Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22C/4/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Mgr. Monikou Dubjel v právnom spore žalobcu: V. Z., B. A., O. XX, zastúpená JUDr. Tiborom Šafárikom, advokátom, so sídlom Košice, Štúrova 20, proti žalovanému: Mesto Košice, Tr. SNP 48/A, Košice, o zaplatenie 12 000 EUR s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanému nepriznáva nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou Okresnému súdu Košice I dňa 9.2.2017 domáhala, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 12.000,- EUR s 5 %-tným úrokom od podania žaloby do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania.

2. Žalobkyňa odôvodnila svoju žalobu tým, že je vlastníčkou bytového domu na O. R. V. A. Č.. XX, X. Č.. XXX, A. Ú. A. - Q. F.. Parcela a dom sú ohraničené ulicami Hlavná a Kováčska. K domu patrí dvor so spevneným povrchom. Keďže nie je vhodný na úpravu pre iné využitie, žalobkyňa nechala vyhotoviť projekt na parkovanie osobných áut. Projekt má dve časti, týkajúce sa parkovania označené „b“ a „c“. Žaloba sa týka plochy „c“, ktorá umožňuje parkovanie štyroch motorových vozidiel. Vlastníkom susedného objektu, rozdeleného na dve časti je žalované Mesto Košice. Na ulici Hlavnej č. 59 - magistrát a na ulici Kováčskej č. 20 - archív mesta. Žalobkyňa vedie so žalovaným spor o odstránenie stavu zadnej steny objektov žalovaného, ktorý nedovoľuje na dvore nielen parkovanie áut, ale v podstate ani pohyb osôb. Spor sa vedie na tunajšom súde pod č. k. 24C/427/2013. Navrhla tento spis pripojiť, keďže konanie sa týka základu nároku, od ktorého sa odvodzuje aj v tejto žalobe uplatnená povinnosť. V uvedenom konaní žalobkyňa neuspela s návrhom na pripustenie zmeny žaloby - rozšírenie náhrady na obdobie, ktoré musí žalovať osobitne. Z pripojeného projektu vyplýva, že v predmetnej časti dvora je možné parkovanie pre štyri vozidlá. Žalovaný sa v spore 24C/427/2013 odvolal proti rozsudku, ktorým mu bola uložená medzi iným povinnosť do tridsať dní od jeho právoplatnosti opraviť svoj múr tak, aby neohrozoval životy a majetok užívateľov dvora. Od vynesenia rozsudku uplynul rok a pol a múr naďalej chátra. Všeobecne známou skutočnosťou sú problémy s parkovaním motorových vozidiel v mestách, Košice nevynímajúc. Na Kováčskej ulici, z ktorej je vchod do dvora, je množstvo obchodov a firiem. O možnosť parkovať žalobkyňu žiada viac záujemcov, než koľkým môže vyhovieť. Napriek tomu nemá v úmysle zneužívať situáciu formou akejsi dražby, ale za znemožnenie miesta poskytnúť žiada iba sumu, ktorú v rovnakej situácii žiada v tejto oblasti podnikajúca firma. Pritom parkovanie v uzamknutom dvore nemožno porovnať s parkovaním na ulici. Ako je uvedené na vyznačenej ploche môžu parkovať štyri vozidlá. Za jedno žiada 1.500,- EUR ročne. Za obdobie od 18.2.2015 do 18.2.2016 a za obdobie od 18.2.2016 do 17.2.2017 je to 12.000,- EUR.

3. Žalobkyňa na preukázanie svojich tvrdení predložila k žalobe projektovú dokumentáciu vypracovanú Ing. Richardom Veselom v januári 2006.

4. Žaloba spolu s poučením a s výzvou na vyjadrenie bola žalovanému doručená dňa 24.5.2017.

