Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/76/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň JUDr. Dagmar Podhorcovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, v právnej veci žalobkyne: A. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y., P. XXX/XX, zastúpená JUDr. Romanom Juríkom, advokátom so sídlom Nové Zámky, Jazerná 19, IČO: 40 353 729, proti žalovanému: PROFI CREDIT SLOVAKIA spol. s r.o., so sídlom Bratislava, Mliekarenská 10, IČO: 35 792 752, zastúpený Advokátska kancelária HAVLÁT & PARTNERS, so sídlom Rudnayovo nám. 1, Bratislava, IČO: 30 816 513, o neplatnosť revolvingovej zmluvy, o vydanie bezdôvodného obohatenia a ochranu práv spotrebiteľa, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 20. novembra 2017 č. k. 9C/130/2012-417 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti, týkajúcej sa zaplatenia bezdôvodného obohatenia vo výške 1.168,72 eura m e n í tak, že žalobu nad sumu 451,80 eura z a m i e t a .

V časti zaplatenia sumy 1.032,28 eura a v časti zaplatenia 1.000 eur ako finančného zadosťučinenia m e n í tak, že žalobu z a m i e t a .

Žalovaný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 72%.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie zo zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 29.03.2005 vo výške 1.1658,72 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie zo zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.03.2006 vo výške 1.032,28 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaného zaviazal žalobkyni zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1.000 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a žalobkyni priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že strany sporu uzatvorili dňa 29.03.2005 zmluvu o revolvingovej pôžičke č. XXXXX-XXXXX, podľa ktorej žalovaný požičal žalobkyni sumu 40.032,- Sk, ktorú sa zaviazala žalobkyňa splatiť v 36- mesačných splátkach po 1.112,- Sk s úverovým limitom 53.376,- Sk. Poplatok zo zmluvy predstavoval sumu 1.500,- Sk. Upomienkou zo dňa 16.11.2007 žalovaný preukázal, že žalobkyňu vyzýval na splatenie pôžičky, následne uzavrel so žalobkyňou splátkový kalendár dňa 31.03.2005, kde mala žalobkyňa presne rozpísaný počet splátok, dátum kedy má tú-ktorú splátku platiť a výšku mesačnej splátky 1.112,- Sk. Žalobkyňa podpísala dňa 31.03.2005 zmenku a zápisom z rokovania s klientom žalovaný preukázal, že žalobkyňa požiadala o posun dátumu splatnosti splátok vždy ku 10 dňu v mesiaci. Na jej žiadosť bol splátkový kalendár zmenený a bol nastavený od splátky č. 14 vždy k 10 dňu v mesiaci. Prehľadom platieb k uvedenej zmluve bolo preukázané, že žalobkyni boli dňa 01.04.2005 poskytnuté finančné prostriedky vo výške 614,62 eura, posledná splátka bola pripísaná na účet žalovaného dňa 10.04.2007 a posledná splátka bola pripísaná na účet žalovaného dňa 10.04.2007 vo výške 36,91 eura a následne boli žalobkyni dňa 12.04.2007 poskytnuté ďalšie finančné prostriedky vo výške 451,80 eura a posledná splátka žalobkyne bola dňa 14.06.2011 vo výške 30 eur. Ďalšou žiadosťou o poskytnutie revolvingového úveru zo dňa 30.03.2006 č. XXXXXXXXXX bola požadovaná výška úveru 68.004,- Sk, ktorú sa zaviazala splatiť žalobkyňa 36-mesačnými splátkami, poskytnutá čiastka bola 34.002,- Sk s mesačnou splátkou 1.889,- Sk, s RPMN po poskytnutí úveru 26,91% a v údajoch o schválenom revolvingovom úvere je uvedené, že žalovaný schválil výšku úveru v sume 56.016,- Sk so splatnosťou úveru v počte 36, s poskytnutou čiastkou 28.008,- Sk s mesačnou splátkou 1.556,- Sk. Oznámením veriteľa o schválení úveru bolo preukázané, že schválil žalobkyni úver vo výške 56.016,- Sk so splatnosťou úveru 36 mesiacov, s výškou mesačnej splátky úveru 1.556,- Sk so splatnosťou splátky vždy k 10 dňu v mesiaci, s RPMN úveru 27,11% , so schválenou výškou revolvingu 37.344,- Sk, s výškou mesačnej splátky úveru po vykonaní revolvingu 1.556,- Sk, s RPMN po vykonaní revolvingu 40,03%, s úverovým limitom 56.016,- Sk, so zmluvnou odmenou za poskytnutie úveru 28.008,- Sk. Prehľadom platieb bolo preukázané, že žalobkyni boli dňa 31.03.2006 poskytnuté finančné prostriedky vo výške 879,90 eura, ktorých posledná splátka bola pripísaná dňa 08.04.2008 vo výške 51,65 eura, následne boli žalobkyni dňa 10.04.2008 poskytnuté finančné prostriedky vo výške 632,18 eura a posledná splátka žalobkyne bola pripísaná dňa 27.02.2012 vo výške 5 eur. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 43c ods. 2 OZ, § 44 ods. 1 OZ, § 52, § 53, § 54 OZ, § 100 OZ, § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z. z., § 7 ods. 1 uvedeného zákona, ako aj ust. § 451 ods. 1 a § 457 OZ, § 2 písm. a/, b/ zák. č. 258/2001 Z. z., § 4 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Uvedené zmluvy podrobil súdnej kontrole a preskúmaniu, či tieto zmluvné dojednania obsahujú neprijateľné zmluvné podmienky a či sú platné alebo neplatné. Čo sa týka rozhodcovskej doložky, ktorá je v zmluve zo dňa 29.03.2005 upravená v článku XVI. a v zmluve zo dňa 30.03.2006 v článku XVIII. posúdil túto rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1 OZ, nakoľko celkom zjavne rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán v neprospech spotrebiteľky. Čo sa týka ďalších článkov zmlúv, dospel k záveru, že tieto obsahujú množstvo neprijateľných zmluvných podmienok a spôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Vznik zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru je regulovaný ust. § 43a - § 44 OZ. Ak by mal žalovaný seriózny záujem rešpektovať a zohľadňovať bonitu klienta a na jej pomery jej ponúknuť primeraný úver, postupoval by v súlade s ust. § 44 ods. 2 prvá veta a rokovania o zmluve s iným predmetom plnenia by mohli pokračovať a spotrebiteľ by buď návrh akceptoval alebo odmietol. Konkrétne, čo sa týka článku I. a článku II. ods. 2.1. koncipovaných podmienok, takto vopred pripravenými typizovanými zmluvnými podmienkami zbavuje spotrebiteľa jeho práv na vyjadrenie jeho súhlasu alebo nesúhlasu s návrhom zmluvy, ktorý obsahuje zmeny alebo výhrady. Takto koncipované zmluvné podmienky sú nezrozumiteľné a pre bežného spotrebiteľa je nejasné, čím vzniká neprípustná neistota v otázkach postavenia spotrebiteľa. Čo sa týka podmienky zmlúv v článku III. prvej zmluvy a v článku IV. druhej zmluvy, ani v jednej zmluve nie je uvedená obligatórna náležitosť podľa § 4 ods. 3 písm. g/ zák. č. 258/2001 Z. z. a to údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov. Neuvedenie tohto údaja zákon sankcionoval bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru. Údaj o RPMN je uvedený iba v zmluve č. XXXXXXXXX, avšak je uvedený v dvoch údajoch, ako RPMN úveru 27,11% a RPMN po vykonaní revolvingu 40,03%. Takéto uvedenie RPMN nemôže byť správne a v súlade so zákonom, pretože jedna zmluva nemôže obsahovať dva údaje o výške RPMN. Prvá zmluva tento údaj vôbec neobsahuje. Čo sa týka dvoch údajov RPMN, pokiaľ tým žalovaný myslel zmenu výšky RPMN, toto je podmienka, ktorá je nepochybne neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nie je preto možné ujednanie o tom, že RPMN bude dlžníkovi oznámené neskôr, ako sa uzatvára zmluva. Je neakceptovateľné, aby výšku RPMN jednoznačne zmenil žalovaný v akceptácii návrhu zmluvy, čo je zjavné z predmetných návrhov. Pretože v návrhu na uzavretie zmluvy je iná výška RPMN, ako je následne uvedená v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi. Z týchto dôvodov vyhodnotil súd túto podmienku spolu s podmienkou 3.2. za neprijateľnú podľa generálnej klauzuly § 53 ods. 1 OZ. Pokiaľ ide o článok IV. ods. 4.1. prvej zmluvy, a článok V. ods. 5.1. druhej zmluvy, ide o zmluvnú podmienku neprijateľnú, pretože je tak nejasne a nezrozumiteľne dojednaná, že spotrebiteľ v čase, keď podpisuje žiadosť o úver ešte jeho celkovú cenu nepozná. Čo sa týka článku V. a 5.1. prvej zmluvy a článku VI. bod 6.1. druhej zmluvy, zabezpečenie pôžičky, táto podmienka je absolútne neprijateľná od samého začiatku, pretože je nejasne a nezrozumiteľne dojednaná. Zmluvná odmena by mala byť v každom prípade zakalkulovaná do výšky RPMN. Čo sa týka článku VII. prvej zmluvy a článku VIII. druhej zmluvy - dohoda o zrážkach zo mzdy, vyhodnotil ju súd ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože táto bez osobitného vyjednania je neprijateľná. Čo sa týka článku XII. 1. prvej zmluvy a článku XIV 1. druhej zmluvy, kde v prípade omeškania dlžníka so splnením akéhokoľvek peňažného záväzku je veriteľ oprávnený požadovať zmluvnú pokutu vo výške 0,2% z výšky splátky za každý deň omeškania, i túto podmienku vyhodnotil za neprimeranú sankciu a neprijateľnú zmluvnú podmienku. Ročne ide o sankciu vo výške 72% p.a., pričom poukázal na rozhodnutia všeobecných súdov Slovenskej republiky, ktoré potvrdili, že úrok z omeškania vo výške 0,25% denne, t. j. 91,25% p.a. je jednoznačne v rozpore s dobrými mravmi a predstavuje tak aj neprimeranú sankciu, ktorá je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Čo sa týka článku XII. 7. prvej zmluvy a článku XIV. 7. druhej zmluvy v prípade omeškania dlžníka, ako aj spoludlžníkov, má veriteľ právo zverejniť osobné údaje dlžníka, súd ju vyhodnotil tak, že ide o veľmi neprimeraný zásah do osobnostnej sféry spotrebiteľa, je to absolútne neakceptovateľné dojednanie spôsobilé vážne zasiahnuť do súkromia spotrebiteľa a možno takéto konanie dodávateľa hodnotiť ako zneužitie práva. Čo sa týka článku XV. 1., článku XV. 2. prvej zmluvy a článku XVII. 1 a XVII. 2. druhej zmluvy, podľa ktorej dlžník je oprávnený splatiť úver vrátane revolvingu pred lehotou splatnosti ustanovenej v zmluve, túto podmienku vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko dlžník by nemal mať povinnosť písomne oznámiť veriteľovi svoj úmysel splatiť pôžičku, pretože ju môže splatiť kedykoľvek, keď má možnosť a dostatok finančných prostriedkov a dodávateľ mu v tom nemá brániť. S poukazom na tieto skutočnosti vyhodnotil obidve zmluvy za absolútne neplatné pri takom množstve neprijateľných zmluvných podmienok a spotrebiteľ nemôže byť takouto zmluvou viazaný. Už len samotný údaj, že v zmluve nie je uvedená obligatórna náležitosť podľa § 4 ods. 3 písm. g/ zák. č. 258/2001 Z. z., a to údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, samotná táto skutočnosť robí zmluvu bezúročnou a bez poplatkov. Čo sa týka vznesenej námietky premlčania zo strany žalovaného, prihliadal na to, že žalovaný sám formuloval zmluvné podmienky a zmluvné dojednania, ku ktorým nemala žalobkyňa možnosť sa vyjadriť, pretože ak chcela úver, musela ich podpísať na vopred predtlačenom formulári zmlúv, a preto pri uplatnení vznesenej námietky premlčania je potrebné uplatniť objektívnu premlčaciu lehotu, ktorá je 10-ročná, pretože zo strany žalovaného išlo o úmyselné bezdôvodné obohatenie. Súd aj námietku premlčania vznesenú žalovaným vyhodnotil tak, že je v rozpore s dobrými mravmi, keď ide o snahu žalovaného vyhnúť sa zodpovednosti za protiprávne konanie, ktorého sa dopustil v postavení silnejšej strany zmluvného vzťahu, zneužijúc pritom svoju ekonomickú a odbornú prevahu nad žalobkyňou - spotrebiteľkou. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie NS SR sp. zn. 2Cdo/249/2016. Z uvedených dôvodov potom vznikol nárok žalobkyni na vydanie bezdôvodného obohatenia. Zo zmluvy zo dňa 29.03.2005 žalovaný poskytol žalobkyni sumu 1.066,42 eura a žalobkyňa na tomto úvere zaplatila celkovo 2.235,14 eura, rozdiel predstavuje sumu 1.168,72 eura, na ktorú sumu súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Zo zmluvy zo dňa 20.03.2006 žalovaný poskytol žalobkyni úver 1.512,08 eura a žalobkyňa zaplatila na tomto úvere celkovo 2.544,36 eura, rozdiel je teda 1.032,28 eura, ktorú sumu zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni. Čo sa týka finančného zadosťučinenia podľa bodu VII. výroku rozsudku, ktoré priznal žalobkyni vo výške 1.000 eur, súd vychádzal z toho, že finančné zadosťučinenie je finančnou kompenzáciou žalobkyne za nepríjemnosti, ktoré pokiaľ ide o spotrebiteľské zmluvy ako spotrebiteľka s týmito zmluvami mala. Výšku primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 1.000 eur považoval za optimálnu v súlade s ust. § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z. z. Toto priznanie zdôvodňuje aj okrem iného predformulovanými revolvingovými zmluvami, ako aj všeobecnými podmienkami, keď žalovaný mal dostatok času a dostatok právne znalých osôb, ktoré na jednotlivých zmluvách a zmluvných podmienkach pracovali bez časového stresu. O trovách konania rozhodol podľa § 255 a priznal žalobkyni ich nárok v rozsahu 100%.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalovaný a domáhal sa jeho zmeny tak, že žaloba bude v celom rozsahu zamietnutá. Vo svojom odvolaní uviedol, že odvolanie podáva v súlade s ust. § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ CSP. Apriori poukázal na to, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je nepreskúmateľný, v dôsledku čoho došlo k vade podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP. V tejto súvislosti poukázal na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ako aj Ústavného súdu SR. K priznaniu primeraného finančného zadosťučinenia uviedol, že súd žiadnym spôsobom nešpecifikoval o aké nepríjemnosti ide, resp. aké nepríjemnosti žalobkyňa mala a z tejto argumentácie súdu nie je možné dôvodiť, čo konkrétne zakladá právo žalobkyne na primerané finančné zadosťučinenie. Ak žalobkyňa utrpela psychickú alebo akúkoľvek inú ujmu, mala túto jasne a zrozumiteľne počas konania preukázať, čo však neurobila. Ako vyplýva zo samotného názvu inštitútu finančného zadosťučinenia, ide o zadosťučinenie, ktorým účelom je reparovať ujmu, ktorá bola neoprávneným zásahom do práva na ochranu spotrebiteľa spôsobená. Predpokladom uplatnenia tohto inštitútu je to, aby ujma vznikla, inak nie je čo reparovať. Finančné zadosťučinenie je možné priznať iba v prípadoch úspešného uplatnenia porušenia práv, alebo povinností ustanoveným zákonom. Z hľadiska § 3 ods. 5 ZoOS preto musí byť preukázané, že došlo k úspešnému uplatneniu práva na strane spotrebiteľa. Primerané finančné zadosťučinenie má voči vydaniu bezdôvodného obohatenia subsidiárnu povahu a určenie výšky primeraného finančného zadosťučinenia je predmetom voľnej úvahy súdu, čo však neznamená, že je jeho ľubovôľou. Pokiaľ ide o vyjadrenie intenzity a rozsahu ujmy, treba vychádzať z následnej reakcie, ktorú porušenie práva alebo povinnosti vyvolalo. Túto mieru treba zisťovať dokazovaním a posúdiť na základe poznania a vyhodnotenia tejto reakcie. Konanie o ochrane spotrebiteľa je konaním návrhovým a je na žalobcovi, aby uniesol dôkazné bremeno ohľadne preukázania závažnosti vzniknutej ujmy a okolností, za ktorých k porušeniu práva došlo. Nie je úlohou súdu, aby ex offo nahrádzal procesnú aktivitu žalobcu ohľadne dôkazného bremena a vyhľadával dôkazy za žalobcu. Žalobca v konaní nepreukázal vznik rozsah a intenzitu ujmy a ani ďalšie skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že priznanie zadosťučinenia je opodstatnené. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6Co/205/2011. K neplatnosti rozhodcovskej doložky a neprijateľným zmluvným podmienkam uviedol, že žalobkyni chýba naliehavý právny záujem na určení neplatnosti rozhodcovskej doložky. Keď môže žalovať priamo na určenie neplatnosti rozhodcovského rozsudku s tým, aby si súd prejudiciálne posúdil otázku platnosti, či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, naliehavý právny záujem na samostatnom určení platnosti, či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy nebude daný. Čo sa týka odôvodnenia ohľadne neprijateľných zmluvných podmienok uviedol, že súd síce popísal jednotlivé ustanovenia zmlúv a podal ním svoj výklad, ale napriek tomu nie sú jednotlivé ustanovenia zmluvy neprijateľnými zmluvnými podmienkami a okresný súd subjektívne hodnotí jednotlivé ustanovenia zmlúv ako nezrozumiteľné, s čím sa nestotožňuje. Čo sa týka nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, tak žalobkyňa uplatnený nárok žiadnym spôsobom nešpecifikovala a nedefinovala, z akého titulu si takýto nárok uplatňuje.

