Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8Cb-13-2017.pdf
PDF · 101.36 KB
Case nature
Area
Subarea
8Cb/13/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom JUDr. Petrom Banským v právnej veci žalobcu: Wüstenrot poisťovňa, a.s., Karadžičova 17, 825 22 Bratislava 26, IČO: 31383408, zastúpeného: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., Štefánikova 8, 811 05 Bratislava proti žalovanej: Z.. N. Z., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom F. XXXX/XX, XXX XX T., zastúpenej: JUDr. Pavol Kracina, bytom Nám. SNP 38, 960 01 Zvolen, o zaplatenie 895,56 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .
Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu 100% do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa svojou podanou žalobou doručenou súdu dňa 24. 04. 2017 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy vo výške 859,56 EUR istiny spolu aj s úrokom z omeškania vo výške 8,05% od 26. 09. 2014 až do zaplatenia ako aj trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 05. 10. 2012 uzatvoril so žalovanou zmluvu o finančnom sprostredkovaní, ktorá upravovala predovšetkým činnosť žalovanej smerujúcu k uzatváraniu poistných zmlúv o životnom poistení a neživotnom poistení medzi poisťovňou a tretími osobami v rámci zákona č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve. Žalovaná v rámci tohto vzťahu má postavenie podnikateľa podľa § 2 ods. 5 predmetného zákona. Čo sa týka zmluvného typu, uvedená zmluva je zmluvou o obchodnom zastúpení podľa § 652 a nasl. Obchodného zákonníka. Podľa článku 3 ods. 6 zmluvy o finančnom sprostredkovaní poisťovňa bola povinná poskytnúť finančnému agentovi provízie a iné peňažné prostriedky. Podľa článku 6 ods. 4 písm. b) zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že zánikom zmluvy o finančnom sprostredkovaní zanikajú všetky práva a povinnosti zmluvných strán. Na základe uvedeného je potom žalovaná povinná príslušnú neprináležiacu províziu resp. storno províziu, na ktorú jej vzniklo právo v zmysle províznych poriadkov vrátiť. Podľa § 662 Obchodného zákonníka nárok na províziu zanikne ak je zrejmé, že obchod medzi zastúpeným a treťou osobou sa neuskutoční a ak jeho neuskutočnenie nie je dôsledkom okolností, za ktoré zodpovedá zastúpený. Provízia, ktorá už bola uhradená sa musí vrátiť, ak nárok na ňu zanikol podľa odseku 1. Riziko zastúpeného spojené s vyplatením provízií pred uskutočnením obchodu zákonodarca kompenzuje inštitútom zániku nároku na províziu podľa § 662 ods. 1 Obchodného zákonníka. Z dôvodu, že súd predmetnú žalobu zamietol z dôvodu neplatnosti zmluvy uzatvorenej medzi žalovanou a žalobcom ako aj z dôvodu nepreukázania aktívnej legitimácie súd len stručnejšie poukáže na ďalšie skutočnosti vyplývajúce zo žaloby. Dlh žalovanej voči žalobcovi mal pozostávať zo storna nábehovej odmeny, ktorá bola vo výške 548,32 EUR a zo storna výkonnostnej odmeny vo výške 347,24.
Žalobca v rámci svojho návrhu poukázal na to, že so žalovanou uzatvoril zmluvu o finančnom sprostredkovaní dňa 05. 10. 2012 a zároveň uzatvoril aj zmluvu o poskytnutí nábehovej odmeny dňa 12. 10. 2012.