5. Žalovaný v písomnom vyjadrení, doručenom súdu dňa 27.6.2017 sa k žalobe vyjadril tak, že k otázke náhrady škody v podobe ušlého zisku, ktorý si žalovaná uplatňuje v podanej žalobe uvádza, že žalovaná v predchádzajúcom súdnom konaní argumentovala, že predmetný dvor chce využívať predovšetkým pre potreby parkovania samotnej žalobkyne a jej rodinných príslušníkov, čo konajúci súd uviedol aj v odôvodnení rozsudku sp. zn. 24C/427/2013, keď uvádza: „Navrhovateľka je vlastníčkou dvoch motorových vozidiel a aj jej rodinní príslušníci, syn, sestra a rodičia ich vlastnia. Všetci by mohli parkovať na predmetnom dvore vo vlastníctve navrhovateľky.“ Taktiež si v tomto konaní žalovaná uplatňovala náhradu škody, ktorá jej mala byť spôsobená práve nemožnosť parkovať na predmetnom dvore a s tým súvisiaceho zaplatenia poplatku za zakúpenie parkovacej karty za obdobie od septembra 2011 do septembra 2015. V podanej žalobe žalobkyňa uviedla pravý opak, a to, že dvor v jej vlastníctve chce prenajímať tretím osobám. Žalovaný má za to, že toto konanie žalobkyne je účelové, nakoľko sama nevie pre parkovanie koho chce predmetný dvor užívať, či pre vlastné potreby alebo pre účely dosiahnutia zisku. Žalobkyňa preto tvrdí len to, čo jej v tom, ktorom konaní vyhovuje. V konaní vedenom pod sp. zn. 24C/427/2013 jej mala byť spôsobená škoda nemožnosť parkovať vlastné motorové vozidlo, tentoraz nemožnosťou prenajímať nehnuteľnosť na parkovanie pre tretie osoby. Konštatujeme, že žalobkyňa využíva dvor na pravidelné parkovanie minimálne jedného motorového vozidla, o čom svedčí podanie žalobkyne označené ako odpoveď na list zo dňa 7.3.2017, v ktorom žiada preplatenie celodenného parkovania jej vozidla na Kováčskej ulici počas realizačných prác vo dvore (parkovanie vo dvore je obmedzené), ďalej uvádza „na parkovnom netrvám, ak budem mať umožnené parkovať vo dvore archív

- kino“. Z uvedeného vyplýva, že sama žalobkyňa uvádza, že vo dvore parkuje, teda jej nič nebráni parkovacie miesta prenajímať. A iba počas opravy múra jej bude pakovanie obmedzené a z tohto dôvodu požaduje preplatenie celodenného parkovania na Kováčskej ulici, resp. žiada umožniť parkovanie vo dvore v objekte vo vlastníctve žalovaného. Vyjadrenia žalobkyne si odporujú. Z predložených dôkazov vyplýva, že podaná žaloba je účelová a založená na nepravdivých tvrdeniach žalobkyne. Tiež uvádzame, že pokiaľ si žalovaná uplatňuje náhradu ušlého zisku, je tento definovaný ako „ujma spočívajúca v tom, že u poškodeného nedošlo v dôsledku škodovej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to s ohľadom na pravidelný beh vecí dalo očakávať“. Nestačí pritom iba pravdepodobnosť rozmnoženia majetku, lebo musí byť naisto postavené, že pri pravidelnom behu vecí (nebyť protiprávneho konania škodcu alebo škodovej udalosti) mohol poškodený dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku konania škodcu (škodovej udalosti). Dôkaz o existencii ušlého zisku musí byť jednoznačný a nemožno ho oprieť o špekulatívnu úvahu. Je to práve poškodený, ktorý musí preukázať v akej výške ušiel zisk práve jemu. Dôkazne bremeno teda spočíva na žalobkyni. Čo sa týka výšky ušlého zisku požalovaného žalobkyňou máme za to, že žalobkyňa ničím nepreukázala odôvodnenosť výpočtu ušlého zisku, ktorý vyčíslila na 1.500,- EUR ročne za jedno parkovacie miesto. Žalobkyňa uvádza, že žiada iba sumu, ktorú v rovnakej situácii žiada v tejto oblasti podnikajúca firma. Žalovaný tvrdí, že žalobkyňa by za prenajatie parkovacieho miesta vo dvore, za žalovaného obdobie nezískala od žiadneho nájomcu 1.500 EUR ročne. Pokiaľ si akýkoľvek vlastník motorového vozidla zakúpi ročnú parkovaciu kartu od podnikajúcej firmy za 1.125,- EUR, má nárok na celodenné parkovanie v rozsahu líniových platených parkovacích miest aj v tarifnom pásme 1 a 2 (okrem toho aj v tarifnom pásme 3 a 4). V prípade zakúpenia vyhradenej karty za 1.500,- EUR má vyhradené parkovacie státie, ktoré bude určite prístupnejšie ako parkovanie vo dvore. Dôrazne namietame výšku požadovanej náhrady škody aj z dôvodu, že žalobkyňa požaduje náhradu škody za obdobie od 18.2.2015 do 18.2.2016 a za obdobie od 18.2.2016 do 17.2.2017. Suma 1.125 EUR/1.500,- EUR ročne za parkovanie v tarifnom pásme 1 a 2 platí až od 1.7.2016, pred týmto dátumom bolo požadované parkovné podstatne nižšie, čiže je prakticky úplne vylúčené, aby žalobkyňa za obdobie pred 1.7.2016 získala nájomné v požadovanej výške. Rovnako v súvislosti s vyššie uvedeným a s predchádzajúcimi vyjadreniami žalobkyne, máme za to, že nie je pravdepodobné, že by došlo k prenájmu všetkých štyroch parkovacích miest. Nakoľko je zrejmý predchádzajúci zámer žalobkyne parkovať v predmetnom dvore predovšetkým motorové vozidlá v jej vlastníctve alebo vo vlastníctve jej rodinných príslušníkov.

