Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/50/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členiek senátu JUDr. Ivany Jahnovej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej v právnej veci žalobcu: X.É. B., narodený XX.X.XXXX, trvalý pobyt: Y. XX/XX, R.-XXXX B., E. E., štátna príslušnosť Slovenská republika, zastúpený Advokátska kancelária Beňová, s.r.o., so sídlom: Blumentálska 8, Bratislava, IČO: 47 232 366, proti žalovanej: G. B., pobyt: G. X/X/XX, B., E.F. E., štátna príslušnosť Slovenská republika, podnikajúca ako podnik zahraničnej osoby v Slovenskej republike, obchodné meno Ing. arch. Lucia Hakelová - Luica Haquel, so sídlom Bradáčova 2885/2, Bratislava, IČO: 47 048 379, zastúpená ULC Čarnogurský s.r.o., so sídlom Tvarožkova 5, Bratislava, IČO: 35 975 016, o zaplatenie 2.800,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V, č.k. -144 zo dňa 19.3.2019, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava V, č.k. -144 zo dňa 19.3.2019 p o t v r d z u j e .

II. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

III. Odvolací súd o p r a v u j e v záhlaví napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie označenie žalovanej tak, že správne znie: G. B., P.: G. X/X/XX, B., E. E., štátna príslušnosť Slovenská republika, podnikajúca ako podnik zahraničnej osoby v Slovenskej republike, obchodné meno Ing. arch. Lucia Hakelová - Luica Haquel, so sídlom: Bradáčova 2885/2, Bratislava, IČO: 47 048 379.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bratislava V, rozsudkom č.k. -144 zo dňa 19.3.2019 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 2.800,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % od 24.10.2017 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi priznal plný nárok na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie ustálil, že žalobca je slovenský štátny občan s trvalým pobytom v Rakúsku, žalovaná je slovenská štátna občianka síce s trvalým pobytom v Rakúsku, ale so sídlom živnosti zahraničnej osoby na Slovensku. Právomoc súdu prvej inštancie na prejednanie veci je daná podľa čl. 18 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach. Medzi zmluvnými stranami nedošlo pri uzavretí zmluvy o dielo k dohode o voľbe práva. Súd prvej inštancie zmluvný záväzok strán sporu posúdil podľa slovenského právneho poriadku, vzhľadom na sídlo živnosti žalovanej v zmysle čl. 4 ods. 1, písm. b), ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve.

3. Následne vychádzal zo zistenia, že na základe písomnej ponuky žalovanej zo dňa 6.2.2017 strany sporu uzavreli medzi sebou ústnu zmluvou o dielo, ktorej predmetom bol záväzok žalovanej ako zhotoviteľa poskytnúť žalobcovi ako objednávateľovi projekčné služby, vyhotovením projektovej dokumentácie na renováciu a nadstavbu existujúceho rodinného domu, detailný plán a autorský dozor stavby. Zmluva medzi stranami vzhľadom na existujúcu stavbu, mala povahu vyhotovenia projektovej dokumentácie, za účelom úpravy daného rodinného domu, spôsobilej na vydanie stavebného povolenia a dozor nad realizáciou projektu s predpokladaným ukončením do konca októbra 2017. Dňa 6.2.2017 vystavila žalovaná ako zhotoviteľ pre žalobcu potvrdenie objednávky, ktoré obsahovalo označenie predmetu diela, jeho rozsah, časový harmonogram a cenu za vykonanie diela. Predmetom diela bola renovácia a nadstavba rodinného domu - projekčná časť hrubej stavby, ktorej cieľom malo byť zhodnotenie pôvodných priestorov a vytvorenie nového hodnotného priestoru pre život celej rodiny, zlepšiť tepelnú pohodu v dome, zefektívniť náklady na vykurovanie, zhodnotiť estetiku fasády a dom ako celok. Časový harmonogram bol rozdelený na štyri časti: Štúdia do konca marca 2017; Projekt pre stavebné povolenie (Einreichplan) M 1:100 do konca apríla 2017; Detailný plán M 1:50 do konca mája 2017; Autorský dozor do konca októbra 2017 - v prípade, ak sa stavba predĺži, vzniká nárok na účtovanie za každú návštevu stavby podľa aktuálneho cenníka. Cena za projekčné služby bola dohodnutá vo výške 2.800,- eur, čo predstavuje 4 % rozpočtu na stavbu (70.000,- eur), v cene nie je zahrnutý energetický certifikát, projekt elektro, vody a kanalizácie, vykurovania, ani statický posudok. Projekt pre stavebné povolenie (druhá časť zmluvy o dielo) podľa písomne potvrdenej objednávky mal byť vyhotovený do konca apríla 2017. Žalovaná projekt vyhotovila dňa 2.5.2017. Stavebný úrad tento projekt pre nesprávne farebné značenie jednotlivých častí odmietol prevziať. K oprave projektu v časti farebného značenia došlo, ale vzhľadom na skutočnosť, že projekt neobsahoval geodetické zameranie pozemku, stavebný úrad znovu odmietol prijať žiadosť o vydanie stavebného povolenia z 27.6.2017. Žalovaná o potrebe geodetického zamerania žalobcu neinformovala, podľa jej tvrdenia o tejto povinnosti nevedela. Žalobca dal dodatočne vyhotoviť geodetické zameranie pozemku, ktoré žalovaná do projektu napriek požiadavke stavebného úradu nezapracovala, iba ho k projektu priložila. Podľa dátumu na „Einreichplan“ vyhotovila žalovaná projektovú dokumentáciu k stavebnému povoleniu 1:100 (dňa 1.6.2017), ktorá bola predložená stavebnému úradu podľa prezentačnej pečiatky dňa 27.6.2017. Žiadosť o vydanie stavebného povolenia spolu s požadovanou dokumentáciou stavebný úrad prevzal až dňa 27.7.2017 po doplnení geodetického zamerania. Listom zo dňa 17.8.2017 Mestského úradu B. R..Y.. Y., sp.zn. R.: V. XXX/BAU-XX/XXXX, vo veci žiadosti zo dňa 27.7.2017 o úradné stavebné povolenie realizácie prestavby a výstavby podkrovia na pozemku č. XXX, W..XXX,M. XXXXX B. R..Y.. Y., Y. XX, bola kompletná dokumentácia aj projektová dokumentácia k žiadosti o vydanie stavebného povolenia žalobcovi vrátená na doplnenie. Stavebný úrad po prehliadke podkladov k žiadosti požadoval zabezpečiť v liste vymenované vylepšenia, s tým, že až po ich predložení, budú môcť byť podrobené predbežnému posúdeniu. Na predloženie chýbajúcich podkladov stavebný úrad určil žalobcovi lehotu najneskôr do 30.10.2017. Z e-mailovej komunikácie medzi stranami sporu vyplynulo, že dňa 24.8.2017 žalobca žiadal žalovanú v priebehu týždňa cit.: „. P., nakoľko týždeň na to je prerokovanie na stavebnom úrade a keď to nestihnú, tak to „. P.. Žalobca v e-maile uviedol, že pred tým, ako sa dokumentácia odovzdá, dá sa ísť na úrad na konzultáciu a výslovne žalovanú prosil, že sa to musí stihnúť. Žalovaná prisľúbila, že sa cit.: „na Z. V. Z.Ž. H. P..“. Následne žalovanej žalobca dňa 4.9.2017 zaslal e-mailom projekt vyhotovený žalovanou s naznačenými úpravami a s prosbou o ich zapracovanie, ako aj so zapracovaním bodov hraníc, ktoré boli dané geodetom. Dňa 18.9.2017 sa mala na stavebnom úrade konať konzultácia, žalobca žiadal žalovanú o zaslanie poslednej opravenej verzie projektu 8.9.2017. Žalovaná sa zo zdravotných dôvodov na dohodnutú konzultáciu nedostavila, do projektu pre stavebné povolenie nezapracovala doplnenia požadované stavebným úradom v liste, ktorým bola projektová dokumentácia vrátená. Žalobca e-mailom zo dňa 18.9.2017 žalovanej uviedol, že sa vecou viac nemusí zaoberať a následne listom zo dňa 25.9.2017 písomne od zmluvy odstúpil. Žalobca projekt vypracovaný v papierovej forme žalovanou v ďalšom konaní o vydanie stavebného povolenia nepoužil. Stavebné povolenie mu bolo vydané dňa 11.1.2018 na základe projektovej dokumentácie vypracovanej U.. E. T. s príslušnými stavebnými špecifikáciami zo dňa 30.11.2017, predloženej stavebnému úradu podľa prezentačnej pečiatky dňa 11.12.2017.

