Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8SaZ/2/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Blankou Malichovou v právnej veci žalobcu: Q. K., nar. XX.XX.XXXX, P., zastúpený: Liga za ľudské práva, občianske združenie so sídlom Baštová 5, 811 03 Bratislava proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, so sídlom Pivonková 6, Bratislava o správnej žalobe vo veci azylu zo dňa 04.02.2019 proti rozhodnutiu žalovaného ČAS: MU-PO-77-50/2018-Ž zo dňa 19.12.2018 takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Správnou žalobou doručenou v zákonnej lehote sa žalobca s odkazom na ust. § 2 písm. d/ Zákona o azyle (ďalej len „ZoA“) č. 480/2002 Z.z., domáhal vynesenia rozsudku, ktorým by súd rozhodnutie žalovaného ČAS: MU-PO-77-50/2018-Ž zo dňa 19.12.2018, ktorým mu neudelil azyl a neposkytol doplnkovú ochranu v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V skutkových dôvodoch žaloby poukázal na vstupný pohovor dňa 26.03.2018, v konaní udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany, pri ktorom uviedol, že v roku 2001 sa rozhodol rozšíriť svoje podnikanie a za tým účelom sa presťahoval do Maďarska, kde založil firmu s názvom RDC Hungary. Okrem toho chcel odísť z Izraela kvôli geopolitickej situácii. V Maďarsku žil od roku 2001 až do doby, kedy žiadosťou zo dňa 09.03.2018, na Slovensku požiadal o medzinárodnú ochranu. Na Slovensko pricestoval dňa 08.03.2018 na víkendový pobyt so svojou družkou X. štátnou občiankou Ukrajiny a ich spoločnou dcérou I. K.. Pri náhodnej policajnej kontrole bolo zistené, že nedisponuje platným cestovným dokladom, na základe čoho požiadal o udelenie medzinárodnej ochrany z dôvodu, že v Maďarsku mu v roku 2015 diagnostikovali rakovinu lymfatických uzlín. Každé dva mesiace podstupoval chemoterapiu a dňa 09.05.2018 mal podstúpiť ďalšiu liečbu. Do Izraela, kde nebol už 15 rokov, sa nemôže vrátiť, lebo tam nie je zdravotne poistený a nikto by sa o neho nepostaral, tiež kvôli bankovému dlhu na jeho účte, pre ktorý by ho odsúdili a aj preto, že sa v Izraeli rysuje nová vojna a on v nej nechce zomrieť. Keď si v roku 2006 v Budapešti, prostredníctvom Veľvyslanectva Izraela vybavoval nový pas, nemal žiadne problémy. Po vypršaní jeho platnosti v roku 2016, požiadal o vydanie nového, avšak jeho žiadosť bola zamietnutá práve pre dlh na bankovom účte v Izraeli, ktorý spravila jeho bývalá manželka žijúca v Izraeli, ktorá bez jeho vedomia prečerpala všetky prostriedky na účte. Rozhodnutiu žalovaného vytkol nesprávne právne posúdenie veci, nakoľko skutočnosť, že niekto nebol v minulosti subjektom prenasledovania nie je indíciou, že mu budúce prenasledovanie nehrozí, a už vôbec nie je podstatným znakom neopodstatnenosti obáv z prenasledovania. Minulé prenasledovanie nie je výlučným spôsobom preukazovania opodstatnenosti obáv z prenasledovania. Žalobca vyslovil presvedčenie, že žalovanému sa nepodarilo jednoznačne dokázať, že by mu v prípade návratu do krajiny pôvodu nehrozilo akékoľvek prenasledovanie v zmysle ust. § 2 písm. d/, ako aj písm. f/ zákona o azyle.

2. Žalovaný vo vyjadrení žiadal správnu žalobu zamietnuť a vyslovil súhlas s prejednaním a rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania. Uviedol, že žalobca vycestoval dňa 13.09.2001 letecky z Izraela do Maďarska, kde žil a podnikal až do dňa 08.03.2018, kedy pricestoval so svojou družkou a dcérou (štátne občianky Ukrajiny) na Slovensko, kde chceli stráviť víkend vo wellness hoteli. Nakoľko ale na recepcii hotela predložil neplatný cestovný doklad, za účelom podania vyjadrenia ho kontaktovala cudzinecká polícia a po prevezení na policajné oddelenie sa rozhodol dňa 09.03.2018 požiadať o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany. Na oddelení PZ Humenné vyhlásil: „O udelenie azylu na území SR žiadam dôvodu, že do Izraela sa nemôžem vrátiť nakoľko mám problémy s bývalou manželkou a diagnostikovali mi rakovinu, na ktorú sa dlhodobo liečim v Maďarsku.“ 3. K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci konštatoval, že v rozhodnutí sa podrobne zaoberal všetkými skutočnosťami relevantnými pre konanie, situáciu vyhodnotil nie len z retrospektívneho hľadiska, ale posúdil a vylúčil možnosť prenasledovania žalobcu (definovaného v § 2 písm. d/ zákona o azyle) aj smerom do budúcnosti, po návrate do krajiny pôvodu (tomuto odôvodneniu sa žalovaný podrobne venuje napr. na strane 8-10 rozhodnutia) a dospel k záveru, že žiaden z dôvodov uvedených žalobcom v konaní o azyle nie je možné subsumovať pod ust. § 8 zákona o azyle. K jeho poukazu na rozhodnutie NS SR sp. zn. 6SŽ0KS 102/06, uviedol, že si nie je istý, z ktorého vyššie uvedeného dôvodu by mal byť v krajine pôvodu prenasledovaný. Je nesporné, že v Izraeli nečelil žiadnym problémom a už vôbec nemožno hovoriť o hrozbe prenasledovania z dôvodu príslušnosti k rase, náboženstvu, národnosti či sociálnej skupine. Žalovaný ďalej uviedol, že v rozhodnutí sa takisto podrobne venoval dôvodom neudelenia azylu z humanitných dôvodov či dôvodom neposkytnutia doplnkovej ochrany. Poukázal na rozsudok sp. zn. 8Sža/39/2008, v ktorom sa NS SR vyslovil podobne, že navrhovateľom uvádzané dôvody nie sú dôvodmi podraditeľnými pod ustanovenia zákona o azyle, pretože uvedené problémy neboli zapríčinené dôvodmi pre azylové konanie významnými, teda jeho rasou, národnosťou, náboženstvom, príslušnosťou k určitej sociálnej skupine či zostávaním politického názoru.

