Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Co/88/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Vackovej a členiek senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Márie Malíkovej v právnej veci žalobcu: R Collectors s. r. o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 50 094 297, zastúpeného: Advokátska kancelária RELEVANS s. r. o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 47 232 471, proti žalovanej: I. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX U. XX, zastúpenej: JUDr. Danica Sitárová, advokátka so sídlom Námestie hrdinov 13, 934 01 Levice, o zaplatenie sumy 1.905,33 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 1. decembra 2017 č.k. 9Csp/134/2017-141, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti trov konania p o t v r d z u j e .

Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1.1. Súd prvej inštancie rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.365 eur s 5,25% úrokom z omeškania ročne od 01.04.2017 do zaplatenia v splátkach po 20 eur mesačne pod stratou výhody splátok vždy do 15 dňa toho ktorého mesiaca, počnúc právoplatnosťou rozsudku. Konanie v časti o zaplatenie 195 eur zastavil. V ostatnej časti žalobu zamietol. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej vo výške 59,63 %, o ktorých konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ustanoveniami § 497 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, § 53 ods. 1, 5, 6, § 54 ods. 1, 2, § 101, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2, § 9 ods. 2, 7, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. 1.2. Zistil, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej úver vo výške 2.000 eur. Žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru k 16.05.2014. Z poskytnutej finančnej čiastky žalovaná uhradila spolu 635 eur. Konštatoval, že v zmluve o úvere je podstatná náležitosť a to údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov uvedený v nesprávnej hodnote, pretože jej hodnota je 33,57 %. Dospel k záveru, že nesprávne vyčíslená hodnota RPMN, ako obligatórna náležitosť spotrebiteľskej zmluvy, robí úver bezúročný a bez poplatkov. Žalovaná zaplatila sumu 635 eur, preto priznal žalobcovi rozdiel v sume 1365 eur. Konanie v časti o zaplatenie sumy 195 eur zastavil, pre čiastočné späťvzatie žaloby. 1.3. V ostatnej časti žalobu zamietol. Uviedol, že postup žalobcu, ktorý do RPMN nezapočítal poplatky spojené s poistením úveru, dôvodiac, že poistenie schopnosti splácať úver bolo dobrovoľné, nebol v súlade so zákonom. Poukázal na tabuľkovú časť v bode 2 zmluvy o úvere, v ktorej nie je zmienka o poistnom ani o výške poistného. Preto nie je zrejmé, aká čiastka z každej mesačnej splátky v sume 59,27 eura predstavuje poistenie. Navyše žalovaná v zmluve žiadala o poistenie schopnosti splácať úver,

pričom v zmluve bolo uvedené, že všetky informácie o poistení a podmienky poistenia, vrátane poistnej zmluvy a príslušných poistných podmienok sú k dispozícii v každom obchodnom centre a žalovaná vyhlásila, že sa s týmito informáciami oboznámila. Z uvedeného vyplýva, že priamo v zmluve o úvere boli zakomponované podmienky ďalšej zmluvy, ktorá sa javila ako dobrovoľne uzavretá, pričom podmienky poistenia boli nejasné, neurčité a nedávajú žalovanej informáciu o tom, ako poplatky na poistenie zvýšia celkové náklady úveru. 1.4. Poukázal na celkovú výšku nákladov uvedenú v zmluve v sume 1.795,15 eura, hoci žalovaná mala v skutočnosti zaplatiť až sumu 4.267,44 eura. Konštatoval, že zo zmluvy musí byť zrejmé, aké poplatky požaduje veriteľ od dlžníka. Poplatok za poistenie schopnosti splácať úver bol ďalší poplatok, ktorý mala žalovaná zaplatiť, teda ide o náklad, ktorý robil úver drahším a žalovaná ako spotrebiteľ sa mala o tom dozvedieť už pri uzatváraní zmluvy, aby mala možnosť zvážiť výhodnosť takéhoto záväzku. K tvrdeniu žalobcu, že táto služba bola dobrovoľná uviedol, že neobstojí, keďže podmienky poistenia, aj to nejasné a neurčité, boli súčasťou predmetnej zmluvy, boli predtlačené na formulári, ktorého obsah žalovaná nemohla ovplyvniť a predtlačenú zmluvu s celým obsahom podpísala. 1.5. Dospel k záveru, že v zmluve chýbal údaj o výške iných poplatkov - poistného (§ 9 ods. 2 písm. k) a absencia tohto údaju spôsobila, že úver je bez poplatkov a úrokov (§ 11 písm. a). Keďže žalobca nezohľadnil poistné pri výpočte RPMN, zakryl skutočné náklady na daný úver a hodnotu RPMN nevykázal v správnej výške. Dohoda o poistení schopnosti splácať úver tvorila podľa formy jeden celok so zmluvou o úvere. V zmluvných dojednaniach sa nenachádzala úprava o práve dlžníka neuzavrieť takúto dohodu a túto službu žalobca žalovanej nikdy ani neposkytol, len žiada za ňu odplatu. Vyslovil názor, že žalobca takouto nekalou praktikou len zvýšil náklady spotrebiteľa na úver. Na základe porovnania úrokovej sadzby daného úveru, ktorá je 24,50 % a priemerných úrokových sadzieb z úverov (čl. 111 ) v III. štvrťroku vo výške 9,86 % a z nových obchodov 13,89 %, konštatoval, že odplata za daný úver bola podstatne vyššia, čo považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Náklady za poistenie, úver ešte viac predražujú, pritom sa údaj o výške poistného nikde v zmluve nenachádza. 1.6. Žalobu zamietol aj v časti dlžného úroku z istiny 1.995,12 eura a zmluvného úroku vo výške 24,50 % ročne od 01.04.2017. Nemal za zrejmé, za ktoré obdobie požaduje úrok z istiny 1.992,12 eura. Uviedol, že žalobca ku dňu 16.05.2014 úver zosplatnil (čl. 39 ) a vyzval žalovanú na zaplatenie celého zostatku dlhu. Od toho času mu nepatril úrok z úveru, nakoľko sa od zosplatnenia úveru dostala žalovaná do omeškania s plnením a žalobcovi ako veriteľovi patril len zákonný úrok z omeškania podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ako sankcia za omeškanie s plnením peňažného dlhu. Preto zaviazal žalovanú na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,25 % ročne z dlžnej sumy od 01.04.2017 do zaplatenia. 1.7. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, keďže žalobca mal v spore úspech pomerný, a preto mu priznal nárok na náhradu trov konania v pomernej časti. Uviedol, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku podľa § 262 ods. 2 CSP.

2.1. Žalobca podal v zákonnej lehote odvolanie a domáhal sa, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti zrušil a vec v tejto časti vrátil súdu prvej inštancie, alebo zmenil tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovie. Dôvodil, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d) , a vec nesprávne právne posúdil (§ 365 ods. 1 písm. h) . 2.2. Namietal, že je neprijateľné, aby ako podnikateľ niesol všetky riziká zmluvného vzťahu a spotrebiteľ neniesol fakticky žiadnu zodpovednosť. S poukazom na rozsudok ESD sp.zn. C-361/04 tvrdil, že línia posudzovania priemerného spotrebiteľa sa posunula na spotrebiteľa, na ktorého bola prenesená istá povinnosť aktivity. V danej veci žalovaná, ako spotrebiteľ, nebola spochybnená v možnosti posúdiť rozsah svojho záväzku, poznala údaje o výške úveru a celkovej výške nákladov, vedela koľko bude musieť zaplatiť a prijatím úveru s týmito podmienkami súhlasila. Tvrdil, že údaje v zmluve sú napísané správne. 2.3. Namietal voči záveru súdu prvej inštancie, že výška RPMN a celkových nákladov spojených s úverom je v zmluve uvedená nesprávne. Tvrdil, že výpočet RPMN súdom prvej inštancie nie je správny, keďže sa nevyporiadal s obsahom celkových nákladov a neprepočítal výšku zmluvného úroku. Preto nesprávne zistil skutkový stav vo veci výšky celkových nákladov a nesprávne určil výšku RPMN. 2.4. Namietal, že rozsudok je založený na svojvôli, čo zakladá jeho nepreskúmateľnosť. V rozsudku totiž nie je uvedené, akým spôsobom súd prvej inštancie dospel k výsledku, že RPMN nie je správna. Pokiaľ súd prvej inštancie použil internetovú kalkulačku, ktorá je informatívna a nezávislá, táto vychádza len z právnej úpravy účinnej od 23.12.2015, preto ju na predmetnú zmluvu o úvere nebolo možné aplikovať.

S poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5 Cdo 106/2010 a judikát R 111/1998 tvrdil, že nedostatočné odôvodnenie rozsudku obmedzuje jeho právo brániť sa v súdnom konaní odvolaním. 2.5. Tvrdil, že podľa § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z. je poistenie potrebné započítať do celkových nákladov len pokiaľ jeho uzatvorenie bolo podmienkou na uzatvorenie zmluvy o úvere. Poukázal na bod 5.1. Obchodných podmienok a tvrdil, že z neho vyplýva nepodmienenosť uzatvorenia zmluvy povinnosťou platiť poistné. Tiež tvrdil, že žalovaná bola oprávnená odmietnuť uzatvorenie poistnej zmluvy, v rubrike s textom „žiadam o poistenie schopnosti splácať úvere“ vyznačením tejto možnosti v texte zmluvy, čomu nasvedčuje bod 11.1 Obchodných podmienok. 2.6. Tvrdil, že právna úprava účinná v čase uzatvorenia zmluvy umožňovala sankcionovať úver bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou pre absenciu niektorej zákonnej náležitosti len za súčasného splnenia podmienky absencie písomnej formy zmluvy. 2.7. Namietal voči záveru súdu prvej inštancie, podľa ktorého mu nepatrí zmluvný úrok od zosplatnenia úveru. Poukázal na viaceré súdne rozhodnutia.

3. Žalovaná vo vyjadrení uviedla, že súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru v tom, že predmetná zmluva je spotrebiteľskou, spravuje sa režimom občianskeho zákonníka, právnymi predpismi na ochranu spotrebiteľa a smernicou EHS 93/13. V zmluve absentuje správny údaj o RPMN a o výške úplatkov (poistného). Dohodnutý úrok z úveru predstavuje hrubý nepomer v neprospech spotrebiteľa a teda rozpor s dobrými mravmi podľa § 3 Občianskeho zákonníka. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil a priznal jej náhradu trov odvolacieho konania.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 , po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 , viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 , bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 vec prejednal s verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 . Dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti trov konania (ako výroku závislého) podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil.

5. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

6.1. Žalobca v odvolaní namietal vadu konania spočívajúcu v nedostatočnom odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie napadnutej zamietajúcej časti. Odvolací súd preto, predtým ako preskúmal napadnutý rozsudok, skúmal, či súd prvej inštancie konanie zaťažil vadou konania spočívajúcou v odňatí možnosti konať pred súdom. Vada konania vymedzená v ustanovení § 365 ods. 1 písm. d) je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručuje v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj článok 46 a nasl. Ústavy SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. 209/1992 Zb.). Požiadavky na riadne zdôvodnenie rozsudku súdu stanovuje ustanovenie § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Podľa neho v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Výkladom citovaného ustanovenia Civilného sporového poriadku pritom treba dospieť k záveru, že s tam uvedenými požiadavkami je v rozpore úplný alebo čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, ale napr. aj existencia extrémneho nesúladu medzi právnymi závermi súdu a jeho skutkovými zisteniami, resp. prípad, keď právne závery zo skutkových zistení pri žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú, a napokon tiež len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené. 6.2. Podľa judikatúry Najvyššieho súdu (R 111/1998) z obdobia účinnosti Občianskeho súdneho poriadku nepreskúmateľnosť rozhodnutia nezakladá zmätočnosť a prípustnosť dovolania; nepreskúmateľnosť bola považovaná len za vlastnosť (vyjadrujúcu stupeň kvality) rozhodnutia súdu, v ktorej sa navonok

prejavila tzv. iná vada konania majúca za následok nesprávne rozhodnutie veci (§ 241 ods. 2 písm. b) OSP). 6.3. Na tejto zásade zotrvalo aj zjednocujúce stanovisko R 2/2016, právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku“. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky „zmeny v právnej úprave dovolania a dovolacieho konania, ktoré nadobudli účinnosť od 1. júla 2016, sa podstaty a zmyslu tohto stanoviska nedotkli, preto ho treba považovať aj naďalej za aktuálne“. Druhá veta stanoviska R 2/2016 sa týka prípadov, keď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie. 6.4. V danej veci súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku stručne uviedol, čoho sa žalobca domáhal a z akých dôvodov. Uviedol tiež, že žalovaná sa k veci vyjadrila v odpore. Vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. V rámci právneho posúdenia citoval ustanovenia právnych predpisov, podľa ktorých vec právne posúdil. Posudzujúc obsah odôvodnenia rozhodnutia v napadnutej zamietajúcej časti nie je možné konštatovať absenciu akýchkoľvek dôvodov. Odvolací súd nezistil namietanú vadu konania, pre ktorú by bolo potrebné napadnutý rozsudok zrušiť, preto pristúpil k meritórnemu prejednaniu veci.

