn. 10Cs/4/1996). Inšpektorát pristúpil k hodnoteniu dôkazov bez toho, aby vykonal všetky úkony s cieľom odstrániť existujúce rozpory v dôkazoch. To platí aj pre žalovaného, keďže prvostupňové aj druhostupňové správne konanie tvorí jeden celok (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. marca 2007, sp. zn. 2Sžo-o-KS 126/2006). Je zrejmé, že žalovaný neodstránil rozpory vo výpovediach žalobou, svedka F.. O. a inšpektorov práce, a aj napriek rozporom vo vykonaných dôkazoch vyslovil, že žalobca delikt spáchal teda tento záver je podľa názoru žalobcu predčasný (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18. marca 2009, sp. zn. 2Sžo/19/2008). Žalobca, v zmysle nálezu III. ÚS 311/07 je toho názoru, že žalovaný mu neozrejmil svoje myšlienkové úvahy, spôsob hodnotenia dôkazov, skutkové zistenia a vyvodené právne závery takým spôsobom, aby výsledok rozhodovacej činnosti bol jasný, zrozumiteľný a dostatočne odôvodnený a aby žalobca nemusel hľadať odpoveď na nastolenú problematiku v rovine dohadov, aby sa s prijatými závermi bolo možné stotožniť, ako s logickým záverom procesu poznania nielen právnych záverov, ale aj záverov skutkových, z ktorých právne závery vychádzajú. Ústavný súd už vyslovil, že „súčasťou obsahu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu“ (III. ÚS 119/03, IV. ÚS 115/03). Žalovaný sa spolieha len na tvrdenie jeho aparátu, a pritom popiera akékoľvek procesné práva žalobcu. Procesné pochybenie inšpektorátu neodôvodňuje, resp. odôvodňuje nesprávnym právnym posúdením.
33. Na záver žalobca uviedol v správnej žalobe, že má za to, že vydané rozhodnutia žalovaného a inšpektorátu sú porušením ústavnoprávne a medzinárodnoprávne garantovaných základných princípov materiálneho právneho štátu, žalovaný ani inšpektorát nepostupovali podľa čl. 2 ods.2 Ústavy SR, keď konali v rozpore so zákonom o správnom konaní a inšpekcii práce, keď porušili ustanovenia § 3 ods.1, 2, 4, 5, § 21 ods.1, § 22 ods.1, § 33 a 34 ods.1, 2, 3, § 47 ods.3 Správneho poriadku, § 6 ods.1 písm.s) zákona, § 13 ods.2 zákona, čl. 47 ods.2, čl. 48 ods.2 Ústavy SR, čl. 6 Dohovoru, postupom žalovaného bola porušená zásada materiálnej pravdy v správnom konaní, rozhodnutia žalovaného a inšpektorátu boli vydané bez vykonaného dokazovania z dôkazných prostriedkov, ani o jednom úkone nebola spísaná zápisnica. Vzhľadom na uvedené skutočnosti uvedené v žalobných bodoch sa domnieva, že žaloba je podaná oprávnene. Preto žiada, aby Krajský súd v Košiciach preskúmal napadnuté rozhodnutia žalovaného a inšpektorátu, spisový materiál na vec sa vzťahujúci, postup ktorý jeho vydaniu predchádzal a v súlade s § 182 ods.1 písm.g) SSP vo veci rozhodol a rozhodnutie žalovaného a Inšpektorátu práce Košice zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň aby mu priznal právo na náhradu trov konania.
34. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 05.11.2018 doručenému súdu 08.11.2018 navrhol správnu žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť. Vo vzťahu k námietke žalobcu v spojení s nedodržaním lehôt na vydanie rozhodnutia žalovaným podľa § 49 ods.1 a 2 Správneho poriadku uviedol, že dané lehoty majú tzv. poriadkový charakter. To znamená, že keď ich správny orgán v rámci svojej rozhodovacej činností nedodrží, dochádza k prieťahom v správnom konaní a účastník konania môže využiť právne prostriedky na svoju ochranu proti nečinnosti správneho orgánu, avšak ich nedodržanie nemá vplyv na samotnú zákonnosť a preskúmateľnosť rozhodnutia správneho orgánu a nevzniká ani právny dôvod na zastavenie správneho konania podľa § 30 Správneho poriadku.
35. Žalovaný sa taktiež nestotožnil s názorom právneho zástupcu žalobcu, že v danom preskúmavanom prípade inšpektorát práce z pozície správneho orgánu začal v tej istej veci dve správne konania. Uvedené odôvodnil tým, že z obsahu listiny, konkrétne „Začatie správneho konania, č. 575/15/O zo dňa 19.04.2017“ je výslovne a jednoznačne zrejmé, že účastníkovi konania bolo správnym orgánom oznámené pokračovanie v už začatom správnom konaní vo veci uloženia pokuty, súčasne bol účastník konania upovedomený i o tom, že k pokračovaniu konania správny orgán pristúpil z titulu, že Národným inšpektorátom práce bolo zrušené jeho prv vydané rozhodnutie a že vec bola vrátená správnemu orgánu
na ďalšie konanie. Účastník konania bol v rámci tejto listiny prizvaný i na ústne pojednávanie, ktoré sa malo realizovať dňa 09.05.2017 o 09:00 hod. v budove Inšpektorátu práce Košice a taktiež bol upovedomený i o tom, že ako svedkovia boli na ústne pojednávanie predvolané i tieto fyzické osoby: F. O. a X. X.. Z uvedeného dôvodu považuje žalovaný danú námietku za účelovú a zavádzajúcu.
36. Pokiaľ sa jedná o námietku žalobcu ohľadne nevyhotovenia dodatku k protokolu a jeho neprerokovania, tak žalovaný uviedol, že z obsahu celého predloženého žurnalizovaného spisu nevyplýva právnym zástupcom žalobcu tvrdená skutočnosť, že žalobca sa k obsahu protokolu vyjadril elektronickou poštou dňa 03.10.2016, v dôsledku čoho bol inšpektorát práce povinný vyhotoviť dodatok k protokolu a tento dodatok následne so žalobcom i prerokovať. Žalobca túto ním tvrdenú skutočnosť žiadnym relevantným dokladom ani v konaniach prebiehajúcich na oboch stupňoch, ani v rámci podanej správnej žaloby, nepreukázal.
37. Taktiež žalovaný ako uviedol nemôže akceptovať námietku právneho zástupcu žalobcu ohľadne nezákonnosti protokolu z dôvodu neuvedenia doby nelegálneho zamestnávania v protokole. V tejto spojitosti odkazuje na rozsudky Krajského súdu v Košiciach pod sp. zn. 7S/102/2015 a 6S/62/2017-75(2S). V spojení s touto argumentáciou žalobcu dodal, že predmetom súdneho prieskumu v tomto prípade je rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím o uložení sankcie. Protokol o výsledku inšpekcie práce je len jedným z podkladov pre vydanie napadnutých individuálnych správnych aktov, a ak mal žalobca pochybnosť o jeho nezákonnosti, mohol ho napadnúť samostatnou správnou žalobou v zákonnej lehote 2 mesiacoch od jeho oznámenia, čo však žalobca neurobil. Z uvedených dôvodov považuje žalovaný dané žalobné námietky za právne bezvýznamné a neopodstatnené.
38. V spojení so žalobnými námietkami týkajúcimi sa toho, že ústne pojednávanie a výsluch svedka viedli v správnom konaní žalobcom navrhovaní svedkovia, konkrétne inšpektori práce, ktorí kontrolu vykonali a že žalobca nemohol v správnom konaní vypočuť aj druhého svedka X. X., ktorý je vo veci kľúčovým svedkom, žalovaný uviedol, že inšpektor práce je štátnym zamestnancom vykonávajúci štátnu službu na inšpektoráte práce; inšpektor práce má v súvislosti s výkonom inšpekcie práce postavenie verejného činiteľa a pri výkone inšpekcie práce vystupuje ako nestranná osoba. V danom posudzovanom prípade z celého správneho spisu nie je zrejmé, že by žalobcom v priebehu výkonu inšpekcie práce, alebo v priebehu správneho konania bola voči konkrétnym inšpektorom práce vykonávajúcim kontrolu/inšpekciu práce u žalobcu vznesená námietka zaujatosti. Z uvedeného dôvodu žalovaný považuje danú vznesenú námietku žalobcu za irelevantnú.
39. Žalovaný na margo uvedeného konštatoval, že nariadené ústne pojednávanie bolo realizované správnym orgánom prvého stupňa legitímnym spôsobom, z ktorého bola vyhotovená riadna zápisnica z ústneho pojednávania vo veci žalobcu datovaná dňom 17.07.2017, opatrená vlastnoručnými podpismi všetkých prítomných a zúčastnených a v ktorej je zachytený výsluch svedka F. O., kladenie otázok žalobcu tomuto svedkovi, vyjadrenie žalobcu k výsluchu svedka a k video dokumentácii, s ktorou sa žalobca v priebehu nariadeného ústneho pojednávania riadne oboznámil a stanovisko správneho orgánu.
40. Vo vzťahu k námietke ohľadne nemožnosti žalobcu v správnom konaní vypočuť aj druhého predvolaného svedka X. X. žalovaný opakovane uvádza, že vypočutie druhého riadne predvolaného svedka X. nebolo možné, resp. ho nebolo možné reálne uskutočniť, a to z dôvodu, že písomné predvolanie, ktoré bolo zasielané inkriminovanej osobe prostredníctvom pošty doporučene na doručenku s poznámkou do vlastných rúk na obe poštové adresy správnemu orgánu známe, sa vrátilo správnemu orgánu ako nedoručená písomnosť z dôvodu, že adresát bol neznámy. Z uvedeného je nespochybniteľne zjavné, že inšpektorát práce v pozícii správneho orgánu vyvinul maximálne možné úsilie na zrealizovanie výsluchu svedka X. X..
41. Žalovaný ďalej uviedol, že právny zástupca žalobcu v správnej žalobe namietal i nezákonnosť protokolu z dôvodu, že inšpektori práce sa pri kontrole nepreukázali služobnými preukazmi, namietal i to, že správny orgán nezistil dostatočne a spoľahlivo znaky závislej práce a ich kumuláciu: dôvodil i neprípustnosťou dôkazného prostriedku zápisnice o podaní informácie spísanej so X. X., že konštatovania z tejto zápisnice v správnom konaní nemôžu nahradiť plnohodnotnú svedeckú výpoveď a nedostatočnosťou odôvodnenia rozhodnutia žalovaného. Taktiež právny zástupca namietal i kladenie
sugestívnych a kapcióznych otázok inšpektormi práce pri výkone inšpekcie práce. Žalovaný uviedol, že rezolútne nesúhlasí s dôvodmi právneho zástupcu žalobcu ohľadne nezákonnosti protokolu z dôvodu, že inšpektori práce sa pri kontrole nepreukázali služobnými preukazmi. K tomuto žalovaný uviedol, že inšpektori práce v daný inkriminovaný deň sa preukázali kontrolovaným fyzickým osobám služobným preukazom inšpektora práce; že uvedené tvrdenie nespochybniteľne preukazuje videodokumentácia zhotovená inšpektormi práce počas výkonu inšpekcie práce priamo na mieste samom. Žalovaný uviedol, že na uvedenej zhotovenej videodokumentácii nie je síce priamo súvisle v dlhšej časovej línii zachytená táto situácia (predloženie služobného preukazu inšpektorom práce) z dôvodu, že zariadenie - video sníma najmä kontrolovaných zamestnancov a ich vykonávajúcu činnosť, avšak i napriek tomu možno v čase 0,32 predmetnej videonahrávky zaznamenať, resp. zreteľne vidieť, že inšpektor práce mal, resp. držal v ruke preukaz, na ktorom je vidieť fotografiu aj okrúhlu pečiatku, čo znamená, že obom kontrolovaným osobám sa inšpektori práce riadne preukázali služobnými preukazmi inšpektora práce. Z uvedeného dôvodu považuje žalovaný túto argumentáciu právneho zástupcu za účelovú a zavádzajúcu. V spojení s námietkami ohľadne nezákonnosti protokolu žalovaný opätovne odkazuje na to, že ak žalobca mal dôvodné pochybnosti o zákonnosti protokolu o výsledku inšpekcie práce, mal možnosť tento protokol v zákonnej dvojmesačnej lehote odo dňa jeho oznámenia napadnúť samostatnou správnou žalobou, čo neučinil.
