Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20S/21/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov JUDr. Róberta Foltána a Mgr. Moniky Kadlicovej, v právnej veci žalobcov: 1. F. U., nar. X.X.XXXX a 2. A. U., nar. XX.X.XXXX, obaja trvale bytom W. XXX, XXX XX W., obaja zastúpení Advokátskou kanceláriou Ivan Syrový, s.r.o., so sídlom Kadnárova 83, 831 06 Bratislava, IČO: 47 232 765 proti žalovanému: Okresnému úradu Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky, Kollárova 8, 917 02 Trnava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TT-OVBP2-2017/036137/PaHo zo dňa 15.12.2017 jednohlasne takto

rozhodol:

I. Súd rozhodnutie žalovaného - Okresného úradu Trnava, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-TT-OVBP2-2017/036137/PaHo zo dňa 15.12.2017 ako aj rozhodnutie Obce Čenkovce Číslo: Č 2017/158-003 zo dňa 10.10.2017 z r u š u j e a vec vracia prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.

II. Žalobcom sa priznáva právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1.

Žalobcovia sa v konaní domáhali preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia č. OU-TT-OVBP2-2017/036137/PaHo zo dňa 15.12.2017, ktorým žalovaný zamietol ich odvolanie a potvrdil rozhodnutie stavebného úradu Obce Čenkovce č. Č 2017/158-003 zo dňa 10.10.2017, ktorým bola zamietnutá žiadosť žalobcov na vydanie stavebného povolenia na stavbu „Rodinný dom a dielňa s garážou" na pozemku reg. „C" parc.č. 1/1, v katastrálnom území W.. V rozhodnutí žalovaného bolo konštatované, že na pozemku reg. „C" parc.č. 1/1, ktorého vlastníkmi sú žalobcovia, je možné umiestňovať len stavby súvisiace s občianskym vybavením, súvisiace s domom kultúry a Obecným úradom Čenkovce, pričom predmetná „stavba rodinného domu s dielňou a garážou" nespĺňa uvedené záväzné regulatívy. V tejto súvislosti bolo v rozhodnutí ďalej uvedené, že podľa záväznej grafickej časti územného plánu obce je plocha parc. reg. C č.1/1 súčasťou plochy, ktorá je podľa priestorovej regulácie určená ako zastavané územie - obytné s kódom funkčnej regulácie ZÚ1. Podľa textovej záväznej časti ide o územie ZÚ (zastavané územie) - celky s prevahou zastavaných plôch okrem rozvojových zámerov, čo znamená, že ide o územie s už realizovanou zástavbou v obci a nezačleňujú sa sem rozvojové zámery. Zo záväzného výkresu č. 2 - Komplexný výkres - je zrejmé, že plochy z ZÚ1 združujú plochy s rôznou funkčnou reguláciou. Podľa tohto výkresu má plocha parcely č. 1/1 funkčné využitie definované ako občianska vybavenosť v obytnom území, nakoľko je vyznačená ako súčasť plochy kultúrneho domu, a preto nie je možné parcelu vo vlastníctve žalobcov využiť na stavbu rodinného domu a dielne s garážou. V závere odôvodnenia rozhodnutia žalovaného bolo uvedené, že posúdenie súladu stavby s územným plánom obce je základným predpokladom pre vydanie stavebného povolenia. Ide o elementárny postup stavebného úradu prvého stupňa, pri ktorom sa prípadný rozpor s územným plánom

obce nedá nijakým iným spôsobom nahradiť, len zmenou územného plánu. Rozpor s územným plánom obce nemožno nahradiť ani inými kladnými vyjadreniami dotknutých orgánov, ani iným relevantným spôsobom, s výnimkou už spomínanej zmeny územného plánu.

2.

