Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13S-29-2018.pdf
PDF · 100.56 KB
No categories available
13S/29/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a sudcov JUDr. Evy Vékonyovej a JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD., v právnej veci žalobcu: TUTTI, s.r.o., so sídlom Považská Bystrica, Mládežnícka 330/22, IČO: 36 318 183, právne zastúpený LEGAL POINT s.r.o., so sídlom Považská Bystrica, Nemocničná 979, IČO: 47 253 495 proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, so sídlom Košice, Masarykova 10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PO/ BEZ/2018/3991 O-226/2018 zo dňa 23. apríla 2018, takto
rozhodol:
Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie Národného inšpektorátu práce, Košice č.: PO/BEZ/2018/3991 O-226/2018 zo dňa 23. apríla 2018 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou správnou žalobou domáha súdneho prieskumu v záhlaví uvedeného rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a súčasne bolo potvrdené rozhodnutie Inšpektorátu práce Trenčín č. k. 463/2017/1.2/P zo dňa 07.03.2018, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 2000 eur za porušenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z.z. spočívajúce v tom, že žalobca v prevádzke Piváreň TIBO, Štúrova 31, Považská Bystrica porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že dňa 02.09.2016 v čase od 08:00 hod. do 16:00 hod., dňa 03.09.2016 v čase od 08:00 hod. do 12:30 hod., dňa 05.09.2016 v čase od 10:00 hod. do 18:00 hod., dňa 06.09.2016 v čase od 10:00 hod. do 20:00 hod., dňa 07.09.2016 v čase od 10:00 hod. do 14:00 hod., dňa 08.09.2016 v čase od 12:00 hod. do 20:00 hod., dňa 09.09.2016 v čase od 08:00 hod. do 18:00 hod., dňa 12.09.2016 v čase od 10:00 hod. do 18:00 hod., dňa 13.09.2016 v čase od 08:00 hod. do 18:00 hod., dňa 16.09.2016 v čase od 12:00 hod. do 20:00 hod., dňa 19.09.2016 v čase od 08:00 hod. do 20:00 hod., dňa 20.09.2016 v čase od 12:00 hod. do 20:00 hod., dňa 21.09.2016 v čase od 10:00 hod. do 18:00 hod., dňa 22.09.2016 v čase od 08:00 hod. do 18:00 hod., dňa 23.09.2016 v čase od 12:00 hod. do 20:00 hod., dňa 26.09.2016 v čase od 10:00 hod. do 16:55 hod., využíval závislú prácu fyzickej osoby M. C., ktorá vykonávala závislú prácu - čašníčka, mal s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu - zákon č. 311/2001 Z.z. - pracovnú zmluvu zo dňa 30.08.2016, pričom si nesplnil povinnosť podľa osobitného predpisu - ust. § 231 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z., nakoľko do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia Sociálnej poisťovne bola M. C. prihlásená dňa 26.09.2016 o 16:56:07 hod.
2. Žalobca namietal, že správne orgány založili svoje rozhodnutie na tom základe, že využíval závislú prácu fyzickej osoby M. C., ktorá u neho pracovala ako čašníčka, pričom s touto mal založený pracovnoprávny vzťah podľa zákonníka práce, a to pracovnou zmluvou zo dňa 30.06.2016, ale nesplnil si povinnosť podľa osobitného predpisu, nakoľko do registra poistencov a sporiteľov starobného
dôchodkového sporenia Sociálnej poisťovne túto zamestnankyňu prihlásil až dňa 26.09.2016 o 16:56:07 hod., čím podľa názoru orgánu verejnej správy naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu. Mal za to, že správne orgány nevzali do úvahy námietky, ktoré boli z jeho strany vznesené, a to najmä v podanom odvolaní. Zdôraznil, že správne orgány posúdili zistený skutkový stav nesprávne, keď došlo k nesprávnemu výkladu jednotlivých ustanovení zákona, ktorých cieľom nie je sankcionovať zamestnávateľov z dôvodu oneskoreného prihlásenia zamestnancov do registra poistencov z nedbanlivosti. V tejto súvislosti žalobca