Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

VK-3Pc/17/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Veľký Krtíš sudcom Mgr. Andrejom Maukšom vo veci navrhovateľky V. E. O., G.. XX. XX. XXXX, A. Ď. XXX, zastúpená JUDr. Jozefom Veselým, advokátom, Mierová 1, Veľký Krtíš, proti osobe, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné P. E., G.. XX. XX. XXXX, Q. XX, Š., o určenie manželského výživného, takto

rozhodol:

I. P. E., G.. XX. XX. XXXX j e p o v i n n ý platiť manželské výživné V. E. O., G.. XX. XX. XXXX vo výške 500 Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 24. 09. 2018. Zročné výživné ku dňu vyhlásenia tohto rozsudku vo výške 3.116,67 Eur je P. E. p o v i n n ý zaplatiť V. E. O. v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 24. 09. 2018 domáhala, aby súd zaviazal jej manžela (povinnú osobu) platiť manželské výživné vo výške 500 Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred odo dňa podania návrhu s tým, že zročné výživné ku dňu vyhlásenia rozsudku je povinný uhradiť jej v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Navrhovateľka taktiež žiadala priznať nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. Svoj návrh odôvodnila tým, že s povinnou osobu uzavrela manželstvo, pričom 6 rokov žili spoločne vo Francúzku v meste G., pričom navrhovateľka v marci 2018 odišla zo spoločnej domácnosti na návštevu svojich rodičov na Slovensko. Po odchode jej povinná osoba oznámila, aby sa už nevracala do ich spoločnej domácnosti. Navrhovateľka neskôr zistila, že povinná osoba nadviazala mimomanželskú známosť. Navrhovateľka ostala na území Slovenskej republiky bez akýchkoľvek finančných prostriedkov a majetku, pričom v súčasnosti býva u svojich rodičov, ktorí jej pomáhajú poskytnutím ubytovania a hradením nevyhnutných nákladov. Navrhovateľka uviedla, že povinná osoba jej nezabezpečuje adekvátnu životnú úroveň, pričom tento pracuje ako vojak s príjmom vyšším ako 2.000 Eur mesačne.

2. Osoba povinná platiť výživné sa k návrhu nevyjadrila.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, oboznámením sa so sobášnym listom účastníkov, lustráciou v Sociálnej poisťovni, odpoveďou Ministerstva obrany Slovenskej republiky, výplatnými páskami navrhovateľky a oboznámením sa so spisom tunajšieho súdu sp. zn. 3Pc/22/2018, pričom zistil nasledovný skutkový stav:

4. Z výsluchu navrhovateľky vyplynulo, že povinná osoba je zamestnaná vo Y. R. L., pričom od septembra 2018 sa nachádza na misii v B. Q.. Pokiaľ ide o jeho príjem, pokiaľ žili v spoločnej domácnosti vo Francúzku, tento príjem predstavoval sumu približne 1.700 Eur v čistom, keď povinná osoba pracovala na vojenskej základni. Počas misií má povinná osoba nárok na príplatky, nakoľko tieto dostal aj pri absolvovaní iných misií v Q., alebo Q. V., ktoré mohli dosahovať aj dvojnásobok jeho bežného platu. Okrem toho má príspevky na bývanie - dom, ktorý dostal v Južnej Amerike, a pokiaľ je povinná osoba ženatá, ide dostáva aj ďalší príspevok v sume 9.000 Eur ročne. Z výsluchu navrhovateľky ďalej vyplynulo, že výdavky povinnej osoby sú minimálne, nakoľko dom na bývanie je povinnej osobe poskytovaný vojskom, ktoré hradí aj výdavky spojené s bývaním, ako elektrika, plyn. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni vyplynulo, že povinná osoba nie je zamestnaná a z odpovede Ministerstva obrany Slovenskej republiky vyplynulo, že povinná osoba k tomuto orgánu nie je v služobnom, pracovnom ani štátnozamestnaneckom pomere.

5. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni vyplýva, že navrhovateľka je zamestnaná v spoločnosti Strong Group, s. r. o. od 06. 11. 2018, pričom z predložených výplatných pások vyplýva, že jej príjem za mesiace november 2018 až február 2019 dosahuje v čistom sumy 107,75 Eur; 124,74 Eur; 135,10 Eur a 135,10 Eur. Z výsluchu navrhovateľky ďalej vyplynulo, že pracuje aj pre americkú spoločnosť Nu Skin prostredníctvom internetu zaoberajúcou sa predajom beauty výrobkov, z čoho jej plynú príjmy približne vo výške 50 Eur mesačne. Z výsluchu navrhovateľky vyplynulo, že býva v spoločnej domácnosti s jej rodičmi, pričom na bývanie im neprispieva. Medzi jej výdavky patrí nákup potravín v sume 100 Eur raz za tri týždne, nákup stravy pre psa v sume 30 Eur mesačne, cestovné (benzín) v sume 50 Eur mesačne, kozmetika v sume 30 Eur mesačne, antikoncepcia 12 Eur mesačne. Okrem toho vznikajú navrhovateľke ďalšie výdavky v súvislosti s používaním motorového vozidla (nákup zimných pneumatík) a veterinárnou starostlivosťou o psa. Taktiež v súvislosti s prácou pre spoločnosť Nu skin musela nakúpiť stroje a beauty výrobky na ich prezentáciu. Navrhovateľka ďalej vynaložila od septembra 2018 do marca 2019 sumu spolu 500 Eur na nákup oblečenia z dôvodu, že zo spoločnej domácnosti odišla bez svojich osobných vecí, keďže pri odchode v marci 2018 nevedela, že sa do tejto domácnosti už nevráti. Navrhovateľka taktiež musela uhradiť dlh na zdravotnom poistení v Slovenskej republike v sume 480 Eur, nakoľko pôvodne bola poistená vo Francúzku z titulu zamestnania povinnej osoby, ktorá jej však nedodala potrebné doklady na ukončenie tohto poistenia a vybavenia si zdravotného poistenia v Slovenskej republike. Z tohto dôvodu sa navrhovateľka donedávna nemohla na území Slovenskej republiky ani zamestnať. Z výsluchu navrhovateľky tiež vyplynulo, že výdavky, ktoré presahujú jej príjem, za ňu hradia jej rodičia.

6. Pokiaľ ide o životnú úroveň manželov pred ich odlúčením, z výsluchu navrhovateľky vyplynulo, že ona sa starala o domácnosť, pričom povinná osoba pracovala. Z výsluchu navrhovateľky vyplynulo, že do odchodu zo spoločnej domácnosti v marci roku 2018 nechávala povinná osoba zo svojho platu navrhovateľke sumu 400 Eur mesačne na nákup potravín a taktiež sumu 200 Eur mesačne na iné výdavky, ako rôzne výlety, návštevy reštaurácie a podobne, pričom odo dňa podania návrhu neprispela povinná osoba navrhovateľke na jej výživu žiadnou sumou. Z výsluchu navrhovateľky vyplynulo, že životná úroveň účastníkov vo Francúzku bola na dané pomery dobrá.

7. Z právneho hľadiska posúdil súd vec podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého majú manželia vzájomnú vyživovaciu povinnosť. V prípade, ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Určujúcim kritériom pre určenie výšky výživného podľa uvedeného zákonného ustanovenia je, aby sa životná úroveň obidvoch manželov vzhľadom na ich príjmy a výdavky dorovnala. V zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine prihliadol súd na odôvodnené potreby oprávneného (navrhovateľky) najmä zohľadnením jej výdavkov a schopnosti, možnosti a majetkove pomery povinnej osoby, najmä s prihliadnutím na jej príjmy. V zmysle § 76 ods. 1 Zákona o rodine, sa výživné platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Účelom uvedeného zákonného ustanovenia je poskytnúť vyživovanej osobe sumu výživného vopred tak, aby mohla táto osoba uspokojovať všetky svoje odôvodnené potreby, ktoré jej v priebehu bežného mesiaca pravidelne vznikajú. V zmysle ustanovenia § 77 ods. 1 Zákona o rodine možno výživné priznať len odo dňa začatia súdneho konania (podania návrhu na súd). Vzhľadom na uvedené zákonné ustanovenia vychádzal súd pri určení výšky výživného z rozdielu výšky mesačných príjmov a výdavkov navrhovateľky a povinnej osoby odo dňa podania návrhu tak, aby po uhradení všetkých bežných oprávnených výdavkov účastníkov ostali obom účastníkom v zásade rovnaké finančné prostriedky za účelom vyrovnania ich životnej úrovne.

8. Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že príjmy manželov sú výrazne rozdielne, keďže príjem navrhovateľky predstavuje približne sumu 180 Eur mesačne (130 Eur ako mzda zo spoločnosti Strong Group, s. r. o. a 50 Eur ako príjem zo spol. Nu Skin), pričom príjem povinnej osoby prevyšuje v čistom sumu 2.000 Eur mesačne. Výšku tohto príjmu mal súd preukázaný z výsluchu navrhovateľky, z ktorého vyplynulo, že bežný príjem povinnej osoby predstavoval sumu 1.700 Eur v čistom mesačne, pokiaľ žili vo Francúzku a povinná osoba pracovala na vojenskej základni, no v prípade vysielania na misie, na ktorej sa nachádza aj v súčasnosti, je tento príjem výrazne vyšší. Taktiež povinná osoba dostáva z titulu služby vo vojsku aj ďalšie príspevky na bývanie. Skutočnosť, že povinná osoba pracuje pre Y. R. L. vyplýva súdu aj z obsahu spisu tunajšieho súdu 3Pc/22/2018, kde v rámci pojednávania konaného dňa 20. 03. 2019 právna zástupkyňa povinnej osoby uviedla, že táto sa v súčasnosti nachádza v Južnej Amerike na misii. V rozpore s týmto skutkovým zistením nie je ani skutočnosť, že Ministerstvo obrany Slovenskej republiky neeviduje povinnú osobu v žiadnom pomere, pričom ak by povinná osoba na takejto misii v službe armády Slovenskej republiky, určite by bola ministerstvom evidovaná.

9. Pokiaľ ide o výdavky navrhovateľky, tieto odo dňa podania návrhu v bežnom mesiaci dosahujú sumu 362 Eur (strava, starostlivosť o psa, benzín, kozmetika, antikoncepcia a pomerná časť na nákup oblečenia zo sumy 500 Eur za 7 mesiacov - 71,43 Eur a z uhradenia zdravotného poistenia zo sumy 480 Eur za 7 mesiacov - 68,57 Eur). Tieto výdavky nie sú pokryté z príjmu navrhovateľky 180 Eur mesačne, čo znamená, že navrhovateľke iba na pokrytie jej základných potrieb v mesiaci chýba suma viac 182 Eur. Okrem toho z výsluchu navrhovateľky vyplynulo, že má ďalšie výdavky spojené s používaním osobného automobilu, veterinárnou starostlivosťou a v súvislosti s prácou v spoločnosti Nu Skin (nákup strojov a výrobkov na prezentáciu). Súd poznamenáva, že v rámci zistených výdavkov navrhovateľky nie sú zahrnuté výdavky na bývanie, nakoľko v súčasnosti býva u svojich rodičov, ktorým na bývanie nič neprispieva. V prípade osamostatnia navrhovateľky sú tu ďalšie odôvodnené výdavky spojené s nájmom, alebo kúpou bytu a ďalšími platbami súvisiacimi s bývaním.

10. Naproti takto zistenej životnej úrovni navrhovateľky, príjem povinnej osoby prevyšuje sumu 2.000 Eur mesačne. Výdavky povinnej osoby na bývanie sú minimálne, keďže toto je zabezpečované zo strany jeho zamestnávateľa. Súd zobral do úvahy, že povinná osoba musí vynakladať aj bežné výdavky na stravovanie, ošatenie a podobne. V rámci vykonaného dokazovania však nevyplynuli žiadne ďalšie výdavky povinnej osoby nad rámec uvedených bežných výdavkov. Pri porovnaní zistených príjmov a výdavkov navrhovateľky a povinnej osoby vzniká značný nepomer v ich životnej úrovni, a preto mal súd za to, že sú splnené zákonné predpoklady na to, aby povinná osoba prispievala navrhovateľke na jej výživu manželským výživným za účelom dorovnania ich životnej úrovne.

