Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4SaZ/1/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci žalobcu: pána Mohammad AHMADI, narodeného X.X.XXXX, štátneho príslušníka Afganskej islamskej republiky, v krajine pôvodu naposledy bytom B.-S. N., Š. X. Q., bez dokladu totožnosti, aktuálne s miestom pobytu U. V., B. XX, Z., zastúpený: Ligou za ľudské práva, občianskym združením so sídlom Baštová 5, Bratislava proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad, so sídlom Pivonková 6, Bratislava o správnej žalobe vo veci azylu zo dňa16.1.2019 proti rozhodnutiu žalovaného ČAS: MU- PO-182-18/2017-Ž zo dňa 11.12.2018 takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-PO-182-18/2017-Ž zo dňa 11.12.2018 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) žalovaný podľa § 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o azyle“) žalobcovi neudelil azyl, poskytol mu však doplnkovú ochranu. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca ničím nepreukázal, že by bol v krajine pôvodu prenasledovaný z dôvodov, vymenovaných v zákone o azyle..

2. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote správnu žalobu zo dňa 16.1.2019 (ďalej len „žaloba“), ktorou sa domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia v časti o neudelení azylu. Namietal, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci (poukázal na skutočnosť, že tak on ako aj jeho príbuzní boli ohrozovaní Talibanom pre ich sympatizovanie, resp. spoluprácu s políciou, tiež že žalovaný nesprávne vyhodnotil jeho možnosť usadiť sa v Kábule, kde istý čas aj žil a pracoval) a že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov.

3. Žalovaný navrhol vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 15.2.2019 správnu žalobu zamietnuť. Zotrval na vlastnej argumentácii a zdôraznil, že sám žalobca nikdy netvrdil, že by bol niekým prenasledovaný, teda ani Talibanom.

4. Krajský súd v Bratislave ako správny súd (ďalej len „súd“) vec rozhodol ako miestne a vecne príslušný súd bez nariadenia pojednávania postupom podľa § 107 ods. 2, § 137 ods. 4 zák. č. 162/2015 Z.z Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). Po riadnom preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného v rozsahu podanej žaloby a za použitia § 219 SSP dospel k záveru, že niet dôvodu pre zrušenie napadnutého rozhodnutia v časti neudelenia azylu a preto žalobu zamietol.

5. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil, podrobne sa však oboznámil s obsahom spisu žalovaného, z obsahu ktorého zistil, že žalobca počas svojho zaistenia v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov dňa 2.8.2018 požiadal o azyl z dôvodu obavy o život z dôvodu vojnového stavu. Predtým bol rozhodnutím OCP PZ Trenčín PPZ-BB8-37-012/2018-AV z 21.7.12018 vyhostený z územia Slovenskej republiky a následným rozhodnutím totožného správneho orgánu z toho istého dňa PPZ- BB8-40-013/2018-AV zaistený. V priebehu konania o zaistení o. i. vypovedal, že v Afganistane nemá žiadne problémy pre príslušnosť k rase, vierovyznanie či pre politické presvedčenie, že nemal žiadne problémy so štátnymi orgánmi, že mu nehrozí smrť, mučenie či neľudské zaobchádzanie. Do krajiny svojho pôvodu - do Afganistanu sa nechce vrátiť z dôvodu, že je tam vojna, každý bojuje s každým, je tam skupina Islamský štát, ktorá ohrozuje obyvateľov. Uviedol, že z Afganistanu odišiel kvôli vojne a chce sa dostať do Francúzska. Za prítomnosti tlmočníka s ním bol 20.9.2018 spísaný dotazník žiadateľa o azyl. V ňom o. i. uviedol, že tri mesiace ako maloletý pracoval ako vodič svojho strýka - veliteľa pobočky polície v Arbaki, že v máji alebo júni 2016 odišiel z krajiny - vtedy tam prišli Talibanci. Pre strýka prestal pracovať preto, lebo tam bola vojna a nepáčia sa mu zbrane. Uviedol, že jeho otec zomrel v roku 2010 alebo 2012 - jazdil s cisternou a pri jednej z ciest Taliban podpáli šesť z ôsmich cisterien. Tiež, že matka žije, že má štyroch bratov a šesť sestier - všetci žijú, že z Afganistanu vycestoval niekedy začiatkom roku 2017 cez Irán, Turecko, Bulharsko, Srbsko. Uviedol, že nebol členom žiadnej politickej strany či hnutia, že proti nemu nebolo vedené žiadne trestné konanie. Pokračoval, že jediným dôvodom prečo požiadal o azyl je to, že v Afganistane je vojna, že jeho strýko je policajtom a keby ho (žalobcu) chytili, tak ho zabijú, jedného brata zabili pred tromi rokmi. Tiež uviedol, že raz keď sa v policajnom konvoji vracal z Baghlamu ako strýkov vodič, na konvoj zaútočil Taliban. Začiatkom roku 2016, keď do mesta prišiel Taliban, presťahovali sa do inej časti Pol-e Khomri. Po vytlačení Talibanu z mesta sa vrátili do pôvodného domu. V ďalšom opisoval všeobecné problémy v Iráne a v Turecku - on však osobne nemal žiadne problémy. Žalovaný vyhľadal a do spisu založil informácie o krajine pôvodu žalobcu, zamerané na aktuálnu bezpečnostnú situáciu, na existenciu pobočky polície „Arbaki“ v meste Pol-e Khomri a na overenie ďalších žalobcom prezentovaných informácií.

