Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_41Cob-61-2021.pdf
PDF · 148.78 KB
Case nature
Area
Subarea
41Cob/61/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a členov senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a Mgr. Miriam Kamenskej, v právnej veci žalobcu L. R. - C., so sídlom E. XXXX/XX, XXX XX I. - O. I., Y.: XX XXX XXX, zastúpeného KubalaLegal s.r.o., so sídlom Rozvojová 2, 040 11 Košice, IČO: 50 111 213, proti žalovanému (navrhovateľ obnovy konania) DP work s.r.o., so sídlom Šebastovská 150, 040 17 Košice
- mestská časť Šebastovce, IČO: 36 195 031, zastúpenému advokátom JUDr. Viktorom Sásfaiom, so sídlom Mlynárska 15, 040 01 Košice, IČO: 42 245 630, o žalobe na obnovu konania, o odvolaní žalovanému proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 63Cb/127/2020-107 zo dňa 06. mája 2021 takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 63Cb/127/2020-107 zo dňa 06. mája 2021 potvrdzuje.
II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd napadnutým rozsudkom prvým výrokom rozhodol tak, že súd žalobu navrhovateľa obnovy konania ( žalovaného ) sp.zn. 6Up/677/2020, vedeného na upomínacom súde Banská Bystrica, doručenú súdu dňa 12.10.2020 zamieta. Výrokom dva súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 100 %.
2. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že navrhovateľ obnovy konania podal na Okresný súd v Banskej Bystrici žalobu na obnovu konania vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp.zn. 6Up/677/2020 dňa 12.10.2020. V žalobe na obnovu konania uviedol, že žalobkyňa podala v upomínacom konaní návrh na zaplatenie dlžnej istiny a na preukázanie výšky nároku, t.j. náhrady škody predložila súdu Znalecký posudok č. XXX/XXXX znalca Y.. W. B.. Súd návrhu vyhovel v celej výške, o čom svedčí vydaný platobný rozkaz zo dňa 29.04.2020, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 02.06.2020. Navrhovateľ obnovy konania v zmysle právoplatného rozhodnutia zaplatil žalobcovi celý uplatnený nárok, vrátane príslušenstva, nákladov spojených s uplatnením pohľadávky a trov konania. Tiež navrhovateľ obnovy konania ( žalovaný ) uviedol, že zmeškal lehotu na podanie odporu vo veci samej z dôvodu problému preberania zásielok z elektronickej schránky. Keďže navrhovateľ obnovy konania má podozrenie, že konaním žalobkyne, resp. znalca mohla byť naplnená skutková podstata trestného činu, podal voči žalobkyni trestné oznámenie. V konaní pred orgánmi činnými v trestnom konaní vyšlo najavo, že znalec v závere znaleckého posudku, ktorý bol v konaní použitý ako dôkaz urobil nechcenú chybu pri výpočte škody na str. 8 znaleckého posudku. Podnet navrhovateľa obnovy konania v trestnom konaní bol odmietnutý s odôvodnením, že z konania znalca je zrejmé, že skutočne urobil chybu v posudku v jeho závere, a preto vypracoval k znaleckému posudku Doplnenie č. 1, ktorým
opravil záver svojho pôvodného znaleckého posudku. Ďalším dôvodom obnovy konania je skutočnosť, že navrhovateľ obnovy konania uviedol, že niet škody, akú by mal žalobcovi nahradiť aj napriek tomu, že došlo k poškodeniu prenajatej budovy žalovaným žalobcovi požiarom, keďže žalovaný túto škodu žalobcovi nahradil opravou veci na vlastné náklady. Navrhovateľ obnovy konania tvrdí, že o dôvode na podanie žaloby na obnovu konania sa dozvedel doručením uznesenia o odmietnutí zo strany OR PZ v Košiciach R.: L. XXXX/X A.-Ke-XXXX zo dňa 17.08.2020, ktoré žalovaný prevzal dňa 25.08.2020. Z tohto dôvodu mal za to, že lehota na podanie obnovy konania je zachovaná v súlade s § 403 ods. 1 CSP. Žalovaný má tiež za to, že oprava znaleckého posudku podľa neho je novou skutočnosťou, ktorá môže pre žalovaného priniesť bez pochybností priaznivejšie rozhodnutie a ktorá je aj dôvodom, aby súd obnovu konania povolil. Žiadal, aby v následnom konaní bol zmenený platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica, sp.zn. 6Up/677/2020 zo dňa 29.04.2020 tak, že žalobu súd v celom rozsahu zamietne a prizná žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.
