Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Uznesenie_22P-32-2019.pdf
PDF · 103.02 KB
No categories available
22P/32/2019
Uznesenie
Okresný súd Galanta vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: H. X., A.. XX.XX.XXXX, W.ytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, dieťa rodičov: matka - T. Ž., A.. XX.XX.XXXX, W. M.Á. XXX/XX, U., t.č. H. T. XXX, U., zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Peter Wolf, s.r.o., so sídlom Šafárikova 1522, Galanta, otec - H. X., A.. XX.XX.XXXX, W. M. XXX/XX, U., o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd nariaďuje toto neodkladné opatrenie v trvaní až do právoplatného skončenia konania vo veci samej:
P. H. X., A.. XX.XX.XXXX sa ponecháva v starostlivosti matky.
Otec je povinný prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou vo výške 80,- Eur mesačne, vždy do 15- teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletého dieťaťa.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 19.02.2019 sa matka maloletého, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd dočasne zveril maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky a uložil otcovi maloletého povinnosť platiť na maloletého vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky výživné vo výške 400,- eur mesačne.
2. V návrhu matka uviedla, že s otcom maloletého sa o maloleté dieťa spoločne starali do októbra 2017, kedy otec po oznámení mu matkou, že má milostný pomer s iným mužom, opustil spoločnú domácnosť. Matka žila s otcom maloletého v spoločnej domácnosti približne 7 rokov. Do roku 2015 spoločne žili v nájomnom byte, matka následne zakúpila do osobného vlastníctva rodinný dom, na kúpu ktorého si vzala hypotekárny úver, avšak výlučne sama, keďže otec bol vedený v úverovom registri a teda nemal možnosť získať úver. Keďže hypotekárny úver nepostačoval v celosti na úhradu kúpnej ceny rodinného domu, dofinancovanie bolo realizované spotrebným úverom, v ktorom otec figuroval ako spolužiadateľ. Všetky splátky úverov boli realizované z účtu matky, avšak výška úverových splátok spoločne s nákladmi na život spôsobili, že dom bola matka nútená predať. Otec svojím ľahkovážnym prístupom k životu, resp. absolútne nezodpovedným prístupom k rodine a jej hmotnému zabezpečeniu v podstate zavinil, že z vlastného bývania opätovne odišli bývať do nájomného bytu. Predaj rodinného domu postačoval na vyrovnanie dlhov z úverov na bývanie. Podľa tvrdení matky správanie otca zodpovedalo životnému štýlu slobodného muža bez záväzkov a rodiny a bolo tak sprevádzané častými príchodmi domov v podnapitom stave, čo dospelo k situácií, kedy sadol otec za volant po požití alkoholu, za čo mu bolo vzaté vodičské oprávnenie na dobu 6 mesiacov, počas ktorých ho matka niekedy vozila do práce a z práce v čase, kedy pracoval ako čašník v Rakúsku vo Wittau od piatka do nedele. Počas zvyšku týždňa od pondelka do štvrtka otec trávil doma bez takmer žiadnej pomoci v starostlivosti o domácnosť, nakoľko pol dňa prespal, prípadne trávil čas s kamarátmi pri alkohole, či v herni na automatoch. Po opustení spoločnej domácnosti otcom sa matka dozvedela, že okrem užívania alkoholu a marihuany, otec užíval počas ich spolužitia
aj pervitín. Hranie automatov spôsobilo, že otec si narobil množstvo dlhov voči svojim „kamarátom“, o ktorých sa matka postupne dozvedala a na prosbu otca nakoniec postupne dlhy týmto ľuďom za otca vyrovnávala z finančných prostriedkov spotrebných úverov, ktoré si na tento účel opakovane brala, nakoľko otec nemal účet v žiadnej banke na Slovensku a výplatu za prácu dostával od zamestnávateľa v hotovosti. Matka ku dňu 15.02.2019 vyčíslila dlhy zo spotrebných úverov spolu vo výške XX.XXX,XX eur, pravidelné mesačné splátky spolu vo výške XXX,XX eur, na ktoré otec prispieval mesačne sumou XXX,- eur, pričom časť vkladal na účet matky a zvyšnú časť odovzdával v hotovosti vo veľmi nepravidelných splátkach po dohodnutom termíne, čo matke značne komplikovalo život, keďže splátky