Podľa § 8 zákona o azyle: Ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.

Podľa § 2 písm. d) zákona o azyle: Na účely tohto zákona sa rozumie prenasledovaním závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv 3a) alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v 1. použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, 2. zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, 3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, 4. neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, 5. trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2, 6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom,

Podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle: Ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 8 alebo § 10.

Podľa § 219 SSP: Ak správny súd zistí, že správna žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v intenciách podanej správnej žaloby nasledovne:

6. K námietke - žalobnému bodu., podľa ktorej napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci (poukázal na skutočnosť, že tak on ako aj jeho príbuzní boli ohrozovaní Talibanom pre ich sympatizovanie, resp. spoluprácu s políciou, tiež že žalovaný nesprávne vyhodnotil jeho možnosť usadiť sa v Kábule, kde istý čas aj žil a pracoval): Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná.

6.1. Predpokladom udelenia azylu podľa § 8 zákona o azyle je súčasné naplnenie všetkých predpokladov, ktorými sú: 1. - opodstatnenosť obavy, 2. - obava, 3. - prenasledovanie, 4.

- z dôvodov uvedených v § 8 zákona o azyle, resp. prenasledovanie za uplatňovanie politických práv a slobôd. Ako to vyplýva z napadnutého rozhodnutia, predovšetkým však z obsahu výpovedí žalobcu pred žalovaným, žalobca splnil iba jednu z podmienok udelenia azylu. A to, že vyslovil obavu z návratu do Afganistanu (z dôvodu „veľmi zlej situácie, vojnového stavu, kde každý bojuje s každým“).

6.2. Opodstatnenosť obáv z prenasledovania žalobca v konaní nepreukázal. Pokiaľ uviedol, že jeho otec pred ôsmymi resp. šiestimi rokmi zomrel, tak jednak vzhľadom na veľký časový odstup túto udalosť nie je možné zohľadniť, hlavne však preto, lebo sa jej obeťou stal náhodou - keď ako vodič jedného auta z konvoja ôsmich cisterien bol konvoj napadnutý Talibanom. Žalobca tiež uviedol, že jeho brat bol pred tromi rokmi zabitý, lebo bol s jeho strýkom - policajtom. Táto udalosť sa mala stať pred tromi rokmi

