Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Cob/212/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: Mesto Žilina, so sídlom Námestie obetí komunizmu 1, 011 31 Žilina, IČO: 00 321 796, proti žalovanému: Žilinská parkovacia spoločnosť, s.r.o., so sídlom Košická 2, 010 01 Žilina, IČO: 36 407 470, zastúpenému právnym zástupcom JUDr. Michalom Krnáčom, MBA, LL.M., advokátom, so sídlom C. T. XXX/XX, XXX XX U., v konaní o splnenie povinností, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 19Cb/127/2017-80 zo dňa 20.4.2018, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 19Cb/127/2017-80 zo dňa 20.4.2018 p o t v r d z u j e .

Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol, že žalovaný je povinný umožniť žalobcovi nahliadnuť do celého obsahu zmluvy, ktorej predmetom bolo poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 5.700.000 Eur žalovaným obchodnej spoločnosti ŠPORT PARK, s.r.o., IČO: 44 818 645, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Samostatným výrokom okresný súd rozhodol, že žalovaný je povinný umožniť žalobcovi vyhotovenie kópií zmluvy, ktorej predmetom bolo poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 5.700.000 Eur žalovaným obchodnej spoločnosti ŠPORT PARK, s.r.o., IČO: 44 818 645, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania bolo rozhodnuté tak, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. Okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku na základe vykonaného dokazovania a za aplikácie ust. § 122 ods. 1, 2, § 135a ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 17 ods. 1, 2, 3, 4 Obchodného zákonníka v spojení s ust. § 39 Občianskeho zákonníka, Čl. 8, Čl. 2 ods. 1, 2, Čl. 15 ods. 1, 2, § 186 ods. 2 veta prvá, § 153 ods. 1, 2, 3, § 191 ods. 1, 2, § 154 uviedol, že žaloba žalobcu bola v celom rozsahu dôvodná. Pre meritórne rozhodnutie v tejto veci okresný súd za kľúčové považoval ust. § 122 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka. Ide o úpravu hmotného práva, ktorá vymedzuje práva a povinnosti spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným a spôsob ich realizácie. Zo spoločenskej zmluvy žalovaného, produkovanej v tomto konaní v jej relevantnom znení, tak ako tvorí súčasť spisu na č.l. 15 až 18, nevyplynula odlišná alebo širšia úprava oproti úprave podľa ust. § 122 ods. 1 Obchodného zákonníka. Žalobca je vlastníkom väčšinového, konkrétne 59 % podielu na základnom imaní žalovaného. Ako spoločník žalovaného má právo podieľať sa na riadení a kontrole spoločnosti. Aby mohol ako spoločník svoje právo riadiť a kontrolovať spoločnosť prostredníctvom hlasovania na valnom zhromaždení spoločnosti s ručením obmedzeným realizovať, musí nevyhnutne mať vedomosť, teda musí byť informovaný v kvalite tejto vedomosti alebo informácie ako efektívnej a plnohodnotnej, o záležitostiach spoločnosti. Ak je pre dosiahnutie tejto kvality vedomosti alebo informácie potrebné nahliadnutie do dokladov spoločnosti, má spoločník na základe úpravy ust. § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka zákonné právo požadovať od konateľa, aby mu bolo umožnené do dokladov spoločnosti nahliadnuť. Dokladmi, ktoré môžu byť predmetom tohto nahliadania, sú všetky doklady, ktoré súvisia s fungovaním spoločnosti a s realizáciou predmetu jej činnosti, najmä účtovné doklady a zmluvy, ktoré uzatváral konateľ spoločnosti, resp. konatelia spoločnosti. Ak je takéto právo spoločníkovi obmedzené alebo upierané, môže sa ho spoločník domáhať cestou súdu voči spoločnosti, a teda pasívne vecne legitimovaným subjektom v tomto spore, ako tomu bolo i v prejednávanej veci, je samotná spoločnosť. Okresný súd poukázal na závery rozsudku NS SR sp. zn. 2Obo/88/2002.

2. V danej veci žalobca už priamo v žalobe uplatnil právo, aby mu žalovaný umožnil nahliadnuť do celého obsahu zmluvy, ktorej predmetom bolo poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 5.700.000 Eur žalovaným obchodnej spoločnosti ŠPORT PARK, s.r.o., IČO: 44 818 645 (ďalej už len „Zmluva“ alebo „Zmluva o úvere“). Žalovaný v rámci procesnej obrany tvrdil, že žalobcovi bolo nahliadnutie do obsahu zmluvy umožnené na stretnutí dňa 3.3.2016 (č.l. 36 spisu), tiež že mu Zmluva bola sprístupnená s dostatočnou možnosťou oboznámiť sa s jej obsahom a boli mu poskytnuté všetky potrebné informácie, ako vyplynulo zo žiadosti zo dňa 23.11.2017 (č.l. 75), ako aj, že žalovaný obdržal odpoveď na otázku č. 9 tak, ako vyplýva z predloženia odpovedí na otázky z RVZ zo dňa 28.11.2016. Okresný súd skonštatoval, že aj v prípade, ak by bola Zmluva k nahliadnutiu žalobcovi už poskytnutá tak, ako tvrdí žalovaný (čo však žalobca rozporoval a preukázané zo strany žalovaného nebolo, pričom dôkazná povinnosť bola na žalovanom, s odkazom k vyhodnoteniu návrhu žalovaného na vykonanie dôkazu výsluchom svedkyne JUDr. X. Z.), právo žalobcu ako spoločníka žalovaného požadovať informácie od konateľa žalovaného o tejto Zmluve uzatvorenej medzi žalovaným a tretím subjektom ako o doklade, ktorý sa týka žalovaného (u ktorého je žalobca majoritným spoločníkom) zahŕňa takú kvalitu a rozsah informovanosti, ktorý bude ťažiskovo z pohľadu žalobcu ako spoločníka žalovaného hodnotený a vnímaný ako dostatočný na uplatnenie a naplnenie jeho práva spoločníka podieľať sa na kontrole a riadení žalovaného podľa ust. § 122 ods. 1 Obchodného zákonníka. Okresný súd uviedol, že ust. § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka nekonkretizuje rozsah oprávnenia spoločníka nahliadať do konkrétneho dokladu, v prejednávanej veci do predmetnej Zmluvy o úvere, vymedzením časového rozsahu alebo momentu alebo počtu týchto nahliadnutí, resp. vylúčením prípadného opakovaného uplatnenia tohto práva nahliadnuť do obsahu predmetného dokladu. Okresný súd mal za to, že je potrebné vychádzať z účelu úpravy ust. § 122 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, a teda zo záveru, že rozsah zákon limituje požiadavkou vyplývajúcou z účelu úpravy ust. § 122 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktorým je dosiahnutie takej vedomosti a informovanosti spoločníka o obsahu dokladu, do ktorého nahliada, ktorá mu umožní efektívne sa podieľať na riadení a kontrole spoločnosti, teda na realizácii jeho práva spoločníka podľa ust. § 122 ods. 1 Obchodného zákonníka.

