Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_25CoE-15-2019.pdf
PDF · 92.99 KB
Case nature
Area
Subarea
25CoE/15/2019
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členiek senátu JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej v exekučnej veci oprávnenej: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, proti povinnému: C. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. XX, XXX XX S., o vymoženie 2 379,34 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 17. júla 2018 č. k. 9Er/284/2006 -25, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
1.1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil exekúciu v zmysle §57 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“). 1.2. Uviedol, že vydaniu rozhodcovského rozsudku predchádzala Zmluva o revolvingovej pôžičke č. 41926-12167 zo dňa 26. 08. 2004 (ďalej len „zmluva“). Súčasťou zmluvy boli Zmluvné dojednania zo dňa 26. 08. 2004, kde sa nachádzala v článku 16 Riešenie sporov - rozhodcovská doložka. V bode 16.01. obsahuje ustanovenia o spôsobe riešenia sporov, v rámci ktorej akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami zmluvy s porušením, ukončením, či neplatnosťou zmluvu budú riešené a s konečnou platnosťou rozhodnuté v písomnom rozhodcovskom konaní pred jedným z taxatívne vymedzených rozhodcov. 1.3. Konštatoval, že zmluva je spotrebiteľskou zmluvou a tiež, že špeciálna úprava spotrebiteľského úveru je do 10.06.2010 obsiahnutá v zákone č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Uvádza, že základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Súčasťou zmluvy bolo bez akýchkoľvek pochybností ustanovenie obsahujúce rozhodcovskú doložku a riešenie sporov, ktoré povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko bol pripravený už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. V tejto súvislosti poukazuje na Smernicu Rady 93/13/EHS zo dňa 05. 04. 1993. Uvedené skutočnosti viedli súd k tomu, že podrobil súdnej kontrole rozhodcovskú doložku berúc do úvahy kritéria, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky. Konštatoval, že z účinkov materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku existujú výnimky rovnako, ako z účinkov materiálnej právoplatnosti súdnych rozhodnutí. Na základe §45 ZoRK má exekučný súd právomoc preskúmať rozhodcovský rozsudok, a teda môže posúdiť, či je vec spôsobilá na rozhodovanie v rozhodcovskom konaní (§1 ods. 1 ZoRK). 1.4. Dospel k záveru, že rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy, a teda zo vzťahu fakticky nerozvážneho, preto sú na mieste obavy, či slabšia strana si svoj osud v závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležite naplánovať. Poukázal na to, že rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatným štandardnými podmienkami. Mohol zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým zmluvným dojednaniam.
1.5. Na základe uvedeného záverom uviedol, že exekučný titul - rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný na základe absolútne neplatnej rozhodcovskej zmluvy, a preto nie je spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnému vznikol nárok, ktorého by sa oprávnený mohol v rámci exekúcie domáhať. Predmetný exekučný titul je v rozpore so zákonom a s dobrými mravmi a preto súd v priebehu exekúcie pristúpil k jej zastaveniu s poukazom na § 52 a nasledujúce OZ a §57 ods. 2 Exekučného poriadku.
2. Uznesenie súdu prvej inštancie oprávnený napadol odvolaním, v ktorom namietal zastavenie exekúcie z dôvodov podľa §365 ods. 1 písm. b), d), f), a h) Civilného sporového poriadku. 2.1. Uviedol, že súd prvej inštancie nepostupoval podľa ustanovení zákona, kedy bez akejkoľvek odôvodnenia opätovne preskúmaval platnosť rozhodcovskej zmluvy (vo forme rozhodcovskej doložky), hoci na základe rovnakého rozhodcovského rozsudku bolo vydané poverenie na vykonanie exekúcie. Dôvody zastavenia exekúcie uvádzané súdom sú nezákonné. Vydaním poverenia na vykonanie exekúcie potvrdzuje exekučný súd splnenie všetkých zákonných predpokladov a podmienok v zmysle §44 ods. 2 Exekučného poriadku. 2.2. Konštatoval, že z uznesenia nie je možné zistiť ani len to, prečo súd najprv poverenie bez akýchkoľvek výhrad vydal a následne takéto výhrady mal, a to bez toho, aby sa oprávnený k jeho postupu mohol vyjadriť, a aby zmena postoja súdu bola v uznesení náležite odôvodnená. Rozhodnutie súdu považoval za arbitrárne a pre nedostatok dôvodov za nepreskúmateľné. Poukázal na ustálenú rozhodcovskú prax, že nezdôvodnenie rozhodnutia predstavuje odňatie práva konať pred súdom a podľa platného Civilného sporového poriadku. Predstavuje tiež porušenie práva oprávneného na spravodlivý súdny proces, nakoľko oprávnený nemôže prostredníctvom odvolania napádať skutočné dôvody pre ktoré súd exekúciu zastavil. 2.3. Ďalej namietal, že rozhodcovské doložky sú podľa neskôr zavedenej a explicitnej úpravy povolené (§53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka v znení platnom od 01.01.2008). Výslovne sa zakazuje v rámci nich len také ustanovenie, ktoré spotrebiteľa núti k rozhodcovskému konaniu. Z uvedenej formulácie v Zmluvných dojednaniach vyplýva, že osoba podávajúca žalobu, ktorou môže byť tak veriteľ ako aj dlžník, sa môže rozhodnúť buď pre konanie pred všeobecným súdom alebo pred rozhodcovským súdom. Zmluva neobsahuje povinnosť postupovať výlučne prostredníctvom rozhodcovského konania pri riešení sporov, nezrovnalostí, nárokov medzi zmluvnými stranami atď. Z obsahu je zrejmé aj to, že rozhodcovská doložka a konanie pred rozhodcom je len alternatívne, a teda sa nevyžaduje od spotrebiteľa, aby postupoval len pred arbitrážou. Uplatňuje sa len vtedy, ak sa nepristúpi k riešeniu veci pred všeobecným súdom. 2.4. Namietal tiež, že súd evidentne nesprávne bral do úvahy pri určení žalobcu ako hľadisko určenie subjektu, ktorý častejšie porušuje zmluvu. V tejto súvislosti poukázal na to, že základným právom spotrebiteľa nie je právo na porušovanie zmluvy, či dokonca výhodnejšie postavenie z tohto porušovania. Uviedol, že žiadny zákon v čase vykonania rozhodcovského konania neurčil, že by rozhodcovské konanie mohlo začať len na základe žaloby spotrebiteľa. Súd uviedol dôvod neprijateľnosti, ktorý nemá oporu v zákone. Poukázal na to, že exekučný súd rozlišuje dôvody neprijateľnosti a neplatnosti rozhodcovskej doložky na situáciu, ktorú zákon nepredpokladá. Rozhodcovská doložka a všetky podmienky rozhodcovského konania boli dojednané jasne a zrozumiteľne v zmluvných dojednaniach, tak, aby boli zrozumiteľné pre priemerného spotrebiteľa. Namietal, že argumentácia súdu o subjektívnej nearbitrabilite spotrebiteľskej veci takisto nie je právne dôvodená nejakým zákonným ustanovením, a súd ho ani neuvádza. 2.5. V závere uviedol, že o rozdiele medzi súdnym a rozhodcovským konaním povinného poučil v samotnej rozhodcovskej doložke, kde uviedol čo znamená rozhodcovské konanie a aké sú jeho dôsledky a podrobne opísal priebeh rozhodcovského konania a jeho podmienky. V tejto súvislosti poukázal na znenie zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, ktoré v čase uzavretia zmluvy nevyžadovalo poučenie spotrebiteľa zo strany veriteľa o dôsledkoch uzatvorenia rozhodcovskej doložky. 2.6. Záverom žiadal odvolací súd aby zrušil napadnuté uznesenie v celom rozsahu a vec mu vrátil na pokračovanie v exekúcií.
3. Povinný a súdny exekútor sa k odvolaniu písomne nevyjadrili.
4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) vec prejednal. Dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
5. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
6. Rozsah preskúmavaného práva aj povinnosti odvolacieho súdu je určený rozsahom a dôvodmi odvolania, ktorým sa rozumejú napadnuté výroky rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 379 CSP). Pri rozhodovaní o odvolaní odvolací súd zisťuje aj to, či odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia súdu prvej inštancie je riadne odôvodnené vo vzťahu ku všetkým preskúmavaným výrokom daného rozhodnutia.
7. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie uznesením č.k. 9Er/284/2006 -25 zo dňa 17. 07. 2018 zastavil exekúciu v zmysle §57 ods. 2 Exekučného poriadku s poukazom na §52 a nasledujúce Občianskeho zákonníka. V odôvodnení uviedol, že v predmetnom konaní je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej doložky a preto nie je spôsobilým exekučným titulom.
8. Podľa § 243h ods. 1 č. 233/2005 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
9. Podľa §57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak ju súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
10. Podľa §57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2.obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3.rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
11. Podľa §57 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
12. Dňa 23.12.2015 nadobudol účinnosť zákon č. 438/2015 Z.z., ktorým došlo k novelizácii Exekučného poriadku, okrem iného doplnením ustanovení §39 ods.4, §57 ods. 1 písm. m) a tiež §243f, ktorý predstavuje prechodné ustanovenia k úpravám účinným dňom vyhlásenia vyššie citovanej novely. V zmysle citovaných ustanovení bola oprávnenému uložená povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa §39 ods. 4 EP do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona (teda vyššie citovanej novely) v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa §39 ods. 4 EP. Citované ust. §39 ods. 4 EP touto povinnosťou teda zaťažuje oprávneného v tých konaniach, ktoré sú vykonávané na podklade exekučného titulu, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.
13. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu4da) s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.
14. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.
15. Podľa § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, ak sa v konaniach podľa ods. 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa §57 ods. 1 písm. m).
16. Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa ods. 1, súd preskúma, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa §57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.
17. Podľa čl. 6 Smernice rady EÚ č. 93/13 EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľský zmluvách, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Podľa prílohy smernice 93/13/EHS ods.1 písm. q), neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.
18. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, avšak svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil. Stotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie, ktorý preskúmaním dohody dospel k záveru, že rozhodcovská doložka obsiahnutá Zmluvných dojednaniach je koncipovaná v takom znení, že predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je absolútne neplatná. Podstatnou z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti tohto dojednania je skutočnosť, že táto podmienka nebola individuálne dojednaná a celkom zjavne povinná nemala reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej (adhéznej, typovej) zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré z dojednaní zmluvy vylúčiť. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil rozhodcovský rozsudok vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky ako nulitný právny akt.
19. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie nepostupoval správne v zmysle §243f ods. 6 Exekučného poriadku. Súd bol povinný a zároveň oprávnený doplnený návrh na vykonanie exekúcie podľa § 243e Exekučného poriadku opätovne preskúmať, t. j. či spĺňa všetky zákonom požadované náležitosti (najmä vo vzťahu k novému ust. § 39 ods. 4 EP). V tomto prípade je bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno je na strane oprávneného, ktorý je povinný náležite odôvodniť a aj preukázať, že nie sú dané dôvody na zastavenie exekúcie podľa §57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Súd prvej inštancie správne preskúmal tvrdenia uvádzané v doplnenom návrhu na vykonanie exekúcie, avšak zastavil exekúciu v zmysle §57 ods. 2 Exekučného poriadku. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že zastaviť exekúciu v zmysle §57 ods. 2 Exekučného poriadku s odkazom na §45 ZoRK je možné iba v prípade, ak súd prvej inštancie nemá možnosť zastaviť exekúciu na základe niektorého z dôvodov explicitne uvedených v §57 Exekučného poriadku. Preskúmaním doplneného návrhu na vykonanie exekúcie odvolacím súdom je zrejmé, že vzhľadom na to, že je exekučným titulom rozhodnutie, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky, je tu dôvod pre zastavenie exekúcie v zmysle §57 ods. 1 písm. m). Rozhodcovský súd neprihliadal na neprijateľnosť zmluvných podmienok obsiahnutých v spotrebiteľskej zmluve, alebo rozpor spotrebiteľskej zmluvy so zákonom alebo s dobrými mravmi, preto je súd povinný exekúciu zastaviť.
20. K námietkami oprávneného v bode 2.2. uvádza, že pokiaľ súd zastavuje exekúcie z niektorého z dôvodov uvedených v §57 Exekučného poriadku, môže tak urobiť na návrh alebo bez návrhu (§58 ods. 1). V tejto súvislosti tiež poukazuje na Uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn. IV. ÚS 452/2011 zo dňa 20.10.2011, v ktorom je uvedené okrem iného aj „že v zmysle ust. §58 ods. 1 EP exekúciu možno zastaviť na návrh aj bez návrhu, pričom dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu sú uvedené v §57 EP. Všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. To znamená, že všeobecný súd je povinní v priebehu celého konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania.“ Okrem iného uvádza aj že, „Vzhľadom na to, že prvostupňový súd bol podľa zákona oprávnený rozhodnúť o zastavení exekúcie aj bez návrhu, mohol tak urobiť aj bez vyjadrenia účastníkov konania, a preto uvedená námietka sťažovateľa, že okresný súd procesne pochybil, keď mu nezaslal na vyjadrenie návrh povinnej na zastavenie exekúcie je postup nezákonný a neústavný, nemohla zakladať dôvod na zrušenie napadnutého uznesenia okresného súdu krajským súdom.“
21. Reagujúc na námietky oprávneného uvádzané v odvolaní v ďalších bodoch odvolací súd osobitne poukazuje na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorého závery sa považujú za konštantné. Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak je exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená. V rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 13. 10. 2011 sp.zn. 3Cdo/146/2011 a zo dňa 18. 01. 2012 sp.zn. 6Cdo/143/2011 Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí ako exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Povinnosťou exekučného súdu pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie je skúmať, či návrh na vydanie exekúcie a exekučný titul nie sú v rozpore so zákonom a či rozhodcovský súd mal právomoc vo veci konať (§ 45 ods. 1 písm. b) ZRK), pričom právomoc súdu skúmať samotné rozhodcovské konanie vyplýva z ust. § 45 ods. 1, 2 citovaného zákona (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.01.2012 sp.zn. 2 Cdo 5/2012).
22. Odvolací súd sa nestotožnil ani s námietkou oprávneného o arbitrárnosti napadnutého uznesenia, ktoré bolo v otázke týkajúcej sa neprijateľných zmluvných podmienok riadne a vyčerpávajúco odôvodnené. Súd prvej inštancie použil celý rad právnych predpisov na zdôvodnenie svojich právnych záverov, a preto nebolo možné hovoriť o svojvoľnosti pri rozhodovacej činnosti súdu.
23. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
24. V závere súd dáva do pozornosti § 262 CSP, ktoré ukladá povinnosť rozhodnúť o trovách konania v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh § 428 CSP).