2. Súd vo veci vydal platobný rozkaz pod sp. zn. 8Cb/13/2017-65 dňa 06. 06. 2017, ktorým zaviazal žalovanú na zaplatenie súm, tak ako si ich uplatnil žalobca. Proti uvedenému platobnému rozkazu riadne a včas podala žalovaná odpor prostredníctvom svojho advokáta JUDr. Pavla Kracinu, v ktorom uviedla, že žalobca mal podaním žalobného návrhu poveriť svojho zamestnanca Z.. P. S., pričom žalobný návrh podpísali dvaja a to Z.. S. a Mgr. A., čo je v rozpore s priloženým poverením. Podľa výpisu z Obchodného registra nezaznamenali ako člena predstavenstva Mgr. Z. T., ktorý je uvedený na uvedenom poverení. Majú za to, že je neplatné. Žalobca zároveň poukazuje na to, že celý režim spolupráce so žalovanou je vzťahom podnikateľským spadajúcim do režimu Obchodného práva, pričom oni namietajú túto skutočnosť, čomu nasvedčuje to, že žalovaná je označená ako fyzická osoba - nepodnikateľ, dátumom narodenia, adresou a rovnako je žalovaná označená aj v zmluve o poskytnutí nábehovej odmeny. V samotnej žalobe je uvedený ako žalobca subjekt Wüstenrot poisťovňa a.s., pričom vyššie uvedenú zmluvu o poskytnutí nábehovej odmeny žalovaná mala uzatvoriť s dvoma subjektmi a to Wüstenrot poisťovňa a.s. Bratislava a Wüstenrot stavebná sporiteľňa. Na základe tohto namietajú aj aktívnu legitimáciu. Podľa žaloby, z predloženého žalobného návrhu nie je z jeho obsahu zrejmé ako došiel žalobca k výpočtu a na akom skutkovom základe. Žalobcom doložený dokument Provízny poriadok namietajú ako dôkaz, keďže tento je nepodpísaný. Z tohto dôvodu je neplatný aj pripojený dodatok. Taktiež namietajú dokumenty, zmluvy žalobcu resp. poverenie z toho dôvodu, že tieto sú podpísané v rozpore s podmienkami podpisovania podľa Obchodného registra. Majú za to, že celý režim vzťahov by mal byť posudzovaný nie podľa Obchodného zákonníka, ale Občianskeho zákonníka. Na základe uvedených skutočností zároveň uplatňujú aj námietku premlčania nároku žalobcu, ktorý z podanej žaloby nie je zrejmý a riadne doložený. Súčasne namietajú platnosť zmlúv o finančnom sprostredkovaní. Na základe uvedených dôkazov žiadajú, aby súd uvedený platobný rozkaz zrušil a nárok žalobcu zamietol.
3. Súd vo veci rozhodol pôvodne rozsudkom pre zmeškanie žalobcu dňa 07. 11. 2017, proti ktorému podal odvolanie žalobca. Súd poukazuje na to, že zrušenie rozsudku okresného súdu krajským súdom bolo z toho dôvodu, že žalobca sa vyjadril k odporu žalovaného, avšak súd v čase rozhodovania uvedené vyjadrenie nemal v spise založené.
4. V rámci vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu doručeného súdu dňa 06. 11. 2017 k odporu žalovanej (č. l. 84) poukázal na to, že vzťah medzi žalobcom a žalovanou o finančnom sprostredkovaní bol uzatvorený v súlade s § 652 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, pričom v rozsahu zákona č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní podľa § 2 ods. 5 je finančné sprostredkovanie vykonávané podľa tohto zákona podnikaním. Keďže žalovaná v tomto vzťahu mala postavenie podnikateľa zmluva o finančnom sprostredkovaní sa prednostne upravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka. Na základe tohto v prípade, ak ide o námietku premlčania, tento nárok bol uplatnený včas v štvorročnej premlčacej lehote. Čo sa týka špecifikácie pohľadávky, podľa nich táto je riadne a vyčerpávajúco vyčíslená. Zároveň sa ospravedlňujú z pojednávania zo dňa 07. 11. 2017.
5. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:
6. Súd na základe zmluvy o finančnom sprostredkovaní uzatvorenej medzi žalobcom, spoločnosťou Wüstenrot stavebná sporiteľňa a.s. a žalovanou zistil, že žalovaná je tu označená menom, priezviskom, titulom, IČO: 35191236/zrejme rodné číslo 655104/6502, pričom súd poukáže, že za žalobcu predmetná zmluva bola podpísaná a to osobou Ing. K. E. a Mgr. P. Q..
7. Súd na základe zmluvy o poskytnutí nábehovej odmeny uzatvorenej medzi žalobcom, ďalej spoločnosťou Wüstenrot stavebná sporiteľňa a.s. a žalovanou, žalovaná je tu označená ako Z.. N. Z., ďalej rodným číslom, trvalým pobytom/miesto podnikania. Uvedená zmluva bola podpísaná dňa 12. 10. 2012, pričom za žalobcu bola podpísaná Mgr. Q. D., Z. a Ing. K. E., vedúci oddelenia Back Office Wüstenrot poisťovňa a.s.
8. Zároveň súdu ako dôkaz, z ktorého vychádzal žalobca pri výpočte náhrady za
storno provízií, bol predložený provízny poriadok, pričom súd poukazuje na to, že tento bol schválený dňa 16. 07. 2013 a účinný od 19. 07. 2013 a zároveň bol súdu predložený dodatok k províznemu poriadku č. 7 (č. l. 15), ktorý však bol účinný odo dňa 08. 10. 2012.
