Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9C-129-2017.pdf
PDF · 89.6 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/129/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou Mgr. Vierou Betákovou, v spore žalobcu: X. G., nar. XX.X.XXXX, bytom F. A. XXXX/XX, L. nad I., proti žalovanej: T. G., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom A., V. XX/X, o zaplatenie 30.000,- eur, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov konania právo.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 11.9.2017 a následne 12.10.2017 domáhal vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nakoľko manželstvo strán sporu bolo právoplatne rozvedené rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 7P/11/2014-79 dňa 30.9.2014, ktorý rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 24.11.2014 a maloleté dieťa pochádzajúce z manželstva J. G., nar. X.X.XXXX bol ponechaný na čas po rozvode manželstva v ústavnej starostlivosti v Detskom domove V. a rodičia boli zaviazaní k povinnosti platiť výživné na maloletého každý vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred na účet Detského domova V.. V žalobe uviedol, že mimosúdne sa nevedel so žalovanou dohodnúť na vyporiadaní BSM. V návrhu ďalej uviedol, že nadobudli počas trvania manželstva spoločný majetok, a to rodinný dom vo L. nad I., ktorý zhruba 20 rokov rekonštruovali a investovali doňho. Žalovaný sprostredkovala predaj tohto rodinného domu, ktorý sa predal niekedy v rokoch 2010 alebo 2011, ale žalobca nevie, za akú kúpnu cenu bol predaný, ani kto sa stal novým majiteľom. Žalobca sa vysťahoval z rodinného domu bez finančného vyrovnania. Takýmto núteným vysťahovaním sa stal bezdomovcom bez príjmu. Poukázal na to, že bývalá manželka od predaja nehnuteľnosti neprejavila žiadny záujem o finančné vyrovnanie z predaja rodinného domu. Navrhoval, aby mu žalovaná vyplatila z predaja rodinného domu 30.000,- eur ako polovicu hodnoty.
2. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila a nepredložila súdu žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali jednak existenciu nehnuteľnosti rodinného domu, ktorý nadobudli strany sporu počas trvania manželstva ako ani kúpnu zmluvu o predaji rodinného domu.
3. Dňa 20.3.2019 súd pojednával v neprítomnosti strán sporu podľa ustanovenia § 180 C.S.P. s tým, že obaja mali doručenie predvolania vykázané v súlade s ustanovením § 111 odsek 3 C.S.P.
4. Súd vykonal dokazovanie pripojeným spisom tunajšieho súdu č. k. 7P/11/2014, uznesením 9C/129/2017-8, odvolaním, uznesením Krajského súdu v Nitre č. k. 8Co/319/2017-15 zo dňa 29.11.2017, lustráciou Regob Banská Bystrica, správou Obce L. nad I., oznámením Mestského úradu A. a správou OR PZ v Komárne, a zistil tento skutkový a právny stav:
5. Spisom tunajšieho súdu č. k. 7P/11/2014 bolo preukázané, že manželstvo strán sporu bolo právoplatne rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 7P/11/2014-79 zo dňa 30.9.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 24.11.2014 a maloleté dieťa pochádzajúce z manželstva J. G., nar. X.X.XXXX bol ponechaný na čas po rozvode manželstva v ústavnej starostlivosti v Detskom domove V. a rodičia boli zaviazaní k povinnosti platiť výživné na maloletého každý vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred na účet Detského domova V..