4. Žalovaný skonštatoval, že azyl nie je univerzálnym inštitútom, ktorý by mal slúžiť ľuďom v nádeji za lepším životom bez ohľadu na to, či spĺňajú špecificky stanovené kritériá podľa zákona o azyle. Podľa NS SR (sp. zn. 8Sža/41/2009), dôvody pre poskytnutie azylu sú zákonom vymedzené pomerne úzko a nepokrývajú celú škálu porušovania ľudských práv a slobôd, ktoré sú tak v medzinárodnom ako aj vo vnútroštátnom kontexte uznávané. Inštitút azylu je aplikovateľný v obmedzenom rozsahu, a to len pre prenasledovanie zo zákonom uznaných dôvodov, kedy je týmto inštitútom chránená len najvlastnejšia existencia ľudskej bytosti a práva a slobody s ňou spojené, pričom udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle je viazané objektívne na prítomnosť prenasledovania ako skutočnosti definovanej v § 2 písm. d/ zákona o azyle alebo na odôvodnené obavy z tejto skutočnosti, a to v oboch prípadoch v dobe podania žiadosti o azyl, teda spravidla v dobe bezprostredne nasledujúcej po odchode z krajiny pôvodu. 5. Žalovaný podotkol, že žalobca v zápisnici o podaní vyjadrenia explicitne uviedol, že na územie SR pricestoval z dôvodu, že jeho priateľka spolu s ich dcérou pricestovali z Ukrajiny, chceli tu stráviť víkend a odísť naspäť do Maďarska, kde im chcel vybaviť pobyt. Žalobca teda rozhodne neprišiel na územie Slovenska za účelom podania žiadosti o azyl a zdá sa, že jeho žiadosť bola podaná účelovo z dôvodu legalizácie pobytu na území členského štátu Európskej únie. Vo vstupnom pohovore zo dňa 26.03.2018 odpovedal na otázku č. 30, prečo nebolo vyhovené jeho žiadosti o predĺženie pobytu na území Maďarska tak, že nepredložil dostatok dokumentov a zároveň ich predložil neskoro, takisto našli nejaké nezrovnalosti medzi daňovým úradom a jeho spoločnosťou, obviňovali ho, že neuhradil správnu výšku dane a aj z toho, že jeden jeho zamestnanec pracoval bez pracovnej zmluvy, ale to sa nezakladalo na pravdivých informáciách.

6. Žalobca ďalej vo vstupnom pohovore uviedol, že cieľovou krajinou jeho cesty je Maďarsko, kde už niekoľko rokov žije, podniká, je tam zdravotne poistený a tiež, že žiadosť o azyl podáva z dôvodov, že nie je v Izraeli zdravotne poistený a po návrate by bol odsúdený za bankový dlh na účte a tiež preto, že sa podľa neho v Izraeli rysuje nová vojna, v ktorej nechce zomrieť. Vyslovil presvedčenie, že v rozhodnutí sa podrobne zaoberal všetkými uvedenými dôvodmi podania žiadosti o azyl, uviedol že dvakrát požiadal odbor dokumentaristiky a zahraničnej spolupráce MÚ o informácie a výsledky analýzy využil pri hodnotení dôkazov a vydávaní rozhodnutia. Žalobca je finančne zabezpečený, čiže zdravotné poistenie v Izraeli si môže kedykoľvek uzavrieť, jeho zdravotný stav je momentálne stabilizovaný (v doplňujúcom pohovore zo dňa 05.10.2018 na otázku ohľadom jeho zdravotného stavu odpovedal, že je chvála bohu v poriadku, existujú síce isté symptómy, kedy sa choroba vracia, ale jemu sa zatiaľ neobjavili, Lymfóm je vyliečený, z dôvodu prevencie by mal brať nejakú liečbu, ale nie je to potrebné. Na

záver doplňujúceho pohovoru ešte doplnil, že na Slovensku sa cíti lepšie, (v porovnaní s Maďarskom), možno preto, že si tu dva mesiace po príchode našiel novú priateľku, sú spolu už pol roka a je tu šťastný. Slovensko je o úroveň vyššie ako Maďarsko, kde žil z dôvodu biznisu a tu kvôli biznisu nie je. Žalovaný doplnil, že v súčasnosti neprebieha v Centrálnom dištrikte v Izraeli žiaden ozbrojený konflikt, čo potvrdzujú aj informácie o Izraeli, založené v administratívnom spise.

7. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného písomne nevyjadril.

8. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „súd“) ako vecne a miestne príslušný (§ 10 a § 13 ods. 3 S.s.p.) preskúmal vec postupom podľa prvého dielu štvrtej hlavy S.s.p., podľa ust. § 107 v spojení s ust. § 206 ods. 6 S.s.p., bez nariadenia ústneho pojednávania. Po preskúmaní administratívneho spisu, napadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného v rozsahu a medziach dôvodov podanej žaloby dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť (ust. § 219 S.s.p.).

9. Podľa § 206 ods. 3 zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“), správny súd posudzuje správnu žalobu neformálne a nie je pri svojom rozhodovaní viazaný žalobnými bodmi.

10. Podľa § 206 ods. 4 S.s.p., pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo v čase vydania jeho rozhodnutia.

11. Podľa § 206 ods. 6 S.s.p., ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

12. Podľa § 219 S.s.p., ak správny súd po preskúmaní zistí, že správna žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

13. Podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „“), tento zákon sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

14. Podľa § 3 ods. 1, 2 , 5 Správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

15. Podľa § 32 ods. 1, 2 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny organ.

16. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

17. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

18. Z obsahu administratívneho spisu a rozhodnutia žalovaného, ktoré právne odôvodnil ust. § 2 pís. d/, e/,f/, § 8, § 10 a § 13a, b Zákona o azyle súd zistil, že žalovaný neudelil žalobcovi azyl a neposkytol mu ani doplnkovú ochranu. V skutkových dôvodoch uviedol, že dňa 09.03.2018 žalobca požiadal o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR pretože sa do Izraela nemôže vrátiť pre problémy s bývalou manželkou a diagnostikovanie rakoviny, na ktorú sa dlhodobo lieči v Maďarsku. K skutkovému stavu uviedol, že dňa 08.03.2018, pri kontrole hliadkou Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru (ďalej len „OCP PZ“) Michalovce v hoteli VINNAY v obci Vinné, žalobca predložil neplatný cestovný doklad Izraela č. P 11357817 s dobou platnosti do 12.06.2016. Vzhľadom k jeho neoprávnenému pobytu na území SR bol z dôvodu podania vysvetlenia predvedený na OCP PZ Michalovce, kde uviedol, že z Izraela vycestoval v roku 2001 do Maďarska, za účelom podnikania. Na Slovensko pricestoval na víkendový wellness pobyt a následne mal v pláne vrátiť sa do Maďarska.