42. Žalovaný ďalej vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že má za to, že zo strany oboch správnych orgánov boli náležite a spoľahlivo zistené všetky znaky závislej práce vo vzťahu k spáchanému skutku, čo bez pochýb preukazujú obstarané dôkazy, a to protokol č. IKO-280-53-1.2/P-A28-16 zo dňa 27.09.2016, zápisnice o podaní informácie zo dňa 13.09.2016 spísané so X. X., F. O. a O. M. - konateľom žalobcu, zápisnica z ústneho pojednávania vo veci žalobcu Readymade Pro, s.r.o., Mierová 630/A, 072 22 Strážske, IČO: 46 945 610, č. k. 575/16/0 zo dňa 17.07.2017, videodokumentácia vyhotovená dňa 13.09.2016. Dané získané dôkazy jednoznačne preukazujú prítomnosť znakov závislej práce v preskúmavanej veci, a to prítomnosť znaku nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, znaku výkonu práce v mene zamestnávateľa a podľa pokynov zamestnávateľa, znaku v pracovnom čase určenom zamestnávateľom a znaku výkonu práce osobne zamestnancom, konkrétne tvrdenie X. X., ktorý v priebehu výkonu inšpekcie práce uviedol, že: „Túto prácu vykonávam iba dnes, prvý deň od 9:00 hod. Na práci som sa dohodol s pánom M.. Odpratávame spolu s pánom O.. Nemám s p. M. nič podpísané žiadnu dohodu, ani zmluvu. Neviem, či nám za to niečo dá.“; tvrdenie F. O., ktorý v štádiu výkonu inšpekcie práce uviedol, že: „Na pracovisku som asi dve hodiny, prvý deň. Neviem presne pre koho pracujem, dávame suť do kontajnera. Nemám nič uzatvorené, som na dôchodku. Odmenu neviem, robím zadarmo.“, a ktorý počas nariadeného ústneho pojednávania ako svedok odpovedal na otázku, či: „Trváte na tejto svojej výpovedi?“, že: „Áno“ a tvrdenie O. M. - konateľa žalobcu, ktorý spontánne v čase výkonu inšpekcie práce uviedol, že: „p. X. a p. O. odpratávajú neporiadok z tejto budovy - obytného domu iba dnes, ja som ich zavolal a ukázal čo majú robiť. Nemáme uzatvorený žiadny pracovnoprávny vzťah, ani nič iné podpísané. Sú tu bezodplatne.“ Uviedol, že takto zistený skutkový stav potvrdzuje i videodokumentácia zhotovená priamo počas výkonu inšpekcie práce inšpektormi práce na mieste samom, z ktorej je evidentne a nespochybniteľne zrejmé, že obe kontrolované fyzické osoby v daný inkriminovaný deň odpratávali do veľkoobjemového kontajnera stavebný odpad a že ani jedna z týchto kontrolovaných fyzických osôb v zhotovenej video dokumentácii neuviedla, resp. nepotvrdila. že by v danom prípade sa malo jednať o vypratávanie, resp. upratávanie bytu, ktorý by mal byt' v nájme. prípadne vo vlastníctve oboch kontrolovaných fyzických osôb, tak ako sa to snažil žalobca vykresliť vo svojich neskorších podaných písomných vyjadreniach a v samotnom podanom odvolaní. Žalobca nepreukázal žiadnym hodnoverným spôsobom, ani žiadnym hodnoverným dokladom skutočnosť, že s uvedenými kontrolovanými fyzickými osobami - X. X. a F. O. v inkriminovanom čase mal legitímne uzatvorený pracovnoprávny vzťah.
43. Žalovaný nesúhlasil ani s argumentáciou žalobcu ohľadne neprípustnosti dôkazného prostriedku
- zápisnice o podaní informácie spísanej so X. X. z dôvodu, že konštatovania z tejto zápisnice v správnom konaní nemôžu nahradiť plnohodnotnú svedeckú výpoveď. K tomuto žalovaný uviedol, že dôkazy získané v štádiu výkonu inšpekcie práce, ktorej primárnym cieľom bolo zistiť, či došlo k porušeniu zákona, a teda či je dôvod na začatie správneho konania vo veci správneho trestania, nevykazovali žiaden rozpor a na ich podklade bol skutkový stav zistený presne a určito. Z uvedeného dôvodu tieto potom následne slúžili v začatom správnom konaní ako podklad pre ďalšie konanie, nakoľko boli vyhodnotené ako hodnoverné a pravdivé. Žalovaný ďalej uvádza, že postup správnych orgánov v posudzovanom prípade bol plne súladný s platnou legislatívou, keďže samotný výkon inšpekcie
práce a obstaranie jednotlivých dôkazov v rámci výkonu inšpekcie práce sa riadi právnym režimom zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a nie právnym režimom Správneho poriadku. Z uvedeného titulu zistenia uskutočnené pred začatím správneho konania, t.j. zistenie uskutočnené v štádiu výkonu inšpekcie práce, netrpia v začatom správnom konaní nezákonnosťou. Inšpekcia práce je konaním a postupom inšpektorátu práce (neskôr správneho orgánu), ktorým dochádza k zisťovaniu skutkového stavu a ktorý podľa zistených záverov následne eventuálne vedie k začatiu správneho konania. Po ukončení inšpekcie práce na základe jej zistení a záverov inšpektorát práce z pozície správneho orgánu obligatórne/fakultatívne pristúpi k začatiu správneho konania vo veci správneho trestania, kde sa toto správne konanie spravuje režimom Správneho poriadku. Výsledky a závery inšpekcie práce, ako i získané dôkazy počas inšpekcie práce sú zhrnuté v protokole o výsledku inšpekcie práce, ktorý v následne v začatom správnom konaní predstavuje jeden z podkladov pre vydané rozhodnutie a ktorý spolu so získanými dôkazmi v štádiu výkonu inšpekcie práce má následne status dôkazného prostriedku v správnom konaní. Pokiaľ sa jedná o získaný dôkaz, konkrétne o videodokumentáciu zhotovenú inšpektormi práce priamo pri výkone inšpekcie práce, tu žalovaný podotýka, že daný dôkaz bol zhotovený plne v súlade so zákonom č. 125/2006 Z.z. Na margo toho poukazuje na zákonnú dikciu § 12 ods.1 písm.f) zákona č. 125/2006 Z.z., na základe ktorej inšpektor práce je pri výkone inšpekcie práce oprávnený používať technické prostriedky na zhotovenie fotodokumentácie, videodokumentácie a zvukových záznamov potrebných na výkon inšpekcie práce, ak ich použitie nezakazujú osobitné predpisy, ktorým je podľa odkazu 7 zákona č. 215/2004 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 638/2005 Z.z. Dôležitosť postavenia inšpektora práce, ale najmä spoločenskú dôležitosť ochrany zamestnanca pri práci, reprezentujú oprávnenia a povinnosti inšpektora práce, ktoré sú upravené v čl. 12 a 13 Dohovoru MOP č. 81/1947 a v čl. 16 a 18 Dohovoru MOP č. 129/1969, ktoré boli premietnuté do zákona č. 125/2006 Z.z. Ide najmä o oprávnenie inšpektora práce kedykoľvek voľne vstupovať do priestorov a na pracoviská podliehajúcich inšpekcii práce, požadovať informácie, vysvetlenia a dokumentáciu týkajúcu sa pomerov na pracovisku z hľadiska ochrany života a zdravia zamestnancov a dodržiavania príslušných predpisov a používať technické prostriedky na zhotovenie fotodokumentácie, videodokumentácie a zvukových záznamov potrebných na výkon inšpekcie práce. Aj žalovaný zastáva názor, že daná zhotovená videodokumentácia nie je zostrihaná, čo potvrdil i samotný prvostupňový správny orgán, o hodnovernosti ktorého žalovaný nemá dôvod pochybovať'. Ďalej prvostupňový správny orgán reagoval na danú videodokumetáciu spôsobom, že inšpektor práce nezaznamenával dobu, keď čakal na konateľa spoločnosti/žalobcu, že je z nej jednoznačne zrejmé, že obaja zamestnanci vykonávali prácu, ktorá bola predmetom správneho konania - nakladali suť a odpad do kontajnera, že video nezaznamenáva čas a miesto nahrávky, avšak zo všetkých okolností daného prípadu je zrejmé, kedy a kde bolo zhotovené a že čas a miesto kontroly žalobca nijako nespochybňoval. S touto konštatáciou prvostupňového správneho orgánu sa žalovaný plne stotožňuje.
44. Vo vzťahu k žalobnej argumentácii ohľadne kladenia sugestívnych a kapcióznych otázok kladených inšpektormi práce žalovaný uviedol vo vyjadrení k správnej žalobe, že po preskúmaní správneho spisu a jeho jednotlivých podkladov dospel k záveru, že zisťovanie skutkového stavu v rámci výkonu inšpekcie práce bolo vykonané štandardným spôsobom a plne v súlade s kompetenčným zákonom č. 125/2006 Z.z. a že podanie informácií kontrolovanými fyzickými osobami realizované formou zápisníc o podaní informácie bolo uskutočnené zákonným spôsobom v súlade s § 16 ods.5 zákona č. 125/2006 Z.z., v zmysle ktorého fyzická osoba a právnická osoba je na požiadanie inšpektorátu práce alebo inšpektora práce povinná poskytnúť informácie potrebné na výkon inšpekcie práce. Na základe uvedeného nemožno urobiť záver, že tieto informácie boli získané kladením sugestívnych a kapcióznych otázok, keďže otázky, ktoré boli inšpektorom práce v rámci zisťovania skutkového stavu kladené kontrolovaným fyzickým osobám sa javia žalovanému ako štandardné, nemajúce charakter klamlivého alebo navádzajúceho spôsobu zisťovania skutkového stavu. Naviac kontrolované fyzické osoby boli v rámci podania informácie do zápisnice riadne zákonným spôsobom poučené o ich právach a povinnostiach, čo v konečnom dôsledku potvrdili i svojimi vlastnoručnými podpismi. Uvedené hodnoverne potvrdzujú i samotné zápisnice obsiahnuté v predloženom žurnalizovanom správnom spise. Naviac v rámci doplňujúceho dokazovania v priebehu nariadeného ústneho pojednávania bola zistená i skutočnosť, že kontrolovaná fyzická osoba F. O. nebol pozbavený, ani obmedzený v spôsobilosti na právne úkony, a preto i žalovaný obdobne ako prvostupňový správny orgán prihliadal na podané informácie touto osobou ako na informácie pravdivé a hodnoverné. A teda kontrolované fyzické osoby (F. O. a X. X.) v štádiu výkonu inšpekcie práce boli plne spôsobilé podať relevantné informácie, pričom ako osoby s plnou právnou subjektivitou mali teda plnú vedomosť z akého dôvodu a pre aký
účel sa zdržiavajú na danom kontrolovanom pracovisku. Vo vzťahu k tvrdeniam zisteným v priebehu nariadeného ústneho pojednávania od predvolaného svedka F. O. žalovaný uvádza, že zistenia získané počas výkonu inšpekcie práce podané touto fyzickou osobou F. O. korešpondujú so skutkovým stavom zisťovaným v priebehu nariadeného ústneho pojednávania, na ktorom sa realizoval výsluch svedka F. O., kde predvolaný svedok jednoznačne potvrdil, že na okolnostiach, resp. na skutočnostiach, ktoré uviedol na pracovisku priamo počas výkonu inšpekcie práce dňa 13.09.2016 trvá, resp. na otázku, či: .,Trváte na tejto svojej výpovedi?" uviedol, že: „Áno“. V priebehu ústneho pojednávania bolo preukázateľne zistené i to, že kontrolovaná fyzická osoba F. O. nemá obmedzenú spôsobilosť na právne úkony a že nie je tejto spôsobilosti ani pozbavený. Žalovaný konštatoval, že prvotne podané informácie kontrolovanými fyzickými osobami (F. O. a X. X.), ako i prvotne podané informácie samotným konateľom žalobcu v štádiu výkonu inšpekcie práce považuje za pravdivé, keďže tieto boli podané intuitívne, bez možnosti akéhokoľvek zavádzania, či špekulovania a vzájomného sa ovplyvňovania. Žalovaný ďalšie získané skutkové okolnosti v rámci prebiehajúceho správneho konania počas nariadeného ústneho pojednávania uvedené svedkom F. O. považuje za špekulatívne a účelové z toho dôvodu, že tieto boli podané s určitým časovým odstupom od začatia výkonu inšpekcie práce, kedy už možno reálne predpokladať určitú formu ovplyvňovania a špekulovania zo strany žalobcu. Z týchto uvedených dôvodov má žalovaný za to, že účinnejšie a pravdivejšie objasnenie skutkového stavu možno očakávať v okamihu výkonu inšpekcie práce, keď všetci zúčastnení vystupujú spontánne a intuitívne.
45. Žalovaný sa nestotožnil ani so žalobnou námietkou súvisiacou s nedostatočnosťou odôvodnenia jeho rozhodnutia a k tomuto uviedol, že z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného je zrejmé, ktoré konkrétne skutočnosti a skutkové okolnosti boli podkladom pre vydanie rozhodnutia, akými úvahami bol správny orgán vedený pri hodnotení získaných dôkazov a ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval; že z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného je zrejmé i to, aký postoj žalovaný zaujal, resp. akým spôsobom sa vyrovnal s namietanými argumentáciami žalobcu v rámci jeho podaného odvolania a aké relevantné závery urobil o tom, do akej miery mala/nemala namietaná odvolacia argumentácia žalobcu vplyv na právne posúdenie danej veci. V dôsledku uvádzaného žalovaný má za to, že odôvodnenie jeho vydaného správneho aktu disponuje všetkými obsahovými zákonnými náležitosťami stanovenými v § 47 ods.3 Správneho poriadku a že jeho rozhodnutie má všetky atribúty zákonnosti.
46. Žalovaný v závere podotkol, že právny zástupca žalobcu ani v konaní vedenom na druhom stupni neuviedol také relevantné skutočnosti a nedoplnil také relevantné dôkazy, s ktorými by sa žalovaný nebol vysporiadal a ktorými by bol žalobca preukázal konkrétne porušenie alebo ohrozenie jeho subjektívnych práv alebo preukázal, že žalovaný svojim postupom porušil základné zásady správneho konania, najmä zásadu materiálnej pravdy, vyhľadávaciu zásadu, zásadu práva na obhajobu a že by pri hodnotení dôkazov porušil zásadu voľného hodnotenia dôkazov v intenciách ustanovenia § 34 ods.5 Správneho poriadku. S odkazom na uvedené skutočnosti žalovaný navrhol žalovaný, aby Krajský súd v Košiciach bez nariadenia pojednávania rozsudkom zamietol správnu žalobu žalobcu ako nedôvodnú (§ 190 SSP).