3. Okresný po vykonanom dokazovaní mal za to, že žaloba na obnovu konania nebola podaná včas, a preto ju zamietol.
4. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že okresným súdom Banská Bystrica v upomínacom konaní bol vydaný platobný rozkaz sp.zn. 6Up/677/2020 zo dňa 29.04.2020, na základe ktorého bol žalovaný zaviazaný zaplatiť istinu 19.629,05 Eur s prísl., a to úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej istiny od 11.09.2018 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur, náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 353,54 Eur a v ktorom bol žalovaný riadne poučený o možnosti podať v lehote 15 dní od doručenia platobného rozkazu na súde odpor s vecným odôvodnením. Zároveň bol poučený o tom, že ak nebude podaný včas odpor s vecným odôvodnením, nadobudne platobný rozkaz účinky právoplatného rozsudku a na jeho základe bude môcť žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie. Tiež bol poučený, čo je potrebné v odpore uviesť. Súd mal v konaní za preukázané, a to i na základe tvrdenia navrhovateľa obnovy konania, teda žalovaného, že voči platobnému rozkazu vydanému v upomínacom konaní nebol podaný odpor. Na základe právoplatného platobného rozkazu uhradil žalobkyni celý uplatnený nárok tam uvedený. Odôvodnil to tým, že už nemal inú možnosť, keďže zmeškal lehotu na podanie odporu vo veci samej z dôvodov problému preberania zásielok žalovaným z elektronickej schránky, ktorú skutočnosť žiadnym spôsobom nepreukázal. Súd poukázal na to, že dôvodom podania žaloby na obnovu konania bola skutočnosť, že právoplatný platobný rozkaz upomínacieho súdu bol vydaný na základe tvrdení a predloženého dôkazu zo strany žalobcu, a to Znaleckého posudku č. XXX/XXXX znalca Y.. W. B., ktorý v závere III. Znaleckého posudku odhadol škodu pre uvedenie do predošlého stavu vo výške 19.629,05 Eur bez DPH napriek tomu, že v predchádzajúcich výpočtoch stanovil ich výšku len v sume 16.212.078 Eur s DPH. Táto skutočnosť podľa tvrdenia navrhovateľa obnovy konania vyšla najavo až v trestnom konaní, v ktorom bol vypočutý i znalec Ing. W. B.. Z jeho výpovede bolo zrejmé, že v znaleckom posudku je uvedený spôsob výpočtu odhadu škody spôsobenej požiarom uvedením do predošlého stavu a podstatou tohto výpočtu je odhad východiskovej a technickej hodnoty stavby v čase pred požiarom a po požiari. Tento odhad je vykonaný v zmysle prílohy č. 3 Vyhlášky, kde sa zhodnotil stavebný technický stav v čase ohliadky znalcom s minimálnym hodnotením konštrukcií podľa svojej stavebno-technickej charakteristiky. Odhad nákladov na opravu je potom rozdiel východiskovej stavby pred vznikom poistnej udalosti a po vzniku výšky škody a až pri výsluchu pred OR PZ znalec zistil, že v časti III. svojho znaleckého posudku nesprávne uviedol rekapituláciu týchto výpočtov a nastala chyba v písaní. Z tohto dôvodu doplnil svoj znalecký posudok o Doplnok č. 1, ktorý následne doručil objednávateľovi, t.j. žalobkyni v tomto konaní. Na základe týchto skutočností bolo v trestnom konaní odmietnuté podanie na začatie trestného stíhania. Svedčí o tom uznesenie Okresného riaditeľstva policajného zboru zo dňa 17.08.2020 predložené navrhovateľom obnovy konania, t.j. žalovaným. Z tohto dôvodu tvrdil, že až doručením predmetného uznesenia sa dozvedel o dôvode na obnovu konania vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp.zn. 6Up/677/2020, ktoré uznesenie prevzal 25.08.2020, a preto v súlade s § 403 ods. 1 CSP podal žalobu na obnovu konania v lehote 3 mesiacov, od kedy sa dozvedel o dôvode obnovy konania alebo odo dňa, keď ju mohol uplatniť. Mal za to, že žalobu na obnovu konania podal včas.
5. Žalobca nesúhlasil s tvrdeniami žalovaného a uviedol, že pôvodný Znalecký posudok č. XXX/ XXXX zo dňa 12.07.2018 vypracovaný Y.. W. B., znalcom v odbore stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby a odhad hodnoty nehnuteľností bol žalovanému prvýkrát doručený spolu s písomným podaním žalobcu datovaným 28.08.2018. Ako tvrdenie predložil predmetné podanie spolu s podacím lístkom. Súd uviedol, že ide o pokus o zmier, v ktorom žiadal žalobca žalovaného o uhradenie škody na budove
parc.č. 274/1 v Šebestovciach, na ktorej bola spôsobená škoda vo výške 19.629,05 Eur bez DPH, určená znalcom podľa prílohy, a to do 10.09.2019 na ním uvedený účet. Reakciou žalovaného na uvedený pokus o zmier bolo jeho oznámenie žalobcovi zo dňa 03.09.2018, že na základe žalobcom predloženého znaleckého posudku mu oznamuje, že si dáva vypracovať nový nezávislý znalecký posudok na stavbu, ktorý posudok žalovaný pri podávaní žaloby na obnovu konania nepredložil a právny zástupca žalovaného sa k predmetnej skutočnosti ani nevedel vyjadril napriek tomu, že predmetný dôkaz - samotné podanie žalovaného z 03.09.2018 mu bol riadne doručený spolu s vyjadrením žalobcu dňa 22.12.2020. Súd preto aj vzhľadom k tomuto doručenému dôkazu žalobcom, návrh žalovaného na zistenie tejto skutočnosti nepripustil a návrh na prípadné predloženie nezávislého znaleckého posudku vypracovaného žalovaným zamietol. Súd mal za to, že žalovaný mal predmetný znalecký posudok vypracovaný žalobcom k dispozícií najneskôr XX.XX.XXXX a od tohto momentu mohol namietať chybu znaleckého posudku, resp. namietať zodpovednosť žalovaného za spôsobenú škodu, ako aj jeho výšku. Tieto skutočnosti do právoplatnosti platobného rozkazu vydaného Okresným súdom Banská Bystrica v konaní sp.zn. 6Up/677/2020 nenamietal. Súd preto zisťoval opodstatnenosť tvrdení žalobcu o tom, že žaloba na obnovu konania zo strany žalovaného nebola podaná včas a dôvodne.
6. Z obsahu uznesenia Okresného riaditeľstva policajného zboru v Košiciach zo dňa 17.08.2020 pod č. ČVS: L.-XXXX/X-VYS-Ke-XXXX súd zistil, že konateľ žalovaného sa dňa 22.07.2020 dostavil na políciu, aby podal trestné oznámenie na žalobcu a znalca Y.. W. B. z dôvodu, že podozrivá Oľga R. dala vypracovať znalecký posudok na odhad škody na nehnuteľnosti pre uvedenie do predošlého stavu po požiari Y.. W. B., ktorý ho vypracoval pod č. XXX/XXXX, pričom zadávateľka znaleckého posudku mala zavádzať znalca k vypracovaniu nepravdivého znaleckého posudku, čím takto uvedením do omylu znalca a znalec vypracovaním nepravdivého znaleckého posudku mali podvodom a nepravdivým znaleckým posudkom spôsobiť žalovanému celkovú škodu vo výške 24.578,22 Eur. Konateľ žalovaného pri výsluchu potvrdil vznik škody dňa 13.04.2018 na prenajatej nehnuteľnosti žalobcom žalovanému, kedy došlo k požiaru a tiež, že na predmetnej nehnuteľnosti bola spôsobená škoda. Pri výsluchu uviedol, že poškodené časti požiarom opravil, pričom predložil fotky ale len zo súčasnosti. Podľa jeho tvrdenia výmenu strešnej krytiny v objeme 1/3 poškodenia strechy realizoval v mesiaci máj - jún 2018. Výmenou časti poškodenej krytiny považoval vec, čo sa týka náhrady škody za uzavretú. Žalobca si však dal vypracovať znalecký posudok vo veci odhadu škody na nehnuteľnosti pre uvedenie do predošlého stavu, pričom mal za to, že žalobca zavádzal znalca pri uvádzaní podstatných skutočností. Znalec v závere stanovil odhad škody v sume 19.629,05 Eur bez DPH, ktorú čiastku si následne žalobca uplatnil na upomínacom súde voči žalovanému a žalovaný túto sumu potom i na základe právoplatného rozhodnutia súdu žalobcovi uhradil. Vyšetrovateľ predložil i predžalobnú výzvu na zaplatenie pohľadávky adresovanú spoločnosti žalovaného od AK Legal s.r.o., ktorú žalovaný popieral, že túto prevzal.
