Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

0Er/431/1996

Uznesenie

Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávneného UNIQA poisťovňa, a.s., so sídlom Krasovského 15, Bratislava, IČO: 00 653 501, proti povinnému: F. M., nar. XX. XX. XXXX, trvale N. XXXX/X, XXX XX R., korešpondenčná adresa: V. W. XX, XXX XX R., o vymoženie pohľadávky vo výške 108,01 eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom Mgr. Bernardom Janíkom, so sídlom Exekútorského úradu v Žiline, pod sp. zn. EX 2879/2016, takto

rozhodol:

Exekúcia sa z a s t a v u j e .

Súdnemu exekútorovi sa n e p r i z n á v a náhrada trov exekúcie.

odôvodnenie:

1. Pred súdnym exekútorom JUDr. Jánom Gavurom sa dňa 13. 11. 1996 začalo exekučné konanie pod sp. zn. EX 262/96 na vymoženie pohľadávky vo výške 108,01 eur (3.254,- Sk) s príslušenstvom, priznanej vykonateľným platobným rozkazom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č. k. Ro 1651/94 zo dňa 30. 11. 1994. Súdny exekútor začal vykonávať exekúciu na základe poverenia č. 5505 *000426 zo dňa 22. 11. 1996. Pôvodný súdny exekútor bol dňa 29. 11. 2014 odvolaný a za jeho náhradníka bol určený Mgr. Bernard Janík.

2. Dňa 11. 01. 2019 súdny exekútor podal podnet na zastavenie exkeúcie z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz. Zároveň si uplatnil náhradu trov exekúcie v sume 67,68 eur.

3. Podľa § 235 ods. 2 Exekučného poriadku, exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.

4. Podľa § 166 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, každý platobne neschopný dlžník, ktorý je fyzickou osobou, je oprávnený domáhať sa oddlženia konkurzom alebo splátkovým kalendárom podľa tejto časti zákona a to bez ohľadu na to, či má záväzky z podnikateľskej činnosti.

5. Podľa § 167f ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný oprávnenému, exekútor po odpočítaní odmeny a svojich trov, vydá oprávnenému.

6. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

7. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

8. Povinný podal na Okresnom súde Žilina návrh na vyhlásenie konkurzu voči nemu ako dlžníkovi. Uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 8OdK/275/2018 zo dňa 28. 11. 2018, bolo tomuto návrhu vyhovené a na majetok dlžníka: F. M., ako fyzickej osoby bol vyhlásený konkurz.

9. Na základe uvedených skutočností mal súd preukázané splnenie zákonom stanovených podmienok, pre ktoré exekúciu nemožno vykonať. Preto v súlade s § 167f ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii exekúciu zastavil.

10. Podľa § 203 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 01. 2002), ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.

11. Vo výroku uznesenia súd rozhodol o nepriznaní náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi. Postupom podľa § 203 Exekučného poriadku (v spojitosti s prechodným ustanovením § 235 ods. 2 Exekučného poriadku) súd posudzoval, či sú splnené zákonné podmienky pre uloženie oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. V predmetnej veci začalo exekučné konanie dňa 13. 11. 1996 (doručením návrhu na vykonanie exekúcie predchádzajúcemu súdnemu exekútorovi), t. j. do 31. 01. 2002. Vzhľadom na uvedené súd musí pri rozhodovaní o náhrade trov exekútora pri zastavení exekúcie aplikovať postup v súlade s ustanovením § 203 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 01. 2002). Podľa citovanej právnej úpravy súd môže uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie, avšak musí pritom vziať zreteľ na to, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. V súvislosti s rozhodnutím o nepriznaní náhrady trov exekúcie súd odkazuje na rozhodovaciu prax súdov vyššej inštancie, a to na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. II. ÚS 32/08-11 z 24. januára 2008, ktorým súd potvrdil právny názor vyslovený v rozhodnutí Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 3CoE/13/2007 z 25. júna 2007. Podľa právneho názoru súdov vyššej inštancie: Ustanovenie § 203 Exekučného poriadku pripúšťa iba možnosť, nie povinnosť súdu uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie oprávnenému a to za splnenia zákonných podmienok. Povinnosťou súdu je zvážiť, ktoré z vynaložených trov na vymáhanie nároku boli účelne a súčasne musí byť splnená ďalšia podmienka, či oprávnený pri náležitej opatrnosti mohol predvídať zastavenie exekúcie, teda, či z objektívneho hľadiska prichádza v úvahu tzv. procesné zavinenie oprávneného. Súd predovšetkým vždy skúma, či k zastaveniu exekúcie došlo zavinením oprávneného a následne tiež to, či oprávnený mohol pri vynaložení náležitej opatrnosti predvídať zastavenie exekúcie. Až po splnení oboch predpokladov uvedených v hypotéze právnej normy možno oprávneného zaviazať na náhradu trov exekúcie.