Žalobcovia namietali, že vydanie stavebného povolenia na ich plánovanú stavbu (novostavbu rodinného domu a dielne s garážou, ktorú chceli stavať na pozemku parc. reg. „C", parc.č. 1/1 o výmere 1 247 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, zapísaného na LV č. XXXX pre k.ú. W.) nie je v rozpore s územným plánom Obce Čenkovce, nakoľko podľa textovej časti územného plánu Obce Čenkovce (strana 18 a 19) pre priestorový celok ZÚ1, v ktorom sa nachádza aj pozemok žalobcov je navrhované funkčné využitie ako obytné územie prevažne v rodinných domoch, čo je uvedené hneď v prvej odrážke uvedených záväzných regulatív týkajúcich sa prípustnosti funkčného využitia - bývanie v rodinných/bytových domoch a prislúchajúce zariadenia (garáže, drobné hospodárske objekty). Ďalej zdôraznili, že predmetná parcela č. 1/1 je v ich súkromnom vlastníctve, táto nie je plochou kultúrneho domu, nakoľko sa tento pozemok v medziach občianskeho vybavenia a plochy kultúrneho domu nikdy nevyužíval. Poukázali na to, že výkladom územného plánu žalovaným dochádza k stavu, že pozemok, ktorý je v ich vlastníctve nemôžu riadne užívať, pričom je tiež vylúčené, aby sa táto parcela využívala v rámci občianskeho vybavenia. V tejto súvislosti tiež uviedli, že parc.č. 1/1 bola vždy v súkromnom vlastníctve, túto nadobudli na základe kúpnej zmluvy N 249/2016, Nz 8588/2016 v roku 2016, číslo vkladu: V 1462/2016, bez vecného bremena, bez ťiarch, keď predávajúci bol výlučným vlastníkom tejto parcely, nadobudnuté ako novoobjavené dedičstvo po predkoch. V tejto súvislosti ďalej uviedli, že ak by sa povoľovanie stavieb na predmetnej parcele malo riadiť podľa výkladu územného plánu aký ponúkol žalovaný, tak už v čase schvaľovania územného plánu Obce Čenkovce v roku 2003 (tento platí doposiaľ) by v podstate obec založila právny stav, kedy by akémukoľvek vlastníkovi predmetnej parcely znemožnila užívať pozemok inak ako výstavbou stavebných objektov určených na občiansku vybavenosť. Rozhodnutie žalovaného preto považujú za nezákonné, vydané v rozpore s ochranou ich práv a záujmov ako aj v rozpore s územným plánom Obce Čenkovce, pretože jeho záväzná časť obsahuje, že predmetný pozemok z hľadiska funkčného využitia je možné využiť aj na bývanie v rodinných/bytových domoch a prislúchajúce zariadenia (garáže, drobné hospodárske objekty). Mali za to, že správne orgány predmetnú vec nesprávne právne posúdili, pričom tak stavebný úrad ako aj žalovaný mali možnosť v súlade s textovou záväznou časťou územného plánu Obce Čenkovce vyhovieť ich žiadosti v zmysle § 3 ods. 1 Správneho poriadku, ale priklonili sa názoru, ktorý nesleduje ochranu verejného záujmu a naopak poškodzuje ich práva ako vlastníka predmetného pozemku. Taktiež považovali rozhodnutie žalovaného za nepreskúmateľné, pretože z jeho strany nebolo náležitým spôsobom odôvodnené, prečo žalovaný viac prihliadal na grafickú časť územného plánu, podľa ktorej sa ich žiadosť javí v nesúlade s územným plánom, zatiaľ čo podľa záväznej časti územného plánu by sa malo žiadosti vyhovieť. Žiadali preto rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.

