Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_15Co-83-2018.pdf
PDF · 101.71 KB
Case nature
Area
Subarea
15Co/83/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951 proti žalovanej: Dana F., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. N. XXX/X, XXX XX Q., o zaplatenie 2 794,87 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 15Csp/83/2017 - 52, zo dňa 6. februára 2018, takto
rozhodol:
I. Rozsudok okresného súdu vo výroku II. m e n í tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 5 %- ný ročný úrok z omeškania zo sumy úrokov 102,50 eur od 18.03.2017 do zaplatenia, v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a žalobu do úroku 12 % ročne z nezaplatenej sumy istiny 2 794,87 eur od 18.03.2017 do zaplatenia z a m i e t a .
II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100% do 3 dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.
odôvodnenie:
1. Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu nezaplatenej istiny vo výške 2 794,87 eur, úroky z úveru vo výške 102,50 eur, úroky z omeškania vo výške 1,38 eur, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatenej sumy istiny 2 794,87 eur od 18.03.2017 do zaplatenia, sumu nezaplatených poplatkov za poistenie vo výške 2,40 eur, všetko na určený účet žalobcu vedený v Prima banka Slovensko a.s., a to v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% od žalovanej.
2. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že podanou žalobou sa žalobca domáhal zaplatenia nesplatenej istiny úveru vo výške 2794,86 eur, úroku vo výške 102,50 eur (z neuhradených splátok do dňa predčasnej splatnosti úveru), úrokov z omeškania 1,38 eur (z neuhradených splátok do dňa predčasnej splatnosti úveru), úroku 12 % ročne z nesplatnej istiny vo výške 2 794,87 eur od 18.03.2017 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5 % ročne z nesplatnej istiny 2 794,87 eur a z nesplatených úrokov 102,50 eur od 18.0.2017 do zaplatenia, nezaplatených poplatkov za poistenie vo výške 2,40 eur, všetko v lehote do 15 dní od právoplatného rozhodnutia súdu. Žiada nahradiť trovy konania.
3. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila, bez ospravedlnenia sa nezúčastnila ani súdom vytýčeného pojednávania, v konaní zostala nečinná. Žalovaná pohľadávku nerozporovala.
4. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobcom uplatnený nárok vyplýva zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere - pôžička, uzavretej medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom dňa 26.01.2016. V zmysle uvedenej zmluvy bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 3 000 eur. Úver bola žalovaná povinná splácať mesačne v 96-tich anuitných splátkach vo výške po 48,84 eur, splatných vždy k 13-temu dňu v mesiaci, posledná splátka bola splatná dňa 15.01.2024 (konečná splatnosť úveru). Výška úroku bola dohodnutá na 12 % p. a., RPMN 13,91 %. Žalovaná bola povinná celkovo žalobcovi zaplatiť sumu4 4 778,64 eur. Zmluva bola uzatvorená podľa § 497 Obchodného zákonníka. Z dôvodu neplnenia podmienok zmluvy žalovanou vyzval žalobca žalovanú listom zo dňa 17.03.2017 na splatenie celého úveru do dátumu uvedeného vo výzve t.j. do 27.03.2017- vyhlásil predčasnú splatnosť úveru.
5. Na zistený skutkový stav súd aplikoval ust. § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a ustanovenia Obchodného zákonníka § 506, § 369 ods. 1, 2, 3 a § 261 ods. 6 písm. d).
6. Súd žalobe vyhovel v časti o zaplatenie istiny úveru 2794,87 eur, nakoľko nebolo sporné čerpanie úveru ani poskytnutá suma 3000 eur, od ktorej súd odpočítal zaplatené splátky istiny žalovanou do dňa zosplatnenia úveru vo výške 205,13 eur. Žalobe súd vyhovel aj do nároku o zaplatenie úrokov z úveru vo výške 102,50 eur, ktoré boli vyčíslené do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru a ktoré sú vždy splatné spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky, teda spolu s istinou úveru v zmysle § 503 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka. Súd žalobe vyhovel aj do nároku o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 1,38 eur z neuhradených splátok do dátumu predčasnej splatnosti úveru a o zaplatenie neuhradených poplatkov za poistenie vo výške 2,40 eur. Dôvodný je aj nárok žalobcu, pokiaľ sa žalobca domáhal zaplatenia zákonného úroku z omeškania 5 % p. a. zo sumy 2 794,87 eur od 18.03.2017 do zaplatenia, ako sankcie zo zákona za nesplnenie povinnosti plniť včas a riadne (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.)
