Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_65Ek-1428-2018.pdf
PDF · 87.74 KB
Case nature
Subarea
65Ek/1428/2018
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného VOLKSWAGEN Finančné služby Slovensko s.r.o., IČO: 31 341 438, so sídlom Vajnorská 98, 831 04 Bratislava, proti povinnému O. M., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX R. XXX, vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Slavomírom Noskom, so sídlom exekútorského úradu Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica, pod sp. zn. XXXEX XXX/XX, v konaní o vymoženie 777,67,-EUR s prísl., rozhodujúc o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 65Ek/1428/2018 zo dňa 7. decembra 2018, takto
rozhodol:
Sudca sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 65Ek/1428/2018 zo dňa 7. decembra 2018 z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, doručeného súdu dňa 2.10.2018 sa začalo proti povinnému exekučné konanie pre vymoženie pohľadávky priznanej na základe vykonateľného exekučného titulu, ktorým je rozsudok Okresného súdu Zvolen, sp. zn. 14C/53/2015 zo dňa 8.3.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 31.7.2018 a vykonateľnosť dňa 4.8.2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 13Co/487/2016 zo dňa 12.6.2018.
2. Vykonaním exekúcie poveril tunajší súd Poverením sp. zn. 65Ek/1428/2018 dňa 15.10.2018 súdneho exekútora JUDr. Slavomíra Noska, so sídlom exekútorského úradu Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica. Doručením poverenia súdnemu exekútorovi dňa 16.10.2018 sa začala exekúcia vykonávaná v neprospech povinného.
3. V priebehu konania a to dňa 13.11.2018 predložil súdny exekútor súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 2.11.2018, ktorý mu bol doručený dňa 5.11.2018 spolu s vyjadrením oprávneného zo dňa 9.11.2018 doručeným súdnemu exekútorovi dňa 12.11.2018.
4. Povinný svoj návrh na zastavenie exekúcie odôvodnil skutočnosťou, že rozsudok krajského súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvej inštancie mu nebol doručený. Zásielku prevzal dňa 31.7.2018 jeho strýc O. M. bytom R. XXX, XXX XX R., o čom ako prílohu priložil kópiu doručenky, na ktorej sa podpis nezhoduje s jeho podpisom. V danom čase som bol zamestnaný v Banskej Bystrici, nenachádzal sa v mieste bydliska. Vzhľadom k hore uvedeným skutočnostiam, preto podáva návrh na zastavenie exekučného konania, pokým mu nebude zásielka s rozhodnutím krajského súdu riadne doručená zmysle všetkých právnych predpisov a zákonov. Kvalifikovaným doručením je iba doručenie do vlastných rúk, pričom ak písomnosť prevzal niekto iný, ako osoba oprávnená podľa zákona na prevzatie písomnosti určenej do vlastných rúk, písomnosť nie je možné považovať za doručenú a takéto doručenie inej osobe, nemôže mať účinky riadneho doručenia, a to ani v prípade, keby sa jej prostredníctvom písomnosť do rúk účastníka dostala. Rozhodnutia a písomnosti, ktoré je podľa zákona alebo z nariadenia súdu potrebné doručiť do vlastných rúk, sa doručujú podľa ust. § 47 až 50 Občianskeho súdneho poriadku. Správnosť doručenia sa preukazuje doručenkami. Poukázal aj na ustanovenia o fikcii doručenia a na to, že mu nedoručením rozsudku boli porušené jeho práva. Rovnako ani písomnosti týkajúce sa tejto veci mu neboli riadne doručované, nakoľko v mieste adresy trvalého pobytu sa zdržuje len v prípade dovolenky a sviatkov inak sa zdržuje v Banskej Bystrici na podnájme. K návrhu na zastavenie exekúcie povinný pripojil aj čestné vyhlásenie o pravdivosti údajov zo dňa 2.11.2018.
5. Oprávnený s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nesúhlasil. Exekúciu považuje za dôvodnú, nakoľko začala na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu, ktorému predchádzalo riadne zákonné súdne konanie. Ak povinný poukazuje na to, že mu rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp.zn. 13Co/487/2016, ktorým potvrdil rozhodnutie Okresného súdu Zvolen nebol doručený, oprávnený považuje návrh na zastavenie exekúcie za účelový, neopodstatnený a skutočnosti v ňom uvádzané považuje za právne irelevantné so snahou povinného oddialiť resp. zmariť výkon rozhodnutia z exekučného titulu. Preto oprávnený s návrhom na zastavenie exekúcie nesúhlasí a na exekúcii naďalej trvá.