6. Následne sa vo veci písomne vyjadrila žalobkyňa v podaní, doručenom súdu dňa 9.2.2018, v ktorom uviedla a poukázala, že dlhých 7 rokov čakala na odstránenie nežiaduceho stavu na zadnej strane budovy vo vlastníctve žalovaného, pričom podľa vypracovaných projektov O. Č.. XX - parkovanie -

je pre účely prenájmu vyčlenených 9 parkovacích miest a 2 parkovacie miesta slúžia pre súkromné účely, čo nevylučuje možnosť aj tieto prenajať. Žalobkyňa uviedla, že v predošlom súdnom spore bola odškodnená za kúpu parkovacej karty pre jej dve motorové vozidlá, s ktorými jej nebolo umožnené parkovať vo dvore. Bolo jej priznaných a vyplatených 1.266,20 EUR. V súdnom spore 22C/4/2017 sa žalobkyňa dožaduje odškodnenia za znemožnenie užívať 4 parkovacie miesta v dvorovej časti „C“ nehnuteľnosti. V súdnom spore 22C/162/2016 sa žalobkyňa dožaduje odškodnenia za znemožnenie užívať 5 parkovacích miest v dvorovej časti „B“ nehnuteľnosti. Spolu to činí 9 parkovacích miest. Nakoľko sa jedná o súkromný majetok a nepodlieha zákonom regulovaného nájomného, i výšku parkovného si určuje majiteľ sám podľa dopytu a ponuky. V centre mesta je nedostatok parkovacích miest. Na Kováčskej ulici ide o extrémny nedostatok. Aj keď majú prenajaté parkovacie miesta za ročný poplatok 1.500,- EUR, pravidelne riešia odťah áut, ktoré im miesta neoprávnene obsadzujú.

7. Žalobkyňa predložila listinné dôkazy, jednalo sa o listy, ktoré mali preukazovať záujem potenciálnych záujemcov o nájom parkovacích miest za odplatu na predmetných parkovacích miestach, ktoré sa nachádzajú na pozemku žalobkyne, a to:

8. Listom zo dňa 1.10.2015 spoločnosť BIG KEBAB Košice, s prevádzkou na O. Č.. XX, adresovaným žalobkyni oznámila, že má záujem o parkovacie miesta v dvorovej časti nehnuteľnosti žalobkyne, pri ročnom nájme za jedno parkovacie miesto vo výške 1.200,- EUR.

9. Listom zo dňa 1.6.2016 H.U. V., listom adresovaným žalobkyni prejavila záujem o 1 parkovacie miesto v dvorovej časti nehnuteľnosti, O. Č.. XX, Košice, pri mesačnom nájme 120,- EUR.

XX. F. F. listom zo dňa 1.5.2015, adresovanom žalobkyni prejavil záujem o 2 parkovacie miesta v dvorovej časti nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne, Hlavná č. 61, Košice, vstup je z Kováčskej č. 22, Košice, pri mesačnom nájme za jedno parkovacie miesto 120,- EUR.