7. Z obsahu znaleckého posudku vypracovaného znalcom Ing.X.X pod č. 115/2018 zo dňa 12.07.2018 súd zistil v bode II. bod 2.4 výpočet výšky škody, ktorá bola stanovená znalcom v sume 13.510,65 Eur bez DPH a vrátane DPH v sume 16.212,78 Eur. V závere čl. III. však odhad škody pre uvedenie do predošlého stavu určil znalec až vo výške 19.629,05 Eur a po započítaní DPH až v sume 23.500,-Eur. V doplneniach znaleckého posudku č. 1 pod č. úkonu XX.XX.XXXX zo dňa 05.08.2020 vypracovaného znalcom Y.. W. B. vyplýva, že predmetným doplnením sa upravuje pôvodný posudok v časti III. Záver na strane č. 8. Nesprávne uvedený text v pôvodnom posudku je z dôvodu chyby písania a samotná podstata znaleckého skúmania, ani obsah posudku sa nemení. Vypočítaná výška škody je v rekapitulačnej tabuľke 2.4 na strane 8. Zároveň v ňom uviedol pôvodné znenie záveru uvedeného v časti III. a správne znenie časti III., kde sumu ako odhad škody pre uvedenie do predošlého stavu určil na sumu 13.510,65 Eur bez DPH, zaokrúhlene s DHP 16.200,-Eur.
8. Súd ďalej z obsahu podania žalovaného - oznámenie zo dňa 03.09.2018 adresované žalobcovi zistil, že žalovaný si dal po obdržaní pôvodného znaleckého posudku zo strany žalobcu vypracovať nový nezávislý znalecký posudok na stavbu umiestnenú na parc. č. XXX/XX a parc. č. XXX/X , k.ú. A.. Na základe tohto podania žalovaný ale v konaní nepredložil ním vypracovaný nezávislý znalecký posudok, pričom i súd po preskúmaní Znaleckého posudku č. XXX/XXXX Y.. W. B. zo dňa 12.07.2018 dospel k záveru, že pri primeranej pozornosti venovanej skutočnostiam uvádzaným v znaleckom posudku by žalovaný, ale aj každý, t.j. aj súd zistil, že výpočet škody stanovenej znalcom v bode II. bod 2.4, kde je uvedená suma škody, ktorú má žalovaný žalobcovi nahradiť, nekorešponduje s výškou škody uvedenej v závere znaleckého posudku časť III. Súd mal tiež za to, že uvedený znalecký posudok obdržal žalovaný najneskôr dňa 03.09.2018, kedy oznamoval žalobcovi skutočnosť, že si dáva vypracovať nový nezávislý
znalecký posudok, keďže s výškou škody nesúhlasil a práve od tohto momentu mohol uplatňovať svoje námietky k nemu, vrátane chyby v počítaní a písaní. Žalovaný mal naviac vedomosť o tom, že výmenu strešnej krytine v objeme 1/3 poškodenej strechy realizoval v máji a júni 2018, čím musel mať za to, že jej výmenou spôsobenú škodu žalobcovi uhradil, teda v čase jeho písomného podania zo dňa 03.09.2018 musel mať a mal vedomosť o tom, že sa necíti byť zodpovedným za škodu požadovanú žalobcom vo výške určenej znalcom v znaleckom posudku z dôvodu uvedenia strechy do pôvodného stavu, pričom v žalobe na obnovu konania žiadne skutočnosti týkajúce skutkových okolností po obdržaní znaleckého posudku zo strany žalobcu neuviedol. Neučinil tak ani na pojednávaní dňa 06.05.2021 na základe požiadavky súdu. Dôvodil len tým, že Doplnok k znaleckému posudku č.XX.XX.XXXX, bol vypracovaný znalcom dňa 05.08.2020, čo je po právoplatnosti predmetného právoplatného platobného rozkazu v konaní sp. zn. 6Up/677/2020, čím je naplnený dôvod pre prípustnosť žaloby na obnovu konania podľa § 397a CSP, lebo sú tu dôkazy týkajúce sa predmetu pôvodného konania, ktoré ten, kto podal žalobu na obnovu konania bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšieho rozhodnutie vo veci.
9. Súd konštatoval, že aj keď pripúšťa skutočnosť, že Doplnok č. 1 k znaleckému posudku Y.. W. B. vypracovaného pôvodne pod č. XXX/XXXX bol vypracovaný až po právoplatnosti platobného rozkazu v konaní sp.zn. 6Up/677/2020, sú tu skutočnosti týkajúce sa žalovaného, ktoré mohol použiť už v pôvodnom konaní, ak by sa aktívne zaujímal o ochranu a výkon svojich práv a ak by svoje procesné oprávnenia uplatňoval včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou tak, ako to má na mysli rozsudok NS SR sp.zn. 5Sžf/65/2011 zo dňa 19.11.2012, na ktoré odkazoval žalobca. Súd mal za to, že žalovaný mohol svoje práva uplatniť v odpore proti vydanému platobnému rozkazu v konaní sp. zn. 6Úp/677/2020, ktorý nepodal bez bližšieho odôvodnenia a až v žalobe na obnovu konania sa snaží svoju procesnú obranu nahrádzať, keďže vedomosť o tom, že nezodpovedá za predmetnú škodu žalobcovi, resp. v takom rozsahu mal už v roku 2018. Svedčí o tom i tá skutočnosť, že v žalobe na obnovu konania nežiada priznať žalobcovi len nárok vo výške rozdielu medzi pôvodne uplatňovaným nárokom žalobcom a sumou uvedenou v Doplnku č. 1 k znaleckému posudku, ale žiada žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú, ktorý petit odvodzuje zo svojho presvedčenia o tom, že žalobcovi už škodu nahradil, čo vyplýva i z uznesenia OR PZ v Košiciach zo dňa 17.08.2020 v jeho odôvodnení, a to konkrétne z výsluchu konateľa žalovaného uvedeného na strane 1, 2. Súd tiež poukázal na to, že na orgány činné v trestnom konaní sa žalovaný obrátil s údajným podozrením na podvod zo strany žalobcu a znalca, ktorý na základe nepravdivých údajov vypracoval znalecký posudok, a to po právoplatnosti platobného rozkazu, pričom v čase podania dňa 22.07.2020, tak ako to vyplýva z odôvodnenia uznesenia OR PZ v Košiciach zo dňa 17.08.2020, ešte ani nemal vedomosť o tom, že došlo ku chybe v písaní v závere znaleckého posudku. Táto skutočnosť bola zistená až pri predložení znaleckého posudku vyšetrovateľom