- teda aj tu platí, že vzhľadom na veľký časový odstup ju nie je možné akceptovať ako preukázanie opodstatnenosti jeho obáv. Súd však v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že v úvode pohovoru žalobca neuviedol, že by niektorý z jeho štyroch bratov už nežil. Naviac uviedol, že žiaden z jeho desiatich súrodencov, podobne ako jeho matka, by mali akékoľvek problémy. Naviac jeden z jeho bratov pracuje so strýkom - policajtom ako jeho ochranca a nemal žiadne problémy. Pokiaľ žalobca uviedol, že v čase keď pracoval pre svojho strýka (pred tri a pol rokmi) ako vodič a konvoj áut (ktorého bol súčasťou) napadol Taliban, tak tento útok nebol vedený proti nemu (žalobcovi), ale na konvoj áut ako taký. Teda ani túto udalosť nie je možné chápať ako dôvod opodstatnenosti obáv žalobcu z prenasledovania jeho osoby. Najpodstatnejšou je však argumentácia samotného žalobcu ktorý uviedol, že jemu sa počas celého predchádzajúceho obdobia nič nestalo, že teda nebol objektom prenasledovania.

6.3. Žalobca nikdy pred žalovaným, podobne ako ani pred OCP PZ Banská Bystrica nehovoril o tom, že by bol akýmkoľvek spôsobom prenasledovaný z dôvodov, predpokladaných v ust. § 8 zákona o azyle. Výslovne uvádzal, že jediným dôvodom jeho odchodu z krajiny jeho pôvodu bola vojna v Afganistane. Podobne nikdy neuviedol, že by niektorý z jeho príbuzných boli ohrozovaní z akéhokoľvek dôvodu, teda ani z dôvodu sympatizovania s políciou.

6.4. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že udelenie azylu ako najvyššej formy medzinárodnej ochrany podlieha splneniu predpokladov, stanovených v zákone o azyle do ktorého boli implementované všetky nadnárodné právne normy, týkajúce sa žiadateľov o azyl. Preto obsah rôznych príručiek, odporúčaní, resp. iných obdobných dokumentov nemôže nahrádzať právnu normu (zákon o azyle, Dohovor o právnom postavení utečencov), ktorá upravuje o. i. predpoklady pre udelenie azylu.

7. K námietke - žalobnému bodu, podľa ktorej že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov: Podľa názoru súdu táto námietka tak isto nie je dôvodná. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia opísal v konaní zistený stav veci, tento vyhodnotil spôsobom z ktorého je jednoznačne zrejmá správna úvaha, ktorou sa pri vydaní rozhodnutia riadil. Súd túto námietku považuje za účelovú a neopodstatnenú. Žalovaný teda zrozumiteľným a logickým spôsobom v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, prečo nepovažoval v prípade žalobcu za splnené predpoklady udelenia azylu.

8. Súd považuje za potrebné zdôrazniť, že žalovaný žalobcovi poskytol po vyhodnotení bezpečnostnej situácie v Afganistane doplnkovú ochranu. Jej poskytnutie však nie je možné subsumovať na dôvody udelenia azylu. Podľa názoru súdu ak bola žalobcovi poskytnutá táto forma medzinárodnej ochrany, tak žalobcovi poskytuje dostatočnú ochranu pred hlavným dôvodom podania žiadosti o azyl, ktorým je - ako to žalobca opakovane prezentoval - vojna v Afganistane

9. Pretože žalovaný podľa názoru súdu dostatočným spôsobom zistil stav veci, vo veci rozhodol správne a v súlade so zákonom, napadnuté rozhodnutie náležitým spôsobom aj odôvodni, pričom súd námietky vznesené proti nemu nevyhodnotil ako nedôvodné, súd žalobu zamietol.

10. O trovách žalobcu súd rozhodol za použitia ust. § 167 ods. 1 S.SP s poukazom na výsledok konania. Žalobca bol v konaní neúspešný a preto mu súd náhradu prov konania nepriznal.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný. (§ 145 ods. 1 SSP) Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1 SSP) Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia a podáva sa na Krajskom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania. (§ 443 SSP) Kasačná sťažnosť je prípustná proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu, ak tento zákon neustanovuje inak. Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred krajským súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia krajského súdu. (§ 439 SSP) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).