Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8CoKR-28-2015.pdf
PDF · 134.67 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoKR/28/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Legerskej a členiek senátu JUDr. Ivice Čelkovej a Mgr. Ivany Šlesarovej v právnej veci žalobcu: SKODA & SKODA s.r.o., so sídlom Komenského 30, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 817 872, právne zastúpenému: advokátska kancelária ŠKODA LEGAL s.r.o., so sídlom Kukučínova 3379/18, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 244 259, proti žalovanému: Ing. Ondrej Lazoň TECHNOL, s miestom podnikania Kukučínova 732/48, 972 12 Nedožery - Brezany, IČO: 33 611 467, v spore o určenie popretej pohľadávky, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 28. augusta 2015, č. k. 37Cbi/96/2014-228, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Odvolací súd žalovanému náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom vydaným za platnosti a účinnosti O.s.p. súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení uviedol, že Okresnému súdu Trenčín bola dňa 27.08.2014 doručená žaloba žalobcu, ktorou sa domáhal, určenia, že pohľadávka žalobcu vo výške 38.795,33 Eur prihlásená prihláškou pohľadávky s por. č. 1 do reštrukturalizačného konania dlžníka Ing. Ondrej Lazoň TECHNOL, Kukučínova 732/48, 972 12 Nedožery - Brezany, IČO: 33 611 467, vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 40R/2/2014, vyplývajúca zo Zmluvy o kontokorentom úvere č. 5/2007/UZ zo dňa 11.01.2007 v znení neskorších dodatkov zabezpečená záložným právom na základe Zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľné veci zo dňa 11.01.2007 č. 10/2007 ZZ vedená v zozname pohľadávok ako pohľadávka č. 120, popretá v reštrukturalizačnom konaní správcom z dôvodu spornosti trvania právneho dôvodu a výšky uplatnenej pohľadávky, je oprávnená a považuje sa za zistenú a nespornú vo výške istiny 22.431,94 Eur a vo výške úrokov z omeškania 16.273,39 Eur t. j. celkom vo výške 38.705,33 Eur, zabezpečená záložným právom vo výške 49.790,88 Eur. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom do spisu predložených listinných dôkazov a to: zmluva o kontokorentnom úvere č. 5/2007/UZ, všeobecné obchodné podmienky pre úvery, príloha - odkladacie podmienky, špecifické podmienky poskytnutia úveru, ručiteľská listina č. 10/2007/RL, zmluva o zriadení záložného práva na nehnuteľné veci č. 10/2007/ZZ, dodatok č. 1 k zmluve o kontokorentnom úvere č. 5/2007/UZ, dodatok č. 2 k zmluve o kontokorentnom úvere č. 5/2007/UZ, dodatok č. 3 k zmluve o kontokorentnom úvere
č. 5/2007/UZ, výpis zo zoznamu pohľadávok č. pohľadávky 120, potvrdenie o zapísaní pohľadávky do zoznamu pohľadávok, predná strana doručenky z 26.06.2014, doručenka z 25.06.2014, zaslanie prihlášok do reštrukturalizácie z 24.06.2014, prihláška pohľadávky k sp. zn. 40R/2/2014 por. č. 1, doručenky, doručenky, výzva na úhradu splatných záväzkov, oznámenie záložného veriteľa o začatí výkonu záložného práva, oznámenie záložného veriteľa o začatí výkonu záložného práva, prehlásenie, oznámenie, odpoveď na žiadosť o vyčíslenie zostatku dlhu, zápočet na dlh, zostatok pohľadávky k 20.03.2012, odpoveď na žiadosť o vyčíslenie zostatku dlhu, podanie s označením škoda, ujma z 03.09.2012, oznámenie z 04.09.2012, oznámenie z 05.09.2012, odpoveď z 07.09.2012, oznámenie - odpoveď z 07.09.2012, zápočet z 04.10.2012, výzva na úhradu splatných záväzkov z 26.10.2012, podanie z 31.10.2012, výpis z LV č. XXXX, okres J., obec X. - L., k. ú. X., výpis z LV č. XXXX, okres J., obec X. - L., k.ú. X., zmluva o postúpení pohľadávok z 17.12.2013, uznesenie Okresného súdu Trenčín č. k. 40R/2/2014-101, uznesenie Okresného súdu Trenčín č. k. 40R/2/2014-105, prihláška pohľadávky k sp. zn. 40R/2/2014, výpis z živnostenského registra na žalovaného z 16.07.2015, výpis z obchodného registra na žalobcu z 20.08.2015, výpis z LV č. XXXX, okres J., obec X. - L., k. ú. X., zo spisu 40R/2/2014 Okresného súdu Trenčín: zoznam pohľadávok a zoznam pohľadávok s vyznačením popretia a na základe vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav. Okresný súd Trenčín uznesením č. k. 40R/2/2014-101 zo dňa 14.04.2014 začal reštrukturalizačné konanie voči dlžníkovi Ing. Ondrej Lazoň TECHNOL. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom Vestníku dňa 23.04.2014 a dňa 24.04.2014 nadobudlo právoplatnosť. Uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. 