6. Okresný súd Nové Zámky uznesením zo dňa 25.9.2017 č. k. 9C/129/2017-4 vyzval žalobcu, aby v lehote 10 dní od doručenia tohto uznesenia doplnil svoje podanie doručené tunajšiemu súdu dňa 11.9.2017 pod názvom „Žiadosť o majetkové vyrovnanie“ a doplnil ho tak, aby z tohto podania bolo zrejmé, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje a čoho sa žalobca domáha a mal by uviesť, aby jeho doplnenie bolo určité, zrozumiteľné a vykonateľné, najmä čo sa týka petitu. Žalobca v lehote určenej v tomto uznesení podal doplnok, kde označil strany sporu a uviedol ako navrhuje vo veci rozhodnúť s tým, že následne tunajší súd uznesením zo dňa 13.10.2017 , č. k. 9C/129/2017-8 podanie - žalobu žalobcu odmietol podľa ustanovení § 129 odsek 1, 2, 3 C.S.P. s tým, že žalobca nedoplnil žalobu o zákonom predpísané náležitosti a pre uvedený nedostatok nemožno v konaní pokračovať, preto súd jeho podanie odmietol. Žalobca však v zákonnej lehote podal odvolanie s odôvodnením, že nesúhlasil s rozhodnutím súdu prvej inštancie s tým, že naďalej trval na tom, že počas trvania manželstva mali vo vlastníctve strany sporu rodinný dom, ktorý bol predaný a jeho bývalá manželka ho nevyplatila z tohto rodinného domu a on sa stal bezdomovcom, pričom do tohto rodinného domu investovali značné finančné prostriedky a on navrhoval, aby mu žalovaná vyplatila polovicu z tohto rodinného domu, a to sumu 30.000,- eur. 7. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, a to uznesením sp. zn. 8Co/319/2017-15 zo dňa 29.11.2017, keď dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť podľa § 389 odsek 1 písmeno b) C.S.P. Mal za to, že súd prvej inštancie v uznesení č. k. 9C/129/2017-4 zo dňa 25.9.2017 v bode II. neobsahovalo údaje o tom, v čom je podanie žalobcu neúplné, či nezrozumiteľné alebo neurčité, akým nedostatkom trpí, neobsahovalo ani adekvátne poučenie o tom, ako je potrebné opravu alebo doplnenie urobiť. Z obsahu tejto výzvy - uznesenia vyplýva, že sa jedná o neurčitú a vágnu výzvu na odstránenie vád. Odvolací súd ďalej uviedol, že žalobca napriek vyššie uvedenému svojím podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 12.10.2017 svoje podanie doplnil v tom smere, že uviedol adresu žalovanej, ďalej špecifikoval, akú povinnosť rozhodnutím súdu žiada žalovanej uložiť a na akom skutkovom základe. Preto pokiaľ súd prvej inštancie za danej procesnej situácie uznesením č. k. 9C/129/2017-8 zo dňa 13.10.2017 odmietol predmetné podanie žalobcu, odvolací súd toto napadnuté uznesenie zrušil, keďže súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi ako strane sporu, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
8. Lustráciou o trvalom pobyte žalobcu z Regob Banská Bystrica mal súd preukázané, že žalobca má trvalý pobyt evidovaný na adrese F. A. XXXX/XX, L. Z. I. a v čase podania žaloby bol podľa lustrácie Zboru väzenskej a justičnej stráže umiestnený v ÚVTOS I., kde si odpykával trest odňatia slobody od 4.1.2017 do 4.7.2018. Oznámením Obce L. nad I. - obecný úrad zo dňa 26.11.2018 bolo preukázané, že žalobca má evidovaný trvalý pobyt v obci L. nad I. na vyššie uvedenej adrese, ale dlhodobo sa nezdržiava v obci a obec nemá žiadne poznatky o jeho osobe. 9. Lustráciou o trvalom pobyte žalovanej z J. B. B. mal súd preukázané, že žalovaná má trvalý pobyt evidovaný na adrese F. A. XXXX/XX, L. nad I. . Oznámením Mestského úradu A. zo dňa 9.1.2019 bolo súdu preukázané, že žalovaná má trvalý pobyt evidovaný v obci L. nad I. a prechodný pobyt má evidovaný v meste A. na ulici V. XX/X, súpisné číslo XXX na obdobie od 24.9.2014 do 23.9.2019. Správou OR PZ v A. bolo súdu preukázané, že odboru poriadkovej polície sa nepodarilo doručiť zásielku súdu žalovanej v A. na adrese prechodného pobytu, nakoľko obyvatelia na tejto adrese uviedli, že nemajú poznatok o menovanej osobe na tejto adrese.
10. Podľa ustanovenia § 143 OZ, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom, alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcií majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
11. Podľa ustanovenia § 148 odsek 1 OZ, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.
12. Podľa ustanovenia § 149 ods. 1 OZ, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150. odsek 2, ak dôjde k vyporiadaniu dohodou, sú manželia povinní vydať si na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali. odsek 3, ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd.
13. Podľa ustanovenia § 150 OZ, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia, treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.
14. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k nasledovnému právnemu názoru a záveru veci: Základnou zásadou vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov je zásada rovnosti podielov (princíp parity). Pri uplatnení tejto zásady sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov na majetku patriacom do ich bezpodielového spoluvlastníctva sú rovnaké. Platí, že v rovnakom pomere, v akom sa manželia podieľajú na spoločnom majetku, sa podieľajú aj na spoločných dlhoch. Hľadiská, z ktorých majú súdy pri určovaní veľkosti podielov vychádzať, Občiansky zákonník podrobne a vyčerpávajúcim spôsobom nevymedzuje. Ustanovenie § 150 OZ patrí k normám s relatívne neurčitou hypotézou, ktorá prenecháva súdu, aby podľa svojho uváženia v každom jednotlivom prípade vymedzil sám hypotézu právnej normy zo širokého, vopred neobmedzeného okruhu okolností.