47. Žalobca v replike doručenej súdu osobne 10.12.2018 poukazuje na skutočnosť, že žalovaný celým vyjadrením zavádza svojim svojvoľným výkladom právnych ustanovení zákona č. 125/2006 Z.z. v znení a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov, správneho poriadku, ako aj zavadzajúcim výkladom postupu, či už samotných inšpektorov pri vykonávaní kontroly, ako aj postupom pri vydávaní rozhodnutia a jeho odôvodnenia.
48. K vyjadreniu žalovaného (druhá strana 3. odsek) vo vzťahu k námietke právneho zástupcu žalobcu v spojení s nedodržaním lehôt na vydanie rozhodnutia žalovaným podľa § 49 ods.1 a 2 Správneho poriadku uviedol, že nesúhlasí s vyjadrením žalovaného, nakoľko ako je zo žalobného bodu 1.1 zrejmé, žalobca nepoukazoval len na nedodržanie stanovenej lehoty na vydanie rozhodnutia, a na jej neprimeranú dĺžku, ale hlavne poukazoval na nedodržanie zákonných povinností žalovaného podľa § 49 ods.2, posledná veta Správneho poriadku, keď žalovaný neupovedomil žalobcu ako účastníka konania o predĺžení lehoty na vydanie rozhodnutia, pričom podľa citovaného ustanovenia bol povinný tak vykonať. Navyše, vydanie rozhodnutia v správnom konaní v lehote viac ako 8 mesiacov od začatia správneho konania žalobca považuje za neprimerane dlhú dobu, bez upovedomenia, že ide o zložitý prípad. Žalobca trvá na skutočnosti, že žalovaný si nesplnil svoju zákonnú povinnosť a neupovedomil žalobcu, ako účastníka konania, že na vydanie rozhodnutia bude potrebná dlhšia lehota ako 60 dní, tým nepostupoval v intenciách § 49 ods.2 Správneho poriadku, čím nedodržal zákonný postup na vydanie
rozhodnutia a teda aj rozhodnutie č. OPS/BEZ/2017/2852 0-69/2017, zo dňa 15.05.2018 je nezákonné, lebo z nezákonnosti nemôže vzísť zákonnosť. Žalobca uvádza, že žalovaný sa k námietke nedodržania jeho zákonnej povinnosti danej mu v § 49 ods.2 posledná veta Správneho poriadku vôbec nevyjadril a len formálne cituje § 49 Správneho poriadku.
49. K vyjadreniu žalovaného (na druhej strane 6. odsek) týkajúceho sa toho, že sa nestotožňuje žalovaný s názorom právneho zástupcu žalobcu, že v danom preskúmavanom prípade inšpektorát práce z pozície správneho orgánu začal v tej istej veci dve správne konania žalobca uviedol, že s týmto nesúhlasí a trvá na žalobnej námietke tak, ako ju uviedol v žalobe. Žalobca je toho názoru, že už len totožné očíslovanie dvoch rôznych úradných listín vydaných v rôznych dňoch spôsobuje ich nepreskúmateľnosť, ako aj nepreskúmateľnosť spisu, nakoľko v spise sa nachádzajú dve rôzne listiny označené tým istým číslom.
50. K vyjadreniu žalovaného (na tretej strane 2. odsek) týkajúceho sa námietky právneho zástupcu ohľadne nevyhotovenia dodatku k protokolu a jeho neprerokovania uviedol, že s týmto nesúhlasí. Uviedol, že žalovaný si sám odporuje, keď v zrušujúcom rozhodnutí č. OPS/BEZ/2017/2852 O-69/2017, zo dňa 31.03.2017 (6. strana predposledný odsek ) konštatoval, aby inšpektorát upriamil pozornosť na to: „aby tento vo svojom novom konaní a rozhodovaní venoval svoju pozornosť a starostlivo preskúmali účastníkom konania v odvolaní tvrdenú skutočnosť, že tento sa vyjadril k obsahu protokolu v elektronickej podobe dňa 03.10.2016 na e-mailovú adresu inšpektora práce G..F..G..L..X. a s touto uvedenou skutočnosťou sa vo svojom novom rozhodnutí i náležite vysporiadal....“. Žalobca na túto skutočnosť v odvolaní voči druhému rozhodnutiu č. k. 575/16/0-1, zo dňa 14.08.2017 namietal a žalovaný sa v rozhodnutí č. OPS/BEZ 2017 2852 0-69/2017, zo dňa 15.05.2018 s touto námietkou vôbec nevysporiadal a ani neodôvodnil, prečo sa s ňou nevysporiadal, a teraz tvrdí, že zo spisu nevyplýva právnym zástupcom žalobcu tvrdená skutočnosť, že žalobca sa k obsahu protokolu vyjadril elektronickou poštou dňa 03.10.2016. Žalovaný ani vo svojom rozhodnutí neuviedol, či skúmal došlú poštu inšpektorátu po dátume 03.10.2016, aby mohol konštatovať, že žalobca sa k protokolu nevyjadril. Žalobca je toho názoru, že žalovaný neviedol dokazovanie navrhovaných dôkazov s precíznosťou danej mu z úradnej moci, a ani neuviedol, z akých dôvodov nepotreboval skúmať navrhované dôkazy, čím uprel právo žalobcu na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Žalobca podrobne opísal žalobnú námietku a trvá na nej.
51. Žalobca nesúhlasil s vyjadrením žalovaného (na tretej strane 3. a 4. odsek) týkajúceho sa námietky právneho zástupcu ohľadne nezákonnosti protokolu z dôvodu neuvedenia doby nelegálneho zamestnávania v protokole. Žalobca trvá na skutočnosti, že len uvedenie začiatku doby nepostačuje, ako určenie doby, a zákon č. 125/2006 Z.z. neurčuje, že v protokole postačuje uviesť len začiatok doby nelegálneho zamestnávania. Žalobca trvá aj na námietke, že doba nelegálnej práce ako je uvedená, vychádza len z domnienok inšpektora práce, ktoré zistil len od inej osoby spôsobom zákonu odporujúcim. Je na rozhodnutí žalobou, či protokol dá alebo nedá preskúmať správnym súdom, stačí ak v odvolaní voči rozhodnutiu, resp. až v žalobe poukáže na jeho nezákonnosť.
52. Žalobca ďalej nesúhlasil s vyjadrením žalovaného (na tretej strane 6. odsek), týkajúceho sa žalobných námietok, že ústne pojednávanie a výsluch svedka viedli v správnom konaní žalobcom navrhovaní svedkovia, konkrétne inšpektori práce, ktorí kontrolu vykonali a že žalobca nemohol v správnom konaní vypočuť aj druhého svedka X. X., ktorý je vo veci kľúčovým svedkom. Žalobca uviedol, že žalovaný si nesprávne vykladá postavenie inšpektorov v rámci vykonanej kontroly a v rámci správneho konania. Inšpektor je v rámci kontroly a zbierania podkladov, dôkazov aj svedkom, lebo aj jeho pričinením a konaním bol ovplyvnený rozsah a obsah správneho deliktu. Správne konanie vedie už správny orgán, ale prostredníctvom iných pracovníkov ako tých, ktorí vlastne správny delikt zisťovali a ovplyvnili, tak je nezrozumiteľné a nepreskúmateľné konanie správneho orgánu, ak umožnili týmto inšpektorom vypočúvať svedkov v správnom konaní, pričom oni sami boli navrhovaní za svedkov správneho deliktu. Ak žalovaný uviedol, že ústne pojednávanie bolo realizované správnym orgánom prvého stupňa legitímnym spôsobom, tak žalobcovi absentuje uvedenie právneho predpisu, podľa ktorého legitimizoval toto konanie.
53. Žalobca nesúhlasil s vyjadrením žalovaného (na tretej strane posledný odsek) vo vzťahu k námietke ohľadne nemožnosti žalobcu v správnom konaní vypočuť aj druhého predvolaného svedka X. X.. Žalobca podrobne v žalobnom bode l.5 opísal dôvody nesprávneho konania inšpektorátu. Je zrejmé, že inšpektor práce bez požadovania a bez predloženia akýchkoľvek dokladov totožnosti zisťoval
identifikačné údaje X. X., neoveril si skutočnú adresu X. X., a potom sa žalovaný odvoláva na to, že využil všetky zákonné možnosti na predvolanie svedka. Okrem toho, že sa toto tvrdenie nezakladá na pravde (v spise absentuje žiadosť o predvedenie svedka), tak žalobca je toho názoru, ako aj uvádza v žalobe, že inšpektor svojou nedostatočnou činnosťou mohol spôsobiť, že adresu, ktorú len ústne podal X. X., nebola v skutočnosti jeho adresa.
54. K vyjadreniu žalovaného na 4. strane 3. odsek týkajúceho sa jeho nesúhlasu s dôvodmi právneho zástupcu žalobcu ohľadne nezákonnosti protokolu z dôvodu, že inšpektori práce sa pri kontrole nepreukázali služobnými preukazmi žalobca uviedol, že s týmto nesúhlasí. Uviedol, že pokiaľ súd preskúma uvedenú videodokumentáciu, na ktorú sa žalovaný odvoláva tak je zrejmé, že v čase 0.32 minúte predmetnej videonahrávky inšpektor práce len mihol služobným preukazom otočený stranou s fotografiou inšpektora práce a pečiatkou inšpektorátu len k osobe inšpektora. Ďalej je zrejmý priestorový odstup od menovaných osôb a tak je neodškriepiteľné, že kontrolované osoby nemohli vidieť služobný preukaz inšpektora práce. Navyše, len na dôvažok, druhý inšpektor sa vôbec nepreukázal služobným preukazom. Držanie služobného preukazu v ruke inšpektora práce, od kontrolovaných osôb vzdialeného cca 5 - 6 metrov nemôže byt' považované za preukázanie sa služobnými preukazmi, najmä ak fotografiu v preukaze inšpektor ukázal len sám sebe. Preukázanie sa služobným preukazom patrí medzi veľmi dôležité právne úkony a povinnosti kontrolujúcej osoby, preto musí byť vykonané s čo najväčšou mierou istoty a nespochybniteľnosti. Z videozáznamu je zrejmé, že inšpektor práce najprv len ústne oslovil kontrolované osoby: „dobrý deň inšpektorát práce“ zo vzdialenosti cca 5 - 6 metrov a ukázal svoj preukaz len do svojej kamery. Nie je možné, aby kontrolované osoby mohli vidieť služobný preukaz zo vzdialenosti z akej sa preukazoval inšpektor práce. Aj toto konanie inšpektora práce svedčí o jeho formálnosti a jeho prístupe k jeho povinnostiam.
55. Žalobca nesúhlasil s vyjadrením žalovaného na 5. strane 4. odsek týkajúceho sa nesúhlasu žalovaného s argumentáciou žalobcu ohľadne neprípustnosti dôkazného prostriedku - zápisnice o podaní informácie spísanej so X. X.Ý. z dôvodu, že konštatovania z tejto zápisnice v správnom konaní nemôžu nahradiť plnohodnotnú svedeckú výpoveď. Žalobca uviedol, že žalovaný len formálne opisuje zabezpečovanie dôkazov, a že tieto mali byt' zabezpečené zákonným spôsobom, že nevykazovali žiaden rozpor a na ich podklade bol skutkov v stav zistený presne a určito. Toto konštatovanie sám žalovaný podopiera vo svojom vyjadrení na 3. strane posledný odsek, kde uvádza, že: „...Naviac, kontrolované fyzické osoby boli v rámci podania informácie do zápisnice riadne zákonným spôsobom poučené o ich právach a povinnostiach, čo v konečnom dôsledku potvrdili i svojimi vlastnoručnými podpismi. Uvedené hodnoverne potvrdzujú i samotné zápisnice obsiahnuté v predloženom žurnalizovanom správnom spise...“ Žalobca uvádza, že toto vyjadrenie sa nezakladá na skutočnostiach uvedených v spise. Pokiaľ súd preskúma zápisnice spísané s menovanými kontrolovanými osobami tak zistí, že tieto zápisnice neobsahujú žiadne poučenie o právach vypočúvaných osôb (zápisnice obsahujú len povinnosti vypočúvaných osôb) teda konštatovanie žalovaného, že vypočúvané osoby, ktorých výpovede slúžia ako dôkaz pre rozhodnutie boli pred podaním výpovede, alebo podaní informácie, ktoré slúžia ako dôkaz, poučené o ich právach, je v rozpore so spisom, čo spôsobuje nepreskúmateľnosť a nezákonnosť rozhodnutia.
