Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-35Er/4903/2016

Uznesenie

Okresný súd Košice II v exekučnej veci oprávnenej: L. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom v C., M. 2, zastúpená M.. Tomášom Hermanom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Bočná 10 proti povinnému: O. T., nar. XX.XX.X., bytom v C., C. XX, zastúpený A. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom v C., C. XX o vymoženie 600,00 € s príslušenstvom a trov exekúcie vedenej súdnou exekútorkou JUDr. Máriou Bílou

rozhodol:

Námietky povinného proti exekúcii z a m i e t a.

Námietky povinného proti trovám exekúcie z a m i e t a.

Exekúciu z a s t a v u j e.

odôvodnenie:

Oprávnená sa podaným návrhom zo dňa 19.10.2016 domáhala u súdnej exekútorky JUDr. Márii Bílej vykonania exekúcie voči povinnému na vymoženie 600,00 € s príslušenstvom na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok Okresného súdu Košice I č. k. 10C/431/2009-324 zo dňa 22.05.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. k. 7Co/52/2014-366 zo dňa 27.03.2015. Dňa 24.10.2016 doručila súdna exekútorka súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s prílohami, na základe ktorej jej súd udelil poverenie na vykonanie exekúcie č. 5803 0191159 zo dňa 28.10.2016. Dňa 29.12.2016 doručila súdna exekútorka súdu námietky povinného proti exekúcii a trovám exekúcie. Povinný vo svojich námietkach uviedol, že je toho názoru, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku. Za máj 2015 povinný dňa 07.05.2015 zaplatil na jednom šeku 332,00 €, čo je bežné výživné vo výške 150,00 € spolu s dlžným výživným vo výške 182,00 € (včas), za júl 2015 zaplatil dňa 10.07.2015 dlžné výživné vo výške 182,00 € (včas) a dňa 05.11.2016 bežné výživné vo výške 150,00 € (omeškané). Za august 2015 zaplatil dňa 05.08.2015 dlžné výživné vo výške 182,00 € (včas) a dňa 01.12.2016 zaplatil bežné výživné za august a september 2015 vo výške 300,00 € (omeškané). Za september 2015 povinný zaplatil dňa 09.09.2015 dlžné výživné vo výške 182,00 € (včas). Na podporu svojich tvrdení povinný predložil súdu fotokópie poštových pokladničných blokov. Podľa povinného je z predložených dôkazov vidieť, že dlžné výživné za mesiac máj 2015 bolo zaplatené včas. Omeškané platby boli spôsobené tým, že oprávnená v konaní o zrušení výživného trvala na tom, že školský rok vo Francúzsku po ukončení vysokoškolského štúdia II. stupňa trvá do 1. októbra a nie do 1. júna. Aj keď nepredložila o svojom tvrdení jediný dôkaz, povinný súhlasil s tým, že oprávnenej zaplatí výživné za dodatočné 4 mesiace. S uvedeného dôvodu súd rozsudkom spis. zn. 38C/226/2015, ktorý sa stal právoplatným dňa 05.10.2016, zrušil vyživovaciu povinnosť k dátumu 01.10.2015 a nie 01.06.2015, ako sa povinný pôvodne domáhal podaním zo dňa 15.05.2015, čím vznikol nedoplatok na bežnom výživnom za obdobie jún, júl, august a september 2015 vo výške 600,00 €, ktorý povinný zaplatil v októbri 2015, novembri 2015 a decembri 300,00 € v roku 2016 v plnej výške. Vzhľadom k tomu povinný navrhol súdu, aby jeho námietkam vyhovel a exekúciu zastavil.