3. K momentu meritórneho rozhodnutia okresného súdu v tejto veci zo strany žalovaného, ktorého v tomto smere ťažila dôkazná povinnosť, nebolo spoľahlivo a jednoznačne preukázané, že by skutočne žalovaný žalobcovi umožnil nahliadnuť do celého obsahu zmluvy. Pokiaľ žalovaný navrhoval až na prvom pojednávaní vo veci vykonať dôkaz výsluchom svedkyne JUDr. X. Z., ktorá mala byť prítomná na valnom zhromaždení konanom dňa 26.6.2017, kedy v zmysle tvrdení žalovaného bolo zástupcovi žalobcu Ing. J. J. umožnené nahliadnuť do predmetnej zmluvy, okresný súd odkázal na procesné štádium, v ktorom žalovaný tento dôkazný návrh vzniesol, a teda, že vzniesol tento dôkazný návrh po tom, ako nastali účinky sudcovskej koncentrácie konania podľa ust. § 153 ods. 1 CSP, čo vyplývalo jednak z predvolania na pojednávanie podľa č.l. 56, ako i z postupu okresného súdu podľa ust. § 167 v zmysle č.l. 25 až 27, na skutočnosť, že s vykonaním tohto dôkazu by nepochybne bolo spojené odročenie pojednávania, ktoré bolo vytýčené na termín 20.4.2018 a rovnako ťažiskovo na skutočnosť, že žalovanému nič preukázateľne nebránilo, aby tento dôkazný návrh vzniesol už vo svojom vyjadrení sa k žalobe alebo navrhol vykonanie dôkazu výsluchom tohto svedka s dostatočným časovým predstihom pred termínom pojednávania 20.4.2018 a tohto svedka po upovedomení súdu a protistrany v súlade s ust. § 197 ods. 1 zabezpečiť priamo na pojednávanie. Okresný súd zdôraznil, že na tento dôkazný návrh ako prostriedok procesnej obrany žalovaného podľa ust. § 153 ods. 2 neprihliadol z týchto dôvodov a tiež za zohľadnenia skutočnosti, že žalobca už v žalobe tvrdil, že žalovaného žiadal o sprístupnenie Zmluvy o úvere a zároveň prvou časťou žalobnej žiadosti právo nahliadnuť do Zmluvy uplatnil, čím činil od začiatku konania spornou samotnú skutočnosť vytvorenia možnosti žalovaným pre žalobcu do Zmluvy v celom jej obsahu efektívne, a teda v súlade s účelom úpravy ust. § 122 ods. 1 Obchodného zákonníka nahliadnuť. Okresný súd rovnako uviedol konštatovanie, že úprava ust. § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka opakované uplatnenie práva spoločníka nahliadať do dokladov spoločnosti pre potreby naplnenia účelu úpravy ust. § 122 ods. 1 Obchodného zákonníka, teda efektívneho riadenia a kontroly spoločnosti, nevylučuje.

4. V ďalšej časti svojho odôvodnenia okresný súd opätovne apeloval na úpravu ust. § 122 ods. 1 Obchodného zákonníka s tým, že kontrolu a riadenie spoločnosti vykonáva spoločník na valnom zhromaždení. Okresný súd v zhode so žalobcom vychádzal z právneho názoru podľa rozsudku Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Cob/120/2013 zo dňa 3.7.2013, podľa ktorého výkon oprávnenia - práva spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným riadiť a kontrolovať spoločnosť, nemusí byť zrealizovaný spoločníkom len výlučne na valnom zhromaždení. Na valnom zhromaždení sa realizujú tie práva spoločníka, ktoré mimo valného zhromaždenia spoločník realizovať nemôže. Oprávnenie nahliadať do dokladov spoločnosti za účelom získania efektívnej informácie o obsahu dokladov významnej pre uplatnenie práva spoločníka riadiť a kontrolovať spoločnosť, však môže spoločník realizovať i mimo valného zhromaždenia. V opačnom prípade by výlučne za účelom toho bolo nevyhnutné zvolávať valné zhromaždenie, čo nekorešponduje úprave účelu a dôvodov zvolania valného zhromaždenia vyplývajúcich z hmotného práva podľa ust. § 125 ods. 1, 3 Obchodného zákonníka. Na základe výsledkov dokazovania, prijatých záverov súdom prvej inštancie bola vyhodnotená žaloba v časti, kde sa domáhal žalobca uloženia povinnosti žalovanému umožniť žalobcovi nahliadnuť do celého obsahu zmluvy, ktorej predmetom bolo poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 5.700.000 Eur žalovaným obchodnej spoločnosti ŠPORT PARK, s.r.o., IČO: 44 818 645 ako skutkovo a právne dôvodnú a v tejto časti žalobe vyhovel. Okresný súd dodal, že jediným realizovaným nahliadnutím do konkrétneho dokladu, týkajúceho sa záležitostí spoločnosti zo strany spoločníka, nemusí byť naplnený účel úpravy podľa ust. § 122 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktorým je efektívne a plnohodnotné podieľanie sa spoločníka na riadení a kontrole spoločnosti pri jeho vedomosti o skutočnostiach relevantných pre riadenie a kontrolu spoločnosti.