56. Žalobca nesúhlasil ani s vyjadrením žalovaného na 7. strane 3. odsek týkajúceho sa tvrdenia žalovaného, že prvotne podané informácie kontrolovanými fyzickými osobami (F. O. a X. X.), ako i prvotne podané informácie samotným konateľom žalobcu v štádiu výkonu inšpekcie práce považuje za pravdivé, keďže tieto boli podané intuitívne, bez možnosti akéhokoľvek zavádzania, či špekulovania a vzájomného sa ovplyvňovania. Žalobca poukázal na to, že žalovaný neuviedol, v čom vidí špekulatívnosť zo strany žalobcu v okolnostiach v rámci prebiehajúceho správneho konania, počas nariadeného ústneho pojednávania uvedené svedkom F. O.O.. Nie je zrejmé, z akých dôvodov žalovaný obviňuje žalobcu z ovplyvňovania svedka, a prečo to len predpokladá, a na základe akých dôkazov predpokladá, že žalobca mal ovplyvňovať svedka, keď na ústnom pojednávaní ani nebola položená otázka F. O., či bol alebo nebol navádzaný na krivú výpoveď. Ani vyjadrenie žalovaného, že účinnejšie a pravdivejšie objasnenie skutkového stavu možno očakávať v okamihu výkonu inšpekcie práce, keď všetci zúčastnení vystupujú spontánne a intuitívne nepovažuje žalobca za správne a relevantné, nakoľko je všeobecne známej že kontrolované osoby pri kontrole nevedia, ako sa môžu správať, ako môžu konať majú strach, sú v stresovej situácii (viď videozáznam a pokorný postoj kontrolovaných osôb) a takéto situácie žalovaný využíva a považuje ako dostatočné dôkazy, pričom sú to len podklady zozbierané pred obvinením žalobcu, a bez ich riadneho a objektívneho vykonania v správnom konaní ich nemožno použiť
ako dôkazy, lebo ide o dôkazy získané z ústnych vyjadrení svedkov, ktoré môžu mat' v správnom konaní iný charakter a aj iný obsah a správny orgán sa musí vysporiadať z dôveryhodnosťou svedkov, aby zhodnotil, či ich výpovede pred obvinením žalobcu a po obvinení môžu byť dôveryhodné na dokazovanie viny žalobcu. Na obvinenie žalobou z ovplyvňovania svedka žalobcom, žalovaný nepredložil žiadny dôkaz a žalobca sa proti tomu obvineniu ohradzuje.
57. Na záver žalobca uviedol, že k veľmi stručným a formálnym kontrolným zisteniam pristupuje aj vyjadrenie žalovaného k žalobe rovnako formálne. Výsledkom formálnosti konania žalovaného je skutočnosť, že z vyjadrenia žalovaného k žalobe nie je zrejmé, ktorá osoba podpísala tento právny úkon. Uviedol, že podľa jeho názoru je podpis nad menom G.. O. M. a funkciou generálny riaditeľ nie je podpisom tejto osoby a žalobca nepozná z tejto listiny ani funkciu osoby, ktorá túto listinu podpísala. Aj keď zákon nestanovuje náležitosti vyjadrenia žalovaného k žalobe, vyjadrenie ako úradná listina obsahuje okrúhlu pečiatku žalovaného, meno a priezvisko: G.. O. M., a funkciu: generálny riaditeľ. Žalobca je toho názoru, že podpis nad menom a priezviskom: G.. O. M., nie je podpis tejto osoby na vyjadrení žalovaného k žalobe uvedenej, ako oprávnenej podpisovať listiny žalovaného. V písomnej verzii vyjadrenia žalovaného k žalobe je ako osoba oprávnená na podpis uvedený G.. O. M., jeho podpis ani nahradenie doložkou v. r. však neboli pripojené, nad menom, priezviskom a funkciou je uvedený iba nečitateľný podpis inej osoby. Možno sa len domnievať, že pred podpisom je doložka „v.z.“, a keďže toto uvedenie ako aj podpis je a chýba doložka v.r., je iba domnelá doložka „v.z.“ bezpredmetná. Žalobca je tak na pochybách, či bolo vyjadrenie vydané, podpísané a vyhotovené osobou na to oprávnenou a v zákonnej forme. Z vyjadrenia teda nie je čitateľné, kto ho skutočne podpísal, a či išlo o osobu na to oprávnenú. Žalobca je toho názoru, že je nevyhnutné zistiť (a žalovaný to mal jednoznačne uviesť do vyjadrenia ), kto vlastne vyjadrenie žalovaného skutočne podpísal. Bez takéhoto zistenia nie je možné považovať vyjadrenie, bez akýchkoľvek pochybností za vyjadrenie žalovaného, v ktorom sú vyjadrené skutočné a vážne mienené názory k predmetnej vecí. Podľa názoru žalobou, vyjadrenie je nepreskúmateľne pre nedostatok dôvodov, pokiaľ je v súdnom spise založené vyhotovené vyjadrenie žalovaného k žalobe, ktoré je opatrené okrúhlou úradnou pečiatkou, je na ňom uvedené meno a funkcia oprávnenej osoby, a nad týmto menom a funkciou je podpis inej osoby s nečitateľnou skratkou v.z. Žalobca je presvedčený, že je pochybením, ak žalovaný nezabezpečil, aby sa žalobca riadne dozvedel, kto je tou osobou, ktorá za generálneho riaditeľa podpísala vyjadrenie. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, žalobca má dôvod sa domnievať, že v tomto štádiu, ak by totiž vyjadrenie nepodpísala oprávnená úradná osoba, tak je vyjadrenie žalovaného nepoužiteľné pre súdne konanie alebo dokonca ničotné (najmä, ak by bolo podpísané úplne bez vedomia oprávnenej úradnej osoby - generálneho riaditeľa). Žalobca považuje preto vyjadrenie žalovaného k žalobe za nepreskúmateľné, keďže je postihnuté vadou, ktorá má za následok ničotnosť tohto vyjadrenia. Žalobca dostatočne a jasne a podrobne uviedol v žalobe žalobné námietky a trvá na nich aj v tomto svojom vyjadrení.
58. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného bolo zistené, že Inšpektorát práce Košice vykonal dňa 13.09.2016 inšpekciu práce podľa § 7 ods.3 písm.a) zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Zákon o inšpekcii práce“) a v súlade s § 5 ods.1 písm.a) zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní“) u zamestnávateľa Readymade Pro s.r.o., Mierová 630/A, 072 22 Strážske, IČO: 46945610, pracovisko: Obchodná 252, Strážske. Pri výkone inšpekcie práce inšpektorát práce zistil, že zo strany účastníka konania došlo k porušeniu povinností stanovených právnymi predpismi, ktoré upravujú zákaz nelegálneho zamestnávania. Toto porušenie je uvedené v Protokole o výsledku inšpekcie práce č. IKO-280-53-1.2/P-A28-16 zo dňa 27.09.2016 (ďalej „Protokol“), v časti IV. Nelegálne zamestnávanie bod B.1. Na základe vykonanej kontroly správny orgán prvého stupňa vydal rozhodnutie o uložení pokuty č. 575/16/O zo dňa 20.12.2016. Účastník sa odvolal listom zo dňa 02.01.2017 doručený inšpektorátu práce 05.01.2017. Národný inšpektorát práce rozhodnutím č. OPS/BEZ/2017/2852, O-69/2017 zo dňa 31.03.2017 prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie z dôvodu, že účastník konania nemal možnosť sa oboznámiť s videonahrávkou z priebehu kontroly. Listom zo dňa 19.04.2017 oznámil inšpektorátu práce, že opäť koná vo veci, zvolal ústne pojednávanie a poslal účastníkom videozáznam z kontroly. Po tomto doplnení dokazovania opätovne rozhodol.
59. Z Protokolu o výsledku inšpekcie práce vyplýva, že pri výkone inšpekcie práce bolo zistené, že hlavným predmetom činnosti žalobcu je 47190 - Ostatný maloobchod v nešpecializovaných predajniach, čistiace a upratovacie služby a i. Zamestnávateľ svoju činnosť zabezpečuje prostredníctvom 16 zamestnancov, nepôsobí u neho odborová organizácia a nie je vypracovaná kolektívna zmluva. Z Protokolu ďalej vyplýva, že pri výkone inšpekcie práce bolo zistené, že dňa 13.09.2016 o 10:45 hod. bola vykonaná kontrola fyzických osôb nachádzajúcich sa na pracovisku kontrolovaného subjektu pracovisko: Readymade Pro s.r.o., Mierová 630/A, 072 22 Strážske, IČO: 46945610, pracovisko: Obchodná 252, Strážske, kde pre zamestnávateľa vykonávali závislú prácu: X. F. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX P., X. X - bez uzatvoreného pracovnoprávneho vzťahu, X. X. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P., E. XX - bez uzatvoreného pracovnoprávneho vzťahu.
60. Pri výkone inšpekcie práce boli zamestnávateľom (žalobcom) predložené doklady, a to výpis zo živnostenského registra. Ďalej sa konštatuje v Protokole, že skutočnosti uvedené v ňom boli zistené okrem vyššie uvedených dokladov aj zo Zápisníc o podaní informácie zo dňa 13.09.2016 - F. O., X. X. a O. M. O., Ľ. C., U. H., výpisu z registra Sociálnej poisťovne.
61. V Protokole sa konštatuje, že inšpekciou práce boli zistené tieto nedostatky: „Právnická osoba Readymade Pro s.r.o., Mierová 630/A, 072 22 Strážske, porušila zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že dňa 13.09.2016 o 10:45 hod. využívala závislú prácu fyzických osôb: -. F. O., nar. XX.XX.XXXX,,trvale bytom XXX XX P., X. X, -. X. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P., E. XX, ktoré pre ňu vykonávali čistiace a upratovacie práce budovy obytného domu, pracovisko: E. XXX, X., a nemala s nimi založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu (zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov), čím porušila ustanovenie § 3 ods.2 v nadväznosti na § 2 ods.2 písm.a) zákona č. 82/2005 Z.z., o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Nelegálne zamestnávanie bolo zistené dňa 13.09.2016 o 10:45 hod. Inšpekciou práce nebola preukázaná dohodnutá odmena a doba trvania nelegálneho zamestnávania bola od dňa 13.09.2016 od 9:00 hod. V zápisnici o podaní informácie zo dňa 13.09.2016, pán F. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXXX/ X, XXX XX O., uviedol: Na pracovisku som asi dve hodiny, prvý deň. Neviem presne pre koho pracujem, dávame suť do kontajnera. Nemám nič uzatvorené, som na dôchodku. Odmenu neviem, robím zadarmo. V zápisnici o podaní informácie zo dňa 13.09.2016, pán X. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U.. P. XXXX/XX, XXX XX P., uviedol: Túto prácu vykonávam iba dnes, prvý deň od 9:00 hod. Na práci som sa dohodol s pánom M.. Odpratávam spolu s pánom O.. Nemám s p. M. nič podpísané žiadnu dohodu, ani zmluvu. Neviem či nám za to niečo dá. V zápisnici o podaní informácie zo dňa 13.09.2016, pán O. M., nar. XX.XX.XXXX, konateľ, uviedol: p. X.. X. a p. O. odpratávajú neporiadok z tejto budovy - obytného domu iba dnes, ja som ich zavolal a ukázal čo majú robiť. Nemáme uzatvorený žiadny PP vzťah ani nič iné podpísané. Sú tu bezodplatne. Kontrolou v registri Sociálnej poisťovne bolo zistené, že zamestnávateľ uvedené fyzické osoby do dnešného dňa neprihlásil.“
62. Ďalej zo záverov Protokolu vyplýva, že inšpektor práce nariadil opatrenie podľa § 12 ods.2 písm.b) zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a to odstrániť zistený nedostatok uvedený v bode B1 v lehote 3 dní po prevzatí protokolu. Inšpektor práce ďalej v súlade s ustanovením § 14 ods.2 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov uložil zamestnávateľovi povinnosť: a/ prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin a b/ predložiť Inšpektorátu práce Košice písomnú informáciu o prijatých opatreniach na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin v lehote do 3 dní po uzatvorení Protokolu. Zo záveru Protokolu vyplýva, že bol prerokovaný dňa 27.09.2016 s konateľmi spoločnosti P.. O. M. a P. E.. Títo do Protokolu uviedli, že sa ku všetkým zisteným skutočnostiam a nedostatkom uvedeným v prerokovanom protokole vyjadria do 7 dní.