3.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 2.7.2018 navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na to, že východiskovým podkladom pre posúdenie návrhu je schválený územný plán obce, ktorý sa člení na záväznú a smernú časť. Tento územný plán obce bol schválený uznesením Obecného zastupiteľstva č. 8 zo dňa 31.3.2003 a jeho záväzná časť je vyhlásená Všeobecne záväzným nariadením č. 4/2003. Ďalej uviedol, že súčasťou vyhláseného VZN č. 4/2003 je aj záväzná grafická časť územného plánu obce, a to výkres č. 2: Komplexný výkres, v ktorom je znázornené priestorové vymedzenie obce a výkres č. 7: Schéma záväzných častí I. a výkres č. 8: Schéma záväzných častí II., v ktorých sú znázornené regulatívy funkčného a priestorového usporiadania územia. Pokiaľ ide o predmetnú parcelu reg. „C" č. 1/1 tak táto je podľa záväznej grafickej časti územného plánu obce súčasťou plochy, ktorá je podľa priestorovej regulácie určená ako zastavané územie - obytné s kódom funkčnej regulácie ZÚ1 a podľa textovej záväznej časti ide o územie ZÚ (zastavané územie) - celky s prevahou zastavaných plôch okrem rozvojových zámerov, čo znamená, že ide o územie s už realizovanou zástavbou v obci a nezačleňujú sa sem rozvojové zámery. Poukázal tiež na to, že zo záväzného výkresu č. 2 - Komplexný výkres je zrejmé, že plochy ZÚ1 združujú plochy s rôznou funkčnou reguláciou. Podľa tohto výkresu má plocha parcely č. 1/1 funkčné využitie definované ako občianska vybavenosť v obytnom území, nakoľko je vyznačená ako súčasť plochy kultúrneho domu. Zdôraznil, že údaje na strane 18 a 19 textovej časti územného plánu sú súčasťou smernej časti územného plánu obce, ktorá charakterizuje rôznorodosť celkovej zastavanosti obce. Pre rozhodovanie príslušných stavebných

úradov je však podstatná záväzná časť územných plánov a záväzné výkresy, pričom plocha ZÚ1 je v zmysle platného územného plánu určená aj pre bývanie v rodinných/bytových domoch a prislúchajúce zariadenia, avšak parc. reg. „C" č. 1/1 je už určená len na občiansku vybavenosť, vyznačená ako súčasť plochy kultúrneho domu. Za tohto stavu predmetná „stavba rodinného domu s dielňou a garážou" nespĺňa uvedené záväzné regulatívy.

4.

Súd na základe splnenia procesných podmienok prejednal vec bez nariadenia pojednávania, postupom podľa § 137 ods. 4 SSP, oboznámil sa s obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu žalovaného a dospel k záveru o dôvodnosti žaloby.

5.

Podľa § 37 zák.č. 50/1976 Zb. (ďalej len stavebný zákon)

(1) Podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné plány obcí a zón. Ak pre územie nebol spracovaný územný plán obce alebo zóny, podkladom na vydanie územného rozhodnutia sú spracované územnoplánovacie podklady podľa § 3 a ostatné existujúce podklady podľa § 7a; inak stavebný úrad obstará v rozsahu nevyhnutnom na vydanie územného rozhodnutia iné podklady, najmä skutočnosti získané vlastným prieskumom alebo zistené pri miestnom zisťovaní.

(2) Stavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov; preskúma návrh a jeho súlad s podkladmi podľa odseku 1 a predchádzajúcimi rozhodnutiami o území, posúdi, či vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a všeobecne technickým požiadavkám na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, prípadne predpisom, ktoré ustanovujú hygienické, protipožiarne podmienky, podmienky bezpečnosti práce a technických zariadení, dopravné podmienky, podmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu, lesného pôdneho fondu a pod., pokiaľ posúdenie nepatrí iným orgánom.

Podľa § 30 ods. 2 stavebného zákona obec obstará zmenu alebo doplnok územného plánu obce, ak je to potrebné na zosúladenie s územným plánom regiónu alebo s jeho zmenami a doplnkami.

Podľa § 47 ods. 3 zák.č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Ustanovenie § 47 ods. 3 Správneho poriadku, ktoré sa vzťahuje aj na odôvodnenie rozhodnutí stavebného úradu, kladie dôraz nielen na obsažnosť odôvodnenia z hľadiska zodpovedania všetkých relevantných otázok týkajúcich sa posudzovaného predmetu konania a zrozumiteľnosť ako základ preskúmateľnosti účastníkmi konania a kompetentnými orgánmi, ale aj na jeho presvedčivosť ako základ dôvery účastníkov v správnosť rozhodnutia správneho orgánu a prevencie bezdôvodného uplatňovania opravných prostriedkov.

6.