4. Zistený skutkový stav súd prvej inštancie vyhodnotil podľa , , , , , , , , , , , , , , , (ďalej aj ) a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobca mal záujem najneskôr v septembri stavať, aby sa rekonštrukčné práce na dome skončili do zimy (strecha) tak, aby mohli ako rodina v dome v zime

bývať. Podmienkou na začatie rekonštrukčných stavebných prác bolo úradné rozhodnutie o stavebnom povolení. Stavebné povolenie do septembra nebolo vydané. Tým, že podklady k žiadosti o stavebné povolenie listom zo dňa 17.8.2017 boli vrátené na doplnenie, bolo preukázané, že zo strany žalovanej nebolo poskytnuté riadne plnenie druhej časti zmluvy o dielo („.), nakoľko na základe projektu pre stavebné povolenie vypracovaného žalovanou nebol dosiahnutý účel - stavebné povolenie. Žalovaná bola vyzvaná žalobcom, aby v lehote do 3.9.2017, respektíve do 8.9.2017 zapracovala do projektu doplnenia požadované stavebným úradom. Obsah listu stavebného úradu vyvrátil tvrdenie žalovanej, že sa jednalo len o návrh na vylepšenie podkladov predložených so žiadosťou. Jednalo sa o stanovenie povinnosti doplniť podklady v zmysle právnych predpisov, týkajúcich sa stavebného poriadku v Dolnom Rakúsku, bez ktorých by nebolo možné vydať stavebné povolenie. Termín doplnenia stanovil stavebný úrad žalobcovi a nie žalovanej, ktorá bola v zmluvnom vzťahu so žalobcom a čas vyhotovenia diela ani čiastočne nedodržala. Žalovaná na výzvy žalobcu projekt pre stavebné povolenie nevyhotovila. Vzhľadom na márne uplynutie lehoty, žalobca platne odstúpil od zmluvy o dielo už 18.9.2017, keď žalovanej v e-mailovej správe oznámil, že sa vecou už nemusí zaoberať. Odstúpenie žalobcu od zmluvy súd prvej inštancie posúdil ako platný jednostranný právny úkon, ktorý spĺňa všetky zákonom stanovené podmienky v ustanovení . Zo strany žalovanej nedošlo k riadnemu poskytnutiu plnenia ani len časti diela. Vzhľadom na dohodnutý termín plnenia druhej časti, žalovaná bola v omeškaní s plnením štyri mesiace, v primeranej lehote určenej žalovaným nápravu nevykonala. Keďže od riadneho splnenia druhej časti (projektu pre stavebné povolenie) záviselo splnenie tretej a štvrtej časti bolo zrejmé, že dielo nebude včas a riadne vykonané. Žalovaná bola zodpovedná za správnosť a úplnosť vypracovania dokumentácie, ako aj za jej realizovateľnosť. Projekt žalovanej nebol spôsobilý pre účely vydania stavebného povolenia, čo preukazuje i vrátenie kompletných podkladov žiadosti o vydanie stavebného povolenia žalobcovi na doplnenie. Žalobca si nechal vyhotoviť nový projekt iným architektom, na základe ktorého mu stavebné povolenie bolo vydané. Súd prvej inštancie poukázal na to, že zmluva o dielo bola spotrebiteľskou zmluvou uzavretou medzi žalobcom ako spotrebiteľom a žalovanou ako zhotoviteľom na základe živnosti. K procesnej obrane žalovanej, ktorá si v konaní podľa uplatnila nárok na zaplatenie 2.800,- eur ako peňažnej náhrady, vzhľadom na nemožnosť vrátenia plnenia poskytnutého žalobcovi súd prvej inštancie uviedol, že žalobca zo žalovanou poskytnutého čiastočného plnenia zo zmluvy o dielo nemal žiaden majetkový prospech. Žalovaná mu neodovzdala ani len riadne vyhotovený projekt pre stavebné povolenie. Po siedmych mesiacoch od uzavretia zmluvy o dielo do odstúpenia od zmluvy, bol nútený dať si vypracovať nový projekt pre stavebné povolenie. Vznikli mu ďalšie náklady tým, že musel platiť nájom, a k novému projektu musel nechať vyhotoviť nový energetický certifikát. Žalovaná ničím nepreukázala svoje tvrdenie, že stavebné povolenie bolo žalobcovi vydané na základe jej projektu, doplneného U.. T., navyše ako uvádzala bez jej súhlasu ako autora. Pri vizuálnom porovnaní projektov vypracovaných žalovanou a U.. T. v mierke 1:100 je zrejmé, že sa jedná o dva rozdielne projekty. Projekt vyhotovený žalovanou bolo možné laicky posúdiť len ako vizualizáciu prípravy, resp. predstáv žalobcu/objednávateľa, ako možnú prvú etapu zmluvy o dielo, a s poukazom na pripomienky stavebného úradu, nemohol byť použitý ako podklad k žiadosti o stavebné povolenie. Účelom zmluvy o dielo ale bolo získanie stavebného povolenia. Okrem toho išlo len o technickú úpravu pôvodného domu, postaveného podľa určitej pôvodnej projektovej dokumentácie, ktorú mal žalobca k dispozícii a zásah do pôvodného projektu nebol natoľko rozsiahly, aby sa projekt (resp. štúdia) vyhotovený žalovanou mohol považovať za nové dielo. Ak aj žalovaná niečo vytvorila, ako už bolo uvedené, nesplnilo to účel zmluvy a stavebné povolenie žalobcovi nebolo na základe projektu vypracovaného žalovanou vydané, a preto nie je čo vrátiť v rámci vzájomného plnenia po odstúpení od zmluvy žalobcom. Žalovaná nepreukázala, že došlo k riadnemu a včasnému odovzdaniu projektu rekonštrukcie rodinného domu, spôsobilého na vydanie stavebného povolenia ako časti zmluvy o dielo. Vzhľadom na písomné prijatie objednávky žalovanou s časovým harmonogramom, tvrdenie, že sa na čase zhotovenia diela nedohodli je zo strany žalovanej účelové tvrdenie ( ). Vzhľadom na záujem žalobcu začať so stavebnou časťou najneskôr v septembri, v prípade, že by boli v potvrdení o prijatí objednávky uvedené neskoršie termíny, zmluvu o dielo by so žalovanou ani neuzavrel. Žalovaná projekt spôsobilý pre vydanie stavebného povolenia nevyhotovila a žalobcovi neodovzdala, čo je preukázané opakovaným vrátením projektovej dokumentácie na opravu a doplnenie stavebným úradom. Odstúpením od zmluvy o dielo sa zmluva od počiatku zrušuje. Keďže žalobca platne odstúpil od zmluvy a zo strany žalovanej nedošlo k riadnemu plneniu, respektíve došlo k vadnému plneniu, ktoré nebolo použiteľné pre potreby žalobcu, súd prvej inštancie žalovanej uložil povinnosť vrátiť žalobcovi plnú zaplatenú cenu diela. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa (ďalej aj ).

5. Žalovaná podala proti rozsudku odvolanie. Súdu prvej inštancie vytýka, že pri svojich zisteniach vychádzal z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, a že nemal splnené procesné podmienky. Argumentovala, že podľa ustanovenia čl. 6 ods. 1 Nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 z 17.6.2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (ďalej aj Rím I), bez toho, aby boli dotknuté články 5 a 7, zmluva uzavretá fyzickou osobou na účel, ktorý sa môže považovať za patriaci do oblasti mimo jej predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len spotrebiteľ), s inou osobou, ktorá koná v rámci svojho predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len podnikateľ), sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu spotrebiteľa za predpokladu, že podnikateľ: a) vykonáva svoju obchodnú alebo podnikateľskú činnosť v krajine obvyklého pobytu spotrebiteľa, alebo b) akýmkoľvek spôsobom smeruje takú činnosť na túto krajinu alebo niekoľko krajín vrátane tejto krajiny a zmluva patrí do rozsahu tejto činnosti. Podľa ustanovenia čl. 10 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 864/2007 z 11.6.2007 o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky (ďalej aj Rím II), ak sa mimozmluvný záväzok vyplývajúci z bezdôvodného obohatenia, vrátane vrátenia neoprávnene prijatej platby, týka existujúceho vzťahu medzi stranami, akým je napríklad zmluva alebo civilný delikt, ktorý má úzku väzbu s týmto bezdôvodným obohatením, spravuje sa tým istým právnym poriadkom ako uvedený vzťah. Podľa ustanovenia čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12.12.2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej Brusel I bis), ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu. Podľa ustanovenia čl. 18 ods. 1 Brusel I bis, spotrebiteľ môže žalovať druhého účastníka zmluvy buď na súdoch členského štátu, v ktorom má tento účastník bydlisko, alebo - bez ohľadu na bydlisko druhého účastníka - na súdoch podľa miesta bydliska spotrebiteľa. Žalovaná odvolávajúc sa na uvedenú právnu úpravu tvrdí, že vo veci konajúci súd prvej inštancie nemal právomoc na toto konanie. Žalobca v postavení spotrebiteľa má trvalé bydlisko v E. republike na adrese Y. XX/XX, B. R. Y. Y., žalovaná má trvalé bydlisko rovnako v E. republike na ulici G. X/X/XX, B. R. Y. Y.. Žalovaná je oprávnená na území Rakúskej republiky vykonávať podnikateľskú činnosť, o čom svedčí potvrdenie (priložila ho ako prílohu k odvolaniu). Žalovaná má síce formálne sídlo podniku zahraničnej osoby zapísané na Bradáčovej ulici č. 2885/2 v Bratislave, táto skutočnosť však nemá ale žiaden vplyv pre určenie právomoci slovenských súdov na rozhodovanie v uvedenej právnej veci. Súd prvej inštancie postupoval výkladom, kedy za „bydlisko druhého účastníka“ t.j. žalovanej, označil sídlo podniku zahraničnej osoby. Takýto výklad pojmu bydlisko je však v rozpore s ustanoveniami Brusel I bis a nevyplýva z iného právneho predpisu, či judikatúry. Brusel I bis významovo stotožňuje pojem bydlisko s pojmom adresy obvyklého pobytu, čo je zrejmé aj z čl. 4 ods. 1 Brusel I bis. Tým je podľa žalovanej zrejmé, že v danom prípade je potrebné za „bydlisko“ žalovanej považovať jej skutočné bydlisko, ktorým je jej trvalý a obvyklý pobyt (Hainburg an der Donau v Rakúskej republike), a zároveň žalovaná v Rakúskej republike vykonáva na základe predloženého potvrdenia podnikateľskú činnosť, ktorá bola aj predmetom zmluvného vzťahu so žalobcom. Žalovaná preto namieta, že súd prvej inštancie nesprávne vykladal pojem „bydlisko“ žalovanej, keď vychádzal výlučne z formálneho zápisu žalovanej v živnostenskom registri, v dôsledku čoho došlo k nesprávnemu založeniu právomoci súdu. Žalovaná rovnako namieta, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil aj rozhodné právo, ktorým sa zmluvný vzťah strán sporu spravuje, keď uviedol, že z dôvodu absencie dohody o voľbe práva sa spravuje zmluvný záväzok slovenským právnym poriadkom v zmysle čl. 4 ods. 1 písm. b) a ods. 2 Rím I. Poukázala na to, že zmluva o dielo uzavretá medzi žalobcom a žalovanou je spotrebiteľskou zmluvou. Ustanovenie čl. 4 Rím I sa síce vzťahuje na zmluvné vzťahy v prípade, ak nedošlo k dohode o voľbe rozhodného práva, avšak v prípade spotrebiteľského vzťahu sa uplatňuje špeciálna právna úprava uvedená v čl. 6 ods. 1 písm. a) Rím I. V zmysle uvedeného, zmluva uzavretá spotrebiteľom na jednej strane a podnikateľom na strane druhej, sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu spotrebiteľa za predpokladu, že podnikateľ vykonáva svoju obchodnú alebo podnikateľskú činnosť v krajine obvyklého pobytu spotrebiteľa. Žalovaná vykonáva svoju podnikateľskú činnosť v Rakúskej republike (ako vyplynulo z výsluchu žalovanej na pojednávaní dňa 18.1.2019, ako aj z Ohlášky Spolkového ministerstva hospodárstva, rodiny a mládeže Rakúskej republiky zo dňa 21.8.2012), pričom žalobca ako spotrebiteľ má rovnako obvyklý pobyt v Rakúskej republike. Samotná zmluva bola uzatvorená v Rakúskej republike, plnenie zmluvy prebiehalo v Rakúskej republike, pričom vyhotovovanie projektovej dokumentácie, ako aj následné vydanie stavebného povolenia sa spravovalo rakúskym právnym poriadkom vzťahujúcim sa na stavebné konanie v Rakúskej republike. Podľa žalovanej má byť v danej veci použité Nariadenia Rím II., čím sa súd prvej inštancie podľa odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nezaoberal. Z čl. 10 ods. 1. Rím II vyplýva, že na určenie rozhodného práva v prípade vzniku bezdôvodného obohatenia sa aplikuje právny poriadok tej krajiny, ktorý sa aplikuje aj na