6. Vyšší súdny úradník Okresného súdu Banská Bystrica uznesením sp. zn. 65Ek/1428/2018 zo dňa 7.12.2018, po preskúmaní veci, zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, nakoľko nezistil žiadny z dôvodov na zastavenie exekúcie v zmysle § 61l ods. 1 Exekučného poriadku. Vyšší súdny úradník svoje rozhodnutie odôvodnil najmä tým, že exekučný súd skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie, pričom pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal a súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ustanovenie §61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť.
7. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie uvádza ako dôvod na zastavenie exekúcie nedoručenie Rozsudku Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13Co/487/2016 zo dňa 12.6.2018. Exekučný súd preto vyzval Okresný súd Zvolen, aby tunajšiemu súdu zaslal doručenku k doručeniu predmetného rozsudku Krajského súdu Banská Bystrica sp.zn 13Co/487/2016 zo dňa 12.6.2018, ktorá by preukazovala doručenie predmetného rozsudku povinnému. Okresný súd Zvolen obratom súdu zaslal scan tejto doručenky. Táto sa nachádza v elektronickom súdnom spise. Po jej preskúmaní mal vyšší súdny úradník za preukázané, že predmetný rozsudok krajského súdu bol povinnému riadne doručený dňa 31.7.2018, na adresu trvalého pobytu, ktorá je uvedená v registri obyvateľov SR, čo povinný potvrdil svojim vlastnoručným podpisom. Povinný nijakým spôsobom nepreukázal, že by podpis na predmetnej doručenke nebol jeho. Keďže povinný žiadny zo zákonných dôvodov na zastavenie exekúcie, vyšší súdny úradník v súlade s § 611 ods. 3 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie zamietol.
8. Proti takémuto uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, ktoré bolo povinnému doručené dňa 17.12.2018, podal povinný dňa 2.1.2019 (podaním na poštovú prepravu), teda v zákonom stanovenej lehote sťažnosť.
9. Povinný podanú sťažnosť odôvodnil tým, že exekučný titul (rozhodnutie krajského súdu) mu nebol riadne doručený v zmysle paragrafu 47 až 50 Občianskeho súdneho poriadku. Exekučný súd riadne nepreskúmal jeho námietky, nakoľko z kópie doručenky z okresného súdu zo dňa 31.7.2018 je evidentné že podpis na nej sa nezhoduje s jeho podpisom. Poukázal na to, že v mieste bydliska sa nezdržuje a každodenne sa nevracia do miesta trvalého pobytu. V čase doručenia bol v zamestnaní od 8 hod, do 16 hod, čo si môže súd overiť u jeho zamestnávateľa. Nie je fyzicky možné byť zároveň na dvoch miestach od seba vzdialených minimálne 74km. Súd si môže overiť aj otváracie hodiny pošty R. XXX 52. Tak isto si súd môže overiť, kde sa v pracovných dňoch pohybuje. Je pritom evidentné, z vyhodnotenia podpisov že podpis na doručenke z 31.7.2018 sa nezhoduje s jeho vlastnoručným podpisom, o čom svedčí podpis na odvolaní. Súd toto nezohľadnil a nebral vôbec do úvahy. Ďalej povinný opätovne poukázal na možnosti zákonného doručovania súdnych zásielok a na to, že nedoručením rozsudku mu boli upreté všetky práva vyjadriť sa k nemu. Poukázal aj na možnosti doručenia rozsudku fikciou doručenia, v prípade, keď sa adresát zásielky v mieste bydliska nezdržiava. K otázke skutočnosti, či má zdržiavanie sa v mieste doručenia pri aplikácii fikcie doručenia preukazovať adresát alebo súd, sa Najvyšší súd Slovenskej republiky vyjadril vo viacerých rozhodnutiach, napríklad v uznesení sp. zn. 6 M Cdo 3/2011 zo dňa 28. marca 2012, alebo v uznesení sp. zn. 6 Cdo 239/2011 zo dňa 14. marca 2012. V druhom z uvedených uznesení sa Najvyšší súd Slovenskej republiky vyjadril, že „Pokiaľ doručenka neobsahuje údaj, že sa adresát v mieste doručenia