19. Po predvedení prejavil vôľu požiadať o udelenie azylu na území SR, za tým účelom bol s ním vykonaný vstupný a aj doplňujúci pohovor, kde uviedol, že nebol nikdy trestne stíhaný, ani sa proti nemu nikdy neviedlo žiadne trestné konanie, nikdy nebol členom žiadnej politickej strany, hnutia či inej organizácie. V Izraeli absolvoval od júla 1979 do septembra 1982 povinnú vojenskú službu, bol veliteľom tankového mužstva, slúžil v oblasti Golanských výšin a v priebehu roku 1982 bol tiež účastníkom libanonskej vojny. V rokoch 1987 - 1990 študoval v meste Tel Hai na Fakulte digitálnych technológií v odbore elektronika a po absolvovaní štúdia pracoval v Izraeli ako testovací a aplikačný pracovník vo viacerých firmách. V priebehu roku 1992 asi pol roka pracoval v USA pre zahraničnú spoločnosť, zaoberajúcu sa diskotékovým osvetlením. V druhej polovici 90-tych rokov si založil spoločnosť RDC, ktorá sa venovala navrhovaniu logistických zariadení a programovaniu PLD (pozn. Programmable logic device - programovateľné logické zariadenia). V roku 2001 na podnet jedného zo svojich klientov rozšíril podnikanie do Maďarska, kde na adrese Bocfolde, ul. Šándora Petöfiho č. 27, založil firmu RDC Hungary, na ktorej odvtedy nepretržite žije a podniká. V roku 2006 si na Izraelskom veľvyslanectve v Budapešti vybavil cestovný doklad Izraela s platnosťou do 12.06.2016 a po skončení jeho platnosti mu odmietli vystaviť nový pas, pretože jeho bývalá manželka, s ktorou sa rozviedol v decembri 2008, vybrala z jeho bankového účtu v Izraeli všetky peniaze a účet je v debete. V Maďarsku sa zdržiaval na základe platného cestovného dokladu. V roku 2016 žiadal o povolenie na pobyt na účel podnikania, žiadosť mu však bola zamietnutá z dôvodu toho, že nepredložil všetky potrebné dokumenty, resp. ich predložil neskoro. Taktiež mu boli vytýkané nezrovnalosti v dani odvedenej jeho spoločnosťou a bolo mu oznámené, že zamestnával zamestnanca bez pracovnej zmluvy. Súd, na ktorý sa obrátil, rozhodol, že sa na území Maďarska môže zdržiavať po dobu liečby, pretože v roku 2015 mu diagnostikovali rakovinu lymfatických uzlín, ale už je v poriadku. Každé tri mesiace však v rámci prevencie dostáva infúziu. Na pravidelnú kontrolu k svojmu ošetrujúcemu lekárovi v Maďarsku sa mal dostaviť v máji 2018, no z dôvodu žiadosti o azyl na Slovensku na nej nebol a jeho lekár mu k iným lekárom neodporučil ísť, ale v prípade vzniku nejakých symptómov, sa má ozvať. Na Slovensku si našiel novú priateľku, jeho firma naďalej funguje, v Maďarsku má manažéra, ktorý ju riadi. V podnikaní by chcel pokračovať na Slovensku, kam dňa 08.03.2018 pricestoval na víkendový wellness pobyt so svojou bývalou družkou, a ich spoločnou dcérou. Počas konania o azyle predložil identifikačný preukaz občana Izraelu, vodičský preukaz vydaný v Maďarsku, lodný preukaz vydaný v Chorvátsku, daňovú identifikačnú kartu Maďarska, potvrdenie o pobyte v Maďarsku, kartu zdravotného poistenia v Maďarsku, rozsudok správneho a pracovného súdu v Györi z 26.02.2016 o prerušení výkonu rozhodnutia o jeho vyhostení z územia členských štátov EÚ pre potreby liečenia, lekársku správu z hematologickej ambulancie od ošetrujúceho lekára v Maďarsku. Žalobca tvrdil, že do Izraela sa nemôže vrátiť pre nedostatok zdravotného poistenia a nikto by sa tam o neho nepostaral, pretože pre dlh na bankovom účte by ho odsúdili, a v Izraeli sa črtá nová vojna, v ktorej on nechce zomrieť. Ďalej uviedol, že pred vycestovaním z Izraela nečelil žiadnym problémom, obáva sa ale, že po návrate by sa jeho exmanželka mohla s ním súdiť kvôli prídavkom na deti a iným finančným záležitostiam, hoci všetky finančné záväzky voči svojim deťom má uhradené, čo čestne prehlásila aj jeho dcéra. Bývala manželka, s ktorou sa rozviedol v roku 2008, sa na neho hnevá kvôli dieťaťu, ktoré má s priateľkou, ale súčasne uviedol, že so svojou bývalou manželkou sa naposledy stretol asi 5 rokov po rozvode v Chorvátsku, kde mal v prenájme byt, ktorý jej a jej priateľovi dal k dispozícii.