63. Z obsahu administratívneho spisu ďalej vyplýva, že v dôsledku porušenia právnych predpisov Inšpektorát práce Košice začal správne konanie vo veci uloženia pokuty. Oznámenie o začatí správneho konania zo dňa 16.11.2016 bolo doručené účastníkovi konania 02.12.2016. Účastník konania k
oznámeniu o začatí správneho konania sa v stanovenej lehote vyjadril písomne dňa 05.12.2016, doručené na inšpektorát práce dňa 09.12.2016. Vo vyjadrení konateľ účastníka konania argumentoval tým, že pri kontrole uskutočnenej dňa 13.09.2016 nevystupoval ako konateľ, ale ako súkromná osoba, že nesprávne uviedol a dal údaje firmy Readymade Pro, s.r.o., ktorá s nelegálnym zamestnávaním nemá nič spoločné. Uviedol, že F. O.D.Í. a X. X. pomáhali konateľovi účastníka konania pri vypratávaní a upratovaní bytu. Ďalej podotkol, že pán X.Q. X.B.I.Ý. býval v prenájme na ulici E. XXX, k čomu vie účastník konania doložiť nájomnú zmluvu a keď ukončil nájom, tak ho konateľ účastníka konania poprosil, aby si vypratal byt, a preto sa zdržiaval s kamarátom a nedopatrením a nedorozumením medzi konateľom účastníka konania a inšpektorátom práce konateľ uviedol názov firmy. Z uvedeného dôvodu sa preto podľa účastníka konania nejedná o nelegálne zamestnávanie. Prvostupňový správny orgán po zhodnotení skutkových okolností zistených v priebehu výkonu inšpekcie práce vydal rozhodnutie č.: 575/16/O zo dňa 20.12.2016, ktorým uložil účastníkovi konania sankčný postih vo výške 6.500,- eur za spáchanie správneho deliktu posúdeného ako porušenie ustanovenia § 3 ods.2 v nadväznosti na § 2 ods.2 písm.a) zákona o nelegálnom zamestnávaní. Predmetné rozhodnutie bolo účastníkovi konania doručené preukázateľným spôsobom dňa 23.12.2016, čo potvrdzuje poštová doručenka založená v správnom spise. Účastník konania proti tomuto vydanému rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie (podanie zo dňa 02.01.2017), o ktorom Národný inšpektorát práce ako odvolací správny orgán rozhodol (rozhodnutím č. OPS/BEZ/2017/2852 0-69/2017 zo dňa 31.03.2017) tak, že napadnuté rozhodnutie Inšpektorátu práce Košice zrušil a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. Tento svoj postup odôvodnil procesným pochybením spočívajúcim v tom, že neumožnil účastníkovi konania oboznámiť sa s obsahom dôkazného prostriedku pred vydaním samotného napadaného rozhodnutia, konkrétne s videozáznamom vyhotoveným v štádiu výkonu inšpekcie práce, na ktorý správny orgán poukazuje vo svojom akte, a ktorý označil ako jeden z dôkazov, ktorý mal preukazovať zistenia ohľadne skutku, čím odňal účastníkovi konania jeho procesné právo zakotvené v § 33 ods.2 Správneho poriadku, t.j. právo vyjadriť sa pred vydaním napadnutého rozhodnutia ku všetkým podkladom rozhodnutia a k spôsobu ich zistenia. Takéto procesné pochybenie správneho orgánu ako orgánu verejnej moci malo zásadný vplyv na zákonnosť napadnutého správneho aktu.
64. Inšpektorát práce Košice ako prvoinštančný orgán po obdržaní predmetného právoplatného rozhodnutia Národného inšpektorátu práce ako odvolacieho orgánu vo veci opätovne konal. Dňa 19.04.2017 inšpektorát práce písomne oznámil účastníkovi konania, že vo veci opätovne koná. Taktiež oboznámil účastníka konania so skutočnosťou, že v súlade s § 21 ods.2 Správneho poriadku ho prizýva na ústne pojednávanie, ktoré sa uskutoční dňa 09.05.2017 09:00 hod. v budove Inšpektorátu práce Košice, Masarykova 10, 040 01 Košice. Predmetná písomnosť datovaná dňom 19.04.2017 sa dostala do dispozičnej sféry účastníka konania dňa 21.04.2017. Účastník konania zareagoval na toto oznámenie inšpektorátu práce listom zo dňa 30.04.2017, v ktorom uviedol nasledovnú argumentáciu: „Účastníkovi konania poukázal na zmätočnosť listu - začatie správneho konania č. 575/15/0 zo dňa 19.04.2017 z dôvodu, že v predmetnej veci bolo začaté správne konanie už dňa 16.11.2016 evidované na správnom orgáne pod číslom 575/16/0. Zmätočnosť účastník konania vidí v tom, že správne konanie pod č. 575/16/0 ešte nebolo ukončené právoplatným rozhodnutím. Národný inšpektorát práce rozhodnutím č. OPS/BEZ/2017 2852, 0-69/2017 zo dňa 31.03.2017 prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. Správny orgán ďalej v začatí správneho konania uvádza, že opätovne koná vo veci. Ani toto konštatovanie nie je správne, nakoľko vo veci sa správne konanie evidované pod č. 575/16/0 ešte neskončilo. V predmetnej veci sú tak na správnom orgáne začaté dve správne konania evidované pod rôznymi číslami a začaté v rôzne dni, č. 575/15/0 začaté dňa 19.04.2017 a č. 575/16/0 začaté dňa 16.11.2016. Je potom nepreskúmateľné, ktoré správne konanie je to správne. Správny orgán ešte neukončil jedno správne konanie v danej veci a už začína druhé správne konanie taktiež v danej veci. Pre účastníka konania je toto konanie správneho orgánu nepreskúmateľné a nezrozumiteľné. Po preskúmaní video dokumentácie, ktorá bola účastníkovi konania doručená na nezabezpečenom CD disku, účastník konania zistil, že podľa jeho názoru je táto videodokumentácia ako dôkaz nedôveryhodný, nepreskúmateľný, nepresný a nezákonný. Z predmetnej videodokumentácie nie je zrejmé, v ktorý deň a v ktorý čas mala byť vyhotovovaná. Video je zostrihané. Pokiaľ je začiatok videa nezostrihaný, tak dokazuje nezákonné konanie inšpektorov práce, ktorí porušili § 10 ods.3 zákona č. 125/2006 Z.z., nakoľko sa pri výkone inšpekcie práce nepreukázali kontrolovaným osobám služobným preukazom, len slovným vyjadrením „inšpektorát práce“ a bez ďalšieho už požadovali informácie od kontrolovaných osôb, pričom si tieto informácie ani neoverili predložením potrebných dokladov. Inšpektori len ústne oznámili kontrolovaným fyzickým osobám, že kontrolu nahrávajú, avšak čo je pre účastníka konania dôležité, neoznámili čo nahrávajú a akým spôsobom
nahrávajú, či to bolo len nahrávanie zvuku alebo aj obrazu. Kontrolované fyzické osoby neboli informované, že sú nahrávané aj obrazom. Ide o nezákonné konanie inšpektorov práce a nezákonné zabezpečovanie dôkazov. Napr. inšpektori si ani nevyžiadali doklady preukazujúce totožnosť kontrolovaných osôb, nie je dostatočne zrejmé, či menované osoby poskytli pravdivé údaje o svojich osobných údajoch, nakoľko ako jeden z nich uviedol je invalidný dôchodca, a pokiaľ správne uviedol účastníkovi konania, tak s diagnózou duševnej poruchy. Videodokumentácia len dokázala oprávnenosť tvrdenia účastníka konania, keď inšpektori práce kládli otázky menovaným osobám sugestívne otázky tak, že v otázkach už boli aj odpovede, napr.: „s kým ste sa dohodli, s pánom M.? upratujete? Pokiaľ ide o zápisnice o podaní informácie s menovanými osobami, tak je z videa zrejme, že. napr. F. O. len podpísal zápisnicu na miesto kde mu ukázal inšpektor práce, pričom mu len v rýchlosti a nezrozumiteľné prečítal úryvky zo zápisnice. F. O. ani neprečítal čo podpisuje. Dôkaz: videodokumentácia. Podobne je to aj s druhou osobou. Účastník konania z uvedených dôvodov namieta spôsob vykonania kontroly, spôsob zabezpečovania dôkazných prostriedkov. Je zrejmé, že budova, pred ktorou fyzické osoby nahadzovali odpad do kontajnera patrí inej správcovskej spoločnosti (je zrejmé aj meno tejto spoločnosti), jedna z vypočúvaných osôb potvrdila, že správca im povedal, aby vypratali odpad do kontajnera. Inšpektor práce sa nevysporiadal s touto argumentáciou a označením miesta kontroly. Účastník konania požaduje preskúmať vlastníctvo zariadenia, ktorým bola video dokumentácia vyhotovená, taktiež žiada preskúmať doklad o preukázaní zhody predmetného zariadenia. Podľa názoru účastníka konania video dokumentácia ako dôkaz v tomto konaní nemôže byť použitá, z dôvodu nepreskúmateľnosti dátumu jej vyhotovenia, času jej vyhotovenia a aj z dôvodu, že nie je zadokumentované zariadenie, ktorým bola vyhotovená (výr. číslo, značka, typ). Z kontroly a jednania s konateľom účastníka konania nevyplynulo nič iné len to, že O. M. je konateľom účastníka konania. Inšpektori sa nevysporiadali aj s možnosťou, či neexistuje aj ďalší p. M.U.T., ktorý mohol dať pokyn menovaným osobám ako správca domu na odpratanie odpadu do kontajnera. Inšpektori sa nevysporiadali so skutočnosťou, komu patril kontajner, kto si ho objednal, za akým účelom sa tam kontajner nachádzal. Ako je zrejme, inšpektor práce nepoučil kontrolované osoby zákonným spôsobom. Povedal len aká im hrozí pokuta pokiaľ nepodajú svoje vyjadrenia. Žiadnym spôsobom ich nepoučili o ich právach. Pokiaľ inšpektor tvrdí opak, účastník konania žiada dôkaz. Video dokumentácia je pre toto správne konanie nepoužiteľná, bola účastníkovi konania predložená až dodatočne, nie je zabezpečená pred neoprávneným zásahom do jej obsahu, nie je označená evidenčným číslom. Účastník konania trvá aj na svojom pôvodnom vyjadrení k začatiu správneho konania. Na záver sa účastník konania ospravedlňuje z ústneho pojednávania, z dôvodu vopred naplánovanej služobnej cesty mimo územia Slovenskej republiky. Účastník konania už má aj zakúpenú letenku. Ako dôkaz predkladá kópiu letenky. Účastník konania žiada, aby bol prítomný pri výsluchu svedkov uvedených v začatí správneho konania, resp. aby správny orgán nevypočul svedkov bez prítomnosti účastníka konania. Po návrate zo služobnej cesty účastník konania bezodkladne oznámi správnemu orgánu prítomnosť v Slovenskej republike. Účastník konania žiada na ústnom pojednávaní prítomnosť konateľa, ktorý bol prítomný pri samotnej kontrole.“
65. Dňa 17.07.2017 o 10:30 hod. v budove inšpektorátu práce sa uskutočnilo ústne pojednávanie v zmysle § 21 Správneho poriadku, na ktorom bol vypočutý svedok F.Q.E. O. a z ktorého bola vyhotovená zápisnica z ústneho pojednávania. Vypočutie svedka X.S.Y.Q.Y. X.B.I.É.M. nebolo možné, nakoľko, hoci mu bolo zaslané predvolanie na obe adresy známe správnemu orgánu, obe sa vrátili s poznámkou „adresát neznámy“.
66. Následne vo veci rozhodol správny orgán prvého stupňa Inšpektorát práce Košice so sídlom v Košiciach rozhodnutím č. 575/16/O z 14.08.2017, ktorý za porušenie zákonných povinností, ktoré sú vyššie špecifikované uložil účastníkovi konania na základe ust. § 19 ods.2 písm.a) bod 1 zákona o inšpekcii práce pokutu vo výške 6.500,- eur za porušenie povinností stanovených predpismi uvedenými v § 2 ods.1 písm.a) bod 4 zák. č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zák. č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, konkrétne: § 3 ods.2 v nadväznosti na § 2 ods.2 písm.a) zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní“) spočívajúce v tom, že právnická osoba Readymade Pro, s.r.o., Mierová 630/A, 072 22 Strážske, porušila zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že dňa 13.09.2016 o 10:45 hod. využívala závislú prácu fyzických osôb: F. O. a X. X., ktoré pre ňu vykonávali čistiace a upratovacie práce budovy obytného domu v X., E. XXX a nemala s nimi založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu (Zákonník práce).
67. Účastník konania sa opätovne v zákonom stanovenej lehote proti tomuto rozhodnutiu o uložení pokuty odvolal (podanie zo dňa 30.08.2017). Predmetné podané odvolanie Národný inšpektorát práce vo svojej písomnosti označenej ako „Oneskorene podané odvolanie - oznámenie v zmysle § 60 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (správny poriadok) zo dňa 13.12.2017“ vyhodnotil ako odvolanie podané oneskorene. Uvedená písomnosť sa dostala do dispozičnej sféry účastníka konania dňa 02.01.2018. Z úradného záznamu zo dňa 11.01.2018 vyplýva, že dňa 11.01.2018 sa na Národný inšpektorát práce dostavil splnomocnenec účastníka konania - G.. P.G.D. P. Q. X, XXX Xl O., ktorý sa preukázal splnomocnením zo dňa 17.07.2017, za účelom uplatnenia práva účastníka konania nazerať do správneho spisu. Zrealizovanie tohto práva účastníka konania potvrdzuje vyhotovený Úradný záznam zo dňa 11.01.2018. Na vyššie uvedenú písomnosť Národného inšpektorátu práce zareagoval splnomocnenec účastníka konania listom označeným ako „Vyjadrenie k listu Oneskorene podané odvolanie - oznámenie v zmysle § 60 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (správny poriadok)“ datovanom dňom 15.01.2018, ktorého prílohu okrem iného tvoril i podací lístok č. RE0282842820K zo dňa 05.09.2017 a vyjadrenie pošty Strážske, Družstevná 508, 072 22 Strážske, zo dňa 15.01.2018. Dňa 19.01.2018 bola splnomocnenom účastníka konania na Národný inšpektorát práce doručená i písomnosť zo dňa 19.01.2018 označená ako „Dodatok k vyjadreniu k listu Oneskorene podané odvolanie - oznámenie v zmysle § 60 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (správny poriadok)“. Národný inšpektorát práce ako odvolací orgán po doručení predmetných dodatočných písomností opätovne preskúmal podané odvolanie zo dňa 30.08.2017, napadnutého rozhodnutia Inšpektorátu práce Košice č. 575/16/0-1 zo dňa 14.08.2017, pristúpil i k preskúmaniu dodatočných písomných vyjadrení účastníka konania podaných prostredníctvom jeho splnomocnenca, ako i k preskúmaniu jednotlivých príloh týchto písomných vyjadrení a dospel k záveru, že predmetné odvolanie zo dňa 30.08.2017 bolo podané účastníkom konania včas, teda v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 54 ods.2 Správneho poriadku). Predmetné rozhodnutie Inšpektorátu práce Košice bolo účastníkovi konania preukázateľne doručené na základe zákonného ustanovenia § 25 ods.4 Správneho poriadku dňa 21.08.2017, čo potvrdzuje v spise založená poštová doručenka.