5. Okresný súd uviedol, že pokiaľ žalovaný poukazoval v súvislosti s uplatneným právom nahliadnuť do Zmluvy v celom jej obsahu, na uzatvorenú Dohodu o dôvernosti a utajení uzatvorenú medzi predkladateľom ŠPORT PARK, s.r.o. a žalovaným ako príjemcom dňa 2.11.2015 podľa č.l. 41 až 42 (ďalej už len „Dohoda“) a dojednané sankcie podľa tejto Dohody v článku I. bod 7 a zároveň v tejto súvislosti poukazoval na úpravu ust. § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka a tvrdil, že by konateľ žalovaného pri sprístupnení utajených skutočností podľa Dohody nekonal s odbornou starostlivosťou a oproti záujmu spoločnosti by uprednostnil záujem len jedného spoločníka, a to žalobcu, tak súd prvej inštancie skonštatoval, že podľa výsledkov vykonaného dokazovania ťažiskovo oboznámením sa s Dohodou túto prejudiciálne vyhodnotil ako neplatný právny úkon podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka, pretože tento právny úkon ako celok obchádza účel zákona, a to konkrétne účel úpravy podľa ust. § 122 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktorým je výkon práva spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným riadiť a kontrolovať spoločnosť, a ktorý výkon práva spoločníka môže mať kvalitu efektívneho výkonu práva len pri dostatočnej a náležitej vedomosti a informovanosti spoločníka o celom obsahu relevantných dokladov, v prejednávanej veci, o celom obsahu Zmluvy o úvere uzatvorenej medzi žalovaným a tretím subjektom ŠPORT PARK, s.r.o.. Okresný súd v tejto súvislosti vysloveného záveru poukázal na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 2 Cdon 1659/1997 z 29.4.1999, rozhodnutie ÚS SR sp. zn. III. ÚS 314/07 zo dňa 16.12.2008. Z časovej súvislosti uzatvorenia Zmluvy o úvere dňa 2.11.2015 a Dohody dňa 2.11.2015, ako aj zo samotného obsahu Dohody, ktorá demonštratívnym zadefinovaním vymedzuje v článku I. bod 1 „dôverné informácie“, okresný súd pri svojom konštatovaní vychádzal z toho, že dôsledkom uzatvorenia Dohody bolo vylúčenie, a tým obmedzenie žalobcu ako spoločníka žalovaného pri výkone jeho oprávnenia spoločníka riadiť a najmä kontrolovať spoločnosť - žalovaného podľa ust. § 122 ods. 1 Obchodného zákonníka. Pokiaľ dôsledkom Dohody bolo vylúčenie žalobcu ako spoločníka žalovaného z možnosti nadobudnúť dostatočnú a efektívnu vedomosť o obsahu Zmluvy o úvere zo dňa 2.11.2015 uzatvorenej medzi žalovaným a spoločnosťou ŠPORT PARK, s.r.o. i prostredníctvom vyhotovenia kópie predmetnej Zmluvy o úvere, ktorá sa týkala poskytnutia úveru žalovaným tretiemu subjektu vo výške 5.700.000 Eur z majetku žalovaného, ktorého však majoritným spoločníkom je žalobca, ktorý žalobca je zároveň jednotkou územnej samosprávy, a teda subjektom, ktorý nakladá s prostriedkami majúcimi v zásade režim verejných prostriedkov, bol tento dôsledok Dohody podľa záveru okresného súdu obchádzaním účelu úpravy ust. § 122 ods. 1 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorej úpravy má spoločník spoločnosti s ručením obmedzeným mať rozumný prehľad o záležitostiach spoločnosti, ktorý nepochybne zahŕňa vedomosť spoločníka o celom obsahu zmluvy, ktorá vedomosť nemusí byť dostatočná, a tým efektívna a kompletná len po nahliadnutí do obsahu Zmluvy, ale môže byť spojená práve s potrebou oboznámenia sa s obsahom tejto Zmluvy práve na základe vyhotovenej kópie zachytávajúcej celý obsah tejto Zmluvy vo všetkých súvislostiach. 6. Vzhľadom na dikciu úpravy ust. § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka, ktorá upravuje právo spoločníka požadovať od konateľov informácie o záležitostiach spoločnosti a nahliadať do dokladov spoločnosti bez akéhokoľvek obmedzenia samotného spoločníka, nebolo možné toto právo spoločníka obmedzovať ani v smere vylúčenia možnosti spoločníka dožadovať sa informácií nahliadnutím aj do dokladov spoločnosti, a teda aj do zmlúv a oboznamovať sa s týmito dokladmi aj v častiach, ktoré majú povahu obchodného tajomstva podľa § 17 Obchodného zákonníka. Realizáciu oprávnenia žalobcu ako spoločníka žalovaného podľa ust. § 122 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka nemožno potom hodnotiť ako uprednostňovanie záujmu žalobcu ako spoločníka žalovaného oproti záujmom iných spoločníkov, iných osôb alebo oproti záujmom spoločnosti, a tým skonštatovať rozpornosť postupu konateľa žalovaného podľa ust. § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka s odbornou starostlivosťou ako požiadavkou kladenou na postup konateľa žalovaného podľa § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka. Takéto konanie konateľa žalovaného potom nemôže byť ani sankcionované, a to či už v pomeroch súkromného práva alebo v trestnoprávnej rovine. Okresný súd sa preto vysporiadal ako s nedôvodnou argumentáciou, procesnou obranou žalovaného podľa jeho podania zo dňa 14.8.2017 (č.l. 34 spisu), naviac, ak odkaz na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obo/16/2008 hodnotil okresný súd ako irelevantný, pretože toto rozhodnutie vychádza z odlišného skutkového základu oproti skutkovému základu, ktorý bol v prejednávanej veci. Úprava ust. § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka podľa okresného súdu nevylučuje možnosť, aby sa spoločník spoločnosti s ručením obmedzeným dožadoval nahliadnutia i do dokladov spoločnosti, ktoré obsahujú skutočnosti majúce povahu obchodného tajomstva podľa § 17 Obchodného zákonníka, vo vzťahu ku ktorému záveru okresný súd poukázal na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 29Cdo/3704/2009 zo dňa 22.2.2011. Ďalej okresný súd poukázal na rozsudok NS ČR sp. zn. 29Odo/387/2006 z 26.6.2007. Z rozhodnutia NS ČR sp. zn. 29Cdo/3704/2009 vyplýva, že ...„dovolací súd sa nestotožnil so záverom odvolacieho súdu o tom, že spoločník nemá právo na informácie, ktoré tvoria obchodné tajomstvo“. Rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR vychádzali z totožného znenia relevantnej hmotno-právnej úpravy § 122 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka v relevantnom období a z obdobných skutkových východísk, a teda podľa názoru okresného súdu boli aplikovateľné i na prejednávanú vec i napriek tomu, že Najvyšší súd ČR nie je v zmysle Článku 2 ods. 2 najvyššou súdnou autoritou. Okresný súd mal za to, že žalovaný v tejto časti procesnej obrany vychádzal zo zužujúceho výkladu Článku 2 ods. 2 v spojení s Článkom 3 ods. 1 CSP, pretože vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie je potrebné od 1.5.2014 vykladať právo SR v kontexte práva Európskej únie a jej členských štátov, ktorým je i Česká republika, v ktorej časti okresný súd poukázal na závery rozhodnutia NS SR sp. zn. 4So/143/2008 zo dňa 20.8.2009. V danom prípade podľa záverov okresného súdu ide o tzv. eurokomformný výklad, na ktorý opakovane vo svojej rozhodovacej činnosti poukázal i Krajský súd v Žiline, napríklad v rozsudku sp. zn. 14Cob/134/2012 zo dňa 25.10.2012.