11. Žalobkyňa taktiež predložila list spoločnosti KUSTA s.r.o. adresovaný žalobkyni zo dňa 3.9.2015, označenom ako žiadosť - spísanie zmluvy o budúcej zmluve o prenájom nebytového priestoru a parkovacieho miesta, a to z dôvodu na účely zriadenie kaviarne o výmere cca 100 m2 na prízemí, časť „B“ a 4 parkovacích miest, ktoré budú slúžiť na parkovanie alebo zriadenie letnej záhrady, pričom výška mesačného nájomného bola dohodnutá na sumu 650,- EUR za prenajatý priestor a 500,- Eur za 4 parkovacie miesta.

12. Spoločnosť BAL - INVEST s.r.o., prevádzka na O. Č.. XX, oznámila listom zo dňa 11.5.2015 žalobkyni, že má záujem o parkovacie miesto v dvorovej časti nehnuteľnosti pri ročnom nájme za jedno parkovacie miesto vo výške 1.200,- EUR.

XX. M. I. listom zo dňa 27.7.2015, adresovanom žalobkyni oznámil, že má záujem o prenájom bytového priestoru - apartmán v časti „A“ a prenájom jedného parkovacieho miesta v dvorovej časti nehnuteľnosti, na O. Č.. XX, so vstupom z A. XX s tým, že výška mesačného nájomného za apartmán by mohla byť vo výške 550,- EUR bez médií a výška mesačného nájomného za parkovacie miesto vo výške 120,- EUR.

14. Dňa 14.3.2018 súd spor predbežne prejednal, pričom zistil, že medzi stranami nedošlo k mimosúdnej dohode a medzi stranami nebolo sporné, že na jeseň roku 2017 došlo k oprave nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného, havarijný stav na zadnej strane tejto nehnuteľnosti bol odstránený.

15. Súd vo veci vykonal ohliadku na mieste samom za prítomnosti žalobkyne, právneho zástupcu žalobkyne, ako aj povereného zamestnanca žalovaného. Súd vyhotovil fotodokumentáciu, ktorá je v prílohe zápisnice z tejto ohliadky.

16. Súd pri ohliadke na mieste samom dňa 15.10.2018 zistil, že za vstupnou bránou z A. R. Č.. XX sa vo dvore nachádza rozbitý chodník, rozbitá asfaltová plocha. Súd ďalej zistil, že po vstupe na pravej strane sa nachádza nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobkyne, po ľavej strane sa nachádza zadná strana nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného. Pri ohliadke žalobkyňa uviedla, že brána momentálne nie je na diaľkové ovládanie, v prípade prenájmu by nájomcovia mali kľúč od brány, prípadne by sa dala rekonštrukcia. Vo dvore bolo viditeľné, že omietka na dome vo vlastníctve žalovaného bola opravená a vo dvore parkovali motorové vozidlá. Dvor má šírku 4,35 m a jedno parkovacie miesto má mať dĺžku 6,5 m od Kováčskej ulice a v časti, ktorá je bližšie k oblúku by mala byť dĺžka jedného miesta 6,3 m. Majitelia vozidiel, parkujúcich vo dvore nemali podľa vyjadrenia žalobkyne prenajaté parkovacie miesta, parkovali tam na „barter“. Žalovaný poukázal na úzkosť dvora, ktorý nie je podľa jeho názoru vhodný na parkovanie, na komerčné účely. Od jesene roku 2017, kedy bola opravená stena vo vlastníctve žalovaného žalobkyňa podľa jej tvrdenia parkovacie miesta do prenájmu nedáva, keďže potrebuje dať priestor do poriadku, dvakrát do mesiaca chodí do zahraničia a nevie to časovo zvládnuť.

17. Žalobkyňa písomným podaním doručený súdu dňa 4.12.2018 v spojení s podaním doručeným súdu dňa 06.02.2019 navrhla súdu, aby pripustil rozšírenie návrhu, a to za obdobie od 18.02.2017 do 30.09.2017, a to o čiastku vo výške 3.650,- Eur. Súd uznesením vyhláseným na pojednávaní konanom dňa 20.03.2019 nepripustil zmenu žaloby v zmysle uvedených návrhov žalobkyne.