samotnému znalcovi, kde pri jeho výsluchu zistil chybu v písaní, na základe čoho tento nedostatok odstránil vypracovaním Doplnku č. 1. Znalec pri výsluchu však poukázal na to, že v texte znaleckého posudku ešte pred záverom je uvedená správna výška odhadovanej škody, ktorá sa rovná 16.212,78 s DPH. Súd tiež poukázal na ďalšie skutočnosti uvedené v znaleckom posudku na strane 4, kde z výsluchu žalobcu vyplýva, že „znalecký posudok vypracovaný žalobcom bol doručený žalovanému, z ktorého vyplynula výška škody okolo 19.500,-Eur bez DPH, ktorý posudok žalobca predložil pánovi Capuličovi s tým, že polovicu spôsobenej škody zaplatí on, resp. jeho firma DP work s.r.o. a druhú polovicu zaplatí ona. On ju vysmial a nedôveroval znaleckému posudku. Preto si dal vypracovať nový a ten jej zaslal. Jeho znalecký posudok bol vypracovaný na celú nehnuteľnosť a bol vypracovaný za účelom kúpy. To znamená, že budovu len ohodnotil za účelom kúpy, pretože mal o ňu záujem. V posudku nebola uvedená škoda spôsobená požiarom. Preto prostredníctvom právnika žiadala nahradiť výšku spôsobenej škody požiarom. Pán J. bol samozrejme pred tým z ich strany niekoľkokrát vyzvaný na zaplatenie spôsobenej škody, ale on to odmietol“. Súd tiež poukázal na to, že aj z výpovede žalobkyne pred orgánmi činnými v trestnom konaní je zrejmé, že tvrdenia žalobcu o tom, že žalovaný nemienil uhradiť škodu žalobcovi, vedel žalovaný už pri doručení znaleckého posudku zo strany žalobcu žalovanému dňa 03.09.2018, od ktorého momentu mohol skutočnosti týkajúce sa výšky škody, za ktorú by mal zodpovedať namietať žalobcovi. Súd mal za to, že žalovaný toto svoje procesné právo nevyužil ani v konaní sp. zn. 6Up/677/2020 a svoju obranu, ktorú mohol použiť už v tomto konaní, nahrádza podaním žaloby na obnovu konania, využijúc len dátum vykonania Doplnku č. 1 k znaleckému posudku č. XXX/XXXX zo dňa 12.07.2018, v ktorom došlo len ku chybe v písaní v časti III. Záver, ktorá skutočnosť však podľa názoru súdu bola zistiteľná už pri obdržaní pôvodného posudku znalca žalovaným zo strany žalobcu. Stalo sa tak dňa 03.09.2018, od ktorého momentu podľa názoru súdu mohol mať žalovaný vedomosť o predmetnej skutočnosti, že škoda je dôvodná podľa
vypracovaného znaleckého posudku len v sume 16.212,78 Eur a nie až vo výške 19.629,05 Eur bez DPH. Túto skutočnosť podľa súdu mohol žalovaný uplatniť už v riadnom konaní pred upomínacím súdom ako svoju procesnú obranu a keďže žalovaný nepodal opravný prostriedok, t.j. odpor proti vydanému platobnému rozkazu, platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňom 02.06.2020. Podľa súdu podľa § 403 ods. 1 CSP mu mohol byť potom dňom 03.06.2020 dôvod obnovy konania a mohol ho uplatniť na príslušnom súde. Okresný súd tvrdil, že podľa § 403 ods. 1 CSP lehota na podanie žaloby na obnovu konania uplynula dňom 03.09.2020 a keďže žalovaný podal žalobu na obnovu konania až dňom 13.10.2020, súd po vykonanom dokazovaní zistil, že žaloba bola z jeho strany podaná oneskorene. Keďže táto skutočnosť bola zistená až na základe vykonaného dokazovania v danej veci, keď súd skúma prípustnosť žaloby na obnovu konania podľa § 397a CSP, súd preto žalobu neodmietol, ale zamietol. Súd tak urobil aj z dôvodu, že vykonaným dokazovaním zistil, že nie sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré ten, kto podal žalobu na obnovu konania bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môže privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, keďže žalovaný si po obdržaní znaleckého posudku od žalobcu dal vypracovať svoj nezávislý znalecký posudok, čo súd zistil z obsahu uznesenia OR PZ v Košiciach. Súd tiež doplnil, že znalec v Doplnku č. 1 k znaleckému posudku len odstraňoval chybu v písaní, resp. zrejmú nesprávnosť a nemenil podstatu pôvodne vypracovaného znaleckého posudku. Preto aj napriek neskôr datovanému doplnku k znaleckému posudku než je právoplatnosť platobného rozkazu súd neposúdil tento dôkaz tak, že by žalovaný nemohol túto skutočnosť namietať už v pôvodnom konaní sp.zn. 6Up/677/2020 do jeho právoplatnosti. Súd preto žalobu žalovaného na obnovu konania zamietol.
10. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 100 %.
11. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný ( navrhovateľ obnovy konania ), ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a povolil obnovu konania vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp.zn. 6Up/677/2020 a tvrdí, že súd prihliadal na nepodstatné a pre rozhodnutie o predmete nároku na právne bezvýznamné skutočnosti zakladujúce prípustnosť obnovy konania podľa § 397. Podľa neho je podstatné, že žalovaný po doručení znaleckého posudku č. XXX/ XXXX zo dňa 12.07.2018 nezistil, že znalecký posudok má chybu v počítaní alebo inú chybu. Žalovaný s ním nesúhlasil z dôvodov, že neohodnocoval a neoceňoval výšku škody na takom charaktere a druhu stavby, akú v skutočnosť má prenajatá budova, aj pri rozsahu stavby a na to navrhol žalovaný vykonať dôkaz oboznámením sa, čo súd ako dôkaz odmietol, hoci sa na taký posudok odvoláva, že ho žalovaný nechal vyhotoviť. V skutočnosť to nemalo podstatný význam na zisťovanie prípustnosti a dôvodnosti obnovy konania, no na to poukazoval a bránil sa žalobca, poukázal aj súd bez vykonaného dôkazu.