3. K odvolaniu sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá uviedla, že podľa jej názoru podal žalovaný odvolanie oneskorene, a preto žiadala, aby toto odvolanie bolo odmietnuté a jej priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 po zistení, že odvolanie podala v stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 359 prejednal odvolanie žalovaného na odvolacom pojednávaní a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné sčasti v zmysle ust. § 388 zmeniť a v časti podľa § 387 ods. 1 potvrdiť.

5. Skôr, ako odvolací súd pristúpil k vecnému preskúmaniu rozsudku súdu prvej inštancie sa zaoberal tým, či žalovaný podal svoje odvolanie v zákonom stanovenej lehote, keďže žalobkyňa vo svojom vyjadrení namietala, že odvolanie bolo podané oneskorene. Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že žalovaný prevzal rozsudok súdu prvej inštancie dňa 02.02.2018 tak ako vyplýva z č.l. 440 spisu a odvolanie podal na poštovú prepravu dňa 19.02.2018. V zmysle ust. § 362 ods. 1 CSP, odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorému rozhodnutiu smeruje. Nasledujúcim dňom od doručenia rozsudku začala žalovanému plynúť 15-dňová zákonná lehota na podanie odvolanie proti nemu, ktorá uplynula dňa 17.02.2018, avšak tento deň bola sobota, a preto prvý nasledujúci pracovný deň bol 19.02.2018 t. j. pondelok, kedy žalovaný podal odvolanie na poštovú prepravu, teda odvolací súd konštatuje, že odvolanie bolo podané v zákonnom stanovenej lehote.