15. V predmetnej veci bolo jednoznačne preukázané, že strany sporu nepreukázali, že počas trvania manželstva nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva nehnuteľnosť - rodinný dom v obci L. nad I., ktorý mala žalovaná medzičasom v rokoch 2010-2011 predať, pretože jednak žiadna zo strán nepredložila žiadny listinný dôkaz o existencii takejto nehnuteľnosti, ale ani len označenie listu vlastníctva, podľa ktorého by súd vedel zistiť cez portál Okresného úradu Z. I., katastrálneho odboru, o akú nehnuteľnosť sa jedná, v koho vlastníctve bola a v koho v súčasnosti je a či naozaj bola predmetná nehnuteľnosť predaná a za akú kúpnu cenu. Žalobca svojím úsudkom a vyhlásením v žalobe a v písomných podaniach určil, že táto hodnota nehnuteľnosti by mohla byť v sume 66.000,- eur, nakoľko mal neoverené informácie, že za takúto cenu sa nehnuteľnosť predala, a preto navrhoval, aby mu súd priznal v rámci vyporiadania BSM sumu 30.000,- eur, ktorú mu mala vyplatiť žalovaná.
16. So žalobcom bola možná komunikácia súdu iba do tej doby, kým sa nachádzal žalobca v ÚVTOS I. a odpykával si svoj trest, ktorý mal uložený na základe rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 2T/46/2017, potom, ako bol prepustený z tohto zariadenia po 4.7.2018 si už zásadne nepreberal zásielky na adrese trvalého bydliska, ktorú súd zistil lustráciou z Regobu Banská Bystrica a následne správou od Obce L. nad I., ktorá tiež potvrdila súdu, že žalobca má evidovaný trvalý pobyt na adrese v ich obci, avšak dlhodobo sa v tejto obci nezdržiava a oni nemajú vedomosť o tom, kde by sa mohol zdržiavať.
17. So žalovanou nebola možná žiadna komunikácia súdu, nakoľko táto si od počiatku neprevzala žiadne súdne zásielky ani na adrese trvalého pobytu podľa Regob Banská Bystrica a ani na adrese prechodného pobytu evidovaného v meste A., teda nevyjadrila sa k žalobe na základe výzvy súdu a nebolo jej možné doručiť ani predvolania na súdne pojednávania ani iné súdne zásielky, pretože si ich na prechodnom pobyte v A. na ulici V. XX v odbernej lehote nepreberala s tým, že ďalšie zásielky boli už označené poštovým doručovateľom, že už aj na adrese v A. je adresát neznámy a teda súd nevedel nadviazať žiadnu komunikáciu so žalovanou.
18. Tak, ako je vyššie uvedené, súd žalobu zamietol vzhľadom k tomu, že strany sporu nepreukázali žiadnym listinným dôkazom, že vlastnili majetok, ktorý nadobudli počas trvania manželstva či už nehnuteľný alebo hnuteľný. Zo strany žalobcu išlo o konštatovanie, že vlastnili takú nehnuteľnosť a za akú kúpnu cenu bola nehnuteľnosť predaná, avšak žiadne listinné dôkazy k tomuto svojmu tvrdeniu nepreukázal a následne už si nepreberal žiadne zásielky súdu a žalovaná vôbec nereagovala na podanú žalobu ako aj na iné zásielky súdu, ktoré jej boli doručované žiadnym spôsobom, pričom ale je potrebné konštatovať, že obe strany sporu majú riadne evidovaný trvalý pobyt na území Slovenskej republiky v obci L. nad I., F. A. XXXX/XX, na tejto adrese sa nezdržiavajú už niekoľko rokov a žalovaná má evidovaný aj prechodný pobyt v meste A. a na tejto sa tiež nezdržiava. Žiadne iné skutočnosti ani dôkazy v konaní preukázané neboli a čo sa týka pobytu strán sporu, súd jednoznačne vychádzal z ustanovenia § 106 odsek 1 písmeno a) a § 111 odsek 3 C.S.P., preto mohol vo veci rozhodnúť, keďže obe strany sporu mali predvolanie na súdne pojednávanie na deň 20.3.2019 vykázané v súlade s ustanovením § 111 odsek 3 C.S.P. a zároveň bol zachovaný aj postup, čo sa týka žalovanej podľa § 106 odsek 3 C.S.P.
19. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 odsek 2 C.S.P. tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (§38 odsek 2 ExP).