12. Chybu v posudku nezistil nielen žalobca, ale ani súd pri vydávaní platobného rozkazu, hoci jeho povinnosťou je pred rozhodnutím zistiť prinajmenšom základ nároku žalobcu na náhradu škody a výšku škody, ktorá bola preukazovaná jednoznačne uvádzaným znaleckým posudkom, ako dôkazom v tomto súdnom konaní. Žalovaný poukázal na to, že znalecké dokazovanie v zmysle § 207 a nas. CSP aj prípadným súkromným znaleckým posudkom v zmysle § 209 CSP, je ako dôkaz, na vyhotovenie ktorého sú potrebné odborné vedomosti a môže ho vyhotoviť len znalec, je takým dôkazom, ktorý môže byť zmenený alebo doplnený len znalcom, ktorý ho vyhotovil alebo vyvrátený iným znaleckým posudkom, v krajných prípadoch aj hodnotením súdu, bez ohľadu, v čom je nesprávny. Teda len to je zákonná forma preukázania existujúcej skutočnosti nesprávnosti znaleckého posudku v jeho konečnom závere.
13. Skutkovo je bez pochybností, že chybu znaleckého posudku zistil prvýkrát až sám znalec Ing. W. B. v rámci trestného konania, ktorý vyhotovil Doplnok č. 1 zo dňa 05.08.2020 k znaleckému posudku č. XXX/XXXX, ktorým bol upravený záver - teda výsledok znaleckého dokazovania, kde znalec znížil výšku škody 19.629,05 Eur bez DPH na 16.212,78 Eur s DPH, o čom sa žalovaný dozvedel až doručením uznesenia o odmietnutí trestného oznámenia sp. zn. ČVS: L.-XXXX/X-VYF-KE-XXXX zo dňa 17.08.2020, prevzatým žalovaným dňa 25.08.2020.
14. Žalovaný tiež poukázal na rozhodnutie R/26/2002, podľa ktorého spôsobilým dôvodom obnovy konania je nový listinný dôkaz, ktorý nemohol účastník bez svojej viny použiť v pôvodnom občianskom súdnom konaní, ak ním možno preukázať skutočnosť, ktorá môže byť pre účastníka privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci.
15. Žalovaný tiež tvrdí, že skutočnosť existencie znaleckého posudku, ako dôkazu, ktorý existoval v konaní aj v čase rozhodovania súdu, a to, že jeho záver je nesprávny, taktiež existovala v čase rozhodnutia. No o existencii takej dôležitej skutočnosti majúcej rozhodujúci vplyv na výšku škody a rozhodnutie vo veci samej, sa mohol žalovaný dozvedieť len z doručeného Doplnku č. 1 k znaleckému posudku, ktorý sa stal jeho súčasťou. Podstatný je záver znaleckého posudku, ako výsledok znaleckej činnosti. Stanovisko súdu, že znalec len odstraňoval údajne chybu v písaní, s čím nemožno podľa žalovaného súhlasiť, nakoľko nie v písaní bola chyba, nie je právne významná a žaloba aj platobný rozkaz sa opierali výslovne o záver posudku a v ňom uvedenú výšku tvrdenej škody. Žalovaný tvrdí, že sa jednoznačne prvýkrát dozvedel o existujúcej skutočnosti nesprávneho záveru znaleckého posudku dňa 25.08.2020, z Doplnku č. 1 znaleckého posudku vypracovaného znalcom Y.. W. B.. Žalovaný má za to, že Dodatok je jedine prípustný spôsob preukazujúci existujúcu skutočnosť nesprávneho záveru, pričom nemohol byť použitý v pôvodnom konaní. Podľa žalovaného bola žaloba na obnovu konania podaná na súde 13.10.2020 v zákonnej dvojmesačnej lehote od 25.08.2020 v zmysle § 403 ods. 1 CSP, teda od kedy mu bol známy dôvod obnovy konania a od kedy tento dôvod mohol na súde uplatniť.
16. Žalovaný nepovažuje za správny záver súdu, že od 03.06.2020, teda deň po právoplatnosti platobného rozkazu mal byť žalovanému známy dôvod obnovy konania a uplatniť ho mal na súde. Úvahy súdu, či žalovaný mohol alebo nemohol zistiť nesprávnosť znaleckého posudku, sú len úvahami nepodloženými absolútne žiadnym dôkazom, pričom vedomosť o tejto skutočnosti podľa žalovaného vyplýva len z Doplnku č. 1 po jeho doručení.
17. Ďalej žalovaný uviedol, že prinajmenšom priznanie nároku náhrady škody v sume 19.629,05 Eur namiesto 13.510,78 Eur bez DPH, v rozdiele 6.118,27 Eur bez DPH včítane úrokov z omeškania z nesprávnej výšky, aj náhrady trov konania, je veľkým neoprávneným zásahom do majetkových práv žalovaného. Ak žalovaný navrhoval po obnove konania žalobu zamietnuť, bolo to najmä z dôvodov, že žalovaný nielenže škodu nahradil uvedením do pôvodného stavu opravou, ale aj zaplatil celú tvrdenú náhradu škody s príslušenstvom a náhradou trov konania, pričom pre rozsudok je podľa § 217 ods. 1 CSP rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Teda hoci by po povolení obnovy konania bolo len čiastočne vyhovené žalobe do sumy 13.510,78 bez DPH, teda podľa opraveného znaleckého posudku, išlo by o exekučný titul na nárok, ktorý už ku dňu rozhodovania zaplatený bol.
18. Podľa názoru žalovaného stanovisko súdu uvedené v bode 17. odôvodnenia rozsudku nie je dôvodné a pre tento prípad poukazovanie na rozsudok NS SR sp.zn. 5Sžf/65/2011 nie je zo dňa 19.11.2012 ale z 19.07.2012 týkajúci sa úplne inej veci v rozhodovaní Krajského súdu v Trenčíne podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ktorý zamietal žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného - oznámenia 645/231/6070/11/Skv zo dňa 26.01.2011, ktorým žalovaný oznámil žalobcovi, že jeho námietka premlčania voči právu vybrať a vymáhať daňový nedoplatok č. 3465/2011 zo dňa 14.01.2011 doručená Daňovému úradu Trenčín dňa 18.01.2011 nebola vznesená dôvodne, je na toto konanie neaplikovateľné. Absolútne sa netýka žaloby o obnovu konania a týka sa premlčania práva vybrať a vymáhať daňový nedoplatok v daňových veciach.