40R/2/2014-105 zo dňa 19.05.2014 súd povolil reštrukturalizáciu žalovaného, do funkcie správcu ustanovil SKKS, k.s., uložil správcovi bez zbytočného odkladu informovať známych veriteľov dlžníka, veritelia boli vyzvaní na prihlásenie svojich pohľadávok, bol určený rozsah právnych úkonov dlžníka podliehajúcich súhlasu správcu a bolo uskutočnené poučenie pre veriteľov. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 26.05.2014 a nadobudlo právoplatnosť dňa 27.05.2014. Prihláškou pod poradovým č. 1 zo dňa 25.06.2014 si žalobca v zákonnej lehote prihlásil svoju pohľadávku do reštrukturalizácie žalovaného. Správca poprel pohľadávku žalobcu dňa 25.07.2014 v 30 dňovej lehote na popieranie pohľadávok a to v rozsahu popretia z dôvodu spornosti právneho dôvodu vzniku, výšku ako aj zabezpečenia záložným právom. Správca odôvodnil popretie tým, že podľa tvrdení dlžníka pohľadávka veriteľa zanikla započítaním. Či a v akom rozsahu došlo k zániku pohľadávky veriteľa v dôsledku započítania pohľadávky dlžníka voči veriteľovi a za akých okolností, rovnako posúdenia ďalších skutkových okolností /porušenie povinnosti pri príprave a realizácii dobrovoľnej dražby, platnosť dobrovoľnej dražby, platnosť započítania/ sú otázkami skutkovými. Posúdenie týchto sporných skutkových okolností, ako aj právneho posúdenia na tieto právne vzťahy aplikovateľného, správca objektívne nemôže vyhodnotiť v lehote na popieranie pohľadávok v takom rozsahu, aby mohol určiť nespornosť právneho dôvodu vzniku a existenciu uplatnenej pohľadávky, a preto spornú pohľadávku z vyššie uvedených dôvodov popiera. Dôvody spornosti existencie prihlásenej pohľadávky sú bližšie uvedené v podnete dlžníka. Ďalej uviedol, že veriteľ nepreukázal, že je veriteľom prihlasovanej pohľadávky, keď nepreukázal účinnosť postúpenia pohľadávky z postupcu na postupníka, a to nepredložením potvrdenia podľa čl. 4.1 v spojení s čl. 2.1 zmluvy o postúpení pohľadávok. Podľa čl. 2.6 zmluvy kým nenastane deň účinnosti, veriteľom pohľadávok zostáva postupca a postupník nemá žiadne právo k alebo vyplývajúce z pohľadávok. Úroky z omeškania poprel aj z dôvodu, že prihlásená výška a právny dôvod nároku na úroky z omeškania je objektívne nepreskúmateľný, keď z prihlášky ani zo žiadnej z jej príloh nie je možné určiť, kedy nárok na úroky z omeškania vznikol, z akej dlžnej sumy je vypočítaný a k akému dňu sú úroky z omeškania vyčíslené. Zabezpečovacie právo poprel správca z dôvodu, že predmetný zabezpečovací záväzkovo-právny vzťah je akcesorickým právnym vzťahom k hlavnému právnemu vzťahu, dôvody spornosti trvania právneho dôvodu a výšky uplatnenej pohľadávky z hlavného záväzkového vzťahu tak možno atrahovať aj na tento akcesorický právny vzťah. Veriteľ nepreukázal /a ani netvrdil/, či predmetné zabezpečovacie právo /vo vzťahu k rozostavanej stavbe/ bolo riadne a včas prihlásené v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu TECHNOL, s.r.o, Okresný súd Banská Bystrica sp. zn. 2K/44/2013, správca preto z opatrnosti popiera aj existenciu záložného práva v tejto časti z dôvodu jeho možného zániku podľa § 28 ods. 4 ZoKR. Medzi spoločnosťou Y. a.s. a spoločnosťou Ing. Ondrej Lazoň TECHNOL bola dňa 11.01.2007 uzatvorená zmluva o kontokorentnom úvere č. 5/2007/UZ, na základe ktorej sa zaviazala Y. I., a.s. poskytnúť úver vo výške 1.500.000 Sk za obdobie od 13.01.2007 do 12.01.2008. Dňa 09.01.2008 bol k predmetnej zmluve uzatvorený Dodatok č. 1, dňa 11.12.2008 Dodatok č. 2 a dňa 27.05.2009 Dodatok č. 3. Na základe ručiteľskej listiny č. 10/2007/RL zo dňa 11.01.2007 sa za záväzky žalovaného z uzatvorenej zmluvy o kontokorentnom úvere zaručil ako ručiteľ spoločnosť TECHNOL, s.r.o. Dňa 11.07.2007 bola uzatvorená zmluva o zriadení záložného práva medzi Ing. Ondrejom Lazoňom a spoločnosťou TECHNOL s.r.o. ako záložcami a Y. I. a.s. ako záložnými veriteľmi, za účelom zabezpečenia nároku záložného veriteľa na riadne a včasné splnenie všetkých zabezpečených záväzkov definovaných v predmetnej zmluve. Dňa 17.12.2013 bola medzi spoločnosťou Y. a.s. a žalobcom uzatvorená zmluva o postúpení pohľadávok. Medzi účastníkmi tejto zmluvy bolo dohodnuté postúpenie s platnosťou a účinnosťou odo dňa účinnosti podľa podmienok tejto zmluvy, postupca postupuje postupníkovi pohľadávky a postupník sa stáva novým veriteľom pohľadávok. Predmetnom právneho vzťahu založeného touto zmluvou sú pohľadávky ako súbor práv a postupujú sa ako spoločná vec. Deň účinnosti bol v zmluve definovaný ako deň, ktorý postupca podľa odseku 4.1 vystavil postupníkovi potvrdenie, alebo deň, o ktorom sa podľa odseku 4.1 má za to a platí, že postupca v takýto deň vystavil postupníkovi potvrdenie. Zmluva zároveň definuje samotné potvrdenie a podmienky jeho vystavenia. Prílohou