7. Okresný súd vyhovel žalobe i v časti, v ktorej bola žalovanému uložená povinnosť umožniť žalobcovi vyhotovenie kópií zmluvy, ktorej predmetom bolo poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 5.700.000 Eur žalovaným obchodnej spoločnosti ŠPORT PARK, s.r.o., IČO: 44 818 645. Aj pri tomto rozhodovaní okresný súd vychádzal z právneho názoru podľa rozhodnutia NS ČR sp. zn. 29Cdo/3704/2009 zo dňa 22.2.2011, z ktorého vyplýva, že ...„jednoduché kópie dokladov spoločnosti postačujú k dostatočne efektívnemu výkonu práva na kontrolu spoločnosti. Je výlučne na rozhodnutí spoločníka, či sa uspokojí s vizuálnym nahliadnutím do dokladov spoločnosti, či k nahliadnutiu použije niektorý z technických prostriedkov slúžiacich k vyhotoveniu kópie listiny“. Okresný súd konštatoval, že je výlučne na vôli spoločníka, či sa uspokojí s vizuálnym nahliadnutím do dokladov spoločnosti, či k nahliadnutiu použije akýkoľvek technický prostriedok na vyhotovenie kópie. Okresný súd sa nestotožnil s obranou žalovaného, poukazujúc na právny názor Prof. JUDr. Mojmíra Mamojku, CSc. ako vedúceho autorského kolektívu, ktorý vypracoval komentár k Obchodnému zákonníku (č.l. 52), pretože žalovaným prezentovaný výklad úpravy ust. § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka by mohol viesť práve k situácii, keď samotný vizuálny kontakt s relevantným dokladom spoločnosti neposkytne napríklad z dôvodu jeho obsahovej zložitosti alebo z dôvodu jeho obsahovej rozsiahlosti, dostatočnú vedomosť a informáciu o obsahu tohto dokladu pre spoločníka v kvalite tejto informácie alebo vedomosti umožňujúcej spoločníkovi efektívne realizovanie jeho práva kontrolovať a riadiť spoločnosť podľa § 122 ods. 1 Obchodného zákonníka. Pokiaľ žalovaný v tejto časti obrany poukazoval na ust. § 135a Obchodného zákonníka, Dohodu a úpravu podľa § 264 ods. 1, 2 Trestného zákona a § 125 ods. 1 Trestného zákona, opätovne okresný súd poukázal na závery rozhodnutia NS ČR sp. zn. 29Cdo/3704/2009 zo dňa 22.2.2011, z ktorého vyplýva, že ...„z ustanovenia § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka je zrejmé, že táto úprava vychádza zo záveru, že je záujem spoločníka zachovávať mlčanlivosť o veciach spoločnosti, keď chráni spoločnosť tým, že umožňuje splnomocniť k získavaniu informácií len osoby podliehajúce zákonnej povinnosti mlčanlivosti, u spoločníka však žiadnu zvláštnu povinnosť v tomto smere neukladá. K tomu je ďalej potrebné uviesť, že i na spoločníka dopadajú dôsledky porušenia obchodného tajomstva vyplývajúce z ustanovenia § 17 a nasl. a § 51 až § 55 Obchodného zákonníka a konečne táto povinnosť vyplýva i z povinnosti lojality (uznesenie Najvyššieho súdu zo dňa 26. júna 2007 sp. zn. 29Odo/387/2006). Okresný súd v prejednávanej veci nezistil v uložení povinnosti žalovanému umožniť žalobcovi vyhotovenie kópií predmetnej zmluvy taký zásah do práv žalovaného, na ktoré by neexistoval právny základ, pretože tento právny základ je predstavovaný úpravou ust. § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka. Okresný súd v tejto súvislosti poukázal aj na úpravu podľa ust. § 415 Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje generálnu prevenčnú povinnosť. V obidvoch prípadoch uložených povinností žalovanému, okresný súd mal za to, že toto uloženie má hmotno-právny základ v úprave ust. § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka a bolo v súlade s požiadavkou vyplývajúcou z článku 13 Ústavy SR, podľa ktorého povinnosti možno ukladať a) zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd. Vychádzajúc z týchto záverov okresný súd žalobe vyhovel v celom rozsahu.

8. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania okresný súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1, 2, § 255 ods. 1 CSP. V konaní bol úspešný žalobca, ktorému bol priznaný voči žalovanému nárok na plnú náhradu trov prvoinštančného konania, a to v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

9. Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), f), h) CSP. Mal za to, že okresný súd nesprávne postupoval, ak nevykonal dôkaz výsluchom svedka JUDr. Ivety Gálošovej - D., ktorá bola prítomná na riadnom valnom zhromaždení, ktoré sa konalo dňa 26.06.2017, na ktorom bolo zástupcovi žalobcu - Ing. J. J. umožnené do predmetnej Zmluvy nahliadnuť, a teda bolo mu umožnené vykonať jeho kontrolné oprávnenie, ako aj realizovať právo podľa ust. § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka na nahliadanie do dokladov. Okresný súd však nepripustil vykonanie tohto dôkazu, ktorým mali byť zistené rozhodujúce skutočnosti a v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že tak postupoval s ohľadom na sudcovskú koncentráciu, pretože vykonanie dôkazu bolo navrhnuté až na prvom pojednávaní. Žalovaný zvýraznil, že okresný súd uplatnil koncentráciu len voči žalovanému, pretože na tom istom pojednávaní žalobca po prvýkrát začal uvádzať tvrdenia o tom, že žalobca je subjektom verejnej správy, ktorého majetok a nakladanie s majetkom je prísne kontrolované a túto argumentáciu okresný súd pripustil a dokonca aj prevzal do odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Žalovaný mal za to, že okresný súd nesprávnym právnym postupom znemožnil žalovanému uplatňovať jemu patriace procesné práva vzhľadom k navrhnutému dôkazu a týmto postupom podľa žalovaného mal porušiť jeho právo na spravodlivý súdny proces. Okresný súd uviedol, že nebolo preukázané to, že žalovaný žalobcovi umožnil nahliadnuť do celého obsahu zmluvy. Žalovaný na toto preukázanie navrhol dôkaz - výsluch svedka, ktorý dôkaz okresný súd odmietol vykonať. Žalobca v celom konaní absolútne ničím nepreukázal, že by mu nebolo umožnené nahliadnuť do celého obsahu zmluvy. Ide len výlučne o tvrdenie žalobcu. Žalobcovi na riadnom valnom zhromaždení, ktoré sa konalo dňa 26.06.2017, bolo umožnené nahliadnuť do celého obsahu zmluvy, pričom toto skutkové tvrdenie žalovaného žalobca nepoprel, a preto žalovaný poukázal na ust. § 151 ods. 2 CSP. Ak tvrdenia žalovaného neboli žalobcom výslovne popreté, tak sa považujú za nesporné. Žalovaný poukázal na stranu 4. zápisnice z predmetného pojednávania zo dňa 20.04.2018, na ktorom je nesprávna protokolácia s tým, že uvedené nie je prednesom žalovaného. Žalovaný sa podaním zo dňa 10.07.2018 domáhal vydania zvukového záznamu z pojednávania, avšak počas lehoty na podanie odvolania nebolo o jeho žiadosti napriek viacerým telefonickým urgenciám rozhodnuté.