zmluvu alebo existujúci vzťah medzi stranami, a ktorý má úzku väzbu s bezdôvodným obohatením. Na zmluvný vzťah medzi stranami sporu sa mal v tomto prípade aplikovať v zmysle čl. 4 ods. 1 Nariadenia Rím I rakúsky právny poriadok, čím potom aj na bezdôvodné obohatenie, ktoré malo vzniknúť z tohto vzťahu sa má v zmysle čl. 10 ods. 1 Rím II aplikovať rakúsky právny poriadok.

6. Z vecného hľadiska žalovaná namieta záver súdu prvej inštancie, že žalobca projekt vypracovaný v papierovej forme žalovanou v ďalšom konaní o vydanie stavebného povolenia nepoužil a stavebné povolenie malo byť žalobcovi vydané až na základe úplne novej projektovej dokumentácie vypracovanej U.. E. T.. Uviedla, že tento záver nebol v konaní žiadnym spôsobom preukázaný a súd prvej inštancie sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s námietkami žalovanej, ktorými pravdivosť tvrdení žalobcu počas konania aktívne popierala. Sám žalobca na pojednávaní dňa 18.1.2019 priznal, že hlavičku projektu, na základe ktorého malo byť vydané stavebné povolenie okopíroval z projektu žalovanej, pričom z porovnania projektov je zrejmé, že aj zvyšná - hlavná časť projektovej dokumentácie je projektovou dokumentáciou vypracovanou žalovanou, pričom na túto skutočnosť súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí vôbec neprihliadol, ani sa s ňou inak nevysporiadal. Účelom zmluvy nemalo byť získanie stavebného povolenia v určitom termíne. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že účelom zmluvy uzatvorenej medzi stranami sporu malo byť vyhotovenie projektovej dokumentácie, detailného plánu a poskytovanie autorského dozoru pri rekonštrukcii rodinného domu. Je tak zrejmé, že konštatovanie súdu nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom v možnostiach žalovanej nie je garantovať vydanie stavebného povolenia v určitom termíne. Žalovaná namieta, že súd prvej inštancie nad rámec svojich odborných znalostí arbitrárne posúdil intenzitu a rozsah architektonickej práce, navyše bez akéhokoľvek vykonaného dokazovania v tejto oblasti (napríklad odborným posúdením alebo znaleckým posudkom relevantného odborníka). Žalovaná vo svojom vyjadrení zo dňa 10.1.2019 upozornila na vysokú mieru podobnosti oboch projektových dokumentácií, pričom z ich porovnania je zrejmé, že projektová dokumentácia, ktorá údajne mala byť použitá pre vydanie stavebného povolenia a vypracovaná U.. R.. E. T. obsahuje iniciály žalovanej, číslovanie projektov žalovanej, hlavičku (layout, ktorý žalobca okopíroval z projektu žalovanej, ako sám priznal vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 18.1.2019) žalovanej a obe projektové dokumentácie sú obsahovo identické iba s drobnými (čiastkovými) úpravami. S touto skutočnosťou sa súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žiadnym spôsobom nevysporiadal. V konaní nebolo preukázané, že žalovaná bola v omeškaní so zhotovením diela, nakoľko termín zhotovenia diela nebol medzi stranami záväzne dohodnutý. V konaní bolo riadne preukázané, že žalobca svoje požiadavky dopĺňal bez ohľadu na termíny etáp projektu, t.j. aj po uplynutí orientačnej lehoty uvedenej v časovom harmonograme. S uvedenou skutočnosťou, ktorú žalovaná preukázala e- mailami žalobcu vo svojom vyjadrení zo dňa 9.5.2018, sa podľa žalovanej súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nevysporiadal. V konaní preukázala, že údajné vady projektu sú iba návrhmi na vylepšenie zo strany stavebného úradu (v zmysle vyjadrenia žalovanej zo dňa 10.1.2019), čo je štandardná prax rakúskeho stavebného úradu a túto skutočnosť potvrdil vo svojej výpovedi na pojednávaní aj sám žalovaný. Žalovaná namieta, že žalobca žalovanej nedoručil výzvu s poskytnutím dodatočnej primeranej lehoty. Súd prvej inštancie sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s námietkami žalovanej týkajúcimi sa obsahu e-mailu zo dňa 24.8.2017, ktorým mala byť žalovanej údajne poskytnutá primeraná lehota, ako ani s námietkami žalovanej, že deň po údajom uplynutí lehoty na nápravu (4.9.2017) poslal žalobca žalovanej svoje ďalšie požiadavky na úpravu projektu a na deň 18.9.2017 mali spoločne dohodnuté stretnutie na stavebnom úrade, čo žalobca počas konania aj sám priznal. Žalovaná uviedla, že súd prvej inštancie nedostatočne odôvodnil, na základe akých skutočností mal za preukázané, že (i) e- mail zo dňa 24.8.2017 predstavuje výzvu s poskytnutím primeranej lehoty, a že (ii) lehota, ktorá bola týmto e-mailom údajne poskytnutá, predstavuje primeranú lehotu. Je pritom potrebné uviesť, že žiaden právny predpis neustanovuje, čo sa rozumie pod pojmom primeraná lehota. Preto je tento pojem potrebné vykladať s prihliadnutím na okolnosti a podmienky, od ktorých závisí realizovateľnosť nápravy, z ktorého dôvodu nie je správne konštatovanie súdu o primeranosti lehoty poskytnutej do 3.9.2017 resp. 8.9.2017, nakoľko pre vykonanie nápravy bola v tomto prípade potrebná súčinnosť viacerých osôb, a to vrátane stavebného úradu a žalobcu. Lehota určená stavebným úradom, ktorá bola určená na zapracovanie vylepšení do projektu (t.j. do 30.10.2017) je primeraná s ohľadom na poznatky stavebného úradu v tejto oblasti a vedomosť stavebného úradu o objektívnej možnosti zhotoviteľa diela postupovať v súlade so štandardným postupom na rakúskom stavebnom úrade. Lehota určená stavebným úradom odzrkadľuje reálnu možnosť zhotoviteľa diela zapracovať návrhy na vylepšenie za súčinnosti objednávateľa, stavebníka, stavebného úradu a iných osôb, ktorých súčinnosť je vzhľadom na jednotlivé návrhy na zlepšenie potrebná. Žalovaná poukázala aj na to, že nie je možné dávať do súvisu získanie majetkového prospechu s nárokom žalovanej na peňažnú náhradu. Majetkový prospech

je prospech získaný bezdôvodným obohatením, pričom povinnosť poskytnúť peňažnú náhradu vzniká vtedy, ak nie je dobre možné vrátiť poskytnuté plnenie (napríklad z dôvodu, že spočíva vo výkone práce alebo má nehmotný charakter). Je tak zrejmé, že relutárna náhrada má byť ekvivalentom hodnoty výkonu poskytnutého žalovanou v čase platnosti zmluvy o dielo, a tento ekvivalent by mal zodpovedať hodnote výkonov ocenených spôsobom dohodnutým zmluvnými stranami. Navyše, v prvoinštančnom konaní nebolo vykonané žiadne dokazovanie, ktorého závery by mohli viesť ku konštatovaniu o existencii alebo neexistencii majetkového prospechu žalobcu z diela žalovanej. Ide tak o rozhodnutie súdu, ktoré nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a je zároveň záverom nesprávneho právneho posúdenia súdu. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaná tvrdí, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil odstúpenie žalobcu od zmluvy podľa , a zároveň vychádzal z nesprávne zisteného skutkového stavu. Žalovaná odvolaciemu súdu navrhla, aby napadnuté rozhodnutie zrušil a konanie zastavil. V opačnom prípade navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu zamietol.

7. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu poukázal na článok 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (EU) č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Nariadenie Brusel Ibis), podľa ktorého ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu. Uviedol, že v konaní nebolo sporné, že medzi žalobcom a žalovanou došlo k uzatvoreniu spotrebiteľskej zmluvy o dielo, v rámci ktorej vystupoval žalobca ako fyzická osoba s adresou trvalého pobytu v Rakúskej republike a žalovaná, ako fyzická osoba - podnikateľ, s miestom podnikania v Slovenskej republike. Preto súd prvej inštancie pri posudzovaní právomoci správne aplikoval špeciálne ustanovenie čl. 18 ods. 1 vyššie uvedeného nariadenia, podľa ktorého spotrebiteľ môže žalovať druhého účastníka zmluvy buď na súdoch členského štátu, v ktorom má tento účastník bydlisko, alebo - bez ohľadu na bydlisko druhého účastníka - na súdoch podľa miesta bydliska spotrebiteľa. Z článku 63 nariadenia Brusel I bis možno uzavrieť, že pojem „bydlisko“ nemusí byť za každých okolností vykladaný ako trvalý pobyt alebo obvyklý pobyt. Pri obchodných spoločnostiach iných právnických osobách, združeniach fyzických alebo právnických osôb sa totiž za „bydlisko“ považuje miesto, kde má daný subjekt registrované sídlo, ústredie alebo hlavné miesto podnikateľskej činnosti. Keďže v nariadení absentuje všeobecná definícia pojmu „bydlisko“ žalobca má za to, že predmetný článok je potrebné vykladať extenzívne, v súlade s jeho zmyslom a účelom. Žalovaná v tomto spore nevystupuje ako štandardná fyzická osoba, ale ako fyzická osoba, podnikateľ. Teda ide o samostatný podnikateľský subjekt s povinne registrovaným miestom podnikania, ktoré sa nemusí zhodovať s miestom trvalého resp. obvyklého pobytu podnikajúcej osoby. Nakoľko ide o rovnaký princíp ako pri právnických osobách, za „bydlisko“ žalovanej na účely nariadenia Brusel I bis považuje: V. XXXX/X, V.. Žalovaná počas prvoinštančného konania nenamietala nesprávnu aplikáciu rozhodného práva hoci bola od začiatku súdneho konania zastúpená advokátskou kanceláriou. Sama po celý čas argumentovala normami slovenského práva a podaním doručeným žalobcovi dňa 25.2.2019 súdu oznámila, že nemá návrhy na doplnenie dokazovania. Namietanie nesprávnej aplikácie rozhodného práva je preto nutné podľa žalobcu posudzovať za „novotu“ v odvolacom konaní podľa , pričom ale otázka aplikácie rozhodného práva nespadá pod žiaden z liberačných dôvodov špecifikovaných v . Nejde totiž o (i) otázku splnenia procesných podmienok ani o (ii) otázku vylúčenia sudcu či nesprávneho obsadenia súdu. Žalovaná taktiež v odvolaní (iii) žiadnym spôsobom nepreukázala, že aplikáciou slovenského právneho poriadku došlo resp. mohlo dôjsť k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci. Len namietla nesprávnu aplikáciu rozhodného práva. Zároveň žalovaná (iv) mala možnosť namietať aplikáciu rozhodného práva už v prvoinštančnom konaní. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobca tvrdí, že namietanie nesprávnej aplikácie rozhodného práva nie je v tomto prípade legitímne a odvoláva sa aj . Žalovaná mohla kedykoľvek počas prvoinštančného konania namietať aplikáciu rozhodného práva. No rozhodla sa tak urobiť až v čase, keď bol jasný jej neúspech v prvoinštančnom konaní. Takýmto konaním sa najprv snažila uspieť v intenciách slovenského právneho poriadku a pre prípad, ak by to za daných okolností „O.“ pokúsi sa uspieť cez rakúsky právny poriadok. Žalobca mal pritom za to, že otázka slovenského právneho poriadku ako rozhodného práva nebola v konaní sporná. Najmä, keď obe strany sporu aktívne argumentovali ustanoveniami tohto právneho poriadku. Z uvedeného dôvodu považuje žalobca námietku nesprávnej aplikácie rozhodného práva až v odvolacom konaní za zjavné zneužitie práva. Žalobca poukázal na to, že ako prílohu č. 2 žaloby zo dňa 9.12.2017 priložil okresnému súdu písomnú ponuku žalovanej zo dňa 6.2.2017, na základe ktorej došlo k uzatvoreniu zmluvy o dielo. Z ponuky je zrejmé, že okrem ceny a účelu diela, sa strany dohodli aj na riadnych termínoch zhotovenia jeho jednotlivých častí. Tieto termíny žalovaná nedodržala, čo bolo v konaní preukázané a

s čím sa stotožnil aj okresný súd. Medzi stranami konania nebolo sporné, že podstatným zmluvným dojednaním bolo zhotovenie diela tak, aby žalobca na jeho základe získal stavebné povolenie. V konaní bolo preukázané, že na základe projektu od žalovanej resp. jeho prvej odovzdanej časti nebolo možné získať stavebné povolanie. Ako prílohu č. 1 vyjadrenia k odporu predložil okresnému súdu emailovú komunikáciu so žalovanou zo dňa 24.8.2017. Predmetnou správou žalobca riadne oznámil žalovanej dodatočnú lehotu, do kedy je potrebné aby si splnila svoje povinnosti. Žalovaná ani v tejto lehote prvú časť odovzdaného diela neopravila a nezakomponovala doň pripomienky mestského úradu tak, aby žalobca získal stavebné povolenie. Súd prvej inštancie podľa žalobcu konal správne keď vyhodnotil tento dôkaz ako poskytnutie dodatočnej primeranej lehoty. Na základe uvedeného žalobca odvolaciemu súdu navrhol, aby napadnutý rozsudok potvrdil.

8. Žalovaná v replike k vyjadreniu žalobcu zopakovala, že súd prvej inštancie pri založení právomoci postupoval nesprávne a nedostatočne odôvodnil, akým spôsobom dospel k záveru, že žalovanej bydlisko je v Slovenskej republike. Podľa Nariadenia Brusel I treba pojem bydlisko posudzovať v širšom kontexte, správny výklad a preklad tohto pojmu je pojem domicil. Nariadenie Brusel I v súvislosti s určením bydliska žalovaného rozlišuje podľa toho, či je žalovaným fyzická osoba (fyzická osoba

- podnikateľ) alebo právnická osoba. Fyzickú osobu podnikateľa nie je možné považovať za osobu právnickú, a preto sa pre určenie bydliska žalovanej použijú ustanovenia o fyzických osobách v čl. 62 Nariadenia Brusel I, ktoré pri určení bydliska fyzickej osoby odkazuje na právny poriadok Slovenskej republiky. o medzinárodnom práva súkromnom v ustanovení uvádza, že ak ďalej nie je ustanovené inak, právomoc slovenských súdov je daná, ak osoba, proti ktorej smeruje návrh (žaloba), má na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo a ak ide o majetkové práva, ak tu má majetok. Žalovaná poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp.zn. a rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp.zn. , podľa ktorých sa posudzuje bydlisko fyzickej osoby širšie, ako je iba zápis v evidenčnom systéme daného štátu, či už ide o register obyvateľov alebo živnostenský register. Nie je preto postačujúce, že súd bydlisko žalovanej odôvodnil tým, že ma v živnostenskom registri SR zapísaný podnik zahraničnej osoby. Žalovaná signifikantnú časť svojho súkromného a pracovného života sústreďuje v Rakúskej republike. Má tu trvalý pobyt, má tu rodinu a vykonáva tu všetky sociálne a kultúrne aktivity, plní si tu všetky zákonné povinnosti týkajúce sa platenia daní, zdravotného a sociálneho poistenia. Je v úmysle žalovanej spoločne s jej priateľom trvale sa zdržiavať v Rakúskej republike. Tým je podľa žalovanej preukázané, že prvoinštančný súd neposúdil správne svoju právomoc. Na prejednanie daného konania majú právomoc iba súdy Rakúskej republiky. Súd je povinný ex offo v priebehu celého konania skúmať právomoc a v prípade jej nedostatku, ak sa jedná o neodstrániteľnú vadu, konanie musí v celom rozsahu zastaviť. Žalovaná namieta, že v zmysle je potrebné rozlišovať medzi podnikom zahraničnej osoby a organizačnou zložkou zahraničnej osoby. Podnik zahraničnej osoby si zapíše na území SR zahraničná osoba, v prípade ak nemá v mieste svojho trvalého pobytu oprávnenie na podnikanie, alebo v prípade, ak má v miesto svojho trvalého pobytu oprávnenie na podnikanie ale na území SR chce vykonávať podnikateľskú činnosť v inom predmete podnikania. Žalovaná je riadne registrovaná ako živnostníčka v registri Rakúskej obchodnej komory, s iným predmetom podnikania podniká v Rakúsku a iným na Slovensku. Podľa žalovanej sa súd prvej inštancie nevysporiadal s uvedenou argumentáciou, čím podľa názoru žalovanej došlo k nesprávne určenej pasívnej vecnej legitimácie. Súd neskúmal, či žalovaná poskytovala služby žalobcovi v rozsahu predmetu podnikania, ktorý získala na území Slovenskej republiky, alebo či dané služby boli poskytnuté v rozsahu predmetu podnikania, ktorý získala žalovaná na území Rakúskej republiky, pričom podnik zahraničnej osoby ani organizačná zložka zahraničnej osoby nemajú právnu subjektivitu, a preto nemôžu byť v tomto prípade správne založená pasívna vecná legitimácia. Žalovaná poukázala na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. a uviedla, že o podnikanie zahraničnej osoby prostredníctvom jej podniku umiestneného na území Slovenskej republiky pôjde teda spravidla v tom prípade, keď zahraničná osoba nemá dosiaľ v zahraničí svoj podnik, alebo keď zahraničná osoba má v zahraničí podnik iného druhu (iný podnik). Definícia podniku je upravená v ustanovení , pričom podľa tohto ustanovenia sa podnikom rozumie súbor hmotných, osobných a nehmotných zložiek podnikania. Podnik je iba hromadná vec, prostredníctvom ktorej dosahuje podnikateľ hospodársky zisk. Samotný podnik však nikdy nemôže disponovať právnou subjektivitou a nemôže byť preto ani pasívne vecne legitimovaným subjektom. V prípade nedostatku právnej subjektivity zároveň nemôžu byť ani splnené všetky náležitosti materiálnej vykonateľnosti súdneho rozhodnutia. Žalovaná tak, ako je označená v žalobe a taktiež aj v napádanom rozsudku nemá právnu subjektivitu a nemôže byť preto nositeľom tvrdeného práva, resp. povinnosti v hmotnoprávnej sfére, t.j. nemôže disponovať pasívnou vecnou