68. Dôvody v podanom odvolaní zo dňa 30.08.2017 účastník konania sú v podstate totožné so žalobnými dôvodmi uplatnenými v správnej žalobe. O podanom odvolaní rozhodol žalovaný preskúmavaným rozhodnutím č.: OPS/BEZ/2017/2852, O-69/2017 zo dňa 15.05.2018.
69. Správny súd po preskúmaní žalobou napadnutého opatrenia žalovaného a po oboznámení sa s obsahom súdneho i administratívneho spisu, v konaní bez nariadenia pojednávania (po splnení zákonných podmienok podľa § 107 ods.2, § 182 ods.1 písm.g) a § 105 ods.2 písm.a) Správneho súdneho poriadku) vyhlásil rozsudok, ktorým žalobu ako nedôvodnú zamietol a účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal.
70. Podľa § 177 ods.1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
71. Podľa § 178 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.
72. Podľa § 194 ods.1 SSP, správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.
73. Podľa § 194 ods.2 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
74. Podľa § 1 ods.2 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce, závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom.
75. Podľa § 1 ods.3 zákona č. 311/2001 Z.z. v znení neskorších zmien a doplnkov (Zákonník práce), závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu
alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov.
76. Podľa § 223 ods.1 zákona č. 311/2001 Z.z. v znení neskorších zmien a doplnkov (Zákonník práce), zamestnávateľ môže na plnenie svojich úloh alebo na zabezpečenie svojich potrieb výnimočne uzatvárať s fyzickými osobami dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohodu o vykonaní práce, dohodu o pracovnej činnosti a dohodu o brigádnickej práci študentov), ak ide o prácu, ktorá je vymedzená výsledkom (dohoda o vykonaní práce) alebo ak ide o príležitostnú činnosť vymedzenú druhom práce (dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o brigádnickej práci študentov zamestnávateľ môže na plnenie svojich úloh alebo na zabezpečenie svojich potrieb výnimočne uzatvárať s fyzickými osobami dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohodu o vykonaní práce, dohodu o pracovnej činnosti a dohodu o brigádnickej práci študentov), ak ide o prácu, ktorá je vymedzená výsledkom (dohoda o vykonaní práce) alebo ak ide o príležitostnú činnosť vymedzenú druhom práce (dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o brigádnickej práci študentov).
77. Podľa § 1 zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tento zákon vymedzuje nelegálnu prácu a nelegálne zamestnávanie, ustanovuje zákaz vykonávania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, výkon kontroly, povinnosti kontrolného orgánu a postih za porušenie zákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.
78. Podľa § 2 ods.1 zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, nelegálna práca je závislá práca, ktorú vykonáva fyzická osoba pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom 1) a a) nemá s právnickou osobou alebo s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu, alebo 2) b) je štátnym príslušníkom krajiny, ktorá nie je členským štátom Európskej únie, iným zmluvným štátom Dohody o Európskom hospodárskom priestore alebo Švajčiarskou konfederáciou, alebo osobou bez štátnej príslušnosti (ďalej len „štátny príslušník tretej krajiny“) a nie sú splnené podmienky na jeho zamestnávanie podľa osobitného predpisu. 4)
79. Podľa § 2 ods.2 zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, 1) ak využíva závislú prácu: a) fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu, b) fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu 2) a neprihlásila ju do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu 6) na prihlásenie do tohto registra, najneskôr však do začatia kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, ak kontrola začala do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu 6) na prihlásenie do tohto registra alebo c) štátneho príslušníka tretej krajiny a nie sú splnené podmienky na jeho zamestnávanie podľa osobitného predpisu. 4)
80. Podľa § 2 ods.3 zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, nelegálne zamestnávanie je aj zamestnávanie štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý sa zdržiava na území Slovenskej republiky v rozpore s osobitným predpisom a ktorý vykonáva závislú prácu.
81. Podľa § 3 ods.2 zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods.2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 3.
82. Podľa § 5 ods.1 písm.a) zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, kontrolu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania vykonávajú tieto kontrolné orgány: a) inšpektorát práce.
83. Podľa § 5 ods.3 zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, právnická osoba a fyzická osoba je povinná kontrolnému orgánu poskytovať informácie v rozsahu svojej pôsobnosti, poskytovať doklady, vyjadrenia a ďalšie písomnosti potrebné na zabezpečenie prípravy kontroly, výkonu kontroly a plnenia povinností podľa osobitného predpisu; ak ide o právnickú osobu a fyzickú osobu, ktorá zamestnáva štátneho príslušníka tretej krajiny, je povinná predložiť kontrolnému orgánu vykonávajúcemu kontrolu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania aj kópiu dokladu o pobyte alebo iného oprávnenia na pobyt štátneho príslušníka tretej krajiny podľa osobitného predpisu.
84. Podľa § 5 ods.4 zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, fyzická osoba je povinná kontrolnému orgánu vykonávajúcemu kontrolu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania: a) preukázať totožnosť, b) predložiť doklad, ktorý obsahuje identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia fyzickej osoby, c) odôvodniť prítomnosť na pracovisku.
85. Podľa § 6 zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, postih za porušenie zákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania
86. Podľa § 2 ods.1 písm.a) bod 4 zák. č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.
87. Podľa § 2 ods.2 zák. č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, inšpekcia práce sa vykonáva: a) na všetkých pracoviskách zamestnávateľov a fyzických osôb, ktoré sú podnikateľmi a nie sú zamestnávateľmi, vrátane pracovísk nachádzajúcich sa na súkromných pozemkoch a v obydliach fyzických osôb, b) vo všetkých priestoroch, v ktorých domácky zamestnanec vykonáva dohodnutú prácu a v ktorých zamestnanec vykonáva prácu podľa dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.
88. Podľa § 2 ods.3 zák. č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zamestnávateľom na účely výkonu inšpekcie práce podľa odseku 1 písm.a) štvrtého bodu je aj fyzická osoba alebo právnická osoba, ktoré nelegálne zamestnávajú fyzickú osobu.
89. Podľa § 7 ods.12 zákona o inšpekcii práce, inšpektorát práce je nezávislý pri vykonávaní inšpekcie práce. Inšpektorát práce vykonáva inšpekciu práce podľa § 2 ods.1 písm.a) prostredníctvom inšpektorov práce.
90. Podľa § 12 ods.2 písm.a) a b) zákona o inšpekcii práce, na základe výsledkov inšpekcie práce a podľa závažnosti zistených skutočností je inšpektor práce oprávnený: a) navrhnúť technické, organizačné a iné opatrenia potrebné na zlepšenie zisteného stavu, b) nariadiť odstránenie zistených nedostatkov ihneď alebo v lehotách ním určených.
91. Podľa § 13 ods.1 zákona o inšpekcii práce, inšpektor práce je povinný: a) oznámiť pred začatím inšpekcie práce svoju prítomnosť kontrolovanému zamestnávateľovi alebo kontrolovanej fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, ak tým negatívne neovplyvní výkon inšpekcie práce, b) zaoberať sa pripomienkami a návrhmi zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, ktoré mu predložili počas výkonu inšpekcie práce u kontrolovaného zamestnávateľa,
c) informovať o výsledku inšpekcie práce vykonanej u kontrolovaného zamestnávateľa v prípade zistenia nedostatkov príslušného zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, príslušný odborový orgán a zamestnaneckú radu alebo zamestnaneckého dôverníka.
92. Podľa § 13 ods.2 zákona o inšpekcii práce, v prípade zistenia nedostatkov u kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, je inšpektor práce povinný vypracovať protokol a ten prerokovať so zamestnávateľom alebo ním povereným zamestnancom, alebo s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom. Inšpektor práce je povinný pri vypracúvaní protokolu prihliadať na vyjadrenia a doklady uplatnené alebo predložené kontrolovaným zamestnávateľom alebo kontrolovanou fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, počas výkonu inšpekcie práce do prerokovania protokolu.
93. Podľa § 13 ods.2 zákona o inšpekcii práce, v prípade zistenia nedostatkov u kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, je inšpektor práce povinný vypracovať protokol a ten prerokovať so zamestnávateľom alebo ním povereným zamestnancom, alebo s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom. Inšpektor práce je povinný pri vypracúvaní protokolu prihliadať na vyjadrenia a doklady uplatnené alebo predložené kontrolovaným zamestnávateľom alebo kontrolovanou fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, počas výkonu inšpekcie práce do prerokovania protokolu.
94. Podľa § 19 ods.2 písm.a) bod 1. zákona o inšpekcii práce, inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2.000,- eur do 200.000,- eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5.000,- eur.
95. Podľa § 19 ods.6 zákona o inšpekcii práce, inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na: a) závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov, b) počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, c) počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm.a) prvého bodu, d) skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku, e) opakované zistenie toho istého nedostatku.
96. Podľa § 21 ods.3 zákona o inšpekcii práce, na konanie podľa § 4 písm.e), § 6 ods.1 písm.b), d) a e), § 7 ods.3 písm.d), e), i) a s), ods.8 písm.b) a ods.9, § 12 ods.2 písm.d) až f), § 19 a 20 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní (t.j. Správny poriadok), ak tento zákon neustanovuje inak. Všeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na vydanie oprávnenia, preukazu, osvedčenia a povolenia podľa tohto zákona.
97. Podľa § 3 ods.1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“), správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.
98. Podľa § 3 ods.2 Správneho poriadku, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.
99. Podľa § 3 ods.4 Správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
100. Podľa § 3 ods.5 Správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
101. Podľa § 21 ods.1 veta prvá Správneho poriadku, správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Ak sa má pri ústnom pojednávaní uskutočniť ohliadka, uskutočňuje sa ústne pojednávanie spravidla na mieste ohliadky.
102. Podľa § 32 ods.1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
103. Podľa § 32 ods.2 Správneho poriadku, podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.
104. Podľa § 33 ods.1 Správneho poriadku, účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke.
105. Podľa § 33 ods.2 Správneho poriadku, správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.
106. Podľa § 34 ods.1 až 5 Správneho poriadku, na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.
107. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný a musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
108. Podľa § 47 ods.1, 2 a 3 Správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia
109. Podľa § 49 ods.1 Správneho poriadku, v jednoduchých veciach, najmä ak možno rozhodnúť na podklade dokladov predložených účastníkom konania, správny orgán rozhodne bezodkladne.
110. Podľa § 49 ods.2 Správneho poriadku, v ostatných prípadoch, ak osobitný zákon neustanovuje inak, je správny orgán povinný rozhodnúť vo veci do 30 dni od začatia konania; vo zvlášť zložitých prípadoch rozhodne najneskôr do 60 dní: ak nemožno vzhľadom na povahu veci rozhodnúť ani v tejto lehote, môže ju primerane predĺžiť odvolací orgán (orgán príslušný rozhodnúť o rozklade). Ak správny orgán nemôže rozhodnúť do 30, prípadne do 60 dní, je povinný o tom účastníka konania s uvedením dôvodov upovedomiť.
111. Podľa § 59 ods.2 Správneho poriadku, ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.
112. Podľa § 135 ods.1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
113. Predmetom súdneho prieskumu v prejednávanej veci je rozhodnutie žalovaného č. č.: OPS/ BEZ/2017/2852, O-69/2017 zo dňa 15.05.2018 v spojení s rozhodnutím Inšpektorátu práce Košice 575/16/O-1 zo dňa 14.08.2017, ktorých zrušenia sa žalobca správnou žalobou domáha. Žalovaný týmto rozhodnutím ako odvolací orgán v zmysle ustanovenia § 6 ods.1 písm.b) a ustanovenia § 21 ods.3 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z, z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o inšpekcii práce“) vo veci odvolania, ktoré podal účastník konania Readymade Pro, s.r.o., Mierová 630/A, 072 22 Strážske, IČO: 46 945 610, zastúpený splnomocnencom G.. P. P., bytom Q. X, XXX XX O., (ďalej „účastník konania“) proti rozhodnutiu Inšpektorátu práce Košice (ďalej „inšpektorát práce“), proti rozhodnutiu Inšpektorátu práce Košice, č. k.: 575/16/0-1 zo dňa 14.08.2017, ktorým správny orgán na základe ust. § 19 ods.2 písm.a) bod 1 zákona o inšpekcii práce uložil účastníkovi konania pokutu vo výške 6.500,- eur za porušenie § 3 ods.2 v nadväznosti na § 2 ods.2 písm.a) zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní“) rozhodol tak, že podľa ustanovenia § 59 ods.2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej „správny poriadok“) odvolanie účastníka konania zamietol a rozhodnutie Inšpektorátu práce Košice č. k.: 575/16/0-1 zo dňa 14.08.2017 potvrdil.
114. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa a tiež konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo v medziach podanej žaloby a dospel k záveru, že správne orgány postupovali správne a v súlade s platnou právnou úpravou a preto aj preskúmavané rozhodnutia sú vecne správne a zákonné. V správnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav veci a na jeho základe bol vyvodený aj správny právny záver, s ktorým sa súd v celom rozsahu stotožňuje. Rozhodnutia zodpovedajú zákonu aj po formálnej stránke. Žalovaný sa podľa názoru súdu dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami vznesenými žalobcom v podanom odvolaní, ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a to citáciou dotknutých právnych noriem, ako aj ich logickým výkladom a správnym aplikovaním na prejednávaný prípad. V zmysle ustálenej judikatúry nie je povinnosťou správneho orgánu a ani súdu dať odpoveď na všetky účastníkom nastolené otázky, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (III. ÚS 209/04). Vychádzajúc z uvedeného napadnuté rozhodnutie žalovaného nepovažoval správny súd za nepreskúmateľné.
115. Vyhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti dospel súd k záveru, že argumentácia žalobcu nie je spôsobilá vyvrátiť dôvody, na základe ktorých žalovaný zamietol jeho odvolanie a napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil. V konaní bolo dostatočným spôsobom preukázané, že žalobca spáchal predmetný správny delikt tak, ako bol špecifikovaný v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa i žalovaného, t.j. že dňa 13.09.2016 o 10:45 hod. využíval závislú prácu fyzických osôb F.Q. O. a X. X., ktoré pre účastníka konania vykonávali čistiace a upratovacie práce budovy obytného domu, pracovisko: E. XXX, X.S.H., a nemal s nimi založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov, čo je v rozpore s ustanovením § 3 ods.2 v nadväznosti na § 2 ods.2 písm.a) zákona č. 82/2005 Z.z, o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Táto skutočnosť vyplynula zo zistení inšpektorátu práce počas kontroly nelegálneho zamestnávania u žalobcu a je dôkazovo podložená protokolom, zápisnicami o podaní informácie o vysvetlení dôvodu fyzických osôb na pracovisku spísanými v uvedený deň s menovanými osobami i zápisnicou o podaní informácie zamestnávateľom, videozáznamom o priebehu výkonu inšpekcie a ďalšími listinami, obsiahnutými v administratívnom spise, z ktorých nepochybne vyplýva, že tieto osoby vykonávali nimi špecifikovanú prácu v uvedený deň 13.09.2016 od 09:00 hod., t.j. aj v čase vykonania inšpekcie práce, bez akejkoľvek zmluvy, uzavretej v zmysle Zákonníka práce. Z jednotlivých výpovedí týchto osôb, ktoré boli spontánne a identické, obsiahnutých v zápisniciach o podaní informácie zo dňa 13.09.2016 o vysvetlení dôvodu fyzickej osoby na pracovisku, je zrejmé, že na práci sa dohodol s konateľom žalobcu P.. M., ktorého označil X. X. v čase výkonu inšpekcie práce,
žiadnu dohodu alebo zmluvu so zamestnávateľom uzatvorenú nemali. Aj samotný konateľ žalobcu do zápisnice uviedol, že on zavolal p. X. a p. O., ktorí odpratávajú neporiadok z obytného domu a ukázal čo majú robiť a že nemajú uzatvorený žiadny pracovnoprávny vzťah a ani nič iné podpísané, čo znamená, že v čase vykonania kontroly žalobca nemal s nimi uzavretý pracovnoprávny vzťah. Dané získané dôkazy jednoznačne preukazujú prítomnosť znakov závislej práce v preskúmavanej veci, a to prítomnosť znaku nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, znaku výkonu práce v mene zamestnávateľa a podľa pokynov zamestnávateľa, znaku v pracovnom čase určenom zamestnávateľom a znaku výkonu práce osobne zamestnancom, konkrétne tvrdenie X. X., ktorý v priebehu výkonu inšpekcie práce uviedol, že: „Túto prácu vykonávam iba dnes, prvý deň od 9:00 hod. Na práci som sa dohodol s pánom M.. Odpratávame spolu s pánom O.. Nemám s p. M. nič podpísané žiadnu dohodu, ani zmluvu. Neviem, či nám za to niečo dá.“; tvrdenie F. O., ktorý v štádiu výkonu inšpekcie práce uviedol, že: „Na pracovisku som asi dve hodiny, prvý deň. Neviem presne pre koho pracujem, dávame suť do kontajnera. Nemám nič uzatvorené, som na dôchodku. Odmenu neviem, robím zadarmo.“, a ktorý počas nariadeného ústneho pojednávania ako svedok odpovedal na otázku, či: „Trváte na tejto svojej výpovedi?“, že: „Áno“ a tvrdenie O. M. - konateľa žalobcu, ktorý spontánne v čase výkonu inšpekcie práce uviedol, že: „p. X. a p. O. odpratávajú neporiadok z tejto budovy - obytného domu iba dnes, ja som ich zavolal a ukázal čo majú robiť. Nemáme uzatvorený žiadny pracovnoprávny vzťah, ani nič iné podpísané. Sú tu bezodplatne.“ Takto zistený skutkový stav potvrdzuje i videodokumentácia zhotovená priamo počas výkonu inšpekcie práce inšpektormi práce na mieste samom, z ktorej je evidentne a nespochybniteľne zrejmé, že obe kontrolované fyzické osoby v daný inkriminovaný deň odpratávali do veľkoobjemového kontajnera stavebný odpad a že ani jedna z týchto kontrolovaných fyzických osôb v zhotovenej video dokumentácii neuviedla, resp. nepotvrdila. že by v danom prípade sa malo jednať o vypratávanie resp. upratávanie bytu, ktorý by mal byt' v nájme. prípadne vo vlastníctve oboch kontrolovaných fyzických osôb, tak ako sa to snažil žalobca vykresliť vo svojich neskorších podaných písomných vyjadreniach a v samotnom podanom odvolaní. Žalobca nepreukázal žiadnym hodnoverným spôsobom, ani žiadnym hodnoverným dokladom skutočnosť, že s uvedenými kontrolovanými fyzickými osobami - X. X. a F. O. v inkriminovanom čase mal legitímne uzatvorený pracovnoprávny vzťah.
116. Čo sa týka žalobnej námietky spočívajúcej v nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia, ktoré vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu a nesprávneho vyhodnotenia vykonaných dôkazov vrátane nezdôvodnenia, akými úvahami sa správny orgán spravoval pri uložení pokuty tak súd ju považuje za nedôvodnú. Naopak je toho názoru, že z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia žalovaného je zrejmé, ktoré konkrétne skutočnosti a skutkové okolnosti boli podkladom pre vydanie rozhodnutia, akými úvahami bol správny orgán vedený pri hodnotení získaných dôkazov a ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval. Je z neho aj zrejmé akým spôsobom sa žalovaný vyrovnal s namietanými argumentáciami žalobcu v rámci jeho podaného odvolania a aké relevantné závery urobil o tom, do akej miery mala/nemala namietaná odvolacia argumentácia žalobcu vplyv na právne posúdenie danej veci. Toto rozhodnutie je riadne odôvodnené a obsahuje všetky zákonné náležitosťami v zmysle ust. § 47 ods.3 Správneho poriadku a je zákonné. Skutkový stav bol zistený dostatočne a na základe výsledkov vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že menované fyzické osoby vykonávali závislú prácu pre žalobcu bez založeného pracovnoprávneho vzťahu. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že správny orgán prvého stupňa pri posudzovaní skutkového a právneho stavu hodnotil zaobstaraný dôkazný materiál, pri ktorom bol vedený úvahami o relevantnosti podkladov zaobstaraných bezprostredne pri výkone inšpekcie práce a o relevantnosti tvrdení a dôkazov predkladanými žalobcom. Tieto dôkazy hodnotil správny orgán prvého stupňa podľa ust. § 34 ods.5 Správneho poriadku.
117. Pokiaľ ide o námietku žalobcu týkajúcu sa nedodržania lehoty na vydanie rozhodnutia v správnom konaní podľa § 49 ods.l a 2 Správneho poriadku, tak súd túto nepovažuje za dôvodnú. Tak ako uviedol žalovaný v napadnutom rozhodnutí lehoty pre vydanie rozhodnutia majú poriadkový charakter. Ich prípadné nedodržanie nemá vplyv na právnu pozíciu účastníkov konania. Do úvahy však prichádzajú opatrenia proti nečinnosti, prípadne, ak účastníkovi vznikne majetková ujma, aj náhrada škody za podmienok ustanovených v osobitných predpisoch.
118. Za nedôvodnú považuje súd aj námietku žalobcu, že v preskúmavanom prípade inšpektorát práce z pozície správneho orgánu začal v tej istej veci dve správne konania. Súd tak ako žalovaný poukazuje na listinu vyhotovenú prvostupňovým orgánom zo dňa 19.04.2017 č. 575/15/O označenú síce ako „Vec: Začatie správneho konania“, avšak z jej obsahu jednoznačne vyplýva, že žalobcovi bolo len
oznámené, že po zrušení predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia Národným inšpektorátom práce a jej vrátení na nové prejednanie a rozhodnutie koná vo veci správneho deliktu. Zároveň bol účastník konania prizvaný aj na ústne pojednávanie, ktoré sa malo realizovať dňa 09.05.2017 o 09:00 hod. v budove Inšpektorátu práce Košice a taktiež bol upovedomený i o tom, že ako svedkovia boli na ústne pojednávanie predvolané aj tieto fyzické osoby: F. O. a X. X..
119. Za nedôvodnú považuje súd aj žalobnú námietku žalobcu, ktorý tvrdil, že nebol vyhotovený dodatok k protokolu a jeho neprerokovania. Právny zástupca žalobcu tvrdil, že žalobca sa k obsahu protokolu vyjadril elektronickou poštou dňa 03.10.2016, v dôsledku čoho bol inšpektorát práce povinný vyhotoviť dodatok k protokolu a tento dodatok následne so žalobcom i prerokovať. Toto tvrdenie však žalobca nepreukázal žiadny relevantným dôkazom a nevyplýva to ani z obsahu administratívnych spisov predložených žalovaným súdu.
120. Žalobca namietal v správnej žalobe nezákonnosť protokolu z dôvodu neuvedenia doby nelegálneho zamestnávania v protokole. Ani túto námietku súd nepovažuje za dôvodnú, nakoľko v predmetnom protokole o výsledku inšpekcie je jednoznačne uvedené: „ Nelegálne zamestnávanie bolo zistené dňa 13.09.2016 o 10:45 hod. Inšpekciou práce nebola preukázaná dohodnutá odmena a doba trvania nelegálneho zamestnávania bola od dňa 13.09.2016 od 9:00 hod.“ Súd poukazuje na to, že predmetom súdneho prieskumu v tomto prípade je rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím o uložení sankcie. Protokol o výsledku inšpekcie práce je len jedným z podkladov pre vydanie napadnutých individuálnych správnych aktov, a ak mal žalobca pochybnosť o jeho nezákonnosti, mohol ho napadnúť samostatnou správnou žalobou v zákonnej lehote 2 mesiacoch od jeho oznámenia, čo však žalobca neurobil. Aj z tohto dôvodu sú tieto žalobné námietky neopodstatnené a právne bezvýznamné.
121. Žalobca v žalobe namietal, že ústne pojednávanie a výsluch svedka viedli v správnom konaní žalobcom navrhovaní svedkovia - inšpektori práce, ktorí kontrolu vykonali a že žalobca nemohol v správnom konaní vypočuť aj druhého svedka X. X., ktorý je vo veci kľúčovým svedkom. Súd k tomuto uvádza, že inšpektor práce je štátnym zamestnancom vykonávajúci štátnu službu na inšpektoráte práce; inšpektor práce má v súvislosti s výkonom inšpekcie práce postavenie verejného činiteľa a pri výkone inšpekcie práce vystupuje ako nestranná osoba. Nevyplýva z obsahu administratívneho spisu, že by v tomto prípade v priebehu výkonu inšpekcie práce, alebo v priebehu správneho konania bola voči konkrétnym inšpektorom práce vykonávajúcim kontrolu/inšpekciu práce u žalobcu vznesená žalobcom námietka zaujatosti. Preto ju súd považuje za nedôvodnú.
122. Za nedôvodnú súd považuje aj žalobnú námietku týkajúcu sa nemožnosti žalobcu v správnom konaní vypočuť aj druhého predvolaného svedka X. X.. Tak ako uviedol žalovaný tak jeho vypočutie nebolo možné reálne uskutočniť z dôvodu, že písomné predvolanie, ktoré mu bolo zasielané prostredníctvom pošty doporučene na doručenku s poznámkou do vlastných rúk na obe poštové adresy správnemu orgánu známe, sa vrátilo správnemu orgánu ako nedoručená písomnosť z dôvodu, že adresát bol neznámy. Správny orgán prvého stupňa vyvinul maximálne možné úsilie na zrealizovanie jeho výsluchu.