10. Žalovaný mal za to, že okresný súd sa nesprávne priklonil k názorom, ktoré sú vyjadrené v rozhodnutiach NS ČR, ktoré sú v príkrom rozpore s názorom uznávaných odborníkov z oblasti obchodného práva v SR, ako napr. prof. JUDr. Mojmíra Mamojku, CSc., ktorý bol vedúcim autorského kolektívu, ktorý v komentári k Obchodnému zákonníku uviedol, že „Nahliadanie do dokladov spoločnosti“ je postavené na iných princípoch, než „požadovanie informácií“. V praxi sa frekventovane vyskytuje problém spočívajúci v nepochopení rozsahu tohto práva, pretože textácia „nahliadať do dokladov spoločnosti“ umožňuje spoločníkovi iba vizuálny kontakt s relevantnými listinami. Spoločník teda nie je oprávnený s týmito dokladmi akokoľvek fyzicky disponovať (t.j. nesmie si vyhotovovať ich kópie, nesmie ich ani dočasne prevziať do osobnej dispozície atď.). Žalovaný zvýraznil, že rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky nie sú pre rozhodovanie okresných ani krajských súdov záväzné. Žalovaný pre úplnosť uviedol, že aj v komentári k Obchodnému zákonníku spracovanom autorským kolektívom pod vedením prof. JUDr. Jozefa Suchožu. DrSc. sa uvádza nasledovné: „Spoločník má zo zákona len právo nahliadať od dokladov spoločnosti, zo zákona mu však nevyplýva právo na kópie dokladov“. K Dohode o dôvernosti a utajení, ktorá bola uzatvorená v súvislosti so Zmluvou o úvere uzavretou so spoločnosťou ŠPORT PARK, s.r.o., z ktorej si chcel žalobca vyhotovovať kópie, žalovaný uviedol, že podľa čl. I bod 2 sa žalovaný zaviazal, že počas platnosti tejto dohody neposkytne žiadne so spoločnosťou ŠPORT PARK, s.r.o. sprístupnených dôverných informácií, bez písomného povolenia tejto spoločnosti, a to v celku alebo čiastočne tretej osobe, ani spriazneným právnickým, resp. fyzickým osobám. Obzvlášť nesmú byť v zmysle tohto ustanovenia Dohody zhotovované kópie ani použité iné metódy na rozmnožovanie alebo zaznamenávanie informácií ako napr. fotografické snímky a pod. V prípade porušenia tejto Zmluvy vzniká spoločnosti ŠPORT PARK, s.r.o. nárok na zmluvnú pokutu vo výške 10.000 Eur za každé porušenie ktorejkoľvek povinnosti zvlášť. K argumentu o neplatnosti žalovaný uviedol, že platnosť a účinnosť tejto Dohody nebola nikdy relevantne napadnutá, žiaden z oprávnených subjektov sa jej neplatnosti nedovolal, a preto je predmetná Dohoda naďalej platná a účinná a žalovaný je ňou naďalej viazaný. Žalovaný žiadal rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

11. K doručenému odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca v podaní zo dňa 18.9.2018 (č.l. 133 - 135 spisu). Žalobca k námietke žalovaného, týkajúcej sa tvrdení žalobcu o tom, že žalobca je subjekt verejnej správy, uviedol, že táto je irelevantná, nakoľko táto skutočnosť je všeobecne známa. Za aplikácie Čl. 11 ods. 4, ust. § 186 ods. 1 vyplýva, že to, že žalobca je subjekt verejnej správy, dokazovať netreba. Ide o skutočnosť, ktorá je notorietou, a preto ani nie je predmetom dokazovania. Replika žalovaného zo dňa 14.8.2017 obsahuje len informáciu o tom, že žalobcovi mala byť zmluva predložená na nahliadnutie na stretnutí, ktoré sa konalo dňa 3.3.2016, t.j. ešte pred podaním žaloby. O konaní valného zhromaždenia dňa 26.6.2017 sa žalovaný v replike zo dňa 14.8.2017 nezmienil. Žalobca zvýraznil, že od začiatku konania tvrdil, že mu nebolo umožnené nahliadnuť do originálu zmluvy v celom jej obsahu tak, aby sa mohol s ňou dôsledne oboznámiť, preto nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že mu táto zmluva bola daná na oboznámenie sa na valnom zhromaždení žalovaného dňa 26.6.2017. Žalovaný sa prvýkrát zmienil o konaní riadneho valného zhromaždenia, kde mala byť poskytnutá zmluva k nahliadnutiu až na pojednávaní dňa 20.4.2018. Valné zhromaždenie sa malo konať dňa 26.6.2017. Žalovaný na pojednávaní dňa 20.4.2018 uviedol nielen nové tvrdenie o konanom valnom zhromaždení dňa 26.6.2017, ale navrhol k preukázaniu tohto „nového“ tvrdenia aj „nový“ dôkaz, a to výsluch JUD. Z. D., a to všetko až dňa 20.4.2018, hoci mu nič nebránilo, aby tieto tvrdenia a dôkazy predložil skôr.

12. Žalobca k odvolaciemu dôvodu žalovaného, že bol to žalobca, ktorý nikdy nepreukázal, že mu nebolo umožnené nahliadnuť do celého obsahu zmluvy, uviedol, že nie je zrejmé, ako má žalobca preukázať negatívne tvrdenie. Žalobca počas celého konania tvrdil, že mu žalovaný neumožnil nahliadnuť do celého obsahu predmetnej zmluvy tak, ako to vyplýva z ust. § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka. K správnosti záveru okresného súdu žalobca poukázal na ust. § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka a zdôvodnenie súdom prvej inštancie, podľa ktorého toto zákonné ustanovenie nekonkretizuje rozsah oprávnenia spoločníka nahliadať do konkrétneho dokladu, v prejednávanej veci do Zmluvy o úvere, vymedzením časového rozsahu alebo momentu alebo počtu týchto nahliadnutí, resp. vylúčením prípadného opakovaného uplatnenia tohto práva nahliadnuť do obsahu predmetného dokladu. K námietke žalovaného ohľadne aplikovania rozhodnutí súdov Českej republiky žalobca odkázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4So 143/2008 zo dňa 20.8.2009, z ktorého vyplýva, že v danom prípade ide pri aplikácii rozhodnutí súdov Českej republiky o tzv. eurokomformný výklad. Nebol dôvod nepripustiť prihliadnutie na českú judikatúru, ak ide o rovnaký právny predpis. Odkazy na českú judikatúru sú pravidelne používané tak doktrínou, ako aj praxou vrátane ústavného súdu. Žalobca sa stotožnil aj s názorom súdu prvej inštancie, ktorý v prejudiciálnej rovine vyhodnotil Dohodu o dôvernosti ako absolútne neplatný právny úkon z dôvodu obchádzania zákona. Obsah tejto dohody podľa žalobcu nemôže mať vplyv na povinnosť žalovaného umožniť žalobcovi v plnom rozsahu realizovať práva v zmysle ust. § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka. Žalobca žiadal rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správny, s priznaním trov odvolacieho konania.

13. K vyjadreniu žalobcu zo dňa 18.9.2018 sa vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 29.10.2018. V tomto vyjadrení žalovaný zdôraznil, že žalobca právo nahliadať do dokladov realizoval na stretnutí dňa 3. marca 2016, kde mu bola celá predmetná zmluva predložená k nahliadnutiu. Ak ide o dôkazné bremeno, žalovaný navrhol dôkaz - výsluch svedka JUDr. X. Z. D. na preukázanie tvrdenia o tom, že žalobcovi bolo umožnené nahliadnuť do dokladu zmluvy, avšak okresný súd tento dôkaz odmietol vykonať. Ak žalobca tvrdil, že mu toto právo nebolo umožnené, t.j. do obsahu zmluvy nahliadnuť, tak bol povinný preukázať toto tvrdenie. Spôsob dokazovania tejto skutočnosti je taký, že žalobca mohol navrhnúť výsluch osoby, ktorá bola v mene žalobcu oprávnená do dokladov nahliadať. Žalovaný zotrval na tom, že žalobca ako spoločník nemá právo prevziať doklady ani dočasne do osobnej dispozície. Pokiaľ išlo o právo spoločníka požadovať informácie od konateľov, tak toto žalobca realizoval na Riadnom valnom zhromaždení dňa 28.10.2016, kedy požiadal pri prerokovaní bodu č. 2 - Schválenie hospodárskeho výsledku za rok 2015 - žalovaného o vysvetlenie k otázke: Riadok 27 súvahy - čo je to za pôžičku? Spoločník Mesto Žilina žiada doručiť kópiu zmluvy, ktorou bola poskytnutá. Žalobca dostal písomné vyjadrenie, čo vyplynulo aj zo samotnej žaloby, pričom v rámci tohto vyjadrenia mu boli poskytnuté informácie týkajúce sa predmetnej pôžičky v takom znení, ako ich žalobca cituje v žalobe. Podľa žalovaného právo žalobcu ako spoločníka porušené nebolo.