zmluvy je zoznam postupovaných pohľadávok, medzi ktorými sa v bode 17 nachádza aj pohľadávka Y., a.s. voči žalovanému. Súd prvej inštancie postupoval v súlade s § 206a ods.1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom od 01.01.2012 (ďalej len „ZoKR“) a vec právne posúdil podľa ustanovení § 1 ZoKR, § 119 odsek 1 ZoKR, § 121 odsek 1 ZoKR, § 124 ods. 1, 2, 4, 5, 6 ZoKR, § 29 ods. 1, 6 ZoKR, § 497 Obch. zák., § 499 Obch. zák., § 502 Obch. zák., § 504 Obch. zák., § 524 ods. 1 Obč. zák.. Súd prvej inštancie vychádzal aj z jednotlivých článkov Zmluvy o postúpení pohľadávok z 17.12.2013 uzatvorenej medzi Y., a.s. a SKODA & SKODA s.r.o. (ďalej len „zmluva“). Na základe zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie ustálil, že aktívna legitimácia žalobcu a pasívna legitimácia žalovaného je daná v zmysle § 119 ods. 1 ZoKR. Žalobca má postavenie veriteľa v reštrukturalizácii a žalovaný má postavenie dlžníka podľa § 119 ods. 1, § 124 ods. 4 ZoKR. Konštatoval dodržanie všetkých prekluzívnych lehôt. V ďalšom uviedol, že pri incidenčnom spore je obsah žaloby determinovaný obsahom popierajúceho prejavu správcu. Súd je viazaný rozsahom popretia prihlásenej pohľadávky zo strany reštrukturalizačného správcu, ktoré ohraničuje aj súdne konanie, čo znamená, ak správca prihlásenú pohľadávku nepoprie z určitých dôvodov, nemôže následne popretie po uplynutí lehoty na popieranie pohľadávok rozširovať. Preto sa zaoberal dôvodmi popretia, relevantnosťou týchto dôvodov a prípadným ich vyvrátením zo strany žalobcu. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, platné uzatvorenie zmluvy o kontokorentnom úvere medzi Y., a.s. a žalovaným. Táto skutočnosť nebola medzi stranami sporu sporná, pričom ani správca uvedené v popretí nenamietal. Žalobca v konaní tvrdil, že zmluvou o postúpení pohľadávky vstúpil do práv Y. I. a.s. a na preukázanie dôvodnosti svojho tvrdenia predložil spolu s prihláškou pohľadávky aj zmluvu o postúpení pohľadávok, ktorú zároveň ako dôkaz predložil aj v rámci súdneho konania. Súd prvej inštancie tento dôkaz v konaní vykonal. Dôvodom popretia pohľadávky zo strany správcu bolo nedostatočné preukázanie zo strany žalobcu, že skutočne vstúpil do práv jeho právneho predchodcu, t. zn. nepreukázanie účinnosti zmluvy o postúpení pohľadávky. K dôvodu popretia súd prvej inštancie uviedol, že popretie pohľadávky bolo z uvedeného dôvodu uskutočnené dôvodne. V súdnom konaní nebolo zo strany žalobcu preukázané postavenie žalobcu ako veriteľa. Žalobca súdu predložil zmluvu o postúpení pohľadávok, avšak z uvedenej zmluvy výslovne vyplýva, že Y. I. L., a.s. má v zmysle zmluvy postúpiť s platnosťou a účinnosťou pohľadávky odo „Dňa účinnosti“ podľa podmienok zmluvy, od kedy sa mal stať žalobca novým veriteľom pohľadávok. „Deň účinnosti“, bol v zmluve definovaný v článku 1 bod 1.1 ako deň, v ktorý postupca vystavil postupníkovi potvrdenie /v zmysle článku 4.1/ alebo deň, o ktorom sa má za to a platí, že postupca vystavil postupníkovi potvrdenie. Predmetné potvrdenie je v zmluve definované ako písomné potvrdenie postupcu o tom, že celá kúpna cena bola zaplatená postupníkom postupcovi a postúpenie sa stalo platným a účinným. Samotné potvrdenie o úhrade kúpnej ceny bolo v zmysle zmluvy definované v článku 4.1 a to tak, že „v ten istý deň, v ktorý postupník zaplatil celú čiastku kúpnej ceny, pričom každá platba kúpnej ceny sa považuje za zaplatenú dňom je pripísania na účet, vystaví postupca postupníkovi potvrdenie. Ak postupník zaplatil celú čiastku kúpnej ceny v súlade s touto zmluvou a postupca nevystavil postupníkovi potvrdenie v ten istý deň, v ktorý postupník zaplatil celú čiastku kúpnej ceny, má sa za to a platí, že postupca vystavil postupníkovi potvrdenie v ten istý deň, v ktorý postupník zaplatil celú čiastku kúpnej ceny.“ Žalobca okrem zmluvy o postúpení pohľadávky nepredložil v súdnom konaní, ani správcovi pri podaní prihlášky pohľadávky okrem samotnej zmluvy o postúpení pohľadávok, žiadny ďalší listinný doklad preukazujúci účinnosť zmluvy
o postúpení. Zo samotnej zmluvy nie je zrejmé, či skutočne došlo reálne k postúpeniu pohľadávok, t. zn. či žalobca vstúpil do práv veriteľa Y. a.s. Vzhľadom k tomu, že žalobca v konaní ďalší dôkaz nepredložil, súd prvej inštancie túto skutočnosť v konaní nemal preukázanú, uzavrel, že žalobca nepreukázal, že žalobca je veriteľom prihlásenej pohľadávky, preto správca poprel pohľadávku prihlásenú žalobcom dôvodne. Incidenčné konanie má rovnaký charakter ako iné sporové konania, t. zn. ak žalobca v konaní chce byť úspešný, musí rozhodné skutočnosti ním tvrdené v konaní preukázať a tým uniesť bremeno dôkazu. Žalobca nepreukázaním tvrdených skutočností neuniesol v konaní bremeno dôkazu, preto súd prvej inštancie z dôvodu neunesenia bremena dôkazu, nepreukázaniu účinnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, žalobu zamietol. K ďalším dôvodom popretia uviedol, že správca pohľadávku poprel aj z dôvodu možného zániku započítaním zo strany dlžníka, ktorému mala byť postúpená pohľadávka proti Y. I. a.s., ktorá mala vzniknúť z titulu náhrady škody spôsobenej Y. I. a.s.. Túto tvrdenú skutočnosť súd prvej inštancie v konaní nemal preukázanú. Žalovaný v konaní nepreukázal, že nadobudol akúkoľvek pohľadávku z titulu náhrady škody spôsobnej Y., a.s., a nakoľko túto skutočnosť Y., a.s. popierala, žalovaný nepreukázal vznik škody jeho tvrdeného právneho predchodcu, porušenie právnej povinnosti Y. I. L., a.s. a príčinnú súvislosť medzi nimi, ako atribúty vzniku nároku na náhradu škody. K dôvodu popretia zo strany správcu v časti úrokov z omeškania súd prvej inštancie uviedol, že žalobca ani v tejto časti nijak výšku úroku z omeškania nešpecifikoval. Spôsob vyčíslenia, obdobie, suma z ktorej žalobca vyčíslil úrok z omeškania nie je zrejmý ako z prihlášky pohľadávky, tak ani z podanej žaloby, preto aj tento dôvod popretia zo strany správcu sa súdu javí ako dôvodný. Žalobca v prihláške pohľadávke uviedol iba, že pohľadávka sa úročí úrokom z omeškania vo výške 25 % ročne, neuviedol, od kedy ani úročenú sumu. Dôvody uvedené v podnete dlžníka, na základe ktorého rovnako správca poprel prihlásené pohľadávky súd prvej inštancie nepovažoval v konaní za ničím preukázané. V závere súd prvej inštancie zdôraznil, že základným dôvodom pre zamietnutie žaloby bolo nepreukázanie právneho nástupníctva zo strany žalobcu, pričom ak žalobca nepreukázal že účinne vstúpil do práv jeho právneho predchodcu, nepreukázal oprávnenosť uplatňovania jeho práva a teda ani dôvodné prihlásenie predmetnej pohľadávky do reštrukturalizácie žalovaného, čo bolo aj jedným z dôvodov popretia prihlásenej pohľadávky zo strany správcu, preto súd prvej inštancie žalobu o určenie popretej pohľadávky v celom rozsahu zamietol. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. platného v čase rozhodovania, avšak vzhľadom k tomu, že žalovaný, ktorý bol v konaní plne úspešný, si právo na náhradu trov konania neuplatnil, v konaní mu ani žiadne trovy konania nevznikli, o trovách konania rozhodol tak, že žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote za platnosti a účinnosti O.s.p. odvolanie žalobca a odvolaciemu súdu navrhol žalobe v plnom rozsahu vyhovieť. Ako odvolacie dôvody uviedol ust. § 205 ods. 2 písm. c) O.s.p. a tvrdil, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, v zmysle ustanovenia § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p., súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, a v zmysle ustanovenia § 205 ods. 2 písm. e) O.s.p., z dôvodu, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené. Za nesprávne považoval skutkové posúdenie veci a domáhal sa, aby odvolací súd predmetné rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové prejednanie veci, a to s poukazom na ustanovenie § 118a ods. 2 O.s.p., nakoľko žalobca mal za to, že boli naplnené podmienky predmetného ustanovenia. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 17.12.2013 medzi Y. I. L., a.s. a žalobcom, postúpila banka ako postupník svoju pohľadávku, ktorú evidovala voči žalovanému, na žalobcu. Okresný súd Trenčín uznesením sp. zn. 4OR/2/2014 zo dňa 19.05.2014 povolil reštrukturalizáciu žalovaného a za reštrukturalizačného správcu ustanovil SKKS, k.s. Reštrukturalizácia žalovaného bola vedená na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn.: 40R/2/2014. Žalobca si do reštrukturalizácie žalovaného riadne a včas prihlásil prihláškou zabezpečenú pohľadávku č. 1 celkovej výške 38 705,33 Eur, zabezpečenú záložným právom, ktorú reštrukturalizačný správca zapísal do zoznamu pohl'adávok. Správca mailom zo dňa 29.07.2014 zaslal žalobcovi zoznam pohľadávok, z ktorého vyplynulo, že pohľadávka žalobcu s poradovým číslom v zozname pohľadávok 120 bola popretá z dôvodu spornosti trvania právneho dôvodu a výšky uplatnenej pohľadávky, nakoľko proti pohľadávkam vzniesol dlžník výslovnú námietku