123. Žalobca v správnej žalobe namietal aj nezákonnosť protokolu z dôvodu, že inšpektori práce sa pri kontrole nepreukázali služobnými preukazmi, a že správny orgán nezistil dostatočne a spoľahlivo znaky závislej práce a ich kumuláciu. Namietal neprípustnosťou dôkazného prostriedku a to zápisnice o podaní informácie spísanej so X. X. s tým, že konštatovania z tejto zápisnice v správnom konaní nemôžu nahradiť plnohodnotnú svedeckú výpoveď a nedostatočnosťou odôvodnenia rozhodnutia žalovaného. Taktiež žalobca namietal ak kladenie sugestívnych a kapcióznych otázok inšpektormi práce pri výkone inšpekcie práce. Súd sa oboznámil s video záznamom vyhotoveným v deň vykonanej kontroly s tým, že tieto tvrdenia žalobcu nie sú pravdivé. Na tejto videonahrávke je zreteľne vidieť, že inšpektor práce držal v ruke služobný preukaz, na ktorom je vidieť fotografiu aj okrúhlu pečiatku, čo znamená, že obom kontrolovaným osobám sa inšpektori práce riadne preukázali služobnými preukazmi inšpektora práce. Tieto tvrdenia súd považuje tiež za účelové a zavádzajúce. V prípade, že žalobca mal dôvodné pochybnosti o zákonnosti protokolu o výsledku inšpekcie práce, mal možnosť tento protokol v zákonnej dvojmesačnej lehote odo dňa jeho oznámenia napadnúť samostatnou správnou žalobou, čo neučinil.
124. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu týkajúce sa neprípustnosti dôkazného prostriedku - zápisnice o podaní informácie spísanej so X. X. z dôvodu, že konštatovania z tejto zápisnice v správnom konaní nemôžu nahradiť plnohodnotnú svedeckú výpoveď, tak súd sa stotožňuje s vyjadrením žalovaného, že dôkazy získané v štádiu výkonu inšpekcie práce, ktorej primárnym cieľom bolo zistiť, či došlo k porušeniu zákona, a teda či je dôvod na začatie správneho konania vo veci správneho trestania, nevykazovali žiaden rozpor a na ich podklade bol skutkový stav zistený presne a určito. Z uvedeného dôvodu tieto boli podkladom pre ďalšie konanie, nakoľko boli vyhodnotené ako hodnoverné a pravdivé. Súd dospel k záveru, že postup správnych orgánov v tomto prípade bol v súlade s platnou legislatívou, keďže samotný výkon inšpekcie práce a obstaranie jednotlivých dôkazov v rámci výkonu inšpekcie práce sa riadi právnym režimom zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a nie právnym režimom Správneho poriadku. Z uvedeného titulu zistenia uskutočnené pred začatím správneho konania, t.j. zistenie uskutočnené v štádiu výkonu inšpekcie práce, netrpia v začatom správnom konaní nezákonnosťou. Inšpekcia práce je konaním a postupom inšpektorátu práce (neskôr správneho orgánu), ktorým dochádza k zisťovaniu skutkového stavu a ktorý podľa zistených záverov následne eventuálne vedie k začatiu správneho konania. Po ukončení inšpekcie práce na základe jej zistení a záverov inšpektorát práce z pozície správneho orgánu obligatórne/fakultatívne pristúpi k začatiu správneho konania vo veci správneho trestania, kde sa toto správne konanie spravuje režimom Správneho poriadku. Výsledky a závery inšpekcie práce, ako i získané dôkazy počas inšpekcie práce sú zhrnuté v protokole o výsledku inšpekcie práce, ktorý v následne v začatom správnom konaní predstavuje jeden z podkladov pre vydané rozhodnutie a ktorý spolu so získanými dôkazmi v štádiu výkonu inšpekcie práce má následne status dôkazného prostriedku v správnom konaní. Aj čo sa týka zákonnosti získania dôkazu a to vyhotovenia videodokumentácie inšpektormi práce priamo pri výkone inšpekcie práce, tak súd nezistil, žeby tak ako to tvrdí žalobca bol tento získaný v rozpore so zákonom č. 125/2006 Z.z. Poukazuje na ust. § 12 ods.1 písm.f) zákona č. 125/2006 Z.z., na základe ktorej inšpektor práce je pri výkone inšpekcie práce oprávnený používať technické prostriedky na zhotovenie fotodokumentácie, videodokumentácie a zvukových záznamov potrebných na výkon inšpekcie práce, ak ich použitie nezakazujú osobitné predpisy, ktorým je podľa odkazu 7 zákona č. 215/2004 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 638/2005 Z. z. Dôležitosť postavenia inšpektora práce, ale najmä spoločenskú dôležitosť ochrany zamestnanca pri práci, reprezentujú oprávnenia a povinnosti inšpektora práce, ktoré sú upravené v čl. 12 a 13 Dohovoru MOP č. 81/1947 a v čl. 16 a 18 Dohovoru MOP č. 129/1969, ktoré boli premietnuté do zákona č. 125/2006 Z.z. Ide najmä o oprávnenie inšpektora práce kedykoľvek voľne vstupovať do priestorov a na pracoviská podliehajúcich inšpekcii práce, požadovať informácie, vysvetlenia a dokumentáciu týkajúcu sa pomerov na pracovisku z hľadiska ochrany života a zdravia zamestnancov a dodržiavania príslušných predpisov a používať technické prostriedky na zhotovenie fotodokumentácie, videodokumentácie a zvukových záznamov potrebných na výkon inšpekcie práce. Súd nezistil, žeby táto videodokumentácia bola zostrihaná, resp. z ničoho to nevyplýva. Z tejto je jednoznačne zrejmé, že obaja zamestnanci vykonávali prácu, ktorá bola predmetom správneho konania - nakladali suť a odpad do kontajnera, že video nezaznamenáva čas a miesto nahrávky, avšak zo všetkých okolností daného prípadu je zrejmé, kedy a kde bolo zhotovené a že čas a miesto kontroly žalobca nijako nespochybňoval.
125. Za nedôvodnú súd považuje aj žalobnú námietku týkajúcu sa kladenia sugestívnych a kapcióznych otázok inšpektormi práce. Súd dospel k záveru, že zisťovanie skutkového stavu v rámci výkonu inšpekcie práce správnymi orgánmi bolo vykonané štandardným spôsobom a plne v súlade s kompetenčným zákonom č. 125/2006 Z.z. a že podanie informácii kontrolovanými fyzickými osobami realizované formou zápisníc o podaní informácie bolo uskutočnené zákonným spôsobom v súlade s § 16 ods.5 zákona č. 125/2006 Z.z., v zmysle ktorého fyzická osoba a právnická osoba je na požiadanie inšpektorátu práce alebo inšpektora práce povinná poskytnúť informácie potrebné na výkon inšpekcie práce. Na základe uvedeného nemožno urobiť záver, že tieto informácie boli získané kladením sugestívnych a kapcióznych otázok, keďže otázky, ktoré boli inšpektorom práce v rámci zisťovania skutkového stavu kladené kontrolovaným fyzickým osobám sa javia žalovanému ako štandardné, nemajúce charakter klamlivého alebo navádzajúceho spôsobu zisťovania skutkového stavu. Ako vyplýva z obsahu administratívneho spisu tak kontrolované fyzické osoby boli v rámci podania informácie do zápisnice riadne zákonným spôsobom poučené o ich právach a povinnostiach, čo potvrdili i svojimi vlastnoručnými podpismi.
126. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia správny súd konštatuje, že postup správneho orgánu bol v súlade so zákonom, skutkový stav bol zistený správnym orgánom
dostatočne, procesné práva žalobcu neboli v priebehu konania porušené, správnym orgánom boli vyvodené správne závery vo vzťahu k tomu, že išlo o výkon závislej práce.
127. Vo vzťahu k uloženej sankcii za porušenie zákonom uložených povinností správny súd zdôrazňuje, že pri existencii objektívnej zodpovednosti za správny delikt, po preukázaní porušenia zákonnej povinnosti na úseku nelegálneho zamestnávania, vznikla správnemu orgánu zákonná povinnosť uložiť žalobcovi sankciu vo forme peňažnej pokuty, ktorá ak sa zistí nelegálne zamestnávanie v prípade jednej fyzickej osoby je stanovená minimálna výška pokuty 2.000,- eur a jej maximálna výška je limitovaná sumou 200.000,- eur a v prípade, ak ide o zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne tak najmenej 5.000,- eur (§ 19 ods.2 písm.a) bod 1 zák. č. 125/2006 Z.z.).
128. Správny súd konštatuje, že rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa je dostatočne odôvodnené aj vo vzťahu k výške uloženej sankcie, pričom správny orgán dostatočným spôsobom vyhodnotil všetky rozhodujúce kritéria pre určenie výšky pokuty v zmysle § 19 ods.6 zákona o inšpekcii práce, ktorú stanovil na dolnej hranice zákonného rozpätia, pričom bola zohľadnené, že išlo o závažné porušenie povinnosti (základná povinnosť zamestnávateľa dodržiavať zákaz nelegálneho zamestnávania), celkový počet zamestnancov zamestnávateľa (16), počet nelegálne zamestnávaných osôb (2), dĺžka trvania protiprávneho stavu (trval len krátko) ako aj skutočnosť, že u tohto zamestnávateľa ide o prvý takýto správny delikt. Uložená sankcia zároveň plní represívnu, ako aj preventívnu funkciu.
129. V danom prípade aj výška uloženej pokuty zodpovedá príslušným citovaným zákonným ustanoveniam. Vo veci konajúce správne orgány pri určení jej výšky vyhodnotili všetky kritériá, uvedené v § 19 ods.6 zákona o inšpekcii práce. Za priťažujúcu okolnosť považovali to, že išlo o závažné porušenie základných povinností zamestnávateľa, ktoré mohlo mať za následok závažné sociálne dopady, napríklad v prípade pracovného úrazu a ohrozenia zamestnanca pri absencii úrazového poistenia. V jeho prospech bolo vyhodnotené, že sa jednalo o dvoch zamestnancov, že tento protiprávny stav trval iba krátku dobu a že z jeho strany išlo o prvé porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania. Zohľadnený bol aj účel, ktorý má sankcia splniť na úseku všeobecnej generálnej prevencie, ktorý nespočíva len v účinku postihu voči žalobcovi, ale musí mať silu odradiť od nezákonného postupu aj nositeľov rovnakých zákonných povinností a tento účinok môže vyvolať iba postih zodpovedajúci významu chráneného záujmu a musí byť citeľný v majetkovej sfére delikventa. Výška uloženej sankcie teda nemôže byť pre delikventa zanedbateľná a nutne tak musí v sebe abstrahovať aj represívnu zložku. V opačnom prípade by totiž postihu delikventa chýbal zmysel. Podľa názoru súdu správna úvaha správnych orgánov v tomto smere nevybočila z medzí a rámca platnej právnej úpravy a uložená sankcia je závažnosti a povahe skutku primeraná, keďže išlo o nelegálne zamestnávanie viacerých osôb a preto nebolo možné uložiť pokutu na dolnej hranici určeného sankčného rozpätia (2.000 - 200.000 eur) so zohľadnením priťažujúcich i poľahčujúcich okolností. Sankcia bola správnymi orgánmi dostatočne a presvedčivo odôvodnená tak, ako to vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa i žalovaného, ktorý sa na toto odôvodnenie odvolal. Zohľadnená bola preventívna úloha postihu, ktorá nespočíva len v jeho účinku voči žalobcovi ale musí mať silu odradiť od nezákonného postupu aj nositeľov rovnakých zákonných povinností a tento účinok môže vyvolať iba postih zodpovedajúci významu chráneného záujmu a musí byť citeľný v majetkovej sfére delikventa. Výška uloženej sankcie teda nemôže byť pre delikventa zanedbateľná a nutne tak musí v sebe abstrahovať aj represívnu zložku. V opačnom prípade by totiž postihu delikventa chýbal zmysel.
130. V tomto prípade boli dodržané všetky zásady správneho trestania. Napadnuté rozhodnutia obsahujú všetky zákonom predpísané náležitosti, sú dostatočne zrozumiteľné, úplné a rovnako dostatočné je aj skutkové vymedzenie predmetného správneho deliktu, ktorý je vymedzený takým spôsobom, že ho nie je možné zameniť s iným správnym deliktom.
131. V závere správny súd poukazuje na to, že nezistil žiadne pochybenia procesného charakteru v postupe správcu dane, resp. žalovaného, ktoré by boli takého charakteru a takej miery závažnosti, že by spôsobovali neplatnosť administratívneho rozhodnutia, resp. bránili preskúmaniu napadnutého rozhodnutia v medziach uplatnených žalobných dôvodov.
132. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd konštatuje, že administratívny orgán vo veci dostatočne zistil skutkový stav potrebný pre rozhodnutie, z takto zisteného a ustáleného skutkového
stavu vyvodil aj správne právne závery a súdom neboli zistené v konaní pred správnymi orgánmi žiadne pochybenia procesného charakteru, ktoré by boli takej miery závažnosti, že by spôsobovali neplatnosť administratívneho rozhodnutia, resp. bránili preskúmaniu napadnutého rozhodnutia v medziach uplatnených žalobných dôvodov, a to aj s prihliadnutím na ust. § 195 SSP. Vzhľadom na tieto skutočnosti správny súd dospel k záveru, že podaná správna žaloba nie je dôvodná a preto túto žalobu v zmysle ustanovenia § 190 SSP zamietol.
133. O trovách konania správny súd rozhodol podľa ustanovenia § 167 ods.1 SSP a nepriznal náhradu trov konania žalobcovi, ktorý v konaní nebol úspešný. Vo vzťahu k žalovanému o trovách konania rozhodol podľa § 168 SSP, pretože žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.
134. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods.4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh)(§ 445 ods.1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods.1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods.1 písm.g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods.2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods.1 písm.c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods.1, 2 SSP).