14. K vyjadreniu žalovaného zo dňa 29.10.2018 sa vyjadril žalobca v podaní zo dňa 13.11.2018 (č.l. 150 spisu). Žalobca zotrval na doterajších svojich tvrdeniach. Opätovne poukázal na závery okresného súdu v napadnutom rozsudku na strane č. 9, v zmysle ktorých záverov je potom irelevantné tvrdenie žalovaného o tom, že zmluva mala byť žalobcovi predložená na nahliadnutie dňa 3.3.2016. Žalobca zdôraznil, že sa domáhal sprístupnenia zmluvy a realizácie svojich práv spoločníka na riadnom valnom zhromaždení, ktoré sa konalo dňa 28.10.2016, ako aj mimo neho, pričom žalobca bol oboznámený len so základnými informáciami o obsahu zmluvy bez toho, aby mu bola zmluva sprístupnená a aby mu bolo umožnené si z nej vyhotoviť fotokópie. Žalobca vyjadril, že nepochybne jeho právo porušené bolo, preto žiadal rozsudok okresného súdu potvrdiť.

15. Podľa predkladacej správy okresného súdu zo dňa 20.11.2018 (č.l. 151 spisu) vyplynulo, že vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného, ktoré bolo datované 13.11.2018, vzhľadom k jeho obsahu, ak sa opakovala pôvodná argumentácia žalobcu, ktorá už žalovanému ako protistrane bola doručená, tak následne toto podanie žalobcu zo dňa 13.11.2018 už nebolo doručované žalovanému.

16. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 postupom bez nariadenia pojednávania za aplikácie ust. § 379, § 380 ods. 1 prejednal v medziach odvolacích dôvodov žalovaného napadnutý rozsudok okresného súdu, ktorý verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 bol potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

17. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia ústneho pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/212/2018-154 zo dňa 12.02.2019, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, podľa vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 12.03.2019 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.

18. Pri posudzovaní odvolacích dôvodov žalovaného krajský súd uvádza, že vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, ktorým bol viazaný za aplikácie ust. § 383 CSP, za súčasného rešpektovania zákonnej a sudcovskej koncentrácie konania pred súdom prvej inštancie. Ak žalovaný namietal obsah protokolovania jeho vyjadrenia súdom prvej inštancie na pojednávaní konanom dňa 20.04.2018 a v tej súvislosti podal žiadosť o vydanie zvukového záznamu z pojednávania, tak k uvedenému krajský súd poukazuje na Protokol o vyhotovení a odovzdaní kópie zvukového záznamu a prepisu záznamu pojednávania konaného dňa 20.04.2018 (č.l. 114 spisu), podľa ktorého protokolu bolo žiadosti žalovaného o vydanie tohto zvukového záznamu z pojednávania dňa 24.07.2018 vyhovené a kópia zvukového záznamu bola dňa 26.07.2018 žalovanému prostredníctvom právneho zástupcu, resp. substitučnej právnej zástupkyne odovzdaná.

19. Žalovaný sa v odvolaní bránil, že o tvrdení umožnenia žalobcovi vykonať jeho kontrolné oprávnenie, ako aj realizovať právo podľa ust. § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka na nahliadanie do dokladov, a to konkrétne na nahliadnutie do Zmluvy uzavretej žalovaným so spoločnosťou ŠPORT PARK, s.r.o., predmetom ktorej bolo poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 5.700.000 Eur žalovaným tejto obchodnej spoločnosti (ďalej len „zmluva“) navrhol vykonať dôkaz výsluchom svedka JUDr. X. Z. D., ktorá bola prítomná na riadnom valnom zhromaždení, ktoré sa konalo dňa 26.06.2017, na ktorom podľa tvrdení žalovaného bolo zástupcovi žalobcu - Ing. J. J. umožnené do predmetnej zmluvy nahliadnuť. Žalovaný v odvolaní namietal, že nevykonaním tohto dôkazu, ktorým chcel preukázať svoje tvrdenie, a tým aj splnenie povinnosti, ktorá mu vyplýva z ust. § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka, bolo žalovanému porušené jeho právo na spravodlivý proces.

20. K tomuto odvolaciemu dôvodu krajský súd uvádza, že nebol relevantný. Okresný súd vo vzťahu k tejto obrane žalovaného a k navrhnutému dôkazu výpovede svedkyne JUDr. X. Z. D. správnym spôsobom aplikoval ust. § 153 ods. 1, 2, 3 CSP. Krajský súd má za to, že túto obranu a dôkaz na túto obranu žalovaný mal možnosť uplatniť už vo vyjadrení k žalobe zo dňa 14.08.2017 (č.l. 34 - 38 spisu), avšak urobil tak až na konanom pojednávaní dňa 20.04.2018, hoci v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený tak o sudcovskej koncentrácii konania podľa ust. § 153 CSP, ako aj o zákonnej koncentrácii konania podľa ust. § 154 CSP. Ak žalovaný tvrdil, že svoju povinnosť umožniť žalobcovi ako spoločníkovi žalovaného nahliadnuť do dokumentu zmluvy splnil na riadnom valnom zhromaždení, ktoré sa konalo dňa 26.06.2017, tak tento prostriedok procesnej obrany v použitom tvrdení a označenom návrhu dôkazu výpovede svedkyne JUDr. X. Z. D., mohol z hľadiska časového žalovaný uplatniť už vo vyjadrení k žalobe, ak touto informáciou disponoval už od momentu riadneho valného zhromaždenia žalovaného konaného dňa 26.06.2017 a jeho vyjadrenie k žalobe je datované dňom 14.08.2017.

21. Krajský súd v zhode s postupom okresného súdu konštatuje, že žalovanému nič nebránilo, aby prostriedok procesnej obrany a označený dôkaz výsluchu svedkyne JUDr. Z. D. uviedol, označil skôr, ako až na konanom pojednávaní pred okresným súdom dňa 20.04.2018, preto ak na túto obranu a tento dôkaz okresný súd neprihliadol, keďže by si to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania, tak takémuto postupu z titulu dôsledne aplikovanej sudcovskej koncentrácie konania súdom prvej inštancie nemožno nič vytknúť. Žalovaný si predsa bol vedomý svojej dôkaznej povinnosti spojenej s tvrdením, že žalobcom vyžadované splnenie si povinnosti bolo žalovaným naplnené. Obranu žalovaného v tvrdení, že žalobca mal umožnené nahliadnutie do zmluvy a s tým spojenú dôkaznú povinnosť žalovaného, nemožno prenášať na žalobcu, ktorý od momentu vyvolania súdneho sporu podanou žalobou sa domáhal splnenia povinnosti žalovaným s tvrdením, že žalovaný mu neumožnil nahliadnuť do zmluvy ako spoločníkovi žalovaného, aby sa s ňou mohol v potrebnej miere zodpovedajúcej obsahu tohto dokumentu oboznámiť.

22. Je nevyhnutné si uvedomiť obsah predmetu sporu, podľa ktorého sa žalobca domáhal splnenia povinnosti na žalovanom, ktorá povinnosť má svoj zákonný podklad v ust. § 122 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka. Pre daný spor bol to žalovaný, ktorý bol nositeľom dôkaznej povinnosti pri poskytnutom tvrdení, že túto povinnosť voči žalobcovi - spoločníkovi splnil. Žalovaný bol povinný dokázať to, že žalobcovi umožnil realizovať jeho zákonné oprávnenie, a to nahliadnuť do dokladov spoločnosti, v danom prípade do zmluvy, a to aj mimo valného zhromaždenia spoločnosti, ak spoločenská zmluva výslovne výkon tohto práva žalobcu ako spoločníka žalovaného neviaže na konané valné zhromaždenie. Krajský súd zvýrazňuje, že v súvislosti s obranou žalovaného nie je možné zamieňať poskytnutie informácií podľa ust. § 135 ods. 1 Obchodného zákonníka s možnosťou nahliadania do dokladov spoločnosti - žalovaného, ktoré zákonné právo nahliadania v zmysle ust. § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka má väzbu s ust. § 122 ods. 1 Obchodného zákonníka tak, ako správne túto previazanosť vyjadril okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku, keď pre riadny výkon kontrolnej činnosti a riadenia spoločnosti spoločníkom sa vyžaduje aj v potrebnom rozsahu jeho informovanosť, ktorú spoločník môže docieliť, len ak mu spoločnosť umožní nahliadať do dokladov tejto spoločnosti. Krajský súd konštatuje, že žalovaný nedokázal to, že umožnil žalobcovi výkon jeho zákonného práva v zmysle ust. § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka, v danom prípade nahliadnuť do obsahu zmluvy, ktorej predmetom bolo poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 5.700.000 Eur žalovaným obchodnej spoločnosti ŠPORT PARK, s.r.o. (ak naplnenie zákonného práva žalobcu chcel žalovaný preukázať dôkazom, a to výpoveďou svedkyne JUDr. X. Z. D., tak bolo nesporne preukázané, že tento dôkaz žalovaný mohol označiť, ako aj zabezpečiť skôr, nie až na pojednávaní konanom dňa 20.04.2018). Nemožno súhlasiť s odvolacou námietkou žalovaného, že na rozdiel od ním označeného dôkazu súd prvej inštancie mal prihliadnuť na tvrdenia žalobcu, že je subjektom verejnej správy, ktoré použil žalobca až na pojednávaní konanom dňa 20.04.2018, keďže táto okolnosť nebola rozhodujúcou pre posúdenie danej sporovej veci, ale to, či žalobcom podaná žaloba o splnenie povinnosti voči žalovanému má v rozsahu uplatnenej povinnosti hmotno-právny základ. Na túto podstatnú okolnosť dal odpoveď súd prvej inštancie s dôrazom na aplikáciu ust. § 122 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, výkon ktorého práva žalobcu ako spoločníka žalovaného má základ práve v tomto zákonnom ustanovení, ktorý výkon práva žalobcu ako majoritného spoločníka žalovaného nehodnotil Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, že by išlo o šikanózny výkon práva žalobcom, ktorému by nemala byť súdnym rozhodnutím poskytnutá ochrana.

23. Nebol namieste ani odvolací dôvod žalovaného v tom, že by došlo k zásahu do jeho práva na spravodlivý súdny proces. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03). Postupom súdu prvej inštancie nedošlo k zásahu do práva žalovaného na spravodlivý súdny proces, pretože žalovanému boli vytvorené podmienky k uplatňovaniu práv a oprávnených záujmov, avšak uvedené len v rámci sudcovskej, resp. zákonnej koncentrácie konania, ktorá vyplýva z procesno- právneho predpisu, a to Civilného sporového poriadku, ktorú je súd povinný dodržiavať.

24. Nemožno súhlasiť s odvolacím dôvodom žalovaného v tom, že by žalobca nepoprel tvrdenia žalovaného o tom, že bolo žalobcovi na riadnom valnom zhromaždení, ktoré sa konalo dňa 26.06.2017, umožnené nahliadnuť do celého obsahu zmluvy, keď aj podľa obsahu Zápisnice o pojednávaní zo dňa 20.04.2018 žalobca výslovne uviedol, že „od začiatku súdneho sporu tvrdí, že mu nebolo umožnené nahliadnuť do zmluvy v celom jej obsahu tak, aby sa s ňou mohol dôsledne oboznámiť, preto nie je pravdivé ani tvrdenie, ktoré uviedol žalovaný, že mu bola zmluva daná na oboznámenie sa na valnom zhromaždení žalovaného konanom dňa 26.06.2017“ (č.l. 73 spisu). Ak žalobca toto tvrdenie žalovaného poprel, tak nemôže nastať právna situácia, ktorej sa dovolával žalovaný v odvolaní, a to, že by malo ísť o nesporné tvrdenie.

25. Na základe ustálenej rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR vyplýva, že výklad právnej normy je potrebné uskutočňovať v súlade so zmyslom a účelom tejto právnej normy a k takémuto výkladu ust. § 122 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka zo strany okresného súdu napadnutým rozsudkom došlo. Krajský súd dodáva, že interpretácia zákona nemôže popierať účel a zmysel právnej úpravy a vo svojich dôsledkoch reštriktívne zasahovať do základných práv a slobôd, ktorých rešpektovanie je súčasťou základných princípov právneho štátu (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 142/2015 zo dňa 10. marca 2015, ďalej III. ÚS 72/2010, I. ÚS 650/2013, I. ÚS 155/2017). Krajský súd uvádza, že do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy a aby bol vykonaný ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy. K reálnemu poskytnutiu súdnej ochrany dôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne súladne interpretovaná platná a účinná právna norma, ako to bolo naplnené aj v danej sporovej právnej veci, keď na zistený skutkový stav okresný súd správnym spôsobom interpretoval zákonné ust. § 122 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka (IV. ÚS 77/02, IV. ÚS 299/04, II. ÚS 78/05, II. ÚS 398/2014). Krajský súd k spôsobu výkladu ust. § 122 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka vo všeobecnosti uvádza, že k výkladu právnych predpisov nemožno pristupovať len z hľadiska samotného textu zákona, i keby sa javil ako jednoznačný a určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona. Jazykový výklad môže totiž predstavovať len prvotné priblíženie sa k obsahu právnej normy, ktorej nositeľom je interpretovaný právny predpis; na overenie správnosti či nesprávnosti výkladu alebo na jeho doplnenie, či spresnenie slúžia ostatné interpretačné prístupy postavené na roveň gramatickému výkladu, v tomto prípade logický, systematický a teleologický výklad, ktoré sú spôsobilé v kontexte racionálnej argumentácie predstavovať významný konektív pri zistení obsahu a zmyslu aplikovanej právnej normy (I. ÚS 351/2010). Teleologický výklad predstavuje v súčasnosti priorizovaný spôsob interpretácie zákonného textu. Pri použití vyššie spomenutých metód výkladu sa do popredia dostáva zmysel a účel dotknutej právnej normy, t.j. zákonného ustanovenia § 122 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, ktorý správnym spôsobom interpretoval okresný súd v pomeroch danej sporovej právnej veci, vo väzbe na zistený skutkový stav.