9. Súd z výzvy na vyrovnanie pohľadávok zasielanej žalobcom žalovanej zo dňa 27. 08. 2014, ktorú žalovaná prebrala 11. 09. 2014 súd zistil, „ že podľa článku 6 ods. 4 zmluvy o finančnom sprostredkovaní zánikom zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti zmluvných strán. Vzhľadom na vyššie uvedené vás žiadame dlžnú sumu, ktorú eviduje Wüstenrot poisťovňa a.s. uhradiť na bankový účet. Neprináležiaca provízia vo výške 307,24 EUR a storno nábehovej a výkonnostnej odmeny vo výške 588,32 EUR spolu 895,56 EUR. V prípade, že celkovú sumu neuhradíte v stanovenej lehote pristúpi Wüstenrot poisťovňa, a.s. k jej vymáhaniu súdnou cestou čím vám vzniknú ďalšie náklady.“
10. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil, že žaloba je v celom rozsahu nedôvodná a preto ju zamietol.
11. Podľa § 149 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
12. Podľa § 150 ods. 1 C. s. p. strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
13. Podľa § 151 ods. 1 C. s. p. skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
14. Podľa § 151 ods. 2 C. s. p. ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
15. Podľa § 153 ods. 1 C. s. p. strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.
16. Podľa § 153 ods. 2 C. s. p. na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.
17. Podľa § 153 ods. 3 C. s. p. ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.
18. Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. (ďalej len Obchodný zákonník) ak je podnikateľ fyzická osoba, koná osobne alebo za neho koná zástupca. Právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná zástupca.
19. Podľa § 191 ods. 1 Obchodného zákonníka predstavenstvo je štatutárnym orgánom spoločnosti, ktorý riadi činnosť spoločnosti a koná v jej mene. Predstavenstvo rozhoduje o všetkých záležitostiach spoločnosti, pokiaľ nie sú týmto zákonom alebo stanovami vyhradené do pôsobnosti valného zhromaždenia alebo dozornej rady. Pokiaľ stanovy neurčia inak, je oprávnený konať v mene spoločnosti každý člen predstavenstva. Členovia predstavenstva, ktorí konajú v mene spoločnosti, a spôsob, ktorým tak robia, sa zapisujú do obchodného registra.
20. Súd na paragrafy z Civilného sporového poriadku poukázal z toho dôvodu, že v súčasnosti je každá strana sporu, t. j. tak žalobca ako aj žalovaná zodpovedná za úspech v spore na základe predložených dôkazov. Súd poukazuje na to, že v prípade, ak jeden z účastníkov poprie nejakú skutočnosť a zároveň uvedie svoje vlastné tvrdenie ďalší účastník, ktorý nesúhlasí s týmto tvrdením je povinný toto tvrdenie vyvrátiť a zároveň doložiť aj dôkazy.
Na uvedené súd poukazuje z toho dôvodu, že žalobca nereagoval dostatočným spôsobom na odpor žalovanej, v ktorom žalovaná predovšetkým namietala aktívnu legitimáciu vo vzťahu k žalobcovi a zároveň k spoločnosti Wüstenrot poisťovňa a.s., keďže títo sú obidvaja uvedení v záhlaví zmluvy, ďalej namietala predmetný provízny poriadok, keďže tento je nepodpísaný a je neplatný. Taktiež namietala dokumenty zmluvy resp. poverenie z dôvodu, že tieto sú podpísané v rozpore s podmienkami podpisovania za spoločnosť podľa Obchodného registra, zároveň vzniesla aj námietku premlčania. Taktiež súd poukazuje na to, že právny zástupca žalovanej aj na pojednávaní konanom dňa 20. 03. 2019 opätovne poukázal na skutočnosti, že samotná zmluva o finančnom sprostredkovaní nebola podpísaná podľa výpisu z Obchodného registra a neboli preukázané žiadne dôkazy, na základe ktorých by osoby, ktoré túto zmluvu podpisovali boli oprávnené konať za žalobcu. Opätovne poukázal na to, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal z akého dôvodu je on aktívne legitimovaný v prípade predmetných zmlúv, keďže zmluva bola uzatvorená medzi troma subjektmi a zopakoval námietku premlčania.