poukázal na účel a cieľ zákona o nelegálnej práci, pričom vychádzal z dôvodovej správy k predmetnému zákonu, v zmysle ktorej cieľom zákona je chrániť spoločnosť pred nelegálnou prácou a nelegálnym zamestnávaním, ako aj fyzické osoby, pre ktoré nelegálna práca prináša sociálnu neistotu. Z dôvodovej správy vyplýva, že zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní má za cieľ odhaliť, zakázať a postihnúť také prípady, keď medzi zamestnávateľom a zamestnancom neexistuje pracovnoprávny vzťah založený pracovnou zmluvou alebo dohodou a zamestnávateľ neprihlási zamestnanca do Sociálnej poisťovne, aby sa tak vyhol plateniu poistného. V dôsledku uvedeného žalobca poukazoval na skutočnosť, že mal so zamestnancom M. C. uzatvorený pracovnoprávny vzťah, a nepochybne dotknutá zamestnankyňa bola, hoci s miernym oneskorením, aj prihlásená do registra poistencov Sociálnej poisťovne. V kontexte týchto skutočností sa javí ako nelogické, aby bol trestaný za stav, ktorý vznikol v roku 2016, pričom tento bol z jeho strany odstránený, a to pred začatím výkonu inšpekcie. Pri objektívnom posúdení daného skutkového stavu možno vyvodiť, že nemal zámer porušiť právne predpisy na úseku nelegálneho zamestnávania.
3. Mal za to, že je nespochybniteľné, že počas celej doby, počas ktorej pre neho dotknutá zamestnankyňa vykonávala prácu, za ňu riadne a včas odvádzal všetky odvody a dane. Aj z tohto dôvodu sa v tomto prípade nemôže jednať o nelegálne zamestnávanie v tom zmysle, ako to predpokladá účel a cieľ zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, a to ani vtedy, keď vykazuje niektoré formálne znaky. Správne trestanie, ktorým je ukladanie pokút správnym orgánom, sa v zmysle právnej teórie, ako aj ustálenej judikatúry súdov Slovenskej republiky riadi zásadami platnými v trestnom práve, preto pri sledovaní formálnych znakov správneho deliktu je nevyhnutné brať do úvahy aj splnenie materiálneho znaku príslušného správneho deliktu, pričom materiálny znak charakterizuje konanie porušujúce alebo ohrozujúce spoločenský záujem. Je preto možné dospieť k záveru, že v prípade, ak materiálny znak správneho deliktu chýba, hoci formálne znaky sú splnené, nejde o správny delikt. Poukázal na požiadavku ústavne konformnej aplikácie a výkladu zákona, ktoré sú podmienkou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu. 4. Trval na tom, že nie je možné porušenie povinnosti posudzovať výlučne formálne. Naopak je potrebné s osobitnou starostlivosťou vyhodnotiť intenzitu a závažnosť tohto porušenia, ako aj ohrozenie chránených záujmov. Je podľa neho nesporné, že jeho konanie nedosiahlo takú intenzitu a je potrebné uplatňovať „materiálny korektív“ vo vzťahu k závažnosti deklarovaného správneho deliktu. Ustanovenie vo veci uloženia pokuty hodnotil za neprimerane prísne, nakoľko všetky odvody za zamestnankyňu boli riadne uhradené, a to, že k prihláseniu došlo až dňa 26.09.2016 o 16:56:07 hod. bolo výlučne formálnou chybou, pričom nikomu nebola spôsobená žiadna škoda. Odvody do Sociálnej poisťovne za zamestnankyňu za obdobie od 01.09.2016 do 26.06.2016, teda od začiatku trvania pracovno - právneho vzťahu, boli uhradené. Sociálnej poisťovni teda nebol spôsobený žiaden únik na odvodoch ani žiadna iná škoda. Táto formálna chyba bola odstránená ihneď, ako to bolo možné, pričom k jej odstráneniu došlo na základe vlastnej iniciatívy, ešte niekoľko mesiacov pred tým, ako bola vykonaná inšpekcia práce. Konštatovanie správneho orgánu v rozhodnutí, kde poukazuje v tejto súvislosti na zásadu objektívnej zodpovednosti sa podľa žalobcu nedá vôbec aplikovať a takýto výklad zákona považoval za neprimerane prísny a v rozpore s cieľom a účelom zákona.
5. Opakovane zdôrazňoval, že primárnym cieľom zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní je zabrániť nelegálnemu zamestnávaniu, t. j. zamestnávaniu ľudí „načierno“, a nie trestanie zamestnávateľa za drobné administratívne pochybenia bez vzniku škody, ktoré navyše zamestnávateľ sám napravil, a to ešte niekoľko mesiacov pred začatím kontroly. Obsah zákonnej právnej normy nemôže byť interpretovaný izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje. Výklad daného zákona musí byť materiálny a nie formálny. Poukázal na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, a to konkrétne uznesenie zo dňa 25.10.2017, sp. zn.: 10Asan/1/2016.
6. Žalovaný vo vyjadrení k podanej správnej žalobe zotrval na zákonnosti a vecnej správnosti žalobou napadnutého rozhodnutia, keď podľa jeho názoru, bolo o veci rozhodnuté na základe dostatočne
zisteného skutkového stavu veci a na základe správneho právneho posúdenia, keď rozhodnutia boli vydané za riadnej akceptácie zásady materiálnej pravdy a zásady voľného hodnotenia dôkazov. Zdôraznil, že získané dôkazy spôsobom vylučujúcim akúkoľvek pochybnosť preukázali spáchanie správneho deliktu právne kvalifikovaného ako porušenie ustanovenia § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnej práci. Registračný list FO zo dňa 26.09.2016 nesporne preukazuje tú skutočnosť, že žalobca svoju zákonnú povinnosť plynúcu mu z ustanovenia § 231 ods.1 písm. b) zákona o sociálnom poistení splnil v prípade zamestnankyne M. C. dňa 26.09.2016 o 16.56 hod, teda po začatí výkon dohodnutej pracovnej činnosti týmto dotknutým zamestnancom. Ust. § 3 ods. 2 zákona o nelegálnej práci je kogentnou právnou normou, ktorá vylučuje, aby sa subjekty právneho vzťahu odchýlili od pravidla ňou uvedeného, súčasne poukázal na inštitút objektívnej zodpovednosti. Poukázal v tejto súvislosti na rozsudok tunajšieho súdu č.k.13S/126/2015-45 zo dňa 16.05.2016. Súčasne uviedol, že skutok žalobcu by bol správnym deliktom aj podľa právnej úpravy platnej od 01.01.2018.
7. Krajský súd v Trenčíne ako orgán, v ktorého právomoci je preskúmanie zákonnosti napádaného rozhodnutia, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe. Po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou, v zákonnej lehote, a proti rozhodnutiu, ktoré môže byť predmetom súdneho prieskumu, súd po oboznámení sa s vyjadreniami účastníkov konania, ako aj s obsahom administratívnych spisov súd o veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, nakoľko účastníci nariadenie nežiadali. Následne súd dospel k záveru, že žalobou napadnuté rozhodnutie nebolo vydané v súlade so zákonom.
8. Predmetom prieskumu je vec správneho trestania tak ako je uvedené v odseku 1. tohto rozhodnutia. Z administratívneho spisu bolo zistené, že v dňoch 06.10., 09.10., 30.10., 13.11. a 20.11.2017 bola u žalobcu v prevádzke Piváreň TIBO, nachádzajúcej sa na Štúrovej ulici 31 v Považskej Bystrici vykonaná inšpekcia o výsledku, ktorej bol spísaný Protokol č. ITN-264-43-2.4/P-A24,28-17 zo dňa 20.11.2017, ktorý bol so žalobcom riadne prerokovaný. Žalobca v písomnom vyjadrení k protokolu uviedol, že k prihláseniu zamestnankyne došlo s oneskorením z dôvodu choroby zodpovedného zamestnanca s tým, že chyba bola následne ihneď odstránená a zamestnankyňa bola prihlásená do sociálnej poisťovne spätne od 02.09.2016. Všetky odvody boli riadne uhradené, takže nedošlo k žiadnej ujme a to ani na strane zamestnankyne a ani na strane Sociálnej poisťovne. V nadväznosti na uvedené bol vydaný Dodatok č. 1 k protokolu, ktorý bol žalobcovi doručený.
9. Následne Inšpektorát práce vydal dňa 12.02.2018 oznámenie o začatí správneho konania, ktoré bolo žalobcovi riadne doručené. Súčasne bol žalobca vyzvaný v zmysle ust. § 33 správneho poriadku, aby sa vyjadril k podkladom rozhodnutia. V písomnom vyjadrení žalobca opäť poukázal na skutočnosť, že k oneskorenému prihláseniu zamestnankyne M. C. do Sociálnej poisťovne viedla výlučne skutočnosť, že zodpovedný pracovník ochorel. Nešlo o úmyselné konanie. Považoval za podstatné, že zamestnankyňa bola prihlásená do Sociálnej poisťovne pred začatím výkonu inšpekcie, a to k dátumu výkonu práce a táto chyba nemala žiadne škodlivé účinky, a to pre zamestnanca a ani pre Sociálnu poisťovňu. Mal za to, že v danom prípade nejde o nelegálne zamestnávanie.
10. Dňa 07.03.2018 bolo vydané prvostupňové rozhodnutie Inšpektorátu práce Trenčín, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 2000 eur za porušenie povinností uvedených v odseku 1. tohto rozsudku. Na odvolanie žalobcu sa vecou zaoberal žalovaný, ktorý rozhodnutie inšpektorátu ako vecne správne potvrdil. Zdôraznil, že v čase spáchania skutku sa za nelegálne zamestnávanie fyzickej osoby považovalo zamestnávanie právnickou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, má s touto fyzickou osobou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu a nesplnila povinnosť podľa osobitného predpisu. Podľa tohto osobitného predpisu, teda zákona o sociálnom poistení mala byť prihlasovacia povinnosť splnená tak, aby bol zamestnanec prihlásený najneskôr do času začatia výkonu práce. Pokiaľ táto podmienka nebola dodržaná, išlo o nesplnenie si povinnosti podľa osobitného zákona, čo zákon explicitne považoval za nelegálne zamestnávanie. Mal za to, že prihliadal i na účel a cieľ zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní v súlade s dôvodovou správou, pričom však poukázal na to, že zákon výslovne zakotvuje podmienky, ktoré musia byť dodržané, aby sa konkrétne konanie považovalo, resp. nepovažovalo za nelegálne zamestnávanie. Akcentoval, že v prejednávanej veci bola zamestnankyňa M. C. prihlásená do Sociálnej poisťovne až 16. - ty deň od začatia výkonu práce. Je preto zrejmé, že deliktuálne konanie
účastníka naplnilo skutkovú podstatu ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní v znení účinnom v čase spáchania skutku.
11. Súčasťou administratívneho spisu je pracovná zmluva zo dňa 30.08.2016 uzavretá medzi žalobcom ako zamestnávateľom a M. C., v zmysle ktorej bol deň nástupu do zamestnanca do práce dohodnutý na 01.09.2016, týmto dňom mal vzniknúť medzi účastníkmi zmluvy aj pracovný pomer, ďalej záznam zo školenia novoprijatých zamestnancov o BOZP a vykonanej vstupnej inštruktáže zo dňa 02.09.2016 týkajúce sa M. C., jej výplatný lístok za mesiac september 2016, evidencia dochádzky tejto zamestnankyne za mesiac september 2016, registračný list FO, z ktorého je zrejmé, že zamestnankyňa žalobcu M. C. bola prihlásená do Sociálnej poisťovne dňa 26.09.2016.
12. Podľa § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z.z. v znení účinnom k 31.12.2017 je nelegálnym zamestnávaním zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu 2) a nesplnila povinnosť podľa osobitného predpisu 6).
13. Podľa § 3 ods. 2 2 zákona č. 82/2005 Z.z. v znení účinnom k 31.12.2017 právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 3.