19. Žalobca sa vyjadril k odvolaniu žalovaného podaním zo dňa 27.07.2021, v ktorom navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a aby žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.
20. Žalobca vo vyjadrení uviedol, že sám žalovaný v odvolaní len potvrdzuje správnosť a opodstatnenosť procesnej obrany a argumentácie žalobcu, ktorý, od začiatku prebiehajúceho konania argumentuje, že žalovaný mal znalecký posudok č. 115/2018 zo dňa 12.07.2018 k dispozícii najneskôr od 03.09.2018 a od tohto okamihu mohol a mal túto chybu rozporovať, pričom tak mohol bez akéhokoľvek obmedzenia urobiť až do uplynutia lehoty na podanie odporu proti platobnému rozkazu, ak by k ochrane a výkonu svojich práv pristupoval s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou v zmysle zásady „vigilantibus iura scripta funt“. Žalovaný však uvedený znalecký posudok až do podania trestného oznámenia ( dňa 22.07.2020 ) žiadnym spôsobom nespochybnil, ani nenamietal.
21. Žalobca poukázal na čl. 9 CSP a § 149 CSP a tvrdí, že písomný znalecký posudok vyhotovený znalcom ustanoveným na základe rozhodnutia súdu a taktiež súkromný znalecký posudok sú v súlade s ustanoveniami CSP listinnými dôkazmi. Každá zo sporových strán je oprávnená namietať, resp. spochybňovať ich správnosť alebo namietať chyby takýchto listinných dôkazov bez ohľadu na to,
či ide o znalecký posudok vyhotovený znalcom ustanoveným na základe rozhodnutia súdu, alebo súkromný znalecký posudok. Každá zo sporových strán tak v súlade s princípom kontradiktórnosti sporového konania môže svojimi tvrdeniami a dôkazmi bez obmedzení rozporovať správnosť takýchto písomných znaleckých posudkov, čo predstavuje zákonné možnosti preukázania prípadných chýb alebo nesprávnych záverov v znaleckých posudkoch. Žalobca tiež uviedol, že žalovaný počas celého priebehu upomínacieho konania nespochybnil a nenamietal znalecký posudok XXXX., ktorý mu bol doručený už v roku 2018.
22. K argumentácii žalovaného, že sa dozvedel o chybe v znaleckom posudku až doručením uznesenia o odmietnutí trestného oznámenia doručeného dňa 25.08.2020 žalobca konštatuje, že o chybe v znaleckom posudku č. 115/2018 sa žalovaný mohol dozvedieť už v roku 2018, pretože predmetný znalecký posudok mu bol doručený spolu s písomným podaním žalobkyne datovaným ku dňu 28.08.2018 označeným ako pokus o zmier. Z podaného trestného oznámenia zo dňa 22.07.2020 je zrejmé, že žalovaný mal vedomosť o chybe v znaleckom posudku ešte pred podaním trestného oznámenia a v dôsledku takejto vedomosti následne podal predmetné trestné oznámenie. Z týchto dôvodov považuje žalobca tvrdenia žalovaného za nepravdivé a zavádzajúce. Pokiaľ žalovaný odkázal na judikát R/26/2002 žalobca poukázal na to, že žalovaný v tejto súvislosti účelovo opomína skutočnosť, že bez akéhokoľvek obmedzenia mohol v súlade s princípom kontradiktórnosti sporového konania namietať chybu v znaleckom posudku už v roku 2018, keďže najneskôr od 03.09.2018 mal tento znalecký posudok k dispozícii. Z týchto dôvodov považuje žalobca žalovaným uvádzaný judikát v predmetnej veci za bezpredmetný.
23. Žalobca tiež uviedol, že v prípade, ak by aj chyba v znaleckom posudku č. XXX/XXXX predstavovala dôvod na obnovu konania podľa § 397 CSP, čo však striktne odmieta (s poukazom na celú doterajšiu procesnú obranu žalobcu v prebiehajúcom konaní), žaloba na obnovu konania by v predmetnej právnej veci bola zo strany žalovaného podaná oneskorene. Platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 6Up/677/2020 zo dňa 29.04.2020 nadobudol právoplatnosť dňa 02.06.2020, keďže žalovaný nepodal v zákonom stanovenej lehote vecne odôvodnený odpor proti platobnému rozkazu. Žalovanému teda v súlade s § 403 ods. 1 CSP mohol byť známy prípadný dôvod obnovy konania už 03.06.2020 a od tohto dňa mohol takýto prípadný dôvod obnovy uplatniť na súde, čo však neurobil, a preto posledný deň lehoty na podanie žaloby na obnovu konania pripadol na deň 03.09.2020. Žalovaný však podal žalobu na obnovu konania až dňa 13.10.2020, a teda žaloba je z jeho strany podaná oneskorene.
24. S tvrdením žalovaného, že žalobca nahradil škodu uvedením do pôvodného stavu opravou žalobca nesúhlasí, toto tvrdenie považuje za vyfabulované a nepravdivé, keďže zo strany žalovaného nedošlo k vykonaniu akýchkoľvek opráv na prenajatých nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalobcu. Žalovaný do dnešného dňa nepreukázal tvrdenie, podľa ktorého z jeho strany došlo k náhrade škody uvedením do pôvodného stavu opravou, čím podľa názoru žalobcu iba potvrdil zodpovednosť za vznik škody žalobcu na prenajatých nehnuteľnostiach. Podľa žalobcu uvedené tvrdenie žalovaného je tiež v rozpore so základnými princípmi logiky, pretože v prípade, ak by aj došlo zo strany žalovaného k náhrade škody uvedením do pôvodného stavu opravou tak, ako to uvádza žalovaný v odvolaní a taktiež v samotnej žalobe na obnovu konania, tak v takom prípade by nárok žalobcu zanikol ešte pred podaním žaloby a žalovaný by sa takouto argumentáciou mohol brániť počas celého priebehu upomínacieho konania, čo by však súčasne nevylučovalo možnosť žalovaného domáhať sa obnovy konania z dôvodu neexistencie dôvodu obnovy konania po právoplatnosti rozsudku podľa § 397 písm. a) CSP.
25. Žalobca tiež poukázal na to, že žalovaný v odvolaní uvádza, že rozdiel v náhrade škody je v sume 6.118,27 Eur bez DPH, pričom žalovaný v rámci podanej žaloby navrhol obnovu konania v celom rozsahu, t.j. v rozsahu 19.629,05 Eur bez DPH. Právny zástupca žalovaného však ani na pojednávaní dňa 06.05.2021 nevedel vysvetliť, z akého dôvodu žalovaný v rámci podanej žaloby navrhol obnovu konania v celom rozsahu.