z dôvodu, že nárok žalovaného neuznáva, čo do dôvodu, čo do výšky, nakoľko došlo k zániku pohľadávky veriteľa v dôsledku započítania pohľadávky žalovaného voči žalobcovi. Správca vzhľadom na akcesorický právny vzťah zabezpečovacieho práva k hlavnému právnemu vzťahu poprel aj záložné právo žalobcu. Spoločnosť Y. I., a.s., poskytla žalovanému na základe Zmluvy o kontokorentnom úvere č. 5/2007/UZ zo dňa 11.01.2007 v znení dodatkov kontokorentný úver s postupným znižovaním limitu prečerpania, vedený na účte č.XXXXXXXXX/XXXX vo výške 49.790,90 Eur, s dátumom konečnej splatnosti k dňu 31.05.2010. V zmysle ustanovení VOP patriacich k zmluve, ak dlžník v prípade kontokorentného úveru nezaplatí akúkoľvek splatnú čiastku záporného zostatku na bežnom účte riadne a včas zaväzuje sa zaplatiť z tejto splatnej, ale neuhradenej čiastky úrok z omeškania v sadzbe, ktorou sa v čase takého omeškania bežne úročí nepovolené prečerpania na bežných účtoch vedených vo finančnej inštitúcii Y. I. a.s. Pohľadávka bola úročená úrokom z omeškania vo výške 25 % p.a. Ku dňu postúpenia pohľadávky žalobcovi táto predstavovala sumu 38.705,33 Eur. Zmluvou o zriadení záložného práva na nehnuteľné veci zo dňa 11.01.2007 č. 10/2007/ZZ bol záväzok právneho predchodcu žalobcu zabezpečený záložným právom k nehnuteľnostiam. Predmetom zabezpečovacieho práva boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX k.ú. X. a LV č. XXXX k.ú. X.. Nakoľko zo strany žalovaného došlo k omeškaniu s plnením zmluvného záväzku, právny predchodca žalobcu začal v súlade s všeobecne záväznými právnymi predpismi s výkonom svojho záložného práva. Žalovaný v rámci výkonu záložného práva banky namietal, že konanie banky je v rozpore so zákonom a požadoval od nej náhradu škody. Banka ako právny predchodca žalobcu od začiatku namietala vzniknutú údajnú škodu a považovala tento nárok za neodôvodnený a bez zákonného podkladu. Aj napriek tejto skutočnosti, žalovaný mal za to, že došlo k započítaniu jeho dlžnej sumy voči banke a údajnej škode, ktorá mu bola spôsobená výkonom záložného práva. Právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného k riadnemu plneniu svojho záväzku. V zmysle ustanovenia § 526 ods. 1 Obč. zák., ako banka ako postupca si, zaslaním Oznámenia o postúpení pohľadávok zo dňa 12. 06. 2014, riadne splnila svoju notifikačnú povinnosť vyplývajúcu z predmetného ustanovenia. Týmto úkonom jasne a zreteľne deklarovala svoju vôľu postúpiť pohľadávku na žalobcu a vyjadrila tak jasne aj svoju vôľu byt' viazaná Zmluvou o postúpení pohľadávok. Žalovaný ako aj reštrukturalizačný správca nie sú účastníkmi ani subjektmi zmluvy o postúpení pohľadávok. Preto nie sú oprávnení ani nedisponujú právomocou skúmať, resp. namietať platnosť - účinnosť alebo náležitosti zmluvy o postúpení pohľadávok. Žalovanému bolo riadne zo strany postupcu oznámené postúpenie pohľadávky. Vzhľadom na túto skutočnosť možno konštatovať, že pohľadávka bola postúpená v súlade s všeobecne záväznými právnymi predpismi a žalovaný nemá dôvod a ani zákonný nárok namietať neúčinnosť alebo neoprávnenosť postúpenia pohľadávky, resp. tieto skutočnosti namietať. V tejto súvislosti odkázal na Rozsudok NS SR, č. k.: 3 Obo 69/2011 zo dňa 12. 06. 2012 a NS SR - R 119/2003. Mal za to, že v uvedených rozsudkoch sa jedná o skutkovo rovnaký stav a stotožnil sa s právnymi názormi v nich uvedenými. Preto žalobca ani reštrukturalizačný správca a ani samotný súd nemal skúmať, či postúpenie pohľadávky v intenciách zmluvy o postúpení pohľadávok bolo účinné. Konštatoval, že oznámením o postúpení pohľadávky zo strany banky ako právneho predchodcu žalobcu bolo postúpenie urobené účinne a dlžník ani iné subjekty nemajú dôvod ho namietať ako neúčinné. Tvrdil, že v konaní o incidenčnej žalobe, vedenej na Okresnom súde Trenčín, č. k.: 37Cbi/96/2014, bolo toto Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 12.06. 2014 predložené a súd prvej inštancie tento dôkaz nevykonal ani sa k nemu nevyjadril, čím neúplne zistil skutkový stav veci a vec nesprávne právne posúdil. Žalobca si nebol vedomý, že je potrebné Potvrdenie o úhrade kúpnej zmluvy vzhľadom na to, že v iných súdnych konaniach a pri iných subjektoch nebola táto skutočnosť nikým namietaná. Hoci bol žalobca poučený a porozumel koncentračnému princípu vyplývajúcemu z ustanovenia § 118 ods. 1 O.s.p., napriek tomu uvedené potvrdenie z opatrnosti v odvolacom konaní predložil. Žalobca zastával názor, že boli naplnené zákonné podmienky ust. § 118a ods. 2 O.s.p. a tvrdil, že sa jedná o skutočnosti a dôkazy, ktoré vyšli najavo po prvom pojednávaní a účastník ich nemohol bez svojej viny včas uviesť. Žalobca mal za to, že z priloženého dôkazu Potvrdenie zo dňa 17.09. 2015 je zrejmé, že nie jeho vinou a súčasne bez jeho vedomia došlo ku kvalifikovanej nemožnosti predložiť uvedený dôkaz - t. j. bez svojej viny nemohol včas uviesť rozhodujúce skutočnosti.
3. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý navrhol odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok ako vecne správny a zákonný potvrdiť. Zdôraznil, že žalobca nepreukázal správcovi, že disponuje aktívnou legitimáciou, nepreukázal súdu, že preukázal správcovi, že disponuje aktívnou legitimáciou a nepreukázal súdu, že disponuje aktívnou legitimáciou na podanie žaloby. Žalobca bol povinný túto aktívnu legitimáciu preukázať, čím by preukázal, že mu svedčí hmotné právo k pohľadávke. Súd prvej inštancie bol oprávnený ex offo povinný skúmať aktívnu legitimáciu žalobcu. Dodatočne predložené doklady žalobcom považoval za nevieryhodné, ktoré mohli byť dodatočne vyhotovené. V konaní bola osvedčená spornosť pohľadávky. Správca bol zo zákona a súdom poverenou osobou, aby vec posúdil a pokiaľ sa nedopustil excesu, nie je možné jeho rozhodnutie meniť súdnou cestou. Žalovaný vyslovil názor, že pokiaľ by mal žalobca v čase prihlasovania pohľadávky k dispozícii potvrdenie o úhrade za postúpenie pohľadávky, nepochybne by toto predložil, aby osvedčil aktívnu legitimáciu na prihlásenie pohľadávky. Pretože tak neurobil možno vyvodiť, že týmto dokumentom v tom čase pravdepodobne nedisponoval. Odkázal na rozsudok NS SR z 29.06.2010 sp. zn. 2Cdo/205/2009, v zmysle ktorého je preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán nenamieta. V ďalšom sa vyjadroval k možnosti zápočtu pohľadávky žalovaného voči nároku žalobcu. Zdôraznil, že v predmetnej veci bol výkon záložného práva v rozpore so všeobecne záväznými predpismi a škoda, ktorá mu týmto vznikla predstavovala pohľadávku, ktorú si jednostranným právnym úkonom započítal voči dlhu právneho predchodcu žalobcu a tým dlh zanikol. Mal za to, že v spore bola dostatočným spôsobom preukázaná spornosť pohľadávky.
4. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného k podanému odvolaniu uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava podaného odvolania a dôvodov v nich uvedených a nesúhlasí s vyjadrením žalovaného k podanému odvolaniu.
5. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p..
6. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti.
7. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
8. Odvolací súd, ktorý pristúpil k rozhodovaniu v tejto veci po 01.07.2016, postupoval v odvolacom konaní v súlade s prechodným ustanovením § 470 ods. 1 CSP, pričom v súlade s § 470 ods. 2 CSP posudzoval procesné podmienky podľa právneho stavu existujúceho v čase rozhodnutia veci súdom prvej inštancie a odvolania podaného za platnosti a účinnosti O.s.p. Odvolací súd tak rešpektuje základné princípy CSP o spravodlivosti, ochrane porušených práv a právom chránených záujmov a na plnenie princípu právnej istoty odvolacieho konania, ktoré začalo za platnosti a účinnosti skoršej úpravy procesného práva (článok 2 ods. 1 a 2 CSP).
9. Odvolací súd preskúmal vec na podklade podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.
10. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, dôkladne sa zaoberal tvrdeniami a dôkazmi strán sporu, dôkazy vyhodnotil správne v súlade so zásadami v § 191 CSP (do 30.06.2016 podľa § 132 OSP) a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď s poukazom na ním citované ustanovenia žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie podrobne a presvedčivo odôvodnil v súlade s požiadavkami § 220 ods. 2 CSP (do 30.06.2016 podľa § 157 ods. 2 OSP). Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP).
11. Odvolací súd posúdením vyjadrení strán sporu v odvolacom konaní ako aj v konaní pred súdom prvej inštancie zistil, že súd prvej inštancie sa vysporiadal so všetkými podstatnými tvrdeniami strán prednesenými v konaní, a preto nie je dôvod na postup odvolacieho súdu podľa § 387 ods. 3 prvá veta CSP. V tomto smere je nevyhnutné poukázať na uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. II. ÚS 78/2005, podľa ktorého odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, pokiaľ zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.
12. Za aplikácie § 380 ods. 2 CSP posudzoval odvolací súd z úradnej povinnosti, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci, a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ CSP. Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie dodržal v konaní procesné predpisy upravujúce procesný postup o povinnom poučení strany v spore o procesných právach a o procesných povinnostiach.
13. Z titulu aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP nie je potrebné, aby odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zopakoval tie skutkové a právne závery, ktoré sú obsiahnuté v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie. Pri posudzovaní vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie je nevyhnutné len zdôrazniť okolnosti podstatné a rozhodné, ktoré súvisia s odvolacími dôvodmi. Tento postup krajského súdu ako odvolacieho je aj v súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp.zn. IV. ÚS 350/09 zo dňa 08. októbra 2009, podľa ktorého odôvodnenia rozhodnutí prvoinštančného a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvoinštančné odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvoinštančného súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 170/05, v zmysle ktorého pokiaľ v odvolacom konaní dôjde k potvrdeniu rozhodnutia súdu prvej inštancie, tak odvolací súd sa v zásade môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu.
14. V súlade s obsahom podaného odvolania považoval odvolací súd za základné a podstatné odvolacie námietky žalobcu, jeho tvrdenia o tom, že žalovaný ako aj reštrukturalizačný správca nie sú účastníkmi ani subjektami Zmluvy o postúpení pohľadávok, preto nedisponujú právomocou skúmať, resp. namietať platnosť, účinnosť alebo náležitosti predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávok, nakoľko žalovanému bolo riadne zo strany postupcu oznámené ostúpenie pohľadávky, že v konaní pred súdom prvej inštancie bolo predložené Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 12.06.2014, tento dôkaz bol označený a uvedený aj v sekcii dôkazy v samotnej žalobe, pričom sa k predmetnému dôkazu súd prvej inštancie nevyjadril ani ho nevykonal, a že boli splnené podmienky ust. § 118a ods. 2 O.s.p. preto súd prihliadne i na neskôr označené skutočnosti a dôkazy, v tomto prípade dôkaz - Potvrdenie zo dňa 17.09.2015 o úhrade kúpnej ceny 137.298 Eur dňa 19.12.2013 zo Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 17.12.2013, ktorým dňom sa postúpenie stalo platným a účinným.
15. K odvolacej námietke žalobcu, že žalovaný ako aj reštrukturalizačný správca nie sú účastníkmi ani subjektami Zmluvy o postúpení pohľadávok, preto nedisponujú právomocou skúmať, resp. namietať platnosť, účinnosť alebo náležitosti predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávok, nakoľko žalovanému bolo riadne zo strany postupcu oznámené postúpenie pohľadávky, odvolací súd uvádza nasledovné. V incidenčnom spore, tak ako správne uviedol súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku, je obsah žaloby determinovaný obsahom popierajúceho prejavu správcu. Súd je viazaný rozsahom popretia prihlásenej pohľadávky zo strany reštrukturalizačného správcu. V súdenej veci správca v popieracom prejave poprel pohľadávku žalobcu okrem iného aj z dôvodu, že veriteľ (žalobca) nepreukázal, že je veriteľom prihlasovanej pohľadávky. Skutočnosť či je žalobca nositeľom práv k predmetnej pohľadávke má zásadný vplyv jeho postavenie v súdnom spore a určuje či je aktívne legitimovaný na podanie žaloby. Skúmanie aktívnej legitimácie žalobcu musí súd prvej inštancie vykonať ex offo, čo v tomto spore aj vykonal a dospel k správnemu právnemu záveru, že žalobca v spore neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal nadobudnutie účinnosti uvedenej zmluvy o postúpení pohľadávky, teda vstup žalobcu do práv jeho právneho predchodcu a jeho postavenie ako veriteľa v súdenej veci. Žalobca v spore pred súdom prvej inštancie nepredložil žiadne listinné dôkazy, ktoré by v tejto časti popretia pohľadávky správcom vyvrátili dôvody jej popretia správcom. Z tohto dôvodu nebola argumentácia žalobcu v odvolacom konaní dôvodná.