7. Súd ale nepriznal žalobcovi úrok (zmluvný úrok) 12 % ročne z priznanej sumy istiny 2794,87 eur od 18.03.2017 do zaplatenia, ako sa žalobou domáhal. Istina je suma poskytnutých finančných prostriedkov veriteľom vo forme úveru podľa § 503 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka. Zmluvné úroky sú vždy splatné spolu so záväzkom vrátiť finančné prostriedky a doba splatnosti úrokov sa tak zhoduje s dobou splatnosti úveru. Celková suma úrokov musí byť zaplatená najneskôr do splatnosti dlžného zostatku úveru. Žalobca neoprávnene žiada zmluvné úroky aj po splatnosti úverovej istiny. Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania podľa § 369 Obchodného zákonníka. Z tohto dôvodu preto súd v tejto časti nárok zamietol. Aj zo znenia § 506 Obchodného zákonníka vyplýva, že po tzv. zosplatnení úveru má veriteľ právo požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi a ďalšie nároky neuvádza. Na uvedenom nič nemení ani dohoda účastníkov, nakoľko táto je pre obchádzanie zákona podľa § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatný právny úkon. Dohoda o platení úrokov za úver aj po splatnosti spôsobuje, že takéto úroky v skutočnosti navyšujú cenu za užívanie finančných prostriedkov za obdobie od dohodnutej alebo predčasne vyvolanej doby splatnosti a zneisťujú sankčný mechanizmus úrokov z omeškania a dochádza k obchádzaniu inštitútu iného plnenia na účely aplikácie § 3a ods. 2 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.. Dohoda v zmysle ktorej má spotrebiteľ platiť úroky do splatenia úveru spôsobuje značnú nerovnováhu ku škode spotrebiteľa, predstavuje zhoršenie postavenia spotrebiteľa.
8. Súd žalobu zamietol, aj v časti, pokiaľ sa žalobca domáhal zaplatenia zákonného úroku z omeškania 5 % p. a. zo sumy kapitalizovaných úrokov 102,50 eur (vyčíslené úroky z úveru do zosplatnenia úveru) od 18.03.2017 do zaplatenia. Žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru a súd mal zato, že mu neprináleží úrok z omeškania aj z úrokov (§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka), lebo vytvoriť novú kategóriu príslušenstva z príslušenstva, a to ani dohodou účastníkov by znamenalo rozpor so zákonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka.
9. Podľa § 262 ods. 1 CSP súd rozhodol o trovách konania a podľa § 255 ods. 1 CSP žalobcovi ako úspešnému účastníkovi v konaní priznal plnú náhradu trov konania. O výške náhrady rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP).
10. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca voči zamietavému výroku II. Tým je dotknutý aj závislý výrok o trovách konania. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v tejto časti zmenil a žalobe vyhovel (§ 388 CSP). Uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške uhradeného súdneho poplatku za podané odvolanie.
11. S argumentáciou súdu uvedenou v odôvodnení rozsudku sa žalobca nestotožňuje a považuje napadnutý rozsudok za nesprávny a odôvodňuje odvolanie tým, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. „K zamietnutiu zmluvných úrokov po zosplatnení“ v odvolaní v podrobnostiach vyslovuje svoj názor a rozoberá zákonnú úpravu ust. § 502 ods. 1 a § 503 ods. 2, 3 Obchodného zákonníka, poukazuje na komentár k Obchodnému zákonníku, aj dôvodovú správu k § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Namieta, že súd nemal dôvod odchýliť sa od ustanovení Obchodného zákonníka § 502 ods. 1, § 503 ods. 3, v ich zmysle povinnosť dlžníka platiť úrok trvá až do doby vrátenia úveru a vzhľadom na dispozitívnosť ustanovenia si strany môžu vznik a zánik povinnosti platiť úroky, t.j. dobu, počas ktorej má dlžník platiť úroky, v zmluve o úvere dojednať odchylne. Obchodný zákonník priznáva veriteľovi právo na dohodnutý úrok od poskytnutia peňažných prostriedkov, pričom stanovuje moment vzniku tohto nároku, moment jeho zániku je vrátenie peňažných prostriedkov - nie splatnosť, či už dohodnutá alebo predčasná zo zákona. Pokiaľ ide o aplikáciu § 506 Obchodného zákonníka, ktoré upravuje špecifický prípad odstúpenia od zmluvy veriteľom, toto odstúpenie nespôsobuje zánik záväzku ex tunc (od počiatku). A naďalej trvá právo veriteľa, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi, táto povinnosť odstúpením od zmluvy nezaniká. Taktiež tým nie je dotknutý nárok veriteľa na zákonný úrok z omeškania.