6. V preskúmavanej veci sa žalobkyňa pôvodne podanou žalobou domáhala určenia neprijateľnosti rozhodcovských doložiek zo zmlúv o revolvingovom úvere, ako aj určenia, že zmluvy o revolvingovom úvere sú neplatné a zároveň sa domáhala vydania bezdôvodného obohatenia z týchto zmlúv, ako aj zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia. Prvýkrát súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom zo dňa 24.06.2013 č. k. 9C/130/2012-225, keď žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Na základe podaného odvolania Krajský súd v Nitre rozsudkom zo dňa 16.11.2016 č. k. 6Co/535/2015-329 rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach v bodoch I., II., III., IV. potvrdil a v ostatných častiach rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Po doplnení dokazovania opätovne rozhodol napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie tak, že zaviazal žalovaného vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 1.168,72 eura a 1.032,28 eura, zaviazal ho zaplatiť žalobkyni aj primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1.000 eur a zároveň jej priznal aj nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Žalobkyňa si nárok na zaplatenie sumy 1.168,72 eura odôvodňovala tým, že so žalovaným uzatvorila dňa 29.03.2005 zmluvu o revolvingovej pôžičke č. XXXXX-XXXXX., na základe ktorej jej žalovaný poskytol úver vo výške 40.032,- Sk, ktorý sa zaviazala splácať v 36 mesačných splátkach vo výške 1.112,- Sk. Na preukázanie zmluvného vzťahu medzi stranami predložila žalobkyňa fotokópiu žiadosti o poskytnutie pôžičky zo dňa 20.03.2005 (č. l. 170 spisu), v ktorej požiadala o poskytnutie úveru vo výške 40.032,- Sk, ktorý by zaplatila v 36 mesačných splátkach. Na základe jej žiadosti jej žalovaný zaslal dňa 29.03.2005 zmluvu o revolvingovej pôžičke, na základe ktorej jej poskytol úver 40.032,- Sk, ktoré jej povolil splácať v 36 mesačných splátkach vo výške 1.112,- Sk mesačne. Žalobkyňa túto zmluvu podpísala dňom 31.03.2005, čím vyslovila súhlas s poskytnutými podmienkami revolvingu a zmluva bola uvedeným dňom uzatvorená a spĺňa náležitosti písomnej formy. Súd prvej inštancie uvedenú zmluvu posúdil ako bezúročnú a bez poplatkov z dôvodu chýbajúceho údaju o RPMN. S takýmto právnym posúdením sa odvolací súd plne stotožňuje a ako na správny odkazuje. V zmluve v časti B označenej ako revolvingová pôžička sú vpísané údaje do obdĺžnikov, z ktorých nie je zrejmé, čo presne konkrétny údaj obsahuje, pričom z tejto zmluvy ani nie je zrejmé, či odkazuje na zmluvné dojednania, ktoré sú k zmluve pripojené, avšak absolútne nečitateľné. Je preto možné konštatovať, že v zmluve absentuje údaj ust. § 4 ods. 3 písm. g/ zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy, a to údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, čím sa zmluva stáva v zmysle ust. § 4 ods. 3 posledná veta Zákona o spotrebiteľských úveroch bezúročnou a bezpoplatkovou. Medzi stranami nebolo sporné, že na základe tejto zmluvy žalobkyňa obdržala úver 1.066,42 eura a žalovanému zaplatila 2.235,14 eura. Rozdiel predstavoval sumu 1.168,72 eura, ktorú súd prvej inštancie priznal žalobkyni a túto sumu zaviazal žalovaného zaplatiť. V priebehu konania pred súdom prvej inštancie však žalovaný vzniesol námietku premlčania, a preto bolo prioritné sa zaoberať touto vznesenou námietkou. Súd prvej inštancie napriek tomu, že odvolací súd už vo svojom rozsudku vyslovil k otázke premlčania právny názor, tento právny názor nerešpektoval a dospel k záveru, že pri vznesenej námietke premlčania je potrebné uplatniť objektívnu premlčaciu lehotu, ktorá je 10-ročná a tiež vznesenú námietku premlčania považoval za v rozpore s dobrými mravmi. S takýmto právnym posúdením súdu prvej inštancie sa odvolací súd nestotožňuje a považuje ho za nesprávne.