16. K odvolacej námietke žalobcu, že v konaní pred súdom prvej inštancie bolo predložené Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 12.06.2014, tento dôkaz bol označený a uvedený aj v sekcii dôkazy v samotnej žalobe, pričom sa k predmetnému dôkazu súd prvej inštancie nevyjadril ani ho nevykonal uvádza odvolací súd nasledovné. Z obsahu spisu - žaloby v jej čl. III. (čl. 2 spisu) vyplýva, že žalobca svoju aktívnu legitimáciu opieral o Zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 17.12.2013 a túto označil ako dôkaz. Uvedenú zmluvu predložil žalobca súdu prvej inštancie spolu s prípisom dňa 02.09.2014 (čl. 88 a 89 spisu). V tejto fáze sporového konania nebolo Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 12.06.2014 súdu prvej inštancie predložené ani označené ako dôkaz, preto ho súd prvej inštancie ani vykonať ako dôkaz a oboznámiť nemohol. Táto listina bola žalobcom predložená až v odvolacom konaní (čl 248 spisu). Pokiaľ žalobca v odvolaní všeobecne tvrdí že Oznámenie o postúpení pohľadávky bolo v žalobe označené ako dôkaz, toto tvrdenie je pravdivé, avšak netýkalo sa Oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 12.06.2014, ale išlo o označenie dôkazu v časti VII. žaloby a podľa obsahu tohto článku a jej príloh sa týkalo Oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 04.09.2010 (čl 73 spisu) v ktorej spoločnosť Technol s.r.o. oznamuje Y., a.s., že svoju pohľadávku vo výške 54.939,93 Eur postupuje na Ing. Ondreja Lazoňa Technol. Tento dôkaz bol súdom prvej inštancie riadne vykonaný a oboznámený, čo vyplýva tak zo zápisnice zo dňa 21.08.2015 ako aj zo zvukového záznamu z tohto pojednávania. Žalobca bol na tomto pojednávaní prítomný pričom nevykonanie dôkazu Oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 12.06.2014 žiadnym spôsobom nenamietal ani toto nenavrhoval pred vyhlásením dokazovania za skončené, napriek výslovnému poučeniu zo strany súdu prvej inštancie v zmysle ust. § 120 ods. 4 O.s.p. a ust. § 118a O.s.p., platných v čase rozhodovania súdom prvej inštancie. Táto skutočnosť vyplýva tak z obsahu zápisnice zo dňa 21.08.2015 ako aj zo zvukového záznamu z tohto pojednávania. Z tohto dôvodu považoval odvolací súd argumentáciu žalobcu v tejto časti za nedôvodnú a účelovú.
17. K odvolacej námietke, že boli splnené podmienky ust.§ 118a ods. 2 O.s.p. preto súd prihliadne i na neskôr označené skutočnosti a dôkazy, v tomto prípade Potvrdenie zo dňa 17.09.2015 o úhrade kúpnej ceny 137.298 Eur dňa 19.12.2013 zo Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 17.12.2013, ktorým dňom sa postúpenie stalo platným a účinným, uvádza odvolací súd nasledovné. Žalobca bol v spore právne zastúpený advokátom, bol včas a riadne poučený súdom prvej inštancie o jeho procesných právach a povinnostiach vrátane poučenia v zmysle ust. § 118a O.s.p. a to spolu s predvolaním na pojednávanie nariadené na deň 21.08.2015 (čl 100, 101 spisu) a rovnako bol poučený na pojednávaní dňa 21.08.2015. Výslovne na tomto pojednávaní uviedol, že ďalšie návrhy na dokazovanie nemá a všetky listinné dôkazy boli predložené. Jedným z dôvodov popretia predmetnej pohľadávky správcom bola tá skutočnosť, že veriteľ nepreukázal, že je veriteľom prihlasovanej pohľadávky, keď nepreukázal účinnosť postúpenia pohľadávky z postupcu na postupníka, a to nepredložením potvrdenia podľa čl. 4.1 v spojení s čl. 2.1 predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávok. Podľa čl. 2.6 tejto zmluvy kým nenastane deň účinnosti, veriteľom pohľadávok zostáva postupca a postupník nemá žiadne právo k alebo vyplývajúce z pohľadávok. Z uvedenej formulácie je zrejmé, že správca nepopieral existenciu a uzatvorenie predmetnej zmluvy ani jej neplatnosť o postúpení , spochybňoval nadobudnutie jej účinnosti, pričom vychádzal z textu a podmienok uvedenej zmluvy. Žalobca, ak chcel byť v spore úspešný, bol povinný reagovať na túto argumentáciu správcu v podanej žalobe, prípadne v priebehu prvoinštančného konania vyvrátiť uvedený dôvod popretia pohľadávky buď predložením dokladu o zaplatení kúpnej ceny, ako to urobil v odvolacom konaní, resp. iným spôsobom vyvrátiť uvedený dôvod popretia. Naopak žalobca sa týmto dôvodom popretia pohľadávky pred súdom prvej inštancie vôbec nezaoberal, hoci mu bol známy. Na základe týchto skutočností odvolací súd dospel k záveru, že neboli splnené ust. § 118a ods. 2 O.s.p. platného v čase rozhodovania súdom prvej inštancie, pretože nešlo o skutočnosti či dôkazy, ktoré vyšli najavo po prvom pojednávaní, ktoré účastník nemohol bez svojej viny včas uviesť a ktorými mala byť spochybnená vierohodnosť vykonaných dôkazných prostriedkov. Naopak, táto skutočnosť bola známa už pred podaním žaloby. Z tohto dôvodu neobstojí argumentácia žalobcu ani pri tomto odvolacom dôvode.
18. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku o náhrade trov konania, o ktorých rozhodol za aplikácie § 142 ods. 1 O.s.p. platného v čase jeho rozhodovania.
19. Rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutom výroku vecne správny a táto vecná správnosť predstavuje správnu aplikáciu a interpretáciu právnych noriem na základe správne a dostatočne zisteného skutkového stavu. Odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie a na jeho právne posúdenie.
20. Žalobcom uplatnené podstatné odvolacie tvrdenia nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a v právnom posúdení veci súdom prvej inštancie, a preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, ako vecne správny v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP.
21. O nároku žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní plne úspešný, síce vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania, tieto si však neuplatnil, ani nevyplývajú z obsahu spisu, preto mu ich náhradu odvolací súd nepriznal.
22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).