20. Žalovaný v rozhodnutí poznamenal, že priebehu správneho konania boli všetky skutočnosti objektívne vyhodnotené a komplexne posúdené a je zrejmé, že žalobca nesplnil zákonom stanovené podmienky pre udelenie azylu na území SR, nakoľko nebola preukázaná opodstatnenosť jeho obáv

z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine tak, ako to vyplýva zo Ženevského dohovoru z roku 1951 o právnom postavení utečencov a zákona o azyle. Azyl je špecifickým právnym inštitútom, na základe ktorého sa poskytne adekvátna ochrana len tej fyzickej osobe, ktorá spĺňa zákonom stanovené podmienky - teda opodstatnené obavy pred reálne prebiehajúcou perzekúciou osôb, ktoré majú určité presvedčenie a to buď zo strany štátu alebo neštátnych pôvodcov. Žalobca v krajine pôvodu pred jej opustením nečelil žiadnemu konaniu, ktoré by mu spôsobovalo vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbehu rôznych takých opatrení, ktoré by ho postihovali podobným spôsobom, tzn. nečelil žiadnemu fyzickému ani psychickému násiliu, žiadnym diskriminačným opatreniam, trestu či trestnému konaniu a pod. a neexistujú objektívne dôvody konštatovať, že by mu akékoľvek forma prenasledovania podľa § 2 písm. d/ ZoA v prípade jeho návratu do krajiny pôvodu mohla hroziť, a to či už zo strany štátu alebo neštátnych aktérov. Ním prezentované dôvody žiadosti nemožno považovať za relevantné ani na posúdenie v zmysle ustanovenia § 8 zákona o azyle, nakoľko nie sú podraditeľné pod pojem prenasledovanie ani z jedného z dôvodov uvedených v predmetnom ustanovení. Nijako totiž nekorešpondujú s jeho rasou, národnosťou, náboženstvom, príslušnosťou k určitej sociálnej skupine či politickým názorom a pod.

21. Z titulu už vyššie uvedeného žalovaný nepovažoval dôvody žiadosti žalobcu za spôsobilé obstáť ani z hľadiska posúdenie ako utečenca „sur place;“ a skonštatoval, že migračný úrad neposkytuje žiadne údaje o žiadateľoch krajinám z ktorých pochádzajú a ktoré je možné potenciálne považovať za pôvodcov prenasledovania, o čom žalobca informoval dňa 09.03.2018; v Izraeli v poslednom období, nedošlo k žiadnym zásadným udalostiam a zmenám, ktoré by mali vplyv na posúdenie jeho žiadosti o medzinárodnú ochranu. To, že žalobca nie je v Izraeli zdravotne poistený alebo že by mu tam prípadne kvôli bankovému dlhu na účte hrozila nejaká sankcia či odsúdenie, či skutočnosť, že v domovskej krajine nebol 15 rokov, prípadne obava z možného vojenského konfliktu určite neznamená, že v jeho prípade boli splnené podmienky pre udelenie azylu v zmysle § 8 ZoA, resp. Ženevského dohovoru alebo že sa stáva utečencom „sur place.“ Po komplexnom preskúmaní jeho prípadu a vyhodnotení situácie v krajine pôvodu tiež skonštatoval, že na území SR nenastali také skutočnosti, pre ktoré by sa mohol opodstatnene obávať prenasledovania z dôvodov uvedených v § 8 zákona o azyle.

22. Nakoľko žalobca nemá na území SR žiadnych rodinných príslušníkov s udeleným azylom, neboli splnené ani podmienky v zmysle ust. § 10 zákona o azyle, t. j. na účel zlúčenia rodiny. 23. K navrhovanému udeleniu azylu z humanitných dôvodov, žalovaný poukázal na dikciu ust. § 9 ZoA, z ktorého je zrejmé, že správnemu orgánu nevyplýva žiadna povinnosť na jeho udelenie, neexistuje naň právny nárok, je fakultatívnym oprávnením správneho orgánu, výsledkom voľnej správnej úvahy migračného úradu, ktoré nie je preskúmateľné súdom (rozsudok NS SR sp. zn. 10Sža/28/2015 zo dňa 26.08.2015). Žalobca sa vyliečil sa z ťažkej choroby, jeho zdravotný stav je v súčasnosti bez komplikácií, podľa vlastného uvedenia, momentálne nepotrebuje neodkladnú zdravotnú starostlivosť, nie v bezprostrednom ohrození života, nepodstupuje žiadnu medikamentóznu liečbu, jeho stav si vyžaduje len pravidelné kontroly, ktoré v súčasnosti nepodstupuje ani na Slovensku a môže ich absolvovať aj v krajine pôvodu a z tohto pohľadu je irelevantné, že v krajine pôvodu sa nezdržiava od roku 2001 a nemá tam zdravotné poistenie. To si môže kedykoľvek uzavrieť. Ostatné dôvody súvisia buď s jeho nezodpovedným konaním (neudelený pobyt v Maďarsku, neplatný cestovný doklad alebo s jeho osobnými/rodinnými problémami s bývalou manželkou) a pre posúdenie jeho situácie z hľadiska humanitného azylu sú absolútne irelevantné. 24. Žalovaný tiež posudzoval, spĺňanie podmienok pre poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR, ktorá sa poskytuje vtedy, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia podľa § 2 písm. f/ ZoA. 25. Žalovaný uviedol, že Izrael zrušil trest smrti v mieri v roku 1954, je povolený len v čase vojny a to len za genocídu, zločiny proti ľudskosti, vojnové zločiny, vlastizradu a zločiny proti židovskému ľudu, od vyhlásenia nezávislosti Izraelu v roku 1948 sa trest smrti nevyužíva, bol uložený iba dvakrát, z toho raz v prípade Adolfa Eichmanna, ktorý bol obesený v roku 1962 po tom, čo bol v roku 1961 odsúdený za účasť na nacistických vojnových zločinoch týkajúcich sa holokaustu. Uloženie trestu smrti alebo jeho výkonu, v prípade návratu žalobcu do krajiny pôvodu možno teda vylúčiť z objektívnych dôvodov. 26. Žalobcovi v prípade návratu do krajiny pôvodu nehrozí ani mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, nakoľko z jeho výpovede je zrejmé, že v minulosti nebol zo strany izraelských štátnych orgánov ani neštátnych aktérov vystavený mučeniu alebo neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu a nevykonával žiadnu činnosť, ktorá by viedla oficiálne izraelské orgány