18. Žalovaný vo svojom písomnom podaní zo dňa 13.3.2019 poukázal na to, že žalovaný má za to, že žalobkyni nevznikla žiadna škoda. Celý zámer s parkoviskom bol len predstieraný s cieľom získať od mesta Košice finančný prospech. Už od septembra 2017 mohla žalobkyňa prevádzkovať parkovisko, napriek tomu žiadne parkovisko tam dodnes nie je (viac než rok od opravy steny budovy vo vlastníctve mesta Košice). Dvor je príliš úzky na prevádzkovanie parkoviska. V súčasnosti tam parkuje len niekoľko aut „na bartel“, ako to uviedla žalobkyňa. Žiadne parkovisko v predmetnom dvore žalobkyňa neprevádzkuje, čo spochybňuje vznik škody na strane žalobkyne aj v minulosti. V minulosti by to bolo tiež tak, že žiadne parkovisko by tam neprevádzkovala, čo dokazuje súčasný stav. Užívateľský komfort je podstatne nižší ako pri parkovaní na ulici, žalobkyňa nemôže žiadať rovnakú sumu ako pri riadnom platenom parkovaní vonku (úzky dvor, rozbitý terén, šachta zakrytá provizórne doskou...). Žalovaný tvrdí, že padajúca omietka z jeho budovy nebola hlavnou príčinou prečo žalobkyňa neprenajímala dvor na parkovanie, pretože rok potom, ako boli požadované opravy na budove realizované, dvor stále nie je využívaný na zamýšľaný projekt - parkovisko. Podľa názoru žalovaného dvor je úzky na takýto projekt parkoviska a zaparkovať tam môže byť problém (dá sa to len zacúvaním). V prípade, že by prekážkou plánovaného prevádzkovania parkoviska bolo opadávanie omietky z budovy, žalobkyňa by už viac než rok prevádzkovala toto parkovisko. Tým, že parkovisko neprevádzkuje, je tvrdený vznik škody na strane žalobkyne spochybnený.

19. Súd právne a skutkovo uzatvára vec nasledovne:

20. Podľa ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ), každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

21. Podľa ust. § 420 ods. 2 OZ, škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.

22. Podľa ust. § 420 ods. 3 OZ, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

23. Podľa ust. § 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

24. Podľa ust. § 442 ods. 3 OZ, škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

25. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

26. Podľa § 153 ods. 1, 2, 3 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

27. Podľa § 154 prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

28. V zmysle uvedeného sa okrem skutočnej škody uhrádza aj ušlý zisk. Aj skutočná škoda aj ušlý zisk je majetkovou ujmou, ktorá postihla poškodeného v dôsledku vzniku zodpovednosti za škodu, ktorú niekto iný spôsobil poškodenému. Následky tejto majetkovej ujmy možno spravidla odstrániť peňažným plnením. Skutočnou škodou treba rozumieť majetkovú ujmu, ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného. Ide v podstate o rozdiel v hodnote poškodeného majetku pred spôsobením škody a po spôsobení škody na majetku. Tento rozdiel v hodnote majetku treba nahradiť či už peňažným plnením, alebo uvedením veci do predošlého stavu. Ušlý zisk predstavuje to, čo poškodenému ušlo v dôsledku spôsobenia škody; inak povedané v dôsledku spôsobenia škody nedošlo k zväčšeniu (rozmnoženiu) majetku, hoci sa to pri predpokladanej činnosti dalo očakávať. Ušlý zisk možno nahradiť len peňažným plnením. Naturálna reštitúcia tu neprichádza do úvahy.

29. V právnej teórii ako aj v súdnej praxi je pojem škoda ustálený; za škodu sa považuje „skutočná škoda“ a „iná škoda“ (najmä ušlý zisk). Pojem škoda je definovaný ako ujma, ktorá nastala (prejavuje sa) a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi. Škoda sa prejavuje v majetkovej sfére poškodeného; jej existenciu preukazuje poškodený; rozlišuje skutočnú škodu a inú škodu: skutočná škoda je suma, o ktorú sa majetok poškodeného zmenšil, pričom táto suma zodpovedá hodnote, ktorú treba vynaložiť na to, aby sa vec uviedla do pôvodného stavu. Ušlý zisk predstavuje majetkovú hodnotu, ktorá zodpovedá tomu, o čo by sa majetok poškodeného zväčšil, ak by nedošlo k škodnej udalosti. To, že poškodenému vznikla škoda a aká je jej výška, preukazuje poškodený. Za protiprávne konanie sa vo všeobecnosti pokladá konanie, ktoré je v rozpore s objektívnym právom; ide o zavinené protiprávne konanie, ktoré je v rozpore s objektívnym právom, dôsledkom ktorého je ujma poškodeného vo forme škody. Konanie škodcu, ktoré bude mať relevantné právne dôsledky, môže spočívať v konaní alebo opomenutí konať. Ďalším predpokladom zodpovednosti za škodu je existencia príčinnej súvislosti medzi konaním škodcu a jeho následkom - škodou vo sfére poškodeného. Na vznik zodpovednosti za škodu, sa vyžaduje existencia príčinnej súvislosti medzi konaním škodcu a vznikom škody. Právny poriadok otázku príčinnej súvislosti a priamej škody expressis verbis neupravuje (keďže právna úprava vychádza z pozitívneho vymedzenia toho, čo a komu treba plniť), avšak aplikácia ustanovení o zodpovednosti za škodu v súvislosti s naplnením predpokladu príčinnej súvislosti, či už podľa teraz platného práva alebo práva platného v minulosti, vždy na zodpovednosť škodcu vyžadovala existenciu príčinnej súvislosti vo vzťahu k priamej škode v majetkovej sfére poškodeného. V konaní príčinnú súvislosť preukazuje poškodený. Zavinenie je ďalším predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu. Právna teória definuje zavinenie ako vnútorný psychický vzťah osoby ku konaniu a výsledkom tohto konania, ktoré je protiprávne. Zavinenie môže spočívať v dvoch formách: vo forme úmyslu alebo nedbanlivosti. V prípade úmyslu zahŕňa vždy zložku vôľovú aj rozumovú, kým v prípade nedbanlivostného zavinenia je rozumová zložka odlišná. Pri úmyselnom zavinení škodca vedel, že svojím konaním spôsobí škodu a tento výsledok chcel dosiahnuť alebo vedel, že ju môže spôsobiť a pre prípad, že vznikne, bol s týmto výsledkom uzrozumený. O nedbanlivostné zavinenie ide vtedy, ak konajúci vedel, že škodu môže spôsobiť, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že ju nespôsobí alebo síce nevedel, že škodu môže spôsobiť, ale vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery o tom vedieť mal a mohol. Zavinenie je všeobecne viazané na deliktuálnu spôsobilosť. Zavinenie preto nebude dané, ak na strane škodcu existujú okolnosti, ktoré túto spôsobilosť vylučujú, t.j. veková nevyspelosť a duševná porucha.

30. Ušlý zisk je stratou konkrétnej, reálnej a preukázateľnej príležitosti zhodnotenia majetku, avšak len za predpokladu, že pravdepodobnosť dosiahnutia zisku u poškodeného je s ohľadom na existujúce okolnosti toho ktorého konkrétneho prípadu vysoko pravdepodobná až blížiaca sa k istote. Pokiaľ žalovaný nepreukáže existenciu týchto okolností a výšku ušlého zisku, ktorý mohol pri bežnom chode vecí očakávať, nemôže byť v konaní úspešný. (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. marca 2017, sp. zn. 5 Cdo 195/2015).

31. Základnou povinnosťou žalobcu v civilnom súdnom konaní je povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť. Žalobca je nielen povinný tvrdiť skutkové okolnosti, z ktorých svoj nárok odvodzuje a ktoré sú určené obsahom hmotnoprávnej normy, ale je zároveň povinný označiť a predložiť súdu dôkazy na preukázanie pravdivosti svojich tvrdení. Treba zdôrazniť, že obsah dôkaznej povinnosti, ako povinnosti označiť a predložiť dôkazy, nie je totožný s pojmom dôkazného bremena. Dôkazné bremeno predstavuje súhrn pravidiel umožňujúcich súdu rozhodnúť vo veci, ak nastane stav tzv. objektívnej neistoty nazývaný aj „non liquet“ („nie je jasné“), ktorý nedovoľuje súdu rozhodnúť v súlade s hmotnoprávnym stavom, pretože výsledky vykonaného dokazovania nedávajú súdu podklad pre prijatie záveru či už o pravdivosti alebo nepravdivosti tvrdení strany sporu, prípadne je tento stav dôsledkom nepredloženia dôkazov alebo situáciou, kedy sa strana sporu dostáva do dôkaznej núdze. Ide v podstate o procesnú zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech. Pokiaľ ale súd na základe vykonaných dôkazov zistí skutkový stav a v rámci voľnej úvahy dospeje k záveru o pravdivosti alebo nepravdivosti tvrdení strany v spore, rozhodne vo veci samej na základe zisteného skutkového stavu, t.j. neuplatnia sa pravidlá dôkazného bremena. Dôsledky neunesenia dôkazného bremena vyplývajú zo samotného rozdelenia dôkazného bremena medzi stranami v spore, ktoré vychádza z teórie preukazovania skutočností právo zakladajúcich. Každá strana tvrdí a dokazuje tie skutkové okolnosti, z ktorých jej právo vyplýva a protistrana naopak tvrdí a dokazuje skutočnosti, ktoré toto právo vylučujú alebo zabraňujú jeho uplatniteľnosti. Dôsledky neunesenia dôkazného bremena sa potom riadia jednoduchým pravidlom neúspechu v spore stíhajúcim tú stranu, ktorá bola zodpovedná za preukázanie práva v jej prospech. Pokiaľ teda žalobca v konaní nepreukáže pravdivosť ale ani nepravdivosť skutočností svedčiacich o existencii jeho hmotnoprávneho nároku, súd nemôže rozhodnúť na základe ľubovôle, ale len cestou aplikácie princípov dôkazného bremena, t.j. žalobu zamietne pre neunesenie dôkazného bremena žalobcom. Nie je povinnosťou žalovaného tvrdiť ani dokazovať skutočnosti, z ktorých žalobca svoje právo odvodzuje, t.j. nezaťažuje ho v tomto smere dôkazné bremeno, a preto mu neunesenie dôkazného bremena žalobcom nemôže byť na ujmu. (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. marca 2017, sp. zn. 5 Cdo 195/2015).