7. Podľa § 100 ods. 1 sa právo premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 - § 110). Na premlčacie súd prihliadne len na námietku dlžníka, ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

8. Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu, a kto sa na jeho úkor obohatil (§ 107 ods. 1).

9. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za 3 roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie za 10 rokov odo dňa, keď k nemu došlo (§ 107 ods. 2 .

10. Ako už bolo vyššie konštatované, odvolací súd sa k otázke premlčania vyjadril vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí, zaujal právny názor, že oprávnený sa dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil vtedy, keď skutočne (preukázateľne) zistí skutkové okolnosti, na základe ktorých môže podať žalobu o vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, t. j. keď nadobudne vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia a o osobe obohateného a to bez ohľadu na to, že sa o týchto skutočnostiach mohol dozvedieť skôr. Odvolací súd dospel k záveru, že úhradou poslednej splátky žalovanému jej boli známe všetky skutkové okolnosti potrebné na podanie žaloby na vydanie bezdôvodného obohatenia, t. j. komu plnila a v akej výške. Návrh žalobkyne prezentovaný v priebehu konania, že subjektívna premlčacia doba jej začala plynúť až odo dňa, keď ju na túto skutočnosť upozornil vedľajší účastník, považuje odvolací súd za nesprávny. Je totiž založený na vedomosti navrhovateľky o právnej kvalifikácii nároku, ako o bezdôvodnom obohatení, ktorá okolnosť však pri skúmaní začiatku plynutia tejto premlčacej doby je bez právneho významu. Žalobkyňa na základe úveru čerpala dňa 01.04.2005 sumu 614,62 eura, kde poslednú splátku uhradila dňa 10.04.2007 a následne 12.04.2007 čerpala 451,80 eura, ktorú poslednú splátku uplatnila dňa 14.06.2011. Odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie sa nestotožňuje s názorom, že na daný vzťah sa aplikuje 10- ročná objektívna premlčacia doba. Odvolací súd konštatuje, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno ohľadne zavinenia žalovaného vo forme úmyselného bezdôvodného obohatenia. Všeobecný argument žalobkyne ohľadne uzatvárania spotrebiteľských zmlúv i s inými spotrebiteľmi, ktoré boli uzatvorené v rozpore so zákonom je právne irelevantný vo vzťahu k preukázaniu existencie úmyslu žalovaného obohatiť sa na úkor žalobkyne pri uzatvorení zmluvy o revolvingovom úvere, eventuálne pri prijatí jednotlivých platieb od žalobkyne. Na preukázanie úmyslu totiž nestačia len všeobecné tvrdenia o zaužívanej praxi žalovaného pri vzniku uzatváraných zmlúv, ale bolo by nutné v každom jednotlivom prípade s poukazom na okolnosti uzavretia úverovej zmluvy preukázať, že žalovaný v čase uzavretia úverovej zmluvy vedel alebo aspoň bol uzrozumený, že sa bezdôvodne obohacuje. Žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala, že by žalovaný mal úmysel získať bezdôvodné obohatenie vo vzťahu k plneniu úverovej zmluvy uzavretej práve medzi stranami. Z uvedených dôvodov preto bolo potrebné na daný prípad aplikovať objektívnu 3-ročnú premlčaciu dobu. Ako bolo konštatované, sumu, ktorú prvýkrát čerpala žalobkyňa vo výške 614,62 eura, poslednú splátku uhradila dňa 10.04.2007, týmto dňom jej začala plynúť subjektívna 2-ročná premlčacia doba a objektívna 3-ročná premlčacia doba, pričom žalobu podala na súd až 21.05.2012, teda po uplynutí premlčacej doby, preto tento jej nárok vo výške 614,62 eura je premlčaný. Čo sa týka sumy 451,80 eura, poslednú splátku uhradila 14.06.2011, ktorým dňom jej začala plynúť subjektívna 2-ročná doba, žalobu podala na súd 21.05.2012, teda v lehote, a preto tento jej nárok premlčaný nie je a z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti sumy 451,80 eura ako vecne správny a vo zvyšku žalobný návrh zamietol z dôvodu premlčania nároku.