alebo neštátnych aktérov k neprimeraným opatreniam voči jeho osobe v prípade jeho návratu. Žalobca vycestoval z Izraela legálne s platným cestovným pasom, za účelom podnikania a v zahraničí bez akýchkoľvek obáv kontaktoval izraelské štátne orgány, pre potreby vystavenia cestovného dokladu. Zákon ustanovuje slobodu vnútorného pohybu, cestovanie do zahraničia, emigráciu a repatriáciu a vláda vo všeobecnosti rešpektovala tieto práva občanov. Izrael zachoval zaťažujúce obmedzenia pohybu Palestínčanov na Západnom brehu, vrátane kontrolných bodov a separačnej bariéry, čo je kombinácia steny a plotu na Západnom brehu, ktorú Izrael postavil z bezpečnostných dôvodov. Cestovanie do a z Pásma Gazy podlieha prísnym obmedzeniam a je možné len prostredníctvom dvoch pozemných hraničných priechodov. Žalobca je však je židovského pôvodu a nepochádza ani zo Západného brehu a ani z Gazy, ale z Centrálneho dištriktu a z verejne dostupných zdrojov sa nepreukázalo, že by neúspešní žiadatelia o azyl židovského pôvodu vracajúci sa do Izraela, mali čeliť nejakým sankciám alebo problémom. 27. Ani eventuálne problémy alebo sankcie po návrate žalobcu do krajiny pôvodu v súvislosti s údajným dlhom voči banke, resp. kvôli vysokému debetu na jeho účte, nemožno v žiadnom prípade považovať za mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, aj keď veľký počet Izraelčanov čelí formálnym žalobám na vymáhanie pohľadávok a sankciám v podobe obmedzenia používania bankových účtov a kreditných kariet, či zákazu opustenia krajiny. Finančnú situáciu dlžníkov s cieľom zistiť ich schopnosť dodržiavať rozsudok zisťuje hlavný exekútor, ktorý môže dlžníkovi v predpísanej lehote nariadiť zaplatiť dlh paušálnou sumou alebo v splátkach, a ak dlžník nezaplatí, môže byť uväznený na dobu nepresahujúcu 21 dní, ak neexistujú žiadne iné prostriedky na prinútenie plniť rozsudok. Dlžník, ktorý si odpykal trest väzenia, nemôže byť v súvislosti s tým istým dlhom alebo splátkou znova uväznený. V prípade rozsudku za dlh z vyživovacej povinnosti voči manželke, deťom alebo rodičom, trest väzenia môže byť vydaný bez predchádzajúceho vyšetrovania finančnej situácie dlžníka. Nedávna reforma izraelských konkurzných konaní uľahčila a zlacnila viac ako kedykoľvek predtým vyhlásenie osobného bankrotu, v relatívne krátkom čase. Poplatky za podanie návrhu boli tiež výrazne znížené. Aj keď sankcie sú v niektorých prípadoch nezvyčajné, nemožno ich definovať ako formu vážneho bezprávia, nespôsobujú mučenie, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest. Ak by aj pre osobné problémy s exmanželkou mal žalobca nevysporiadané podlžnosti voči banke, vzhľadom na jeho finančné zabezpečenie, by táto skutočnosť nebola preňho neznesiteľne obmedzujúcou alebo limitujúcou. Nemá žiadne finančné problémy, jeho firma v Maďarsku naďalej bez problémov funguje, o jeho finančnom zabezpečení svedčí aj skutočnosť, že sám sa počas konania o udelenie azylu dlhodobo zdržiava mimo azylového zariadenia migračného úradu, v hoteli, v ktorom je niekoľko mesiacov schopný platiť si ubytovanie vo výške takmer 400 eur mesačne. Z jeho výpovede je zrejmé, že je finančne dostatočne zabezpečený (dovolenky, karavan, nehnuteľnosť v Chorvátsku atď.). Z tohto hľadiska možno obdobne vyhodnotiť aj absenciu jeho zdravotného poistenia v Izraeli, čo tiež nemožno vyhodnotiť ako znak predmetnej formy bezprávia, ktorej by mohol čeliť v prípade návratu do krajiny pôvodu. Zdravotné poistenie si môže kedykoľvek uzavrieť a začať platiť. Ak sa v dôsledku svojho nezodpovedného konania alebo osobných a rodinných problémov dostal do situácie, v ktorej by eventuálne mal byť vystavený nejakým zákonným sankciám, tieto nemožno považovať za prejav vážneho bezprávia. 28. Naplnená v prípade jeho návratu do krajiny pôvodu nebola ani tretia forma vážneho bezprávia, teda vážneho a individuálneho ohrozenia života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. V Centrálnom dištrikte v súčasnosti neprebieha žiaden ozbrojený konflikt, v ktorom by mohlo dochádzať k ohrozeniu obyvateľov na základe neselektívneho násilia, zdroje uvádzajú správy o bezpečnostných incidentoch najmä v oblasti Gazy a na okupovaných palestínskych územiach Západného brehu Jordánu. Tzv. arabsko-izraelský alebo blízkovýchodný konflikt je dlhotrvajúci a v minulosti často vyústil do vojenského stretu. V novodobých dejinách sa za príčinu eskalácie konfliktu považuje založenie moderného štátu Izrael v roku 1948. V súčasnosti sa pri riešení arabsko - izraelského konfliktu hovorí najmä o bezpečnosti židovského štátu Izrael, teritóriu Západného brehu Jordánu a Gdanských výšin, vzniku palestínskeho štátu, židovských osadách na okupovaných územiach, statuse Jeruzalema a návrate palestínskych utečencov. Izrael v súčasnosti nie je v žiadnom priamom vojenskom konflikte a ani na jeho území neprebieha žiaden vnútroštátny otvorený vojenský konflikt s bojovými zónami. Cielené teroristické aktivity a protiteroristické a bezpečnostné zákroky izraelských bezpečnostných zložiek nemožno považovať za konflikt a už vôbec nie taký, pri ktorom by dochádzalo k neselektívnemu násiliu. V Izraeli nedochádza k ozbrojeným stretom, ktoré by postihovali civilné obyvateľstvo a k stretom štátnych orgánov s inými ozbrojenými zložkami alebo organizovanými skupinami, ktoré by pod zodpovedným vedením mali takú moc nad časťou jeho územia, že by im umožňovala vykonávať trvalé a zosúladené vojenské operácie.

29. Žalovaný tiež skonštatoval, že prezentovaná obava žalobcu zo zapojenia sa do vojny je irelevantná i z toho titulu, že nie je vojakom. Médiá začiatkom mája roku 2018 priniesli správy, že izraelská armáda mobilizovala časť svojich záložníkov potom, ako prezident USA oznámil odstúpenie od tzv. jadrovej dohody s Iránom z roku 2015. Hovorkyňa izraelských ozbrojených síl uviedla, že armáda mobilizuje záložníkov v špecifických prípadoch podľa potreby, pričom nekonkretizovala počet mobilizovaných záložníkov. V minulom roku sa však počet záložných vojakov v Izraelských ozbrojených silách znížil a tento trend je dlhodobý. V roku 2013 bolo asi 34 % spôsobilých záložníkov „aktívnych“ (mladších ako 40 rokov, ktorí slúžili v ozbrojených silách), tzn., že v predchádzajúcich troch rokoch absolvovali celkom 20 dní záložnej služby. V roku 2015, následkom rozpočtových obmedzení a znižovania stavov, ktoré od výkonu služby oslobodzuje záložníkov, ktorých pozície už nie sú už potrebné, alebo sú už obsadené aktuálne slúžiacimi vojakmi, klesol tento počet na 26 %. Podľa izraelského zákona o vojenskej obrannej službe obdobie ročnej záložnej služby je 1/ v prípade muža vo veku od 18 do 39 rokov, alebo v prípade ženy vo veku od 18 do 34, do 31 dní služby každý rok, 2/ v prípade muža vo veku od 39 do 54, do 14 dní služby každý rok, 3/ v prípade muža alebo ženy hodnosti rav turai (desiatnik) alebo vyššej, do 7 dní služby každý rok naviac k dňom služby uvedeným v odseku 1 alebo 2. Rezervačná služba v HAGA (Civilná obrana) ustanovuje, že muži vo vojenskom veku od 45 do 50 rokov nebudú povolaní na výkon záložnej služby, s výnimkou služby v HAGA v zmysle Zákona o civilnej obrane 5711-1951. Toto obmedzenie sa nevzťahuje na osoby vojenskej hodnosti segen mishne (poručík) a vyššej, alebo osoby vo vojenskom veku, ktoré sú kvalifikované pre povolanie, ktoré minister obrany ustanovil predpisom ako potrebné povolanie. Aj z uvedeného vyplýva, že žalobca, by v prípade návratu do krajiny pôvodu nemal byť povolaný do záložnej služby z dôvodu jeho veku 57 rokov, a teda neexistuje objektívny dôvod jeho nasadenia do bojových operácií. 30. Dohovor OSN z roku 1951 o právnom postavení utečencov (ďalej len „Ženevský dohovor“) definuje utečenca ako každú osobu, ktorá sa nachádza mimo svojho štátu a má oprávnené obavy pred prenasledovaním z rasových, náboženských a národnostných dôvodov alebo z dôvodu príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo zastávania určitých politických názorov a nemôže prijať alebo v dôsledku uvedených obáv odmieta ochranu svojho štátu; alebo osoba bez štátneho občianstva, ktorá sa nachádza mimo štátu svojho doterajšieho pobytu v dôsledku týchto udalostí a ktorá sa tam vzhľadom na uvedené obavy nemôže alebo nechce vrátiť. Ženevský dohovor upravuje nielen to, kto je utečencom, ale aj základné práva utečencov, ktoré štáty musia dodržiavať. Zaviedol tri zásady, ktoré sú pre utečencov najdôležitejšími ochrannými prvkami a tými sú právo byť uznaný za utečenca, ochrana pred potrestaním za neoprávnené prekročenie štátnych hraníc a právo nebyť navrátený do krajiny, kde by utečencom hrozilo prenasledovanie (tzv. princíp non-refoulement). 31. Konanie o udelenie azylu na území SR prebieha vo väzbe na splnenie podmienok taxatívne uvedených v § 8 ZoA, ako zákonného vyjadrenia ústavnej garancie poskytovania azylu cudzincom prenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd (čl. 53 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky). Právo na azyl je právom len cudzinca a to takého, ktorý bol mimo územia SR prenasledovaný kvôli uplatňovaniu politických práv a priznáva sa v rozsahu dvoch kumulatívnych materiálnych podmienok. Prvou je prenasledovanie, druhou je uplatnenie politických práv a slobôd. Prvou podmienkou sa zaručuje ochrana až vo fáze reálneho prenasledovania a na jej splnenie nestačí ohrozenie, resp. možnosť, že osoba bude v kratšej alebo vzdialenejšej budúcnosti ohrozená prenasledovaním. Druhá podmienka práva na azyl je splnená, ak žiadateľ o azyl uplatnil slobodu prejavu, slobodu zhromažďovania, slobodu združovania, volebné právo alebo právo na odpor a za to je v zahraničí prenasledovaný. Udelenie azylu podľa § 8 ZoA je objektívne viazané na prítomnosť prenasledovania, ako skutočnosti definovanej v § 2 písm. d/ zákona o azyle alebo na odôvodnené obavy z tejto skutočnosti, a to v oboch prípadoch v dobe podania žiadosti o azyl, teda spravidla v dobe bezprostredne nasledujúcej po odchode z krajiny pôvodu.

32. Žalobca v správnej žalobe žiadal zrušiť napadnuté rozhodnutie a vec žalovanému vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pričom proti tomuto rozhodnutiu vzniesol len jednu odvolaciu námietku, ktorou mu vytkol nesprávne právne posúdenie veci v časti neudelenia azylu na území Slovenska, s poukazom na konkrétne tvrdenie: „Obdobne možno skonštatovať, že ani z hľadiska prospektívnosti neexistuje objektívny dôvod konštatovať, že by mu akákoľvek forma prenasledovania v zmysle § 2 písm. d/ zákona o azyle v prípade jeho návratu do krajiny pôvodu mohla hroziť, a to či už zo strany štátu alebo neštátnych aktérov.“ V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že ak niekto nebol v minulosti subjektom prenasledovania, je indíciou, že mu budúce prenasledovanie nehrozí, a už vôbec nie podstatným znakom neopodstatnenosti obáv z prenasledovania. Minulé prenasledovanie nie je výlučným spôsobom ako sa preukazuje opodstatnenosť obáv z prenasledovania. Migračný úrad je pri posudzovaní žiadosti

povinný vyhodnocovať opodstatnenosť obáv z prenasledovania prospektívne do budúcnosti v prípade návratu do krajiny a nie retrospektívne. Žalobca vyslovil, že v jeho prípade sa žalovanému nepodarilo z hľadiska prospektívnosti jednoznačne dokázať, že by mu v prípade jeho návratu do krajiny pôvodu nehrozilo akékoľvek prenasledovanie v zmysle § 2 písm. d/, ako aj písm. f/ zákona o azyle.

33. Základnou zásadou správneho konania je zásada materiálnej pravdy, na základe ktorej rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Z obsahu predmetnej zásady vyplýva, že správny orgán (platí to aj pre odvolací orgán) je povinný vykonávať dokazovanie tak, aby boli náležite objasnené všetky rozhodujúce okolnosti dôležité pre posúdenie veci (úplnosť zistenia). Správny orgán musí zabezpečiť, aby skutkové zistenia, ktoré vyplývajú z vykonaného dokazovania, čo najviac zodpovedali skutočnosti (presnosť zistenia). Zásada tzv. materiálnej pravdy má v konaní o udelenie azylu svoje špecifiká, spočívajúce v pravidelnej nedostatočnosti dôkazov preukazujúcich dôveryhodnosť žiadateľových tvrdení. Je však na správnom orgáne, aby preukázal, či vyvrátil pravdivosť žiadateľových tvrdení, a to buď úplne nevyvrátiteľne, zistením presných okolností viažucich sa na tvrdenie žiadateľa o azyl, alebo aspoň s takou mierou pravdepodobnosti, ktorá nevyvoláva zásadné pochybnosti o správnosti úsudku správneho orgánu.

34. Podľa ust. § 8 zákona zák. č. 480/2002 Z.z o azyle ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý a/ má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b/ je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.

21. Podľa ust. § 2 písm. d/ zákona o azyle na účely tohto zákona sa rozumie prenasledovaním závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2, konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom.

22. Podľa § 2 písm. f/ zákona o azyle na účely tohto zákona sa rozumie vážnym bezprávím 1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.

35. 22. Ustanovenie § 2 písm. d/ ZoA definujúce konkrétne situácie, ktoré je možné považovať za prenasledovanie, nie je možné aplikovať na prípad žiadateľa o azyl bez predchádzajúceho splnenia základnej podmienky ako predpokladu udelenia azylu, a tou je existencia opodstatnených obáv z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine (§ 8 ZoA). Za prenasledovanie v zmysle § 8 ZoA je nutné považovať len také ohrozenie života či slobody, ktoré je trpené, podporované či prevádzané štátnou mocou, pričom problémy so súkromnými osobami nemôžu byt dôvodom pre udelenie azylu, pokiaľ politický systém v krajine pôvodu dáva občanom možnosť domáhať sa ochrany svojich práv pred štátnymi orgánmi. Pokiaľ žiadateľ o azyl nepreukáže, že verejná moc v krajine pôvodu ako celok mu odoprela poskytnúť ochranu pred prípadnými vyhrážkami zo strany súkromnej osoby, nemôže sa úspešne domáhať ochrany v podobe udelenia azylu (napr. rozsudok NS SR sp. zn. 1 Sža 50/2010 z 08.06.2010). V súvislosti s uvedeným dáva súd do pozornosti, že nie je povinnosťou žiadateľa o azyl, aby prenasledovanie svojej osoby preukazoval inými dôkaznými prostriedkami než vlastnou dôveryhodnou výpoveďou. Táto vo veciach medzinárodnej ochrany zohráva mimoriadne dôležitú úlohu, pretože pravdivosť jeho tvrdení a dôveryhodnosť jeho osoby predstavujú základ, na ktorom je azylové konanie ukotvené. Pokiaľ sa teda žiadateľ o azyl po celú dobu konania vo veci medzinárodnej ochrany drží jednej dejovej línie, jeho výpoveď je možné i napriek drobným nezrovnalostiam označiť za konzistentnú a za súladnú s dostupnými informáciami o krajine pôvodu, potom je potrebné z takejto

výpovede vychádzať a je naopak povinnosťou správneho orgánu, aby v pochybnostiach zhromaždil všetky dostupné dôkazy, ktoré dôveryhodnosť výpovede žiadateľa o azyl vyvracajú alebo spochybňujú. Obdobné závery vyplývajú aj z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR (napr. rozsudok sp. zn. 1Sža/10/2013 zo dňa 09.04.2013). Súd v nadväznosti na uvedené konštatuje, že v prípade žalobcu ani jeden z uvedených predpokladov nebol ani tvrdený a z ničoho nemožno samotnú existenciu obáv z prenasledovania ani vydedukovať.

36. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6 SžoKS 102/06 „môžu byť za prenasledovanie považované také znášané alebo obávané akty, ktoré musia byť dostatočne závažné svojím charakterom alebo opakovaním sa, musia pritom preukázateľne brániť osobe, ktorá ich znáša, ďalej žiť vo svojej krajine pôvodu, a tiež musia vychádzať zo skutočností uvedených v čl. 1A Ženevského dohovoru, teda z príslušnosti k rase, náboženstvu, národnosti, inej sociálnej skupine alebo politickým názorom. Ohrozenie slobody alebo života z vyššie uvedených dôvodov predstavuje perzekúciu, t.j. činnosť diskriminačného alebo veľmi urážlivého charakteru, vykonávanú prostredníctvom úradov krajiny alebo realizovanú skupinami obyvateľstva, ak je úradmi tolerovaná alebo ak úrady nie sú schopné a ochotné zaistiť potrebnú ochranu perzekvovaných“.

37. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 8Sža 41/09, dôvody pre poskytnutie azylu sú zákonom vymedzené pomerne úzko a nepokrývajú celú škálu porušovania ľudských práv a slobôd, ktoré sú tak v medzinárodnom ako aj vnútroštátnom kontexte uznávané. Inštitút azylu je aplikovateľný v obmedzenom rozsahu, a to len pre prenasledovanie zo zákonom uznaných dôvodov, kedy je týmto inštitútom chránená len najvlastnejšia existencia ľudskej bytosti a práva a slobody s ňou spojené, pričom udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle je viazané objektívne na prítomnosť prenasledovania ako skutočnosti definovanej v § 2 písm. d/ zákona o azyle alebo na odôvodnené obavy z tejto skutočnosti, a to v oboch prípadoch v dobe podania žiadosti o azyl, teda spravidla v dobe bezprostredne nasledujúcej po odchode z krajiny pôvodu.

38. Správny súd sa plne stotožňuje s argumentáciou žalobcu v tom smere, že inštitút azylu nie je univerzálnym inštitútom, prostredníctvom ktorého možno dosiahnuť legalizáciu pobytu v členskom štáte Európskej únie. Pre udelenie medzinárodnej ochrany je nevyhnutné splniť úzko koncipované podmienky, ktoré sú v zákone o azyle špecifikované. V prípade žalobcu nebola preukázaná opodstatnenosť jeho obáv z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine tak, ako to vyplýva zo Ženevského dohovoru z roku 1951 o právnom postavení utečencov a zákona o azyle. Azyl je špecifickým právnym inštitútom, na základe ktorého sa poskytne adekvátna ochrana len tej fyzickej osobe, ktorá spĺňa zákonom stanovené podmienky - teda opodstatnené obavy pred reálne prebiehajúcou perzekúciou osôb, ktoré majú určité presvedčenie a to buď zo strany štátu alebo neštátnych pôvodcov. Žalobca sám uviedol, že krajinu pôvodu nenavštívil 15 rokov, odišiel z nej za účelom podnikania, dobrovoľne, na vlastný pas do Maďarska, kde bez akýchkoľvek obmedzení žil a podnikal až do svojho odchodu na víkendový pobyt na Slovensko, kde bol na základe neplatného cestovného dokladu zistený jeho neoprávnený pobyt, kde v súčasnosti stále zdržiava, žije tu so svojou novou priateľkou, slovenskej národnosti a chce si tu prostredníctvom udelenia medzinárodnej ochrany legalizovať svoj pobyt a preniesť svoje podnikateľské aktivity.

39. Žalobca v krajine pôvodu pred jej opustením nečelil žiadnemu konaniu, ktoré by mu spôsobovalo vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbehu rôznych takých opatrení, ktoré by ho postihovali podobným spôsobom, tzn. nečelil žiadnemu fyzickému ani psychickému násiliu, žiadnym diskriminačným opatreniam, trestu či trestnému konaniu a pod. a neexistujú objektívne dôvody konštatovať, že by mu akékoľvek forma prenasledovania podľa § 2 písm. d/ ZoA v prípade jeho návratu do krajiny pôvodu mohla hroziť, a to či už zo strany štátu alebo neštátnych aktérov.

40. Vo vstupnom pohovore ako i vo svojej žalobnej argumentácii ako dôvody, pre ktoré sa rozhodol požiadať o udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky uvádzal, že nie je v Izraeli zdravotne poistený a bolo mu zistené onkologické ochorenie, ktoré je ale v súčasnosti stabilizované, na účte má dlh, ktorý síce spôsobila jeho exmanželka, ale zaň by ho podľa platnej právnej úpravy v Izraeli mohli odsúdiť, a v Izraeli sa črtá nová vojna a on nechce umrieť vo vojne. Nemá podlžnosti ani na výživnom, čo ako sám uviedol, osvedčila jeho dcéra. Ním prezentované dôvody žiadosti nemožno považovať za relevantné na posúdenie ani v zmysle ustanovenia § 8 zákona o azyle, nakoľko nie sú podraditeľné pod pojem prenasledovanie ani z jedného z dôvodov uvedených v predmetnom ustanovení.

Nijako totiž nekorešpondujú s jeho rasou, národnosťou, náboženstvom, príslušnosťou k určitej sociálnej skupine či politickým názorom a pod.

41. Podľa § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.

42. Vo vzťahu k druhej forme medzinárodnej ochrany, a to doplnkovej ochrane, súd uvádza, že jej zmyslom a účelom je poskytnúť subsidiárnu ochranu a možnosť legálneho pobytu na území SR tým žiadateľom o medzinárodnú ochranu, ktorým nebol udelený azyl, ale u nich by bolo (z dôvodov taxatívne uvedených v zákone o azyle) neúnosné, neprimerané, či inak nežiadúce požadovať ich vycestovanie. Hoci sa aplikácia tohto inštitútu doplnkovej ochrany viaže k objektívnym hrozbám po prípadnom návrate žiadateľa do krajiny pôvodu, teda čiastočne k iným skutočnostiam nastávajúcim v odlišnom čase, než v prípade aplikácie inštitútu azylu, sú pri rozhodovaní o udelenie, či neudelenie doplnkovej ochrany do značnej miery určujúce tvrdenia samotného žiadateľa, z nich je potrebné vychádzať. V tejto časti je odôvodnenie rozhodnutia žalovaného rozanalyzované do najmenšieho detailu, a ďalšie rozvádzanie naplnenia možných dôvodov (uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu), by bolo len zopakovaním zistení a nad rámec vykonaného odôvodnenia žalovaného. Možno len odobriť, že akúkoľvek formu reálnej hrozby vážneho bezprávia možno v prípade žalobcu vylúčiť, už len pre úplne dobrovoľný spôsob opustenia krajiny pôvodu a dôvod jej opustenia, ktorým bolo cielené podnikanie na území Maďarskej republiky. 43. Možno tak uzavrieť, že vzhľadom na nesplnenie podmienok pre udelenie azylu uvedených v ust. § 2 a § 8 ani podmienok uvedených v § 13a a v § 13b zákona o azyle, mu žalovaný dôvodne neudelil azyl a ani neposkytol doplnkovú ochranu. 44. O trovách žalobcu súd rozhodol v zmysle ust. § 167 ods. 1 S.s.p. a s poukazom na výsledok konania, teda celkovú neúspešnosť žalobcu v preskúmavanej veci mu náhradu trov konania nepriznal.

45. Záverom súd poznamenáva, že i keď bol žalobca v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od platenia súdnych poplatkov za toto konanie (§ 4 ods. 2 písm. m/ zákona č. 71/1992 Zb.), a preto ho súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 S.s.p.). Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1 S.s.p.) Prípadne podaná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu (§ 443 ods. 1 S.s.p.). Podáva sa krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 S.s.p.). V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (z kasačnej sťažnosti musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísaná a datovaná; kasačnú sťažnosť treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) označiť napádané rozhodnutie, údaj, kedy napádané rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností tak, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (§ 445 ods. 1 S.s.p.). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe

nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g/ až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. (§ 440 S.s.p.).