Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

44Cpr/7/2018

Medzitýmny rozsudok

Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou JUDr. Dagmar Vaverčákovou v spore žalobcu: O. Y., nar.XX.XX.XXXX, bytom D. I., G. štadióne XXX/XX, štátny občan SR, v zastúpení: Advokátska kancelária Ivan Syrový s.r.o., so sídlom v Bratislave, Kadnárova 83, IČO: 47 232 765, proti žalovanému: Akadémia Policajného zboru v Bratislave so sídlom Sklabinská 1, Bratislava, o určenie neplatnosti výpovede z pracovného pomeru a o náhradu mzdy, takto

rozhodol:

I. Súd určuje, že výpoveď z pracovného pomeru daná žalobcovi listom žalovaného zo dňa 27.04.2016 podľa § 63 ods.1 písm. b/ Zákonníka práce je n e p l a t n á a pracovný pomer žalobcu trvá.

II. O trovách konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým súd rozhodne o celom uplatnenom procesnom nároku.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou na súd dňa 06.04.2018, sa žalobca domáhal určenia, že výpoveď z pracovného pomeru daná mu žalovaným dňa 27.04.2016 je neplatná a pracovný pomer žalobcu naďalej trvá. Zároveň sa domáhal náhrady mzdy za obdobie od 11.02.2018 až do času, keď mu žalovaný umožní pokračovať v práci alebo, ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru a trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným dňa 26.03.2013 uzatvoril pracovnú zmluvu na dobu neurčitú, dohodnutým druhom práce t. j. pracovné miesto bolo označené ako " údržbár " v zmysle označenia podľa katalógu činností pod číslom 01.-05.23. Miestom výkonu práce bolo oddelenie evidencie majetku a servisných činností kvestorátu žalovaného a pracovný čas v rozsahu 37 a pol hodiny týždenne. Dohodou zo dňa 29.04.2013 sa sporové strany dohodli na zmene pracovného pomeru žalobcu tak, že dojednaný druh práce bol zmenený z „údržbár“ na „mechanik“ a bol mu priznaný príplatok za zmennosť práce vo výške 18, - Eur.

Žalovaný v apríli roku 2016 dal žalobcovi výpoveď zo dňa 27.04.2016, ktorú odôvodnil s poukazom na žalobcovu nadbytočnosť v zmysle § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce (ďalej len ku dňu " ") , pričom uviedol, že nemá inú vhodnú prácu zodpovedajúcu kvalifikácii žalobcu. Žalovaný vychádzal z toho, že podľa Organizačného opatrenia zo dňa 20.04.2016 Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 8/2016 o organizačnej zmene sa pracovné miesto " mechanik ", na ktorom bol pracovne zaradený žalobca, zrušilo ku dňu 30.04.2016. Podľa výpovede mala výpovedná doba uplynúť za dva mesiace od 01.05.2016 do 30.06.2016. Pôvodne chcel žalovaný ukončiť pracovný pomer dohodou, ktorú však žalobca odmietol podpísať, nakoľko s ňou nesúhlasil a žalovaný preto výpoveď žalobcovi doručil poštou, ktorú žalobca prevzal dňa 19.05.2016. Žalobca reagoval na výpoveď písomným nesúhlasom zo dňa 29.06.2016 s tým, že trvá na tom, aby ho žalovaný aj naďalej zamestnával. Žalobca má za to, že jeho pracovné miesto nezaniklo a výpoveď bola žalobcovi daná účelovo. Pracovné miesto " mechanik " u žalovaného nemohlo zaniknúť, nakoľko je to v podstate miesto kuriča v kotolni, pričom kotolňa u žalovaného má svoj prevádzkový poriadok, ktorý vždy určoval, že spôsob obsluhy kotolne je trvalý a prevádzka je rozdelená do štyroch zmien, pričom každú zmenu zabezpečujú vždy dvaja kuriči. To platilo aj po 01.05.2016, kedy malo údajne pracovné miesto žalobcu zaniknúť. Príslušní zamestnanci vrátane p. Saturyho prevzali prevádzkový poriadok po 01.05.2016, p. Satury preukázateľne dňa 26.05.2016 a odvtedy sa prevádzkový poriadok nemenil. Kotolňa fungovala aj po údajnom zrušení pracovného miesta žalobcu naďalej v rovnakom režime, žalobca odpracoval aj po dátume 01.05.2016 ešte 6 pracovných zmien. Následne žalovaný zakázal žalobcovi vstup na pracovisko pre údajné úmyselné poškodenie ventilu. Žalobca dočerpal zvyšnú dovolenku, no nepokryté dni dovolenkou z dôvodu zákazu vstupu nemohol odpracovať, preto považoval tieto skutočnosti za prekážku v práci na strane zamestnávateľa, no nároky s tým spojené mu žalovaný nikdy nepriznal. Od 18.05.2016 zvyšní kuriči pracovali aj zmeny, ktoré pôvodne mal pokryť žalobca, čo vyplýva z rozpisu zmien a z protokolu o odovzdaní zmien za mesiace apríl - august 2016. Žalobca poukázal na samotné Organizačné opatrenie zo dňa 20.04.2016 Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 8/2016 o organizačnej zmene, podľa ktorého miesto mechanika nezaniklo od 01.05.2016, naďalej figurovalo v tabuľkách. Pre posúdenie včasnosti podania žaloby, pôvodne mal pracovný pomer skončiť ku dňu 30.06.2016, no od 10.06.2016 bol žalobca práceneschopný, a teda bol v ochrannej dobe, preto nemohlo pracovný pomer skončiť k 30.06.2016. Pracovný pomer žalobcu skončil až po skončení jeho práceneschopnosti t. j. ku dňu 11.02.2018. Žalobca oznámil žalovanému skutočnosť, že mu zanikla práceneschopnosť prípisom zo dňa 09.02.2018 s tým, že trvá na tom, aby ho žalovaný naďalej zamestnával. Žalobca si v zmysle zákonnej úpravy uplatňuje aj nárok na náhradu mzdy odo dňa 11.02.2018, t. j. deň, kedy oznámil žalovanému, že žiada, aby mu naďalej bola prideľovaná práca mechanika. Výšku nároku, vzhľadom na neexistenciu rozhodnutia tohto sporu nie je možné vyčísliť, preto žalobca tento úkon vykoná až dodatočne.

3. Na dôkaz svojich tvrdení žalobca súdu predložil: pracovnú zmluvu č. PA-KR-37-026/2013 z 26.03.2013, dohodu o zmene pracovnej zmluvy z 29.04.2013, výpoveď zamestnávateľa pre nadbytočnosť zamestnanca z 27.04.2016, odpoveď na výpoveď z 29.06.2016, miestny prevádzkový poriadok platný od 01.05.2016, e-mail pracovníka žalovaného z 25.05.2016, rozpis zmien november 2015 a január - august 2016, ftk. protokolov o preberaní zmien z 01., 02., 05., 08., 09. a 18.05.2016, oznámenie o ukončení práceneschopnosti z 09.02.2018 s dokladom o doručení žalovanému 09.02.2018, potvrdenie o zamestnaní z 12.02.2018, potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti z 09.02.2018, schopný práce od 12.02.2018, organizačné opatrenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky z 20.04.2016 č. 8 s prílohou - prehľad zmien v tabuľke zloženia a počtov Akadémie PZ v Bratislave, žiadosť o sprístupnenie informácii z 16.01.2018.

4. Žalovaný prevzal žalobu s prílohami dňa 21.08.2018, k žalobe sa nevyjadril.

5. Vo veci súd nariadil pojednávanie na deň 20.03.2019 o 9,00 hod. č. dv. 14. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, doručenie predvolania má vykázané dňom 29.01.2019, svoju neúčasť neospravedlnil. Súd preto prejednal vec v zmysle § 180 v neprítomnosti žalovaného.

6. Súd vykonal dokazovanie dôkazmi uvedenými v bode 3. predloženými žalobcom a vykonal aj žalobcom navrhnutý dôkaz a to: výsluch žalobcu a zistil tento skutkový stav :

7. Žalobca neplatnosť skončenia z pracovného pomeru odvodzuje z toho, že neboli dané podmienky výpovede pre nadbytočnosť, keď pracovné miesto žalobcu v skutočnosti nebolo zrušené, pričom vychádza z Organizačného opatrenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 8/2016 ako aj z faktických skutočností, keď žalobca vykonával prácu kuriča aj po 05.01.2016 a tú prácu, ktorú vykonával po jeho odchode vykonávali zostávajúci zamestnanci v rámci svojich nadčasov. Žalobca žiadal vzhľadom na postoj žalovaného v konaní, keď sa k žalobe nevyjadril a nedostavil sa na pojednávanie, aby súd rozhodol čiastočným rozsudkom a určil požadovanú neplatnosť skončenia pracovného pomeru s tým, že o náhrade mzdy rozhodne po právoplatnosti určovacej žaloby.

8. Žalobca vo výsluchu uviedol, že prevádzka kotolne u žalovaného kde pracoval ako kurič bola na 4 zmeny. Bolo ich osem kuričov, na každej zmene dvaja. V 12/2015 odišiel jeden do predčasného dôchodku a ostali siedmi a jeho zmeny si museli rozdeliť. Žalobca pracoval do 18.05.2016 vo svojej zmene, potom mu chceli našiť jednu špinavosť a už mu zakázali prístup do práce. Výpoveď mu bola doručená poštou a prevzal ju 19.05.2016 na adrese vo Svätom Juri, kde sa zdržiaval len sporadicky, nakoľko sa zdržiava aj na adrese v Zálesí. Po odchode žalobcu zostali u žalovaného šiesti kuriči, ktorí sa striedali aj na jeho zmene, ktorú vykonával s pánom D.. Následne bol žalobca práceneschopný od 09.06.2016 do 11.02.2018. Dňa 12.02.2018 sa dostavil do práce a chcel aby mu prideľovali prácu podľa pracovnej zmluvy. Na osobnom oddelení mu pani B. oznámila, že jeho pracovný pomer sa skončil, prácu mu prideľovať nebudú a mal im podpísať započítané roky ( č.l. 21 spisu ). Po tomto dátume mu aj vyplatili odstupné 1.065,- Eur. Z farebnej fotokópie prílohy organizačného opatrenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 8 z 20.04.2016 je zjavné v kolónke počty, že pracovná pozícia - mechanik ( 01.05.02 ) sa nezrušila. Pracovné pozície, ktoré sa rušia sú vyznačené červenou farbou a v kolónke počty je uvedené mínus 1. Pracovné pozície, ktoré sa zriadili sú modrou farbou a modrým číslom 1 v kolónke počty.

9. Z pracovnej zmluvy zo dňa 26.03.2013 a dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 29.04.2013 súd zistil, že medzi stranami sporu, žalobcom ako zamestnancom a žalovaným ako zamestnávateľom vznikol pracovný pomer s nástupom do zamestnania dňa 01.04.2013 na druh práce - mechanik, pracovný pomer bol uzatvorený na dobu neurčitú. Platové zaradenie a plat určí zamestnávateľ zamestnancovi osobitným platovým dekrétom, ktorý je podľa platných právnych predpisov súčasťou pracovnej zmluvy. Plat bude zamestnancovi vyplácaný v 10. deň nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Žalobcovi bol priznaný príplatok za zmennosť vo výške 18,-Eur počnúc dňom 01.05.2013. Miesto výkonu práce zamestnanca je - Oddelenie evidencie majetku a servisných činností kvestorátu Akadémie Policajného zboru v Bratislave.

10. Z organizačného opatrenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky z 20.04.2016 č. 8/2016 s prílohou - Prehľad zmien v tabuľke zloženia a počtov Akadémie PZ v Bratislave súd zistil, že na zabezpečenie kvalitnejšieho a efektívnejšieho výkonu služobných činnosti vykonáva dňom 1. mája 2016 organizačné a systemizačné zmeny v tabuľke zloženia a počtov Akadémie Policajného zboru v Bratislave ( 14 109 01) a ukladá generálnym riaditeľom, riaditeľom a vedúcim, ktorí obdržia toto organizačné opatrenie, aby zabezpečili jeho realizáciu. Z prílohy organizačného opatrenia 8/2016 - Prehľad zmien v tabuľke zloženia a počtov Akadémie Policajného zboru v Bratislave - kvestorátu - Oddelenie evidencie majetku a servisných činností súd zistil, že pracovnej pozície mechanik (23 501) sa organizačné opatrenie nedotýka. Uvedeným organizačným opatrením boli zrušené nasledovné pracovné pozície - 2 -referent špecialista (24 705), 4 - upratovačka ( 26 401), 1 - vedúci oddelenia (11 004), 1- referent (24 704), 2 - vodič (26 601 ).

11. Z písomnosti žalovaného - Výpoveď zamestnávateľa pre nadbytočnosť zamestnanca podľa § 63 ods. 1 písm. b) zo dňa 27.04.2016 súd zistil, že žalovaný vymedzil dôvod výpovede nasledovne: „ Na základe rozhodnutia zamestnávateľa organizačným opatrením Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 8/2016 o organizačnej zmene, ktorým sa zrušilo pracovné miesto mechanik k 30. 4.2016. Na základe tejto skutočnosti ste sa stali nadbytočný a organizácia vás nemá možnosť i naďalej zamestnávať, keďže nemá inú vhodnú prácu zodpovedajúcu vašej kvalifikácii a vzdelaniu. V súlade s ustanovením § 74 zákonníka práce bola výpoveď prerokovaná dňa 10.03.2016 so OZP ZO č. 8/58 APZ. Vzhľadom na vyššie uvedené vám dávam výpoveď v zmysle § 63 ods. 1 písm. b) zákonníka práce. Váš pracovný pomer sa končí uplynutím výpovednej doby. Výpovedná doba je dvojmesačná a začína plynúť dňom 01.05.2016 a uplynie dňa 30.06.2016. Podľa zákonníka práce § 76 ods. 1 písm. a) vám patrí odstupné jedného priemerného mesačného zárobku a podľa kolektívnej zmluvy APZ č. 8/58 v sume jedného funkčného platu. Odstupné vám bude vyplatené v najbližšom výplatnom termíne po skončení pracovného pomeru. Žiadam vás, aby ste si do uplynutia výpovednej doby vysporiadali všetky náležitosti vyplývajúce vám zo skončenia pracovného pomeru. “

12. Z podania žalobcu zo dňa 29.06.2016 doručeného žalovanému doporučene súd zistil, že žalobca oznámil žalovanému, že s výpoveďou danou podľa § 63 ods. 1 písm. b) zákonníka práce zo dňa 27.04.2016 nesúhlasí a oznamuje, že trvá na tom, aby ho aj naďalej zamestnával.

13. Z potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti zo dňa 09.02.2018 súd zistil, že žalobca bol neschopný práce od 09.06.2016, schopný práce od 12.02.2018. 14. Žalobca oznámil žalovanému ( prevzal 09.02.2018 ) skutočnosť, že mu zanikla práceneschopnosť prípisom zo dňa 09.02.2018 s tým, že trvá na tom, aby ho žalovaný naďalej zamestnával.

15. V zmysle § 151 ods. 1 skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. V tomto smere vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný sa k žalobe nevyjadril a nedostavil sa ani na pojednávanie, teda skutkové tvrdenia žalobcu účinne nepoprel, súd považoval skutkové tvrdenia žalobcu v konaní za nesporné.

16. Podľa § 59 ods. 1 zák. č. 311/2001 Z.z. v znení neskorších zmien a doplnení, platnom a účinnom ku dňu napadnutej výpovede (ďalej len , pracovný pomer možno skončiť dohodou, výpoveďou, okamžitým skončením a skončením v skúšobnej lehote.

17. Podľa § 61 ods. 1 ZP, výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj zamestnanec. Výpoveď je musí byť písomná a doručená, inak je neplatná.

18. Podľa § 61 ods. 2 ZP, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť.

19. Podľa § 62 ods. 1 ZP, ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby. Výpovedná doba je rovnaká pre zamestnávateľa aj zamestnanca a je najmenej dva mesiace. Ak je daná výpoveď zamestnancovi, ktorý odpracoval u zamestnávateľa najmenej päť rokov, je výpovedná doba najmenej tri mesiace.

20. Podľa § 62 ods. 2 ZP, výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca, ak nie je ustanovené inak.

21. Podľa § 63 ods. 1 písm. b) zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách.

22. Podľa § 63 ods. 2 písm. a) zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak nejde o výpoveď pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, iba vtedy, ak a) zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce.

23. Podľa § 77 neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

24. Podľa § 64 ods. 1 - Zákaz výpovede - zamestnávateľ nesmie dať zamestnancovi výpoveď v ochrannej dobe, a to a) v dobe, keď je zamestnanec uznaný dočasne za práceneschopného pre chorobu alebo úraz, ak si túto neschopnosť úmyselne nevyvolal alebo nespôsobil pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok, a v dobe od podania návrhu na ústavné ošetrovanie alebo od nástupu na kúpeľnú liečbu až do dňa ich skončenia.

25. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, ak je zamestnancovi daná výpoveď pred začiatkom ochrannej doby tak, že výpovedná doba mala uplynúť v ochrannej dobe, pracovný pomer sa skončí uplynutím posledného dňa ochrannej doby okrem prípadov, keď zamestnanec oznámi, že na predĺžení pracovného pomeru netrvá.

26. Predpokladmi pre použitie výpovedného dôvodu podľa § 63 ods.1 písm. b/ sú:

- rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene úloh zamestnávateľa, jeho technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách,

- zamestnancova nadbytočnosť,

- príčinná súvislosť medzi nadbytočnosťou zamestnanca a prijatými organizačnými zmenami, t.j., že zamestnanec sa stal nadbytočným práve v dôsledku realizácie tohto rozhodnutia. Výber nadbytočného zamestnanca prislúcha výlučne zamestnávateľovi,

- ponuka inej vhodnej práce podľa ustanovenia § 63 ods. 2 písm. a) a b) ZP,

- prerokovanie so zástupcami zamestnancov v zmysle ustanovenia § 74 ZP.

27. V prejedávanej veci mal súd preukázané, že pracovný pomer medzi stranami sporu bol uzavretý dňa 26.03.2013, na dobu neurčitú, v zmysle dodatku k pracovnej zmluve zo dňa 29.04.2013 žalobca vykonával druh práce - mechanik.

28. Výpoveď z pracovného pomeru bola žalobcovi doručená poštou a prevzal ju 19.05.2016 na adrese vo Svätom Jure, pričom pracovný pomer mal skončiť uplynutím 2-mesačnej výpovednej doby dňa 30.06.2016.

29. Žalobca bol od 09.06.2016 do 11.02.2018 práceneschopný, teda výpoveď mu bola daná pred začiatkom ochrannej doby tak, že výpovedná doba mala uplynúť v ochrannej dobe, v tom prípade pracovný pomer sa skončí uplynutím posledného dňa ochrannej doby okrem prípadov, keď zamestnanec oznámi, že na predĺžení pracovného pomeru netrvá ( § 64 .

30. Z podania žalobcu zo dňa 29.06.2016 doručeného žalovanému doporučene súd zistil, že žalobca oznámil žalovanému, že s výpoveďou danou podľa § 63 ods. 1 písm. b) zákonníka práce zo dňa 27.04.2016 nesúhlasí a oznamuje, že trvá na tom, aby ho aj naďalej zamestnával.

31. Z potvrdenia k dočasnej pracovnej neschopnosti zo dňa 09.02.2018 súd zistil, že žalobca bol neschopný práce od 09.06.2016, schopný práce od 12.02.2018. Žalobca doručil žalobu súdu dňa 06.04.2018, teda v zákonom stanovenej lehote uvedenej v § 77 ZP.

32. V zmysle § 61 ods. 1 písomnosť označená ako výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b) bola podpísaná rektorkou, teda osobou oprávnenou v tom čase konať za žalovaného a preto súd dospel k záveru, že z hľadiska formálnych náležitostí predmetný právny úkon spĺňal zákonné podmienky - teda písomnú formu a doručenie druhému účastníkovi. Výpoveď z pracovného pomeru odôvodnil žalovaný tak, že organizačným opatrením Ministerstva vnútra SR č. 8/2016 bola zrušená pracovná pozícia žalobcu - mechanik. Zároveň uviedol, že sa žalobca stal nadbytočný a žalovaný nemá možnosť ho naďalej zamestnávať, výpoveď bola prerokovaná dňa 10.03.2016 so OZP ZO č. 8/58 APZ . Výpovedná lehota začína plynúť dňa 01.05.2016 a pracovný pomer žalobcu skončí dňa 30.06.2016. Súd má za to, že žalovaný teda odôvodnil výpoveď žalobcu jeho nadbytočnosťou, ktorá vznikla v dôsledku organizačnej zmeny vymedzenej žalovaným s poukazom na organizačné opatrenie Ministerstva vnútra SR č. 8/2016.

33. Súd v konaní o žalobe na určenie neplatnosti výpovede danej z dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. b) neskúma platnosť rozhodnutia zamestnávateľa o organizačnej zmene (také rozhodnutie nie právnym úkonom v zmysle § 34 O.z., ale iba skutočnosťou - faktickým úkonom), ktorá je hmotnoprávnym predpokladom pre právny úkon (skončenie pracovného pomeru), zaoberá sa ním ako jedným z predpokladov, ktoré zákon ustanovuje pre platnosť výpovede a to vzhľadom na okolnosti, ktoré boli dané v čase skončenia pracovného pomeru výpoveďou ( rozsudok Najvyššieho súdu SR 2 Cdo 160/2011 zo dňa 23. 8. 2012). V zmysle konštantnej judikatúry v prípade, ak vzniknú pochybnosti, či zamestnávateľ rozhodol o organizačných zmenách, súd sa môže zaoberať len tým, či takéto rozhodnutie bolo skutočne prijaté a či ho urobil zamestnávateľ. O nadbytočnosť ide vtedy ak zamestnávateľ nemá možnosť ďalej zamestnanca zamestnávať prácami dojednanými v pracovnej zmluve. Dôvody tejto nemožnosti musia spočívať v tom, že zamestnávateľ naďalej nepotrebuje práce vykonávané zamestnancom buď vôbec alebo v pôvodnom rozsahu. Môže sa tak stať v dôsledku vnútorných organizačných zmien, ale aj znížením celkového počtu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce. Skončenie pracovného pomeru pre nadbytočnosť nie je podmienené absolútnym znížením celkového počtu zamestnancov, môže k nemu dôjsť aj pri jeho zvyšovaní, keď pre zamestnávateľa je dôležitá celková skladba z hľadiska profesií a kvalifikácie. Nadbytočnosť musí zamestnávateľ súdu preukázať, naproti tomu výber nadbytočného zamestnanca súd nepreskúmava.