Povinný zároveň vzniesol aj námietky proti trovám exekúcie, v ktorým uviedol, že oprávnená podala návrh na vykonanie exekúcie dňa 18.10.2016, pričom v návrhu o vymoženie sumy 600,00 € uviedla nepravdivé skutočnosti, že povinný jej na výživnom dlhoval za máj 2015 sumu 150,00 €, čo nie je pravdou, nakoľko bežné výživné vo výške 150,00 € spolu s dlžným výživným vo výške 182,00 €, ktoré vznikalo s každým rozsudkom o zvýšení výživného povinný zaplatil dňa 07.05.2015. Teda v skutočnosti bol povinný ku dňu začatia exekučného konania dlžný nie 600,00 €, ale 450,00 € za júl, august a september 2015, pričom túto sumu uhradil dňa 05.11.2016 a 01.12.2016, ešte pred tým, ako sa vôbec dozvedel o tom, že voči nemu bolo začaté exekučné konanie. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo vyhotovené dňa 20.12.2016 a doručené bolo povinnému dňa 22.12.2016 v čase, keď už dlh bol v celosti uhradený. Uvedenú skutočnosť o zániku dlhu bola oprávnená povinná bezodkladne oznámiť exekútorovi, aby sa ušetrili trovy exekučného konania. Keďže oprávnená svoju povinnosť nesplnila, bolo by v rozpore s dobrými mravmi, aby následky jej konania znášal povinný. Dňa 21.12.2017 doručil povinný súdu žiadosť o rozhodnutie súdu vo veci jeho námietok proti exekúcii a trovám exekúcie. Povinný vo svojom podaní zároveň uviedol, že spolu s dlžným výživným každý mesiac bez jediného zmeškania od roku 1996 do 30.09.2015 (kedy bola povinnému súdom zrušená vyživovacia povinnosť) platil aj bežné výživné. Oprávnená sa domáha zaplatiť jej výživné za máj, júl, august a september 2015 vo výške 600,00 €, pričom za máj 2015 bolo výživné uhradené ešte dňa 07.05.2015, teda 18 mesiacov pred začiatkom exekučného konania. Výživné za júl 2015 vo výške 150,00 € bolo uhradené dňa 05.11.2016 a výživné za august a september 2015 vo výške 300,00 € bolo uhradené 01.12.2016. Keďže je povinný toho názoru, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, má za to, že ide o dôvod, pre ktorý by mala byť exekúcia zastavená. Preto dňa 23.12.2016 podal námietku proti exekúcii. Upovedomenie o začatí exekúcie mu bolo doručené dňa 22.12.2016 v čase, keď dlh v celej vymáhanej výške už bol uhradený. Túto skutočnosť o splatení dlhu mala oprávnená bezodkladne oznámiť exekútorovi, čo neurobila. K námietkam povinného sa vyjadrila oprávnená prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním zo dňa 19.03.2019. Uviedla, že trvá na svojom návrhu na vykonanie exekúcie a má za to, že exekučné konanie je vedené dôvodne. Preto navrhla, aby súd námietky povinného zamietol a priznal jej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Podľa ust. § 243h ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), prvá veta, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Podľa ust. § 50 ods. 1 Exekučného poriadku povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie, o námietkach netreba rozhodnúť. Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia sa súd najskôr zaoberal posudzovaním včasnosti vznesenia námietok povinným. Ustanovenie § 50 ods. 1 Exekučného poriadku dáva povinnému oprávnenie vzniesť proti upovedomeniu o začatí exekúcie námietky, a to v lehote 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Pretože Exekučný poriadok nemá ustanovenia o počítaní lehôt, s poukazom na ust. § 9a ods. 1 Exekučného poriadku /Ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku/, možno na počítanie lehoty 14 dní aplikovať ustanovenia § 121 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“). Podľa ust. § 121 ods. 1 C. s. p. lehota podľa tohto zákona môže byť určená podľa hodín, dní, týždňov, mesiacov a rokov. Podľa ust. § 121 ods. 2 C. s. p. do plynutia lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty. Podľa ust. § 121 ods. 3 C. s. p. lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa končia uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty; ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Podľa ust. § 121 ods. 4 C. s. p. ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

Podľa ust. § 121 ods. 5 C. s. p. lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času. Z obsahu spisu vyplýva, že povinný si prevzal upovedomenie o začatí exekúcie do vlastných rúk dňa 22.12.2016, pričom námietky proti exekúcii boli súdnej exekútorke doručené osobne dňa 23.12.2016, teda v zákonom stanovenej 14-dňovej lehote. Ďalej sa súd zaoberal posudzovaním dôvodnosti námietok vznesených povinným, pričom vychádzal z toho, že konanie o námietkach proti exekúcii je konaním o tom, či sa exekúcia začala oprávnene, resp. či boli na podanie návrhu na začatie exekúcie splnené všetky zákonné predpoklady. Námietky v exekučnom konaní však nemôžu smerovať proti rozhodnutiu, ktoré je už právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, nie sú opravným prostriedkom rozhodnutia, na základe ktorého sa vedie exekúcia a možno ním toto rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť. Exekučný súd môže námietkam povinného proti exekúcii vyhovieť len za predpokladu, že tento vo svojich námietkach preukáže existenciu takých okolností, ktoré nastali po vydaní rozhodnutia, ktoré je podkladom exekučného konania a zároveň pred začatím exekučného konania a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti alebo takých dôvodov, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Z obsahu spisu vyplýva, že exekučným titulom, na podklade ktorého sa vedie toto exekučné konanie, je rozsudok Okresného súdu Košice I č. k. 10C/431/2009-324 zo dňa 22.05.2014, ktorým bola povinnému okrem iného uložená povinnosť zaplatiť oprávnenej bežné výživné vo výške 150,00 € vždy do 15. dňa v mesiaci k jej rukám, a to počnúc dňom 01.12.2009 do budúcna. Dlžné výživné, ktoré vzniklo za obdobie od 01.12.2009 do 31.05.2014 v sume 2.184,84 €, mal povinný splatiť oprávnenej v mesačných splátkach po 20,00 € vždy spolu s bežným výživným k jej rukám, a to pod hrozbou stravy výhody splátok. Povinný sa proti tomuto rozhodnutiu odvolal, pričom o podanom odvolaní rozhodol Krajský súd v Košiciach rozsudkom č. k. 7Co/52/2014-366 zo dňa 27.03.2015 tak, že okrem iného zmenil vyššie uvedený rozsudok tak, že povolil povinnému splatiť dlžné výživné v mesačných splátkach po 182,00 € splatných spolu s bežným výživným oprávnenej pod hrozbou straty výhody splátok počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku. Z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že povinný mal oprávnenej platiť bežné výživné vo výške 150,00 € spolu so splátkami dlžného výživného vo výške 182,00 €, a to vždy do 15.dňa kalendárneho mesiaca k rukám oprávnenej. Oprávnená vo svojom návrhu na vykonanie exekúcie uviedla, že povinný jej nepoukázal výživné za mesiace máj, júl, august a september 2015 spolu vo výške 600,00 € (4 x 1,50 €), a teda si nesplnil povinnosť, ktorá mu bola uložená súdom. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že vyživovacia povinnosť povinného bola zrušená dňa 30.09.2015, t.j. do tohto dátumu bol povinný platiť výživné v zmysle právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu. Z listinných dôkazov predložených povinným i oprávnenou vyplýva, že povinný dňa 07.05.2015 uhradil sumu 332,00 €, t.j. 150,00 € bežné výživné + 182,00 € splátka dlžného výživného; dňa 10.07.2015 sumu 182,00 €; dňa 05.08.2015 sumu 182,00 €; dňa 09.09.2015 sumu 182,00 €; dňa 09.10.2015 sumu 182,00 €; dňa 12.11.2015 sumu 182,00 €; dňa 03.12.2015 sumu 182,00 €; dňa 11.01.2016 sumu 182,00 €; dňa 02.02.2016 sumu 182,00 €; dňa 02.03.2016 sumu 182,00 €; dňa 04.04.2016 sumu 182,00 €; dňa 07.10.2016 sumu 150,00 € (výživné za mesiac jún 2015); dňa 05.11.2016 sumu 150,00 € (výživné za mesiac júl 2015) a dňa 01.12.2016 sumu 300,00 € (výživné za mesiace august a september 2015). Z vyššie uvedeného je zrejmé, že dlžnú sumu 600,00 € povinný uhradil v celom rozsahu, a to dňa 07.05.2015 za mesiac máj 2015, dňa 05.11.2016 za mesiac júl 2015 a dňa 01.12.2016 za mesiace august a september 2015. Súd teda dospel k záveru, že návrh oprávnenej na vykonanie exekúcie bol dôvodný, nakoľko v čase jeho podania (19.10.2016), nebola ešte uhradená celá suma zaostalého výživného, okrem výživného za mesiac máj 2015, ktoré povinný uhradil dňa 07.05.2015. Z toho dôvodu súd nemal inú možnosť, len námietky povinného proti exekúcii zamietnuť. Povinný zároveň vzniesol aj námietky proti trovám exekúcie. Podľa ust. § 201 ods. 1 Exekučného poriadku predbežné trovy exekúcie určuje exekútor podľa osobitného právneho predpisu v upovedomení o začatí exekúcie. V rámci predbežných trov exekúcie exekútor vyčísli odmenu najviac v rozsahu ako pri upustení od exekúcie; náhradu výdavkov a náhradu za stratu času vyčísli len v rozsahu ich skutočnej výšky v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie. Zároveň povinného upozorní, že ak dlh nesplní, tak trovy exekúcie môžu byť vyššie, a predbežne vyčísli ich výšku.

Podľa ust. § 201 ods. 2 Exekučného poriadku účastník konania môže vzniesť u exekútora do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti trovám exekúcie. O námietkach rozhoduje súd (§ 45). Proti rozhodnutiu súdu o námietkach proti trovám exekúcie nie je prípustné odvolanie. Z obsahu spisu vyplýva, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 22.12.2016, pričom námietky proti trovám exekúcie povinný doručil súdnej exekútorke dňa 27.12.2016, teda v zákonom stanovenej lehote 14 dní. Pokiaľ ide o dôvody vznesených námietok proti trovám exekúcie uvádzané povinným, súd poukazuje na to, že v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie súdny exekútor nemôže vedieť, aká bude konečná výška trov exekúcie, preto si v upovedomení o začatí exekúcie určí len ich predbežnú výšku, pričom pri jej určovaní vychádza z doterajšej praxe. Výška trov exekúcie sa môže v závislosti od náročnosti a dĺžky exekučného konania zmeniť, teda súdnemu exekútorovi môžu vzniknúť ďalšie trovy exekúcie, ktoré sa rovnako považujú len za predbežné. V záverečných fázach exekučného konania má súdny exekútor nárok za výkon exekučnej činnosti požadovať odmenu a náhradu hotových výdavkov, a to vo výške reálne vzniknutých výdavkov a náhrady za stratu času, ktorá sa vyčísľuje spravidla až pri ukončení exekučného konania a podlieha schváleniu súdom. Od povinného sú potom vymáhané len reálne vynaložené náklady súdneho exekútora. Prípadný preplatok zo strany povinného je súdny exekútor povinný povinnému vrátiť. Nakoľko povinný nenamietal správnosť súdnou exekútorkou vyčíslených predbežných trov exekúcie, súd rozhodol tak, že tieto rovnako zamietol. Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a listinné dôkazy nachádzajúce sa v spise dospel k záveru, že nárok oprávnenej z exekučného titulu zanikol, nakoľko povinný uhradil celú vymáhanú pohľadávku. Podľa ust § 57 ods. f/ Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané. Vzhľadom na vyššie uvedené súd z dôvodu úhrady vymáhanej pohľadávky v celom rozsahu exekúciu zastavil. O trovách exekúcie rozhodne súd samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti výroku tohto rozhodnutia, ktorým súd námietky povinného proti exekúcii zamietol, odvolanie nie je prípustné (§ 50 ods. 4 Exekučného poriadku v spojení s § 355 ods. 2 C. s. p. a 357 C. s. p.).

Proti výroku tohto rozhodnutia, ktorým súd zamietol námietky proti trovám exekúcie, odvolanie nie je prípustné (§ 201 ods. 2 Exekučného poriadku).

Proti výroku tohto rozhodnutia, ktorým súd exekúciu zastavil, je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 - v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, s uvedením spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.