12. Oprávnený, dôvod zastavenia exekúcie spočívajúci vo vyhlásení konkurzu na majetok povinného (po 23 rokoch od začatia exekúcie) z objektívneho hľadiska predvídať nemohol. Z hľadiska uvedeného postupu vedúceho k dôvodu, pre ktorý bola napokon exekúcia zastavená, nevyplýva žiaden relevantný dôvod na prijatie záveru o procesnom zavinení oprávneného na zastavení exekúcie, resp. existencie takej okolnosti u oprávneného na základe ktorej by tento mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.

13. K námietkam súdneho exekútora, že súd prvého stupňa svojím rozhodnutím o nepriznaní trov exekúcie vyvlastnil bez náhrady majetok exekútora a porušil čl. 2 ods. 2 a čl. 20 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky odvolací súd poznamenáva: Rozhodovanie o trovách konania z ktorého vychádzal súd prvého stupňa má oporu v zákonnej úprave (§ 203 Exekučného poriadku). Aplikácia uvedeného ustanovenia súdom prvého stupňa neprekračuje zákonné medze tohto ustanovenia a jej interpretácia nie je účelová ani zjavne svojvoľná. Odvolací súd zároveň poukazuje na časť odôvodnenia uznesenia Ústavného súdu SR č. k. I. ÚS 4/2005 v ktorom sa uvádza, že „podľa § 203 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Okresný súd uplatnenú náhradu trov exekúcie sťažovateľovi (súdnemu exekútorovi) nepriznal a voči rozhodnutiu nepripustil opravný prostriedok. Vychádzal pritom z obsahu ustanovenia § 203 Exekučného poriadku, z ktorého je zrejmé, že v prípade zastavenia exekúcie má súd možnosť, a nie povinnosť zaviazať na náhradu trov exekúcie oprávneného, nie však povinného. Predpokladom uloženia tejto povinnosti oprávnenému je úvaha súdu o miere jeho procesného zavinenia na zastavení exekúcie. Okresný súd ako exekučný súd vylúčil akékoľvek zavinenie vychádzajúc z toho, že oprávnený

nemohol predvídať nemajetnosť povinného ani pri náležitej opatrnosti. Ústavný súd konštatuje, že interpretácia a aplikácia § 203 Exekučného poriadku okresným súdom nie je v rozpore s účelom a cieľom tohto ustanovenia, ktoré vo svojom texte nesporne obsahuje aj zákonnú možnosť náhradu trov zastavenej exekúcie nepriznať.“ Naproti tomu výklad tohto ustanovenia, podľa ktorého oprávnený vždy nesie zodpovednosť za zastavenie exekúcie a teda je povinný znášať náhradu trov exekúcie, by očividne obchádzal zákonnú úpravu uvedené v ust. § 203 Exekučného poriadku. Rovnako za neprípustný odvolací súd považuje aj názor odvolateľa, že trovy exekúcie, ak ich neznáša oprávnený ani povinný, je povinný hradiť štát, pretože takto vyslovený záver nemá oporu v zákonnej úprave. Odvolací súd z uvedených dôvodov nepovažoval podané odvolanie za dôvodné a preto napadnuté rozhodnutie vo výroku o náhrade trov exekúcie podľa ust. § 219 Obč. súd. por. potvrdil ako vecné správne (uznesenie Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 3CoE/13/2007 z 25. júna 2007).

14. Vzhľadom na vyššie uvedené súd vo výroku uznesenia súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. (§ 355 ods. 2 .

Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš, písomne v troch vyhotoveniach. O sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie uznesením, spravidla bez nariadenia pojednávania. Ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. Ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu. Ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa pri podanej sťažnosti nepoužijú.

V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha. Rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.