12. Tvrdenie, že úroky a úroky z omeškania sa vzájomne vylučujú nemá oporu v právnych predpisoch. V zmysle ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. Úroky z omeškania treba vnímať ako sankciu za omeškanie s plnením celého nároku veriteľa, teda požičanej istiny a aj zmluvných úrokov, nakoľko do omeškania sa dlžník dostane ak neplní riadne a včas. V zmysle § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky. V prípade, že by dlžník uhradil splátku a neuhradil by úroky, ocitne sa vo vzťahu k týmto úrokom v omeškaní. Sankciou za omeškanie s plnením by potom logicky boli úroky z omeškania. Samotné zosplatnenie ešte neznamená, že veriteľ má požičané prostriedky k dispozícii. Veriteľ si musí uplatniť svoj nárok v časti istiny, aj v časti úrokov. Ani záväzná nepriaznivá situácia v živote dlžníka nemôže znamenať, že dlžník prestane byť zodpovedný za svoje záväzky a nie je povinný ich plniť.
13. Źalobca v odvolaní odkazuje na viaceré konkrétne rozhodnutia iných súdov a poukazuje na ich argumentáciu (rozhodnutia KS v Žiline napr. č.k. 11Co/12/2017, tiež KS v Nitre, KS v Banskej Bystrici, rozhodnutie NS ČR č.k. 33 Cdo 212/2014 zo dňa 21.08.2014), ich fotokópie pripája ako prílohy odvolania.
14. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.
15. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario, z dôvodu, že nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem, rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. podľa § 388 zmenil tak, že priznal žalobcovi 5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 102,50 eur nezaplatených úrokov od splatnosti úveru do zaplatenia a vo zvyšku t.j. do úroku 12 % ročne z nezaplatenej sumy istiny 2 794,87 eur od 18.03.2017 do zaplatenia žalobu zamietol. V ostatnej časti rozsudok okresného súdu nie je dotknutý.
16. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
17. Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva, že okresný súd žalobe žalobcu vyhovel, okrem: a) priznania nároku na úroky z úveru po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru t.j. do nároku na zaplatenie úroku 12% ročne z nezaplatenej istiny úveru 2794,86 eur od 18.03.2017 do zaplatenia, b) priznania nároku na úroky z omeškania vo výške 5% ročne z nezaplatenej sumy istiny kapitalizovaných úrokov vo výške 102,50 eur od 18.03.2017 do zaplatenia (teda z nezaplatených úrokov vypočítaných do predčasnej splatnosti úveru).
18. V danom prípade žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru s účinnosťou ku dňu 17.03.2017. V dôsledku sankcie v podobe predčasnej splatnosti úveru, dlžník stratil výhodu splátok. Tzn., že dlžníkovi
- spotrebiteľovi vznikla voči veriteľovi povinnosť zaplatiť celú pohľadávku, teda nesplatenú istinu a splatné úroky, výška ktorých sa ku dňu účinnosti vyhlásenia predčasnej splatnosti zo strany veriteľa zafixuje. Zákon otázku splatnosti zvyšku pohľadávky po strate výhody splátok osobitne nerieši, preto je nevyhnutné aplikovať § 563 Občianskeho zákonníka a túto pohľadávku považovať za jednorazovo splatnú ako celok odo dňa nasledujúceho po žiadosti veriteľa. Ak dlžník (spotrebiteľ) svoju peňažnú povinnosť vrátiť veriteľovi nesplatenú istinu a splatné úroky, výška ktorej bola ku dňu účinnosti vyhlásenia predčasnej splatnosti zafixovaná nesplní riadne a včas, dostáva sa do omeškania s plnením voči veriteľovi, pričom nastupuje ustanovenie § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
19. Úroky účtované do momentu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti sa stali splatnými spolu s poskytnutými finančnými prostriedkami. Potom podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania. Z toho vyplýva, že úrok z omeškania prestavuje sankciu za porušenie povinnosti, veriteľ je oprávnený požadovať ho popri plnení, na ktoré má nárok. Môže teda požadovať úroky z omeškania z celej časti záväzku, s ktorou je dlžník v omeškaní. Z ust. § 497 Obchodného zákonníka vyplýva, že dlžník je povinný plniť aj úroky. Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru nezaplatené úroky predstavujú zákonom stanovené plnenie zo zmluvy, ktoré má veriteľ právo požadovať a podľa Občianskeho zákonníka má právo z tohto plnenia požadovať aj úroky z omeškania.
20. Jednorázovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorázovo vrátiť sumu požičaných peňažných prostriedkov (§ 563 Občianskeho zákonníka), avšak navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným zosplatnením. S protiprávnym stavom sa spájajú sankcie, pretože spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením zosplatnenej sumy. S protiprávnym stavom sa nikdy nebudú spájať odplatné plnenia, ktoré sa spájajú so stavom lege artis, a teda stavom oprávneného držania peňažných prostriedkov podľa podmienok dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve. Pokiaľ existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym stavom stotožňuje aj odplatné nároky patriace len v právne súladom stave, je táto právna úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchýlna od zákona, čo zmluvnú podmienku v zmysle ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, prípadne ust. § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka robí absolútne neplatnou. V protiprávnom stave patria zmluvným stranám len sankcie a na tento účel je kogentným určujúcim pravidlom § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády 87/1990 Z. z..
21. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu vo výroku II. podľa § 388 CSP zmenil tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi zo sumy 102,50 eur kapitalizovaných úrokov 5 %-ný úrok z omeškania ročne od 18.03.2017 (od prvého dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru) do zaplatenia a žalobcu do úroku 12 % ročne z nezaplatenej sumy istiny 2 794,87 eur od 18.03.2017 do zaplatenia žalobu zamietol (teda do zmluvného úroku vo výške 12 % ročne z nezaplatenej istiny po splatnosti úveru do zaplatenia). Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s názorom okresného súdu, že dohodnuté zmluvné podmienky s poskytnutých peňažných prostriedkov (úveru) patria veriteľovi len do splatnosti dlhu. Tak ako uviedol súd prvej inštancie, po splatnosti dlhu nastupuje režim platenia úrokov z omeškania a povinnosť platiť dohodnuté úroky z úveru dňom splatnosti dlhu zaniká. Tento názor okresného súdu je prijatý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít Slovenskej republiky. Napr. rozhodnutie Krajského súdu Prešov sp. zn. 6Co/190/2014 a uznesenie NS SR sp.zn. 4Obo 143/98 a uznesenie Ústavného súdu SR č.k. IV. ÚS 476/2012-14 zo dňa 18.09.2012, ktoré je založené na výklade záveru, že je ústavne akceptovateľné, že po zosplatnení úveru nastupuje režim platenia úrokov z omeškania, a nie už úrokov z úveru. Pokiaľ žalobca v odvolaní poukazoval na opačný prístup Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 11Co/12/2017, ide o názor odlišný, ktorý nekorešponduje s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, tak ako to predpokladá Čl. 2 ods. 2 CSP. Odvolací súd tiež poukazuje na závery odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu SR publikované pod R59/1998, z ktorého taktiež vyplýva, že veriteľovi patria dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov iba do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť už iba úroky z omeškania.
22. Vo vzťahu k argumentácii žalobcu v odvolaní ohľadom aplikácie ustanovenia § 503 Obchodného zákonníka odvolací súd uvádza, že v zmysle § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Obchodný zákonník upravuje, že „záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť“ použité peňažné prostriedky a nie „záväzok platiť úroky je splatný v momente vrátenia“ použitých peňažných prostriedkov. Expressis verbis úpravu obsahuje tiež tretia veta § 503 citovaného prvého odseku, keď splatnosť úrokov nastáva „v čase, keď sa má vrátiť“ zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, a nie „v čase, keď dlžník vráti“ zvyšok poskytnutých prostriedkov. Citované ustanovenie § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka je koncipované jednoznačne a nepripúšťa iný výklad. Naviac ust. § 503 ods. 3, upravuje otázku splácania úrokov výlučne pre prípad predčasného splatenia úveru zo strany dlžníka. Odvolací súd sa nestotožňuje s argumentáciou žalobcu, pretože citované ustanovenie upravuje iba splatnosť úrokov v prípade predčasného splatenia úveru zo strany dlžníka a Obchodný zákonník splatnosť úrokov upravuje v ustanoveniach § 503 ods. 1, 2, ktoré veliteľa oprávňujú na riadne úroky len do momentu vzniku záväzku vrátiť peňažné prostriedky veriteľovi, nie do momentu ich skutočného vrátenia.
23. Podľa § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Odvolací súd uložil žalovanej lehotu 15 dní na zaplatenie ním priznaného plnenia z dôvodu, že aj súd prvej inštancie uložil žalovanej 15 dňovú lehotu na ním prisúdené plnenie, teda tak, ako žiadal žalobca v žalobnom návrhu.
24. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 2 CSP, podľa ktorého, ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie a podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa jej pomeru vo veci. V konaní mal žalobca len nepatrný neúspech a to v časti príslušenstva pohľadávky, preto odvolací súd rozhodol tak, že žalobcovi priznal náhradu trov konania v celom rozsahu 100 %, vrátane trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
25. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).