jej k 15-temu dňu v mesiaci banka automaticky strhla z účtu a prostriedky na vyžitie jej neostali. Matka uviedla, že otec jej na úhradu dlhov, ktoré zavinil, zaplatil dňa 16.11.2017 sumu 130,-Eur, dňa 22.11.2017 sumu 100,-Eur, dňa 11.01.2018 sumu 300,-Eur, dňa 15.02.2018 sumu 195,-Eur, dňa 14.03.2018 sumu 400,- Eur, dňa 16.08.2018 sumu 400,-Eur, dňa 12.09.2018 sumu 350,-Eur a dňa 17.10.2018 sumu 400,-Eur. Matka ďalej uviedla, že za obdobie od 10/2017 (opustenie spoločnej domácnosti) do 2/2019 a počas tejto doby jej otec žiadnym spôsobom neprispieval na starostlivosť o maloletého H., z ktorých dôvodov súd žiada, aby na maloletého priznal výživné za toto obdobie aj spätne. Matka poukázala na znenie § 77 ods. 1 Zákona o rodine, t.j. že sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých je opodstatnené priznanie výživného spätne, ktoré žiada vo výške 200,00 Eur mesačne, keďže otec za obdobie od opustenia spoločnej domácnosti neprispieval na výživu maloletého matke vôbec. V auguste 2018 otec vycestoval do zahraničia na 3 mesiace, za účelom zarobiť, avšak po návrate domov nebol schopný zaplatiť matke splátku za úvery, t.j. za mesiac november 2018 a december 2018 platila matka dlhy za odporcu. Matka taktiež podotkla, že otec neprispel matke ani na výdavky súvisiace s nástupom maloletého do 2.ročníka základnej školy, čo činilo nemalú čiastku, ktorú hradil súčasný partner matky. Momentálne je podľa tvrdení matky otec zamestnaný v H. ako čašník a jeho odhadovaný príjem činí sumu približne XXXX - XXXX eur mesačne. Vzhľadom na správanie sa otca vo vzťahu k rodine, ktoré sa nezmenilo napriek snahe matky pomôcť otcovi vrátane vyrovnania podlžností za cenu vlastného zadlženia a existenčného ohrozenia seba a hlavne maloletého syna, matka vo vzťahu k otcovi citovo ochladla a nadviazala známosť s iným mužom, v ktorom našla po všetkých stránkach oporu pre ňu ako i jej maloletého syna a dnes s týmto mužom zdieľa spoločnú domácnosť a vychovávajú maloletého syna H. spoločne. V tomto čase žije navrhovateľka so svojím druhom a jeho synom (ktorý je spolužiak maloletého H.) u jeho rodičov, ktorým matka za bývanie na poschodí rodinného domu so samostatným bytom uhrádza pravidelne mesačne sumu 200,00 Eur (100,00 Eur za jednu osobu) za seba a maloletého H.. Matka vyčíslila pravidelné mesačné výdavky na maloletého nasledovne: za bývanie sumu 100,- eur, za stravu a drogériu sumu 100,- eur, za poistku sumu 15,- eur, za ošatenie sumu 70,- eur, na šetrenie 50,- eur, za pohonné hmoty 50,- eur, na oddych a zábavu sumu 50,- eur, za školné 45,- eur, t.j. spolu 480,- eur mesačne. Matka ďalej uviedla, že jej celkové mesačné náklady matky, maloletého, jej druha a jeho syna tvoria sumu 3300,- eur mesačne, celkový príjem domácnosti je vo výške 2.644,42 eur, z ktorej suma X.XXX,- eur predstavuje príjem druha matky, suma XXX,XX eur príjem matky zo zamestnania a suma 23,68 eur prídavky na maloletého. Rozdiel medzi príjmami a výdavkami matka hradí z pôžičky, ktorú jej poskytol jej druh, ktorý finančné prostriedky získal z vyporiadania BSM so svojou bývalou manželkou. Matka uviedla, že nie je vlastníčkou žiadnej nehnuteľnosti, zdravotný stav maloletého je priaznivý, okrem maloletého H. nemá inú vyživovaciu povinnosť a že spoločnú domácnosť zdieľa spolu s maloletým, so svojim druhom a s jeho synom. Matka návrh odôvodnila tým, že výdavky matky v súvislosti so zabezpečením si bývania a so starostlivosťou o maloletého vysoko presahujú jej reálne príjmy, pričom matka je dnes bez plnenia si vyživovacej povinnosti otca, ktorý si do dnešného dňa svoju vyživovaciu povinnosť neplnil ani len z časti, z ktorého dôvodu žiada o zaviazanie otca na úhradu sumy výživného vo výške 600,00 Eur, ktoré by pokryli polovicu nákladov na starostlivosť a táto suma by pokryla aj náklady matky na úhradu dlhov (úverov), ktorých vznik zapríčinil otec svojím ľahkovážnym, resp. nezodpovedným postojom k rodine a k životu pri hre na automaty, požívaní alkoholu ako i marihuany a pervitínu.