legitimáciou, a preto žalovaná tvrdí, že súd prvej inštancie mal z tohto dôvodu žalobu zamietnuť a konanie zastaviť. Ide totiž o neodstrániteľnú procesnú podmienku na strane žalovanej, ktorú je súd povinný skúmať ex offo v priebehu celého konania. Rovnako v prípade procesných podmienok platí, že odvolací súd nie je v tomto smere viazaný odvolacími dôvodmi. Žalovaná je v danom konaní vedená ako fyzická osoba - živnostník, pričom má na území SR zriadený podnik zahraničnej osoby. To sú však jediné skutočnosti, ktoré žalovanú spájajú so Slovenskou republikou. Predmetnú zmluvu o dielo uzavreli žalobca a žalovaná v Rakúskej republike, predmet zmluvy o dielo mal byť a aj bol vyhotovený v Rakúskej republike. Obe strany konania majú svoj trvalý pobyt v Rakúskej republike. Podstatná časť podnikania žalovanej sa uskutočňuje v Rakúskej republike, kde si žalovaná taktiež riadne plní svoje zákonné, daňové povinnosti. Taktiež predmet zmluvy o dielo bol vypracovaný v zmysle príslušných ustanovení rakúskych právnych predpisov. Uvedené skutočnosti preukazujú, že zmluvný vzťah uzavretý medzi žalobcom a žalovanou má zjavne užšiu väzbu s Rakúskou republikou. Nie je preto ani právne možné, aby súd posúdil obligačný záväzok, jeho platnosť, či jeho skončenie v zmysle ustanovení právnych predpisov Slovenskej republiky. Špecifiká projektu vypracovaného podľa rakúskeho práva si jednoznačne vyžadujú ich posúdenie podľa právneho poriadku Rakúskej republiky a hlavne pokiaľ subjektom, ktorý projekt vypracoval je zahraničnou osobou s trvalým pobytom a hlavným predmetom podnikania v Rakúskej republike. Ustanovenie čl. 4 ods. 3 Nariadenia Rím I uvádzajú, že: „Ak je zo všetkých okolností vecí zrejmé, že zmluva má zjavne užšiu väzbu s inou krajinou, než je krajina uvedená v odseku 1 alebo 2, uplatní sa právny poriadok tejto inej krajiny.” V uvedenom ustanovení je premietnutá tzv. úniková doložka. Táto doložka nie je hierarchicky podriadenou voči ustanoveniu čl. 4 ods. 1 Nariadenia Rím I, a taktiež nie je ani vo vzťahu subsidiárnom k uvedenému článku. Úniková doložka má rovnaké postavenie ako článok podľa, ktorého prvoinštančný súd nesprávne posúdil rozhodné právo. Únikovú doložku je potrebné skúmať vždy, tzn. aj v prípade, ak z okolností prípadu vyplývajú skutočnosti, na základe ktorých je možné určiť rozhodné právo podľa kritérií uvedených v čl. 4 ods. 1 Nariadenia Rím I. Jediný ukazovateľ, ktorý sa podľa uvedeného nariadenia vyžaduje ako kritérium pre použitie únikovej doložky je, že zo všetkých okolností musí byť zrejmé, že zmluva má zjavne užšiu väzbu s inou krajinou. Pre posúdenie tohto kritéria sú spravidla smerodajné najmä skutkové okolnosti, za ktorých bol predmetný záväzok dojednaný - napr. miesto uzavretia záväzku (Rakúska republika), miesto plnenia predmetu záväzku (Rakúska republika), bydlisko zmluvných strán (Rakúska republika), aplikovanie osobitných právnych predpisov (Rakúska republika). Na základe uvedeného prezentuje žalovaná názor, že súd prvej inštancie mal v danom prípade použiť únikovú doložku a z dôvodu vhodnosti a spravodlivosti mal na dané konanie použiť právny poriadok Rakúskej republiky, čo sa však nestalo. Nie je možné spravodlivo a zákonne posúdiť všetky náležitosti obligačného vzťahu, ktorého predmet bol vypracovaný podľa právnych predpisov Rakúskej republiky, bez poznania týchto právnych predpisov a bez ich aplikácie. Podľa žalovanej je otázne aj to, prečo súd prvej inštancie pri určení rozhodného práva nebral do úvahy, že ide o spor spotrebiteľský, tak ako to urobil pri určovaní právomoci. V opačnom prípade by v zmysle čl. 6 Nariadenia Rím I súd musel za rozhodné právo určiť právo rakúske. V danom prípade sú podľa žalovanej splnené oba predpoklady označeného článku kumulatívne, napriek tomu, že zákonná dikcia vyžaduje alternatívne naplnenie dôvodov uvedených v písm. a) a b). Z dôvodu vhodnosti mal súd prednostne aplikovať únikovú doložku a na právne posúdenie obligačného vzťahu použiť právne predpisy Rakúskej republiky. Použitie únikovej doložky nie je možné posudzovať iba ako vedľajšiu možnosť v prípade, že nie je možné určiť rozhodného právo podľa predchádzajúcich ustanovení Nariadenia Rím I. Žalovaná zdôraznila, že súd prvej inštancie vo svojom rozsudku vôbec nezohľadnil tú skutočnosť, že v čase, keď žalobca odstúpil od zmluvy o dielo, teda po uplynutí približne siedmych mesiacov, žalovaná už aktívne pracovala na vyhotovení diela, dokonca dielo už aj žalobcovi riadne odovzdala. V priebehu siedmych mesiacov žalovaná vynaložila na vyhotovenie diela okrem vlastnej činnosti aj viaceré náklady. Súd vo svojom rozsudku vôbec nebral do úvahy, že za tento čas žalovanej prislúcha minimálne pomerná časť dohodnutej odmeny a taktiež náklady, ktoré žalovaná vynaložila na činnosť smerujúcu k vyhotoveniu diela. Na základe ustanovenia vzniká pri odstúpení od zmluvy zhotoviteľovi právo, aby mu objednávateľ zaplatil práce už vykonané, pokiaľ výsledok práce nemôže použiť inak a právo na náhradu účelne vynaložených nákladov. Pri určení výšky náhrady na už vykonané práce sa vychádza z ceny diela a prihliada sa na mieru rozpracovania, hodnotu spracovaného materiálu a iné okolnosti. Podkladom pre určenie už vykonaných prác je najmä vzájomne uznaný rozsah prác uvedený v preberacom protokole s určitými percentami rozostavanosti, alebo stav zachytený v stavebnom denníku. Výška sumy pripadajúcej na už vykonané práce môže v krajnom prípade prevýšiť aj pôvodne dojednanú cenu za dielo, resp. jeho dokončenú časť, najmä pokiaľ už pri uzavretí zmluvy o dielo zhotoviteľ pristúpil na nižšiu ako obvyklú cenu diela alebo pokiaľ od uzavretia zmluvy o dielo do odstúpenia od zmluvy o dielo uplynula dlhšia doba, keď u stavebných prác každoročne dochádza k

pomerne vysokému nárastu stavebných prác a materiálov. Podmienka, že výsledok práce nemôže byť použitý, inak predpokladá že zhotoviteľ rozpracované dielo nemôže použiť na zhotovenie diela pre iného objednávateľa, že ho nemožno predať a pod. Okrem uvedeného má zhotoviteľ právo na náhradu účelne vynaložených nákladov, ktoré boli vynaložené v súvislosti s odstúpením od zmluvy (napr. o cestovné a prepravné výdavky, poštovné a iné výdavky), a ktoré neboli zahrnuté do ceny diela. Nárok na náhradu týchto nákladov má zhotoviteľ aj v prípade, keď môže výsledky práce na diele použiť inak. Vzhľadom ku skutočnosti, že žalobkyňa so žalobcom v čase uzavretia zmluvy o dielo mali medzi sebou dobré medziľudské vzťahy, tak žalobkyňa navrhla žalobcovi cenu za dielo v podpriemernej sadzbe. Žalobkyňa vypracovala dielo s najväčšou odbornou starostlivosťou, pričom v priebehu vyhotovovania diela žalobca prichádzal stále s novými požiadavkami, ktoré mali za následok predĺženie času vyhotovenia diela a jeho odovzdania. Z tohto dôvodu v konečnom dôsledku náklady žalovanej spolu s náhradou za už vykonané práce presiahli pôvodne dohodnutú cenu diela. Žalovaná uviedla, že súd prvej inštancie sa vo svojom rozsudku nevysporiadal s náhradou pre zhotoviteľa za už vykonané práce, a rovnako sa nevysporiadal s náhradou pre zhotoviteľa za účelne vynaložené náklady na zhotovenie diela. Súd prvej inštancie rozhodol, že žalovaná je povinná žalobcovi vrátiť plnú sumu, aj keď v zákone je explicitne ustanovené, že žalovanej mala patriť minimálne pomerná časť odmeny za už poskytnuté služby a rovnako tak náklady, ktoré jej týmto konaním vznikli.