26. Žalobca má za to, že žalovaný sa žalobou na obnovu konania a podaným odvolaním snaží zhojiť svoju nedbanlivosť v upomínacom konaní, avšak v žalobe a súčasne v odvolaní sa odvoláva len na dôkazy a skutočnosti, ktoré mu boli známe, resp. pri vynaložení primeranej starostlivosti mohli byť známe už pred podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu zo dňa 02.04.2020 zo strany žalobcu. Samotná skutočnosť, že žalovaný podal trestné oznámenie zo dňa 22.07.2020 po nadobudnutí právoplatnosti a vykonateľnosti platobného rozkazu potvrdzuje, že zanedbanie svojich základných povinností si uvedomil
až po právoplatnom skončení upomínacieho konania. Podľa žalobcu je zrejmé, že argumentácia žalovaného obsiahnutá v žalobe na obnovu konania a v podanom odvolaní je len zjavne bezúspešnou snahou žalovaného zakryť flagrantné zanedbanie svojich povinností a domôcť sa nápravy, na ktorú v podmienkach CSP nemá žiadny právny nárok.
27. Žalobca považuje napadnutý rozsudok za vecne správny a jeho odôvodnenie za zrozumiteľné a dostatočne a jasne formulované.
28. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu písomne nevyjadril.
29. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379 a §380 Civilného sporového poriadku ( ďalej len „CSP“ ) v senáte bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a nevyžaduje to ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle §219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
30. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že vo veci vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica v upomínacom konaní pod sp.zn. 6Up/677/2020 na návrh žalobcu bol vydaný dňa 29.04.2020 platobný rozkaz, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 02.06.2020, nakoľko žalovaný, ako navrhovateľ obnovy konania zmeškal lehotu na podanie odporu vo veci samej z dôvodu problému preberania zásielok z elektronickej schránky. Zo spisu ďalej vyplýva, že žalobca si v upomínacom konaní návrhom na vydanie platobného rozkazu uplatnil voči žalovanému náhradu škody, ktorej výšku odôvodňoval predloženým Znaleckým posudkom č. XXX/XXXX znalca Y.. W. B., ktorý ako sa zistilo v trestnom konaní po právoplatnosti platobného rozkazu vo vypracovanom znaleckom posudku urobil chybu v písaní, pretože výpočet výšky škody v bode II. znaleckého posudku nekorešpondoval s odhadom škody pre uvedenie do predošlého stavu podľa záveru v čl .III. znaleckého posudku. Z tohto dôvodu znalec vypracoval k znaleckému posudku Doplnenie č. 1 zo dňa 05.08.2020 ktorým opravil záver svojho pôvodného znaleckého posudku. Navrhovateľ obnovy konania - žalovaný tvrdil, že oprava znaleckého posudku Doplnenie č. 1 je nepochybne podľa neho novou skutočnosťou, ktorá môže pre žalovaného prispieť bez pochybností priaznivejšie rozhodnutie a ktorá je aj dôvodom, aby súd obnovu konania povolil. Žalovaný tvrdí, že o predmetnom dôvode sa dozvedel doručením uznesenia o odmietnutí trestného oznámenia zo strany OR PZ v Košiciach, R.: L. XXXX/X-VYS-KE-XXXX zo dňa 17.08.2020, ktoré žalovaný prevzal dňa 25.08.2020.
31. Okresný súd dospel k záveru, že žalovaný podal žalobu na obnovu konania po uplynutí subjektívnej lehoty, keďže dôvod obnovy konania mohol žalovaný uplatniť už na upomínacom súde ako svoju procesnú obranu, a keďže platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 02.06.2020, v zmysle § 403 ods. 1 CSP mohol byť žalovanému známy dôvod obnovy konania dňom 03.05.2020 a lehota na podanie žaloby na obnovu konania uplynula dňa 03.09.2020. Keďže súd prvej inštancie musel na zistenie skutočností vykonať dokazovanie, žalobu na obnovu konania neodmietol a po vykonanom dokazovaní napadnutým rozsudkom žalobu zamietol.
32. Podľa § 397 CSP, proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania, ak a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré ten kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci.
33. Podľa § 403 ods. 1 CSP, žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote 3 mesiacov, od kedy sa ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, ale odo dňa, keď ho mohol uplatniť.
34. Podľa § 403 ods. 2 CSP, žaloba na obnovu konania sa podáva najneskôr v lehote 3 rokov od právoplatnosti rozhodnutia.
35. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
36. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
37. Podľa § 383 CSP, odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.
38. V preskúmavanej veci krajský súd nezistil dôvod k tomu, aby zo strany odvolacieho súd došlo k zopakovaniu alebo k doplneniu dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie. V danom prípade preto vychádzal zo skutkového zistenia zisteného súdom prvej inštancie. Po preskúmaní veci na základe podaného odvolania žalovaným (navrhovateľom obnovy konania) dospel krajský súd k záveru, že súd prvej inštancie zistil v dostatočnom rozsahu skutkový stav veci potrebný pre rozhodnutie, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 191 ods. 1 CSP a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil podľa ustanovenia § 220 ods. 2 CSP. S dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie sa krajský súd stotožňuje a v podrobnostiach na tieto dôvody odkazuje.
39. Predpokladom pripustenia obnovy konania, t.j. konania, v ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté je splnenie zákonných procesných podmienok upravených v ustanovení § 397 až § 408 CSP. Súd prvej inštancie preto správne posudzoval naplnenie týchto zákonných podmienok, t.j. , či žaloba bola podaná oprávnenou osobou, či sa jedná o prípustný predmet konania, prípustný dôvod obnovy konania, a či bola dodržaná zákonná lehota na podanie žaloby na obnovu konania.