11. Pokiaľ ide o výšku manželského výživného, za súčasne zisteného skutkového stavu chýba navrhovateľke na bežné mesačné výdavky nepokryté z jej príjmu suma 182 Eur. Okrem toho, ako už súd uviedol vyššie, má navrhovateľka ďalšie oprávnené potreby, a to zabezpečenie si vlastného bývania. Naplnenie tejto potreby predstavuje značné výdavky v podobe nájomného alebo výdavky spojené s úverom na kúpu bytu, čo môže dosahovať minimálne ďalších 182 Eur. Navrhovateľka má taktiež nárok na uspokojovanie ďalších potrieb ako mať spoločenský život, chodiť na rôzne výlety, navštevovať reštaurácie, keďže takúto životnú úroveň mali účastníci počas vedenia spoločnej domácnosti, čo jej výdavky ešte zvyšuje. Preto suma výživného, ktorým je povinná osoba povinná prispievať navrhovateľke, jednoznačne musí prevyšovať sumu 182 Eur mesačne na pokrytie bežných výdavkov navrhovateľky. Pri takto zistených oprávnených výdavkoch navrhovateľky, nadpriemerne vysokom príjme povinnej osoby (prevyšujúci 2.000 Eur) a zároveň nezistených žiadnych výnimočných výdavkov povinnej osoby má súd za to, že na vyrovnanie životnej úrovne obidvoch manželov je navrhovaná suma 500 Eur mesačne primeraná. Povinná osoba má dostatok finančných prostriedkov plynúcich z jej príjmu na úhradu určeného výživného. Súd pri určení výšky výživného vychádzal aj z toho, že povinná osoba počas vedenia spoločnej domácnosti zo svojho príjmu bežne navrhovateľke odovzdávala sumy 400 Eur a 200 Eur mesačne. Preto súd návrhu vyhovel a zaviazal povinnú osobu platiť manželské výživné navrhovateľke v sume 500 Eur mesačne odo dňa podania návrhu, teda od 24. 09. 2018, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.

12. Odo dňa podania návrhu do rozhodnutia súdu vznikol povinnej osobe dlh na zročnom výživnom v sume spolu 3.116,67 Eur (116,67 Eur ako alikvotná časť zo sumy 500 Eur za mesiac september 2018 od 24. do 30. a suma 6 x 500 Eur za mesiace október, november a december 2018 a január, február a marec 2019). Z výsluchu navrhovateľky vyplynulo, že povinná osoba jej odo dňa podania návrhu neprispela výživným ani čiastočne, a preto súd uložil povinnej osobe sumu zročného výživného v súlade s návrhom uhradiť v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

13. Súd zároveň rozhodoval o trovách konania. Navrhovateľka si uplatnila náhradu trov konania spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia v sume spolu 557,03 Eur. Ustanovenie § 52 obsahuje generálnu klauzulu, v zmysle ktorej v mimosporových konaniach nemá žiaden z účastníkov nárok na náhradu trov konania. Z takto ustanovenej generálnej klauzuly pripúšťa zákon výnimky. Jednou z týchto výnimiek je úspech vo veci v konaniach o určenie rodičovstva a v konaniach vo veci notárskych úschov v zmysle § 53 CMP, čo však vzhľadom na predmet konania nemožno v predmetnej veci aplikovať. Ďalšiu výnimku ustanovuje zákon v ustanovení § 55 CMP, podľa ktorého môže súd náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. Toto ustanovenie sa vzťahuje na všetky druhy mimosporového konania. Zákon v prípade aplikácie vyššie uvedenej výnimky používa pomerne vágny pojem „ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé“. Je nutné v každom jednotlivom prípade posudzovať, či existujú také výnimočné okolnosti v rámci ktorých sa môže javiť priznanie trov jednému z účastníkov spravodlivým.

14. Súd má za to, že v prípade určenia manželského výživného by bolo spravodlivé, aby jeden z manželov hradil trovy konania napr. v prípadoch, keď jeden manžel opustí manželstvo a nechá druhého manžela osamoteného v situáciách, keď nie je v jeho možnostiach postarať sa o seba samého (choroba, invalidita), prípadne opustí spoločnú domácnosť s maloletými deťmi s výraznými výchovnými problémami alebo zdravotnými ťažkosťami a podobne. Za takýto výnimočný prípad by súd považoval aj šikanózny návrh na určenie výživného v spojení s čím by druhému manželovi vznikli trovy. Len v takýchto prípadoch by bolo možné spravodlivo požadovať, aby jeden manžel nahradil druhému manželovi trovy konania na určenie manželského výživného. Uvedené okolnosti však v predmetnej veci nenastali.

15. Navrhovateľka priznanie náhrady trov konania odôvodnila v záverečnej reči tým, že bola nútená vyhľadať právnu pomoc a v tejto súvislosti jej vznikli výdavky. Súd má za to, že uvedené dôvody nepredstavujú výnimočnosť tohto prípadu, na základe ktorého by mohlo byť prelomené pravidlo, že v mimosporových konaniach nemá žiaden z účastníkov na náhradu trov konania nárok ustanovené v § 52 CMP. V opačnom prípade by sa stratila výnimočnosť priznania náhrady trov v mimosporových konaniach zakotvená v § 55 CMP, nakoľko v prípade konania o výživnom je účastník (navrhovateľ) vždy oprávnený vyhľadať právnu pomoc, s čím mu prirodzene vznikajú aj trovy. Preto súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Veľký Krtíš písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.