14. Podľa § 231 ods .1 písm. b/ bod. 1 zákona č. 431/2003 Z.z. o sociálnom poistení /zákon o sociálnom poistení/ zamestnávateľ je povinný prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia zamestnanca podľa § 4 ods. 1 na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti a zamestnanca podľa § 4 ods. 2, okrem zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov podľa § 227a, na dôchodkové poistenie pred vznikom týchto poistení, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca, odhlásiť zamestnanca najneskôr v deň nasledujúci po zániku týchto poistení okrem zániku povinného nemocenského poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti podľa § 20 ods. 3, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak poistný vzťah podľa § 20 nevznikol, a oznámiť zmeny v údajoch uvedených v § 232 ods. 2 písm. a) až c).
15. V predmetnej právnej veci bola u žalobcu vykonaná inšpekcia za účelom kontroly vybranej časti pracovnoprávnych vzťahov na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania. O výsledkoch inšpekcie bol vyhotovený protokol, v ktorom bolo konštatované porušenie ustanovenia § 3 ods. 2 v spojení s § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z.z. v znení účinnom k 31.12.2017 a to pri zamestnankyni M. C. tak, ako je uvedené v odseku 1. tohto rozsudku. Žalobca vo vyjadrení k protokolu a rovnako aj vo vyjadrení k začatiu správneho konania takto zistený skutkový stav nerozporoval. Jeho obrana stála na tom, že nešlo o úmyselné konanie, k uvedenému pochybeniu došlo v dôsledku choroby zodpovedného zamestnanca. K prihláseniu došlo ihneď ako sa chyba zistila, zamestnankyňa bola prihlásená do Sociálnej poisťovne spätne, pričom všetky úhrady (odvody) boli riadne doplatené. K náprave pritom došlo pred začatím kontroly. Nedošlo k žiadnej ujme, a to či už na strane dotknutej zamestnankyne, alebo štátu.
16. Správny súd konštatuje, že medzi účastníkmi nebolo sporné, že medzi žalobcom a M. C. bol založený pracovnoprávny vzťah, a to pracovnou zmluvou zo dňa 30.08.2016 s tým, že táto zamestnankyňa začala vykonávať u žalobcu prácu dňa 02.09.2016 a do Sociálnej poisťovne bola zamestnávateľom prihlásená dňa 26.09.2016 s tým, že poistenie malo vzniknúť dňa 02.09.2016. K takémuto prihláseniu zamestnankyne došlo pred začatím výkonu kontroly resp. nezávisle na nej. Sporným zostalo, či takto zistený skutkový stav predstavuje nelegálne zamestnávanie v zmysle zákona č. 82/2005 z.z. v znení platnom do 31.12.2017. 17. Správny súd poukazuje na to, že tak žalobca ako aj žalovaný vo svojej podstate poukazovali zhodne na inú právnu vec, ktorú rozhodoval tento senát krajského súdu. Žalovaný poukazoval na rozhodnutie tunajšieho súdu č.k. 13S/126/2015-45 zo dňa 16.05.2016, ktorým bola žaloba zamietnutá. Uvedené rozhodnutie však bolo Najvyšším súdom zrušené a vec bola vrátená tunajšiemu súdu na ďalšie konanie, a to práve rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10 Asan/1/2016, na ktoré poukazoval žalobca.
18. Správny súd sa v predmetnej právnej veci stotožňuje s argumentáciou žalobcu obsiahnutou v podanej správnej žalobe, pričom vychádza práve zo záverov obsiahnutých v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10 Asan/1/2016 (na ktoré poukazoval aj žalobca). Najvyšší súd v ňom konštatoval, že pri výklade ustanovení zákona nemožno postupovať bez prihliadnutia na samotný účel a cieľ zákona. Nie je pritom možné dospieť k záverom, ktorých dosiahnutie zákonodarca príslušnou normou zamýšľal bez toho, aby pri sa pri interpretácii zákona bral do úvahy jeho cieľ a účel, pretože platí, že odklonom od zmyslu zákona možno dospieť k nelogickým ba až absurdným úsudkom. Konkrétne najvyšší súd citoval z dôvodovej správy, pričom uviedol, že zo správy k všeobecnej časti k zákonu o nelegálnej práci vyplýva, že účelom návrhu zákona je vymedzenie nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, zákaz ich vykonávania, zabezpečenie výkonu kontroly a ustanovenie postihu v prípade porušenia zákazu vykonávania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. Cieľom návrhu zákona je chrániť nielen spoločnosť pred nelegálnou prácou a nelegálnym zamestnávaním, ale aj chrániť fyzické osoby, pre ktoré nelegálna práca prináša sociálnu neistotou. Sprievodným javom nezamestnanosti je nelegálna práca, ktorá spočíva v tom, že pracovnoprávny vzťah medzi zamestnávateľom a fyzickou osobou, ktorá vykonáva závislú prácu nie je založený písomnou zmluvou, ani dohodou. Ide pritom o snahu fyzickej osoby získať nezdanený príjem, bez splnenia odvodových povinností a súčasne snaha zamestnávateľa ušetriť náklady na pracovnú silu spojenú s daňovými a odvodovými povinnosťami zamestnanca. Zamestnávatelia, ktorí nelegálne zamestnávajú fyzické osoby bez plnenia povinných odvodov a dani z príjmov, spôsobujú ekonomike značné škody, a to únikom príjmov do štátneho rozpočtu.