26. K výkladu ust. § 122 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka a rozsahu zákonného oprávnenia spoločníka v zmysle ust. § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka o nahliadaní do dokladov spoločnosti, sa krajský súd stotožňuje s právnymi závermi vyjadrenými okresným súdom v napadnutom rozsudku. Toto zákonné oprávnenie nie je možné reštriktívnym spôsobom vykladať tak, ako sa toho domáhal žalovaný v priebehu konania pred okresným súdom a zopakovaným spôsobom vyjadreným v ním podanom odvolaní zo dňa 17.07.2018. K tomu, aby žalobca ako spoločník mohol vykonať svoje právo riadenia spoločnosti a kontroly jej činnosti, tak nepochybne musí disponovať tomu zodpovedajúcou mierou vedomosti, informácií získavaných z dokladov spoločnosti. Aby tieto vedomosti a informácie spoločník, ktorým je žalobca, získal, nadobudol, tak k tomu v potrebnej miere mu musí spoločnosť umožniť nahliadať do dokladov a vzhľadom k charakteru dokladu umožniť vyhotovenie dokladu, aby tak s náležitou zodpovednosťou, ktorú má žalobca ako spoločník žalovaného, mohol naplniť a realizovať svoje práva, ale súčasne aj povinnosti spoločníka, keď práva spoločníka týkajúce sa riadenia spoločnosti a kontroly jej činnosti, sú základnými právami, na výkone ktorých sa spoločník zúčastňuje. Podľa názoru krajského súdu pri naplnení a výkone týchto práv musí byť potom zo strany spoločnosti odstránené všetko, čo by zabránilo naplneniu týchto práv spoločníkom, pretože má to byť v záujme samotnej spoločnosti, ktorej osobný substrát tvoria spoločníci, aby sa vytvorili podmienky na výkon práv spoločníkov, ktorí naviac svojou majetkovou účasťou majú záujem na tom, aby riadenie a kontrola činnosti spoločnosti viedli k správnemu fungovaniu spoločnosti, ku ktorému nepochybne v nemalej miere pristupuje aj riadna informovanosť spoločníkov vo vzťahu k dokladom spoločnosti, v rámci ktorých sú aj tie doklady, ktoré sa týkajú spôsobu nakladania s majetkom spoločnosti.

27. Bolo preukázané, že žalobca je spoločníkom žalovaného, ktorý má podiel na základnom imaní žalovaného vo výške 59%, t.j. ako väčšinový spoločník žalovaného uplatnil svoje zákonné oprávnenie pre výkon, naplnenie ktorého nepochybne patrí plnenie si povinnosti žalovaného, a to spoločnosti v rovine umožnenia žalobcovi nahliadnuť do obsahu zmluvy, umožniť žalobcovi vyhotovenie jej kópie, ktorý rozsah oprávnenia na strane žalobcu a tomu zodpovedajúci rozsah povinnosti žalovaného neodporuje zmyslu a účelu ust. § 122 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka tak, ako to správne vyjadril okresný súd. Z uvedeného preto ani v spôsobe výkladu, aplikovania ust. § 122 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka nezistil Krajský súd v Žiline ako relevantný odvolací dôvod žalovaného, a to ani s poukazom na Dohodu o dôvernosti a utajení, uzavretú medzi žalovaným a spoločnosťou ŠPORT PARK, s.r.o., ktorá dohoda nemôže brániť výkonu zákonného oprávnenia žalobcu ako spoločníka, ktoré vyplýva z ust. § 122 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka.

28. Krajský súd vo vzťahu k ust. § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka dopĺňa, že medzi najvýznamnejšie nemajetkové práva spoločníka patrí právo byť informovaný o záležitostiach spoločnosti a nahliadať do dokladov spoločnosti. Medzi doklady, do ktorých je spoločník oprávnený nahliadať, možno zaradiť všetky doklady súvisiace s fungovaním spoločnosti a s realizáciou predmetu jej činnosti, najmä účtovné doklady a zmluvy, ktoré uzatvára konateľ v mene spoločnosti. Tohto práva sa môže spoločník domáhať aj súdnou cestou, ak sa tomuto právu spoločníka nevyhovie tak, ako tomu bolo aj v danej sporovej právnej veci. Ustanovenie § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka predstavuje špeciálnu právnu úpravu, v zmysle ktorej sa spoločník môže domáhať práva na informáciu o záležitostiach spoločnosti a nahliadať do dokladov spoločnosti. Je potrebné zvýrazniť tú skutočnosť k zákonnej úprave práv spoločníkov, obsiahnutej v Obchodnom zákonníku, že ide o základné právo každého spoločníka podieľať sa na riadení a kontrole činnosti spoločnosti, s výkonom ktorého práva súvisí jeho právo požadovať informácie o záležitostiach spoločnosti a nahliadať do dokladov spoločnosti za aplikácie ust. § 122 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka. Výsledky dokazovania v danej sporovej veci potvrdili to, že tomuto právu žalobcu ako spoločníka nebolo urobené zadosť, čomu potom zodpovedala rozsudkom okresného súdu uložená povinnosť žalovanému, aby zákonné právo žalobcu ako spoločníka bolo naplnené. Žalovaný nepreukázal to, že by žalobcovi nebolo bránené v primeranom výkone práva spoločníka na kontrolu spoločnosti, upraveného v ust. § 122 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka. Vo vzťahu k obchodnému tajomstvu, ktoré má súvisieť s obsahom Zmluvy, ktorej predmetom bolo poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 5.700.000 Eur žalovaným obchodnej spoločnosti ŠPORT PARK, s.r.o., IČO: 44 818 645, s poukazom na Dohodu o dôvernosti a utajení, uzavretú žalovaným so spoločnosťou ŠPORT PARK, s.r.o., je potrebné poukázať na to, že zákonná úprava spoločnosti s ručením obmedzeným pri práve spoločníka na informácie priamo nevylučuje spoločníka z tohto práva na poskytnutie informácie aj v rovine obchodného tajomstva tak, ako to je priamou zákonnou úpravou vyjadrené u akciovej spoločnosti v zmysle ust. § 180 ods. 4 Obchodného zákonníka, ak za v ňom splnených podmienok sa môže poskytnutie informácie odmietnuť (obmedziť).

29. Krajský súd na základe odvolacích dôvodov žalovaného nezistil zákonný priestor pre zrušenie rozsudku okresného súdu a vrátenie mu veci na ďalšie konanie, ani na zmenu rozsudku okresného súdu, preto vo vyvolanom odvolacom konaní bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie.

30. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorému voči žalovanému bol priznaný nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej náhrady trov odvolacieho konania rozhodne okresný súd samostatným uznesením za aplikácie ust. § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa ust. § 421 dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa ust. § 433 dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 435 v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.