zdržoval, nie je osvedčené, či táto podmienka náhradného doručenia bola splnená. V takomto prípade je povinnosťou súdu vykonať šetrenie na zistenie jej splnenia, pričom nie je povinnosťou účastníka, ktorému bolo doručované poštou, navrhnúť dôkazy na preukázanie svojho prípadného tvrdenia, že sa v čase doručovania v mieste doručenia nezdržoval z dôvodu, že účastník konania nemá povinnosť preukazovať opak toho, čo nie je osvedčené. Preto záver súdu o účinnom náhradnom doručení bude možný len vtedy, ak bude zistené, že adresát sa v mieste doručenia v čase doručovania zdržoval.". Z uvedených uznesení vyplýva, že dôkazné bremeno o preukázaní nezdržiavania sa adresáta v miesta doručovania v prípade aplikácie fikcie doručenia leží na súde. Ak nebolo rozhodnutie správne doručené podľa zákonných predpisov, s takouto vadou sú spojené závažné procesnoprávne následky, nemôže začať plynúť lehota na podanie odvolania alebo žaloby a rozhodnutie nemôže nadobudnúť právoplatnosť, pretože doručenie rozhodnutia vo veci samej je nevyhnutným predpokladom právoplatného skončenia veci. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, má povinný za to, že exekučný súd by mal exekúciu zastaviť a poverenie vydané súdnemu exekútorovi zrušiť. Povinný nemá v úmysle zmariť uhradenie sumy oprávnenému, ktorého nárok nespochybňuje, iba spochybňuje vydanie exekučného titulu, ku ktorému nemal právo vyjadriť sa, pretože mu nebol riadne doručený.
10. Súd dňa 16.1.2019 zaslal sťažnosť povinného na vyjadrenie oprávnenému, ktorý sa k sťažnosti povinného vyjadril podaním doručeným súdu dňa 25.1.2019. Oprávnený k sťažnosti povinného uviedol, že exekučné konanie začalo na základe exekučného titulu s riadne vyznačenou doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti a vyjadrenie povinného o tom, že mu exekučný titul nebol doručený považuje za účelové, nedôvodné, so snahou zmariť výkon rozhodnutia z exekučného titulu. Na exekúcii oprávnený trvá.
11. V zmysle § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
12. V zmysle § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
13. V zmysle § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
14. V zmysle § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
15. V zmysle § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
16. V zmysle § 111 ods. 1 CSP, do vlastných rúk sa doručuje tak, že adresát potvrdí prijatie písomnosti na potvrdení o doručené písomnosti (ďalej len „doručenka“), údaje v doručenke sa považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak. Doručenka je verejnou listinou.
17. Po preskúmaní veci sa sudca stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka a dospel k záveru, že sťažnosť povinného je potrebné ako nedôvodnú zamietnuť.
18. Napriek zneniu ustanovenia zákona citovaného v bode 15. odôvodnenia, sudca nad rámec uvedeného k sťažnosti povinného uvádza, že tak ako už vyšší súdny úradník správne uviedol, ustanovenie §61 k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré súd exekúciu zastaví, pričom povinný, ako nositeľ dôkazného bremena k svojim tvrdeniam, musí v návrhu na zastavenie exekúcie uviesť okolnosti, ktoré podľa neho, po vzniku exekučného titulu, spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Dôkazné bremeno zaťažuje povinného.
19. Pokiaľ ide o tvrdenie povinného ktorý tvrdí, že exekučný titul on osobne vôbec neprevzal a teda, že tento, nemohol nadobudnúť ani právoplatnosť ani vykonateľnosť a nemôže slúžiť ako exekučný titul, sudca uvádza, že obranu povinného v tomto smere súd považoval za účelovú. Povinný k uvedenému tvrdeniu nepredložil súdu nijaký dôkaz a teda neuniesol dôkazné bremeno.