Pri posudzovaní nadbytočnosti treba vychádzať z obsahu pracovnej zmluvy a posúdiť, či došlo u zamestnávateľa k takej organizačnej zmene, ktorá robila zamestnanca nadbytočným z hľadiska funkcie, na ktorú znie pracovná zmluva.

34. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že u žalovaného došlo k organizačnej zmene, ktorá sa prejavila v znížení stavu zamestnancov, pričom k organizačnej zmene došlo pred doručením výpovede. Podľa organizačnej zmeny došlo na kvestoráte - oddelení evidencie majetku a servisných činností s účinnosťou od 01.05.2016 k zníženiu počtu zamestnancov na pracovných pozíciách - 2 -referent špecialista (24 705), 4 - upratovačka ( 26 401), 1 - vedúci oddelenia (11 004), 1- referent (24 704), 2

- vodič (26 601 ).

Príčinná súvislosť medzi nadbytočnosťou zamestnanca a prijatými organizačnými zmenami, znamená, že zamestnanec sa stal nadbytočným práve v dôsledku realizácie tohto rozhodnutia. Výber nadbytočného zamestnanca prislúcha výlučne zamestnávateľovi. Súd má za to, že z organizačného opatrenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky z 20.04.2016 č. 8/2016F - z jeho prílohy - prehľad zmien v tabuľke zloženia a počtov u žalovaného na kvestoráte

- oddelení evidencie majetku a servisných činností nevyplýva zrušenie pracovnej pozície žalobcu - mechanik - označenej katalógovým číslom 01.-05.23 v pracovnej zmluve zo dňa 26.03.2013 a dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 29.04.2013.

35. Súd ďalej skúmal splnenie ponukovej povinnosti zamestnávateľa, keď samotná existencia výpovedného dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. b) nezbavuje zamestnávateľa právnej povinnosti ponúknuť zamestnancovi ešte pred daním výpovede vhodnú prácu. Jej zmysel spočíva v ochrane pracovného pomeru tým, že pred jeho skončením uprednostňuje zmenu dojednaných pracovných podmienok. Vzhľadom k tomu, že účinky výpovede nastávajú až jej účinným doručením zamestnancovi, k tomuto momentu je potrebné posudzovať aj splnenie uvedenej hmotnoprávnej podmienky platnej výpovede. Vzhľadom na to, že splnenie povinností zamestnávateľa vyplývajúcich z ustanovenia § 63 ods. 2 je predpokladom pre danie platnej výpovede z pracovného pomeru, uskutočňuje sa skúmanie podmienok uvedených v tomto ustanovení vždy podľa stavu v dobe výpovede. Nemožnosť zamestnanca ďalej zamestnávať znamená, že zamestnávateľ nemá pre zamestnanca žiadnu prácu, teda ide o absolútnu nemožnosť zamestnanca ďalej zamestnávať. Zamestnávateľ má totiž povinnosť zamestnancovi ponúknuť akékoľvek voľné miesto, ktoré jej dispozícii v čase výpovede, nielen miesto zodpovedajúce pôvodnej pracovnej zmluve, prípadne jeho kvalifikácii. Splnenie ponukovej povinnosti musí preukázať zamestnávateľ. Ponúkaná práca nemusí nevyhnutne zodpovedať druhu doteraz vykonávanej práce podľa pracovnej zmluvy. Môže ňou byť aj práca na kratší pracovný čas, aj keď zamestnanec doteraz pracoval na ustanovený týždenný pracovný čas. Podľa existujúceho právneho stavu sa zamestnávateľ nemusí zaoberať tým, že na výkon ponúknutej práce by sa mal zamestnanec podrobiť predchádzajúcej príprave. V mieste doterajšieho výkonu práce to môže byť akákoľvek práca, na ktorú zamestnanec spĺňa zdravotné predpoklady.

36. Hmotnoprávna podmienka platnosti výpovede v zmysle ustanovenia § 74 ods. 1 je splnená, ak zástupcovia zamestnancov prerokujú výpoveď predtým, než zamestnávateľ voči zamestnancovi prejaví vôľu skončiť s ním pracovný pomer jednostranne. Cieľom tejto zákonnej podmienky je, aby zámer zamestnávateľa skončiť pracovný pomer so zamestnancom bol oboznámený odborovej organizácií a zároveň, aby jej bola daná možnosť sa (vo vlastnom prerokovaní) k tomuto zámeru vyjadriť (resp. nevyjadriť). Z požiadavky, že výpoveď má byť vopred prerokovaná vyplýva to, že zamestnávateľ sa na odborovú organizáciu musí obrátiť skôr, než k výpovedi prístupi a, že zároveň by medzi doručením žiadosti odborovej organizácie o prerokovanie a vlastným vykonaním výpovede mala ubehnúť primeraná doba tak, aby odborová organizácia mala reálnu možnosť vec prerokovať a zamestnávateľovi svoje stanovisko oznámiť ( rozsudok NS SR 5Cdo 140/2010). Podľa ustálenej judikatúry ( rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo/72/2006 - 84/2007 ZSP) účinky splnenia povinnosti stanovenej v § 74 ods. 1 zákonníka práce nastanú len vtedy, ak žiadosť zamestnávateľa o prerokovanie skončenia pracovného pomeru alebo priložený návrh výpovede alebo okamžitého skončenia pracovného pomeru k žiadosti o prerokovanie adresovanej príslušnému odborovému orgánu obsahuje náležitosti výpovede určené ustanovením § 61 ods. 2 zákonníka práce, t. j., že dôvod výpovede musí byť vymedzený tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom. Súčasťou prerokovania teda má byť aj návrh právneho úkonu smerujúceho ku skončeniu pracovného pomeru s presne vymedzeným obsahom a formálnymi náležitosťami, teda identifikáciou tohto zamestnanca s uvedením výpovedného dôvodu, pre ktorý má byť pracovný pomer s týmto zamestnancom skončený. 37. Z dôvodov uvedených v bodoch 31., 32. a 33. odôvodnenia tohto rozsudku súd dospel k záveru, že žalovaný dôkazne nepreukázal, že uvedeným organizačným opatrením sa stal žalobca pre žalovaného nadbytočným, nepreukázal, že v tom čase nedisponoval inou vhodnou prácu pre žalobcu a to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce ( § 63 ods. 2 písm. a) a taktiež nepreukázal splnenie podmienky tvrdenej vo výpovedi - prerokovanie výpovede v zmysle § 74 zákonníka práce. Za tejto situácie súd dospel k záveru o neexistencii príčinnej súvislosti medzi prijatou organizačnou zmenou a nadbytočnosťou žalobcu a vyhovel žalobe tak, ako je to uvedené vo výroku rozsudku.

38. Súd o žalobe rozhodol medzitýmnym rozsudkom ( § 214 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016 ), keď určil že predmetná výpoveď je neplatná a zároveň, že pracovný pomer žalobcu u žalovaného trvá. Toto určenie je základom pre ďalší uplatnený nárok žalobcu - na náhradu mzdy, o ktorej súd rozhodne po právoplatnosti medzitýmneho rozsudku. V zmysle ust. § 79 ods.1 predpokladom priznania náhrady mzdy je neplatné skončenie pracovného pomeru a oznámenie zamestnanca, že trvá na ďalšom zamestnávaní, t.j. toto právo môže vzniknúť najskôr odo dňa, keď zamestnanec oznámi zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby bol naďalej zamestnávaný.

39. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 262 ods. 3 C.s.p. podľa ktorého ak súd rozhoduje čiastočným rozsudkom alebo medzitýmnym rozsudkom, môže rozhodnúť, že o trovách konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým rozhodne vo všetkých uplatnených procesných nárokoch alebo o celom uplatnenom procesnom nároku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorému rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.