19. S poukazom na uvedené, dospel vo vyššie uvedenom rozhodnutí Najvyšší súd k záveru, že žalovaný pochybil, keď nevzal pri rozhodovaní do úvahy zmysel zákona o nelegálnej práci. Mal sa pritom zaoberať tým, či v danej veci išlo o utajený výkon činnosti, ktorého cieľom bolo získanie nezdaneného príjmu, resp. vyhýbanie sa daňovým a odvodovým povinnostiam, a to bez ohľadu, že je pri deliktoch daná objektívna zodpovednosť.
20. Správny súd nemá dôvod sa od týchto záverov vyslovených Najvyšším súdom Slovenskej republiky odchýliť. V súlade s týmto právnym názorom, ako aj súlade s princípom právnej istoty, ktorá okrem iného znamená, že tu nebudú vznikať neodôvodnené rozdiely v rozhodovacej činnosti súdu, je toho názoru, že pri posudzovaní veci je potrebné vychádzať z účelu zákona, tak ako bol uvedený vyššie. V predmetnej právnej veci došlo k omeškaniu s prihlásením zamestnankyne o 16 dní, pričom došlo k jej prihláseniu pred začatím výkonu kontroly. Zamestnankyňa bola prihlásená k 02.09.2016, pričom boli odvody riadne uhradené. Za tejto situácie bolo potrebné, aby správne orgány v zmysle záverov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovených v rozhodnutí sp. zn. 10 Asan 1/2016 posudzovali vec s ohľadom na účel a cieľ zákona a vysporiadali sa s tým, či došlo k utajenému výkonu práce s cieľom získať nezdanený príjem bez splnenia odvodových povinností, tak ako bolo uvedené vyššie. Len takýmto spôsobom dôjde k naplneniu tohto cieľu a účelu zákona a budú postihované len také škodlivé spoločenské správania a konania, ktoré majú za následok negatívne spoločenské následky tak, ako boli identifikované v dôvodovej správe, ktorú Najvyšší súd Slovenskej republiky citoval v označenom rozhodnutí sp. zn. 10 Asan 1/2016.
21. Vyriešenie, resp. vysporiadanie sa s uvedenými námietkami žalobcu je pritom kľúčové pre rozhodnutie vo veci. Žalovaný sa však nimi v podstate odmietol zaoberať s tým, že pri správnych deliktoch platí objektívna zodpovednosť. V zmysle vyššie uvedeného, ale bolo jeho povinnosťou zaoberať sa otázkou, či v prejednávanej veci išlo, resp. mohlo ísť o nelegálne zamestnávanie v zmysle utajeného výkonu prác s cieľom získať nezdanený príjem bez splnenia odvodových povinností. Ak tak neučinil, tak zaťažil svoje rozhodovanie vadou nezákonnosti, ktorá viedla k zrušeniu žalobou napadnutého rozhodnutia, tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP). Vec bude vrátená žalovanému podľa § 191 ods. 4 SSP na ďalšie konanie, v ktorom bude žalovaný viazaný právnym názorom vysloveným správnym súdom v tomto rozsudku.
22. Podľa § 167 ods. 1 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.
23. V konaní úspešnému žalobcovi správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP priznal plnú náhradu trov konania.
24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 57 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).