3. Súd sa oboznámil s návrhom, podstatným obsahom spisu, s výpisom z lustrácie zo Sociálnej poisťovne týkajúcej sa otca a matky maloletého, so správou z prešetrených pomerov zo dňa 06.03.2019 a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
4. Maloletý H. pochádza z nemanželského vzťahu rodičov, ktorí od roku 2017 nežijú v spoločnej domácnosti, pričom práva a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu doposiaľ neboli upravené. Z lustrácie v registri obyvateľov súd nezistil, že by mali rodičia maloletého dieťaťa inú vyživovaciu povinnosť ako k maloletému dieťaťu.
5. Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 06.03.2019 vyplýva, že dňa 26.02.2019 bolo vykonané šetrenie v domácnosti matky, kde sa v tom čase zdržiavala matka spolu s maloletým H.. Matka uviedla, že domácnosť obýva ešte aj spolu so svojim druhom a jeho synom na poschodí rodinného domu so samostatným vchodom, pričom rodinný dom je vo vlastníctve partnerovej matky. Maloletý H. obýva detskú izbu spolu so synom druha matky maloletého, maloletým P., ktorý je zverený do osobnej starostlivosti jeho matky a v domácnosti matky maloletého sa zdržiava v čase, keď má upravený styk s druhom matky maloletého. Matka uviedla, kolíznemu opatrovníkovi výšku príjmov, ktorá je totožná s ich vyčíslením v návrhu. Podľa vyjadrení matky je maloletý v starostlivosti detskej lekárky P.. O. P.Ü. a navštevuje aj logopedickú ambulanciu, pričom do ich domácnosti začne chodiť psychológ, ktorého maloletému predstavili ako kamaráta matky a jej druha, pričom pre spoluprácu s psychológom sa s partnerom rozhodli z dôvodu, aby mali istotu, že maloleté deti sú vnútorne v poriadku, nakoľko si toho už dosť zažili. K starostlivosti a stretávaniu sa otca s maloletým matka uviedla, že s otcom maloletého nežije v spoločnej domácnosti od novembra 2017, maloletý sa s otcom stretáva, keď je jeho otec doma v U., každý týždeň asi na dva dni. Na výživu maloletého otec neprispieva, maloletému synovi kupuje väčšinou len hračky, otec maloletého ďalej posiela matke mesačne sumu 400,- eur na pôžičky (okrem mesiacov 11/2018 a 12/2018), ktoré sú otca maloletého, avšak sú vedené na meno matky.
6. Kolízny opatrovník dňa 26.02.2019 vykonal pohovor s maloletým H., bez prítomnosti matky. Z výpovede maloletého vyplýva, že je žiakom druhého ročníka, v škole sa mu páči, s maloletým P. (syn partnera matky) chodia spolu do školy a niekedy si s ním rozumie. Maloletý tiež povedal, že býva s mamou a N. (partner matky), že chodia na výlety, uviedol tiež, že k otcovi chodí nevie ako často, ale teraz k nemu pôjde a už sa teší, s otcom sa hrávajú spoločenské hry, ale tie sa hráva aj s mamou. Ďalej uviedol, že by chcel, aby jeho rodičia boli zase spolu, ale vie že už sa to nedá, má rád mamu aj otca a dobre sa cíti u obidvoch. Kolízny opatrovník sa pokúsil vykonať šetrenie aj v domácnosti otca maloletého, ktorý sa ale v čase šetrenia na adrese M. XXX/XX, U. nenachádzal. Následne sa im podarilo skontaktovať s otcom telefonicky a ten uviedol, že počas týždňa sa zdržiava vo Q., kde pracuje a nevie sa dostaviť na ÚPSVaR a vyjadriť sa k bytovým, sociálnym pomerom a návrhu matky. Následne bolo s otcom maloletého dohodnuté, že sa k uvedenému vyjadrí prostredníctvom mailu do 06.03.2019. Otec v mailovom podaní zo dňa 06.03.2019 uviedol, že sa ku skutočnostiam vyjadrí až nasledujúci týždeň. Z úradného záznamu zo dňa 19.03.2019, ktorý je súčasťou spisu vyplýva, že otec sa následne dostavil na ÚPSVaR Galanta, avšak kolízna opatrovníčka mu uviedla, že keďže správu z prešetrených pomerov už zaslala na súd, pomery na jeho strane už prešetrovať nebude, ale budú prešetrené v konaní vo veci samej, kedy bude otec taktiež vypočutý ku skutočnostiam tvrdených matkou a bude vykonané aj náležité dokazovanie.
7. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
8. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
9. Podľa § 324 ods. 2 CSP, na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.
10. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
11. Podľa § 325 ods. 2 CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia,
f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
12. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
13. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
14. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
15. Podľa § 330 ods. 1 CMP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.
16. Podľa § 366 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
17. Podľa § 23 ods.1 a 2 CMP konanie sa začína na návrh. Ak tento zákon neustanovuje inak, možno začať konanie aj bez návrhu. O začatí konania bez návrhu súd vydá uznesenie.
18. Podľa § 62 ods. 1, 2 a 4 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
19. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
20. Jedným z procesných inštitútov, ktorý umožňuje poskytnúť ochranu porušeným alebo ohrozeným subjektívnym právam je neodkladné opatrenie. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí byť však osvedčený. Už v návrhu na jeho vydanie musí byť zrejmé trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musia byť opísané rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov a skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Nariadenie neodkladného opatrenia totiž prichádza do úvahy len vtedy, ak je potrebné, aby boli pomery dočasne upravené alebo ak je obava, že by bola exekúcia ohrozená. Vo veciach, týkajúcich sa starostlivosti o maloleté deti, prichádza nariadenie neodkladného opatrenia do úvahy aj vtedy, ak je to v záujme maloletých detí, t.j. napríklad, ak by bol bezprostredne ohrozený život, zdravie, zdravý vývin, výchova či výživa maloletých detí. Danosť právneho záujmu sa skúma so zreteľom na splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia, avšak dominuje predovšetkým osvedčenie toho, že nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom v konaní. Aj pri splnení formálnych predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia súd musí zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov účastníkov konania alebo tretích osôb. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia.
21. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery, je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť a rodiča nie je možné vylúčiť z plnenia vyživovacej povinnosti k deťom. Z návrhu a tvrdení v ňom obsiahnutých mal súd dostatočne osvedčené, že sú splnené zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia vo veci platenia výživného v nevyhnutnej miere a to najmä z dôvodu
potreby zabezpečiť maloletému nevyhnutné prostriedky na uspokojovanie jeho základných životných potrieb na pravidelnej báze, keďže súd mal z tvrdení matky a zo šetrenia pomerov zo strany Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta za osvedčené, že sa o maloletého osobne stará a uhrádza jeho životné náklady. Z obsahu spisu ani z vykonaného dokazovania prostredníctvom lustrácie zo Sociálnej poisťovne, a.s. súd nezistil skutočnú výšku príjmu otca maloletého. Pri rozhodovaní o výške výživného v nevyhnutnej miere sa súd nemôže spoliehať len na tvrdenie matky maloletého, že výška príjmu otca je približne XXXX - XXXX,- eur mesačne, pričom pri nariaďovaní neodkladného opatrenia súd nemal priestor skúmať skutočnú výšku príjmu otca maloletého, ktorý pracuje v zahraničí. Skutočnosť, že otec je zamestnaný a pracuje v H. mal súd osvedčené jednak tvrdením matky, ako aj vyjadrením otca pred kolíznym opatrovníkom, kedy otec kolíznemu opatrovníkovi telefonicky potvrdil, že pracuje vo Q.. Podľa tvrdenia matky otec jej platil sumu 400,-Eur, ktoré majú slúžiť na úhradu úverov, ktoré si zobrala matka maloletého, aby zaplatila dlhy otca maloletého dieťaťa. Uvedenú skutočnosť, nemá súd nijakým spôsobom preukázanú ani osvedčenú. Takisto nemá súd za osvedčené ani to, že otec matke posielal finančné prostriedky za účelom, aby ich matka použila na splácanie úverov, ktoré si zobrala na vyplatenie jeho dlhov. Súd má však napriek uvedenému za to, že je potrebné zaviazať otca na úhradu nevyhnutného výživného, nakoľko ako vyplýva z tvrdení matky obsiahnutých v návrhu, otec aj sumy, pri ktorých matka uvádza, že jej ich otec vyplácal z iného titulu ako je výživné, uviedla, že ich platil nepravidelne, a to v roku 2018 v mesiacoch: január, február, marec a potom august, september a október. Súd má za to, že v danom prípade je potrebné zaviazať otca na platenie výživného v nevyhnutnej miere, nakoľko je potrebné, aby otec predmetné výživné poukazoval matke pravidelne, každý mesiac. Pri určení výšky výživného súd vychádzal z toho, že súdu nie je známe, aká je výška príjmu otca a je mu známa iba tá skutočnosť, že otec je zamestnaný a pracuje v H.. Zároveň súd poukazuje na to, že matkou požadovaná výška výživného 400,- eur mesačne, vychádzajúc z obsahu návrhu, pritom nemá slúžiť iba na výživu maloletého, ale aj matke na úhradu zostávajúcich dlhov. Z ustanovení zákona o rodine vyplýva, že výživné slúži výlučne na financovanie potrieb maloletého dieťaťa a v žiadnom prípade nemôže byť použité aj na úhradu prípadných dlhov medzi rodičmi maloletého dieťaťa. Zároveň súd uvádza, že matkou vyčíslené výdavky na maloletého vo výške 480,- eur mesačne súd nepovažoval za primerané veku maloletého, ktorý nemá zvýšené výdavky z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu, resp. z dôvodu iných okolností. Súd takisto poukazuje na to, že matka výšku týchto výdavkov žiadnym spôsobom nepreukázala. Maloletý navštevuje základnú školu v Jelke, t.j. v mieste svojho bydliska, preto súdu nie je zrejmé za akým účelom sú náklady maloletého na pohonné hmoty vo výške 50,- eur mesačne, súd taktiež nepovažoval za primerané ani mesačné náklady na ošatenie vo výške 70,- eur mesačne, za nevyhnutné náklady pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti v nevyhnutnej miere súd nemohol zohľadniť ani náklady na sporenie vo výške 50,- eur mesačne, na oddych a zábavu vo výške 50,- eur mesačne. Po odrátaní uvedených nákladov je ich mesačná výška tvrdená matkou maloletého 260,- eur, čo vzhľadom na vek maloletého súd takisto nepovažoval za priemernú bežnú výšku nákladov na maloleté dieťa, ktoré v apríli 2019 bude mať deväť rokov.
22. Kritériom pre určenie výšky výživného je, že má postačovať aspoň na uhrádzanie základných nevyhnutných životných nákladov maloletého, keďže neodkladným opatrením sa určuje výživné iba v nevyhnutnej miere. Toto nie je výživným určeným súdom podľa § 62 a nasl. Zákona o rodine, ktoré môže súd ustáliť až po úplnom a riadne vykonanom dokazovaní, v ktorom zistí možnosti a schopnosti oboch rodičov ako aj výšku odôvodnených potrieb maloletého. Súd má za to, že takto určené predbežné výživné je zároveň v otcových schopnostiach a možnostiach, keďže súd mal za osvedčené, že otec maloletého je zamestnaný. Súd považoval za potrebné zaviazať otca na platenie výživného aspoň v nevyhnutnej miere, aby nedošlo k ohrozeniu výživy maloletého. Uloženie povinnosti platiť výživné neodkladným opatrením je len opatrenie dočasného charakteru a má slúžiť len v nevyhnutnom rozsahu, preto súd s ohľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti rozhodol o výške výživného, tak ako je to uvedené vo výroku rozhodnutia. Prípadná iná výška výživného bude posudzovaná v rámci riadneho dokazovania v konaní o veci samej. Otec bude do toho času povinný platiť súdom stanovené výživné, a to až do právoplatného skončenia konania o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu.
23. Zároveň súd rozhodol o tom, že ponechal maloletého v starostlivosti matky. V konaní bolo osvedčené, že maloletý sa nachádza v starostlivosti matky od konca roka 2017, matka mu poskytuje každodennú starostlivosť, pričom neboli tvrdené, ani zistené žiadne nedostatky v starostlivosti o maloletého. Súd považoval za potrebné potvrdiť tento faktický stav z dôvodu, aby mal maloletý zabezpečené stabilné výchovné prostredie v domácnosti matky, ako aj s poukazom na skutočnosť, že otec maloletého je podľa jeho vyjadrení počas týždňa v H., kde pracuje. Súd považoval za potrebné potvrdiť tento faktický stav aj
s ohľadom na to, že uložil rodičovi, teda otcovi, v ktorého osobnej starostlivosti sa maloletý nenachádza, povinnosť prispievať na výživu maloletého.
24. Súd záverom poznamenáva, že všetky matkou a otcom tvrdené skutočnosti bude súd skúmať a dokazovať v konaní vo veci samej. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a na citované zákonné ustanovenia rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje (§ 357 písm. d) CSP). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 CMP).
Návrh na vykonanie exekúcie sa podáva na príslušný súd podľa (zák. č. 233/1995 Z.z.) elektronicky do elektronickej schránky súdu alebo ak oprávnený alebo jeho zástupca nemá aktivovanú elektronickú schránku, alebo mu v možnosti podať návrh elektronickými prostriedkami bránia iné dôvody, možno podať návrh na vykonanie exekúcie prostredníctvom ktoréhokoľvek exekútora (§ 48 zákona č. 233/1995 Z.z.).
Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní.