Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_32Cb-9-2009.pdf
PDF · 84.47 KB
Case nature
Area
Subarea
32Cb/9/2009
Uznesenie
Okresný súd Pezinok v konaní pred samosudcom Mgr. Jánom Stančekom v právnej veci žalobcu B. T. T., S..X..F.., S. S. E.. S. XX, XXX XX I., U. : XX XXX XXX zastúpeného spoločnosťou advokátska kancelária agner & partners, s. r. o., Špitálska 10, 811 08 Bratislava, IČO: 36 722 758 proti žalovanej v 1. rade D. A., E.. XX.XX.XXXX, J. I. P. XXXX/X, XXX XX S. zastúpenej advokátkou JUDr. Helenou Dobosovou, Ružová dolina 10, 821 09 Bratislava žalovanému v 2. rade Z. A., E.. XX.XX.XXXX, J. I. P. XXXX/X, XXX XX S. a ako žalovanému v 3. rade A. A., E.. XX.XX.XXXX, J. I. P. XXXX/X, XXX XX S. zastúpenému advokátkou JUDr. Helenou Dobosovou, Ružová dolina 10, 821 09 Bratislava o zaplatenie peňažnej sumy vo výške 5845,44 eura s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Súd konanie voči žalovanému v 2. rade a žalovanému v 3. rade zastavuje.
II. Žalovaný v 2. rade a žalovaný v 3. rade nemajú nárok na náhradu trov súdneho konania.
III. Súd schvaľuje súdny zmier nasledujúceho znenia: Žalovaná v 1. rade je povinná zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 5.839,48 Eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4.070,16 Eura od 26.09.2006 do 20.03.2019. Žalovaná v 1. rade sa zaväzuje uhradiť dlžnú sumu v mesačných splátkach vo výške 100 Eur prevodom na bankový účet žalobcu a to vždy k 20. dňu príslušného kalendárneho mesiaca. Splátka je považovaná za zaplatenú / uhradenú v deň jej pripísania v plnej výške na účet žalobcu. V prípade, ak sa žalovaná v 1. rade dostane do omeškania so zaplatením čo i len časti niektorej zo splátok, stáva sa splatným a priamo vykonateľným celý dlh v deň bezprostredne nasledujúci po dni splatnosti neuhradenej splátky alebo neuhradenej časti splátky.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 16.04.2007 doručenou tunajšiemu súdu dňa 16.04.2007 žalobca žiadal, aby súd deklaroval povinnosť pôvodného žalovaného zaplatiť mu sumu 5.845,44 eura (pôvodne 176.099,77 Sk) s úrokom z omeškania vo výške 2,5 % mesačne zo sumy 1775,28 eura (pôvodne 53482,18 Sk) a s úrokom z omeškania vo výške 2,5 % mesačne zo sumy 4070,16 eura (pôvodne 122617,59 Sk) a priznal mu náhradu trov právneho zastúpenia. Svoju žalobu odôvodnil tým, že pôvodný žalovaný dňa 25.06.2003 požiadal o vydanie karty B. T., žalobca túto žiadosť akceptoval a vydal mu súkromnú kreditnú kartu B. T. č. XXXXXXXXXXXXXX. Žalobca vyúčtoval pôvodnému žalovanému transakcie vo výške 5.845,44 eura (pôvodne 176.099,77 Sk), pôvodný žalovaný tieto nezaplatil do dňa spísania žaloby. Dňa 21.03.2007 bol zaslaný pôvodnému žalovanému návrh Zmluvy o splácaní dlhu v desiatich splátkach, s ktorým pôvodný žalovaný súhlasil. Žalovaný sumu však neuhradil.
2. Vo veci bol vydaný platobný rozkaz, voči ktorému pôvodný žalovaný podal odpor, v ktorom uviedol, že jeho údaje sa nestotožňujú s údajmi žalovaného a výška vymáhanej sumy tiež nezodpovedá skutočnosti. Dňa 08.11.2014 pôvodný žalovaný zomrel, účastníkmi konania sa stali ako žalovaná v 1. rade D. A., E.. XX.XX.XXXX, J. I. P. XXXX/X, XXX XX S., žalovaný v 2. rade Z. A., E.. XX.XX.XXXX, J. I. P. XXXX/X, XXX XX S. a ako žalovaný v 3. rade A. A., E.. XX.XX.XXXX, J. I. P. XXXX/X, XXX XX S. a súd s týmito v zmysle vtedy účinného § 107 ods. 3 za bodkočiarkou O.s.p. po právoplatnom skončení dedičského konania 30D/5/2015 dňa 22.07.2015 vedeného na Okresnom súde Bratislava III pokračoval v konaní. Následne žalovaný podaním zo dňa 25.10.2017 žiadal, aby súd deklaroval povinnosť žalovaných v 1. až 3. rade zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 5845,44 eura s úrokom z omeškania a priznal náhradu trov súdneho konania.
3. Na pojednávaní dňa 20.03.2019 predložili PZ žalobcu a PZ žalovaných v 1. a 3. rade návrh na schválenie súdneho zmieru obsahujúci aj späťvzatie žaloby voči žalovaným v 2. a 3. rade a samotnú dohodu, podľa ktorej žalovaná v 1. rade bude zaviazaná zaplatiť časť žalovanej sumy žalobcovi.
4. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku žalobca môže vziať žalobu späť. Podľa § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Vzhľadom na to, že žalobca môže podľa § 144 Civilného sporového poriadku vziať žalobu kedykoľvek späť, pričom toto právo je obmedzené len nesúhlasom žalovaného s takýmto späťvzatím z vážnych dôvodov po začatí predbežného prejednania sporu podľa § 168 alebo pojednávania (§ 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku) a vo veciach, kde určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu súhlasom žalovaného, súd konanie zastavil, keď žalobca písomne zobral žalobu v celom rozsahu späť pred predbežným prejednaním sporu podľa § 168 a súčasne pred pojednávaním, pričom určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami nevyplýva z osobitného predpisu.
5. O náhrade trov súdneho konania vo vzťahu žalobcu a žalovaných v 2. a 3. rade súd rozhodol v súlade s § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, keď žalobca zobral žalobu späť v podstate nič netvrdiac s tým, že si náhradu trov súdneho konania neuplatnil. Zavinenie sa neposudzuje z procesného hľadiska výlučne podľa procesného výsledku, čiže procesným zavinením nie je bezprostredné spôsobenie výsledku - zastavenie súdneho konania t.j. zavinením zastavenia konania nie je vykonanie úkonu, ktorý bezprostredne vyvolá rozhodnutie súdu o zastavení konania, ale zavinením zastavenia konania sa rozumie pôsobenie na výsledok v širšom zmysle, teda zahŕňa konanie alebo nekonanie strany, pričom sa zohľadnia aj právne skutočnosti vytvorivšie všetky okolnosti ovplyvňujúce konanie strany a ktoré vyvolali procesný úkon strany, v prejednávanej veci úkon žalobcu - späťvzatie žaloby. Uvedený výklad platí napriek obsahu dôvodovej správy Civilného sporového poriadku, podľa ktorej „navrhovaná právna úprava vychádza pri náhrade trov konania zo zásady procesného zavinenia, ktorá je osvedčenou a aplikačne bezproblémovou zásadou“, teda zdanlivo akoby pretrvávali závery procesnej teórie premietnuté do Občianskeho súdneho poriadku pri jeho tvorbe a teda je odklonom od týchto teoretických základov. Uvedené je odôvodnené tým, že v zmysle zásady zodpovednosti za zavinenia podľa procesného výsledku žalobca vždy (procesne) zaviní zastavenie súdneho konania, keď zoberie žalobu späť a preto dobové pozitívne právo z tejto zásady stanovovalo výnimku (pôvodné ust. § 146 ods. 2 veta druhá Občianskeho súdneho poriadku), avšak aktuálne obdoba tohto ustanovenia chýba. Z uvedeného možno usudzovať, berúc do úvahy čl. I ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a z toho vyplývajúcu potrebu spravodlivosti rozhodnutí stanovenú v čl. 2 ods. 1 Civilného sporového poriadku, že obsah pojmu „zaviniť“ podľa právnej úpravy platný do 30.06.2016 (§ 146 ods. 2 O.s.p.) je odlišný od pojmu „zaviniť“ v aktuálne účinnom právnom predpise (§ 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku). V opačnom prípade by výklad ustanovenia § 256 Civilného sporového poriadku vychádzajúci zo zásady zavinenia podľa procesného výsledku (ako to bolo za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku) bol v rozpore s požiadavkou na spravodlivé usporiadanie vzťahov ako atribútom materiálneho právneho štátu. V tejto súvislosti je potrebné tiež uviesť, že predkladacia správa zákona nie je záväznou časťou textu zákona, ale je len manifestovanou vôľou predkladateľa zákona a jeho predstavou o navrhovanom pravidle a o právnych spoločenských vzťahoch, ktoré chce upraviť, pričom nielen že všetky skutočné dôvody nemusia byť v dôvodovej správe uvedené, ale samotný zákonodarný orgán môže schváliť navrhovaný zákon z celkom iných dôvodov. Spolu so späťvzatím žaloby voči žalovaným v 2. a 3. rade bola súčasne dohodnutá povinnosť žalovanej v 1. rade zaplatiť časť žalovanej sumy. Žalobca si voči žalovaným v 2. a 3. rade náhradu trov súdneho konania neuplatnil, preto mu ju súd nepriznal, žalovaný v 2. a 3. rade ako právni nástupcovia po pôvodnom žalovanom nemajú nárok na náhradu trov súdneho konania, keďže žaloba bola podaná voči pôvodnému žalovanému minimálne v časti dôvodne.
6. Vzhľadom na to, že strany sporu uzavreli dňa 20.03.2019 dohodu ako dohodu upravujúcu vzťahy, ktoré žiadali posúdiť a rozhodnúť o nich súdom, pričom túto dohodu žiadali schváliť ako zmier, súd, posúdiac súlad dohody so všeobecne záväznými právnymi predpismi a nevzhliadnuc rozpor s týmito, navrhovaný súdny zmier schválil (§ 148 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Strany sporu sa dohodli o celom predmete uplatneného nároku vychádzajúceho zo základu nároku ako bol uvedený v žalobe, týmto rozhodnutím o schválení súdneho zmieru sa preto súdne konanie končí.
7. Pokiaľ ide o formu rozhodnutia, súd schválil súdny zmier uznesením. Pri posudzovaní akú formu rozhodnutia vyžaduje Civilný sporový poriadok vychádzal z ustanovenia § 212 ods. 1 Civilného sporového poriadku v spojení s § 234 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorých rozsudkom rozhoduje súd vo veci samej, uznesením súd rozhoduje ak nerozhoduje vo veci samej. Bolo preto potrebné predovšetkým posúdiť, či rozhodnutie o súdnom zmieri je rozhodnutím vo veci samej.
8. Súdy v sporových konaniach rozhodujú o predmete konania, ktorým je v podstate procesný nárok. Procesný nárok je tvorený predmetom nároku t.j. požadovaný enunciát predpokladaného súdneho rozhodnutia a jednak základom nároku t.j. právne významné skutočnosti, na ktorých je založený žalobný návrh (obdobne SPÁČIL, J., Nekolik poznámek k problematice zmeny žaloby a k predmetu občanského soudního rízení, Právní rozhledy, 6/1995, str. 222, cit. podľa ASPI). Vec samá je potom v literatúre definovaná ako nárok uplatnený návrhom na začatie konania alebo uznesením súdu podľa § 81 O.s.p. (teraz § 23 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku), o ktorom sa má v konaní rozhodnúť, vrátane úrokov z istiny a sťahovacích nákladov v zmysle § 184 písm. a/ OZ (V. STEINER, Občianske procesné právo v teórií a praxi, Bratislava, Obzor, 1980, str. 352). Pokiaľ by bolo rozhodnutie o schválení súdneho zmieru rozhodnutím vo veci samej, mal by ním súd autoritatívne rozhodnúť o nároku uplatnenom žalobou, t.j. o požadovanom petite vyplývajúcom zo skutkových tvrdení vymedzených v žalobe, teda skúmajúc tvrdený skutkový stav by mal rozhodnúť o požadovanom enunciáte.
9. Podstatou samotného zmieru je hmotnoprávna dohoda a to spravidla dohoda o urovnaní, privatívna novácia, odpustenie dlhu alebo jeho časti veriteľom (obdobne J. RUBEŠ : Občanský soudní rád komentár díl I, Orbis Praha 1970; STEINER str. 221; V. HANDL a J. RUBEŠ : Občanský soudní rád, Komentár, I. díl, Panorama Praha, 1985, str. 455; Z. ČEŠKA : Občanské právo procesní, Panorama, Praha 1989, str. 129; str. 360; DRÁPAL, BUREŠ : Občanský soudní rád I., § 1 až 200za, Komentár, 1. vyd., Praha, C.H.Beck, 2009, str. 642), následne na základe úkonu účastníkov konania (teraz strán sporu) v súdnom konaní súd skúma túto dohodu, či je v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a v prípade, ak zistí tento súlad, existujúcu dohodu schváli rozhodnutím. Súd teda nerozhodne autoritatívne o požadovanom petite na základe tvrdeného skutkového stavu, ale schváli existujúcu hmotnoprávnu dohodu strán sporu ak to tieto právne relevantným spôsobom navrhnú. Súčasne tiež meritórne rozhodnutie podľa právnej úpravy do 30.06.2016 malo byť tiež materiálne spravodlivé, od 01.07.2016 má byť už len formálne spravodlivé. Rozhodnutím o schválení súdneho zmieru sa teda nerozhodne vo veci samej, ale rozhodnutie o schválení súdneho zmieru len deklaruje, že hmotnoprávna dohoda uzavretá stranami sporu je v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a štát cestou súdu súhlasí s prípadným násilným vynútením (exekúciou) tejto dohody, teda pri schvaľovaní súdneho zmieru bol do 30.06.2016 oslabený princíp materiálnej spravodlivosti a viacej sa prejavovala predstava účastníkov konania (teraz strán sporu) o hmotnoprávnom usporiadaní ich vzájomných vzťahov. Ďalej tiež pri schvaľovaní súdneho zmieru súd skúma právnu skutočnosť, ktorá spravidla vzniká po začatí konania (samotná dohoda) a rozhodnutím súd deklaruje, že táto spĺňa všetky zákonom vyžadované náležitosti, je teda odlišný skúmaný skutkový stav pri rozhodovaní o procesnom nároku a pri schvaľovaní súdneho zmieru. Navyše súdny zmier môže prekračovať predmet konania (J. HANDLAR : Zánik závazku dohodou v občanském a obchodním právu, 1. Vydanie, Praha, C.H.Beck, 2010, str. 107 rovnako V. HANDL a J. RUBEŠ, str. 456 ale aj DRÁPAL, BUREŠ, str. 643) čo samo o sebe tiež osvedčuje, že sa ním nemusí rozhodovať o procesnom nároku zo žaloby. Možno teda zjednodušiť, že kým pri rozhodovaní vo veci samej súd rozhoduje o procesnom nároku vymedzenom žalobou s predpísanými náležitosťami, pri schvaľovaní súdneho zmieru súd skúma hmotnoprávny úkon medzi účastníkmi konania a jeho súlad so všeobecne záväznými právnymi predpismi, pričom tento hmotnoprávny úkon nie je základom nároku zo žaloby.
10. Obdobne ako nemeritórne rozhodnutie posudzuje rozhodnutie o schválení súdneho zmieru aj právna teória čo má dlhodobý odraz aj v odbornej literatúre (Z. ČEŠKA, str. 197 : „zvláštní funkci plní soudní rozhodnutí v prípade, že účastníci chtejí konflikt vyrídit soudním smírem. Tu pak soud nereší sice tento konflikt prímo svým rozhodnutím...“; V. HANDL a J. RUBEŠ str. 453 : „Od soudního meritorního rozhodnutí v pravém slova smyslu se pritom liší tím, že ...“; DRÁPAL, BUREŠ str. 642 „Jestliže soud smír schválí, hovoríme o »soudním smíru«, který je - vedle rozhodnutí soudu o veci... - zpusobem skončení rízení“) s výnimkou (HANDLAR, str. 98 : „Soudní rozhodnutí, ktorým je smír schválen, je meritorním rozhodnutím, kterým sa rízení končí“), pričom spravidla je súdny zmier posudzovaný ako procesná dohoda (vid vyššie uvedená literatúra; ako dohodu ho posudzuje aj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 19.10.2010, sp. zn. 5 M Cdo 11/2009). Naostatok aj dobová judikatúra odlišovala uznesenie o schválení súdneho zmieru od rozhodnutia vo veci samej, aj keď na poplatkové účely podľa z. č. 116/1966 Zb. o súdnych poplatkoch tieto rozhodnutia zaraďovala do jednej kategórie (R 21/1983, zošit č. 2-3, str. 175 a 176, Cpj 141/80). Vzhľadom na uvedené má potom súd rozhodnutie o schválení súdneho zmieru za rozhodnutie, ktorým nerozhoduje vo veci samej, preto súd schválil dohodu účastníkov konania uznesením.
11. Pokiaľ ide o vrátenie súdneho poplatku, o tomto bude rozhodnuté samostatným uznesením, keď podľa § 14 ods. 4 veta prvá a druhá zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v konaní podľa tohto zákona koná a rozhoduje vyšší súdny úradník vrátane rozhodovania o zastavení konania. Sudca v konaní koná a rozhoduje o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Teda pokiaľ sa rozhoduje o vrátení súdneho poplatku podľa § 10 zákona o súdnych poplatkoch, o tomto rozhoduje súd v obsadení vyšším súdnym úradníkom a nie sudcom, o schválení zmieru je naopak príslušný rozhodnúť súd obsadený výlučne sudcom (§ 44 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu v časti prvej a druhej výrokovej vety možno podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok do 15 dní od doručenia tohto uznesenia. V odvolaní sa uvedie spisová značka, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Proti tomuto uzneseniu v časti tretej výrokovej vety odvolanie nie je prípustné, keďže ho zákon nepripúšťa (a contrario § 357 Civilného sporového poriadku).