Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Er/1146/2014

Potvrdené rozhodnutím 20CoE/19/2021
„Uznesenie Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov JUDr. Pavla Lacza a JUDr. Petra Dumana, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35807598, proti povinnému: Marián Kiss, s miestom podnikania Letištná 1625/10, 929 01 Malé Blahovo, IČO: 43313370, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Rudolf Krutý, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, o vymoženie 1.398,87 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda, č. k. 14Er/1146/2014-21 zo dňa 20. marca 2019, takto rozhodol: Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e."

Uznesenie

Okresný súd Dunajská Streda vo veci exekúcie oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35807598, proti povinnému: H. F., R. H. J. Z. XXXX/XX, XXX XX H. L., A.: XXXXXXXX, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Rudolf Krutý, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod spis. značkou EX 1146/2014, o vymoženie 1.398,87 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, takto

rozhodol:

I. Exekúcia sa zastavuje.

II. Oprávnený je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 39,83 eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia.

III. Povinnému sa nepriznáva nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Tunajší súd na návrh oprávneného a žiadosť súdneho exekútora vydal dňa 27.05.2015 poverenie na výkon exekúcie pre súdneho exekútora pre vymoženie istiny 1.398,87 eur s príslušenstvom a trov exekúcie. 2. Exekučným titulom je Rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenská rozhodcovská, a.s., spisovej značky SR 07760/13 zo dňa 17.12.2013. 3. Dňa 23.12.2015 nadobudol účinnosť zákon č. 438/2015 Z.z., ktorým bol okrem iného novelizovaný aj Exekučný poriadok a to predovšetkým bol doplnený § 39 ods. 4, § 57 ods. 1 písm. m) a § 243f. 4. Z dôvodu, že vyššie uvedený exekučný titul je rozhodnutím, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, oprávnený dňa 21.1.2016 u súdneho exekútora doplnil svoj návrh na vykonanie exekúcie v zmysle § 243f ods. 1 v spojení s § 39 ods. 4 Exekučného poriadku. V tomto doplnení oprávnený uviedol, že rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným sú od počiatku uvedené v časti odôvodnenia exekučného titulu, ktorý bol vydaný ako dôsledok riadne vykonaného súdneho konania, v ktorom boli dodržaný všetky zásady spravodlivosti aj s prihliadnutím na existenciu neprijateľných zmluvných podmienok, obmedzení alebo neprípustnosti použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi. Dôkazy osvedčujúce skutočnosti v zmysle § 39 ods. 4 Exekučného poriadku sú od počiatku výkonu exekúcie súčasťou exekučného spisu a boli už súdom podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúmané. 5. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú. 6. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

7. Podľa § 243f ods. 1 - 6 Exekučného poriadku, (1) v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona (pred dňom 23.12.2015) a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona (t.j. do 22.1.2016 vrátane). (2) Na exekučné konania podľa odseku 1, v ktorých do účinnosti tohto zákona nebolo rozhodnuté o žiadosti o udelenie poverenia sa ustanovenia § 39 ods. 4 a § 40 použijú rovnako. (3) Exekúcie podľa odseku 1 sa odo dňa účinnosti tohto zákona odkladajú. (4) Ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m). (5) Ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví. (6) Ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie. 8. Z vyššie citovaných ustanovení § 39 ods. 4 a § 243f ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti vyplýva, že v exekučných konaniach vykonávaných na poklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným opíše oprávnený. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie je oprávnený povinný pripojiť dôkazy, ktoré skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným osvedčujú. Oprávnený súdu predmetné rozhodujúce skutočnosti priamo nedoplnil, ale odkázal na odôvodnenie predmetného exekučného titulu a tiež na písomnosti predložené spolu s návrhom na vykonanie exekúcie. 9. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že oprávnený súdu predmetné rozhodujúce skutočnosti nepopísal, ale iba odkázal na exekučný titul a iné písomnosti v súdnom spise. Taktiež nepredložil dôkazy na osvedčenie týchto skutočnosti. Keďže v konaní nebol preukázaný opak v zmysle § 243f ods. 4 zák. č. 233/1995 Z.z. platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku. Už len z uvedeného má súd za to, že tu existujú dôvody pre zastavenie exekúcie, nakoľko tu platí dôkaz opakom. 10. V prípade, že by súd posudzoval podanie oprávneného za doplnenie jeho návrhu a to s odkazom na písomnosti v exekučnom spise, tak súd má po preštudovaní predmetných písomností za preukázané nasledovné: 11. Z odôvodnenia predmetného rozhodcovského rozsudku bolo zistené, že povinný nezaplatil oprávnenému riadne a včas svoj splatný záväzok, a preto oprávnenému vzniklo právo na zaplatenie príslušnej zmenkovej sumy, zmenkového úroku a zákonného úroku. Rozhodcovský súd tak rozhodol na základe zmenky vystavenej pri podpise zmluvy, ktorou účastníci zabezpečili svoj záväzkový vzťah zo zmluvy o úvere, a ktorú ako blankozmenku vyplnil oprávnený v zmysle Dohody o vyplnení zmenky, nachádzajúcej sa vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, ktoré boli súčasťou pôvodnej zmluvy o úvere uzavretej medzi účastníkmi. 12. Zo Zmluvy o úvere zo dňa 10.07.2012 (ďalej len „zmluva o úvere“) bolo zistené, že oprávnený, ako veriteľ bol oprávnený poskytnúť povinnému, ako dlžníkovi úver vo výške 800 eur a dlžník sa mal zaviazať veriteľovi túto sumu zvýšenú o prílušný poplatok 772 eur, t.j. celkovo 1.572 eur v 12 mesačných splátach po 131 eur počnú dňom 18.08.2012. Číselné údaje boli dopísané rukou. Pred podpisom dlžníka je uvedená vopred naformulovaná predtlač „Dlžník prehlasuje, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania“. 13. Oprávnený súdu predmetnú zmenku vystavenú pôvodne dlžníkom ako blankozmenku a následne vyplnenú oprávneným, ktorá bola uplatnená v rozhodcovskom konaní a na základe ktorej bol vydaný predmetný exekučný titul, nepredložil. 14. Podľa § 52 ods. 1,3,4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 15. Podľa § 53 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. 16. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. 17. Podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. 18. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y). 19. Úver, ktorý bol poskytnutý povinnému na základe zmluvy o úvere je celkom zrejme spotrebiteľským úverom v zmysle všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka - § 52 a nasledujúcich. Z rozhodcovského rozsudku je totiž zrejmé, že oprávnený ako dodávateľ poskytol povinnému dočasne finančné prostriedky a konal tak v rámci predmetu svojej činnosti podľa výpisu z Obchodného registra. Povinný je spotrebiteľom v zmysle uvedeného ustanovenia, keďže uzatvoril zmluvu ako fyzická osoba. Z návrhu na vykonanie exekúcie a rozhodnutia rozhodcovského súdu nie je zrejmé, aby povinný pri uzatvorení zmluvy konal v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Hodnotenie úveru poskytnutého povinnému oprávneným ako spotrebiteľského podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka nevylučuje skutočnosť, že podľa zmluvy účelom úveru bolo poskytnutie finančných prostriedkov na výkon podnikania povinnému, pretože na určenie úveru ako nespotrebiteľského nepostačuje jednoduché uvedenie predtlače oprávneným, pretože len na základe takejto skutočnosti nemôže dôjsť k zmene právneho režimu úveru a jeho určeniu ako nespotrebiteľského. Spotrebiteľ len na základe takejto skutočnosti nemôže stratiť celú spotrebiteľskú ochranu, ktorú mu právny poriadok priznáva. Súd navyše potrebuje poznamenať, že takáto praktika zo strany veriteľa - dodávateľa, kedy zmluvy spotrebiteľské a nespotrebiteľské rozlišuje iba na základe „zaškrtnutie políčka“, resp. faktického uvedenia formulácie predtlače považuje za nekalú praktiku, ktorá je už sama osebe v rozpore s dobrými mravmi. 20. Skutočnosť, že ako účel poskytnutia úveru je v zmluve uvedený výkon podnikania však samo osebe ešte nevylučuje ani použitie Zákona o spotrebiteľských úveroch pre tento prípad. Ide totiž len o všeobecný údaj, ktorý bez ďalšieho nevylučuje, že nejde o spotrebiteľský úver podľa osobitného predpisu, t.j. zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Zo zmluvy totiž nie je zrejmé, aké je podnikanie povinného, na ktoré mu bol úver poskytnutý a aký konkrétny súvis s týmto podnikaním má uzavretie úverovej zmluvy. Bez preukázania konkrétneho účelu v naznačenom smere preto nemožno konštatovať, že zmluva má nespotrebiteľský charakter. 21. To, že v danej veci sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu vyplýva aj z toho, že spotrebiteľské zmluvy sú zmluvy, ktoré sú uzatvárané opakovane s veľkým počtom zákazníkov, pričom návrhy týchto zmlúv sú pripravené na vopred predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť zmeniť obsah takto navrhnutých zmlúv. Uvedené je zjavné aj v posudzovanej veci. 22. Na základe uvedeného súd posudzoval vzťah medzi oprávneným a povinným ako spotrebiteľský vzťah na základe zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Na základe § 9 ods. 2 písm. j) a § 11 ods. 1 písm. b) tohto zákona má súd za to, že keďže zmluva o úvere neobsahuje údaj o RPMN, tak je tento úver bezúročný a bez poplatkov. Už na základe tohto poukazujúc na vyššie citovaný § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní má súd za to, že rozhodcovský rozsudok zaväzuje povinného na plnenie v podstate právom nedovolené a celkom zrejme v rozpore s dobrými mravmi. Uvedené spôsobuje nevykonateľnosť tohto exekučného titulu. 23. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na v zmenke uvedený až „úžernícky“ zmenkový úrok 0,25 % denne z dlžnej sumy, ktorá bola určená jednostranne oprávneným, a ktorý ročne predstavuje 91,25 %, čo je celkom zrejme v rozpore s dobrými mravmi očakávanými v spotrebiteľských zmluvách. Rovnako tak výška „poplatku za poskytnutie úveru“ v úverovej zmluve, ktorý je v tomto prípade vyše 60 % z požičanej sumy je už samotný v rozpore s dobrými mravmi ako neprimerane vysoká odplata „dohodnutá“ v spotrebiteľskej zmluve v zmysle § 1a nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z.. 24. Napriek uvedeným skutočnostiam súd sa zaoberal aj možnosťou posudzovať vzťah oprávneného a povinného podľa všeobecných ustanovení o spotrebiteľských zmluvách Občianskeho zákonníka. 25. Rozhodcovským rozsudkom, ktorý je v tomto konaní exekučným titulom, bola oprávnenému priznaná suma, ktorá podľa jeho odôvodnenia pozostáva predovšetkým zo zmenkovej sumy, zmenkového úroku a ďalšieho príslušenstva, ktoré nie je žiadnym spôsobom v rozsudku odôvodnené. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku nie je možné ani zistiť akým spôsobom bola určená samotná výška zmenkovej sumy, na ktorú bola zmenka vyplnená. Z rozhodcovského rozsudku nevyplýva, kedy bolo dohodnuté splatenie úveru. Nie je z neho, ani z predloženej zmluvy o úvere, zrejmá splatnosť jednotlivých splátok (okrem prvej splátky) a preto nie je možné konštatovať, kedy sa povinný dostal do omeškania a teda či oprávnený mohol podľa príslušného článku Všeobecných podmienok poskytnutia úveru (teda Dohody o vyplnení zmenky) vyplniť zmenku a ani to, či sa stal splatným vzhľadom na uvedené celý dlh. Okrem toho Dohoda o vyplnení zmenky, ktorá je súčasťou Všeobecných podmienok poskytnutia úveru je v rozpore s ustanovením § 54 Občianskeho zákonníka. Tým, že povinný podpísal blankozmenku nemohol následne žiadnym spôsobom ovplyvniť resp. namietať sumu v nej uvedenú. Uvedená podmienka bola teda dohodnutá jednoznačne v prospech oprávneného na úkor povinného - spotrebiteľa, je teda neprijateľnou zmluvou podmienkou. Vzhľadom na neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmluve ohľadom zmenky, na základe ktorej rozhodoval rozhodcovský súd má súd za to, že rovnako exekučný titul zaväzuje povinného na plnenie, ktoré odporuje dobrým mravom. 26. Rozhodcovský súd rozhodol na základe rozhodcovskej doložky, a preto sa súd zaoberal aj touto zmluvnou podmienkou. Táto je súčasťou predmetnej rozhodcovskej zmluvy a je preto zrejmé, že povinný ako spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť jej obsah a osobitne si ju nevyjednal. Mohol len zmluvu o úvere aj s jej všeobecnými podmienkami ako celok odmietnuť alebo prijať a podrobiť sa všetkým podmienkam. Vzhľadom k tomu súd považuje rozhodcovskú doložku za neprijateľnú, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná. Okrem toho súd poukazuje na to, že zmluva vrátane zmluvných dojednaní je písaná malými písmenami a obsahuje množstvo právnickej terminológie. Je nemožné, aby povinný ako priemerný spotrebiteľ pochopil ich text v krátkej dobe, bez možnosti sa s nimi vopred riadne oboznámiť. 27. Pokiaľ aj v rozhodcovskej doložke je uvedená alternatíva prejednania sporov zo zmluvy o úvere pred všeobecným súdom alebo v rozhodcovskom konaní, voľba rozhodcovského súdu je ponechaná na strane podávajúcej žalobný návrh, ktorým je v uvedených prípadoch takmer vždy oprávnený. Rozhodcovská doložka tak núti spotrebiteľa v prípade sporu podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu, pokiaľ už bolo začaté v konkrétnom spore, čím mu odoberá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Tým aj takto určená rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Pokiaľ aj je tu daná možnosť obrátiť sa na všeobecný súd, je spotrebiteľ znevýhodnený tým, že právo výberu má vždy len žalujúca strana, ktorou je takmer vždy veriteľ teda oprávnený. Z pohľadu spotrebiteľa je totiž jedno, či mu rozhodcovské konanie vnúti rozhodcovská zmluva alebo veriteľ svojim konaním, čo je takmer pravidlo, že arbitráž vyvolávajú dodávatelia. 28. Význam rozhodcovskej doložky v porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je osobitý vzhľadom k tomu, že v prípade sporu o právach a právom chránených záujmoch rozhoduje arbitrážny súd. Rozhodcovská doložka resp. zmluva nie je individuálne dohodnutá, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ nebol schopný ju ovplyvniť najmä v súvislosti s tým, že sa jednalo o formulovanú štandardnú zmluvu. Podľa názoru súdu za individuálne dojednanú rozhodcovskú zmluvu možno považovať zmluvu len vtedy, ak zmluvné strany, teda aj spotrebiteľ bude mať možnosť sám vyplniť v zmluve kolónku, či v prípade sporu bude rozhodovať všeobecný alebo rozhodcovský súd a bude mať možnosť ovplyvniť výber rozhodcovského súdu. 29. Rozhodcovskú doložku na základe vyššie uvedeného súd považuje za neprijateľnú podmienku a z toho dôvodu poukazujúc na ustanovenie § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka aj za neplatnú a preto je zrejmé, že rozhodcovský súd nemal ani právomoc vec prejednať a vydať rozhodcovský rozsudok. 30. Na záver súd dodáva, že v súčasnosti je už platné a účinné ustanovenie § 5a ods. 1 písm. b) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, v zmysle ktorého je neprípustné zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy zmenkou alebo šekom, pričom v zmysle § 29b tohto zákona sa ustanoveniami § 5a ods. 1 písm. b) spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. májom 2014. Toto ustanovenie, aj keď neexistovalo v čase vzniku posudzovaného právneho vzťahu odzrkadľuje nekalosť a nemorálnosť praktík dodávateľov, v tomto prípade oprávneného, kedy spotrebiteľovi je bez dôsledného oboznámenia a vysvetlenia vsunutá dohoda o vyplnení zmenky a na základe nej podpísaná blankozmenka, ktorej obsah nemôže žiadnym spôsobom neskôr pri jej vyplnení ovplyvniť. 31. Z vyššie uvedeného jednoznačne vyplýva, že v danom prípade rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a súd má za to že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky a rozpor s dobrými mravmi a so zákonom. Kvôli tomu súd exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku zastavil.

32. Podľa § 196 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty. 33. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. 34. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. 35. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z., ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eur. 36. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, súd priznal súdnemu exekútorovi sumu 33,19 eur ako minimálnu paušálnu odmenu. 37. O náhrade trov exekúcie rozhodol súd podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 a súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie vo výške 39,83 eur, ktoré pozostávajú z odmeny podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. vo výške 33,19 eur a 20 % DPH zo sumy 33,19 eur vo výške 6,64 eur. 38. Podľa § 256 ods. 1 zákona č. 150/2016 Z. z. Civilný sporový poriadok (CSP), ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 39. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 40. O trovách konania strán (účastníkov) súd rozhodol podľa § 256 tak, že povinným nepriznal nárok na náhradu trov konania, pretože hoci zastavenie exekúcie zavinil oprávnený, na náhradu trov konania mali preto právo povinní, ktorým však v konaní trovy nevznikli ani si ich neuplatnili, preto im ich náhrada priznaná nebola.

Poučenie:

Proti výroku II. a III. tohto uznesenia nie je prípustné odvolanie. Proti výroku I. tohto uznesenia je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak nebude povinnosť týmto rozhodnutím stanovená splnená v určenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.