7.1. Z obsahu spisu vyplýva, že Poštová banka, a.s., ako veriteľ, a žalovaná, ako dlžník uzavreli dňa 28.09.2012 zmluvu o úvere dostupná pôžička č. XXXXXXXXXX, podľa ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť žalovanej úver vo výške 2.000 eur a žalovaná sa zaviazala tento vrátiť v 72 splátkach po 59,27 eura mesačne vždy k 17. dňu v mesiaci, dátum prvej splátky 17.10.2012, dátum konečnej splatnosti 17.09.2018. Úroková sadzba bolo dohodnutá vo výške 24,50 % ročne, RPMN uvedená v zmluve bola 27,45 % a priemerná RPMN bola 19,08 %, celková výška nákladov bola 1.795,15 eura. Veriteľ listom zo dňa 29.04.2014 vyzval žalovanú na splatenie splátok viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti vo výške 276,80 eura. Veriteľ listom zo dňa 16.05.2014 oznámil žalovanej predčasnú splatnosť úveru ku dňu 16.05.2014 a vyzval ju na zaplatenie dlžnej sumy 2.404,67 eura v lehote 10 dní od doručenia výzvy. Žalovaná zásielku prevzala dňa 21.05.2014. 7.2. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 1. augusta 2017 č.k. 9Csp/134/2017-94 pripustil, aby na miesto doterajšieho žalobcu Poštová banka, a.s. vstúpil do konania žalobca. 7.3. Žalobca sa podanou žalobu domáhal zaplatenia dlžnej istiny v sume 1.905.33 eura, dlžných úrokov z istiny v sume 1.995,12 eura, zmluvného úroku vo výške 24,50 % ročne zo sumy 1.905,33 eura od 01.04.2017 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1.905,33 eura od 01.04.2017 do zaplatenia. Žalobu vzal v časti o zaplatenie dlžnej istiny v sume 195 eur späť a žiadal, aby súd konanie v tejto časti zastavil. 7.4. Súd prvej inštancie žalobe čiastočne vyhovel. Konanie o zaplatenie sumy 195 eur zastavil. Žalobu zamietol v časti o zaplatenie zostávajúcej istiny v sume 345,33 eura, v časti vyčíslených zmluvných úrokov z úveru z istiny v sume 1.995,12 eura, v časti zmluvných úrokov z istiny odo dňa 01.04.2017 do zaplatenia a v časti úroku z omeškania zo zamietnutej istiny odo dňa 01.04.2017 do zaplatenia. Uvedená zamietajúca časť rozsudku súdu prvej inštancie a výrok o trovách konania, ako výrok závislý, bol predmetom skúmania odvolacím súdom.

8. Podľa § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, na účely tohto zákona sa rozumie g) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.

9. Podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

10. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

11.1. Odvolací preskúmal rozsudok v napadnutej zamietajúcej časti a dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo veci v dostatočnom rozsahu dokazovanie potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností. Z vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver, podľa ktorého je predmetná zmluva o úvere bezúročná a bez poplatkov. Pre posúdenie zmluvy o úvere súd prvej inštancie považoval za rozhodujúce, že ide o zmluvu spotrebiteľskú, konkrétne o zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzavretú podľa zákona č. 129/2010 Z.z., preto skúmal či obsahuje všetky náležitosti stanovené zákonom. Dospel k záveru, že v predmetnej zmluve absentoval správny údaj RPMN a keďže tento údaj bol obligatórnou zákonnou náležitosťou zmluvy, považoval poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov. Nesprávnosť výpočtu RPMN mal preukázanú tým, že žalobca do RPMN nezapočítal poplatky spojené s poistením úveru, dôvodiac jeho dobrovoľnosťou. Keďže podmienky poistenia považoval za nejasné, neurčité, ktoré nedali žalovanej informáciu o tom, ako poplatky na poistenie zvýšia celkové náklady úveru, boli súčasťou zmluvy, predtlačené na formulári, ktorého obsah žalovaná nemohla ovplyvniť a predtlačenú zmluvu s celým obsahom podpísala, preto ho nebolo možné považovať za dobrovoľne uzavreté. Poplatky za poistenie boli nákladom úveru, a preto ovplyvňovali celkovú výšku nákladov uvedenú v zmluve v sume 1.795,15 eura, hoci žalovaná mala v skutočnosti zaplatiť až sumu 4.267,44 eura. Preto dospel k záveru, že v zmluve chýbal údaj o výške iných poplatkov - poistného (§ 9 ods. 2 písm. k) a absencia tohto údaju rovnako spôsobila, že úver je bez poplatkov a úrokov (§ 11 písm. a). Preto zamietol žalobu v časti, v ktorej sa žalobca domáhal zaplatenia sumy prevyšujúcej sumu poskytnutého úveru po odpočítaní žalovanou zaplatenej časti, ako i príslušenstvo pozostávajúce z úrokov z úveru a úrokov z omeškania z nepriznanej časti istiny. Odvolací súd sa s uvedenými závermi v plnom rozsahu stotožnil a preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti, ako vecne správny, potvrdil. 11.2. Odvolací súd považoval za vecne správne aj rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania, keďže žalobca bol vo veci pomerne úspešný.

12.1. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dodáva, že RPMN je jednou z obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Jej nesprávne uvedenie v neprospech spotrebiteľa má za následok, že zmluva je považovaná za bezúročnú a bez poplatkov. V danej veci nebolo sporné, že do RPMN žalobca (jeho právny predchodca) nezapočítal poistné, dôvodiac jeho dobrovoľnosťou. Keďže súd prvej inštancie uzavreté poistenie nepovažoval za dohodnuté dobrovoľne, je zrejmé, že RPMN v zmluve bola vypočítaná nesprávne v neprospech spotrebiteľa a poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy). 12.2. Rovnako aj celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť je obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Táto musí byť vypočítaná na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere (§ 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy). Za údaje platné v čase uzatvorenia zmluvy je podľa názoru odvolacieho súdu možné považovať len údaje uvedené v zmluve. V predmetnej zmluve bola v rozpore s tým uvedená celková čiastka, ktorú musí žalovaná zaplatiť 1.795.15 eura. Z obsahu zmluvy však vyplýva, že veriteľ poskytol žalovanej úver vo výške 2.000 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala tento vrátiť v 72 splátkach po 59,27 eura mesačne. Podľa tvrdenia žalobcu súčasťou dohodnutej splátky bolo aj poistné, podľa výpisu z úverového účtu v sume 6,27 eura a splátka bez poistného bola v sume 53 eur. Z uvedeného vyplýva, že aj bez započítania poistného bola celková čiastka, ktorú musela žalovaná zaplatiť, v zmluve uvedená nesprávne. Pochybnosti o správnosti uvedeného údaju vyplývajú z toho, že násobok mesačnej splátky 53 eur a počtu mesačných splátok 72, po odpočítaní poskytnutého úveru, je 1.816 eura, a nie 1.795 eura, ako bolo uvedené v predmetnej zmluve (53 x 72 = 3816 - 2000 = 1816). S vyššie uvedeného jednoznačne vyplýva, že celková čiastka, ktorú musela žalovaná zaplatiť nezodpovedala údajom, ktoré veriteľ použil pri jej výpočte, preto uvedenú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere nemožno považovať za správne uvedenú. Keďže nesprávne uvedená obligatórna náležitosť zmluvy má rovnaké následky, ako jej absencia, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy).

13.1. Odvolací súd v zmysle § 387 ods. 3 sa pri posudzovaní danej veci zaoberal podstatnými námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní. K námietke žalobcu spočívajúcej v tvrdení, že rozsudok je založený na svojvôli, čo zakladá jeho nepreskúmateľnosť, odvolací súd poukazuje na dôvody uvedené v bode 6. 13.2. S tvrdením žalobcu, že žalovaná, ako priemerný spotrebiteľ, nebola spochybnená v možnosti posúdiť rozsah svojho záväzku, poznala údaje o výške úveru a celkovej výške nákladov, vedela koľko bude musieť zaplatiť a prijatím úveru s týmito podmienkami súhlasila, ako i s tvrdení, že údaje v zmluve sú napísané správne, sa odvolací súd nestotožnil. S poukazom na bod 12. odvolací súd dodáva, že vynásobením počtu splátok s výškou splátky, či už so započítaním poistného, alebo bez neho, možno dôjsť k jedinému záveru, a to, že údaje v zmluve nie sú správne, a to výška splátky, keď nie je uvedené, aká časť splátky sa započítava na poistné, ďalej celková suma, ktorá bola žalovaná povinná zaplatiť (bod 12.2) ale aj RPMN. Pritom podľa názoru odvolacieho súdu nie je potrebné, aby súd RPMN prepočítaval, stačí, keď vykonaným dokazovaním zistí, že súčasťou RPMN v zmluve nie sú všetky náklady spojené s úverom, v danej veci poistenie. 13.3. Odvolací súd sa nestotožnil ani s tvrdením žalobcu, podľa ktorého poistenie nebolo podmienkou poskytnutia úveru a preto sa do celkových nákladov nemuselo započítať podľa § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z. Žalovaná si v predmetnej zmluve mohla vybrať iba medzi základným súborom poistenia alebo komplexným súborom poistenia, nemala však možnosť poistenie odmietnuť, keďže taká možnosť sa v zmluve nenachádzala. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie pri hodnotení obsahu zmluvy správne uzavrel, že podmienky poistenia boli nejasné, neurčité, nedali žalovanej informáciu o tom, ako poplatky na poistenie zvýšia celkové náklady úveru, boli súčasťou zmluvy o úvere, predtlačené na formulári, ktorého obsah žalovaná nemohla ovplyvniť a predtlačenú zmluvu s celým obsahom podpísala, preto ho nebolo možné považovať za dobrovoľne uzavreté. Navyše odvolací súd, zhodne so súdom prvej inštancie, zistil, že ani celková suma, ktorá bola žalovaná povinná zaplatiť, nebola v zmluve uvedená správne, pričom dodáva, že nebola správna ani po odpočítaní poistného, ktorého výška však v zmluve uvedená nebola a dala sa zistiť až z výpisu z účtu z údajov o splácaní. 13.4. Tvrdenie žalobcu, že právna úprava účinná v čase uzatvorenia zmluvy umožňovala sankcionovať úver bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou pre absenciu niektorej zákonnej náležitosti len za súčasného splnenia podmienky absencie písomnej formy zmluvy, odvolací súd neakceptoval. Považuje za potrebné uviesť, že pokiaľ nebola dodržaná písomná forma zmluvy, tak zmluva neobsahovala žiadnu zákonom požadovanú náležitosť. Ak však bola zmluva uzatvorená písomne (ako tomu bolo v danej veci), zákon vyžadoval, aby obsahovala taxatívne vymenované náležitosti, pričom absenciu niektorých z nich sankcionoval bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou. 13.5. K námietke žalobcu voči záveru súdu prvej inštancie, podľa ktorej mu nepatrí zmluvný úrok od zosplatnenia úveru, odvolací súd uvádza, že predčasnosť zosplatnenia úveru predstavuje vo svojej podstate jednostranný sankčný právny inštitút, ktorý umožňuje veriteľovi zmenou záväzku požadovať jednorazové a okamžité vrátenie celej požičanej istiny. Úrok z úveru predstavuje kapitalizovanú odplatu za celé obdobie postupného splácania úveru v splátkach. Pri predčasnom a mimoriadnom zosplatnení úveru vzniká veriteľovi nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. Zosplatnením úveru na jednej strane nastáva stav, keď veriteľ má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, na druhej strane už spotrebiteľ nemá právny titul držať peňažné prostriedky poskytnuté veriteľom, v svojej dispozícii, preto niet dôvodu na to, aby veriteľ požadoval od neho úroky, ktoré by mu patrili, ak by spotrebiteľ mal právo držby finančných prostriedkov. V opačnom prípade by nastal nespravodlivý a ústavne nekonformný stav pre spotrebiteľa, ktorý by bol vystavený sankciám vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej mal nárok na úroky zo zmluvy. Za tejto situácie by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by mal nárok na dohodnuté úroky ako keby k zmene záväzku nedošlo. Spotrebiteľ by tak nemal žiadne garantované práva, ktoré by mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Navyše by došlo k hrubej nadvláde veriteľa, ak by bol tento nečinný pri vymáhaní svojej pohľadávky a odplatné úroky by si nárokoval aj pri svojej potencionálnej nečinnosti. Takéto správanie veriteľa nemôže byť podporované a používať právnu ochranu. Keďže v danej veci niet pochýb o tom, že medzi stranami sporu bola uzavretá spotrebiteľská zmluva, po poskytnutí náležitej ochrany žalovanej, ako spotrebiteľovi, odvolací súd, zhodne so súdom prvej inštancie, dospel k záveru, že po zosplatnení úveru žalobcovi neprináležia úroky dohodnuté za poskytnutý úver.

14. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti trov konania ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

15. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 a podľa § 255 ods. 1 priznal žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, z dôvodu, že žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom podľa § 262 ods. 2 CSP.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .