Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/75/2021

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a členov senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Petra Tutka v spore žalobkyne: C.. X. C., nar. X.X.XXXX, bytom v G., B. XXX, zastúpenej JUDr. Rolandom Kovácsom, advokátom so sídlom v Košiciach, Mäsiarska 30, IČO: 42 321 841 proti žalovanému: Q. I.Ó.L., nar. X.XX.XXXX, bytom v Č. XXX, zastúpeného JUDr. Viktóriou Kerekešovou, advokátkou so sídlom v Rožňave, Šafárikova 71, IČO: 44 624 247, o zaplatenie 5.996,16 eur s prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Rožňava č.k. -111 zo dňa 8. decembra 2020

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok vo výrokoch pod č. I. a II. a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví tohto rozhodnutia rozhodol v tomto znení: I. Súd žalobu z a m i e t a. II. Súd priznáva žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 % zo strany žalobkyne s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník. III. Súd v prevyšujúcej časti konanie o zaplatenie 2,80 eur s príslušenstvom z a s t a v u j e.

2. Predmetom konania je žaloba žalobkyne, ktorou sa domáhala zaplatenia sumy vo výške 5.996,16 eur od žalovaného, ktorú odôvodňovala tým, že so žalovaným žili v družobnom pomere a počas ich spolužitia v období od 1.3.2017 až 06.03.2018 požičala žalovanému viacerými splátkami spolu sumu 15.296,16 eur, pričom časť z uvedenej sumy poukázala priamo na bankový účet žalovaného a zvyšnú časť poukázala priamo veriteľom žalovaného, za účelom úhrady dlhov žalovaného. Predložila výpisy z jej účtu, kde farebne vyznačila všetky transakcie, ktoré tvoria dlh, a ktoré v spoločnom súčte predstavujú sumu 15.296,16 eur. Zároveň predložila aj prehľadnú tabuľku, kde sú uvedené všetky transakcie s dátumom, presnou výškou sumy ako aj označením miesta platenia a veriteľa. Žalovaný vrátil žalobkyni ku dňu podania žaloby z celkovej dlžnej sumy 15.296,16 eur iba sumu 9.300,00 eur, a to splátkami dňa 10.05.2018 vo výške 6.000,00 eur a dňa 28.06.2018 vo výške 3.300,00 eur. Žalovaný dlhuje žalobkyni sumu vo výške 5.996,16 eur, ktorú jej odmieta vrátiť. Z tohto dôvodu žalobkyňa navrhovala, aby zaviazal žalovaného k úhrade istiny 5.996,16 eur s 5 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 5.996,16 eur od podania žaloby do zaplatenia.

3. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, keďže sa žalobkyňa domáha toho, čo jej už raz zaplatil. Potvrdil, že žili spolu v spoločnej domácnosti ako druh a družka, bývali v jeho rodinnom dome v obce Č. a keďže žalovaný nemal zriadený internetbanking k svojmu účtu, žalobkyňa uskutočňovala úhrady, za ktoré jej on zaplatil a preto sa duplicitne domáha uplatneného nároku.

4. Na základe vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenia, súd prvej inštancie vec právne posúdil v zmysle (ďalej len „“), , OZ, a dospel k záveru, že žaloba pozostávajúca z položiek, ktoré žalobkyňa konkretizovala na pojednávaní dňa 8.12.2020 je nedôvodná, keďže žalovaný svoj dlh -zaplatenie splátky v sume 6.000,00 eur dňa 10.5.2018 už uhradil, čím v zmysle splnením dlh zanikne, vychádzajúc aj zo skutočnosti započítania plnenia peňažného dlhu prednostne na istinu v zmysle , keďže po konkretizácii jednotlivých položiek, z ktorých pozostáva žalovaná suma súd uzavrel, že jednotlivé peňažné sumy uvedené pod položkou 1 až 6, 8 a 9 tabuľky vyhotovenou žalobkyňou, nachádzajúcou sa na č.l. 27 spisu, boli dlhy, ktoré patrili medzi najskôr splatné a preto pokiaľ by žalovaný neurčil, že zaplatením sumy 6.000,00 eur dňa 10.5.2018 plnil dlhy, ktoré boli predmetom konania, resp. by táto otázka bola sporná, je potrebné považovať dlhy za splnené.