V danom prípade stavebný úrad ako aj žalovaný v obsahu stručného odôvodnenia svojho rozhodnutia konštatoval, že plocha ZÚ1, v ktorej sa nachádza aj pozemok žalobcov, je v zmysle územného plánu určená aj pre bývanie v rodinných domoch, ale parc. č. 1/1 je už určená len na občiansku vybavenosť, vyznačená ako súčasť plochy kultúrneho domu, bez toho, že by bližšie odôvodnil toto konštatovanie. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že pokiaľ existuje rozpor, resp. nesúlad medzi grafickou časťou územného plánu s textovou časťou (tento stav má za následok to, že žalobcovia nemôžu stavebnú parcelu 1/1 využiť na postavenie stavby a obec tento „cudzí pozemok", ktorý je vo vlastníctve žalobcov využiť ako plochu kultúrneho domu), tak obec by mala zabezpečiť, aby tieto rozpory grafickej a textovej časti boli odstránené, resp. aby sa zosúladili s územným plánom obce (§ 30 ods. 2 stavebného zákona). Územný plán by mal regulovať možné spôsoby využitia určitého územia tak, aby výsledné funkčné a priestorové usporiadanie územia vždy predstavovalo rozumný kompromis a vyváženosť medzi jednotlivými verejnými záujmami navzájom, ale tiež medzi verejnými záujmami na jednej strane a súkromnými záujmami na strane druhej. Znamená to, že zásahy do vlastníckeho práva

preto musia mať zásadne výnimočnú povahu, musia byť uskutočnené z ústavne legitímnych dôvodov a len v nevyhnutne nutnej miere a najšetrnejším zo spôsobov vedúcich ešte rozumne k zamýšľanému cieľu, nediskriminačným spôsobom a s vylúčením ľubovôle a byť uskutočňované na základe zákona. V prípade zásahu do majetku je potrebné rozhodnúť, či sa tento zásah môže zo strany štátu považovať za oprávnený. Na to, aby bol zásah do práva na majetok oprávnený, musí slúžiť legitímnemu cieľu vo verejnom alebo všeobecnom záujme. Okrem požiadavky, aby zásah slúžil legitímnemu cieľu, musí byť aj primeraný. Podľa Európskeho súdu pre ľudské práva každé opatrenie zasahujúce do práva na pokojné užívanie majetku musí nastoliť spravodlivú rovnováhu medzi požiadavkou všeobecného záujmu spoločnosti a potrebou dodržiavania základných práv jednotlivca.

7.

Podľa názoru súdu sa žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán dostatočným spôsobom nezaoberali námietkami vznesenými zo strany žalobcov, a to najmä v súvislosti s konštatovaním, že parc.č. 1/1 je určená len na občiansku vybavenosť (nie na stavbu rodinného domu) a nevyrovnali sa s existujúcou rozdielnou úpravou grafickej časti územného plánu s textovou časťou územného plánu ohľadne predmetnej parcely. Okrem toho z komplexného výkresu, v ktorom je znázornené priestorové vymedzenie obce, nevyplýva, že parcela vo vlastníctve žalobcov je určená len na občiansku vybavenosť z hľadiska jej využitia.

8.

Vychádzajúc z vyššie uvádzaných obsahových nedostatkov odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia nespĺňajúceho z tohto dôvodu požiadavky kladené naň ustanovením § 47 ods. 3 Správneho poriadku súd primárne preskúmavané rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP v spojení s § 491 ods. 1 SSP ako čiastočne nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.

9.

V ďalšom konaní bude úlohou správneho orgánu prvého stupňa sa riadne zaoberať námietkami vznesenými zo strany žalobcov, svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodniť, vysporiadať sa s existujúcou rozdielnou úpravou grafickej časti územného plánu s textovou časťou územného plánu ohľadom parcely, ktorá je vo vlastníctve žalobcov (existenciu týchto rozporov nie je možné vyhodnocovať v neprospech žalobcov), resp. tento nedostatok je potrebné odstrániť postupom podľa § 30 ods. 2 stavebného zákona, pričom podľa § 191 ods. 6 vety prvej SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.

10.

O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že v konaní úspešným žalobcom priznal náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR a to v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.