40. Odvolací súd uvádza, že žaloba na obnovu konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorý má povahu výnimky zo zásadnej nezmeniteľnosti právoplatného súdneho rozhodnutia a vzhľadom na prelomenie zásady res iudicata , ktorá zabezpečuje právnu istotu strán sporu je jej prípustnosť upravená rôznym spôsobom. Ustanovenia § 397 písm. a) až f) CSP pripúšťajú obnovu konania proti právoplatnému rozsudku súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou z procesných vád uvedených v citovanom ustanovení, resp. sa jedná o explicitne určený zákonný dôvod v danej úprave. Výnimočne je prípustná žaloba o obnovu konania aj voči uzneseniu, ktorým bol schválený zmier, ak možno dôvody obnovy vzťahovať na predpoklady, za ktorých sa zmier schvaľoval, a to obdobne platí aj pre platobný rozkaz v zmysle § 398 CSP, čo je aj predmetom tohto konania. Prísnosť a striktnosť dôvodov, lehôt a procesných podmienok úpravy inštitútu obnovy konania nie je samoúčelná, ale zrejmým záujmom a snahou zákonodarcu bolo prispieť k zachovaniu právnej istoty a pripustiť výnimku zo zásady nezmeniteľnosti už raz právoplatne rozhodnutej veci len výnimočne, za splnenia konkretizovaných špecifických podmienok. Tento účel je nevyhnutné zobrať do úvahy pri posudzovaní a rozhodovaní o povolení obnovy konania.
41. Súd prvej inštancie sa vzhľadom na tvrdenia strán sporu zaoberal sporným posúdením začiatku plynutia subjektívnej trojmesačnej lehoty na podanie žaloby na obnovu konania podľa § 403 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že žaloba na obnovu konania, ktorá bola doručená súdu dňa 13.10.2020 bola podaná oneskorene, pričom odvolací súd s takýmto záverom súdu súhlasí.
42. Zo spisu vyplýva, že žalovaný uplatnil žalobu na obnovu konania z dôvodu podľa § 397 písm. a) CSP. Odvolací súd vzhľadom na odvolacie námietky žalovaného považuje za prvoradé zaoberať sa pojmami pri určení začiatku plynutia subjektívnej trojmesačnej lehoty podľa § 403 ods. 1 CSP. Citované ustanovenie uvádza, že lehota začína plynúť „od kedy sa mohol dozvedieť o dôvode obnovy“ alebo „odo dňa keď ho mohol uplatniť“. Podľa odvolacieho súdu sa jedná o dva rozdielne spôsoby určenia začiatku plynutia subjektívnych lehôt od uplatneného dôvodu žaloby na obnovu konania podľa § 397 písm. a) až f) CSP. Použitie pojmu a určenie začatia plynutia subjektívnej trojmesačnej lehoty odo dňa, keď sa subjekt mohol dozvedieť o dôvode obnovy sa vzťahuje na dôvody obnovy podľa § 397 písm. a), c) až f) CSP, čo vyplýva aj z komentára k Občanskému soudnímu řádu II. Komentář, I. vydání Praha C.H.Beck, 2009 na str. 1833. Pri dôvode obnovy konania podľa § 397 písm. b) CSP začína plynúť subjektívna trojmesačná lehota odo dňa, keď tento dôvod obnovy mohol uplatniť. Tento záver vyplýva z logického rozčlenenia a povahy dôvodov obnovy konania, keď v § 397 písm. b) CSP dôvodom obnovy je možnosť vykonania dôkazov, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní. Z uvedeného vyplýva, že sa jedná o existenciu takých dôkazov, ktoré v pôvodnom konaní známe boli, t.j. strana sporu o nich vedela, avšak nebolo ich možné vykonať. Preto v takomto prípade začína plynúť premlčacia lehota odo dňa, kedy tento dôkaz je možné uplatniť, t.j. vykonať a nie od kedy sa o dôkaze mohol dozvedieť, pretože o ňom už
vedel v pôvodnom konaní. Pri všetkých ostatných dôvodoch žaloby na obnovu konania, začína plynúť subjektívna lehota odo dňa, keď sa subjekt mohol o tomto dôvode dozvedieť. Skutočnosť, že subjektívna trojmesačná lehota pri dôvode podľa § 397 písm. a) CSP začína plynúť od okamihu, keď sa oprávnená osoba mohla dozvedieť o dôvode obnovy vyplýva okrem iného aj z ďalších komentárov k občianskemu súdnemu poriadku. Odvolací súd zastáva názor, že na uplatnenie dôvodu obnovy podľa § 397 písm. a) CSP sa použije v zmysle § 403 ods. 1 CSP okamih, od ktorého sa oprávnená strana mohla dozvedieť o dôvode obnovy konania. Ohľadne rozlišovania spôsobu začatia plynutia subjektívnej trojmesačnej lehoty na podanie žaloby na obnovu konania odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp.zn. 29Cbo/1023/2012. Odvolací súd má za to, že závery uvedené v komentári k Občankému soudnímu řadá a v citovanom rozhodnutí Najvyššieho súdu ČR sú použiteľné aj na právnu úpravu CSP, vzhľadom na rovnakú kombináciu spôsobu určenia začiatku plynutia subjektívnej premlčacej lehoty podľa dôvodov obnovy konania.
43. Odvolací súd sa ďalej zaoberal otázkou, či v prípade takto ustáleného začiatku plynutia subjektívnej trojmesačnej lehoty na uplatnenie dôvodov obnovy konania podľa § 397 písm. a) CSP, t.j. od okamihu, kedy sa žalovaný mohol dozvedieť o dôvode obnovy, bola splnená podmienka zachovania trojmesačnej subjektívnej lehoty na podanie žaloby.
44. Odvolací súd v zhode s názorom súdu prvej inštancie má za to, že žalovaný momentom doručenia znaleckého posudku č. XX.XX.XXXXzo dňa 12.07.2018 ( čo bolo najneskôr dňa 03.09.2018 ) sa mohol dozvedieť, že znalec vo vypracovanom znaleckom posudku chybne v závere uviedol sumu vyčíslenej škody, čo mohol rozporovať v podanom odpore proti platobnému rozkazu, čo však neurobil. Samotné Doplnenie č.1 k znaleckému posudku nepovažuje odvolací súd v súlade s názorom súdu prvej inštancie za nový dôkaz, na základe ktorého by sa žalovaný dozvedel o dôvodoch obnovy konania. Z vypracovaného znaleckého posudku z časti vyčíslenia škody v sume 16.212,78 Eur muselo byť žalovanému zrejmé, že suma uvedená v časti III. Záver znaleckého posudku v sume 19.629,05 Eur bez DPH je nesprávna, čo bol žalovaný povinný namietať v rámci riadneho súdneho konania, čo však neurobil, a preto svoje nekonania v rámci riadneho súdneho konania nemôže žalovaný nahrádzať žalobou na obnovu konania.
45. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
46. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že nárok na ich náhradu priznal žalobcovi voči žalovanému, ktorý nebol v odvolacom konaní úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie.
47. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).