Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Er-1022-2012.pdf
PDF · 73.38 KB
Case nature
Area
Subarea
1Er/1022/2012
Uznesenie
Okresný súd Rimavská Sobota v exekučnej veci oprávneného Sociálna poisťovňa Bratislava, pobočka Rimavská Sobota, IČO: 30 807 484, so sídlom 29. augusta 8 a 10, Bratislava proti povinnému MB STAV, spol. s r.o., Pokoradzská 3699, IČO: 30 807 484, o vymoženie 169,06 Eur s prísl., vedenej súdnym exekútorom Mgr. Pavlom Mikom, Exekútorský úrad Zvolen, Krupinská cesta 5, takto
rozhodol:
I. Exekúciu z a s t a v u j e.
II. Oprávnený j e p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 93,42 Eur a to v lehote troch dní od právoplatnosti výroku o zastavení exekúcie.
odôvodnenie:
1. Exekúcia sa vykonáva na základe návrhu oprávneného, ktorý bol doručený súdnemu exekútorovi dňa 13.04.2012, čím sa exekučné konanie začalo.
2. Podaním doručeným súdu dňa 29.11.2017 podal súdny exekútor návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu zrušenia obchodnej spoločnosti.
3. Súd nahliadnutím do Obchodného registra zistil, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 61Cbr /17/2014 zo dňa 22.09.2015 bola obchodná spoločnosť zrušená bez likvidácie. Povinný bol následne vymazaný z obchodného registra SR ex offo dňa 27.10.2015.
4. Podľa § 68 ods. 1 Obchodného zákonníka spoločnosť zaniká ku dňu výmazu z obchodného registra.
5. Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len „EP“), exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
6. Podľa § 57 ods.1 písm. h) EP, exekúciu súd môže zastaviť, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
7. Vzhľadom na skutočnosť, že výmazom z obchodného registra povinný zanikol bez právneho nástupcu, súd exekučné konanie zastavil z úradnej moci v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia z dôvodu, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie postupujúc v súlade s názorom Najvyššieho súdu SR v uznesení č.k. 3M Cdo 10/2011 zo dňa 24.11.2011.
8. Súd je toho názoru, že i keď oprávnený nezavinil vymazanie povinného z Obchodného registra, čo bol dôvod zastavenia predmetnej exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, s podaním návrhu na vykonanie exekúcie vzniká oprávnenému isté riziko, že jeho pohľadávka nebude ani len čiastočne uspokojená, či už v dôsledku nemajetnosti povinného, príp. z iných dôvodov. V zmysle
§ 44 ods. 1 Exekučného poriadku, exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor na základe uvedeného po doručení návrhu na vykonanie exekúcie obligatórne predloží na súd žiadosť o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie, teda z návrhov jemu doručených si nevyberá, prípadne neskúma opodstatnenosť exekučného konania, vymožiteľnosť pohľadávky, atď... Exekučný poriadok v § 196 pritom stanovuje, že exekútorovi patrí za výkon exekučnej činnosti odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Tieto náklady v zmysle § 197 Exekučného poriadku znáša povinný. Ak však nastane taká procesná situácia, že nie je možné zaviazať povinného z dôvodu jeho neexistencie nahradením exekútorských trov, podľa názoru súdu je na mieste zaviazať ich náhradou oprávneného, keďže vykonávanie exekučnej činnosti nie je podnikaním v pravom zmysle slova, keď podnikateľ znáša podnikateľské riziko, nakoľko je súdny exekútor v zmysle § 2 ods. 1 Exekučného poriadku štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu exekučných titulov. Súd sa tiež nazdáva, že súdny exekútor by nemal vykonávať exekučnú činnosť na svoju ťarchu i preto, že ju vykonáva v prospech oprávnených, ktorí podávajú návrhy na vykonanie exekúcie. Vzhľadom na uvedené a na možnosť zaviazať oprávneného nahradením trov exekúcie podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, rozhodol súd tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
9. Nakoľko exekúcia bola zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, podľa § 203 ods. 2 prvej vety Exekučného poriadku, súdny exekútor má voči oprávnenému nárok na náhradu trov exekúcie.
10. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len “vyhláška“), ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
11. Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky, základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 Eur za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.
12. Podľa § 14 ods. 3 vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 Eur.
13. Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
14. Podľa § 22 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
15. Podľa § 203 ods. 2 EP, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
16. V zmysle citovaných ustanovení § 14 ods. 1, 2, 3 vyhlášky súdnemu exekútorovi možno priznať odmenu tak podľa času vynaloženého na exekučnú činnosť, ako aj paušálnu odmenu za jednotlivé úkony exekučnej činnosti, ak sa tieto nachádzajú v taxatívnom výpočte ustanovenia § 15 vyhlášky, nikdy však za tie isté úkony. Pokiaľ zákonodarca určil osobitný spôsob odmeňovania v prípade konkrétnych procesných úkonov (§ 14 ods. 3, § 15 vyhlášky), odmenu je potrebné priznať podľa tejto špeciálnej úpravy. Za iné, účelne uskutočnené úkony smerujúce k vymoženiu nároku oprávneného, nespadajúce
do taxatívneho výpočtu § 15, prichádza do úvahy priznanie tzv. časovej odmeny podľa § 14 ods. 2 vyhlášky. Pokiaľ je určitý úkon odmeňovaný paušálnou sumou podľa § 15 vyhlášky, nemožno si za ten istý úkon uplatniť aj odmenu podľa času vynaloženého na ten - ktorý úkon, pretože takto by došlo k duplicitnému odmeňovaniu súdneho exekútora (viď napríklad uznesenie NS SR zo dňa 21. 3. 2012, č. k. 6 M Cdo 6/2011, strana 9).
17. Súd v zmysle citovaného § 203 Exekučného poriadku zaviazal oprávneného nahradením exekútorských trov vo výške 93,42 Eur, pozostávajúcich
- z paušálnej odmeny za 20 úkonov exekučnej činnosti po 3,32 Eur (1x získanie poverenia, 1x doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, zisťovanie majetku, účtov povinného),
- z náhrady hotových výdavkov 11,45 Eur - poštovné, súčinnosti,
- z 20% DPH vo výške 15,57 Eur, podľa §§ 14, 15, 22 vyhl. č. 288/1995 Z. z.
18. Po vykonaných úpravách súd z uplatnených trov vo výške 93,42 Eur určil výšku účelne vynaložených trov exekúcie súdneho exekútora v súlade s vyhláškou a exekučným poriadkom na sumu spolu vo výške 93,42 Eur vrátane DPH vo výške 20 %.
Poučenie:
Proti výroku I. tohto uznesenia j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Proti výroku II. tohto uznesenia n i e j e p r í p u s t n é odvolanie.