32. Zo žalobkyňou predloženého pôdorysu 1. NP - parkovanie, vypracovaného Ing. Ladislavom Hanuliakom pod číslom 01.01.2006.AS-12 vyplýva, že na dvore vo vlastníctve žalobkyne môžu byť vybudované 4, parkovacie miesta s dĺžkou 6 m a šírkou 2 m.

33. Podľa § 5 ods. 1 Zákona č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov: Inžinier môže byť autorizovaný na vykonávanie a) komplexných architektonických a inžinierskych služieb a súvisiaceho technického poradenstva alebo b) poskytovanie služieb v niektorej z týchto kategórií: 1. inžinier pre konštrukcie pozemných stavieb, 2.inžinier pre konštrukcie inžinierskych stavieb, 3.inžinier pre statiku stavieb, 4.inžinier pre technické, technologické a energetické vybavenie stavieb.

34. V zmysle ustanovenia § 5 ods. 3 Zákona o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov: Inžinier pre konštrukcie pozemných stavieb a inžinier pre konštrukcie inžinierskych stavieb je oprávnený na vyhotovovanie projektovej dokumentácie na stavebné povolenie a na poskytovanie technického a ekonomického poradenstva týkajúceho sa konštrukcií pozemných a inžinierskych stavieb.

35. Podľa ustanovenia § 43a ods. 1 Zákona č. 50/1976 Zb. Stavebný zákon v znení neskorších predpisov: Stavby sa podľa stavebnotechnického vyhotovenia a účelu členia na pozemné stavby a inžinierske stavby.

36. Podľa ustanovenia § 43a ods. 2 Zákona č. 50/1976 Zb. Stavebný zákon v znení neskorších predpisov: Pozemné stavby sú priestorovo sústredené zastrešené budovy vrátane podzemných priestorov, ktoré sú stavebnotechnicky vhodné a určené na ochranu ľudí, zvierat alebo vecí; nemusia mať steny, ale musia mať strechu. Podľa účelu sa členia na bytové budovy a nebytové budovy.

37. Podľa ustanovenia § 43a ods. 3 Zákona č. 50/1976 Zb. Stavebný zákon v znení neskorších predpisov: Inžinierske stavby sú: a) diaľnice, cesty, miestne a účelové komunikácie, nábrežia, chodníky a nekryté parkoviská.

38. Súd je toho názoru, že nárok žalobkyne nie je daný z dôvodu, že žalobkyňa nepreukázala hodnoverne, že by bolo možné vo dvore medzi domami Hlavná 59 a 61 plnohodnotne parkovať (v žalovanom čase a za podmienok vytvorených žalovanou) tak, aby za uvedené prenajímanie časti dvora ako „odstavnej plochy“ aj bolo možné reálne brať nájomné. Žalobkyňa teda podľa názoru súdu nepreukázala vznik škody.

39. Vo vzťahu k námietkam žalovaného, že dvor žalobkyne na ktorom má byť zriadené parkovisko je rozmerovo nevyhovujúci, súd poukazuje na to, že žalobkyňou predložený projekt Pôdorys 1. NP - parkovisko, bol vypracovaný Ing. Ladislavom Hanuliakom, projektantom pozemných stavieb. Nekryté parkovisko je však v zmysle ustanovenia § 43a ods. 3, písm. a/ Stavebného zákona inžinierskou, nie pozemnou stavbou. Žalobkyňa súdu neosvedčila zápis Ing. Hanuliaka aj do zoznamu autorizovaných inžinierov pre pozemné stavby, preto súd na predložený projekt prihliadal iba ako na listinný dôkaz. Súdu sa javia naprojektované rozmery pozdĺžneho státia v rozpore s STN č. 73 6110, ktorá požaduje pre pozdĺžne parkovacie miesto rozmer 2,20 m x 6,5 m. Pri šírke dvora 4,35 m by potom pri zachovaní STN ani nebola dostatočná šírka na prejazd ďalšieho vozidla popri stojacom vozidle. Ak Ing. Hanuliak uvažoval v projekte so štyrmi parkovacími miestami v dĺžke 6 m a žalobkyňa uviedla, že parkovacie miesto má mať dĺžku 6,5 m, podľa výsledkov ohliadky sa v časti od Kováčskej ulice už nezmestia 4 ale iba 3 parkovacie miesta (ak má mať jedno parkovacie miesto dĺžku 6,5 m ako uvádza žalobkyňa).

40. Vo vzťahu k žiadostiam o prenájom parkovacích miest z roku 2015 (č.l. 53-58) je súd toho názoru, že tieto nie sú bez právnej záväznosti zo strany záujemcov, a preto je ich relevancia pre konanie znížená. Z obsahu žiadosti o spísanie nájomnej zmluvy zo dňa 03.09.2015 spoločnosti KUSTA s.r.o. vyplýva, že táto spoločnosť má záujem o prenájom nebytových priestorov a 4 parkovacích miest za účelom zriadenia kaviarne. Z výpisu z obchodného registra tejto spoločnosti však nevyplýva, že by táto spoločnosť mala živnostenské oprávnenie na prevádzku kaviarne.

41. Podstatnou skutočnosťou však je, že žalobkyňa ani po ukončení opravy steny vo vlastníctve žalovaného (29.9.2017) do termínu ohliadky (15.10.2018) nevykonala potrebné úpravy a rekonštrukciu priestorov (podľa vyjadrenia žalobkyne) tak, aby mohla parkovacie miesta prenajať a podľa jej vyjadrenia ich ani neprenajala. Ako už súd vyššie uviedol, ušlý zisk je stratou konkrétnej, reálnej a preukázateľnej príležitosti zhodnotenia majetku, avšak len za predpokladu, že pravdepodobnosť dosiahnutia zisku u poškodeného je s ohľadom na existujúce okolnosti toho ktorého konkrétneho prípadu vysoko pravdepodobná až blížiaca sa k istote. Pokiaľ žalobca nepreukáže existenciu týchto okolností a výšku ušlého zisku, ktorý mohol pri bežnom chode vecí očakávať, nemôže byť v konaní úspešný. Keďže žalobkyňa nepreukázala, že by pri bežnom chode vecí časť dvora ako parkovisko prenajímala, ba ani rok po odpadnutí prekážky, ktorá jej podľa jej vyjadrenia bránila v prenajímaní parkoviska, ani len nezačala s rekonštrukciou dvora, nebolo možné jej podľa názoru súdu žalovaný nárok priznať. Na okraj súd poznamenáva, že ušlý zisk podľa názoru súdu predstavuje rozdiel medzi výnosmi a nákladmi na istú hospodársku činnosť, avšak žalobkyňa súdu neuviedla, aké predpokladané náklady napr. na údržbu parkoviska by mala, čo súd taktiež považuje za jeden z dôvodov pre zamietnutie žaloby.

42. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

43. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

44. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

45. Žalovaný mal plný úspech vo veci, avšak súd nepriznal žalovanému náhradu trov konania, nakoľko mu v priebehu konania žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach /§ 127 ods. 1 CSP/ podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) /§363 CSP/. Odvolanie možno odôvodniť len tým /§365 ods. 1CSP/, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania /§ 364 CSP/. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania /§ 365 ods. 3 CSP/.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.