20. Súd z doručenky o prevzatí predmetného rozsudku Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13Co/487/2016 zo dňa 12.6.2018, s uvedením dátumu prevzatia 31.7.2018, ktorú si nechal do spisu pripojiť z Okresného súdu Zvolen, z konania vedeného pod sp. zn. 14C/53/2015, teda z konania, v ktorom bol vydaný exekučný titul, zistil, že na tejto je uvedený ako adresát povinný svojím menom, priezviskom a adresou bydliska tak, ako ju má vedenú v Registri obyvateľov SR. Ďalej bol povinný konkretizovaný aj rokom narodenia. Súdne rozhodnutie teda bolo doručované správnej osobe a na správnu adresu. Ďalej z predloženej doručenky súd zistil, že ide o doručenku na zasielanie pošty „doporučene“, „do vlastných rúk“ s „opakovaným doručením“, opatrenú dátumom prevzatia 31.7.2018 a podpisom potvrdzujúcim príjem písomnosti. Súd konštatuje, že na doručenke nie je uvedené, že by ju bol podpísal niekto iný, splnomocnenec prípadne nejaká neznáma tretia osoba a vychádzajúc z toho, že ide o doručenku do vlastných rúk, ktorú je pošta povinná odovzdať iba uvedenému adresátovi, prípadne osobe splnomocnenej adresátom na preberanie pošty, súd považoval za preukázané, že ju podpísal práve povinný, ktorého údaje sú na nej uvedené (správne meno a správna adresa bydliska), a teda údaje na doručenke súd považoval za pravdivé. To, že by doručenku mala podpísať nejaká tretia osoba (strýko povinného) súd považoval za nepreukázané. Povinný neuniesol k tomuto svojmu tvrdeniu dôkazné bremeno. Súd nemal preukázané, že by podpis povinného nebol jeho podpisom, ani že by povinný doručenie zásielky reklamoval počas prebiehajúcej exekúcie na pošte (napríklad dotazom na to, aký občiansky preukaz je uvedený v evidencii pošty pri prevzatí danej zásielky) alebo že by inak zisťoval ako mohlo dôjsť k prevzatiu zásielky určenej do jeho vlastných rúk inou osobou. Lehota na vybavenie reklamácie je pritom iba 30 dní a povinný mal dostatočný čas na to, aby počas trvania exekúcie podnikol nejaké reálne kroky na preukázanie svojho tvrdenia. Rovnako súd V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že nie je povinnosťou súdu zabezpečovať dôkazy v prospech alebo v neprospech niektorého účastníka exekučného konania tak, ako to navrhoval povinný (aby si súd overil, kde sa povinný v priebehu dňa nachádza, aby si súd overil jeho podpis a pod.). V tomto prípade povinný mal vo vzťahu k svojim tvrdeniam dôkaznú povinnosť. Túto však neuniesol. Na základe uvedeného, preto súd konštatoval, že údaje na doručenke je možné považovať za pravdivé. Opak súdu preukázaný nebol.
21. Keďže súd považoval za preukázané doručenie exekučného titulu povinnému, súd sa nezaoberal tvrdeniami povinného o fikcii doručenia. V posudzovanom prípade bola zásielka doručená jej prijatím adresátom a preto nebol dôvod uvažovať o fikcii doručenia, ktorou sa písomnosť doručí v prípade, ak ju nemožno adresátovi doručiť a písomnosť sa vráti odosielateľovi (čo sa v danom prípade nestalo). Iba pre úplnosť sudca poukazuje na to, že rozsudok krajského súdu bol povinnému doručovaný za účinnosti Civilného sporového poriadku, v súlade s ustanoveniami § 105 a nasl. CSP (pričom povinný nesprávne poukazoval na ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku).
22. Sudca považuje za potrebné poukázať aj na to, že právny poriadok Slovenskej republiky vychádza zo zásady „vigilantibus iura scripta sunt", ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „práva patria len bdelým" (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod.. To platí obdobne aj o využívaní zákonných procesných ustanovení včítane využitia možnosti podania opravných prostriedkov (citované z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Sžf 65/2011).
23. Teda, vychádzajúc zo skutočnosti, že povinný neuviedol a nepreukázal v návrhu na zastavenie exekúcie žiadne skutočnosti odôvodňujúce, v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, sudca podanú sťažnosť považoval za nedôvodnú a zamietol ju, pretože nezistil žiadny zákonný dôvod na zastavenie exekúcie.
24. Pokiaľ ide o vyjadrenie oprávneného k sťažnosti povinného, toto bolo súdu doručené iba e-mailom, t.j. v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu (bez elektronického podpisu). Keďže oprávnený elektronické podanie nedoručil súdu v súlade s § 125 CSP dodatočne v lehote 10 dní aj v listinnej podobe, prípadne v elektronickej podobe s autorizáciou, súd na jeho vyjadrenie zo dňa 25.1.2019 neprihliadol.
25. Vzhľadom na uvedené sudca rozhodol tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie.