Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_22P-20-2018.pdf
PDF · 102.45 KB
Case nature
Area
Subarea
22P/20/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Zuzan, vo veci starostlivosti o mal. dieťa: E. F., F.. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, dieťa matky: R. B., F.. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX, U. T., a otca: Ľ. F., F.. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX, U. J., o zmenu úpravy stretávania otca s mal. dieťaťom, takto
rozhodol:
Súd m e n í rozhodnutie Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 18P/54/2016 - 24 zo dňa 27.06.2017 nasledovne. V časti úpravy stretávania mimo prázdnin a sviatkov je otec o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletým E. F., F.. XX.XX.XXXX:
- každý nepárny týždeň v mesiaci, v utorok v čase od skončenia vyučovania maloletého E. do 17.00 hod. a v piatok od skončenia vyučovania maloletého E. do 18.00 hod. a
- každý párny týždeň v mesiaci od piatku v čase od skončenia vyučovania maloletého E. do nedele do 11.00 hod. V čase úpravy stretávania otca s maloletým E. mimo sviatkov a prázdnin je matka p o v i n n á dieťa na stretnutie s otcom riadne pripraviť a stretnutie dieťaťa s otcom umožniť a otec je p o v i n n ý maloleté dieťa v stanovenom čase vyzdvihnúť v školskom zariadení dieťaťa a v stanovenom čase maloleté dieťa matke vrátiť, a to v mieste bydliska matky.
V časti úpravy stretávania otca s maloletým E. počas prázdnin a sviatkov z o s t á v a rozhodnutie nedotknuté.
odôvodnenie:
Čoho sa navrhovateľ domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, (§ 220 ods. 2 prvá veta Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“ v spojení s § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, ďalej len „CMP“):
1. Matka sa podaným návrhom domáhala zmeny rozhodnutia, ktorým bolo naposledy upravené stretávanie otca s mal. E..
2. V návrhu uviedla, že otec rozsudok o úprave stretávania nerešpektuje a nedodržiava. Manželstvo rodičov mal. dieťaťa bolo rozvedené Okresným súdom Levice. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 31.10.2013, číslo konania 15P/23/2013-37. Dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti matky. Dôvodom rozvodu bolo podľa vyjadrenia matky časté a nadmerné požívanie alkoholu zo strany exmanžela, pričom uviedla, že podľa jej informácií v požívaní alkoholu aj pokračuje.
3. Posledná úprava stretávania otca s dieťaťom bola stanovená Okresným súdom v Žiari nad Hronom, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 25.07.2017, sp. zn. 18P/54/2016-24.
4. Matka poukázala na to, že od právoplatnosti rozhodnutia ubehol už rok a otec toto rozhodnutie počas roka nerešpektoval ani raz. Preto bola nútená v záujme maloletého žiadať novú úpravu stretávania. K otcovi bola vždy ústretová, v stretnutí so synom a nikdy mu v stretnutí nebránila. Otec však s matkou žiadnym spôsobom nekomunikuje a rozhodnutie súdu ani po viacerých upozorneniach nerešpektuje.
5. Od septembra 2018 nastupuje maloletý do 3. ročníka ZŠ na J. K.. XX, v A.. Vzhľadom k tomu, že dieťaťu bola ešte v roku 2016 stanovená dysgrafia a dyslexia, potrebuje na školskú prípravu oveľa viac času ako iné deti. Učí sa dobre, na vysvedčení druhom ročníku mal dvojky, ale príprava na vyučovanie musí byť v jeho prípade dôslednejšia a vyžaduje si dlhší čas, samozrejme že v 3.ročníku pribudnú ďalšie predmety a takisto pribudne násobilka a vybrané slová. Matka vyslovila predpoklad, že príprava bude náročnejšia a bude si vyžadovať viac času ako v 1. alebo 2. ročníku. Ďalším dôvodom o zmenu úpravy je fakt, že maloletý už nemá záujem tráviť s otcom toľko času a takisto ani podmienky u otca nie sú dostatočne vyhovujúce, nakoľko nemá vlastné bývanie, ale býva u brata v byte, kde obýva jednu izbu. Matka poukázala na to, že otcov brat vedie promiskuitný život a v byte ho navštevujú rôzne ženy. Nesúhlasila s tým, aby v takomto prostredí trávil čas jej syn, nakoľko má 8 rokov a situáciu vníma. Matka uviedla, že dieťa u otca nechce tráviť čas, otec to vie a preto počas toto, ako je dieťa u neho, maloletému vezme a vypne telefón, aby sa s matkou nevedel spojiť. Sám otec s matkou v tom čase nijako nekomunikuje, telefón nedvíha a na sms správy neodpovedá. Matka uviedla, že vždy keď sa maloletý vráti od otca, správa sa inak, uzavrie sa do seba, nekomunikuje a potrebuje určitý čas kým sa „dá dokopy“.
6. Matka žiadala upraviť stretávanie otca s dieťaťom každý nepárny týždeň v utorok po vyučovaní do 17,00 hod., len ak je odporca schopný dodržať čas do 17,00 hod. Každý nepárny týždeň v piatok po vyučovaní do 18,00 hod. a každý párny týždeň sobota od 10,00 hod do 18,00 hod. Cez Vianoce od 26.12. od 10,00 hod do 27.12 19,00 hod. a cez letné prázdniny, v júli od 15.07. od 10,00 hod do 16.07. do 18,00 hod a v auguste od 15.08. od 10,00 hod do 16.08. do 18,00 hod. Na pojednávaní dňa 20.3.2019 uviedla, že pokiaľ v návrhu uvádzala zmenu rozhodnutia týkajúcu sa párnych týždňov od soboty od rána, takto to nemyslela. Chcela, aby počiatok stretávania v tieto dni bol v piatok po skončení vyučovania.
7. Matka na záver zdôraznila, že jediné, na čom jej záleží je psychická pohoda a zdravie syna. Doma má ideálne podmienky, už dva roky je šťastne vydatá, sú šťastná rodina, majú nový dom s veľkou záhradou. Syn dostal k narodeninám šteniatko, chodia sa všetci spolu bicyklovať, kúpať, v zime lyžovať, chodia na dovolenky a aj s matkiným manželom sa snažia aktívne tráviť čas so synom. Syn je doma šťastný, veselý a usmiaty, ale po návrate od otca je zrazu jeho správanie úplne iné.
8. Matka pripojila k návrhu správu z Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie zo dňa 16.10.2017. Zo správy vyplýva, že v prípade mal. Matúša ide o žiaka, u ktorého sa špeciálno- pedagogickou diagnostikou potvrdili špecifické vývinové poruchy učenia - dyslexia a dysortografia. V správe bol kladený dôraz na intenzívnu a systematickú domácu prípravu na vyučovanie a spolupracovať do školou. V priebehu konania matka predložila aj správu centra zo dňa 19.10.2018, zo záverov ktorej vyplýva, že matke bola navrhnutá reedukačná starostlivosť v SCŠPP zameraná na reedukáciu zistených oslabení výkonov v kognitívnych funkciách a pokračovanie v systematickej príprave na vyučovanie, trpezlivý a empatický prístup s dodržiavaním psychohygieny a dieťa nepreťažovať. Bolo odporučené naďalej spolupracovať so školou. Za vhodné považovali stretnutie rodičov s tr. uč. a so školskou špeciálnou pedagogičkou. Matka bola poradensky a výchovne usmernená, oboznámená so závermi z vyšetrenia s navrhovanými krokmi, tiež bola oboznámená o potrebe podania písomnej žiadosti na riaditeľstvo ZŠ o zmene formy vzdelávania v zmysle individuálne integrácie, a s postupom súhlasila.
9. Na pojednávaní dňa 24.10.2018 uviedla, že otcovi nebráni v stretávaní s dieťaťom ale potrebuje upraviť jeden deň po víkendovom pobyte u otca tak, aby mala čas na prípravu na vyučovanie so synom. Pripravovať na vyučovanie sa potrebuje so synom denne, pričom príprava trvá dve a pol hodiny. Musí pritom dávať dieťaťu prestávky, pretože udrží pozornosť najviac 20 minút. Dieťa sa snaží, má dobré výsledky v škole.
10. Na pojednávaní dňa 20.3.2019 uviedla, že sa na vyučovanie s maloletým pripravovali doma, pretože nie je možná dohoda s otcom, aby si úlohy rozdelili. S týmto matka navyše zásadne nesúhlasí. Potrebuje na riadnu prípravu na vyučovanie celý deň. Preto žiadala, aby otec syna vozil domov v sobotu večer.
11. Otec s návrhom matky nesúhlasil a žiadal ho zamietnuť. Na pojednávaní dňa 24.10.2018 uviedol, že sa zvykol s dieťaťom učiť a mieni tak robiť aj naďalej. Konkrétne však uviedol, že s dieťaťom sa učili asi 10 minút a v priebehu víkendu ho skúšal matematiku. Bolo to víkend pred konaním pojednávania a naposledy predtým v júni alebo v máji.
12. Zo správy zo školy zo dňa 19.11.2018 vyplýva, že začiatkom školského roka učivo zvládal, na hodinách bol aktívny a do vyučovacieho procesu sa zapájal. V ďalšom období pribúdalo nové náročnejšie učivo, ktorého obsahový a výkonový štandard zvládal už pomalšie. Na hodinách sa začal javiť ako neistý, nesmelý, menej aktívny, napriek pravidelnej domácej príprave. K samostatnej práci ho bolo treba častejšie nabádať, pokyny k práci častejšie opakovať a k odpovedi často vyzvať. Uvedené zmeny vo výkonoch boli podľa triednej učiteľky dôsledkom rozdielneho obsahového a rozsahového zamerania učiva v danom období ako aj vplyvu vývinových porúch učenia. K predpokladanej dĺžke domácej prípravy sa učiteľka nevedela vyjadriť. Odporučila pravidelnú každodennú domácu prípravu na vyučovanie, keďže sa jedná o žiaka so zdravotným znevýhodnením, s diagnostikovanými prejavmi ŠVPU - dyslexia, dysgrafia, dysortografia a poruchou aktivity a pozornosti. Uviedla, že matka sa o vyučovacie výsledky Matúša zaujímala individuálnym rozhovorom s učiteľkou. Podľa slov mal. E. sa pravidelne s ním pripravuje na každú vyučovaciu hodinu, píše s ním domáce úlohy, učí sa s ním každý deň, čo je viditeľné aj pri kontrole domácej úlohy, či ústnej alebo písomnej, ktorú má každý deň napísanú. Žiacku knižku mu pravidelne kontrolujú a podpisujú obaja rodičia.
13. Zo správy zo Súkromného centra špeciálno-pedagogického poradenstva zo dňa 3.10.2018 vyplýva, že dieťa bolo v centre vyšetrené na žiadosť matky a školy. Zo záverov správy vyplýva, že vyšetrenie bolo vykonané pre pretrvávajúce prejavy susp. Špecifických vývinových porúch učenia. Bolo odporučené, aby v škole akceptovali závery a odporúčania špeciálno-pedagogického vyšetrenia, aby zvolil vhodný individuálny prístup s ohľadom na pomalšie psychomotorické tempo žiaka, a pozitívne motivovali dieťa. Pri domácej príprave na vyučovanie v rodine je potrebné zabezpečiť pracovný priestor s minimom rušivých podnetov, čas učenia rozdeliť na viac kratších úsekov, zaradiť dostatočný počet prestávok, dbať na duševnú hygienu. Kontrolné psychologické vyšetrenie bolo odporučené podľa potreby rodiny a školy, príp. podľa odporúčaní špeciálneho pedagóga. Matka bola oboznámená so záverom psychologického vyšetrenia, poradenský usmernená a s návrhmi súhlasila.
14. Matka predložila zápisnicu o trestnom oznámení zo dňa 1.9.2018 z ktorej vyplýva, že otec počas doby, keď mal dieťa u seba nereagoval na telefonáty matky, pričom nerešpektoval rozhodnutie o úprave stretávania s dieťaťom. Matke dieťa neodovzdal, s matkou nekomunikoval.
15. Zo správy zo šetrenia pomerov v domácnosti matky zo dňa 18.10.2018 vyplýva, že dňa 16.10.2018 bolo vykonané sociálne šetrenie u matky maloletého E.. Bytové pomery sa od poslednej návštevy nezmenili, rodina žije i naďalej v jednopodlažnom rodinnom dome v obci U. T.. Domácnosť je plne zariadená vkusným nábytkom. Maloletý E. má k dispozícii vlastnú detskú izbu, v ktorej sa nachádza posteľ, písací stôl so stoličkou, regál na knihy a hračky, skriňa na šatstvo, komoda, TV a hračky. Hygiena a poriadok boli v čase našej návštevy na veľmi dobrej úrovni. Matka uviedla, že maloletý je i naďalej v zdravotnej starostlivosti MUDr. P. v A., pričom jeho zdravotný stav je dobrý. Bol vykonaný aj pohovor s maloletým E., ktorý uviedol, že chodí do tretieho ročníka Základnej školy v A.. Po škole navštevuje raz do týždňa počítačový krúžok a dva krát do týždňa chodí na krúžok junglegym, kde cvičia. Mal. E. chodí po škole do družiny, kde sa väčšinou hráva s ostatnými. Domáce úlohy si robí doma. Jeho najobľúbenejším predmetom je čítanie. Maloletý uviedol, že k ocinovi chodí každý druhý víkend. U ocina sa zvykne hrávať alebo chodia spolu von. Kamarátov tam údajne nemá. Keď je u ocina, tak sa tam neučí. Ocino mu povedal, že sa s ním učiť nebude. Do školy sa teda pripravuje výlučne doma, v nedeľu večer, keď ho ocino dovezie. Maloletý E. u ocina aj prespáva a to mu vyhovuje. Nechcel by na tom zmeniť nič. Nechce sa s ocinom stretávať ani viacej a ani menej. Cez týždeň si s ocinom nevolá, nepíše a ani sa s ním nestretáva. Celý pohovor bol vykonaný bez prítomnosti matky. Matka následne sociálnym kurátorom uviedla, že že maloletý chodí k otcovi aj každý druhý utorok a piatok, na čo maloletý reagoval a uviedol, že mu to takto vyhovuje.
16. Zo správy zo šetrenia pomerov v domácnosti otca vyplýva, že šetrenie bolo vykonané dňa 16.11.2018. Otec býva vo veľkom 3-izbovom byte, ktorý je vo vlastníctve jeho matky. V byte býva s jeho bratom, ktorý sa tam zdržiava minimálne, nakoľko pracuje v zahraničí. Náklady na bývanie predstavujú sumu 180,- eur mesačne, v sume sú zahrnuté aj náklady na energie. Otec je dobrovoľne nezamestnaný, brigádne pracuje ako inštalatér, sezónne pomáha matke s pestovaním a predajom paprík a paradajok. Jeho mesačný príjem je 500,- až 600,- eur mesačne. Byt, v ktorom otec býva pozostáva z kuchyne, obývacej izby a dvoch spální. Jednu spálňu využíva brat otca a jednu otec. Celý byt je zariadený moderne a účelne, v čase šetrenia bol v byte poriadok. Izba, ktorú využíva otec s mal. E. je zariadená a prispôsobená potrebám mal. E.. Mal. E. v nej má samostatnú posteľ, v skrini mal otec vzorne naukladané oblečenie pre mal. E. a taktiež mal k dispozícii kozmetiku a hračky. V izbe sa nachádza písací stôl, kde si mal. E. počas pobytu u otca píše domáce úlohy. Bolo konštatované, že otec má v byte vytvorené vhodné podmienky na realizáciu stretávania s mal. E..
17. Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že boli prešetrené pomery v domácnosti matky a bol vykonaný aj pohovor s maloletým, ktorý uviedol, že stretávať s otcom sa chce tak, ako doteraz.
Ako súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty účastníkov, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkaz na ustálenú rozhodovaciu prax (§ 220 ods. 2 druhá veta CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP):
18. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi (správami z Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie, správou zo školy dieťaťa, správami zo šetrenia pomerov), oboznámením pripojených spisov sp. zn. 26P/30/2017 (o zvýšenie výživného) a 18P/54/2016 (o úpravu stretávania) a výsluchom účastníkov. Súd zistil, skutkový stav tak, ako vyplýva z bodov 1. - 16. tohto odôvodnenia.
19. Na zistený skutkový stav, súd aplikoval najmä tieto právne predpisy:
18.1. Podľa § 26 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „ZoR“), ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
18.2. Podľa § 28 ods. 1 ZoR, účasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.
18.3. Podľa § 36 ods. 1 ZoR, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
18.4. Podľa § 24 ods. 4 ZoR, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
18.5. Podľa § 25 ods. 2 ZoR, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
20. Po vykonanom dokazovaní má súd preukázané, že od poslednej úpravy stretávania otca s mal. dieťaťom došlo k zmene pomerov spočívajúcich v nástupe dieťaťa do vyššieho ročníka s tým, že pribudlo vo vyučovacom procese náročnejšie učivo, ktoré treba za špeciálneho prístupu a pravidelnej prípravy dieťaťa zvládnuť. Dieťa má diagnostikované špecifické vývinové poruchy učenia. Bolo preukázané, že matka s dieťaťom absolvovala špeciálne vyšetrenia, ktoré boli zamerané na diagnostikovanie porúch a odporúčania pre školu a rodičov, ako s dieťaťom pri príprave na vyučovanie pracovať. Otec sa daných vyšetrení nezúčastnil. Nebolo potvrdené, že sa o vyučovacie výsledky, prípadne o spôsob prípravy na vyučovanie, zaujímal priamo v škole (okrem kontrolovania a podpisovania žiackej knižky). Taktiež nebolo preukázané, že by sa s dieťaťom riadne na vyučovanie pripravoval. Naopak matka bola viackrát poučená, ako má s dieťaťom pracovať a aký špeciálny prístup pri príprave na vyučovanie dieťaťa zvoliť, a to tak, aby dieťa bolo schopné zvládnuť učivo a zároveň aby nebolo preťažované. Matka sa s mal. E. poctivo pripravuje na vyučovanie.
21. Zároveň bolo preukázané, že rodičia dieťaťa spolu nekomunikujú a nie sú schopní zaujať jednotný postoj a postup pri výchove dieťaťa najmä čo sa týka prípravy na vyučovanie. Bolo tiež preukázané, že otec s matkou riadnym spôsobom nespolupracuje a nepodáva matke správy o dieťati.
22. Z uvedeného však nie je možné vyvodiť záver, že kvôli problému, ktorý majú medzi sebou rodičia, je nutné obmedzovať styk dieťaťa s otcom tak radikálnym spôsobom ako matka navrhla. Súd musí podľa cit. ustanovenia § 24 ods. 4 Zákona o rodine pri úprave rodičovských práv a povinností dbať na to, aby bolo zachované právo maloletého dieťaťa na jeho vzťah k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
23. V tejto súvislosti však v danom prípade súd klade dôraz aj na schopnosť rodiča (v tomto prípade otca) dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Otec počas konania síce deklaroval snahu o komunikáciu s matkou, v konaní však matka preukázala, že otec matku v minulosti vystavoval stresovým situáciám, keď matke nepodal akékoľvek informácie o dieťati. Otec bol dôrazne upozornený, že počas styku otca s dieťaťom má matka v primeranej miere právo na informovanie o dieťati. Nie je možné akceptovať také správanie otca, že počas toho, ako je dieťa u neho, akýmkoľvek spôsobom neinformuje matku, pokiaľ sa sama tohto dožaduje. Ak budú naďalej pretrvávať tieto problémy, prípadne sa vystupňujú, bude to dôvod na prípadnú zmenu úpravy stretávania.
24. Súd musí poukázať na to, že v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, je na prvom mieste záujem maloletého dieťaťa. Predstavy, potreby a vzájomné postoje oboch rodičov musia byť v záujme tohto prvoradého hľadiska, v súlade. Ak rodičia nie sú schopní toto dosiahnuť, je nevyhnutná odborná pomoc v podobe rodičovského poradenstva.
25. Matka žiadala zmeniť úpravu stretávania počas víkendov tak, že dieťa bude u otca len do soboty večera, čo odôvodňovala tým, že potrebuje celý deň na prípravu na vyučovanie. Súd má po vykonanom dokazovaní za preukázané, že dieťaťu v treťom ročníku základnej školy, a to aj s poruchami učenia, bude postačovať na prípravu na vyučovanie čas od obeda a uložil otcovi povinnosť odovzdať matke dieťa do 11:00 každý párny týždeň v mesiaci, pričom dieťa bude u neho od piatku po skončení vyučovania. Väčší časový priestor na učenie dieťa nemá ani počas týždňa. Matka uviedla, že potrebuje cca 2 a pol hodiny na prípravu na vyučovanie, čo by v čase od obeda nedele mohla s dieťaťom zvládnuť.
26. Uvedené však nevylučuje a dokonca vyžaduje aj spoluprácu otca pri plnení školských povinností dieťaťa. Je nevyhnutné, aby sa otec iniciatívne zapojil do účasti na príprave dieťaťa na vyučovanie, spolupracoval so školou, a to osobným kontaktom s učiteľmi a konzultoval prípravu na vyučovanie s matkou (minimálne v časti opakovania už zvládnutého učiva).
27. Súd považuje za dôvodné, aby sa nateraz venovala dieťaťu pri príprave nového učiva najmä matka, keďže bola poučená v rámci špeciálnych vyšetrení a dieťa je na jej prístup zvyknuté.
28. Vzhľadom na preukázanú zmenu pomerov, ktorá sa týka najmä školských povinností dieťaťa súd vo zvyšku návrhu matky nevyhovel. Súd nemal preukázané, že dieťa samé k otcovi nechce chodiť, ani nevhodné bytové pomery otca, resp. nadmerné požívanie alkoholických nápojov otcom. Preto súd zmenil úpravu stretávania otca s mal. Matúšom tak, že vyhovel matke v mieste a čase vyzdvihnutia dieťaťa otcom v čase stretávania počas týždňa (utorky a piatky), ako aj počas víkendu. Dôvody na zmenu úpravy stretávania dieťaťa s otcom počas sviatkov a prázdnin súd nemal preukázané, keďže v tomto čase sa dieťa na vyučovanie nepripravuje a iné dôvody na radikálnu zmenu úpravy stretávanie neboli zistené.
29. Z uvedených dôvodov súd zmenil rozhodnutie, ktorým bolo naposledy upravené stretávanie otca s dieťaťom, a to rozhodnutie tunajšieho súdu č.k. 18P/54/2016 - 24 zo dňa 27.06.2017.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žiar nad Hronom v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto odvolanie podal.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie dôkazy alebo tvrdenia, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1 § 365 CSP, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.