9. Žalobca v duplike argumentuje, že na určenie právomoci by mali byť v danej veci aplikované ustanovenia oddielu 4 - Právomoc vo veciach spotrebiteľských zmlúv Nariadenia Brusel I bis, pričom článok 6 a článok 7 bod 5 citovaného nariadenia nie sú dotknuté. Podľa čl. 7 bodu 5 citovaného nariadenia možno osobu s bydliskom na území členského štátu žalovať v inom členskom štáte v sporoch týkajúcich sa činnosti organizačnej zložky, obchodného zastúpenia alebo inej pobočky na súdoch podľa bydliska organizačnej zložky, obchodného zastúpenia alebo inej pobočky. Súčasne žalobca poukázal na to, že žalovaná pred súdom prvej inštancie nikdy nešpecifikovala, kde je jej bydlisko a proti konaniu na slovenskom súde nemala žiadnu námietku. Žalovaná počas prvoinštančného konania nenamietala ani nesprávnu aplikáciu rozhodného práva. Počas celého konania argumentovala normami slovenského práva. Zopakoval, že namietanie nesprávnej aplikácie rozhodného práva až v odvolacom konaní preto predstavuje "novotu", ktorá by mala byť posudzovaná podľa . Žalovaná síce skonštatovala, že súd pri aplikácii slovenského páva nepostupoval spravodlivo, zákonne a na aplikáciu slovenského práva neboli splnené podmienky, ale nepreukázala, že aplikáciou slovenského práva došlo resp. mohlo dôjsť k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Žalobca má za to, že aj keď je žalovaná zapísaná v živnostenskom registri ako podnik zahraničnej osoby, je v tomto spore pasívne legitimovanou, keď počas celého obchodného styku so žalobcom vystupovala ako slovenský živnostník, zo žiadnych z ňou predložených dokladov nevyplývalo, že ide o podnik zahraničnej osoby. Žalovaná podniká ako fyzická osoba, ktorú v tom čase aj osobne poznal a na obchodných dokumentoch boli uvedené iba identifikačné údaje zo slovenského živnostenského registra. Ak by aj žalobca označil ako stranu sporu práve zahraničnú fyzickú osobu, podnikanie tohto druhu je rovnako, ako pri podniku zahraničnej fyzickej osoby úzko späté s jednou konkrétnou fyzickou osobou - v tomto prípade C.. R.. G. B.. Žalobca má za to, že žalovaná je za daných okolností pasívne legitimovanou v tomto spore. Ak by aj súd vyhovel námietke nedostatku pasívnej legitimácie, a došlo by k zastaveniu konania, išlo by zo strany súdu o prílišný formalizmus. Nedostatočné označenie strany sporu je odstrániteľným nedostatkom žaloby.

10. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach uplatnených odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný ( a <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2015/160/>) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

11. Z hľadiska skutkového stavu veci vychádzal odvolací súd zo zistení súdu prvej inštancie a pre danú vec považoval za rozhodujúce, že dňa 6.2.2017 vystavila Y..-C.. G. B., G. X/X/XX, XXXX B., ktorá sa identifikovala identifikačným číslom (IČO): 47 048 379, prideleným Štatistickým úradom Slovenskej republiky, potvrdenie podľa ktorého došlo medzi ňou a žalobcom k uzavretiu zmluvy o dielo ústnou formou, spočívajúcej v projekčnej činnosti hrubej stavby renovácie a nadstavby rodinného domu. Z potvrdenia vyplýva, že cieľom, ktorý žalobca zmluvou sledoval, malo byť zhodnotenie pôvodných priestorov a vytvorenie nového hodnotného priestoru pre život celej rodiny, zlepšiť tepelnú pohodu v dome, zefektívniť náklady na vykurovanie, zhodnotiť estetiku fasády a dom ako celok. Časový harmonogram bol rozdelený na štyri časti: Štúdia do konca marca 2017; Projekt pre stavebné povolenie (Einreichplan) M 1:100 do konca apríla 2017; Detailný plán M 1:50 do konca mája 2017; Autorský dozor

do konca októbra 2017 - v prípade, ak sa stavba predĺži, vzniká nárok na účtovanie za každú návštevu stavby podľa aktuálneho cenníka. Cena za projekčné služby bola dohodnutá vo výške 2.800,- eur, čo predstavuje 4 % rozpočtu na stavbu (70.000,- eur), v cene nie je zahrnutý energetický certifikát, projekt elektro, vody a kanalizácie, vykurovania, ani statický posudok. Projekt pre stavebné povolenie (druhá časť zmluvy o dielo) podľa písomne potvrdenej objednávky mal byť vyhotovený do konca apríla 2017. Na základe faktúry č. 2017/04, vystavenej subjektom Ing. Arch. Lucia Hakelová, Bradáčova 2, Bratislava, IČO: 47 048 379 zaplatil žalobca na konkrétne označený účet v Slovenskej republike za projektovú dokumentáciu sanácie nadstavby rodinného domu zálohu 1.400,- eur a dňa 7.6.2017 doplatil 1.400,- eur, čím uhradil plnú dohodnutú cenu.

12. Žalovaná projekt vyhotovila dňa 1.5.2017. Stavebný úrad tento projekt pre nesprávne farebné značenie jednotlivých častí odmietol prevziať. Následne žalovaná projektu v časti farebného značenia opravila, ale vzhľadom na skutočnosť, že projekt neobsahoval geodetické zameranie pozemku, stavebný úrad znovu odmietol prijať žiadosť o vydanie stavebného povolenia z 27.6.2017. Žalobca nechal dodatočne vyhotoviť geodetické zameranie pozemku, ktoré žalovaná priložila k projektu. Žiadosť o vydanie stavebného povolenia spolu s požadovanou dokumentáciou stavebný úrad prevzal až dňa 27.7.2017 po doplnení geodetického zamerania. Listom zo dňa 17.8.2017 Mestský úrad Hainburg a.d. Donau, projektovú dokumentáciu žalobcovi vrátil a vyzval ho v lehote do 30.10.2017 na doplnenie konkrétne označených vylepšení s tým, že až po ich predložení, bude môcť byť podrobená predbežnému posúdeniu. Dňa 24.8.2017 žalobca elektronickou komunikáciou žiadal žalovanú v priebehu týždňa o „. P.. Žalovaná prisľúbila, že sa na vec budúci týždeň určite pozrie. Dňa 4.9.2017 zaslal žalobca žalovanej žiadosť o zapracovanie ním v projekte zaznačených úprav a bodov hraníc, ktoré boli dané geodetom. Dňa 18.9.2017 sa mala na stavebnom úrade konať konzultácia, žalobca žiadal žalovanú o zaslanie poslednej opravenej verzie projektu dňa 8.9.2017. Žalovaná sa zo zdravotných dôvodov na dohodnutú konzultáciu nedostavila, do projektu pre stavebné povolenie nezapracovala doplnenia požadované stavebným úradom v liste, ktorým bola projektová dokumentácia vrátená. Žalobca e-mailom zo dňa 18.9.2017 žalovanej uviedol, že sa vecou viac nemusí zaoberať a následne listom zo dňa 25.9.2017 písomne od zmluvy odstúpil.

12. V posudzovanom prípade zo žaloby podanej dňa 21.3.2018 vyplýva, že žalobca sa domáha vrátenia plnenia z vyššie označeného zmluvného vzťahu, od ktorého odstúpil. Žalobu podal proti fyzickej osobe C.. R.. G. B., označil jej obchodné meno Ing. Arch. Lucia Hakelová - Lucia Haquel, adresu pobytu v Slovenskej republike Bradáčova 2885/2, Bratislava, IČO: 47 048 379. G. B. má podľa Registra obyvateľov SR (č. l. spisu - 44) od 1.2.2013 doposiaľ evidovaný pobyt mimo územia Slovenskej republiky na adrese: V. X/X, B. R..Y.. Y.. Podľa jej prednesu na pojednávaní dňa 18.1.2019 aktuálne býva na adrese G. X, B.. Počnúc dňom 16.2.2013 G. B. podniká na území Slovenskej republiky formou podniku zahraničnej osoby, pod obchodným menom Ing. arch. Lucia Hakelová-Luica Haquel, s miestom činnosti v Bratislave na Bradáčovej ul. 2885/2. Vedúcim podniku zahraničnej osoby je C.. R.. G. B., G. X/X/ XX, B.. Žalobca má podľa registra obyvateľov SR (č. l. spisu - 55) od 22.1.2014 evidovaný pobyt mimo územia Slovenskej republiky na adrese Y. XX, B. R..Y.. Y..

13. Podmienkou, aby niekto mohol byť stranou v civilnom procese je, že musí byť na to spôsobilý. Spôsobilosťou byť stranou v konaní znamená spôsobilosť subjektu mať procesné práva a povinnosti. Ide teda o procesnú subjektivitu. v stanovuje, že procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva. Odkazuje teda na hmotné právo. Vo všetkých civilných sporových konaniach majú procesnú subjektivitu tí, ktorí majú všeobecnú spôsobilosť mať práva a povinnosti podľa hmotného práva, teda všeobecnú hmotnoprávnu subjektivitu. Podnikanie zahraničných osôb na území Slovenskej republiky upravuje a Živnostenský zákon. Zahraničnou osobou sa rozumie aj fyzická osoba s bydliskom mimo územia Slovenskej republiky. Podnikaním zahraničnej osoby na území Slovenskej republiky sa rozumie aj podnikanie zahraničnej osoby prostredníctvom podniku zahraničnej osoby, pričom oprávnenie podnikať na území Slovenskej republiky vznikne fyzickej zahraničnej osobe dňom vzniku živnostenského oprávnenia a to v rozsahu predmetu podnikania zapísaného v živnostenskom registri alebo inej evidencii ustanovenej osobitným zákonom. Skutočnosť zápisu podniku zahraničnej fyzickej osoby do živnostenského registra umiestnenej na území Slovenskej republiky ale neznamená, že tento podnik je nositeľom právnej subjektivity a spôsobilým subjektom súdneho konania. Vo všetkých záležitostiach týkajúcich sa podniku zahraničnej osoby je vždy nositeľom práv a povinností zahraničná

fyzická osoba, ktorá podnik zriadila. Právnu subjektivitu má preto vo všetkých prípadoch výlučne zahraničná osoba a nie jej podnik.

14. Podľa sa fyzická osoba v žalobe označuje menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu alebo pobytu, dátumom narodenia alebo iným identifikačným údajom. Údaj o tom, že sa vec týka podniku zahraničnej fyzickej osoby, zákon nevyžaduje. Z toho vyplýva, že v žalobe môže byť tento údaj uvedený, ak však v žalobe tento údaj uvedený nie je, nie je možné tento nedostatok kvalifikovať ako neúplnosť žaloby. V prípade, že žalobca uvedie podnik zahraničnej fyzickej osoby, má to význam pre posúdenie miestnej príslušnosti súdu. Žalobca žalovanú v žalobe označil menom fyzickej osoby (G. B.), ku ktorému doplnil identifikačné údaje podniku žalovanej ako zahraničnej osoby, podľa výpisu zo živnostenského registra SR (uviedol obchodné meno Ing. Arch. Lucia Hakelová - Lucia Haquel, adresu pobytu v Slovenskej republike Bradáčova 2885/2, Bratislava, IČO: 47 048 379). To znamená, že ak žalobca žalovanú zahraničnú fyzickú osobu označil menom a priezviskom a uviedol aj údaj o podniku tejto zahraničnej fyzickej osoby, nie je možné z takéhoto postupu spoľahlivo vyvodiť, že by žalovanou stranou sporu bol označený len podnik zahraničnej osoby. Z obsahu súdneho spisu nevyplýva, že by žalobcovi bol známy údaj adresy trvalého pobytu žalovanej, keďže žalovaná v obchodnej korešpondencii so žalobcom uvádzala adresu G. X/X/XX, XXXX B., E. (č. l. spisu - 10), ktorá adresa je odlišná od adresy evidovanej Registrom obyvateľov SR, alebo Bradáčova 2, Bratislava (č. l. spisu - 11), teda neuvádzala adresu evidovaného trvalého pobytu V. X/X, B. R..Y.. Y., E. (č. l. spisu - 44) . Za takéhoto skutkového stavu nemožno v danej veci, ktorá má charakter spotrebiteľského sporu, v neprospech žalobcu vyhodnotiť nedostatok údaja o trvalom pobyte žalovanej. Uvedené ale znamená predovšetkým to, že z prejednávanej žaloby nie je možné jednoznačne ustáliť, že by ju žalobca smeroval voči subjektu bez právnej subjektivity. Námietka žalovanej, že žalobca v žalobe označil ako žalovanú len podnik zahraničnej fyzickej osoby, ktorý nemá procesnú subjektivitu preto neobstojí. Žalovaná, ako fyzická osoba bola v žalobe identifikovaná takými údajmi, ktoré umožňujú jej presnú identifikáciu, pričom neúplnosť označenia žalovanej v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie, spočívajúcu v absencii označenia mena a priezviska fyzickej osoby a jej pobytu, keďže ide o zrejmú nesprávnosť, opravil odvolací súd v súlade s v spojení s tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

15. V prejednávanej veci ide o spor s medzinárodným prvkom, ktorý je primárne založený jeho cezhraničnou povahou, keď obidve fyzické strany sporu, ktoré sú síce Slovenskými štátnymi občanmi majú trvalé bydlisko v Rakúskej republike. Žalovaná podniká na území Slovenskej republiky, prostredníctvom podniku zahraničnej fyzickej osoby. Za takejto situácie sa súd prvej inštancie správne zaoberal otázkou medzinárodnej príslušnosti (právomoci) súdu a aj otázkou práva použiteľného (rozhodného) na daný spor. Otázka právomoci je jednou zo základných podmienok konania, ktorú je súd povinný skúmať vždy z úradnej povinnosti v každom štádiu sporu s medzinárodným prvkom. Pre posúdenie právomoci je v podmienkach danej veci potrebné aplikovať Nariadenie rady (ES) č. 1215/2012 o príslušnosti, uznávaní a výkone súdnych rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach

- Brusel I bis (ďalej aj Nariadenie Brusel I bis). Žalobca pre podanie žaloby zvolil súd v Slovenskej republike, v mieste sídla podniku žalovanej. Proti takto založenej príslušnosti súdu žalovaná v rámci svojho prvého úkonu, ktorý jej vo veci patril, a v ktorom zaujala procesnú obranu vo veci samej (odpor proti platobnému rozkazu zo dňa 2.2.2018 - č. l. spisu 29) námietky nepredniesla. Tým, v zmysle článku 26 ods. 1 Nariadenia Brusel I, založila právomoc slovenského súdu konať vo veci, pretože v danej veci nejde o žiadnu z výnimiek uvedených v článku 24 Nariadenia Brusel bis I a nejedná sa ani o prípad uvedený v článku 26 ods. 2 Nariadenie Brusel I bis vyžadujúci si osobitý prístup súdu. Odvolací súd v tejto súvislosti prednáša, že pokiaľ by aj v súdenej veci nebola založená právomoc účasťou žalovanej na konaní, bola by právomoc súdu Slovenskej republiky daná podľa všeobecných ustanovení Nariadenia Brusel I bis. Keďže vec sa týka nároku zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorej charakter nespadá pod právny režim článku 17 (tento článok definuje tri druhy spotrebiteľskej zmluvy s osobitným režimom právomoci) je z hľadiska medzinárodnej príslušnosti podľa Nariadenia Brusel I bis, článku 17 ods. 1, článku 7 ods. 5 daná právomoc súdu Slovenskej republiky aj podľa sídla zmluvného partnera spotrebiteľa, t.j. podľa podnikateľského sídla žalovanej. Právo voľby medzinárodnej príslušnosti súdu podľa miesta podnikateľského sídla žalovanej by bolo žalobcovi (spotrebiteľovi) zachované však aj z dôvodu výnimky, na ktorú odkazuje článok 17 ods. 1 Nariadenia Brusel I bis. Žalovaná podniká na území Slovenskej republiky ako živnostník prostredníctvom podniku zahraničnej osoby, ktorý sídli v územnom obvode konajúceho súdu prvej inštancie. Z potvrdenia zmluvného vzťahu vystaveného žalovanou dňa 6.2.2017, ako aj z následne (14.2.2017) vystavenej faktúry č. 2017/04 na úhradu zálohy

za projektovú dokumentáciu jednoznačne vyplýva, že predmetný zmluvný vzťah žalovaná uzavrela v rámci obchodnej činnosti svojho podniku zahraničnej osoby, keďže sa v zmluvnom vzťahu identifikovala jeho podnikateľskými údajmi, a to identifikačným číslom 47 048 379 a aj záloha bola platená na účet v banke v Slovenskej republike.

16. Keďže nároky uplatnené v súdenej veci súvisia so zrušeným zmluvným vzťahom, respektíve s porušením zmluvných povinností, potom otázku rozhodného práva rieši Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EU) č. 593/2008 zo dňa 17.6.2008 o práve rozhodnom pre zmluvné záväzkové vzťahy (ďalej aj Nariadenie Rím I). V danom prípade je z vyjadrenia strán sporu počas konania zrejmé, že vecnú argumentáciu k predmetu sporu odvodzovali zo slovenského práva, čo v podmienkach danej veci je potrebné kvalifikovať ako dodatočnú voľbu slovenského práva podľa článku 3 ods. 2 Nariadenia Rím I. Voľba právneho poriadku účastníkmi zmluvy má prednosť pred určením rozhodného práva podľa Nariadenia Rím I. Podľa názoru odvolacieho súdu však v danej veci nastali také okolnosti, pre ktoré by neboli splnené podmienky ani pre aplikáciu článku 6 ods. 1, a ktoré neodôvodňujú ani aplikáciu článku 4 bod 3 Nariadenia Rím I. Žalovaná v Rakúsku, ktoré je krajinou pobytu žalobcu (spotrebiteľa) vykonáva podnikateľskú činnosť prostredníctvom podnikateľského oprávnenia vydaného príslušným rakúskym orgánom, teda ako dodávateľ podnikateľského plnenia existujúci podľa právneho poriadku Rakúskej republiky, ktoré ju oprávňovalo dodať plnenie požadované žalobcom v podnikateľskom režime rakúskeho práva. Žalovaná zmluvu so žalobcom, slovenským štátnym občanom uzavrela (uzavreli ju v slovenskom jazyku) ako dodávateľ plnenia mimo svojho obvyklého podnikateľského plnenia v Rakúskej republike, sama bola aktívnym účastníkom zmluvného vzťahu, ktorý sa rozhodol do zmluvného vzťahu vstúpiť ako slovenský podnikateľský subjekt, existujúci podľa právneho poriadku Slovenskej republiky s danými právami a povinnosťami. Svojim podnikateľským postojom vyvolala také okolnosti zmluvného vzťahu, podľa ktorých nemohol žalobca, spotrebiteľský účastník zmluvného vzťahu predvídať, že by sa zmluvný vzťah, aj keď miestom plnenia bolo Rakúsko, mal spravovať v režime rakúskeho práva (článok 16 preambuly Nariadenia Rím I).

17. Z uvedeného potom vyplýva, že námietka žalovanej o nedostatku právomoci súdov Slovenskej republiky, ako aj námietka voči záveru súdu prvej inštancie o slovenskom rozhodnom práve nie je dôvodná a záver súdu prvej inštancie je preto vo svojom výsledku správny.

18. Podľa zmluvy mali byť žalobcovi poskytnuté služby projektanta pri renovácii a nadstavbe rodinného domu, spočívajúce vo vypracovaní štúdie, projektu pre stavebné povolenie, detailný plán, a služba autorského dozoru pri realizácii samotnej stavby. Žalovaná je podnikateľkou - fyzickou osobou, z čoho sa prezumuje, že bude robiť svoje podnikateľské kroky s určitou obozretnosťou a opatrnosťou. Žalovaná mala možnosť sa rozhodnúť, či so žalobcom zmluvný vzťah uzavrie. Mala priestor na to, aby uvážila, či ponuku žalobcu príjme a v akých časových lehotách bude plniť, pričom vzhľadom na jej podnikateľský status mala odhadnúť časovú, odbornú náročnosť diela a poznať technické podmienky splnenia diela. Z potvrdenia vystaveného žalovanou dňa 6.2.2017 je zrejmé, na čom sa žalovaná so žalobcom dohodli. Je z neho zrejmý aj čas plnenia zadefinovaný samotnou žalovanou, podľa ktorého už v mesiaci október mali na základe projektovej dokumentácie vyhotovenej žalovanou prebiehať samotné stavebné práce.

19. Podľa je objednávateľ oprávnený odstúpiť od zmluvy aj vtedy, ak je zrejmé, že dielo nebude včas hotové alebo nebude vykonané riadne, a ak zhotoviteľ neurobí nápravu ani v poskytnutej primeranej lehote.

20. Odstúpenie objednávateľa podľa je spojené s nedostatkami na strane zhotoviteľa. Ide o preventívne právo na odstúpenie od zmluvy, ktorým objednávateľ môže zabrániť vzniku ďalších nepríjemností a prieťahov, s ohľadom na postup prác zhotoviteľa. Právo odstúpiť od zmluvy predpokladá vadnosť budúceho diela alebo omeškanie jeho vykonania, ktoré musia byť v čase odstúpenia zrejmé, ďalej poskytnutie primeranej lehoty zhotoviteľovi objednávateľom na zaistenie nápravy a to, že ani počas nej zhotoviteľ nápravu neurobil. Zo skutkového stavu preskúmavanej veci vyplynulo, že k októbru 2017 stavebné práce nezačali, pretože projekt pre stavebné povolenie (Einreichplan), ktorý po oprave nedostatkov vytknutých stavebným úradom pri prvom predložení po 1.5.2017 a následne aj 27.6.2017 za účelom začatia stavebného konania, bol po jeho opätovnom predložení na stavebné konanie dňa 27.7.2017, rozhodnutím príslušného stavebného úradu zo dňa 17.8.2017 vrátený, a to za účelom (podľa označenia stavebného úradu) doplnenia konkrétne zadefinovaných vylepšení. Pokiaľ žalovaná namietala, že po 1.5.2017 žalobca dopĺňal projekt o

ďalšie požiadavky, odvolací súd prednáša, že v tomto období bol síce stavebný projekt žalovanou vyhotovený, avšak nebol spôsobilým podkladom pre vydanie stavebného povolenia, pretože žalovaná v projekte nesprávne farebne vyznačila jednotlivé časti a následne neobsahoval geodetické zameranie pozemku, pričom na potrebu predmetného zamerania žalovaná ako podnikateľský dodávateľ plnenia žalobcu neupozornila. Predmetné vady boli zistené stavebným úradom potom, ako žalobca takto vadne vyhotovený projekt chcel predložiť na stavebné konanie. Uvedené znamená, že v príčinnej súvislosti so žalobcom požadovanou úpravou stavebného projektu v čase po 1.5.2017, podľa mailovej správy zo dňa 7.5.2017 (č. l. spisu 58) omeškanie žalovanej nevzniklo. Bez ohľadu na to, akú terminológiu stavebný úrad pre vytýkané nedostatky v rozhodnutí zo dňa 17.8.2017 použil, z jeho rozhodnutia je zrejmé, že bez ich odstránenia nebude možné žiadosť žalobcu o vydanie stavebného povolenia preskúmať. Poskytnutím lehoty na riadne vykonanie diela je potrebné rozumieť jednostranný právny úkon objednávateľa, ktorým zhotoviteľovi výslovne vymedzí jasne definovaný časový priestor, v ktorom má byť náprava urobená. Z elektronickej komunikácie strán sporu je zrejmé, že žalobca lehotu na riadne vykonanie diela žalovanej určil dňa 24.8.2017, v rozsahu jedného týždňa s následným akceptovaním jej predĺženia do 18.9.2017, kedy pri osobnej konzultácii žalobcu a žalovanej so stavebným úradom mala byť preskúmaná opravená verzia stavebného projektu (Einriechsplan). Vzhľadom na to, že žalovaná výzve žalobcu nevyhovela, (žalovaná opravený stavebný plán ku dňu 18.9.2017 žalobcovi neodovzdala) správne súd prvej inštancie ustálil, že žalovaná bola v omeškaní s plnením zmluvného záväzku zadefinovaného obsahom podľa potvrdenia žalovanej zo dňa 6.2.2017 a žalobca mal právo na zrušenie zmluvy, od ktorej odstúpil. Lehota od 24.8.2017 do 18.9.2017 vzhľadom na aktívnu spoluprácu žalobcu so žalovanou a jeho angažovanosť, ktorú pri odstraňovaní nedostatkov projektu vyhotoveného žalovanou vyvíjal, nebola neprimeraná. Pokiaľ žalovaná argumentuje, že stavebný úrad žalobcovi určil lehotu na doplnenie stavebného projektu do 30.10.2017, správne súd prvej inštancie poukázal na to, že túto lehotu určil stavebný úrad žalobcovi, k čomu odvolací súd dopĺňa, že termín 30.10.2017 bol termínom hraničným, a pokiaľ by doplnené podklady boli žalobcom predložené skôr, mohli byť stavebným úradom aj skôr preskúmané. Odvolací súd súhlasí s tvrdením žalovanej, že nebolo v jej možnostiach garantovať vydanie stavebného povolenia v určitom termíne, avšak v jej možnostiach ako podnikateľa v príslušnom obore bolo dodať plnenie bez žalovanou zavinených vád (nesprávne farebné značenie, geodetické zameranie).

21. V dôsledku odstúpenia žalobcu od zmluvy bola zmluva zrušená, čím vznikol medzi účastníkmi zmluvy synalagmatický vzťah z bezdôvodného obohatenia v zmysle , podľa ktorého každá zmluvná strana je povinná vrátiť druhej z nich všetko, čo jej bolo podľa zrušenej zmluvy plnené. Žalovaná v rámci procesnej obrany argumentovala, že vrátenie plnenia pre špecifickosť predmetu plnenia nie je možné, preto vrátenie plnenia zo strany žalobcu žiadala poskytnutím peňažnej náhrady (vyjadrenie - odpor proti platobnému rozkazu zo dňa 2.2. - č. l. spisu 29, vyjadrenie zo dňa 9.5.2018 - č. l. spisu 65 a vyjadrenie zo dňa 10.1.2019 - č. l. spisu 108) vo výške žalovanej istiny, ktorá by mala predstavovať obvyklú cenu za žalobcom požadované služby v Rakúsku. Predpokladom vzniku právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia je neoprávnene získanie majetkových hodnôt jedným subjektom (kedy sa majetkový prospech zväčšil, alebo hoci sa tak malo stať, sa neznížil), a to na úkor iného, v ktorého majetkových pomeroch sa táto zmena negatívne prejavila. Teda o obohatenie ide vtedy, ak plnením dostal niekto majetkovú hodnotu vyjadrenú tým, že v jeho majetku došlo buď k zvýšeniu aktív alebo k zníženiu pasív. V podmienkach danej veci správne súd prvej inštancie uzavrel, že žalovaná tým, že vyhotovila pre žalobcu vadný projekt, respektíve na základe projektu žalovanej žalobcovi stavebné povolenie vydané nebolo, žalobca neobdržal od žalovanej žiadne plnenie (jeho aktíva sa nezvýšili), a nedošlo ani k zníženiu jeho pasív, pretože žalovaná za neho neplnila to, čo mal plniť žalobca sám. Bolo povinnosťou žalovanej preukázať, že žalobca od nej dostal protiplnenie, z ktorého získal ekonomický prínos, zostala však len v rovine tvrdenia, že jej projektová dokumentácia je obsahovo identická s drobnými (čiastkovými) úpravami s projektovou dokumentáciou vyhotovenou U.. R.. E. T., keď dôkaz o tvrdení nepredložila. Pokiaľ aj žalobca v konaní predniesol, že hlavičku projektu vyhotoveného U.. R.. E. T. vytvoril podľa hlavičky projektu vyhotoveného žalovanou, táto skutočnosť nie je spoľahlivým dôkazom o tom, že projektom vyhotoveným žalovanou získal žalobca prínos v podobe vydania stavebného povolenia, ktoré bolo zmyslom služby, ktorú si žalobca od žalovanej objednal. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech. Z hľadiska vymedzenia procesnej obrany žalovanej mala žalovaná povinnosť okrem iného preukázať skutočnosti, podľa ktorých jej vznikol nárok na peňažnú náhradu podľa , , teda skutočnosti z ktorých by vyplývala dôvodnosť jej obrany v spore. Z výsledkov dokazovania v danom spore, ktoré

je ovládané navrhovaním dôkazov jeho stranami, odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že žalovanej sa predmetné tvrdenie nepodarilo preukázať. Vzhľadom na argumentáciu žalovanej v písomných podaniach počas odvolacieho konania odvolací súd ešte prednáša, že nároky definované v ustanovení sa viažu výlučne k špeciálnemu prípadu odstúpenia podľa , ktoré nie je spojené s predchádzajúcim porušením povinnosti zhotoviteľa (objednávateľ dôvod odstúpenia nemusí ani zhotoviteľovi oznamovať).

22. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že obsah odvolania žalovanej nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu, alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie, a preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa ako vecne správny potvrdil.

23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní úspech, priznal proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

24. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

(1) Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).