21. Základnou otázkou, na ktorú musí v tomto konaní súd poukázať je námietka platnosti zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovanou. K tomuto súd poukazuje na to, že tak, ako pri poukázaní na samotnú zmluvu o finančnom sprostredkovaní uzatvorenú medzi žalobcom, ďalej spoločnosťou Wüstenrot stavebná sporiteľňa a.s. a žalovanou dňa 05. 10. 2012 za samotného žalobcu uvedená zmluva bola podpísaná Ing. K. E. vedúcim oddelenia Back Office Wüstenrot poisťovňa a.s. a Mgr. P. Q. krajský riaditeľ Wüstenrot poisťovňa a. s. Na základe tej skutočnosti, že súdu do vynesenia rozsudku nebolo žiadnym spôsobom preukázané či tieto osoby mohli za žalobcu predmetnú zmluvu podpisovať, keďže toto nevyplýva z Obchodného registra súd má za to, že predmetná zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným je neplatným právnym úkonom, keďže žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal oprávnenie týchto osôb konať v jeho mene. Súd poukazuje na to, že takúto skutočnosť, ktorá by vyplýva napr. v rámci Obchodného registra, že zmluvu by podpísal člen predstavenstva resp. prokurista spolu s členom predstavenstva tak, ako je to v Obchodnom registri uvedené, v tomto prípade by nemuselo zo strany žalobcu dôjsť k preukazovaniu oprávnenosti podpisovania týchto osôb, avšak v prípade, ak sú na konanie v mene podnikateľa v rámci podpisovania právnych úkonov splnomocnené iné osoby, ktorým takéto oprávnenie z verejne dostupných registrov nevyplýva je len na strane žalobcu preukázať na základe čoho takéto osoby podpisovali predmetnú zmluvu. Súd tu musí poukázať na to, že napriek podanému odporu k predmetnej námietke sa žalobca žiadnym spôsobom nevyjadril a taktiež ani žiadnym spôsobom nepreukázal túto podstatnú skutočnosť pre úspech v spore. Na základe tohto súd má teda za to, že predmetný právny úkon zmluvy o finančnom sprostredkovaní je absolútne neplatným právnym úkonom. Zároveň taktiež súd ako absolútne neplatný právny úkon považuje aj uzatvorenie zmluvy o poskytnutí nábehovej odmeny, pretože za žalobcu je predmetná zmluva podpísaná Mgr. Q. D. predsedom predstavenstva a zároveň opätovne Ing. K. E. vedúcim oddelenia Back Office. Podľa výpisu z Obchodného registra v čase uzatvárania predmetnej zmluvy t. j. 10. 10. 2012 za spoločnosť konajú vždy dvaja členovia predstavenstva spoločne alebo jeden člen predstavenstva spolu s prokuristom tak, že k vytlačenému alebo napísanému názvu spoločnosti, menám a funkciám podpisujúci pripoja svoj podpis. Na základe tejto skutočnosti je síce pravda, že za žalobcu podpísal uvedenú zmluvu Mgr. Q. D., Z., avšak druhá osoba Ing. K. E. je tu označený ako vedúci oddelenia Back Office, pričom súd by túto samotnú skutočnosť nepovažoval za tak podstatnú, keby bol napr. členom predstavenstva resp. prokuristom, avšak v tom čase podľa výpisu z Obchodného registra uvedená osoba Ing. K. E. nebola ani členom predstavenstva ani prokuristom. Na základe tejto skutočnosti súd má potom za to, že aj táto predmetná zmluva je neplatným právnym úkonom, keďže súdu nebolo preukázané na základe čoho Ing. K. E. ako vedúci oddelenia bol oprávnený takúto zmluvu podpisovať.
22. Žalobca taktiež súdu nepripojil dôkazy, ktoré by opodstatňovali jeho nárok na vrátenie predmetných súm, pretože súdu doložil provízny poriadok, ktorý však žalovaná namietala, že bol účinný až odo dňa 19. 07. 2013, t. j. až po uzatvorení predmetnej zmluvy a výplate predmetných súm s tým, že zároveň však v rámci dodatku k províznemu poriadku, na ktorý sa žalobca vo svojom návrhu odvoláva a na ktorý poukazuje, tento bol účinný od 08. 10. 2012. Preto je nelogické, aby predmetný dodatok k províznemu poriadku predloženému súdu mohol byť k tomu províznemu poriadku, na ktorý poukázal žalobca v žalobe. Taktiež zo strany žalobcu nebolo žiadnym spôsobom preukázané a súdu vysvetlené z akého dôvodu, keďže zmluvy boli podpísané medzi tromi subjektmi má byť práve aktívne legitimovaný žalobca a nie spoločnosť Wüstenrot stavebná sporiteľňa a.s., čo však v tomto prípade z dôvodu, že predmetné zmluvy súd považuje zo strany žalobcu podpísané za Wüstenrot poisťovňu a.s. ako absolútne neplatný právny úkon a menej podstatnú skutočnosť.
23. Podľa § 100 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. (ďalej len Občiansky zákonník) právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
24. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
25. Na základe tej skutočnosti, že žalovaný namietol premlčanie predmetnej pohľadávky súd musí poukázať na to, že podľa súdu námietka premlčania tejto pohľadávky je dôvodná. Predovšetkým súd poukazuje na to, že síce vo svojom odpore žalovaná poukázala na nejasnosť vymáhanej výšky, súd však má za to, že v rámci žaloby predmetná vymáhaná výška istiny bola jednoznačne preukázaná a v tomto prípade zasa žalovaná si nesplnila svoju povinnosť podľa Civilného sporového poriadku, že konkrétne nepoukázala ktorá časť vymáhanej sumy je nedostatočne zdôvodnená, resp., že má byť menšia. V tomto by teda samotná žalovaná neuniesla dôkazné bremeno a v prípade, ak by predmetné zmluvy boli platným právnym úkonom súd by mal za to, že je nárok žalobcu daný čo sa týka vyčíslenia výšky vymáhanej sumy.
26. Súd musí poukázať na to, že najneskôr kedy žalovaná mala zaplatiť predmetnú sumu bol deň, kedy ju žalobca vyzval na zaplatenie tejto sumy v zmysle výzvy zo dňa 27. 08. 2014, ktorú si žalovaná prevzala dňa 11. 09. 2014 a kde bola vyzvaná, aby predmetnú sumu zaplatila do 15 dní, pričom predmetnú sumu mala potom zaplatiť do 25. 09. 2014 a nasledujúcim dňom sa dostala do omeškania. Zároveň však súd poukazuje na to, že keďže provízie boli žalovanej vyplatené bez právneho dôvodu súd má za to, že splatnosť jednotlivých pohľadávok nastala ešte pred týmto dátumom a to dňom nasledujúcim po vyplatení jednotlivých súm žalovanej. Odhliadnuc však od tejto skutočnosti zároveň súd poukazuje na paragrafy z Občianskeho zákonníka, keďže zmluvy neboli platne uzatvorené medzi žalovanou a žalobcom a to konkrétne § 100 ods. 1, podľa ktorého sa právo premlčí ak sa nevykoná v dobe v tomto zákone ustanovenej a námietku premlčania právny zástupca žalovanej namietol jednak v rámci podaného odporu ako aj v rámci svojich vyjadrení na pojednávaní konanom dňa 20. 03. 2019. Súd potom v zmysle § 107 ods. 1 má za to, že právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor mal obohatiť. V zmysle teda vyššie uvedeného, keďže oprávnený sám poukázal na to, že žalovaná sa obohatila na jeho úkor a má uvedené obohatenie vydať, tak ako to uvádza v zmysle výzvy zo dňa 27. 08. 2014 najneskôr týmto dňom už žalobca vedel, že došlo k tomuto obohateniu a preto si mohol uvedenú pohľadávku uplatniť súdnou cestou. Keďže žaloba však bola podaná dňa 24. 04. 2017 a k premlčaniu predmetnej pohľadávky došlo najneskôr dňa 27. 08. 2016 t. j. dva roky od predmetnej výzvy súd prihliadol na námietku premlčania a preto predmetnú pohľadávku žalobcovi nepriznal.
27. Podľa § 255 ods. 1 C. s. p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
28. O trovách konania súd rozhodol tak, že žalovanej, ktorá bola v celom rozsahu úspešná, keďže súd žalobu zamietol priznal náhradu trov konania vo výške 100%.
§ 149 zák. č. 160/2015 Z. z. § 150 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. § 151 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z.z. § 153 ods. 1, 2, 3 zák. č. 160/2015 Z. z. § 13 ods. 1 zák. č. 513/1991 Zb. § 191 ods. 1 zák. č. 513/1991 Zb. § 100 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. § 107 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. § 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne (§ 362 C. s. p.).
Podanie urobené v listinnej podobe treba doložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis prílohy mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 C. s. p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných záležitostiach (§ 127 ods. 1 C. s .p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 C. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia sa dáva podľa § 376 C. m. p.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 389 ods. 1, 2 C. s. p.,t. j. 1.odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší len ak:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala je patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom,
c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo
d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané zanikli alebo ak také dôvody neexistovali. 2.ak sú dané odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolací súd zruší odvolaním napadnuté rozhodnutie vo veci samej, zároveň zruší aj právoplatné uznesenie, ktoré rozhodnutiu vo veci samej predchádzalo.