11. V ďalšej časti si nárok na zaplatenie sumy 1.032,28 eura odôvodňovala žalobkyňa tým, že so žalovaným uzatvorila dňa 30.03.2006 Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej jej žalovaný poskytol na úvere celkom sumu 1.512, 08 eura a žalobkyňa na tomto úvere zaplatila žalovanému 2.544,36 eura, rozdiel je 1.032,28 eura, ktorý podľa jej názoru predstavuje bezdôvodné obohatenie žalovaného. Z obsahu spisu bolo nepochybne zistené, že žalobkyňa požiadala dňa 20.03.2006 žalovaného o úver, kde požadovaná výška úveru z jej strany bola 68.009,- Sk. Žiadala, aby tento úver mohla splatiť v 36 mesačných splátkach vo výške 1.889,- Sk, s poplatkom za uzavretie zmluvy 1.500,- Sk a RPMN po poskytnutí úveru vo výške 26,91,- Sk. Na základe tejto jej žiadosti jej žalovaný zaslal oznámenie o schválení úveru dlžníkovi - zmluva o revolvingovom úvere zo dňa 30.03.2006, ktoré oznámenie bolo podpísané žalovaným, kde jej bola schválená výška úveru 56.016,- Sk, ktorý mala zaplatiť v 36 mesačných, výška mesačnej splátky bola 1.556,- Sk, zmluvná odmena za poskytnutie úveru 28.008,- Sk, poplatok za uzatvorenie zmluvy 1.500,- Sk, RPMN úveru 27,11% a RPMN po vykonaní revolvingu 40,03%.

12. Záver súdu prvej inštancie, že zmluva o revolvingovom úvere je zmluvou spotrebiteľskou nebol v konaní spochybňovaný a považuje ho za správny aj odvolací súd. Následne správne vychádzal z ustanovení zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ale už sa nezaoberal ust. § 43 a nasl. upravujúce uzavretie zmlúv. Uvedené ustanovenia výslovne ustanovujú, čo sa má považovať za návrh na uzavretie zmluvy (§ 43a ods. 1), akým spôsobom sa prijíma návrh na uzavretie zmluvy (§ 43c ods. 1), okamih uzavretie zmluvy (§ 44 ods. 1) a že prijatie návrhu, ktorý obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh (§ 44 ods. 2).

13. Odvolací súd je toho názoru, že údaje o schválenom úvere sú uvedené až v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, ktoré je podpísané len žalovaným a nie sú súčasťou samotnej zmluvy o revolvingovom úvere podpísanou žalobkyňou a žalovaným, a preto zmluva neobsahuje náležitosti predpokladané v § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z. z. Pokiaľ oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi nie je podpísané žalobkyňou, ale len žalovaným, v tomto rozsahu toto oznámenie nie je možné považovať za zmluvu podpísanú obidvoma účastníkmi konania, a preto uvedená zmluva nespĺňa písomnú formu tak, ako to vyžaduje § 4 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z. z.

14. Niet pochýb o tom, že pre platnosť zmluvy o revolvingovom úvere z hľadiska jej formy sa v danom prípade vyžaduje písomná forma. Tak si to vymienil aj žalovaný ako veriteľ v bode 2.1 zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., pričom ako je tu uvedené, uzatvára sa na formulári veriteľa, ktorý je zároveň žiadosťou o poskytnutie revolvingového úveru, aj zmluvou o revolvingovom úvere. Pre vznik zmluvy sa vyžaduje podpis oboma zmluvnými stranami, teda dlžníkom a veriteľom, prípadne aj spoludlžníkom. Údaje o požadovanom revolvingovom úvere (bod V. žiadosti/zmluvy) sú odlišné od údajov o schválenom revolvingovom úvere (bod VI. žiadosti/ zmluvy) napriek tomu, že bod 1. zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI REAL Slovakia s.r.o. s takouto situáciou uvažuje a priamo v obsahu žiadosti zmluvy v bode 8. je zahrnuté vyhlásenie dlžníka o tom, že berie na vedomie, že ním požadovaná čiastka úveru je maximálna, a že spoločnosti PROFI REAL Slovakia spol. s r.o. je oprávnená po vyhodnotení údajov dlžníka výšku úveru jednoznačne znížiť, upraviť výšku, počet a splatnosť jednotlivých splátok úveru, poskytnutú čiastku úveru, RPMN úveru, zmluvnú odmenu, poplatok za uzatvorenie zmluvy bez toho, aby to znamenalo porušenie povinnosti zo strany žalovaného. Je možné uzavrieť, že vzhľadom na to, že žalobkyňa žiadosť/ zmluvu podpísala dňa 20.03.2006 a veriteľ žiadosť/zmluvu podpísal dňa 30.03.2006, kedy následne, resp. až vtedy do zmluvy doplnil konkrétne údaje o schválenom revolvingovom úvere (bod 6.), takúto zmluvu o revolvingovom úvere nemožno považovať za riadne a platne uzavretú. Údaje o schválenom úvere v čase, kedy zmluvu o revolvingovom úvere podpisovala žalobkyňa totiž vôbec neboli obsahom zmluvy, a preto ich žalobkyňa písomne akceptovať nemohla. Revolvingový úver vrátane revolvingu pri podpise zmluvy žalobkyňou nebol teda ani dostatočne individualizovaný všetkými podstatnými náležitosťami z hľadiska Zákona o spotrebiteľských úveroch (§ 4). Nové údaje smerom ku žalovanému predstavujú nový návrh na uzavretie zmluvy, pričom nebolo preukázané, či žalobkyňa takýto nový návrh akceptovala. Súhlas žalovaného s revolvingovým úverom je len jednostranný úkon, ktorý nie je zmluvou a neobsahuje dohodu strán o výške úveru a ani o výške úroku z omeškania. Nedostatok písomného prejavu vôle žalobkyne byť účastníkom záväzkového vzťahu za určitých konkrétnych podmienok úveru v tomto prípade zákon sankcionuje neplatnosťou tohto právneho úkonu. V danom prípade teda žalobkyňa plnila na základe neplatného právneho úkonu a v prípade absolútne neplatného právneho úkonu bezdôvodné obohatenie získané z tohto úkonu vzniká od samotného vzniku právneho úkonu. Neplatný právny úkon mal byť uzatvorený dňa 30.03.2006, týmto dňom jej začala plynúť objektívna premlčacia lehota na uplatnenie svojho nároku na súde, ktorá márne uplynula 30.03.2009, žalobu žalobkyňa podala na súd až 21.05.2012. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle ust. § 388 zmenil a žalobný nárok zamietol.