5. Z týchto dôvodov súd dospel k záveru, že pôžička v sume 5.000,00 eur, poskytnutá žalobkyňou žalovanému dňa 01.07.2017, zo strany žalovaného bola uhradená dňa 10.05.2018 a takisto je splnený aj dlh vzniknutý na strane žalovaného z titulu bezdôvodného obohatenia plnením zo strany žalobkyne bez právneho dôvodu za žalovaného v celkovej sume 993,36 eur (položky 2 až 6, 8 a 9 tabuľky čl. 27). Z týchto dôvodov súd žalobu ohľadom istiny ako aj príslušenstva v celom rozsahu zamietol.

6. Žalobkyňa žalobu vzala späť o zaplatenie 2,80 eur s príslušenstvom, s ktorým späťvzatím žalovaný súhlasil, preto súd konanie v tejto časti v zmysle ust. zastavil.

7. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle vychádzajúc z plného úspechu žalovaného v tomto konaní.

8. Proti rozsudku v zákonnej lehote (včas) podala odvolanie žalobkyňa. Uplatnila odvolacie dôvody podľa , a , keďže súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Považovala rozsudok za nesprávny, arbitrárny a právne posúdenie veci za nezákonné a príliš formálne. Nesúhlasila s hodnotením dôkazov, čo sa týka vyzvania žalovaného na vrátenie sumy vo výške 9.300,00 eur, keďže dlžnú sumu vo výške 15.996,16 eur súdu preukázala predložením výpisov z bankového účtu, ako aj vo forme prehľadnej tabuľky, pričom žalovaný realizáciu platieb neurčil, súd sa vôbec nevenoval otázke splatnosti dlhu, resp. jednotlivých položiek dlhu s tým, že vždy požadovala len vrátenie istiny a teda len istina sa započítavala do úhrady dlhu s tým, že v konaní jednoznačne preukázala výšku dlžnej sumy 15.296,16 eur. Žalovaný v konaní nič nezdokladoval a preukázal a v konaní postačovalo jeho vyhlásenie, ktoré bolo v rozpore s ňou preukázaným nárokom vychádzajúc predovšetkým zo skutočnosti, že žalovaného vyzvala predžalobnou výzvou zo dňa 2.5.2019 na vrátenie dlhu vo výške 15.996,16 eur, čo bolo uskutočnené až po ním vykonanej platbe, čím je rozsudok neodôvodnený a nepreskúmateľný v súlade so zákonom s tým, že ani nemohlo dôjsť k zániku dlhu, nakoľko žalovaný jej uhradil len sumu 9.300,00 eur, a preto je žaloba v časti zaplatenia sumy 5.000,00 eur dôvodná.

9. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne považoval rozsudok za vecne správny a k poskytnutiu pôžičky vo výške 5.000,00 eur od žalobkyne uviedol, že nikdy ju nežiadal, ona mu ju sama ponúkla a po ukončení ich vzťahu mu oznámila, že jej dlhuje 9.300,00 eur, ktoré jej z poskytnutia úveru aj vyplatil, berúc do úvahy aj to, že žili ako druh a družka v spoločnej domácnosti a spoločne a podieľali na úhradách rôzneho charakteru. Svoj záväzok voči žalobkyni považoval za splatený v plnom rozsahu.

10. Žalobkyňa vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedla, že keďže sám vo svojom vyjadrení uvádza, že od neho žiadala viac ako ním bolo plnené, teda viac ako 9.300,00 eur, nemohlo dôjsť k zaplateniu celého dlhu, čím nemohol ani požadovaný dlh zaniknúť pre jeho splnenie a preto uviedla, že dôvodne trvá na uplatnenom nároku.

11. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací ( účinného od 1.7.2016, ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie žalobkyne ako odvolanie podané včas a oprávnenou osobou proti výrokom rozhodnutia pod č. I. a II., proti ktorým je odvolanie prípustné bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle a contrario v rozsahu vyplývajúcom z a ods.

1, 2 z hľadiska žalobkyňou uvádzaných odvolacích dôvodov podľa , , a a dospel k záveru o dôvodnosti ich uplatnenia.

12. Žalobkyňa uplatnila odvolacie dôvody v zmysle , , a , dôvodne.

13. Odvolací dôvod podľa je naplnený v prípade ak dôjde k vadám konania alebo aj vadám rozhodnutia v dôsledku ktorých súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie procesných práv a nie hmotnoprávnych nárokov strán. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Ak sa spor na základe prihliadnutia na prípadné skutkové a právne osobitosti prípadu rozhodne inak, každý má právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu. Podľa SR sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Podľa SR má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

14. Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba vo všeobecnosti rozumieť taký procesný postup súdu, v dôsledku ktorého strana sporu nemôže uplatniť konkrétne procesné práva priznané mu za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Podľa ustálenej súdnej praxe k odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť najmä procesným postupom súdu, ktorý rozhodnutiu predchádza.

15. Podľa , v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré v skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

16. Odvolací dôvod podľa ust. , t.j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, je vymedzený inou procesnou vadou konania, danou aj nepreskúmateľnosťou napadnutého rozsudku, čo konštatoval aj Najvyšší súd SR v Stanovisku občianskoprávneho kolégia zo dňa 03.12.2015 uverejnenom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a súdov Slovenskej republiky 1/2016.

17. Odvolací dôvod podľa ust. , t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti.

18. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t.j. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový

stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

19. Odvolací súd ako prvé poukazuje na to, že odôvodnenie rozhodnutia nezodpovedá zákonným predpokladom v zmysle , keďže z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmý základ, z ktorého súd vychádzal pri ustálení svojho záveru o zamietnutí žaloby, na čo dôvodne poukazovala aj žalobkyňa v podanom odvolaní, keďže jednoznačne súd prvej inštancie nevyhodnotil vykonané dôkazy so zreteľom na celkovú výšku požičanej sumy žalobkyňou žalovanému, čo sa týka vykonaných dôkazov a ich vyhodnotenia v tomto smere so zreteľom na učinené procesné prostriedky zo strany žalobkyne v smere procesného útoku berúc do úvahy procesnú obranu žalovaného, ktorá vychádzala len z jeho vyjadrení bez poskytnutia akýchkoľvek písomných dôkazov a keďže z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva celková výška požičanej sumy, so zreteľom na učinenú úhradu žalovaným, vychádzajúcu z jednotlivých položiek, ktorými žalobkyňa odôvodňovala dôvodnosť uplatneného nároku, je záver súdu s odkazom na ust. predčasný, t.j. že dlh zanikol jeho splnením dňa 10.5.2018, t.j. ešte pred podaním žaloby, pričom rovnako je sporné, z akého dôvodu by žalobkyňa požičala žalovanému sumu 5.000,00 eur a nežiadala jej vrátenie, so zohľadnením ale aj tej skutočnosti, že žili v spoločnej domácnosti ako druh a družka a teda či sa vzájomne podieľali aj na úhradách prameniacich z ich spoločného spolužitia s tým, že žalobkyňa len vždy požadovala náhradu istiny a nie príslušenstva.

20. Keďže povinnosťou súdu je vyhodnotiť dôkazy v zmysle ust. a nasl. a vec až potom právne posúdiť, rovnako za splnenia zákonných predpokladov podľa , odvolací súd v zmysle , ako aj zrušil napadnutý rozsudok vo výrokoch pod č. I. a II. a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie.

21. V zmysle je súd prvej inštancie po vrátení veci viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, ktorého povinnosťou je tak, ako to už uviedol odvolací súd vyššie, si ustáliť výšku uplatneného nároku so zreteľom na jeho základ v kontexte unesenia dôkazného bremena so zreteľom na učinené platby zo strany žalobkyne v prospech žalovaného v kontexte aj procesnej obrany žalovaného v tomto konaní, ktorá vychádza len z jeho tvrdení, bez predloženia akýchkoľvek písomných dôkazov s apelom na to, že žalobkyňa v tomto konaní si uplatnila len zaplatenie istiny, titulom požičaných súm, bez akéhokoľvek príslušenstva s tým, že povinnosťou žalovaného v tomto konaní je hodnoverne preukázať, že z jeho strany došlo k zaplateniu všetkých súm, ktoré mu boli poskytnuté titulom pôžičky zo strany žalobkyne v prípade, ak žalobkyňa uplatnený nárok v celom rozsahu titulom dôkazného bremena preukáže ( ).

22. V zmysle v novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania.

23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).