15. V ďalšej časti žalobkyňa požadovala od žalovaného zaplatenia sumy 1.000 eur ako finančného zadosťučinenia, pričom súd prvej inštancie sa s jej názorom stotožnil a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni titulom finančného zadosťučinenia sumu 1.000 eur. S takýmto právnym posúdením sa odvolací súd nestotožňuje.

16. Žalobkyňa svoj nárok na primerané finančné zadosťučinenie 1.000 eur odôvodnila len tým, že viaceré dojednania zmluvy o spotrebiteľskom úvere odporujú osobitným zákonom, čo je dôvod uplatňovania primeraného finančného zadosťučinenia. Na pojednávaní konanom dňa 05.12.2012 na otázku, v čom vidí ujmu a prečo požaduje finančné zadosťučinenie odpovedala, že nevie. Odvolací súd chcel žalobkyňu k týmto skutočnostiam vypočuť na odvolacom pojednávaní, táto sa však na pojednávanie bez akéhokoľvek ospravedlnenia nedostavila a ani svoju neúčasť neospravedlnila. Preto na základe výsledkov dokazovania dospel odvolací súd k záveru, že návrh žalobkyne na primerané finančné zadosťučinenie nie je dôvodný. V rozhodnutí Najvyššieho súdu SR z 20.03.2008 č. k. 6 Obo 302/2006 Najvyšší súd SR sa síce vymedzili aj kritéria pre posúdenie finančného zadosťučinenia, pri posudzovaní je treba prihliadať na všetky okolnosti veci, najmä na to, že ide o vyrovnanie ujmy postihnutého a že ide o určitú sankciu postihujúcu toho, kto závadne konal, okruh osôb, ktoré toto konanie zasiahlo, nestačí však na tieto kritéria iba poukázať, ale aj preukázať vznik takých okolností, ktoré by umožnili priznať finančné zadosťučinenie.

17. Podľa § 3 ods. 5 posledná veta Zákona o ochrane spotrebiteľa osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.

18. Zo samotného inštitútu finančného zadosťučinenia vyplýva, že ide o prostriedok slúžiaci k reparácii ujmy, ktorá mala byť konaním spôsobená, tu však žiadna ujma nevznikla. Súd nemal zo strany žalobkyne preukázané žiadnymi dôkazmi, aký vplyv malo uzavretie zmluvy o spotrebiteľských úveroch na žalobkyňu, ktorá sa k týmto skutočnostiam nevedela vyjadriť. Preto odvolací súd dospel k záveru, že žalobkyňa v dôsledku konania žalovaného neutrpela takú ujmu, ktorú by bolo potrebné zhojiť poskytnutím finančného zadosťučinenia. Preto odvolací súd konštatoval, že žalobkyňa v tomto smere neuniesla dôkazné bremeno, nesplnila si svoju dôkaznú povinnosť, a preto žalobný nárok v tejto časti v zmysle ust. § 388 zamietol.

19. O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 2 a keďže žalobkyňa bola úspešná len v rozsahu 14%, priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania tak pred súdom prvej inštancie ako aj odvolacieho súdu v rozsahu 72%.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 ; dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 ; povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .